Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. september 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Cob/72/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212208897
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8212208897.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana
Tótha a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: Ferratum Slovakia s.r.o., Jakubovo námestie
19, Bratislava, IČO: 43770207, zastúpený Advokátskou kanceláriou Antovszká, s.r.o., Žabotova 2/B,
Bratislava, IČO: 36866881, proti žalovanému: PETRUM, s.r.o., Dubie 189, IČO: 36760552, o zaplatenie
1.700,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 2Cb/12/2013 - 90
zo dňa 30.5.2013, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.700,- eur s
9 % ročným úrokom z omeškania od 23.12.2012 do zaplatenia a tiež trovy konania na súdnom poplatku
204,- eur a na trovách právneho zastúpenia 427,46 eur na účet jeho právneho zástupcu, všetko do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Pokiaľ boli žiadané úroky z omeškania zo sumy 1.700,- eur od 1.6.2012 do 22.12.2012, súd návrh z
a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu a náhradu trov konania účastníkom
nepriznal. V dôvodoch uviedol, že žalobca sa proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.700,-
eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 1.6.2012 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa
27.2.2011 bola medzi žalovaným ako viazaným finančným agentom a žalobcom uzatvorená Zmluva
o spolupráci a sprostredkovaní spotrebiteľských úverov vo forme pôžičky č. 002, uzavretá v súlade s
§ 269 ods. 2 a § 642 a nasl. Obchodného zákonníka a tiež v súlade so zákonom č. 186/2009 Z.z.
o finančnom sprostredkovaní. V zmysle článku II. bod 2 zmluvy sa žalovaný zaviazal pre žalobcu
vykonávať finančné sprostredkovanie za podmienok a spôsobom uvedeným v zmluve, a to v súlade
s platnými právnymi predpismi a zmluvou, plniť si svoje povinnosti viazaného finančného agenta.
V zmysle článku IV. bod 5 zmluvy žalobca sa pre účely vyplácania poskytnutia pôžičiek klientom
zaviazal poukázať na účet žalovaného sumu vo výške 500,- eur ako depozit na vyplácanie pôžičiek,
a to najneskôr do 3 pracovných dní odo dňa zápisu žalovaného do registra finančných agentov,
vedenom NBS. Žalovaný bol povinný najneskôr do 18.00 hodiny každého kalendárneho dňa, v ktorom
vykonáva finančné sprostredkovanie, informovať žalobcu elektronicky o výške klientom v mene žalobcu
vyplatených pôžičiek v tento kalendárny deň, ako aj o aktuálnom zostatku depozitu na vyplácanie
pôžičiek. V zmysle článku VII. bod 2 zmluvy bol žalovaný ako viazaný finančný agent povinný v rámci
súčinnosti najmä zasielať žalobcovi scan dokumentov bližšie špecifikovaných v článku VII. bod 2 písm.
a/, b/, c/, d/, e/ zmluvy, a to v zmluvne stanovených lehotách. Zároveň bol žalovaný povinný žalobcovi
zaslať originály týchto dokumentov doporučenou poštou alebo kuriérom, a to najneskôr v posledný
pracovný deň kalendárneho týždňa, za ktoré bolo finančné sprostredkovanie, ktorého sa predmetné
dokumenty týkajú, poskytnuté. Vzhľadom k tomu, že žalovaný si uvedenú povinnosť zaslať dokumenty

