Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. september 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/131/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111233303
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7111233303.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov

senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Drahomíry Brixiovej v právnej veci žalobcu: Ing. R. X. W., J.
XXXX/X, XXX XX W., IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Vladimírom Vargom, advokátom, Nám. Ľ. Štúra
1738, 955 01 Topoľčany, proti žalovanému: M - D - J, spol. s r.o., H. 1, XXX XX X., IČO: XX XXX XXX,
zast. spoločnosťou JUDr. Peter Frajt, advokát s.r.o., Garbiarska 5, 040 01 Košice, v konaní o zaplatenie
7.252,22 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa
21.3.2014, č.k. 26Cb/112/2011-161 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania 294,88 eur na účet právneho

zástupcu.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalobcu zaviazal k náhrade trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu dňa 6.12.2011 žalobca žiadal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie 7.252,22 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 7.12.2007 do
zaplatenia titulom náhrady škody. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.

Podľa ust. § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať
kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva

a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa ust. § 411 Obchodného zákonníka predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať
doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru

v súlade so zmluvou a týmto zákonom.

Podľa ust. § 412 Obchodného zákonníka ak predávajúci nie je povinný podľa zmluvy dodať tovar v
určitom mieste, uskutočňuje sa dodanie tovaru jeho odovzdaním prvému dopravcovi na prepravu pre
kupujúceho, ak zmluva určuje odoslanie tovaru predávajúcim. Predávajúci umožní kupujúcemu uplatniť
práva z prepravnej zmluvy voči dopravcovi, pokiaľ tieto práva nemá kupujúci na základe prepravnej
zmluvy. Ak zmluva nemá ustanovenie o odoslaní tovaru predávajúcim a tovar je v zmluve jednotlivourčený alebo určený podľa druhu, ale má byť dodaný z určitých zásob alebo sa má vyrobiť a strany v
čase uzavretia zmluvy vedeli, kde sa nachádza alebo kde sa má vyrobiť, uskutočňuje sa dodanie, keď
sa kupujúcemu umožní nakladať s tovarom v tomto mieste. V prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú odseky

1 a 2, splní predávajúci povinnosť dodať tovar tým, že umožní kupujúcemu nakladať s tovarom v mieste,
kde má predávajúci svoje sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko alebo organizačnú zložku,
ak predávajúci jej miesto včas kupujúcemu oznámi.

Podľa ust. § 443 ods. 1 Obchodného zákonníka kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len
čo je mu dodaný tovar odovzdaný.

Podľa ust. § 447 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať

dodaný tovar v súlade so zmluvou.

Podľa ust. § 450 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je
kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a

týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu
nakladať s tovarom.

Podľa ust. § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa ust. § 374 Obchodného zákonníka za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka,
ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne

predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej,
že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala. Zodpovednosť nevylučuje prekážka, ktorá
vznikla až v čase, keď povinná strana bola v omeškaní s plnením svojej povinnosti, alebo vznikla z
jej hospodárskych pomerov. Účinky vylučujúce zodpovednosť sú obmedzené iba na dobu, dokiaľ trvá
prekážka, s ktorou sú tieto účinky spojené.

Podľa ust. § 379 Obchodného zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná
škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku
záväzkovéhovzťahuakomožnýdôsledokporušeniasvojejpovinnostipredvídalaaleboktorúbolomožné
predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala
poznať pri obvyklej starostlivosti.

Podľa ust. § 387 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať
zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa ust. § 388 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí

premlčacej doby. Aj po uplynutí premlčacej doby môže však oprávnená strana uplatniť svoje právo pri
obrane alebo pri započítaní, ak a) obe práva sa vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na niekoľké zmluvy
uzavreté na základe jedného rokovania alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní, alebo b) právo sa mohlo
použiť kedykoľvek pred uplynutím premlčacej doby na započítanie voči nároku uplatnenému druhou
stranou.

Podľa ust. § 398 Obchodného zákonníka pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí
sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.Podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že v ústnej forme uzavreli dňa 30.11.2006 kúpnu zmluvu, na

základe ktorej žalobca uhradil žalovanému dňa 1.12.2006 sumu 10.000 eur ( t.j. pri danom kurze NBS
sumu 355.240,- Sk ) a to ako kúpnu cenu za predmet kúpnej zmluvy - výberovú dýharenskú guľatinu v
drevine javor a čerešňa. Predmetom kúpnej zmluvy mala byť zo strany žalovaného ako predávajúceho,
dodávka výberovej dýharenskej guľatiny v drevine javor a čerešňa žalobcovi ako kupujúcemu za
dohodnutú kúpnu cenu 10 000 EUR ( t.j. pri danom kurze NBS sumu 355.240,- Sk ). Žalovaný sa touto
kúpnou zmluvou zaviazal dodať žalobcovi predmet kúpnej zmluvy v lehote najneskôr do 31.12.2006.

Táto skutočnosť bola súdu preukázaná predfaktúrou č. 06/2006 z 30.11.2006 ako aj vkladovým lístkom
z banky zo dňa 1.12.2006.

