Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. september 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Cpr/7/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114205621
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114205621.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: L.. V. I., nar.

X.X.XXXX, bytom W. Č.. X, XXX XX A. právne zastúpený PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., so
sídlom ul. Kmeťova 24, 040 01 Košice proti žalovanému: Mesto Prešov, Hlavná 73, 080 01 Prešov,
IČO: 00 327 646, právne zastúpený PALŠA A PARTNERI Advokátska kancelária, spol. s r.o., so sídlom
Masarykova 13, Prešov, o určenie, že výkon funkcie hlavného kontrolóra mesta Prešov trvá a ďalšie,
takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu, ktorým sa domáha určenia, že výkon funkcie hlavného kontrolóra mesta Prešov, do
ktorého bol zvolený uznesením Mestského zastupiteľstva mesta Prešov č. 393/2013 zo dňa 24.6.2013

trvá, z a m i e t a .

II. Návrh žalobcu, ktorým sa domáha určenia, že pracovný pomer žalobcu k žalovanému založený
pracovnou zmluvou zo dňa 28.6.2013 trvá, z a m i e t a .

III. Vzájomný návrh žalovaného, ktorým sa domáha určenia, že funkcia hlavného kontrolóra mesta
Prešov vykonávaná navrhovateľom pre odporcu zanikla, z a m i e t a .

IV. O náhrade trov konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým súdu dňa 26.02.2014 sa žalobca domáhal určenia, že
a) súd určuje, že výkon funkcie hlavného kontrolóra mesta Prešov, do ktorého bol zvolený žalobca
uznesením Mestského zastupiteľstva mesta Prešov č. 393/2013 zo dňa 24.06.2013 trvá,
b) súd určuje, že pracovný pomer žalobcu k žalovanému založený pracovnou zmluvou zo dňa
28.06.2013 trvá.

V návrhu vychádzal žalobca z nasledujúceho skutkového stavu: Mestské zastupiteľstvo mesta Prešov
uznesením č. 393/2013 zo dňa 24.06.2013 zvolilo žalobcu za hlavného kontrolóra mesta Prešov s
účinnosťou od 01.07.2013. Dňa 17.02.2014 bolo žalobcovi zo strany žalovaného doručené oznámenie
o zániku funkcie a pracovného pomeru hlavného kontrolóra mesta Prešov ev. č. 6665/2014 zo dňa
31.01.2014.

Žalobca vo vyjadrení k žalobe so žalobou v celom rozsahu nesúhlasil ako s nedôvodnou, tvrdil, že na

žalobcom požadovanom určení nie je naliehavý právny záujem a protinávrhom sa domáhal určenia, že
c) súd určuje, že funkcia hlavného kontrolóra mesta Prešov, vykonávaná navrhovateľom pre odporcu,
zanikla.Podľa § 80 písm. c) OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Určovacou žalobou
sa teda žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je

(pozitívne určenie), alebo tu nie je (negatívne určenie). Takéhoto určenia sa však žalobca môže domáhať
len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je
bez tohto určenia ohrozené alebo neisté. Určovacia žaloba podľa § 80 písm. c/ O.s.p. je preventívneho
charakteru a má miesto jednak tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo
neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v

ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného
právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je
zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Výrok súdu o určení potom ohrozenie, neistotu alebo
neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, že by ukladalo splnenie nejakej povinnosti.
Z uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav
objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho

postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ak však k porušeniu práva už došlo,
a je teda možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia vyplýva [§ 80 písm. b) OSP], nemá
preventívna ochrana poskytovaná podľa ustanovenia § 80 písm. c) OSP žiadny zmysel a význam. Vo
väčšine prípadov preto v takomto prípade nemôže mať žalobca naliehavý právny záujem na určení, či
tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je.

V prejednávanej veci sa síce žalobca mohol domáhať, aby súd uložil žalovanému povinnosť umožniť
mu výkon funkcie hlavného kontrolóra, avšak podľa názoru súdu v prejednávanej veci určovacia žaloba
účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej
prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia

budúcich sporov účastníkov.

Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 1 Cdo/193/2005 - Ustanovenie § 77 Zákonníka práce sa vzťahuje
len na tie prípady, ak ku skončeniu pracovného pomeru došlo niektorým zo spôsobov, vypočítaných v
ustanovení § 59 ods. 1 Zákonníka práce. Neplatnosť skončenia pracovného pomeru iným spôsobom,

môže byť za splnenia predpokladov uvedených v § 80 písm. b) a c) Občianskeho súdneho poriadku
určená rozhodnutím súdu a môže byť v inom konaní posudzovaná aj ako predbežná (prejudiciálna)
otázka.

Keďže v prejednávanej veci malo dôjsť ku skončeniu funkcie hlavného kontrolóra (s ktorou je

neoddeliteľne spojený pracovný pomer) priamo zo zákona, je aj v zmysle vyššie uvedeného určovacia
žaloba prípustným spôsobom obrany žalobcu.

Pokiaľ žalovaný namieta nesprávnosť petitu v dôsledku uvedenia slovného spojenia „výkon funkcie“, s
touto námietkou sa súd nestotožňuje, nakoľko aj zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v § 18a

ods.8 písm.g) hovorí o zániku výkonu funkcie.

Súd má za to, že v pre konanie relevantných právnych predpisov sú pojmy „funkcia“ a „výkon funkcie“
totožné v tom zmysle, že výkon funkcie vzniká spolu s účinnosťou vymenovania alebo voľby do funkcie.
Ak je teda niekto zvolený do funkcie s účinnosťou napr. od 01.01.2014 týmto dňom mu začína aj výkon

funkcie, aj keby bol v tento deň práceneschopný a funkciu by fakticky nevykonával.

Naliehavý právny záujem je však podľa súdu daný iba pre petit uvedený pod písm.a), nakoľko vyhovenie
alebo nevyhovenie tomuto petitu je priamo odpoveďou aj na otázku, či pracovný pomer trvá alebo netrvá
a preto deklarácia tejto ďalšej skutočnosti je nadbytočná. Na určení pod písm.b) potom nie je daný

naliehavý právny záujem.

Naliehavý právny záujem nie je ani na určení pod písm.c) a to z nasledujúcich dôvodov: NS SR vo
veci sp. zn. 4 Cdo37/2009 uviedol - Dovolací súd však považuje za potrebné poznamenať, že od
určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., ktorou je aj žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu,

treba odlišovať žalobu o určenie právnej skutočnosti. Určenie existencie právnej skutočnosti (teda nie
právneho vzťahu alebo práva) rozhodnutím súdu, prichádza do úvahy iba vtedy, ak to zákon pripúšťa.
V takom prípade však nejde o určovaciu žalobu, ale o žalobu inú, v § 80 O.s.p. neuvedenú, pri ktorej
netreba preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Takouto žalobou je napr. žalobapodľa § 175k ods. 2 O.s.p., žaloba o určenie doby splnenia dlhu podľa § 564 Obč. zákonníka, žaloba o
neplatnosť rozviazania pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce i žaloba o neplatnosť výpovede
z nájmu bytu podľa § 711 ods. 6 Obč. zákonníka.

V rámci právnej argumentácie poukazuje procesný súd aj na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30
Cdo/4242/2011, ktorý pri obdobnej právnej úprave ako je v SR uviedol - Žalobca nemá v zmysle §
80 písm.c) O.s.p. naliehavý právny záujem na určení, že špecifikované vecné bremeno k predmetnej
nehnuteľnosti platne vzniklo či nevzniklo, pretože sa takouto žalobou neprípustne domáha určenia

právnej skutočnosti, a nie určenia, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je. Žalobca má v zmysle §
80 písm.c) O.s.p. naliehavý právny záujem na určení, že predmetná nehnuteľnosť je či nie je zaťažená
vecným bremenom špecifikovaného obsahu.“

Potom žalovaným požadované určenie, že funkcia hlavného kontrolóra zanikla, je neprípustnou žalobou
o určenie právnej skutočnosti. Na uvedenej žalobe potom nie je daný naliehavý právny záujem. Žalovaný

mal petit formulovať tak, že právny pomer medzi žalobcom a žalovaným z funkcie hlavného kontrolóra
nie je daný a otázku zániku tejto funkcie vymedziť ako otázku predbežnú.