v čase a spôsobom uvedeným v článku VII. bod 2 zmluvy neplnil, žalobca má právo na uplatnenie si
zmluvnej pokuty vo výške 100,- eur v súlade s článkom VII. bod 3 zmluvy za každé takéto porušenie
jednotlivých povinností. Žalobca dňa 31.5.2011 v súlade s článkom VII. bod 4 zmluvy odstúpil od zmluvy
a vyzval žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1.200,- eur z dôvodu porušení povinností a
na zaplatenie zostávajúcich peňažných prostriedkov depozitu, ktoré žalobca poskytol v zmysle článku IX.
bod 5 zmluvy, a ktoré ku dňu odstúpenia predstavovali sumu 500,- eur. Odstúpenie v súlade s článkom
VII. bod 4 zmluvy nadobudlo účinnosť dňom doručenia tohto listu žalovanému v súlade s článkom XIII.
bod 4 zmluvy. Žalovaný si svoju povinnosť, aby bezodkladne po zániku zmluvy poukázal zostávajúce
peňažné prostriedky depozitu vo výške 500,- eur a zmluvnú pokutu vo výške 1.200,- eur žalobcovi,
nesplnil. V zmysle ustanovení § 365 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení po 15.1.2009
žalovaný mal povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, podľa ktorého
dňa 27.2.2011 žalobca uzavrel so žalovaným písomnú Zmluvu o spolupráci a sprostredkovaní
spotrebiteľských úverov vo forme pôžičky č. 002, z obsahu ktorej vyplynulo, že jej predmetom bola
úprava práv a povinností zmluvných strán pri ich vzájomnej spolupráci a pri vykonávaní finančného
sprostredkovania žalovaným ako viazaným finančným agentom pre žalobcu (článok II. bod 1 zmluvy),
dôkazom čoho je žalobcom predložená fotokópia písomného vyhotovenia zmluvy. Medzi žalobcom
a žalovaným vznikol zmluvný vzťah upravený ustanovením § 642 a nasl. Obchodného zákonníka a
zákonom č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní. Žalovaný v zmysle článku II. bodu 2 zmluvy
sa zaviazal pre žalobcu vykonávať finančné sprostredkovanie za podmienok a spôsobom uvedeným
v zmluve, a to v súlade s platnými právnymi predpismi a zmluvou, plniť si svoje povinnosti viazaného
finančného agenta, ktoré mu vyplývajú z platných právnych predpisov a zmluvy, najmä povinnosti
vyplývajúce mu zo zákona o finančnom sprostredkovaní, a spolupracovať so žalobcom v súlade so
zmluvou. Podľa žalobcu žalovaný porušil svoje povinnosti prijaté v zmluve a preň vyplývajúce v článku
VII. bod 2 zmluvy. Podľa tejto časti zmluvy žalovaný bol povinný zasielať žalobcovi scan dokumentov
bližšie špecifikovaných v článku VII. bod 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/ zmluvy v zmluvne stanovených lehotách
a zároveň originály týchto dokumentov zaslať doporučenou poštou alebo kuriérom najneskôr v posledný
pracovný deň kalendárneho týždňa, za ktoré bolo finančné sprostredkovanie, ktorého sa predmetné
dokumenty týkajú, poskytnuté. Žalovaný si povinnosť zaslať dokumenty v čase a spôsobom uvedeným
v článku VII. bod 2 zmluvy nesplnil, a tak žalobcovi vzniklo právo na uplatnenie si zmluvnej pokuty vo
výške 100,- eur v súlade s článkom VII. bod 3 zmluvy za každé takéto porušenie jednotlivej povinnosti.
Žalobca v súlade s článkom VII. bod 4 zmluvy okamžite odstúpil od tejto a vyzval žalovaného na
zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1.200,- eur. V zmysle článku IX. bod 5 zmluvy žalobca pre účely
vyplácania pôžičiek klientom poskytol žalovanému depozit vo výške 500,- eur. Odstúpením od zmluvy,
ktoré v súlade s článkom XIII. bod 4 zmluvy nadobudlo účinnosť dňom jeho doručenia žalovanému,
vznikla tomuto povinnosť vrátiť depozit vo výške 500,- eur. Žalobca je právnickou osobou zapísanou
v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka číslo: 48660/B. Žalovaný je
rovnako právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri Okresného súdu Prešov, oddiel: Sro,
vložka číslo: 18461/P. Predmetom podnikateľskej činnosti žalobcu je poskytovanie úverov z vlastných
zdrojov i peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových
hodnôt a ich sprostredkovanie. Vzhľadom na obsah zmluvy, z ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok
proti žalovanému, i na skutočnosť, že účastníkmi tejto zmluvy sú podnikatelia, súd dospel k záveru,
že účastníkmi dňa 27.2.2011 uzavretou zmluvou bol založený tzv. relatívny obchodný záväzkový vzťah
(§ 261 ods. 6 Obchodného zákonníka), upravený Obchodným zákonníkom v ustanoveniach § 642 až
§ 651 ako zmluva o sprostredkovaní. Súd prvého stupňa ďalej v dôvodoch svojho rozhodnutia citoval
ustanovenie § 642, § 643 a § 648 Obchodného zákonníka. Vychádzajúc zo žalobcom predložených
listín, najmä Zmluvy uzavretej dňa 27.2.2011, konštatoval, že účastníkmi uzavretá zmluva má všetky
potrebné náležitosti ako zmluva sprostredkovateľská. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytovanie
finančného poradenstva a práva a povinnosti zo zmluvy vyplývajúce pre zmluvné strany sa okrem
príslušných ustanovení Obchodného zákonníka riadili aj ustanoveniami zákona č. 186/2009 Z.z. o
finančnom sprostredkovaní. Aj keď žalobca súdu nepredložil dôkaz o zápise žalovaného ako viazaného
finančného agenta do registra Národnej banky Slovenska podľa § 14 zákona č. 186/2009 Z.z., súd
ustálil, že účastníkmi uzavretá zmluva je platná, lebo samotný zápis do registra nemá vplyv na jej
platnosť. Žalobcom uplatnený nárok posudzoval podľa citovaných zákonných ustanovení Obchodného
zákonníka, ďalších na vec sa vzťahujúcich ustanovení Občianskeho zákonníka a ustanovení zákona
č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a obsahu zmluvy. Účastníci svoje vzájomné práva a

