Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. september 2014

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 41C/204/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513226514

Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jahnová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2014:1513226514.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivanou Jahnovou, v právnej veci
navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., Olejkárska ul. č. 1, Bratislava, IČO: 00 492 736,
zastúpený advokátom JUDr. Vladimírom Kánom, AK, Bratislava, Námestie Martina Benku č. 9- C1, proti

odporkyni: O. N., rod. S., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom N., B. ul. č. XX, t. č. na neznámom mieste,
zastúpený opatrovníkom W. A., zamestnankyňou tohto súdu, o zaplatenie 50,70 Eur, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, ktorý bol súdu doručený dňa 7. 8. 2013, žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie
50,70 Eur a trov konania, lebo odporkyňa cestovala v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez
cestovného lístka.

Dňa 16. 8. 2013 vydal tunajší súd v predmetom konaní platobný rozkaz č. k. 28Ro 2892/2013 - 7, ktorý
bol dňa 22. 1. 2014 zrušený z dôvodu nemožnosti jeho doručenia odporkyni (§ 173 ods. 2 zák. č. 99/1963
Zb. - Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len O.s.p.).

Odporkyni, ktorej miesto pobytu súdu nie je známe, bol podľa § 29 ods. 2, 6 O.s.p. ustanovený
opatrovník. Opatrovník odporkyne vzniesol vo veci námietku premlčania práva navrhovateľa a žiadal
jeho návrh zamietnuť.

Účastníci sa napriek riadnemu predvolaniu na pojednávanie nedostavili, preto súd vec prejednal v

zmysle § 101 ods. 2 OSP v ich neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dokladmi tvoriacimi obsah súdneho spisu - hlásením o porušení
tarifných a prepravných podmienok č. XXXXXXX, výzvou na zaplatenie zo dňa 6. 2. 2012, lustráciou
občianskeho preukazu odporkyne a z nich bol zistený tento skutkový stav:

Dňa XX. XX. XXXX o X.XX hod. cestovala odporkyňa dopravným prostriedkom navrhovateľa linkou
č. 1 - električkou a pri kontrole sa nevedela preukázať platným cestovným lístkom. Túto skutočnosťzaznamenal poverený zamestnanec navrhovateľa do hlásenia o porušení tarifných a prepravných
podmienok č. XXXXXXX. Totožnosť odporkyne bola zistená z jej občianskeho preukazu.

Podľa § 8 ods. 5, 6 zákona č. 514/2009 Z. z. o dráhach je cestujúci, ktorý sa v dráhovom vozidle

alebo bezprostredne po vystúpení z dráhového vozidla nepreukáže platným prepravným dokladom
osobe oprávnenej kontrolovať prepravné doklady, povinný na mieste zaplatiť prirážku k základnému
cestovnému (ďalej len "prirážka") a cestovné od nástupnej stanice alebo zastávky do cieľovej stanice
alebo zastávky podľa tarify cestovného, alebo preukázať sa dokladom totožnosti na zaznamenanie
údajov potrebných na vymáhanie prirážky a cestovného. Ak cestujúci neuhradí na mieste cestovné a

prirážku, bude vylúčený z prepravy na najbližšej stanici alebo zastávke. Tým nezaniká nárok dopravcu
na zaplatenie prirážky a cestovného do stanice alebo zastávky, na ktorej bol vylúčený z prepravy.

(6) Prirážka je v železničnej doprave najviac stonásobok základného cestovného v prvom tarifnom
pásme bez príplatkov a zliav; v mestskej doprave je to najviac stonásobok základného cestovného.

Podľa Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave z cestovného lístka musia
byť zrejmé údaje umožňujúce kontrolu jeho platnosti a správnosti jeho použitia; cestujúci je povinný

zaobstarať si cestovný lístok v príslušnej hodnote podľa tarify pred nastúpením do vozidla; cestujúci je
povinný ihneď pri nástupe do vozidla označiť cestovný lístok v najbližšom označovači cestovných lístkov;
cestujúci musí mať pri sebe platný cestovný lístok po celý čas prepravy, ako aj v okamihu výstupu z
vozidla a na vyzvanie sa ním preukázať revízorovi.

