Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ľuboš Kunay

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/459/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108209298
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7108209298.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.

Jarmily Čabaiovej a JUDr. Angely Čechovej vo veci žalobcov 1. F. M., bytom Z., Ť. X, 2. L. S., bytom
Z., R. XX, 3. L. M., bytom Z., R. XX, žalobkýň v 2. a 3. rade zastúpených žalobcom v 1. rade, proti
žalovaným 1. Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., Z., Z. XX, E.: 36 570 460, zastúpenému
JUDr. Peter Kerecman, s.r.o., Košice, Rázusova 1, IČO: 36 588 725, 2. E. V., a.s., Z., Q. X, IČO: 31 652
502, zastúpenému JUDr. Vladimírom Vrabeľom, advokátom, Košice, Hlavná 70, o odstránenie stavby a
zaplatenienáhradyzavecnébremeno,oodvolanížalobcovprotirozsudku38C67/2008-510z21.6.2013
Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok v jeho napadnutej zamietavej časti.

Žalovanému v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom žalobu žalobcov v 1., 2. a 3. rade voči žalovanému v 1. rade zamietol s
tým, že o trovách konania vo vzťahu týchto účastníkov rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej a nárok žalobcov v 1. až 3. rade voči žalovanému v 2. rade vylúčil na samostatné konanie.

Vychádzal zo žaloby, ktorou sa pôvodne ešte žalobcovia v 1. až 8. rade (v 1. rade F. v 2. rade L. rod.
M., v 3. rade L. rod. M., vo 4. rade U. rod. M., v 5. rade X., v 6. rade X. rod. M., v 7. R.od. H. a v
8. R., rod. R.) domáhali voči žalovanému W. a.s. odstránenia vodnej stavby - kanalizačného zberača
a zaplatenie nájmu za obdobie od 1.4.2004 do 30.4.2008, ako aj náhrady trov konania. Chronologicky

popísal vývoj konania, pokiaľ išlo o okruh účastníkov a úpravy žalobného petitu a poukázal na to, že
nárok pôvodných žalobcov v 5. a 6. rade bol vylúčený na samostatné konanie (vedené pod sp.zn. 38C
154/2012) a že konanie o nárokoch žalobkýň v 3. a 4. rade bolo právoplatne zastavené. Poukázal tiež na
to, že uznesením zo dňa 12.10.2012 bol pripustený vstup do konania ďalšieho účastníka - žalovaného
v 2. rade, E. V. a.s. Z.. Uviedol tiež, že uznesením zo dňa 26.11.2012 bola pripustená zmena žaloby
v nasledovnom znení: „Žalovaný v l. rade je povinný odstrániť vodnú stavbu - kanalizačný zberač z
časti nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX, p.č. T.. k.ú.: V. X., obec Z. - V., okres Z. X, ktorá sa

nachádza na križovatke ul. W. - Z. G. - zabratá časť 167,04 m2, ako aj na časti parcely zapísanej
na LV č. T., parc. č. T., k.ú.: V. X., obec Z. - V., okres Z. 1, nachádzajúci sa na Z. G. - zabratá časť
19,20m2 na ktorých je vybudovaný kanalizačný zberač, ďalej dať do pôvodného stavu časť parciel na
vlastné náklady a to všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Alternatívny petit: Žalovaný v
l. rade je povinný zaplatiť za protiprávne zastavanú časť nehnuteľnosti v rozsahu 167 m2 zapísanú na
LV č. T., Správy katastra Z., okres Z. H., obec Z. - V., k.ú. V. X. žalobcovi v l. rade sumu 3.6421,03 €
a žalobkyni v 2. rade 3.642,03 € a tiež zaplatiť za protiprávne zastavanú časť nehnuteľnosti v rozsahu19,20 m2 zapísanú na LV č. T., Správy katastra Z. , okres Z. H., obec Z. - V., k.ú. V. X. a žalobcovi
v l. rade sumu 418,22 € a žalobkyni v 2. rade 418,22 €, ďalej zaplatiť náhradu za zriadenie vecného
bremena na parc. č. T. a parc. č.T. na základe Zmluvy č.T./T./T./ÚP z 18.9.2009 v zmysle Vyhlášky MSSR

254/2010 Z.z. žalobcovi v l. rade sumu 10.814 €, žalobkyni v 2. rade sumu 10.814 € a žalobkyni v 3.
rade sumu 21.626 € a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný v 2. rade je povinný
zaplatiť odškodné za protiprávne užívanie predmetných nehnuteľností a ich častí v trvaní od 1.7.2007 do
31.12.2009 vo výške 336.011 €, z toho pre jednotlivých žalobcov podľa ich spoluvlastníckych podielov
nasledujúce sumy žalobcovi v l. rade sumu 24.771 €, žalobkyni v 2. rade sumu 24.771 €, žalobkyni v