povinnosti upravili v článkoch III. až XII. zmluvy, pričom práva a povinnosti žalovaného ako viazaného
finančného agenta (§ 8 zákona č. 186/2009 Z.z.) boli podrobnejšie upravené najmä v článku IV., VII.
a IX. zmluvy. Žalobca proti žalovanému sa domáhal dvoch samostatných nárokov, a to zaplatenia
zmluvnej pokuty ako sankcie za porušenie zmluvných povinností a vrátenia depozitu poskytnutého mu
na vyplácanie pôžičiek.

Ďalej súd prvého stupňa v dôvodoch rozhodnutia konštatoval, že zmluvná pokuta je upravená v
ustanovení § 544 až § 545a Občianskeho zákonníka a v ustanovení § 300 až § 302 Obchodného
zákonníka. Žalobca svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty odvodil z článku VII. bod 3 zmluvy,
podľa ktorého v prípade porušenia akejkoľvek, čo aj len jednotlivej povinnosti viazaného finančného
agenta (ďalej len „VFA“) podľa ods. 1 alebo ods. 2 článku VII. tejto zmluvy, je oprávnený požadovať
od VFA zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 100,- eur za každé takéto porušenie povinnosti a VFA
sa zaväzuje túto zmluvnú pokutu žalobcovi zaplatiť; zaplatením zmluvnej pokuty nie je dotknutý nárok
žalobcu na náhradu všetkej škody, ktorá mu vznikla porušením povinnosti VFA, a to v plnom rozsahu,
vrátane akýchkoľvek sankcií a pokút uložených žalobcom v dôsledku takéhoto porušenia povinnosti
VFA. Uplatnením nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty voči VFA nie je dotknutý ani nárok
žalobcu na odstúpenie od zmluvy v zmysle článku VII. ods. 4 zmluvy. Z citovaného článku VII. bod
3 zmluvy súd vyvodil záver, že ňou účastníci dohodli záväzok žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu
žalobcovi, čím naplnili zákonnú požiadavku písomnej formy dohody o zmluvnej pokute. Napriek tomu
však žalobcovi nebolo možné priznať ním uplatnený nárok, lebo povinnosti, pre porušenie ktorých bola
dohodnutá zmluvná pokuta, neboli výslovne uvedené v dohode o zmluvnej pokute, teda v článku VII.
bod 3 zmluvy. Dohoda o zmluvnej pokute odkazuje na predchádzajúce body tohto článku, t. j. body
1 a 2. Aj keď v zásade takýto odkaz možno pripustiť, ako je treba pripustiť kumuláciu povinností,
ktorých splnenie môže byť zabezpečené jednou zmluvnou pokutou, v týchto prípadoch je však nutné
tieto povinnosti precizovať spôsobom vylučujúcim pochybnosti, o akú konkrétnu povinnosť ide, či a
kedy bola porušená alebo nesplnená určitá alebo viaceré povinnosti. V danom prípade táto určitosť pri
opisovaní povinností, ktorých splnenie malo byť zmluvnou pokutou zabezpečené, resp. sankcionované,
chýba. Povinnosti sú opísané príliš všeobecne, spôsobom pripúšťajúcim rôzny výklad, a v konečnom
dôsledku neurčito a nezrozumiteľne. Na podporu tohto záveru možno v tomto smere citovať znenie bodu