Vo veci samej vykonal súd dokazovanie listinami tvoriacimi súdny spis a s prihliadnutím na tvrdenia
účastníkov konania zistil nasledujúce:

Žalobca bol uznesením MsZ mesta Prešov č. 393/2013 zo dňa 24.06.2013 zvolený za hlavného
kontrolóra mesta Prešov s účinnosťou od 01.07.2013.

Žalobca na uvedenom zasadnutí MsZ vystúpil s nasledujúcim prejavom: „ vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci, dovoľte mi vrátiť sa, keďže máme zasadnutie, ktoré súviselo aj s voľbou hlavného
kontrolóra, dovoľte mi sa vrátiť k tomuto bodu, pretože je potrebné urobiť určité procesné náležitosti. V
každom prípade a v prvom rade sa chcem poďakovať všetkým kolegom poslancom, ktorý mi dali svoj
hlas a dôveru a urobím všetko preto, aby som vaše očakávania naplnil, považujem to za veľmi potrebné
povedať a takisto verím v to, že presvedčím aj tých ostatných dvoch kolegov, ktorí mi hlas nedali, že

zbytočne váhali. Chcem sa poďakovať ešte raz za vašu dôveru a ďakujem takisto občanom, ktorí mi dali
hlasy vo voľbách a dovolili mi sedieť tu v tejto poslaneckej lavici. V tejto chvíli by som veľmi rád urobil
prehlásenie ústne do zápisnice z rokovania tohto mestského zastupiteľstva a to nasledovné: Podľa § 18
ods. 2 písm. a) zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov je funkcia
hlavného kontrolóra mesta nezlučiteľná s funkciou poslanca mestského zastupiteľstva. Vzhľadom na

predmetné ustanovenie a na základe uskutočnenej voľby na funkciu hlavného kontrolóra mesta Prešov
dňa 24. júna 2013 sa týmto v zmysle ustanovenia § 25 ods. 2 písm. c) zákona SNR č. 369/1990
Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov vzdávam s účinnosťou od 1.7.2013 mandátu
poslanca Mestského zastupiteľstva v Prešove v súlade so zákonom o obecnom zriadení tak, ako
som ho menoval. Zároveň upozorňujem, že ako neposlanec a hlavný kontrolór mesta od 1.7.2013

nemôžem ďalej vykonávať funkciu predsedu sociálnej a bytovej Komisie pri Mestskom zastupiteľstve v
Prešove, funkciu člena Komisie pre územný plán, výstavbu, dopravu a životné prostredie pri Mestskom
zastupiteľstve v Prešove, člena školských rád pri MŠ Jurkovičova a MŠ Bratislavská a bez súhlasu
mestského zastupiteľstva tiež nemôžem vykonávať funkciu člena predstavenstva Technických služieb
mesta Prešov, a.s. Na základe uvedeného predkladám písomný návrh uznesenia, mám ho pripravený

aj pre návrhovú komisiu, to uznesenie znie, má v podstate niekoľko častí, nechcem ho asi čítať, ale
bol by som rád, ak by sa o ňom hlasovalo a chcem ho dať teda návrhovej komisii, ale aby ste vedeli v
prvom rade Mestské zastupiteľstvo v Prešove by malo zobrať na vedomie vzdanie sa môjho mandátu,
za ďalšie mestské zastupiteľstvo by malo ma odvolať z funkcií, ktoré som menoval, všetko s účinnosťou
od 1.7.2013 a takisto dávam návrh, aby na moje miesto, keďže to bolo miesto poslaneckého klubu bol

zvolený do, tam kde som ja teraz pôsobil L.. L. V.. Dovolím si to dať návrhovej komisii, aby to posúdila
a očakávam teda pán predsedajúci, že dáš o tom hlasovať. Ďakujem pekne ešte raz.“

Na základe vyššie uvedeného prejavu žalobcu MsZ v Prešove a) berie na vedomie vzdanie sa mandátu
poslanca L.. V. I. s účinnosťou od 01.07.2013, b) odvoláva L.. V. I. z funkcií predsedu Komisie

mestského zastupiteľstva sociálnej a bytovej, člena komisie Mestského zastupiteľstva pre územný plán,
výstavbu, dopravu a životné prostredie a člena predstavenstva Technických služieb mesta Prešov, a.s.
s účinnosťou od 01.07.2013.Z Pracovnej zmluvy (č.l. 9) vyplynulo, že medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobcom ako
zamestnancom došlo dňa 28.06.2013 k uzavretiu pracovnej zmluvy na prácu - hlavný kontrolór mesta
s dňom nástupu do práce dňa 01.07.2013.