NavrhovateľjeakciováspoločnosťsmajetkovouúčasťouHlavnéhomestaSRBratislavy,ktorávykonáva

mestskú hromadnú dopravu (električkovú, trolejbusovú a autobusovú) podľa Prepravného poriadku
Mestskej hromadnej dopravy v Bratislave.

Občiansky zákonník upravuje prepravné zmluvy (zmluvy o preprave osôb a zmluvy o preprave nákladu)
v § 760 až 773. Úprava prepravných zmlúv v Občianskom zákonníku je veľmi stručná a obsahuje iba
základné pravidlá, ktoré platia pri prepravných zmluvách. Vzhľadom na väčšie množstvo rôznorodých

spôsobov dopravy (železničná, cestná, vodná, mestská atď.), ktoré si vyžadujú svoje špecifické
úpravy, nebolo ani možné všetky otázky týkajúce sa právnej úpravy upraviť v Občianskom zákonníku
podrobnejšie. Preto § 772 Občianskeho zákonníka ustanovuje, že podrobnejšiu úpravu osobnej a
nákladnej prepravy ustanovujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify.

Podľa § 760 OZ - zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije

dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.

Citované ustanovenie nepriamo vymedzuje pojem zmluva o preprave osôb tým, že ustanovuje základné
práva a povinnosti účastníkov tejto zmluvy. Podľa tohto ustanovenia zmluvou o preprave osôb vzniká
cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil
na miesto určenia riadne a včas. Z tohto ustanovenia vyplývajú aj pojmové znaky zmluvy o preprave

osôb. Ide o zmluvu uzavretú medzi dvoma účastníkmi, t.j. medzi cestujúcim, ktorého treba dopraviť na
miesto určenia a dopravcom, ktorý má povinnosť cestujúceho dopraviť na miesto určenia včas a riadne.
Doprava osoby na miesto určenia sa uskutočňuje určeným dopravným prostriedkom, ktorý si cestujúci
zvolil, za odplatu (cestovné). Formu a spôsob uzavretia zmluvy o preprave osoby zákon žiadnym
spôsobom nevymedzuje. Ide teda o zmluvu neformálnu, ktorá sa môže uzavrieť rôznym spôsobom

určeným v prepravných poriadkoch, podľa druhu a spôsobu dopravy (napr. zakúpením cestovného
lístka, letenky, vstupom do dopravného prostriedku, znehodnotením cestovného lístka pri vstupe do
dopravného prostriedku, dohodou o určení miesta určenia dopravy a pod.) s tým, že podrobnosti o
právach a povinnostiach účastníkov zmluvy o preprave sú upravené v prepravných poriadkoch, ktoré si
vypracúvajú dopravcovia na základe všeobecne záväzných predpisov.Právne vzťahy účastníkov konania sa riadia ustanovením § 760 OZ. Zmluva o preprave v mestskej
hromadnej doprave bola uzavretá konkludentným konaním spočívajúcim na strane cestujúceho v
nastúpení do dopravného prostriedku. Zvláštnosť tejto zmluvy ako zmluvy neformálnej spočíva v

tom, že tým, že cestujúci nastúpi do dopravného prostriedku konkludentne pristupuje na celý rozsah
poskytovanej služby, mlčky pristupuje aj na ďalšie všeobecne známe vedľajšie dojednania zmluvy
upravené v zákone o cestnej doprave a v Prepravnom poriadku a Tarify mestskej hromadnej dopravy v
Bratislave, t.j. mať u seba platný cestovný lístok a na vyzvanie ho predložiť ku kontrole. Takýmto je aj
dojednanie, že pokiaľ cestujúci nezaplatí riadne a včas cestovné, ktoré je cenou poskytovanej služby,

súhlasí s tým, že mu bude účtovaná pokuta. Použitie prostriedku mestskej hromadnej dopravy je v plnej
dispozíciiobčanaakocestujúcehoajenajehoúvahe,čizataktostanovenýchpodmienokdodopravného
prostriedku nastúpi a zmluvu o preprave uzavrie. Vo svojej podstate tieto predstavujú obsah zmluvy
o preprave osôb, pretože vyjadrujú vzájomné práva a im zodpovedajúce povinnosti oboch zmluvných
strán., ktoré nie je možné z uvedeného dôvodu oddeliť.

