Rozhodnutie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. júl 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 23P/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214200057
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. G.Tomčovčíková Šandalová
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7214200057.2

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci
starostlivosti súdu o maloletého K. N., R.. X.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, pracovisko Košice IV, na návrh otca X.. K. N., R.. X.X.XXXX, T.
D.Ú. C. J. R. B. J. Č.. X, za účasti matky K. N., R.. X.X.XXXX, trvale bývajúcej C. J. R. B. A. Č.. X, v
konaní o zmenu umiestnenia maloletého, takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 17C/84/2011 zo dňa 28.11.2011 tak, že zveruje
maloletého K. N., R.. X.X.XXXX, do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený a povinný sa o
maloletého osobne starať, zastupovať ho a spravovať jeho majetok.

ZaväzujematkuprispievaťnavýživumaloletéhoK.N.,R..X.X.XXXXzaobdobieod1.1.2014dobudúcna
výživným vo výške po 110 € mesačne, ktoré výživné je matka povinná platiť do 15. dňa toho-ktorého
mesiaca vopred k rukám otca maloletého.

Dlžné výživné zo strany matky voči maloletému K. za obdobie od 1.1.2014 do 30.6.2014 vo výške 660
€ zaväzuje matku zaplatiť k rukám otca maloletého do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Návrh matky na úpravu styku s maloletým zamieta a styk matky s maloletým K. neupravuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec maloletého doručil tunajšiemu súdu dňa 7.1.2014 návrh, ktorým žiadal súd o zmenu umiestnenia
maloletého zo starostlivosti matky do jeho osobnej starostlivosti, zo strany matky, aby určil výživné a

navrhoval upraviť styk matky s maloletým, ktorému z jeho strany nebudú kladené žiadne prekážky,
súčasťoutohtonávrhuboliotcompodanýnávrhnavydaniepredbežnéhoopatreniaozverenímaloletého
K. predbežne do jeho osobnej starostlivosti. Uvedené návrhy otec odôvodňoval tým, že manželstvo
rodičov maloletého bolo rozvedené dňa 28.11.2011 rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 17C/84/2011,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.1.2012, ktorým maloletý K. i jeho brat N. boli na čas po rozvode
zverenýdostarostlivostimatky,otecbolzaviazanýprispievaťnavýživumaloletéhoK.po180€mesačne,

na výživu maloletého N. po 120 € mesačne a zároveň bol upravený i styk otca s maloletými deťmi,
dňa 16.12.2013 ho vo večerných hodinách telefonicky kontaktoval maloletý syn s plačom, že po
predchádzajúcej hádke s matkou chcel ísť k nemu, zostať uňho bývať, počas tohto telefonátu matka
uviedla, že keď chce, nech ide bývať k otcovi, otec preto pre syna prišiel, maloletý bol pobalený matkou
so všetkými učebnými pomôckami a niekoľkými osobnými vecami, matka nevyjadrila a ani dopredu
neupozornila, že plánuje nezhody medzi ňou a synom riešiť prechodným pobytom v ich domácnosti,

syn prišiel veľmi rozrušený, prvé dve noci sa mohutne potil, v spánku sa triasol, nevedel sa zohriať, tietoprejavy postupne ako rozprával o prežitých udalostiach odzneli a syn sa upokojil, od sporného momentu
pobytu dieťa jasne deklarovalo, že sa do spoločnej domácnosti k matke vrátiť nechce, odmietalo aj v
čase podania návrhu akýkoľvek osobný kontakt osamote s matkou, vzniknutá situácia bola vyvrcholením

dlhšie pretrvávajúcich nezhôd medzi synom, jeho matkou a jej novým priateľom, na ktoré už niekoľkokrát
v priebehu posledných desiatich mesiacov maloletý otca telefonicky vo večerných hodinách s plačom
upozorňoval s tým, že situáciu doma už nevedel vydržať, vždy po rozhovore sa však upokojil a odmietol
ponúkanú pomoc v podobe návštevy psychológa, 2.6.2013 vo večerných hodinách sa na maloletého
facebooku objavila správa v znení „tota moja matka ma raz do hrobu privedie, ja pri nej spácham

samovraždu“, pričom šlo o slová, ktoré od maloletého otec nikdy predtým nepočul, keďže otec vedel o
problémoch maloletého s matkou, telefonicky kontaktoval psychologičku N.. Q. C., cez letné prázdniny
sa situácia navonok upokojila, preto so synom psychologickú pomoc nevyhľadal.