Z listov žalobcu adresovaných riaditeľke MŠ Bratislavská a riaditeľke MŠ Jurkovičova (č.l. 11,12)
vyplynulo, že žalobca im oznamuje nasledujúce: „Dňa 1. júla 2013 som začal pôsobiť vo funkcii hlavného
kontrolóra mesta Prešov. Následne, na základe môjho požiadania, má ma primátor mesta z Rady školy
odvolať. Na základe vyššie uvedeného Vám dávam na vedomie, že ako člen rady školy končím a už sa

nebudem zúčastňovať zasadnutí Rady školy ako jej člen.“

Z listu žalobcu adresovaného primátorovi mesta Prešov zo dňa 02.10.2013 (č.l. 40) vyplynulo
nasledujúce tvrdenie žalobcu: „V súvislosti s mojím nástupom do funkcie hlavného kontrolóra mesta ste
ma však doteraz z uvedených dvoch rád oficiálne neodvolali. Týmto Vás žiadam, aby ste tak urobili a
uvedené mi dali na vedomie.“

Listom zo dňa 22.10.2013 bol žalobca odvolaný z funkcie člena rady školy pri MŠ Jurkovičova a pri MŠ
Bratislavská (č.l. 41).

Z listu žalovaného adresovaného žalobcovi dňa 31.01.2014 vyplynulo, že žalovaný žalobcovi oznamuje

zánik funkcie a pracovného pomeru hlavného kontrolóra mesta Prešov z dôvodu, že sa tento nevzdal
funkcie v radách MŠ Jurkovičova a Bratislavská (č.l. 10).

Pre právne posúdenie predmetnej veci sú rozhodujúce nasledujúce ustanovenia právnych predpisov:

Podľa § 18 ods.1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení - Hlavného kontrolóra volí a odvoláva
obecné zastupiteľstvo. Hlavný kontrolór je zamestnancom obce a ak tento zákon neustanovuje inak,
vzťahujú sa na neho všetky práva a povinnosti ostatného vedúceho zamestnanca podľa osobitného
predpisu. Hlavný kontrolór nesmie bez súhlasu obecného zastupiteľstva podnikať alebo vykonávať
inú zárobkovú činnosť a byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických

osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na vedeckú činnosť,
pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, prekladateľskú činnosť, publicistickú
činnosť, literárnu alebo umeleckú činnosť a na správu vlastného majetku alebo správu majetku svojich
maloletých detí. Kontrolnú činnosť vykonáva nezávisle a nestranne v súlade so základnými pravidlami
kontrolnej činnosti.

Podľa § 18 ods.2 zákona č. 369/1990 Zb. - Funkcia hlavného kontrolóra je nezlučiteľná s funkciou
a) poslanca,
b) starostu,
c) člena orgánu právnickej osoby, ktorej zriaďovateľom alebo zakladateľom je obec,

d) iného zamestnanca obce,
e) podľa osobitného zákona.

Podľa § 18a ods.8 zákona č. 369/1990 Zb. - Výkon funkcie hlavného kontrolóra zaniká
a) vzdaním sa funkcie,

b) odvolaním z funkcie,
c) uplynutím jeho funkčného obdobia,
d) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho,
e) dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,

f) dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol odsúdený za úmyselný trestný čin alebo
právoplatne odsúdený za trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený,
g) dňom, keď začal vykonávať funkciu podľa § 18 ods. 2.

Podľa § 18a ods.11 zákona č. 369/1990 Zb. - Dňom zániku výkonu funkcie hlavného kontrolóra zaniká

aj jeho pracovný pomer.

