Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martin Baran
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/134/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114209014
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114209014.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa: vendue a.s.,
Neklanova 152/44, Praha 2 - Vyšehrad, Česká republika, zastúpeného JUDr. Zuzanou Stavrovskou,
advokátkou so sídlom Bratislava, Lamačská cesta 3, proti odporcovi: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.,
H. XX, o zaplatenie 1.643,46 Kč s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
návrh z a m i e t a ,
náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Návrhompodanýmnatunajšomsúdedňa27.03.2014žiadalnavrhovateľzaviazaťodporcunazaplatenie
sumy 1.643,46 Kč s príslušenstvom. Predmetný návrh odôvodnil skutočnosťou, že na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok sa stal vlastníkom pohľadávky Českej sporiteľne a.s. voči odporcovi. Táto
uzavrela s odporcom dňa 12.09.2007 zmluvu o sporožírovom účte, na základe ktorej odporca v priebehu
roku 2007 zrealizoval výberu v hotovosti z bankomatu a iné platby. Z tohto dôvodu vznikol ku dňu
06.04.2010debetnýzostatok,kedybolúčetuzavretý.Napriekvýzvamodporcauvedenúsumuneuhradil.
Uvedená suma pozostáva z istiny vo výške 1.276,50 Kč a sankčného úroku za nepovolené prečerpanie
účtu v sumu 366,96 Kč.
Odporca sa nevyjadril k podanému návrhu, napriek výzve súdu.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. súd nenariaďoval pojednávanie, nakoľko sa jedná o drobný spor medzi
účastníkmi konania, kedy možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených
účastníkmi konania. Súd považoval tieto listinné dôkazy za nesporné, ktorých závery nie je nutné
konfrontovať na pojednávaní. Výška uplatnenej sumy neprekračuje hodnotu drobného sporu podľa §
200ea O.s.p.
Vo veci súd sa oboznámil so zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi Českou sporiteľňou
a navrhovateľom, zoznamom pohľadávok, potvrdením o zaplatení náhrady, zmluvy o sporožírovom
účte zo dňa 12.09.2007 uzavretej medzi Českou sporiteľňou a odporcom, čiastočného výpisu zo
sporožírového účtu, oznámení o postúpení pohľadávky ako aj ostatného spisového materiálu, pričom
zistený skutkový stav je totožný s tým, ako ho uviedol navrhovateľ v návrhu na začatie konania.
Na základe uvedeného súd právne uzatvára:Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o
rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (I), zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia
zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo
okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá
zmluva alebo len jej časť.
Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, věřitel může svou pohledávku i bez souhlasu dlužníka
postoupit písemnou smlouvou jinému.
Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s poustoupenou pohledávkou přechází i její příslušenství
a všechna práva s ní spojená.
Podľa § 708 ods. 1 Obchodního zákonníka, smlouvou o běžném účtu se zavazuje banka zřídit od určité
doby v určité měně účet pro jeho majitele, přijímat na zřízený účet peněžní prostředky, vyplácet z něj
peněžní prostředky nebo z něj či na něj provádět jiné platební transakce.
Podľa § 708 ods. 2 Obchodního zákonníka, smlouva o běžném účtu vyžaduje písemnou formu.
Podľa § 708 ods. 3 Obchodního zákonníka, § 708 odst. 2, § 709 odst. 1 a 2, § 710 až 714 a § 715 odst. 1 až 3 se nepoužijí pro smlouvu o běžném účtu, která je smlouvou o platebních
službách podle zákona upravujícího platební styk.
Podľa § 710 ods. 1 Obchodního zákonníka, banka je povinna přijímat na účet v měně, na kterou zní,
vklady nebo platby uskutečněné ve prospěch majitele účtu a z peněžních prostředků na účtu uskutečnit
podle příkazu majitele účtu nebo osob oprávněných podle odstavce 2 výplaty nebo platby majiteli účtu
nebo jím určeným osobám.