Odkedy je maloletý K. uňho, otec tvrdil, že matku na jej vyžiadanie aj sám 4x informoval elektronickou
poštou, niekoľkokrát i telefonicky, ako aj pri osobnom kontakte pri preberaní druhého syna N., o stave,
správaní a odmietavom postoji maloletého stretnúť sa s ňou osamote, o jeho túžbe zostať u otca a

odmietaní vrátiť sa domov, uviedol, že v tom čase matka nenavrhla žiadne riešenie vzniknutej situácie,
preto on 28.12.2013 navštívil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, kde sociálnou pracovníčkou po
konzultácii mu boli ponúknuté možnosti riešenia situácie, vzhľadom na nemenný postoj maloletého dňa
29.12.2013 zaslal matke maloletého elektronickou poštou návrh rodičovskej dohody ohľadne zmeny
zverenia maloletého do jeho osobnej starostlivosti, na ktorý návrh matka nereagovala, dňa 29.12.2013

ho maloletý K. požiadal o zabezpečenie niekoľkých osobných vecí z domácnosti u matky vrátane
notebooku, vecí na lyžovanie, cvičiek, ponožiek, trenírok, na elektronickú poštu matka nereagovala,
napriek informovaní o odmietavom postoji maloletého k osobnému stretnutiu s ňou trvala na tom, že veci
si musí prísť do jej domácnosti maloletý vyzdvihnúť sám, čo maloletý odmietol, dňa 31.12.2013 matka
bez ohlásenia prišla do bydliska rodičov otca maloletého, ktorý u nich trávil spolu so synmi časť sviatkov

a dožadovala sa stretnutia osamote s maloletým K., s čím maloletý nesúhlasil, trval na prítomnosti
otca, maloletému priniesla zdravotný preukaz poistenca, medzitým prebiehali pravidelné stretnutia otca
s mladším synom N., dňa 5.1.2014 matka zaslala otcovi SMS správu poukazujúc na platené rozhodnutie
súdu o zverení oboch detí do jej starostlivosti a jeho právo stretávať sa s deťmi iba v dohodnutých časoch
a termínoch a vyjadrila očakávanie, že obidve deti jej otec odovzdá o 17,00 hod., ako to bolo stanovené

súdom, preto otec sa s oboma synmi dostavil na adresu bydliska matky v uvedenom čase, kde starší
syn za jeho prítomnosti v prítomnosti matky sa jasne vyjadril, že sa domov vrátiť nechce a že chce
ostať u otca; maloletý mal pripravené aj písomné vyjadrenie tohto svojho stanoviska, čo od neho matka
odmietla prevziať, preto otec ho následne matke zaslal naskenované v prílohe elektronickej pošty, o
uvedenom telefonicky vo večerných hodinách v ten istý deň kontaktoval pohotovostnú službu - sociálnu

pracovníčku, syn v čase podania návrhu odmietal naďalej stretnutia s matkou, preto na odporúčanie
sociálnej pracovníčky bola dohodnutá návšteva poradne, psychológa pri Úrade práce, sociálnych vecí
a rodiny v Košiciach na deň 7.1.2014 s prisľúbenou účasťou i matky maloletého, vzhľadom na nemenný
postoj maloletého otec teda podal predmetné návrhy, k svojim pomerom uviedol, že už piaty rok v tom
časežilvspoločnejdomácnostispriateľkouajej15-ročnýmsynomvtrojizbovombyte,spolužitiehodnotil

ako harmonické, nekonfliktné, vzťah s terajšou partnerkou, jej synom a jeho synmi sa začal budovať
od jari 2011, od leta 2011 trávili všetci piati letné a zimné dovolenkové obdobia spoločne, v lete 2011
a 2013 trávili spoločnú dovolenku pri mori, počas roka trávievali časť v rôznych spoločných aktivitách,
postupne sa medzi partnerkou otca a jeho synmi, rovnako aj medzi synom partnerky a synmi otca vytvoril
blízky vzťah, predovšetkým maloletý K. a partnerkin syn mali veľa spoločných záujmov, navštevovali