Cena tovaru bola žalovaným riadne vyúčtovaná a zaplatená záloha bola započítaná na kúpnu cenu.

Súdu nebolo jednoznačne preukázané, či bol tovar na základe ústne uzavretej kúpnej zmluvy
riadne dodaný žalovaným žalobcovi, ale vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným na

pojednávaniach v dňoch 3.8.2012 a 21.3.2014 nevykonal ďalšie dokazovanie v tomto smere.

Žaloba bola doručená súdu dňa 6.12.2011. Vzhľadom na listy žalobcu adresované žalovanému z dní
6.7.2007a20.11.2007súdmalzato,žežalobcanajneskôrdňa20.11.2007vedelotom,žemubola,resp.
mala alebo mohla byť spôsobená škoda a kto za ňu zodpovedá. Už v liste zo dňa 20.11.2007 žalobca
žiadal žalovaného na úhradu sumy 218.480,40 Sk, t.j. 7.252,22 eur (a nie o dodanie náhradného

tovaru), a to do 5 dní od doručenia tohto podania (list).

Nakoľko žalobca už dňa 20.11.2006 vedel o škode aj o tom, kto za ňu zodpovedá, ale žaloba bola
doručená súdu až dňa 6.12.2011, teda po uplynutí štvorročnej premlčacej lehoty (20.11.2011) a
žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd nemohol právo na plnenie povinnosti žalovaného žalobcovi
priznať.

S prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania mal súd za to, že vykonanie ďalšieho dokazovania
vo veci by bolo nehospodárne.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobu zamietol.

Žalovaný uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1 961,07 eur, za osem úkonov
právnej pomoci po 237,64 eura režijný paušál 8 x 7,63 eur.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Vychádzajúc z hodnoty predmetu konania 7.252,22 eur, hodnota jedného úkonu právnej pomoci je
237,34 eur.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti rozsudku podal odvolanie žalobca.Žalobca odvolanie odôvodnil tým, že žalobou uplatnený nárok nie je v žiadnom prípade premlčaným,
nakoľko svoj nárok na náhradu škody uplatnil včas podanou žalobou v tomto súdnom konaní. Ako
žalobca už niekoľkokrát v konaní uviedol, obchodnoprávna premlčacia doba je štvorročná a pri

uplatnenom nároku na náhradu škody táto doba začína plynúť až od okamihu, kedy sa poškodený
dozvedel alebo mohol dozvedieť o tom, že mu škoda bola spôsobená, pričom práve až z obsahu
listu žalovaného zo dňa 6.12.2007, doručeného žalobcovi o niekoľko dní neskôr, sa žalobca mohol
dozvedieť a dozvedel o tom, že žalovaný odmieta akékoľvek ďalšie plnenia titulom kúpnej zmluvy zo dňa
30.11.2006 (a to aj následne ústne dohodnuté náhradné plnenia), keďže práve v tomto liste po prvýkrát

začal žalovaný žalobcovi tvrdiť, že k plneniu podľa pôvodnej kúpnej zmluvy už malo v celom rozsahu
dôjsť (hoci k tomuto plneniu nikdy nedošlo a došlo len k dvom čiastočným náhradným plneniam na
základe dohody zmluvných strán o zmene kúpnej zmluvy, ku ktorým sa žalobca v konaní viackrát vyjadril
a hodnotu týchto náhradných plnení preto ani nezapočítal do náhrady škody uplatňovanej súdnou cestou
v tomto konaní).

Žalobca opätovne tiež aj odvolaciemu súdu zdôrazňuje, že celá obrana žalovaného v tejto veci stála

výlučne na nejednotnom a sfalšovanom doklade vo fotokópii - preukaze o pôvode dreva údajne zo
dňa 26.12.2006, ktorý mal žalobca údajne podpísať na dôkaz, že tovar podľa kúpnej zmluvy mu
mal byť žalovaným dodaný. Žalobca trvá na tom, že žiadny tovar mu dodaný nebol a predmetný
doklad bol žalovaným vyhotovený spätne až v následnom období (pričom ešte ani v dobe zaslania
listu zo dňa 6.12.2007 neexistoval a bol účelovo vyrobený až v čase prvotných úkonov žalobcu

právnou cestou), pričom podpis žalobcu na tomto doklade bol vytvorený žalovaným iba nešikovným
nalepením vystrihnutej pečiatky s žalobcu podpisom z iného dokladu, resp. korešpondencie. Aj
vzhľadom k uvedenému žalobca niekoľkokrát trval v konaní na tom, aby prvostupňový súd vykonal
znalecké dokazovanie ohľadne pravosti tohto dokladu, čo bolo prvostupňovým súdom pred vyhlásením
napadnutého rozsudku z dôvodu nehospodárnosti nedôvodne odmietnuté, a to aj s inými navrhovanými

dôkaznými prostriedkami. Na druhej strane jednoznačným dôkazom o tom, že žalovaný nemal voči
žalobcovi vysporiadaný svoj záväzok titulom vopred uhradenej mu kúpnej ceny, je skutočnosť, že
žalovaný dodal následne na dvakrát žalobcovi náhradné plnenia, a to v drevine buk a dub bez toho, že by
tieto fakturoval v čase skutočného dodania. Z postupu žalovaného je pritom zrejmé, že fakturoval takéto
náhradné plnenia až potom, čo sa rozhodol nedodať už žiadne ďalšie drevo žalobcovi a vyhnúť sa tak

