Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. august 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7C/258/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210854
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5612210854.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR,
Župné nám. 13, Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody 125 eur a náhradu nemajetkovej ujmy
1045 eur, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanému s a n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu okresnému súdu dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd
medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe veci tak, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá
žalobcovi vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Lipt. Mikuláš, pretože nerozhodol
v zákonom stanovenej lehote o žiadosti súdneho exekútora v exekučnej veci zn. EX 9595/2009 o

vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku Q.
P. vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX. Vydanie medzitýmneho rozsudku odôvodnil potrebou
deklarácie porušenia práva žalobcu na rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonom stanovenej dobe, v spojení s porušením jeho práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranom čase, nutnosťou deklarácie porušenia
jeho práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces a nutnosťou deklarácie porušenia

princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Lipt. Mikuláš (konkrétne
princípy legality, ochrany legitímnych očakávaní, ochrany dôvery v právo, právnej istoty). Vydanie
medzitýmneho rozsudku odôvodnil tiež potrebou nahradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu a majetkovú
škodu spôsobenú v priamej príčinnej súvislosti s porušením týchto práv. Rozsudkom vo veci samej
sa domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie majetkovej škody 125 eur a nemajetkovej ujmy 1045
eur. Žalobu odôvodnil tým, že na základe jeho návrhu súdny exekútor požiadal Okresný súd Lipt.
Mikuláš o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Tunajší okresný súd o tejto žiadosti rozhodol

po uplynutí zákonom stanovenej doby dňa 21.01.2010 poverením súdneho exekútora. Urobil tak bez
toho, aby existovala okolnosť umožňujúca exekučnému súdu postupovať so zbytočnými prieťahmi.
Okresný súd počas tohto obdobia nevykonával úkony, smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v
ktorej sa poškodený počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy SR (rozhodnutia ÚS SR sp. zn. I. ÚS 41/02, III. ÚS 117/02, I. ÚS 13/05). O všetkých
okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, sa poškodený dozvedel

po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Žalobca podľa § 15 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z.
písomne požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, do podania tejto
žaloby žalobca na podanú žiadosť pozitívne nereagoval. Ako dôkaz na preukázanie tohto tvrdeniaoznačil spis Ministerstva spravodlivosti SR k predbežnému prerokovaniu nároku žalobcu a potvrdenie
o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku založené v spise Okresného súdu Liptovský Mikuláš
žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR,

ktorej predmetom je náhrada škody vzniknutá pri nesprávnom úradnom postupe pri výkone exekúcie
záväzku, vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníka X. Á., sp. zn. súdneho exekútora EX
10348/2010. Uviedol ďalej, že objektívne nemôže predložiť rovnopis návrhu na vykonanie exekúcie,
pretože ho pripojil súdny exekútor k žiadosti o udelenie poverenia. Žalobca používa na označenie
veci spisovú značku súdneho exekútora, pretože exekučný súd mu súdnu spisovú značku neoznámil.

Požiadavku na nahradenie nemajetkovej ujmy v peniazoch odôvodnil tak, že márnym plynutím času boli
reálne ohrozené legitímne očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu
pohľadávky. Došlo k vyvolaniu nasledovných rizík: neskorým ukončením procedúry exekučným súdom
k zániku povinného, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania
pre stratu kontaktu s povinným, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii
povinného. Neexistuje akýkoľvek účinný vnútroštátny prostriedok nápravy spôsobilý reštituovať

vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základých práv žalobcu spojený s
absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času, čo vyvolalo u žalobcu, resp. u členov riadiacich
orgánov spoločnosti, ako aj jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery
v právo a rovnosť v spoločnosti. Úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v
rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom

zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských
plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu
aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské
postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Potreba
náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov,

dosiahnutia adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Pri určovaní výšky primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal žalobca z doktríny
prijatej Ústavným súdom, podľa ktorej je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje
satisfakcia vo výške cca 660 eur. Žalobca si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné
zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie

jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom,
stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík, ohrozujúcich konečné vymoženie
pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného
súdu) uplatňuje alikvotným pomerom 55 eur za každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu,
sumu 1045 eur za viac ako 19 mesiacov. V danej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako

595 dní.

Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 7NcC/38/2013-16 zo dňa 01.02.2013 rozhodol o vylúčení sudkyne
JUDr. Gabriely briškovej a nevylúčení ostatných sudcov Okresného súdu Lipt. Mikuláš z prejednávania
a rozhodovania veci.

Žalovaný písomnou replikou z 02.10.2013 navrhol zamietnutie žaloby pre nenaplnenie podmienok,
vyžadovaných zákonom č. 514/2003 Z.z., uplatniac si právo na náhradu trov konania. Poukázal na
zmätočnosť žaloby, najmä označenie povinnej z exekučného konania odlišnými dátumami narodenia,
neuvedením súdnej spisovej značky exekučného konania, neuvedením relevantných skutkových

tvrdení, ako je dátum doručenia podania na súd a dátum, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku
škody. Rovnako žalobca nepriložil k žalobe jeden relevantný dôkaz, preukazujúci existenciu exekučného
konania, vznik škody aj nemajetkovej ujmy atď. Jedným z dôvodov odmietnutia sťažnosti žalobcu na
porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu Ústavným súdom SR, napr. rozhodnuia
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 211/2012, sp. zn. IV. ÚS 366/2012, sp. zn. IV. ÚS 374/2012

bolo neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu
úradnému postupu zo strany exekučného súdu. Nie je jasný ani titul náhrady škody. Ani v rámci
súčinnosti pri predbežnom prerokovaní nároku žalobca neuviedol, či využil možnosť podania sťažnosti
na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu alebo možnosť podania
ústavnej sťažnosti. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v

súdnom konaní; túto právomoc má iba predseda súdu, alebo Ústavný súd SR. Zákonnou podmienkou
súdneho konania o nároku na náhrady škody je jeho predbežné prerokovanie (§ 15 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z.z.). Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 23.04.2012
boli žalovanému doručené v ten istý deň. Žaloba na súde bola podaná 27.09.2012, teda preduplynutím zákonnej 6-mesačnej lehoty určenej zákonom 514/2003 Z. z.. Na výzvu na doplnenie žiadosti
žalovaného na predbežné prerokovanie nároku žalobca reagoval uvedením všeobecných informácií,
takže neposkytnutím súčinnosti zmaril možnosť predbežného prerokovania nároku na náhradu škody.

Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody musia byť splnené súčasne tri podmienky, a to
nezákonné rozhodnutie (resp. nesprávny úradný postup), vznik škody a príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím (nesprávnym úradným postupom) a vzniknutou škodou. Žalobca označil ako
nesprávny úradný postup rozhodnutie o poverení exekútora po zákonnej 15-dňovej lehote. § 9 ods.
2 zákona č. 514/2003 Z. z. explicitne uvádza, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní

nesprávneho úradného postupu súdu. Žalobca doposiaľ dôkazy, potrebné pre posúdenie tejto otázky,
nepredložil. Rozsudok Súdneho dvora EÚ Asturcom C-40/08 nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky
aj v exekučnom konaní. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného od 01.06.2011 uvádza, že
15-dňová lehota na písomné poverenie exekútora neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.
2 písm. c/ a d/ (vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu a rozhodcovskej komisie a zmiery
nimi schválené). V znení znení účinnom pred 01.06.2011 § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku

znel „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“. Novelizácia
tohto zákonného ustanovenia vložením slov „rozhodnutie rozhodcovckých súdov“ predstavovala len
explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo jeho mylným interpretáciám. Súd ustanovenie § 41
ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku pred 01.06.2011 správne aplikoval aj na rozhodcovské rozsudky.
Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 16/02, v zmysle ktorého sa nedodržanie

lehôt uvedených v zákone, nepovažuje automaticky za porušenie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, pretože sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem zbytočné prieťahy,
obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR je autonómnym pojmom, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len
s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. Rozhodovanie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie si vyžaduje skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov s ohľadom na to, že sa týkajú

právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Z existencie prieťahov v súdnom
konaní môže konajúci súd pri rozhodovaní o náhrade škody v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.
vychádzať len v prípade, ak boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti
o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom
konaní (ak sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok

prieťahy v súdnom konaní), právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva o porušení
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného
súdu SR o ústavnej sťažnosti, konštatujúcom porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Žalobca si vo vzťahu k tomuto predpokladu nesplnil povinnosť tvrdenia ani povinnosť tvrdenie
preukázať. V zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. žalovaný vzniesol námietku premlčania