pravidelne spoločne posilňovňu, trávili spoločne voľný čas aj so svojimi priateľkami, vo svojich statusoch
na facebooku sa označili za bratov, od júna 2013 trávievali veľa spoločného času všetci piati spolu i s
rodičmi otca dieťaťa na ich novej záhrade, čo ešte viac utužilo ich vzájomné vzťahy, otec uviedol, že
zachovával od pobytu maloletého uňho vzťah K. s mladším bratom N., nedochádzalo k obmedzovaniu
ich stretnutí, i medzi synmi neboli kladené žiadne prekážky, bývali na jednom sídlisku vzdialenom len

niekoľko ulíc, ich bydliská boli dostupné aj bez použitia MHD, veľa času trávievali v domácnosti u rodičov
otca v ich rodinnom dome, kde deti mali vytvorenú detskú izbu. Dňa 2.9.2013 maloletý nastúpil do prvého
ročníka Z. R. N. B. C. J., ktorá škola je rovnako vzdialená z bydliska otca i z bydliska matky dieťaťa, v
tom čase, keďže k situácii došlo náhle, maloletý K. a syn priateľky otca užívali spoločnú izbu, ktorú otec
plánoval prispôsobiť a upraviť na dve samostatné miestnosti.Tunajším súdom uznesením sp. zn. 23P/2/2014 zo dňa 8.1.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 7Cop/92/2014 zo dňa 31.3.2014, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 10.4.2014, bolo
rozhodnuté o nariadení predbežného opatrenia, teda o predbežnom zverení maloletého K. do osobnej

starostlivosti otca, pričom z odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu o nariadení predmetného
predbežného opatrenia zo strany matky, doručeného súdu dňa 3.2.2014, okrem iného vyplýva, že matka
mala za to, že otec sa nesnažil získať jej stanovisko k udalosti dňa 16.12.2013, poukázala na to, že
maloletému nebránila a nenútila sa vrátiť domov, vyjadrila svoj smútok, sklamanie z celkovej situácie,
mala za to, že hádka medzi ňou a maloletým 16.12.2013 nebola bezdôvodná, skutočnou príčinou

bolo zatajenie troch zlých známok zo školy, neskorý príchod maloletého a nedvíhanie telefónu, keďže
maloletý nepovedal matke o trojkách, ktoré dostal v škole, po telefonickom dopyte matky na tieto známky
jej uviedol, že to nie je jej vecou a má mu dať pokoj, matka ho upovedomila o tom, že v zmysle ich
predchádzajúcej dohody očakáva jeho príchod do domácnosti o 18,00 hod., čo maloletý nerešpektoval,
medzitým matke niekoľkokrát nezdvihol telefón a domov prišiel až o 18,35 hod., kedy ho požiadala o
vysvetlenie jeho správania, o dôvode zatajenia zlých známok a nedvíhanie telefónu ako i neskorého

príchodu, maloletý reagoval odvrknutím, že sa nemá oňho ani o jeho známky v škole starať, že si môže
robiť čo chce, že ona mu to nemôže zakazovať a hovoriť mu čo má a čo nemá robiť a začal na ňu
zvyšovať hlas, keď sa mu snažila vysvetliť svoj postoj, tvrdila, že maloletý sa už nezdržal, začal po
nej kričať, znevažovať jej výchovu, urážať ju a osočovať, prečo zvýšila hlas, čo však K. nezastavilo,
agresívne v hádke a v osočovaní pokračoval, preto mu v roztržení dala zopár faciek, čo hneď oľutovala,

keďže nejde o jej spôsob výchovy, svoje správanie odôvodňovala tým, že maloletého má veľmi rada
a že jej záleží na jeho budúcnosti, aby z neho bol úspešný a slušný človek, jej vysvetlenie, tvrdila, že
K. neprijal a nechcel prijať, chcel odísť k otcovi, tvrdiac, že matka mu nerozumie, v čom mu následne
nebránila a pri odchode mu povedala, že ho má veľmi rada, dúfala, že u otca sa upokojí a príde späť
domov, preto mu prvé dni pre istotu ani nevolala, následne sa s ním snažila komunikovať, K. sa však