Podľa § 18d ods.1 zákona č. 369/1990 Zb. - Kontrolnou činnosťou sa rozumie kontrola zákonnosti,
účinnosti, hospodárnosti a efektívnosti pri hospodárení a nakladaní s majetkom a majetkovýmiprávami obce, ako aj s majetkom, ktorý obec užíva podľa osobitných predpisov, kontrola príjmov,
výdavkov a finančných operácií obce, kontrola vybavovania sťažností a petícií, kontrola dodržiavania
všeobecne záväzných právnych predpisov vrátane nariadení obce, kontrola plnenia uznesení obecného

zastupiteľstva, kontrola dodržiavania interných predpisov obce a kontrola plnenia ďalších úloh
ustanovených osobitnými predpismi.

Podľa § 18d ods.2 zákona č. 369/1990 Zb. - Kontrolnej činnosti podľa tohto zákona podlieha
a) obecný úrad,

b) rozpočtové a príspevkové organizácie zriadené obcou,
c) právnické osoby, v ktorých má obec majetkovú účasť, a iné osoby, ktoré nakladajú s majetkom obce
alebo ktorým bol majetok obce prenechaný na užívanie, a to v rozsahu dotýkajúcom sa tohto majetku,
d) osoby, ktorým boli poskytnuté z rozpočtu obce účelové dotácie alebo návratné finančné výpomoci, či
nenávratné finančné výpomoci podľa osobitného predpisu v rozsahu nakladania s týmito prostriedkami.

Podľa § 13a ods.1 písm.h) zákona č. 369/1990 Zb. - Mandát starostu zaniká v prípadoch podľa § 13 ods.
3, ak starosta do 30 dní odo dňa vzniku nezlučiteľnosti funkcie neurobí relevantný úkon na odstránenie
tohto rozporu.

Podľa § 24 ods.1 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve - Rada

školy, obecná školská rada a územná školská rada sú iniciatívne a poradné samosprávne orgány,
ktoré vyjadrujú a presadzujú verejné záujmy a záujmy žiakov, rodičov, pedagogických zamestnancov
a ostatných zamestnancov v oblasti výchovy a vzdelávania. Plnia funkciu verejnej kontroly, posudzujú
a vyjadrujú sa k činnosti škôl, školských zariadení, orgánov miestnej štátnej správy, orgánov obcí a
samosprávnych krajov z pohľadu školskej problematiky.

Podľa§24ods.2zákonač.596/2003Z.z.-Radaškolysazriaďujepriškoláchpodľaosobitnéhopredpisu.

Podľa § 24 ods.3 zákona písm.a) č. 596/2003 Z.z. - Rada školského zariadenia sa zriaďuje v
predškolských zariadeniach.

Podľa § 24 ods.14 zákona č. 596/2003 Z.z. - Náklady na činnosť rady školy sa uhrádzajú z rozpočtu
školy alebo školského zariadenia, alebo z rozpočtu zriaďovateľa školy alebo zriaďovateľa školského
zariadenia.

Podľa § 25 ods.1 zákona č. 596/2003 Z.z. - Rada školy sa skladá z 5 až 11 členov. Za ustanovenie rady
školy zodpovedá zriaďovateľ.

Podľa § 25 ods.12 zákona písm.b) č. 596/2003 Z.z. - Členstvo v orgánoch školskej samosprávy zaniká
vzdaním sa členstva a podľa písm.h) odvolaním delegovaného zástupcu zriaďovateľa.

Keďže medzi účastníkmi konania je sporné, či
a) rada školy (správne rada školského zariadenia) je alebo nie je orgánom právnickej osoby zriadenej
mestom,
b) v prípade kladnej odpovede na bod a/ došlo zo strany žalobcu k platnému vzdaniu sa členstva v

tomto orgáne

súd sa v ďalšom zamiera práve na riešenie týchto otázok.

a) Žalobca zastáva názor, že rada školy (školského zariadenia) nie je orgánom školy (školského

zariadenia). Rovnaký názor vyslovila aj Okresná prokuratúra v Prešove v rámci protestu a upozornenia
adresovaného žalovanému.

Naopak komentárová literatúra (Komentár k zákonu o obecnom zriadení) priamo rozoberajúca členstvo
hlavného kontrolóra v rade školy dospela k záveru, že rada školy je orgánom školy a členstvo hlavného

kontrolóra v nej je neprípustné.