3. rade sumu 45.242 € a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku“. Podrobne reprodukoval
vyjadrenia účastníkov a právne vec posúdil podľa § 123, § 124 §, 135c ods. 1 až 3 Obč. zákonníka.
Vzal do úvahy, že po zmenách petitu žaloby sa žalobcovia v 1. až 3. rade domáhajú voči žalovanému
v 1. rade odstránenia stavby kanalizačného zberača z časti nehnuteľnosti zapísanej na LV č. T. parc. č.
T. a parc. č. T., kat. úz. V. X., resp. alternatívne sa domáhajú zaplatenia náhrady za zriadenie vecného
bremena na týchto pozemkoch a tiež zaplatenia náhrady za protiprávne zastavanú časť nehnuteľnosti

v rozsahu 19,20 m2. Mal za preukázané, že žalovaný v 1. rade realizoval vodnú stavbu označenú
ako „Výstavba kanalizácie Q. - Y.. Z.“ na základe stavebných povolení vydaných Krajským úradom
životného prostredia a teda sa nejednalo o tzv. „nedovolenú - čiernu stavbu“ bez stavebného povolenia.
Mal tiež za preukázané, že žalovaný v 1. rade súhlas na výstavbu tejto vodnej stavby od vlastníkov
pozemku parc. č. T. nemal. Nebolo preukázané, aby sa zrealizovaná stavba nachádzala aj na pozemku

parc. č. T.. Z výpisu z listu vlastníctva č. T. zistil, že vlastníkmi pozemkov tam zapísaných sú F. M. a
L. S., rod. M. v podiele po jednej štvrtine a ďalej U. N., L. M., X. M. L. X. Q. v podieloch po jednej
osmine. Dospel k záveru, že prostriedkom na právne vyporiadanie tzv. „neoprávnenej stavby“ je žaloba
o odstránení neoprávnenej stavby podľa § 135c ods. 1 Obč. zákonníka a to spôsobmi, ktoré predpisuje
zákon, to znamená 1. odstránením stavby na náklady toho, kto stavbu zriadil, 2. prikázaním stavby za

náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí, čo je pri verejno-
prospešnej stavbe vylúčené alebo 3. zriadením vecného bremena za náhradu. Citoval ďalej § 90 a §
91 O.s.p. a mal za to, že nevyhnutnou podmienkou na úspešnosť vlastníckej žaloby - o odstránenie
neoprávnenej stavby je skutočnosť, že účastníkmi tohto konania musia byť všetci vlastníci dotknutého
pozemku, v rámci procesného nerozlučného spoločenstva. Preto pri žalobe o odstránenie neoprávnenej

stavby (ako to žiadali žalobcovia v 1. výroku petitu žaloby), alebo aj pre zriadenie vecného bremena k
neoprávnenej stavbe (ako to žiadali žalobcovia v 2. výroku petitu žaloby) musia v konaní vystupovať
všetci podieloví spoluvlastníci dotknutého pozemku, nakoľko prípadný pozitívny výsledok konania sa
dotkne každého z nich na ich vlastníckom práve k spoločnej nehnuteľnosti. Nakoľko v konaní nárok
na vyporiadanie neoprávnenej stavby (podľa § 135a O.s.p.) si uplatnili len traja zo šiestich podielových

spoluvlastníkov zapísaných na LV č. T. mal za to, že nemohol inak, ako žalobu v časti o odstránenie
stavby „kanalizačného zberača z časti nehnuteľnosti zapísanej na LV č. T.“ (prvý výrok) a s tým súvisiaci
nárok uplatnený v alternatívnom návrhu, t.j. o zaplatenie sumy za zriadenie vecného bremena (druhý
výrok), pričom toto vecné bremeno doposiaľ medzi účastníkmi zmluvne nebolo zriadené a nemohlo byť
zriadené ani v prebiehajúcom konaní pre nedostatok vecnej legitimácie účastníkov konania, zamietnuť.

Vzal ďalej do úvahy, že v treťom navrhnutom výroku petitu žaloby žalobcovia požadovali od žalovaného
v 1. rade doplatenie náhrady za zriadenie vecného bremena na pozemkoch zapísaných na LV č. T.. Z
výsledkov vykonaného dokazovania mal preukázané, že dňa 18.9.2009 bola medzi žalobcami a ďalšími
podielovými spoluvlastníkmi k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. T. (všetci boli pri uzatváraní zmluvy
zastúpení F.. X. N. na základe plnej moci z 23.4.2009) a žalovaným v 1. rade uzavretá zmluva č. T. o

zriadení vecného bremena na pozemkoch parc. č. T. a č. T. za dohodnutú odplatu v zmysle znaleckého
posudkuatovjednorazovejsumevovýške58.444,26€.Bolonesporné,žežalovanýv1.radedohodnutú
sumu všetkým oprávneným dňa 11.12.2009 vyplatil. Prihliadol na to, že žalobcovia po celý čas si tento
nárok uplatňovali s odôvodnením, že cena dohodnutá ich právnym zástupcom F.. N. bola neprimeraná
a s touto nesúhlasili. Citoval § 31, § 32 ods. 2, § 33 ods. 1, 2, § 37 ods. 1 až 3, § 38 ods. 1, 2 a § 39 Obč.