cítil dotknutý a odmietal s ňou byť osamote, 5.1.2013 sa odmietol k nej opätovne vrátiť, tvrdila, že celý
čas sa oňho zaujímala a zisťovala ako sa má, postoj maloletého ju veľmi zraňoval, zo situácie bola
veľmi smutná, rovnako ju zraňoval aj postoj otca dieťaťa, ktorý na vyriešenie alebo aspoň zmiernenie
celej situácie nič neurobil, jej ako rodiča maloletého sa pred maloletým nezastal, nepokúsil sa vysvetliť
maloletému pozíciu matky, čím synovi ukázal, že neuznával jej úlohu a doterajšiu výchovu, z čoho

vyvodzovala, že otec nemá predpoklady na to, aby syna mohol mať v osobnej starostlivosti, poukázala
na to, že obdobne sa maloletý správal v čase pred štyrmi rokmi a to v čase rozvodu manželstva rodičov
a vtedy odmietal navštevovať naopak práve otca, v dôsledku čoho ona uvedomujúc si nezastupiteľnú
úlohu otca vo výchove a v živote dieťaťa a vzhľadom na jej vôľu, aby obaja dobre vychádzali a pravidelne
sa stretávali, využila pomoc psychológa a ňou očakávaný výsledok sa dosiahol, pričom terajší prístup

otca je úplne opačný, otec úmyselne prehliada fakt, že doteraz sa o výchovu syna starala väčšinou času
práve matka, poukázala na to, že maloleté dieťa vo veku 15-ich rokov vzhľadom na svoj vek a životné
skúsenosti nevie riadne posúdiť a uvedomiť si všetky dôsledky svojho priania, zdôrazňovala, že maloletý
si neželal nestretávať sa s ňou, len vyslovil želanie sa presťahovať k otcovi a zdôraznila potrebu prístupu
aj k nepríjemnejším opatreniam v záujme dieťaťa v dôsledku zhoršenia jeho výsledkov v škole, keďže

pre ňu bolo najdôležitejším jeho dobro a využitie jeho potenciálu.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím otca, matky, kolízneho opatrovníka, maloletého K., listinnými
dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 17C/84/2011 zo dňa 28.11.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 9.1.2012 na čas po rozvode manželstva rodičov maloletého bola schválená rodičovská dohoda, v

zmysle ktorej boli maloletý K. a jeho brat maloletý N., R.. X.X.XXXX, zverení do osobnej starostlivosti
matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého K. po 180 € mesačne, na výživu maloletého
N. po 120 € mesačne, zároveň bol upravený styk otca s deťmi.

Zo správy kolízneho opatrovníka podanej v konaní vo veci rozvodu manželstva rodičov maloletého
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletým deťom na čas po rozvode

manželstva zo dňa 6.9.2011 vyplýva, že u kolízneho opatrovníka okrem iného otec uviedol, že v tom
čase sa s maloletými deťmi stretával u svojich rodičov, čo bola jeho adresa trvalého pobytu, tvrdil, že
deti si na celkovú situáciu v tom čase zvykli, vyhovovalo mu stretávanie sa s maloletými tak, ako to v
tom čase fungovalo, uviedol snahu komunikovať s deťmi, s ktorými bol spolu na dovolenke v P., uviedol
taktiež, že starší K. nechcel ísť k nemu, pretože mal toho veľa v škole, otec mu vyhovel a maloletého

nenútil a maloletý K. a N. sa začali stretávať aj s jeho novou partnerkou od polovice júla 2011; matkauviedla, že obe deti sa s otcom stretávali každý druhý víkend od piatku do nedele, behom pracovného
týždňa raz jeden deň a raz dva dni, uviedla, že chlapci sa s otcom stretávali radi, jediný problém bol v
tom, že starší syn K. prejavoval vôľu byť radšej doma, keďže mal pubertálny vek a mal už svoje záujmy.

Šetrením kolízneho opatrovníka bolo ďalej zistené, že matka bývala v spoločnej domácnosti s oboma
maloletými a spolu s nimi býval aj priateľ matky, maloletý K. bol žiakom ôsmeho ročníka I. a maloletý N.
bol žiakom druhého ročníka I., K. navštevoval výtvarný krúžok a N. vybíjanú, K. matka platila za krúžok
100 € ročne, N. 3 € mesačne, K. trpel na alergiu, bol vakcínovaný a dostával lieky, maloletý N. ešte
navštevoval školskú družinu, otec platil pravidelné výživné v sume 180 € na K. a 120 € na N., býval u

rodičov, ktorým prispieval na bývanie, stravu a pod. 200 € mesačne, mal výdavky aj v domácnosti svojej
vtedajšej partnerky, kde trávil väčšinu času, mesačné výdavky matky na nájomné boli 230 € a matka
mala výdavky na svoje auto.

