Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. august 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Cb/19/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113218966
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113218966.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: TAMPEX
Prešov spol. s r.o., so sídlom ul. Košická 32/A, 080 05 Prešov, IČO: 36 466 280, právne zastúpeného:
JUDr. Mgr. Radim Komka, advokát, so sídlom Hlavná č. 27, 080 01 Prešov proti žalovanému: JMS
TRANS GROUP, spol. s r.o., so sídlom Konštantínova 3, 080 01 Prešov, IČO: 45 640 068, o zaplatenie
160,44 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalobu týkajúcu sa zaplatenia sumy 151,20 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne za
čas od 12.5.2011 do zaplatenia z a m i e t a .

O zvyšnej časti konania, teda o zaplatenie sumy 9,24 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne za
čas od 1.4.2011 až do zaplatenia ako aj o trovách konania bude rozhodnuté osobitným rozsudkom.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou došlou súdu dňa 25.6.2013 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy celkom 160,44
€ s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania. Skutkovo svoj nárok odôvodnil tým, že dodal pre
žalovaného ako odberateľa tovar, za ktorý mu vystavil faktúry č. O 1100275 a O 1100450 celkovo na
sumu 160,44 €.

Žalovaný sa k žalobe prvýkrát vyjadril v odpore podanom proti platobnému rozkazu, v ktorom uviedol,
že faktúra znejúca na sumu 9,24 € už bola zaplatená a pokiaľ ide o záväzok na zaplatenie sumy 151,20
€ tento neuznávajú, nakoľko k žiadnemu zmluvnému vzťahu medzi účastníkmi konania nedošlo.

Súd o veci rozhodol čiastočne na pojednávaní konanom dňa 14.8.2014 v neprítomnosti žalobcu
a žalovaného, ktorí mali predvolanie na pojednávanie riadne vykázané, resp. doručené a svoju
neprítomnosť neospravedlnili a nepožiadali o odročenie pojednávania.

Súd vykonal dokazovanie obsahom spisu a zistil, že sa v ňom nachádzajú faktúry vystavené
navrhovateľom odporcovi a to

- faktúra O 1100275 na sumu 9,24 €, ktorá sa týkala platby za vizitky,

- faktúra O 1100450 na sumu 151,20 € za výlep auta „Citroen JUMPER“ a realizáciu výlepu.

Ako už bolo spomínané, žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že faktúra na sumu 9,24
€ už bola zaplatená, keďže však o tom nepredložil doklad, v tejto časti súd rozsudok ešte nevyniesol za
účelom vyzvania žalovaného na preukázanie tejto platby.

Pokiaľ ide o faktúru znejúcu na sumu 151,20 €, právny zástupca žalobcu uviedol, že išlo o záväzkový
vzťah založený na ústnej dohode medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca však nesúci v tomto konaní
dôkazné bremeno toto neuniesol, keďže súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že takýto záväzkový
vzťah medzi účastníkmi konania vznikol a že z tohto záväzkového vzťahu vznikla odporcovi povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi považovanú sumu. Samotná faktúra vystavená žalobcom nie je potvrdením o
existencii záväzkového vzťahu, keďže sa na nej nenachádza žiadne potvrdenie žalovaného o tom, že
bola vystavená oprávnene a na správnu sumu.

Podľa § 101 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že
pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny
súdu.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Uvedené ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku upravujú tzv. procesné bremená, resp.
povinnosti, a to povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť.

Bremeno tvrdenia spočíva v tom, že účastník, ktorý má povinnosť tvrdenia, nesie tiež zodpovednosť za
to, že sa súd skutočne potrebnú rozhodnú skutočnosť dozvie. Ak toto bremeno neunesie, prejaví sa to
z jeho strany negatívne na výsledku sporu.

Dôkazná povinnosť je povinnosť účastníka označiť dôkazné prostriedky k preukázaniu tvrdených
skutočností. Táto povinnosť je sprevádzaná inštitútom dôkazného bremena spočívajúceho v povinnosti
dokazovať skutkové okolnosti predpokladané právnou normou, na základe ktorej účastník uplatňuje
deklarované právo. Pokiaľ sa mu to nepodarí a dôkazné bremeno neunesie, prejaví sa to v procesnej
rovine v podobe neúspechu v spore. Dôkazné bremeno vždy zaťažuje toho účastníka, ktorý má v
konečnej fáze procesu dokázať pravdivosť určitého tvrdenia, ktorým odôvodňuje svoj návrh prednesený
súdu. Odporcu dôkazné bremeno, ani bremeno tvrdenia nezaťažujú vtedy, ak iba žiada nevyhovieť
návrhu.

V civilnom procese platí ďalej tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je
záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti
rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou
účastníkov konania a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie
do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v spore je
možný len za náležitej podpory legitímnosti nárokov prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia.
Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo
strany nepredložia, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Účastníkom konania teda hrozí pri
nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena, opierajúc sa o pravidlo „idem est
non esse aut non probari“ (čo nie je dokázané, neexistuje), nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej.

Dôkazné bremeno je teda inštitútom procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je
aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená bola v konaní skutočne
preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých
prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná dokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť
záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je pravdivá. Dôkazné bremeno je teda inštitútom, ktorý
súdu umožňuje rozhodnúť v tzv. dôkaznej núdzi.

Na základe uvedeného bolo potrebné žalobu v časti o zaplatenie sumy 151,20 € s prísl. zamietnuť ako
nedôvodnú.

O zvyšku konania súd rozhodne po tom, ako obdrží od žalovaného doklad, ktorým by preukázal
zaplatenie faktúry znejúcej na sumu 9,24 € a ktorým teda preukáže pravdivosť svojho tvrdenia. V tomto
rozsudku zároveň súd rozhodne aj o trovách celého konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia písomne v 2 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať
náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.