práva na náhradu škody pri každom uplatnenom nároku žalobcu, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-
dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009, teda 3 roky pred
dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. K materiálnej
škode uplatnenej žalobcom žalovaný uviedol, že nebola preukázaná existencia škody ani jej výška.
Žalobca vyčíslil škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov. Žalobca neuvádza, či ide o

skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Žalobca ako spoločnosť zaoberajúca sa spotrebiteľskými úvermi k svojej
činnosti potrebuje a využíva informačný systém, náklady na jeho prevádzkovanie, správu a údržbu mu
vznikli bez ohľadu na tvrdené prieťahy. Pri výške náhrady nemajetkovej ujmy citoval § 17 ods. 2 a § 17
ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. a uviedol, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické.
Odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu nie je možné vzťahovať na pocity fyzických osôb,

ktorésanačinnostiprávnickejosobyzúčastňujú,leboimujmapriamonevzniká. Žalobcauvádzanýzánik
podnikateľských aktivít a plánov bližšie nekonkretizuje a nepreukazuje, že konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením. Je potrebné prihliadať na dobré mravy a na poškodenú
osobu. Celkové náklady úverov poskytovaných žalobcom, ktoré pozostávajú z úrokov a iných poplatkov,
v niektorých prípadoch predstavujú takmer 100 % ročne zo sumy získanej dlžníkom od spoločnosti

POHOTOVOSŤ, s.r.o. Dlžníci sa zaviazali v prípade nesplnenia zmluvných záväzkov platiť sankciu vo
výške 0,25 % denne, čiže 91,25 % ročne. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne,
o čom svedčí článok v denníku SME zo 16.07.2012 a boli aj predmetom záujmu Európskej komisie,
o čom svedčí jej list. Práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv
spotrebiteľov. Uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť práve pri jeho spornej a negatívne vnímanej

podnikateľskej aktivite. Aj v prípade porušenia práva žalobcu samotné konštatovanie porušenia práv
musí byť považované za dostačujúce. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti
nemožno tvrdiť, že žalobcovi škoda vznikla postupom okresného súdu.Uznesením č.k. 7C/258/2012-52 zo dňa 15.04.2013, potvrdeným Krajským súdom v Žiline uznesením
č.k. 7Co/210/2014-84 zo dňa 30.04.2014, právoplatným 12.06.2014 súd na základe návrhu žalobcu
rozhodol o neprerušení konania.

Na pojednávaní dňa 14.08.2014 sa nezúčastnil ani jeden z riadne a včas predvolaných účastníkov.
Súd po zistení, že sú splnené podmienky pre vykonanie pojednávania, vec prejednal v neprítomnosti
účastníkov konania, prihliadajúce na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy s poukazom na § 101
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej iba Obč. súd. por.). Žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil,

nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Neúčelným a nehospodárnym bolo
rozhodovať v zmysle procesného návrhu žalobcu medzitýmnym rozsudkom o základe prejednávanej
veci a prenechať rozhodnutie o výške žalovaného nároku ďalšiemu rozsudku.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľačl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepublikykaždýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovalabez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom

Podľa čl. 6 ods. 1 prvá veta Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislýmanestrannýmsúdomzriadenýmzákonom,ktorýrozhodneojehoobčianskychprávachalebo
záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 01.01.2013 (ďalej len Zákon) právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku
rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom

opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 Zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do

šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd žalobu zamietol pre neunesenie žalobcovho dôkazného
bremena. Novelizáciou Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 519/1991 Zb. bola civilnoprávna

zásada materiálnej pravdy nahradená v sporovom konaní zásadou prejednacou, v zmysle ktorej
dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno nesú účastníci konania, nie súd. Úlohou súdu je vykonať
navrhnuté dôkazy, ak ich uzná za právne relevantné. Občiansky súdny poriadok v § 120 ods. 1 ukladá
účastníkom dôkaznú povinnosť ohľadom ich tvrdení. Procesným dôsledkom neunesenia dôkazného
bremena je zamietnutie žaloby. Pre úplnosť súd poznamenáva, že dôkazná povinnosť má dve časti:

účastník je povinný najskôr relevantné skutkové tvrdenia predniesť a následne je povinný preukázať ich
pravdivosť relevantnými dôkazmi.