Ministerstvo školstva SR sa vo svojom stanovisku doručenom súdu dňa 07.07.2014 vyjadrilo, že činnosť
rada školy je od činnosti školy, pri ktorej je zriadená, nezávislá.Zákon č. 596/2003 Z.z. výslovnú odpoveď na to, či orgán školského zariadenia je alebo nie je orgánom
školského zariadenia, nedáva. Situácia, ak právny predpis niečo neustanovuje výslovne je však bežná,

a preto konkrétna otázka musí byť riešená výkladom s prihliadnutím na všetky okolnosti.

Tak napríklad NS SR vo veci sp. zn. 3 Cdo/68/2001 uviedol - Právnickou osobou je aj taký subjekt, o
ktorom to zákon neustanovuje, ale mu priznáva vlastnosti, ktorými sa právnické osoby charakterizujú
(názov, sídlo, vlastnú organizačnú štruktúru, vymedzenie orgánu oprávneného riadiť ho a konať v jeho

mene, vymedzenie vlastného majetku slúžiaceho na plnenie jeho úloh, vymedzenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú inému a pod.). Právnickou osobou je preto aj colný úrad, lebo ustanovenia Colného
zákona mu priznávajú vlastnosti právnickej osoby, ktorá má spôsobilosť na práva a povinnosti.

Zákon č. 369/1990 Zb. neustanovuje podrobnosti o orgáne právnickej osoby zriadenej obcou, ktorého
členom nemôže byť hlavný kontrolór. Na rozdiel od § 18 ods.1 zákona č. 369/1990 Zb., ktorý hovorí

o riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánoch právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú
činnosť už § 18 ods.2 písm.c), ak ide o orgán právnickej osoby zriadenej obcou žiadne obmedzenie
(výkon určitej činnosti a pod.) neobsahuje.

Vzhľadomnato,žepodľazákonač.596/2003Z.z.radaškolskéhozariadeniasazriaďujevpredškolskom

zariadení (na rozdiel od obecnej a územnej školskej rady, ktoré sa zriaďujú na územnom princípe,
teda v územnom obvode obce a územnom obvode samosprávneho kraja), za jej zriadenie zodpovedá
zriaďovateľ školského zariadenia, jej činnosť je hradená z prostriedkov školského zariadenia a má
kompetencie vo vzťahu k školskému zariadeniu, dospel súd k záveru, že napriek tomu, že to v zákone
výslovne uvedené nie je, je rada školského zariadenia orgánom školského zariadenia a to orgánom

samosprávnym.

Len na margo súd uvádza, že zákon č. 596/2003 Z.z. ani riaditeľa školy priamo neoznačuje ako
štatutárny orgán ale v § 5 ods.1 uvádza, že školu a školské zariadenie riadi riaditeľ a v nasledujúcich
ustanoveniach uvádza o čom riaditeľ rozhoduje.

Súd považuje vyššie uvedený záver za správny aj z hľadiska materiálneho, pretože tak ako to vyplýva
z na pojednávaní oboznámenej zápisnice týkajúcej sa mesta Sečovce, môže dôjsť k stretu funkcie
hlavného kontrolóra s jeho členstvom v rade školy a to tak, že hlavný kontrolór, ktorý sa okrem iného
zaoberá aj kontrolou vybavovania sťažností a petícii, bude na základe sťažnosti riešiť voľby do rady

školy, ktorej je sám členom, prípadne sťažnosti na voľbu riaditeľa vykonanú radou školy, ktorej je sám
členom.

b) Pokiaľ ide o spornosť v otázke vyššie uvedenej pod týmto písmenom k tomu súd uvádza:

Podľa § 35 Občianskeho zákonníka
Ods.1 - Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným
spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
Ods.2 - Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale
najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Ods.3 - Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia
obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť
toho, komu bol právny úkon určený.

V právnej ale aj bežnej realite často dochádza k tomu, že sa určitým spôsobom urobený prejav vykladá

rozličnými osobami rôzne.

Pre správny výklad je rozhodujúce, že tento musí zodpovedať okolnostiam daným v čase keď sa urobil
a že zmenou v čase, nedochádza k zmene zmyslu vykonaného prejavu.