zákonníka a všeobecne charakterizoval inštitút plnomocenstva. Mal za preukázané, že zmluva č. T./ÚP
je z hľadiska formálnych a materiálnych predpokladov platná, že žalovaný v 1. rade si svoje zmluvné
povinnosti z nej vyplývajúcej splnil, a preto aj nárok žalobcov uvedený v 3. výroku petitu žaloby „na
doplatenie sumy za zriadenie vecného bremena“ zamietol. Doplnil, že nároky žalobcov na odstránenie
neoprávnenej stavby a o zriadenie vecného bremena sa nepremlčujú, a teda žalobcovia po odstránení

vytknutých nedostatkov si ich môžu uplatniť znovu. Nároky žalobcov v 1. až 3. rade smerujúce voči
žalovanému v 2. rade vylúčil na samostatné konanie.Rozsudok v jeho zamietavej časti napadli včas podaným odvolaním žalobcovia, navrhli ho zrušiť a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Popísali, akým spôsobom sa dozvedeli o
realizácii stavby na ich pozemkoch ako aj to, akým spôsobom sa výstavbe snažili zabrániť. Uviedli,

že od samého začiatku, t.j. odkedy sa oprávnení spoluvlastníci predmetných parciel dozvedeli o
neoprávnenej stavbe, bol dohodnutý spoločný a nerozdielny postup, že ostatní spoluvlastníci budú popri
nich vystupovať ako vedľajší účastníci. Vyčítali súdu prvého stupňa, že v súdnom konaní nevypočul
všetkých spoluvlastníkov spomínaných v žalobe o odstránenie stavby - kanalizačného zberača. Pokiaľ
ide o doplatenie sumy za zriadenie vecného bremena uviedli, že tohto sa domáhajú v zmysle § 151p

ods. 3 Obč. zákonníka a to vzhľadom na kvalifikovanú zmenu pomerov. Za zmenu pomerov označili to,
že zo stavebných parciel č. T. a č. T. sa stali v intraviláne obce znehodnotené parcely, kde nie je možné
stavať žiadnu stavbu.

Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť
vo všetkých jeho výrokoch. Súhlasil so záverom prvostupňového súdu, ktorý pri posúdení žalobou
uplatneného nároku správne vychádzal z ust. § 91 ods. 2 O.s.p. s dôrazom na to, že ide o subjektívnu

kumuláciu, kedy sa účinok rozsudku vzťahuje na všetkých účastníkov vystupujúcich na jednej strane
a sú teda vylúčené čiastočné rozsudky, z ktorých každý by sa týkal iba niektorého spoločníka. Keďže
nárok na vyporiadanie neoprávnenej stavby si uplatnili iba traja zo šiestich podielových spoluvlastníkov
zapísaných na LV č. T., nemohol súd inak, ako žalobu zamietnuť. Zdôraznil, že nárok na doplatenie
náhrady za zriadenie vecného bremena na pozemkoch zapísaných na LV č. T. si pred súdom prvého

stupňa žalobcovia po celý čas uplatňovali s odôvodnením, že cena, ktorú dohodol ich právny zástupca
bola neprimeraná a oni žiadali dohodnúť cenu vyššiu. V odôvodnení svojho odvolania však tento nárok
oprelioinéskutočnostisodkazomna§151pods.3Obč.zákonníka.Malzato,žetietonovéskutočnostia
dôkazy v zmysle § 205a O.s.p. sú neprípustné a navyše zmenu pomerov žalobcovia ničím nepreukázali.

K odvolaniu žalobcov sa vyjadril aj žalovaný v 2. rade a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa

potvrdiť ako vecne správny. Za zjavne nesprávne označil tvrdenie žalobcov, že zastupovali ostatných
spoluvlastníkov, ktorí mali v jednaniach a konaniach vystupovať ako vedľajší účastníci. V danej veci ide
o nerozlučné spoločenstvo podľa § 91 ods. 2 O.s.p., a preto v konaní ako žalobcovia musia vystupovať
všetci podieloví spoluvlastníci zapísaní v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva.