Z opisov mzdových listov rodičov vyplýva priemerný mesačný čistý príjem matky, ktorá bola
zamestnankyňou materskej škôlky 539,15 €, otec bol zamestnancom spoločnosti H.-Q. a dosahoval
priemernýmesačnýčistýpríjem1.178,40€.Dôvodomrozpadumanželstvarodičovdetíboliichpovahové

odlišnosti.

Zo správy kolízneho opatrovníka doručenej súdu dňa 26.2.2014 vyplýva, že otec žije v trojizbovom byte
s priateľkou, s maloletým K. a priateľkiným synom, byt je v osobnom vlastníctve priateľky otca, otec je
zamestnaný v spoločnosti H.-Q. O., I..W..V.., hradí synom poistenie a to N. 49,95 € štvrťročne, K. 7,50 €
a 10 €, spláca pôžičku vo výške 200 € mesačne, ostatné výdaje hradí spolu s priateľkou napoly. Maloletý

K. v čase podania správy kolízneho opatrovníka navštevoval prvý ročný gymnázia, šetrením kolízneho
opatrovníka bolo zistené, že otec nenavrhoval upraviť styk matky so synom, nakoľko nechcel brániť
vo výkone rodičovských práv matke, s maloletým navštívil psychologičku K.. Q. ohľadne problémov
maloletého so stresom a problémami v rodine, konkrétne s matkou.

Dňa 22.1.2014 sa ku kolíznemu opatrovníkovi dostavil aj samotný maloletý K., ktorý uviedol, že mama

trvala na tom, aby mal dobré známky, nevedela ho ani pochváliť, sústavne sa len hádali, matka narážala
na otca a vyjadrovala sa negatívne na jeho adresu, necítil sa u matky ako doma, ktoré pocity mal od
septembra 2013, matka ho sústavne vyhadzovala z domu, čo on následne privítal, začal mať iné názory
ako matka, bál sa chodiť domov, učil sa a snažil sa pomáhať, ale mame ako by to nestačilo, keď odišiel
otec so spoločnej domácnosti, mama maloletému hovorila, že ho nechce, že má ísť preč, nevychádzal

ani s priateľom matky, nakoľko „ sa hrá na jeho otca “, uviedol, že sa stalo i to, že ho priateľ matky
udrel; od doby čo bol u otca, s matkou nebol v kontakte, bál sa s ňou v tomto kontakte byť, nežiadal
upravovať styk s matkou, pretože chcel, aby sa situácia ustálila a chcel by začať postupne, pokiaľ ide
o jeho vzťah s mladším bratom uviedol, že tento je zvláštny, brat vždy držal stranu mame a jemu robil
naprieky, s týmto sa stretával keď mal určený styk s otcom, mal za to, že situácia od kedy bol u otca sa

zlepšila, dosahoval lepšie známky v škole, mal dobrý vzťah s otcovou priateľkou, jej synom, poukázal
na to, že matka ho odmietla pustiť na lyžiarsky výcvik údajne z dôvodu, že odmietol ísť na lyžovačku s
ňou a jej priateľom, vyjadril vôľu byť zvereným do starostlivosti otca, keďže tak, ako to bolo v čase jeho
vypovedania u kolízneho opatrovníka, mu to vyhovovalo najviac.

Dňa 29.1.2014 sa ku kolíznemu opatrovníkovi dostavila i matka, ktorá vnímala situáciu vo veci

predbežného opatrenia ako predčasnú, závery ako unáhlené, chcela si situáciu s K. ujasniť aj za
pomoci psychológa, uviedla, že so synom sa ešte ani nerozprávala, nemala možnosť odkedy je u otca,
poukázala na obdobnú situáciu, ktorá nastala v čase, keď spoločnú domácnosť opustil otec maloletého,
ako je to uvedené vyššie, dodala, že jej bolo ťažkým vyjadriť sa k danej veci, keďže táto vec bola
čerstvou a potrebovalo to svoj čas, poukázala na to, že v čase spolužitia s otcom tento sa vyhrážal

matke, že si niečo urobí, preto maloletému povedala, že on ju takto vydierať nebude, nakoľko si to už
raz zažila, komunikácia medzi rodičmi nebola realizovaná, pretože otec s matkou nekomunikoval, od
začiatku predmetného obdobia začala táto ich komunikácia sporadicky, v súvislosti s maloletým vyjadrila
názor, že dieťa patrí k matke a že nie jej správne, že s ňou syn nekomunikuje.