Tak je tomu aj v danom prípade. Žalobca tvrdí, že prvýkrát sa vzdal funkcie člena rady školy, resp.
školského zariadenia na mestskom zastupiteľstve, na ktorom bol zvolený za hlavného kontrolóra. Prejav
žalobcu na tomto mestskom zastupiteľstve je citovaný vyššie.Súd má za to, že z tohto prejavu žiadnym spôsobom nevyplýva, že by sa relevantne funkcie člena
rady školy, resp. rady školského zariadenia žalobca vzdal. Jeho prejav obsahuje iba upozornenie, že
ako hlavný kontrolór mesta od 1.7.2013 nemôže okrem iných ďalej vykonávať funkciu člena školských

rád pri MŠ Jurkovičova a MŠ Bratislavská. V žiadnom prípade nemožno toto upozornenie vykladať v
rozpore s jeho jazykovým znením (pričom voči obsahu zápisnice námietky zo strany žalobcu neboli),
a to tým spôsobom, že sa žalobca funkcie člena školských rád vzdal. Zároveň vzdanie sa funkcie v
radách škôl nevyplýva ani so žalobcom navrhnutých uznesení, na základe ktorých bolo vzaté 1. na
vedomie vzdanie sa mandátu poslanca a 2. došlo k odvolaniu žalobcu z funkcií predsedu Komisie

mestského zastupiteľstva sociálnej a bytovej, člena Komisie mestského zastupiteľstva pre územný plán,
výstavbu, dopravu a životné prostredie a člena predstavenstva Technických služieb Mesta Prešov, a.s.
s účinnosťou od 1.7.2013.

Upozornenie žalobcu bolo možno chápať iba tak, že tento avizuje, že by malo dôjsť ku skončeniu jeho
funkcie v radách škôl, a teda je potrebné zaoberať sa osobou, ktorá by nastúpila na jeho miesto v týchto

radách.

Pri výklade právneho úkonu možno prihliadať aj na následné chovanie toho, kto tento právny úkon urobil.
V danom prípade to, že nedošlo k vzdaniu sa funkcie člena školských rád na zasadnutí Mestského
zastupiteľstva v Prešove, je potvrdzované aj listami zo dňa 2. júla adresovaných riaditeľkám Materských

škôl Bratislavská a Jurkovičova, v ktorých im žalobca oznamuje, že vzhľadom na to, že začal pôsobiť vo
funkcii hlavného kontrolóra mesta Prešov, má ho následne na základe jeho požiadania primátor mesta
z rady školy odvolať.

Tento prejav citovaný vyššie v odôvodnení rozsudku taktiež podľa súdu nemožno vykladať ako vzdanie

sa funkcie. Pri písomnom prejave možno vykladať iba to, čo je v ňom uvedené, nemožno ho dopĺňať
alebo prostredníctvom výkladu meniť. Zároveň síce je podstatná vôľa toho, kto právny úkon urobil, ale
táto vôľa nesmie odporovať objektívnemu slovnému a gramatickému vyjadreniu. V danom prípade je
zrejmé, že žalobca oznamuje riaditeľkám materských škôl, že sa ďalej fakticky nebude zúčastňovať
zasadnutí rady školy ako ich člen, pretože následne hodlá požiadať primátora mesta ako oprávnenú

osobu, aby ho z funkcií v radách škôl odvolal. Toto vyjadrenie v predmetných listoch by nebolo potrebné,
ak by len týmito listami došlo k vzdaniu sa funkcie, pretože v takom prípade by ho už primátor mesta
nemal z akej funkcie odvolať.

Tomuto záveru znova prisvedčuje ďalšie chovanie žalobcu, ktorý listom zo dňa 2.10.2013 primátorovi

mesta Prešov oznamuje, že tento ho doteraz neodvolal z funkcie člena rady škôl pri Materskej škole
Bratislavská a pri Materskej škole Jurkovičova. Znova treba uviesť, že tento prejav vôle by bol zbytočný,
ak by žalobca mal za to, že sa funkcie v týchto školských radách platne vzdal. Taktiež nebolo tvrdené
a už vôbec nie preukázané (pričom dôkazné bremeno niesol žalobca), že by riaditeľky uvedených MŠ
avizovali zriaďovateľovi (teda žalovanému) potrebu doplniť radu školy z dôvodu vzdania sa funkcie

žalobcom.