1 článku VII. zmluvy, podľa ktorého zmluvné strany sa v súlade s ust. § 36 ods. 3 Zákona o finančnom
sprostredkovaní dohodli, že Ferratum sa zaväzuje viesť a uchovávať evidenciu VFA podľa ust. § 36 ods.
1 a 2 zákona o finančnom sprostredkovaní, t.j. evidenciu všetkých dokumentov, v ktorých sú uvedené
práva a povinnosti VFA a klienta, iné podmienky, za ktorých VFA vykonáva finančné sprostredkovanie, a
ďalšie údaje, doklady alebo iné dokumenty podľa § 31 ods. 1 a 2 Zákona o finančnom sprostredkovaní.
Za týmto účelom sa VFA zaväzuje poskytovať žalobcovi akúkoľvek ním požadovanú súčinnosť pre účely
riadneho vedenia a uchovávania tejto evidencie a pre účely plnenia informačných povinností žalobcu
voči Národnej banke Slovenska, prípadne iným štátnym orgánom, a to bezodkladne, najneskôr však do 2
pracovných dní odo dňa požiadania žalobcu o poskytnutie takejto súčinnosti. Dohoda o zmluvnej pokute
tak, ako je vyjadrená v zmluve, je preto pre jej nejasnosť a neurčitosť najmä v časti opisu povinností,
ktorých splnenie malo byť zmluvnou pokutou zabezpečené, resp. pri porušení ktorých mal byť žalovaný
sankcionovaný, v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná a nemôže tak byť základom
pre povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu. Na tomto závere nič nemôže zmeniť
skutočnosť, že žalobca zaplatenia zmluvnej pokuty sa domáha za ním tvrdené konkrétne porušenie
zmluvných povinností žalovaným, lebo pre neplatnosť dohody o zmluvnej pokute nie je daný právny
základ pre priznanie takéhoto nároku. Naviac, žalobca ním tvrdené porušenie zmluvných povinností,
resp. ich nesplnenie ničím nepreukázal, aj keď takúto možnosť mal, napríklad predložením dôkazov o
splácaní pôžičiek klientmi a

podobne. Žalobca pritom o povinnosti predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia v zmysle § 120
ods. 4 O.s.p. bol súdom výslovne poučený podaním súdu, ktoré žalobcovi bolo doručené dňa 4.2.2013.
Vzhľadom na uvedené konštatoval, že v prípade platnej dohody o zmluvnej pokute žalobe žalobcu v
časti o zaplatenie zmluvnej pokuty by nebolo možné vyhovieť pre neunesenie dôkazného bremena.

Žalobca okrem zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 1.200,- eur žiadal uložiť žalovanému povinnosť
zaplatiť mu 500,- eur z titulu vrátenia depozitu. Túto časť žaloby odôvodnil tým, že žalobca v článku
IX. bod 5 zmluvy sa zaviazal poukázať na účet žalovaného sumu 500,- eur pre účely vyplácania
pôžičiek s tým, že v prípade obdŕžania informácie od žalovaného o poklese tejto sumy (depozitu) riadne
a včas prevedie žalovanému v nasledujúci kalendárny deň za predpokladu, že takýto je bankovým