Účtovanú úhradu nie je možné posudzovať samostatne. Nárok na zaplatenie úhrady nemôže vzniknúť

samostatne a oddelene (aj keď môže byť samostatne a oddelene uplatnený na súde), ale len spolu s
nárokom na zaplatenie cestovného a oba nároky tak vznikajú len a výlučne zo zmluvy o preprave osôb
v MHD, resp. z jej porušenia, a to súčasne; u oboch nárokov preto začína rovnako plynúť aj premlčacia
doba ustanovená v § 108 OZ (Oba nároky majú rovnaký právny základ - porušenie podmienok zmluvy
o preprave).

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej (§§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak
sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 108 OZ sa práva z prepravy premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu škody pri
preprave osôb.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno
odvrátiť námietkou premlčania. Je to uplynutie času určeného v zákone na vykonanie práva, ktorý
uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť
súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá
ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné

splnenie zo strany povinného subjektu.

V § 108 OZ je stanovená jednoročná premlčacia doba na uplatnenie práva z prepravy. Toto zákonné
ustanovenie platí pre všetky práva vzniknuté z osobnej a nákladnej prepravy (§ 760 až § 773 OZ) s
výnimkou práva na náhradu škody v zmysle § 764 OZ, pre ktoré platí § 106 OZ. V jednoročnej premlčacej
dobe v zmysle § 108 OZ sa teda premlčuje nielen nárok dopravcu na cestovné vyplývajúci z § 760 OZ,

ale i jeho nárok na úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom v zmysle zákona č. 168/1996
Z.z. I tento nárok totiž patrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 OZ, i keď v tomto ustanovení nie je
výslovne uvedený. Zákon č. 168/1996 Z.z. je verejnoprávnym predpisom, ktorý okrem iného upravuje
aj vzťahy medzi cestujúcim a dopravcom, teda občianskoprávne vzťahy. Keďže tento zákon neupravuje
premlčanie nároku dopravcu na úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom (§ 9 písm.

b) v spojení s § 14 ods. 2 zákona č. 168/1996 Z.z.), treba otázku premlčania tohto nároku posúdiť
v zmysle § 853 OZ na základe analógie legis podľa tých ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré
upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie. Takýmto ustanovením Občianskeho zákonníka je práve
§ 108. Zákon č. 168/1996 Z.z. neupravuje začiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva na
cestovné a na úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom. Preto podľa § 563 OZ dlžník -

cestujúci je povinný dlh splatiť prvého dňa po tom, ako ho veriteľ - dopravca o plnenie požiadal. Takýmto
dňom teda nastáva splatnosť dlhu a týmto dňom bolo možné právo vykonať podaním žaloby na súd.
Odporkyňa cestovala v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez platného cestovného lístka dňa XX.
XX. XXXX a k zaplateniu jeho ceny a úhrady bola vyzvaná v tento deň pri kontrole cestovných lístkov,
čo je zaznamenané aj v hlásení o porušení tarifných a prepravných podmienok č. XXXXXXX. Plynutie

jednoročnej premlčacej doby v prejednávanom prípade začalo dňom 30. 12. 2011 (§§ 101, 122 OZ) askončilo sa dňom 30. 12. 2012, resp. dňa 31. 12. 2012, pretože dňa 30. 12. 2012 bola nedeľa (§
122 OZ). Keďže návrh bol podaný na súd až dňa 7. 8. 2013, vzniesla odporkyňa dôvodne námietku
premlčania. To spôsobilo stratu nároku navrhovateľa vymáhať jeho právo súdnou cestou, v dôsledku

čoho súd žalobu zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodňuje ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. Odporkyňa mala v konaní úspech
v plnom rozsahu, avšak trovy konania jej nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15. dní odo dňa
jeho doručenia, písomne v 2 vyhotoveniach na tunajšom súde.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:

- musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané datované,

- musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.