Kolízny opatrovník doporučil zveriť maloletého do osobnej starostlivosti otca a zo strany matky určiť

výživné primerané veku a potrebám dieťaťa s ohľadom na finančné pomery matky, styk upravovať
nenavrhoval.Otec vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 21.3.2014 k odvolaniu matky voči
nariadenému predbežnému opatreniu popieral tvrdenia matky, že by nezisťoval príčinu incidentu dňa
16.12.2013 aj z jej pohľadu, poukázal na to, že s matkou hovoril hneď v uvedený deň pri telefonáte s

maloletým, na jeho dopyt matka reagovala tým, že sa so synom spolu pohádali a súhlasila s tým, aby on
si pre maloletého prišiel a zobral ho k sebe, vyjadrila sa, že toto je želanie maloletého. Poukázal ďalej
na to, že z vyjadrení syn zistil, že k vyostreniu situácie v uvedený deň došlo potom, čo podľa synových
slov matka začala pred synom opätovne osočovať otca, že ich opustil, že sa o nich nestará, syn sa
ho zastal a vtedy matka situáciu nezvládla a maloletého niekoľkokrát udrela, z vyjadrení maloletého

mal tiež za to, že dieťa si postupne začalo uvedomovať, že matka sa snažila nahradiť deťom otca
svojim terajším partnerom, takto prezentovala novú rodinnú situáciu aj pred deťmi, čo spočiatku obe
deti prijali, ale K. postupom času, keď začal situáciu lepšie chápať, sa tomuto vzoprel, pravdivosť
tohto tvrdenia maloletého vyvodzoval aj z konštatácie matky, že „K. ďaleko prekročil hranicu slušnosti,
takto sa voči mame, mladšiemu bratovi, alebo voči otcovi jednoducho nemôže správať“, poukazoval
na snahu matky neustále sa vykresľovať v lepšom svetle, keď napr. tvrdila, že maloletý sa po hádke

upokojil a ona sa mu snažila pokojne vysvetliť, že mu nechce nič zakazovať a všetko robí len preto,
že ho má veľmi rád a k tomuto maloletý uviedol, že po bitke sa utiahol na toaletu, kde sa triasol,
mal kŕče a nikto v domácnosti sa nezaujímal o jeho stav a tam dozrelo jeho rozhodnutie, že musí
odísť preč, u otca následne uviedol, že v minulosti sa opakovane stávalo, že matka pri mnohých
predchádzajúcich hádkach ho posielala preč z domu za otcom, že ak sa mu nepáči, nech sa odsťahuje,

čo u maloletého hlboko narušilo pocit bezpečia a istoty v matkinej domácnosti a hlboko ho to zasiahlo,
takáto situácia maloletého zneisťovala, brala mu pocit domova a zázemia, čo len následne vyústilo do
odchodu maloletého z domácnosti dňa 16.12.2013 a odmietaním styku s matkou; poukazoval znova
na to, že o celkovej situácii, o výsledkoch maloletého v škole, o jeho problémoch matku informoval
formou mailov, matka prvýkrát nadviazala kontakt s maloletým až 24.12.2013, popieral tvrdenia matky,

že by u maloletého podporoval odmietavý postoj k matke, pokiaľ ide o matkou tvrdenú snahu o nové
budovanie vzťahu maloletého K. s otcom po rozchode rodičov, poukázal na to, že matka navštívila so
synom psychologičku N.. N., ktorú následne kontaktoval aj on, keď sa snažil zobjektivizovať situáciu
a vysvetliť svoj pohľad vo vzťahu k maloletému K., ale keď sa matka o tejto konzultácii dozvedela, s
krikom mu túto snahu objektivizovať stav vytkla, neustále prezentovala vulgárnymi osočujúcimi SMS