dňom, sumu rozdielu medzi poskytnutým depozitom na vyplácanie pôžičiek a sumou žalovaným
vyplatených pôžičiek klientom v predchádzajúci kalendárny deň. Pre porušenie povinností žalovaným
žalobca v súlade s článkom VII. bod 4 zmluvy od tejto odstúpil s tým, že odstúpenie nadobudlo
účinnosť dňom doručenia listu zo dňa 27.9.2011 žalovanému v súlade s článkom XIII. bod 4 zmluvy,
a tak žalovaný je povinný vrátiť depozit, ktorý ku dňu odstúpenia od zmluvy bol vo výške 500,- eur.
V tejto súvislosti súd citoval ustanovenie § 344 Obchodného zákonníka a tiež článok VII. bod 4
zmluvy, podľa ktorého žalobca je oprávnený okamžite, t.j. aj bez poskytnutia dodatočnej lehoty na
nápravu, od zmluvy písomne odstúpiť v prípade, ak VFA riadne a včas nesplní čo aj len jednotlivú
povinnosť VFA podľa ods. 1 alebo ods. 2 článku VII. zmluvy, a odstúpenie v tomto prípade nadobúda
účinnosť dňom doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy VFA. Účastníci v zmluve dohodli možnosť
odstúpenia žalobcu od zmluvy, a tak v súlade s citovaným § 344 Obchodného zákonníka žalobca
za splnenia zmluvne dohodnutých podmienok mohol od zmluvy odstúpiť. Právo od zmluvy odstúpiť
žalobca realizoval listom zo dňa 31.5.2011, ktorého písomné vyhotovenie žalobca súdu predložil spolu
so žalobou. V zmysle článku VII. bod 4 zmluvy, odstúpenie od zmluvy nadobúda účinnosť dňom
doručenia žalovanému. Žalobca však doručenie listu zo dňa 31.5.2011 žalovanému, ktorým oznamoval
odstúpenie od zmluvy, nepreukázal, a to napriek výslovnej výzve súdu. Doručovanie písomnosti
účastníci dohodli v zmluve, a to v článku XIII. bod 4 zmluvy tak, že v prípade doručovania poštou sa
rozumie doručenie zásielky doporučenou poštou na adresu sídla podnikania zmluvnej strany a zásielka
sa v tomto prípade považuje za doručenú dňom prevzatia zásielky zmluvnou stranou, v prípade ak
zmluvná strana odoprie, resp. odmietne zásielku prevziať, považuje sa za doručenú dňom odopretia
prevzatia zásielky a v prípade bezvýsledného doručovania sa zásielka považuje za doručenú piatym
dňom odo dňa odoslania zásielky, ak sa nepreukáže skorší dátum doručenia s tým, že obdobne sa
bude postupovať v prípade doručovania kuriérskou službou alebo osobného doručovania. Žalobca
na výzvu súdu predložiť dôkaz o doručení odstúpenia od zmluvy žalovanému oznámil, že takýmto
dôkazom nedisponuje, a tak súd ustálil, že odstúpenie od zmluvy žalovanému doručené nebolo. V tomto
smere je právne bezvýznamné konštatovanie žalobcu, že o doručení odstúpenia od zmluvy žalovanému
svedčí ich neskoršia korešpondencia. Účastníci spôsob doručovania výslovne v zmluve dohodli, žalobca
nepreukázal doručenie odstúpenia žalovanému ani jedným zo zmluvne dohodnutých spôsobov a keďže
pre vyvolanie účinkov odstúpenie od zmluvy sa žiada doručenie tohto právneho úkonu druhej zmluvnej
strane, súdu nezostávalo nič iné než konštatovať, že k odstúpeniu od