Vprejednávanomprípadesúdvprvomradeskúmalsplneniezákladnéhopredpokladuuplatnenianároku
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom na súde, ktorým je v zmysle §-u 15

ods. l Zákona predbežné prerokovanie nároku na základe písomnej žiadosti poškodeného podanej
na príslušnom orgáne, ktorým je v súdenom prípade Ministerstvo spravodlivosti SR. Žalobca tvrdil, že
tento zákonný postup dodržal písomnou žiadosťou, potvrdenie o prijatí ktorej žalovaným je založené
v spise Okresného súdu Lipt. Mikuláš o náhrady škody z titulu nesprávneho úradného postupu vexekučnej veci vedenej voči X. Á.. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádza, že prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku mu boli doručené 23.04.2012, žaloba bola súdu doručená 27.09.2012, teda pred
uplynutím lehoty 6 mesiacov, určených na predbežné prerokovanie nároku v § 16 ods. 1 Zákona.

Obidve strany sporu súd musí upozorniť na skutočnosť, že v tomto súdnom konaní je žalovaným štát
- Slovenská republika - ako nositeľ právnej subjektivity (právnická osoba), menom ktorého koná štátny
orgán - Ministerstvo spravodlivosti SR ( § 21 Obč. zák., § 21 ods. 2 Obč. súd. por.). Žalovaným nie
je štátny orgán - Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré pri postupe podľa § 15 Zákona nekoná za štát,
ale v rámci vlastných kompetencií zverených mu zákonom koná vo vlastnom mene, na vlastný účet

ako samostatná právnická osoba. Preto ak žalobca tvrdí, že potvrdenie o prijatí písomnej žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku vystavené žalovaným (t. j. Slovenskou republikou) sa nachádza v
súdnom spise Okresného súdu Lipt. Mikuláš, nejde o prijatie žiadosti orgánom určeným Zákonom na
jeho prerokovanie (Ministerstvom spravodlivosti SR). Je potom bez právneho významu tvrdenie žalobcu,
že žalovaný do dňa podania žaloby na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku pozitívne nereagoval.
Žalobca ani netvrdil, kedy sa v súdenom prípade obrátil na Ministerstvo spravodlivosti SR ( nie na

Slovenskú republiku) s písomnou žiadosťou o predbežné prerokovanie súdeného nároku na náhradu
škody, čo bolo obsahom jeho žiadosti, či, akým spôsobom a kedy Ministerstvo spravodlivosti SR
reagovalo, či nárok žalobcu na náhradu škody nebol uspokojený, alebo bol uspokojený len čiastočne,
alebo mu bolo písomne oznámené, že jeho nárok na náhradu škody uspokojený nebude. Ak sa žalobca
obrátil na kompetentný orgán spoločnou žiadosťou, týkajúcou sa viacerých škodových prípadov, aj to

mal jasne v žalobe tvrdiť. Rovnako žalobca neoznačil dôkaz, ktorým by preukázal podanie písomnej
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku v súdenom prípade. Odkaz na iné súdne konanie (spis
Okresného súdu Lipt. Mikuláš o náhrady škody z titulu nesprávneho úradného postupu v exekučnej
veci vedenej nie voči P. T., ale voči X. Á.) je bez akéhokoľvek tvrdenia súvislostí súdeného prípadu
s označeným súdnym konaním nedostatočné. Navyše, nie je v možnostiach súdu zlustrovať uvedené

súdne konanie, pokiaľ nie je označené účastníkmi konania, predmetom konania a najmä spisovou
značkou (ktorá žalobcovi ako účastníkovi súdneho konania musí byť známa minimálne z písomného
potvrdenia o prijatí žaloby vystaveného súdom). Ak by aj súd vychádzal z toho, že žalovaný v písomnom
vyjadrení k žalobe dôsledne nerozlišuje konanie Ministerstva spravodlivosti SR za SR a Ministerstva
spravodlivosti SR, a teda prvé žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody boli

doručené Ministerstvu spravodlivosti SR 23.04.2012, potom je žaloba z čisto časového hľadiska podaná
predčasne. Ustanovenie § 16 ods. 1 Zákona oprávnenému subjektu dáva možnosť obrátiť sa so svojím
nárokom na náhradu škody na súd v prípade jeho neuspokojenia alebo čiastočného uspokojenia do 6
mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Keďže od 23.04.2012 (najskorší možný termín podania písomnej
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku) neuplynula do podania žaloby 27.09.2012 zákonná lehota 6

mesiacov, opäť možno prijať záver o jej predčasnom podaní.