Podľa § 710 ods. 2 Obchodního zákonníka, s peněžními prostředky na účtu jsou oprávněny nakládat jen
osoby uvedené v podpisových vzorech předaných majitelem účtu bance, jiné osoby pouze za podmínek
stanovených ve smlouvě o běžném účtu. Podpisové vzory musí mít náležitosti plné moci. Banka je
oprávněna nakládat s peněžními prostředky na účtu, stanoví-li tak zákon nebo smlouva o běžném účtu.
Podľa § 710 ods. 3 Obchodního zákonníka, banka je povinna provést platby řádně a včas, pokud majitel
účtu splnil požadavky stanovené zákonem a smlouvou o běžném účtu.
Podľa § 710 ods. 4 Obchodního zákonníka, nejsou-li výše úplaty ani způsob jejího stanovení sjednány
ve smlouvě o běžném účtu, je majitel účtu povinen platit úplatu obvyklou v době provedení služby.
Podľa § 711 Obchodního zákonníka, smlouva o běžném účtu může stanovit, že banka provede do
určité částky příkazy k platbám, i když k tomu není dostatek peněžních prostředků na účtu. Nejsou-
li práva a povinnosti stran při poskytnutí těchto peněžních prostředků sjednány ve smlouvě o běžném
účtu,řídíseúpravousmlouvyoúvěru(§497 a násl.).
Podľa § 497 Obchodního zákonníka, smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka
poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžní
prostředky vrátit a zaplatit úroky.Podľa § 502 ods. 1 Obchodního zákonníka, od doby poskytnutí peněžních prostředků je dlužník povinen
platit z nich úroky ve sjednané výši, jinak v nejvyšší přípustné výši stanovené zákonem nebo na základě
zákona. Nejsou-li takto úroky stanoveny, je dlužník povinen platit obvyklé úroky požadované za úvěry,
které poskytují banky v místě sídla dlužníka v době uzavření smlouvy. Jestliže strany sjednají úroky vyšší
než přípustné podle zákona nebo na základě zákona, je dlužník povinen platit úroky ve výši nejvýše
přípustné.
Podľa § 502 ods. 2 Obchodního zákonníka, v pochybnostech se má za to, že sjednaná výše úroků se
týká ročního období.
Podľa § 503 ods. 1 Obchodního zákonníka, závazek platit úroky je splatný spolu se závazkem vrátit
použité peněžní prostředky. Jestliže lhůta pro vrácení poskytnutých peněžních prostředků je delší
než rok, jsou úroky splatné koncem každého kalendářního roku. V době, kdy má být vrácen zbytek
poskytnutých peněžních prostředků, jsou splatny i úroky, které se jej týkají.
Podľa § 503 ods. 2 Obchodního zákonníka, mají-li být poskytnuté peněžní prostředky vráceny ve
splátkách, jsou v den splatnosti každé splátky splatny i úroky z této splátky.
Podľa § 503 ods. 3 Obchodního zákonníka, dlužník je oprávněn vrátit poskytnuté peněžní prostředky
před dobou stanovenou ve smlouvě. Úroky je povinen zaplatit jen za dobu od poskytnutí do vrácení
peněžních prostředků.
Podľa článku 6 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 593/2008 zo 17.06.2008
rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (ďalej RÍM 1), bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7,
zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej
predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len spotrebiteľ) s inou osobou, ktorá koná v rámci
svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len spotrebiteľ), sa spravuje právnym poriadkom
krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ:
a/ vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa, alebo
po
b/ akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu, alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny
a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase rozhodovania súdu
(03.09.2014), orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na
nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.
Podľa § 397 Obchodního zákonníka obecné promlčecí doba činí čtyři roky, nestanoví-li zákon pro
jednotlivá práva jinak.