zmluvy žalobcom nedošlo. Po zistení, že žalobca nepreukázal, aby k skončeniu zmluvného vzťahu
medzi ním a žalovaným došlo, prípadne iným zmluvne dohodnutým spôsobom alebo zo zákona,
súd konštatoval, že záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným, založený Zmluvou o spolupráci
a sprostredkovaní spotrebiteľských úverov vo forme pôžičky č. 002, uzavretou dňa 27.2.2011, trvá
doposiaľ. Žalobca sa v zmluve zaviazal žalovanému nielen poskytnúť depozit vo výške 500,- eur na
vyplácanie pôžičiek klientom, ale tento pravidelne dopĺňať tak, aby depozit bol vždy vo výške zmluvne
dohodnutej, t.j. vo výške 500,- eur (článok IX. bod 5 zmluvy). Niet sporu o tom, že tento záväzok žalobca
má až do skončenia záväzkového vzťahu so žalovaným a keďže záväzkový vzťah nezanikol, nevzniklo
žalobcovi právo na vrátenie depozitu. Vzhľadom na zmluvne prijatý záväzok žalobcom v článku IX. bod 5
zmluvy je pritom právne bezvýznamné zistenie, že peňažné prostriedky tvoriace depozit sú vo vlastníctve
žalobcu. Vychádzajúc z uvedeného súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Keďže úspešný
žalovaný návrh na náhradu trov konania nepodal, tieto mu súd nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Navrhol tento zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Súčasne uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 106,97 eur, pozostávajúce z
1 úkonu právnej služby vo výške 97,60 eur s DPH a režijného paušálu k právnemu úkonu vo výške
9,37 eur. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Uviedol, že prostredníctvom viazaného finančného agenta (VFA) tento požiada o uzavretie zmluvy
o pôžičke, pričom VFA na základe klientom poskytnutých informácií vyplní a zašle žiadosť žalobcovi
prostredníctvom diaľkového internetového prístupu, umožňujúceho komunikáciu medzi VFA a žalobcom,
pričom v prípade splnenia podmienok žalobca rozhodne o schválení žiadosti o uzavretie zmluvy o
pôžičke a zašle VFA cez diaľkový internetový prístup vyhotovenie návrhu zmluvy o pôžičke, obsahujúci
faksimile podpisu žalobcu, ďalej zmluvné podmienky a formulár pre štandardné informácie o pôžičke.

VFA je povinný predmetné dokumenty na vlastné náklady vytlačiť a odovzdať klientovi za účelom
ich podpísania. Následne VFA poskytne klientovi schválenú pôžičku. VFA je povinný po podpísaní
príslušných dokumentov postupovať v súlade s článkom VII. bod 2 zmluvy o spolupráci, a to najmä
po jednom podpísanom vyhotovení týchto dokumentov zaslať žalobcovi ich originály spôsobom podľa
článku VII. zmluvy. VFA je povinný v zmysle článku VII. bod 2 zmluvy o spolupráci v rámci poskytovania
súčinnosti podľa ods. 1 článku VII. zmluvy o spolupráci najmä zasielať žalobcovi scany dokumentov,
bližšie špecifikovaných v článku VII. bod 2 písm. a/ až e/, a to v stanovených lehotách. Ide o klientom
podpísané písomné vyhlásenie, kópiu občianskeho preukazu, klientom podpísané vyhotovenie zmluvy
o pôžičke, faktúru, na ktorej je potvrdené jej prevzatie klientom. Ďalej je VFA povinný zaslať tieto
dokumenty doporučenou poštou alebo kuriérom žalobcovi najneskôr nasledujúci deň po vykonaní
finančného sprostredkovania. Podľa článku VII. ods. 3 zmluvy, za porušenie akejkoľvek čo aj len
jednotlivej povinnosti VFA je žalobca oprávnený požadovať od VFA zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
100,- eur za každé takéto porušenie jednotlivej povinnosti, a VFA sa zaväzuje takúto zmluvnú pokutu
zaplatiť. Každý VFA si je vedomý tejto povinnosti zasielať