Ako právny základ žalovaného nároku žalobca uvádza nesprávny úradný postup Okresného súdu Lipt.
Mikulášprivydávanípovereniavexekučnejvecivedenejsúdnymexekútorompodsp.zn.EX9595/2009.
Na margo označenia exekučného spisu súd dodáva, že ak žalobcovi nebola zrejmá súdna spisová

značka exekučného konania (ktorú mohol zistiť pri riadnej súčinnosti so súdnym exekútorom, ktorého
sám požiadal o vymoženie svojej pohľadávky), nič mu nebránilo exekučnú vec bližšie identifikovať
minimálne menom a sídlom súdneho exekútora a označením povinného, nevzbudzujúcim pochybnosti
o jeho totožnosti. Žalobca tvrdí, že k povereniu súdneho exekútora došlo dňa 21.01.2010, v omeškaní
dlhšom viac ako 19 mesiacov od podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z

pripojeného spisu tunajšieho okresného súdu sp. zn. 3Er/876/2009 je preukázané, že súdny exekútor
JUDr. Rudolf Krutý so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 62 v jeho konaní vedenom pod sp. zn. EX
9595/09 dňa 28.10.2009 tunajšiemu okresnému súdu doručil žiadosť o udelenie poverenia v exekučnej
vecioprávnenéhoPOHOTOVOSŤ,s.r.o.protipovinnémuQ.P.prevymoženie511,82€spríslušenstvom
na základe návrhu oprávneného z 30.09.2009, ktorý bol k tejto žiadosti pripojený. Ako exekučný titul je

označený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská
a.s., IČO: 35 922 761, Bratislava zo dňa 23.06.2009, sp. zn. SR 05484/09, vykonateľný 13.08.2009.
Z rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenskou rozhodcovskou, a.s.
Bratislava, IČO: 35 922 761 sp. zn. SR 05484/09 z 23.06.2009 je preukázané, že žalovaný Q. P. bol
zaviazaný na zaplatenie sumy 511,82 € a príslušenstva na základe návrhu žalobcu POHOTOVOSŤ,

s.r.o. Bratislava z titulu zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 20.03.2008. Tunajší okresný súd dňa
13.11.2009 požiadal súdneho exekútora o predloženie zmluvy o úvere č. 5371343 zo dňa 20.03.2008
Exekučný súd vydal dňa 21.01.2010 poverenie na vykonanie exekúcie a uznesením zo dňa 31.03.2010
č. k. 3Er/876/2009-19, právoplatným 15.05.2010 exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 2 a § 58Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní, pretože exekučným
titulom je priznané právom nedovolené plnenie. Toto uznesenie bolo spolu s poverením na vykonanie
exekúcie doručené súdnemu exekútorovi aj právnemu zástupcovi oprávneného 29.04.2010. Postup

exekučného súdu pri vydávaní tohto poverenia je potrebné posudzovať podľa §-u 44 ods. 2 Exekučného
poriadku účinného k 28.10.2009, ktoré ukladá súdu povinnosť do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poveriť exekútora vykonaním exekúcie pod podmienkou, že nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie alebo návrhu na jej vykonanie alebo exekučného titulu zo zákonom. Keďže
exekučným titulom bolo vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu vydané po 01.05.2004 (vstup