Súd má za to, že u žalobcu ako hlavného kontrolóra nemohlo dôjsť k zmiešaniu pojmov vzdanie sa
funkcie a odvolanie z funkcie, keďže ich význam je pre bežného priemerného človeka zreteľný. Vzdanie
sa funkcie znamená jednostranný právny úkon toho, ktorý sa funkcie vzdáva. Odvolanie z funkcie

znamená odvolanie niekým iným, bez ohľadu na vôľu toho, kto vo funkcii je, pričom tento svoje odvolanie
môže navrhnúť.

Súd má teda za to, že pokiaľ sa jedná o spornosť vzdania sa funkcie hlavného kontrolóra mesta Prešov
prejavom na Mestskom zastupiteľstve alebo písomným prejavom adresovaným riaditeľkám Materských

škôl Jurkovičova a Bratislavská, tieto prejavy vôle žalobcu nevykazovali znaky relevantného vzdania sa
funkcie v radách školy, resp. školských zariadení.

Pokiaľ žalobca poukazuje na § 18a ods. 8 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, podľa ktorého
výkon funkcie hlavného kontrolóra zaniká z dôvodov tam uvedených okrem iného dňom, keď začal

vykonávať funkciu člena orgánu právnickej osoby, ktorej zriaďovateľom alebo zakladateľom je obec tak,
žeuvedenésavzťahujeibanaprípady,akosobaužvofunkciihlavnéhokontrolórajeapotomtútofunkciu
nezlučiteľnú s funkciou hlavného kontrolóra začne vykonávať, s takýmto výkladom nemožno súhlasiť.V danom prípade treba uplatniť tzv. teologický výklad, čiže čo malo byť § 18a ods. 8 dosiahnuté. Týmto
ustanovením malo byť dosiahnuté to, že výkon funkcie hlavného kontrolóra sa nemôže prekrývať okrem
iného s funkciou člena orgánu právnickej osoby, ktorej zriaďovateľom alebo zakladateľom je obec. Ak

by výklad žalobcu bol prijatý, znamenal by, resp. viedol by k absurdným následkom a to tým, že v
prípade skutočnosti, že určitá osoba sa stáva hlavným kontrolórom v čase, keď vykonáva funkciu člena
orgánu právnickej osoby, ktorej zriaďovateľom alebo zakladateľom je obec, mohol by, bez ohľadu na
nezlučiteľnosť týchto funkcií, túto funkciu ďalej vykonávať. Podľa súdu tomu tak nie je, pretože by to
odporovalo tomu, čo zákonodarca dosiahnuť chcel. V prípade ako je tento to znamená, že ak sa určitá

osobaujímafunkciehlavnéhokontrolóravčase,keďužvykonávafunkciučlenaorgánuprávnickejosoby,
ktorej zriaďovateľom alebo zakladateľom je obec, môže sa táto osoba rozhodnúť, ktorú funkciu chce
ďalej vykonávať. Toto rozhodnutie však musí urobiť v primeranej lehote a podľa súdu je primeranou
lehotou lehota 30 dní, určená na odstránenie dôvodu inkompatibility pre osobu vo funkcii starostu. To
znamená, že ak v primeranom čase, ktorý súd určil ako lehotu 30 dní, nedôjde zo strany osoby zvolenej
do funkcie hlavného kontrolóra k úkonu, ktorým by došlo k zániku inkompatibility s inou funkciou, v

danom prípade s funkciou člena orgánu právnickej osoby, ktorej zriaďovateľom alebo zakladateľom je
obec, treba aj na túto situáciu vztiahnuť následok uvedený v § 18a ods. 8 zákona č. 369/1990 Zb., a to,
že jeho výkon funkcie hlavného kontrolóra uplynutím primeranej doby, teda doby 30 dní, zaniká.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 151 ods.3 O.s.p., podľa ktorého - V zložitých prípadoch,

najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v
konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že
lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať
náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.