podpísané dokumenty žalobcovi a v prípade nedodržania tejto povinnosti s ňou spojené zaplatenie
zmluvnej pokuty, nakoľko ak by si túto povinnosť VFA nesplnil, žalobca v prípade nesplatenia pôžičky
klientom nemá k dispozícii žiadne doklady na súdne vymáhanie takejto pôžičky. Vzhľadom na dôležitosť
splnenia týchto povinností žalobca výšku zmluvnej pokuty stanovil na 100,- eur za nesplnenie každej
jednotlivej povinnosti. Klienti K. N. (2x pôžička), C. X., H. I. prostredníctvom žalovaného požiadali
o uzavretie zmluvy o pôžičke. Žalovaný na základe klientmi poskytnutých informácií vyplnil a zaslal
žiadosť žalobcovi prostredníctvom diaľkového internetového prístupu, do ktorého sa prihlásil cez svoje
prihlasovacie meno a heslo. Vzhľadom na to, že klienti splnili podmienky, žalobca rozhodol o schválení
žiadosti o uzavretie zmluvy o pôžičke a zaslal žalovanému cez diaľkový internetový prístup vyhotovenie
návrhu zmluvy o pôžičke, obsahujúci faksimile podpisu žalobcu, zmluvné podmienky a formulár pre
štandardné informácie o pôžičke. Žalovaný predmetné dokumenty vytlačil a odovzdal klientovi za účelom
ich podpísania. Následne žalovaný poskytol klientom schválené pôžičky. Dôkazom toho, že klientom
boli poskytnuté pôžičky a že zmluvy o pôžičke boli naozaj uzatvorené, svedčia printscreeny klientov
zo systému žalobcu a aj fakt, že klienti tieto pôžičky aj postupne splácajú na účet žalobcu. Ako dôkaz
sú printscreeny pôžičiek klientov K. N. - 2x, C. X., H. I. zo systému žalobcu, do ktorého sa prihlasoval
žalovaný pod hlavičkou BARDEJOV - H. I. - č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX. Vzhľadom na to, že žalovaný
si nesplnil minimálne tri z mnohých ďalších zmluvných povinností pri štyroch uzatvorených zmluvách (ide
najmä o povinnosť zasielať žalobcovi scany dokumentov bližšie špecifikovaných v článku VII. bod 2 písm.
a/ až e/, a to v stanovených lehotách, ide o klientom podpísané písomné vyhlásenie, kópiu občianskeho
preukazu, klientom podpísané vyhotovenie zmluvy o pôžičke, faktúru, na ktorej je potvrdené jej prevzatie
klientom, taktiež o povinnosť zaslať každý jeden tento dokument doporučenou poštou alebo kuriérom
žalobcovi najneskôr nasledujúci deň po vykonaní finančného sprostredkovania), žalobca si uplatňuje
nárok v súlade s článkom VII. bod 3 zmluvy o spolupráci na zmluvnú pokutu vo výške 100,- eur za každé
porušenie jednotlivej povinnosti (tri povinnosti zaslať jednotlivé dokumenty pri štyroch zmluvách - jednak
e-mailom a taktiež aj poštou), t.j. spolu vo výške 1.200,- eur. Žalobca mal za to, že boli splnené všetky
zákonom požadované náležitosti pre platné dojednanie zmluvnej pokuty. Žalobca nesúhlasil ani s tým,
že by právny vzťah medzi ním a žalovaným naďalej trval a že by nebolo došlo k platnému odstúpeniu od
zmluvy. Žalobca mal za to, že odstúpenie sa stane účinným, len čo prejav o odstúpení dôjde druhému
účastníkovi, a že doručenie odstúpenia od zmluvy je záväzným okamihom jeho dôjdenia adresátovi, čiže
kedy sa dostane do jeho dispozičnej sféry bez ohľadu na to, či sa s ním adresát aj oboznámil. Súd prvého
stupňa potvrdil, že z korešpondencie medzi žalobcom a žalovaným je zrejmé, že žalovaný mal vedomosť
o odstúpení od zmluvy. Žalobca považoval závery súdu prvého stupňa za arbitrárne, pretože k návrhu na
začatie konania bolo priložené vypovedanie zmluvy zo dňa 27.9.2011. Za predpokladu stotožnenia sa
so záverom súdu prvého stupňa, že vypovedanie zmluvy sa malo žalovanému doručiť do vlastných rúk,
má za to, že predmetné vypovedanie zmluvy mu bolo doručené najskôr pri doručení návrhu na začatie
konania. Súd dospel k nesprávnemu záveru, že nebola splnená podmienka doručenia odstúpenia od
zmluvy, nakoľko zo samotnej písomnej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným vyplýva, že žalovaný
o odstúpení od zmluvy vedel.

Na odvolanie žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej
preskúmania, a dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné.