Slovenskej republiky do Európskej únie), už rozhodcovský súd bol povinný aplikovať v konaní nielen
vnútroštátnu právnu úpravu, ale aj predpisy komunitárneho práva, čo nerealizoval. Tieto pochybenia
potom musel napraviť všeobecný súd, preto sa 15-dňová lehota na udelenie poverenia na tento
prípad nemohla vzťahovať. Pre takéto pochybenie rozhodcovského orgánu exekučný súd pri vydávaní
poverenia postupoval so všetkou opatrnosťou a poverenie síce vydal 21.01.2010, ale vzápätí bolo
exekučné konanie v dôsledku vady exekučného titulu zastavené. Bolo nehospodárnym a nelogickým

doručiť súdnemu exekútorovi poverenie na výkon exekúcie, pri vydávaní ktorého bol zistený dôvod
zastavenia exekúcie, pred doručením uznesenia o jej zastavení. Vzhľadom na množstvo exekučných
vecí vedených na exekučnom súde (niekoľko tisíc) a jeho personálne obsadenie nebolo možným
zabezpečiť okamžitý opis a expedovanie zastavujúceho uznesenia. Počiatok žalobcom tvrdených (ale
nepreukázaných) ekonomických problémov treba hľadať v postupe a pravidlách uzatvárania úverových

zmlúv,ktorýchtextypripravovalprávežalobcaavnáslednompostupevedeniarozhodcovskéhokonania.
Ak by žalobca pri uzatváraní úverových zmlúv a rozhodcovský orgán pri vedení rozhodcovského konania
aplikovali komunitárne právo, nemusel ich pochybenia odstraňovať exekučný súd. Aj keď žalobca
nepreukázal existenciu prieťahov v súdnom konaní ani nečinnosť súdu, plniac si povinnosť prevencie aj
vo vzťahu k samotnej žalobe súd prednáša, že žalobca nepreukázal ani výšku tvrdenej majetkovej škody

125 eur. Či už ide o skutočnú škodu, alebo o ušlý zisk (čo nie je zo žaloby zrejmé), žalobca nepreukázal
vynaloženie čiastky 70 eur na správu a údržby vymáhanej pohľadávky. Odôvodnenie požiadavky na
nemajetkovú ujmu v peniazoch žalobcom je len v rovine teoretických možných následkov, ku ktorým
by mohlo dôjsť v prípade nesprávneho súdneho (úradného) postupu. Odôvodnenie požiadavky na
nemajetkovú ujmu v peniazoch žalobcom je len v rovine teoretických možných následkov, ku ktorým

by mohlo dôjsť v prípade nesprávneho súdneho (úradného) postupu. Žalobca nepreukázal, že došlo k
úmrtiu povinnej, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s ňou a jej insolvencii. Ak konaním súdu
malo dôjsť u členov riadiacich orgánov žalobcu, resp. majiteľov právnickej osoby k pocitu frustrácie,
úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery v právo a v rovnosť spoločnosti, ako fyzické osoby sa
môžu domáhať ochrany svojich práv zákonom predpísaným spôsobom. Žalobca netvrdil konkrétne,

kedy a ktoré jeho plánované podnikateľské aktivity a už vytvorené podnikateľské plány zanikli ani
tento zánik nepreukázal. Žalobca tiež netvrdil a nepreukázal, že došlo k strate zisku z realizovaného
obchodu a hospodárskej strate na žalobcu (napr. predložením výpisov z účtovnej evidencie potom, čo
by žalobca musel tvrdiť konkrétnu výšku tejto straty a obdobie jej vzniku - aj keď môže ísť o skutočnosti
tvoriace predmet žalobcovho obchodného tajomstva, potom záleží od žalobcu, či ich bude naďalej tajiť a

vystavuje sa riziku neunesenia dôkazného bremena v konaní o náhradu škody, alebo ich zverejní a splní
dôkaznú povinnosť). Napokon žalobca konkrétne netvrdil a nepreukázal ani ovplyvnenie jeho ďalších
podnikateľských postupov a jeho neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí. Pre nedostatok skutkových
tvrdení, uvedených v žalobe a neúčasť žalobcu na súdnom pojednávaní, na ktoré bol riadne a včas
predvolaný, súd nemohol posúdiť, kedy sa ako poškodený o škode dozvedel, preto nebolo možné bližšie

sa zaoberať žalovaným vznesenou námietkou premlčania. Vzhľadom na ostatné dôvody pre zamietnutie
žaloby bolo nadbytočným odročovanie pojednávania a dokazovanie, či k premlčaniu žalovaného nároku
došlo, alebo nie.

Rozhodnutie o náhrade trov konania je založené na § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Obč. súd. por. V
konaní úspešný žalovaný síce v písomnom vyjadrení z 02.10.navrhol prisúdenie náhrady vzniknutých
trov, avšak tieto v zákonnej lehote nevyčíslil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného

okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,
ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.