Žalobcovia po podaní odvolania (podaním doručeným súdu prvého stupňa 22.8.2013) navrhli, aby súd

pripustil vstup X. M., E.. Š. M., F.F. H., X.R. M., L.S. M., U. N., X. M. L. X. Q. do konania ako vedľajších
účastníkov podľa § 93 O.s.p. Odvolací súd uznesením 11Co 459/2013-569 zo 14.5.2014 návrh žalobcov
na pripustenie vstupu vyššie uvedených osôb do konania ako vedľajších účastníkov zamietol.

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozhodol o nárokoch žalobcov iba voči žalovanému v 1.
rade a ich nároky voči žalovanému v 2. rade vylúčil na samostatné konanie.

Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda
senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak

a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,

b)súdprvéhostupňarozhodolpodľa§115aO.s.p.beznariadeniapojednávaniaajepotrebnézopakovať
alebo doplniť dokazovanie,

c) ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania,

d) to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

Podľa odseku 2 cit. ust. v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia
pojednávania.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keďže v posudzovanej veci nejde ani
o z prípadov uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p., za dodržania podmienok podľa § 156 ods. 3 O.s.p.,
keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní

pred jeho vyhlásením, prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel
k záveru, že rozsudok v jeho napadnutej zamietavej časti je vecne správny, preto ho podľa § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, na správnosť ktorých
poukazuje.

Žalobcovia si voči žalovanému v 1. rade uplatnili nároky vyplývajúce z § 135c Obč. zákonníka, žiadajúc
odstránenie stavby, resp. vyplatenie náhrady za vecné bremeno tvrdiac, že tento bez ich súhlasu na ich
pozemkoch zrealizoval vodnú stavbu.

Pri rozhodovaní o vyporiadaní vzťahu medzi vlastníkmi pozemku a vlastníkom neoprávnenej stavby
súd nie je viazaný žalobou a teda navrhovaným spôsobom vyporiadania. Súd teda okrem iného môže
stavbu prikázať do vlastníctva vlastníkov pozemku, prípadne môže i zriadiť vecné bremeno vo forme
práva umiestnenia stavby na predmetnej parcele. Vychádzajúc z týchto ďalších možností vyporiadania
neoprávnenej stavby je preto správny záver súdu prvého stupňa o tom, že účastníkmi konania musia byť

všetci spoluvlastníci pozemku, na ktorom neoprávnená stavba stojí, inak by nebolo možné rozhodovať
o takomto vyporiadaní. Tento záver vyplýva i zo zaužívanej súdnej praxe. Keďže účastníkmi konania
neboli všetci spoluvlastníci dotknutých pozemkov, pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcov súd
vyššie uvedené nároky musel zamietnuť. Žiada sa dodať, že nedostatok aktívnej legitimácie žalobcov
(účastníkov konania) by nemohol byť zhojený ani vstupom ďalších spoluvlastníkov do konania v pozícii

vedľajších účastníkov.

Súd prvého stupňa správne rozhodol aj o nároku žalobcov na doplatenie náhrady za zriadenie vecného
bremena, pričom dôvodne bral do úvahy predovšetkým zmluvu č. T./T./T./ÚP z 18.9.2009, ktorú za
žalobcov (a ďalšie oprávnené osoby) uzatváral so žalovaným v 1. rade F.. X. N.. Dohodnutú odmenu
v zmysle zmluvy žalovaný v 1. rade žalobcom zaplatil a neobstojí argumentácia žalobcov prednášaná

počas konania pred súdom prvého stupňa o jej neprimeranosti, keďže oni žiadali pôvodne dohodnúť
odmenu vyššiu. Až v odvolacom konaní žalobcovia tento svoj nárok odvodzovali z § 151p Obč.
zákonníka s poukazom na zmenu pomerov vyvolávajúcu hrubý nepomer medzi vecným bremenom
a výhodou oprávneného. Odhliadnuc od toho, že žalobcovia zmenu pomerov ničím nepreukázali,
skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa sú relevantnými odvolacími

dôvodmi len vo výnimočných, zákonom aprobovaných prípadoch, ktoré v danej veci naplnené neboli.

Keďže žalobcami uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané a v odvolaní nie sú uvedené žiadne námietky,
ktorými by bola spochybnená správnosť zisteného skutkového stavu veci a právnych záverov, ku ktorým
dospel súd prvého stupňa, odvolací súd potvrdil rozsudok v jeho napadnutej zamietavej časti.

Súd prvého stupňa si rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu žalobcov v 1. až 3. rade voči žalovanému

v 1. rade vyhradil na dobu do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.),
rozhodne preto i o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Žalovaný v 2. rade si síce vo vyjadrení z 21.8.2013 (č.l. 543) uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, preskúmavané rozhodnutie však voči nemu meritórne nesmerovalo a tak ani jeho vyjadrenie
nemožno považovať za účelné uplatnenie práva.Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.