Odvolací súd doplnil dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa v zmysle § 129 ods. 1 O.s.p..
Vykonal dôkazy listinou tak, že predseda senátu oznámil obsah návrhu žalobcu na začatie konania, ďalej
listinu o uplatnení nároku na zmluvnú pokutu a o odstúpení od Zmluvy o spolupráci a sprostredkovaní
spotrebiteľských úverov vo forme pôžičky č. 002 zo dňa 31.5.2011, prečítal Zmluvu o spolupráci a
sprostredkovaní spotrebiteľských úverov vo forme pôžičky zo dňa 27.2.2011, uzavretej medzi žalobcom
a žalovaným, výpis z obchodného registra žalobcu a žalovaného, vyjadrenie žalobcu na č. l. 44 súdneho
spisu, ďalej zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky u C. X., K. N. a H. I., výpis z účtu Slovenskej
sporiteľne, vyjadrenie žalobcu na č. l. 67 a 68 spisu, CreditPoints z č. l. 70 a 71 spisu, ako aj pohyby
na účte z č. l. 72 a 73 spisu.

Dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne posúdil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným
ako vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy o sprostredkovaní, a tiež vzťah, ktorý vyplýva zo zákona č.
186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní.

Na rozdiel od súdu prvého stupňa však dospel k záveru, že dohoda o zmluvnej pokute má všetky
náležitosti v zmysle § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka. Taktiež povinnosti žalovaného tak, ako sú
vymedzené v článku VII., sú vymedzené jasne a niet žiadnych pochýb o ich určitosti. Z tohto hľadiska
treba mať za to, že žalobca preukázal porušenie troch povinností v štyroch prípadoch, a teda ak za
porušenie jednej povinnosti bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 100,- eur, potom je nárok na
zaplatenie sumy 1.200,- eur dôvodný.

Odvolací súd má za to, že došlo aj k platnému odstúpeniu od zmluvy o sprostredkovaní, avšak až
doručením návrhu spolu s platobným rozkazom, a ako vyplýva zo súdneho spisu, stalo sa tak dňom
22.12.2012. Nárok žalobcu na vrátenie poskytnutého depozitu vo výške 500,- eur je preto dôvodný. Ide
o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poskytnutie
uvedeného depozitu bolo zo strany žalobcu preukázané a v dôsledku ukončenia právneho vzťahu je
preto žalovaný povinný tento depozit žalobcovi vrátiť.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že
žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1.700,- eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od
23.12.2012 do zaplatenia. Ako je vyššie uvedené, odvolací súd mal za to, že k doručeniu odstúpenia
od zmluvy došlo 22.12.2012, preto nasledujúcim dňom sa žalovaný dostal do omeškania. Odvolací
súd vychádzal z ustanovenia § 340 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého dlžník je povinný
záväzok splniť v čase určenom v zmluve. Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený
požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného
odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, súd vychádzal
z ustanovenia § 365 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného od 15.1.2009. Podľa § 3

ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. K
22.12.2012 bola základná úroková sadzba ECB 1,25 %, takže požadovaný úrok je v súlade s uvedeným
ustanovením. Odvolací súd preto zamietol návrh žalobcu, pokiaľ tento žiadal úroky z omeškania zo sumy
1.700,- eur od 1.6.2012 do 22.12.2012.

Žalobca bol v konaní úspešný, a preto má právo na náhradu trov konania, a to trov prvostupňového
konania a druhostupňového konania. Na súdnom poplatku je to suma 204,- eur a na trovách právneho
zastúpenia pred prvostupňovým súdom vo výške 320,49 eur (príprava a prevzatie zastúpenia, žaloba,
vyjadrenie vo veci). Jeden úkon právnej pomoci pri tarifnej hodnote 1.700,- eur je 81,33 eur. K tomu
20 % DPH je 97,60 eur a 2 x režijný paušál spolu s DPH vo výške 9,16 eur a 1 x 9,37 eur. V prípade
odvolacieho konania je to 1 úkon právnej služby za podané odvolanie, ktorého odmena je 97,60 eur

s DPH, a 9,37 eur za režijný paušál, spolu 427,46 eur. Rozhodnutie o trovách konania má oporu v
ustanovení § 142 ods. 1 a § 224 ods. 2 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.