V danom prípade odporca má bydlisko na území Slovenskej republiky, preto je daná príslušnosť súdu
Slovenskej republiky na konanie v tejto veci ako aj jeho právomoc. Strany zmluvy si zvolili právny
poriadok Českej republiky v zmysle dohody o tom, že zmluva sa riadi všeobecnými obchodnými
podmienkami Českej spořitelne, preto pre účastníkov konania v zmysle nariadenia RÍM 1 platí právny
poriadok Českej republiky. V danom prípade však súd, ktorý koná vo veci, koná v zmysle procesných
predpisov platných v Slovenskej republike, ktorými sú Občiansky súdny poriadok, ale aj zákon o ochrane
spotrebiteľa, ktorý v § 5b ukladá orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadaťna prípadné premlčanie vo veci. Napriek tomu, že takáto námietka v konaní nebola vznesená, súd má za
to, že tento predpis je predpisom tejto časti, ktorý má procesnú povahu, t. z. že konajúci súd sa ním musí
riadiť, nakoľko mu túto povinnosť ukladá, aj keď nie v rámci Občianskeho súdneho poriadku, ale v rámci
iného predpisu, ktorý upravuje konanie súdu. Má teda procesný charakter, preto súd má za to, že treba
prihliadnuť na túto skutočnosť ohľadom premlčania nároku zo spotrebiteľského vzťahu aj bez námietky.
V danom prípade je nepochybné, že jedná sa o spotrebiteľský vzťah, kedy došlo k uzavretiu zmluvy
medzi osobou, ktorá tak nekonala v rámci predmetu svojej činnosti, teda odporcom, a osobou, ktorá
konala v rámci predmetu svojho podnikania, teda právnym predchodcom navrhovateľa, a to bankou. Z
tohto dôvodu treba potom aplikovať aj zákon o ochrane spotrebiteľa, a to konkrétne ustanovenia, ktoré
ukladajú konajúcemu súdu zaoberať sa námietkou premlčania.
Taktiež vzhľadom na špecifickosť tejto situácie súd má za to, že aj pokiaľ by takáto povinnosť nebola
uložená citovaným zákonom o ochrane spotrebiteľa, v zmysle článku 6 nariadenia RÍM 1 sa spravuje
tento právny vzťah medzi účastníkmi konania právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa,
t. j. odporcu. Vzhľadom na to, že podľa názoru súdu navrhovateľ ako podnikateľ, resp. jeho právny
predchodca, smeruje svoju obchodnú činnosť aj na krajinu obvyklého pobytu odporcu. Vzhľadom na
skutočnosť, že historické väzby medzi Českom a Slovenskom, jazyková príbuznosť je taká blízka, že
je bežnou skutočnosťou to, že občania Slovenskej republiky s obvyklým miestom pobytu na Slovensku
uzatvárajú zmluvy o vedení účtov aj v Českej republike, čím je dané to, že možno aplikovať aj na tieto
vzťahy ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré platia v Slovenskej republike.
V zmysle právnych poriadkov oboch krajín v prípade, že dôjde k márnemu uplynutiu doby, počas
ktorej oprávnená osoba neuplatní svoj nárok na súde, dochádza k premlčaniu takéhoto nároku.
V občianskoprávnych vzťahoch je táto premlčacia doba trojročná, v obchodnoprávnych vzťahoch
štvorročná, pričom v danom prípade zo samotného návrhu na začatie konania vyplýva skutočnosť,
že k vzniku debetnému zostatku na účte odporcu došlo v roku 2007, kedy došlo k realizácii výberov
hotovosti z bankomatu, tak ako to vyplýva z písomného podania navrhovateľa. Súd má teda za to, že
najneskôr dňa 01.01.2008 začína plynúť všeobecná premlčacia doba, ktorá, aj pokiaľ by došlo k aplikácii
premlčania v zmysle Obchodného zákonníka, uplynula dňa 31.12.2011. Návrh na začatie konania bol
podaný dňa 27.03.2014, teda po márnom uplynutí všeobecnej premlčacej doby, dokonca aj podľa
Obchodného zákonníka, aj keď zväčša v týchto prípadoch spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje trojročná
občianskoprávna premlčacia doba. Súd na túto skutočnosť prihliadol aj bez námietky, vzhľadom na
citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa, a to § 5b, čím dospel k záveru, že takto uplatnené
právo navrhovateľovi priznať nemožno.
Z vyššie uvedených dôvodov bol návrh zamietnutý, a pokiaľ došlo k premlčaniu uplatnenej istiny, je
premlčané taktiež príslušenstvo pohľadávky.
Výrok o trovách konania vyplýva z § 142 ods. 1 O.s.p. s poukazom na skutočnosť, že úspešnému
odporcovi trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd
v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
O.s.p.
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.