dodržaniu jednak pôvodnej kúpnej zmluvy, ako aj akýmkoľvek ďalším plneniam voči žalobcovi, a to práve
vystavením vyššie uvedeného jednoznačne sfalšovaného dokladu a zaslaním listu zo dňa 6.12.2007.
Navyše, je absolútne priehľadné účelové konanie žalovaného, keď tento napriek neuhradeniu údajne
dôvodnej faktúry zo strany žalobcu za uvedené náhradné plnenia, túto faktúru nevymáhal súdnou cestou
do dnešného dňa. Uvedené je možné interpretovať jedine tak, že žalovaný si bol a je si naďalej vedomý,

že by v takom súdnom konaní neuspel z dôvodu, že má voči žalobcovi záväzok, ktorý vysoko prevyšuje
uvedenú faktúru, a to práve záväzok, ktorého zaplatenia sa žalobca domáhal v tomto súdnom konaní.

Ostatné, najmä skutkové tvrdenia žalobcu, zostávajú nezmenené tak, ako ich uvádzal počas celého
prvostupňového konania, a preto žalobca v ich podrobnostiach len odkazuje odvolací súd na svoje
vyjadrenia a výsluchy obsiahnuté v súdnom spise prvostupňového súdu.

Z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia údajného uplynutia premlčacej doby a vznesenej námietky
premlčania, ktoré premlčanie podľa názoru žalobcu v tejto veci absolútne nie je dané, ako i z dôvodu
nevykonania žalobcom navrhnutých dôkazných prostriedkov, napĺňajúcich zákonné dôvody na podanie
odvolania, predovšetkým podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f), h)
O.s.p. a podľa § 205 ods. 2 c), d), f) O.s.p., žalobca na základe tohto odvolania navrhol odvolaciemu

súdu, aby na základe preskúmania napadnutého rozsudku prvostupňového súdu ako i konania mu
predchádzajúceho, zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 26Cb/112/2011-161 zo dňa
21.3.2014 ako vecne a právne nesprávny a nezákonný a aby vrátil vec späť a uložil Okresnému súdu
Košice I v konaní sp.zn. 26Cb/112/2011 pokračovať, v konaní na základe podanej žaloby, vec riadne
prerokovať a vykonať navrhované dokazovanie a následne rozhodnúť vo veci samej v zmysle podanej

žaloby.Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a
žalobcu zaviazal k náhrade trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1

O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní, nakoľko je
nim viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.) konštatuje, že sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým
stavom veci a právnym posúdením veci súdu prvého stupňa.

Súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentmi žalobcu, správne
vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd podľa § 219

ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné uviesť.

Zásadnou otázkou v konaní pred súdom prvého stupňa ako aj v odvolacom konaní bolo posúdiť, že súd
prvého stupňa rozhodol správne ak nárok žalobcu považoval za premlčaný.

Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej

zákonom.

Podľa § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka, premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových
vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Podľa § 398 Obchodného zákonníka, pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa
však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že v ústnej forme uzavreli dňa 30.11.2006 kúpnu zmluvu, na
základe ktorej žalobca uhradil žalovanému dňa 1.12.2006 sumu 10.000 eur ( t.j. pri danom kurze NBS

sumu 355.240,- Sk ) a to ako kúpnu cenu za predmet kúpnej zmluvy - výberovú dýharenskú guľatinu v
drevine javor a čerešňa. Predmetom kúpnej zmluvy mala byť zo strany žalovaného ako predávajúceho,
dodávka výberovej dýharenskej guľatiny v drevine javor a čerešňa žalobcovi ako kupujúcemu za
dohodnutú kúpnu cenu 10 000 EUR (t.j. pri danom kurze NBS sumu 355.240,- Sk). Žalovaný sa touto
kúpnou zmluvou zaviazal dodať žalobcovi predmet kúpnej zmluvy v lehote najneskôr do 31.12.2006.

Žalovaný porušil zmluvnú povinnosť vyplývajúcu z kúpnej zmluvy, až počnúc dňom 1.1.2007 sa dostal
do omeškania. Žalobca teda už dňa 1.1.2007 vedel o porušení zmluvného záväzku vo výške škody,
ktorá mu porušením zmluvného záväzku vznikla, aj o tom, kto je povinný na jej náhradu.

Návrh na začatie konania o náhradu škody podal žalobca dňa 5.12.2011, teda po uplynutí štvorročnej
premlčacej doby, a preto súd prvého stupňa správne rozhodol, keď z dôvodu premlčania nároku na

náhradu škody žalobu zamietol.

Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 O.s.p. potvrdil..O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1
O.s.p., preto v odvolacom konaní neúspešný žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho
konania vo výške 294,88 eur, t.j. 237,34 eur za 1 úkon - písomné vyjadrenie k odvolaniu a 1 x režijný

paušál á 8,40 eur + 20% DPH podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z..

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.