správami smerom k nemu a tieto názory na otca predkladala aj synom, v čom on videl ako dôsledok
zmenu správania maloletého k nemu, o uvedenej návšteve on už ďalšiu spoluprácu zo strany matky
nezistil a táto odmietala akúkoľvek ďalšiu návštevu psychológa, vzťah s K. sa upravil vďaka opätovnému
nadviazaniu kontaktu s maloletým cez SMS správy a neskôr obnovením osobného kontaktu; na pomoc
maloletému v terajšej životnej situácii po odsťahovaní sa z domácnosti matky, kedy videl, že maloletý

odmieta akýkoľvek kontakt s matkou, na jej telefonáty reagoval rozrušene, častokrát ani nedvíhal telefón,
navyše aj mimo takýchto chvíľ u maloletého zisťoval nekľud, spavosť, celkovo zvýšenú hladinu stresu,
navštívil s maloletým psychologičku K.. Q., kde maloletý absolvoval niekoľko stretnutí, rovnako na
stretnutí u kolízneho opatrovníka navrhol stretnutie syna s matkou u psychologičky, syn však opakovane
odmietol stretnutie s matkou, viackrát mu on sám navrhol možnosť stretnutia s matkou, čo však syn

stále odmietal, pri každom jej telefonáte sa veľmi znekľudnil, postupne odkrýval situáciu so spoločného
spolužitia s matkou a jej novým partnerom ako aj mladším bratom N., tvrdil, že aj keď sa snažil vyhovieť
požiadavkám matky, vždy mu prischla rola problémového rebelanta, egoistu podobného ako jeho otec,
maloletý nebol schopný sa vystaviť takémuto kontaktu s matkou, otec rešpektoval rodičovské práva
matky, vozil maloletého K. so sebou, keď chodil pre maloletého N. v čase úpravy styku, K. však odmietal

matku a postupne odhaľoval situácie, ktoré jeho vzťah s matkou hrubo narušili, namietal tvrdenia matky
o tom, že by výchovné metódy ňou používané boli nevyhnutnými, poukázal na to, že napr. zahrňovali
podmienky, že ak do 22,00 hod. nespal, nemal desiatu do školy, ak sedel na toalete dlho, bola mu
odňatá nabíjačka k mobilu, aby ho nemohol používať, domov musel chodiť presne na minútu, každé
meškaniebolotrestanéodobratímmobilu,neexistovalačasovátoleranciapreprípadnýpozdejšípríchod,

matka nebrala do úvahy ani objektívne dôvody meškania, napr. meškaním spoja s argumentom, že ju
to nezaujíma. Tvrdil, že nepodporuje syna v odmietavom postoji a rebelantskom prístupe ako to tvrdila
matka, neuznával však spôsob výchovy, ktorým dieťaťu bola braná istota bezpečia a pocit domova a
ktorýbolzaloženýnaneustálychtrestoch,manipulovanísozákladnýmipotrebamidieťaťaavyžadovalod
dieťaťa byť neustále v strehu, konštatoval, že od príchodu maloletého do jeho starostlivosti sa maloletý

upokojil, uvoľnil, zlepšil sa mu spánok, pribral od decembra 2013 do marca 2014 6 kg, zlepšili sa jeho
známky v škole, u maloletého po príchode do jeho domácnosti zistil, že tento nemal dostatočné návyky
na učenie, bol nepokojný a nesústredený, tieto problémy sa postupne upravili, vymedzili čas na učenie a
pokojné prostredie, je kontrolovaná i kvalita naučeného, v čase keď prišiel maloletý k nemu bývať mal 6trojak na polročnom vysvedčení, v čase podávania vyjadrenia mal len jednu trojku z matematiky. Matka
od príchodu maloletého do starostlivosti otca neprispela ani raz na výživu maloletého, poukázal na to,
že od príchodu K. do jeho starostlivosti matka zariadila individuálny tréning benbingtonu maloletého N.

a to na deň, keď mal stanovené stretnutia s otcom, napriek tomu, že maloletý v iných dňoch týždňa
krúžok nemá, v čase jarných prázdnin, keď mal byť N. u otca (aj s maloletým K.), si matka naplánovala
cestu k sestre a k bratrancovi mimo J., otec bol pripravený na príchod maloletého, vzal si dovolenku,
matka ho napriek uvedenému o zmene pobytu maloletého N. u neho neinformovala zavčasu, až tesne
pred prázdninami, z čoho vyvodil, že sa matka snaží zamedziť styk oboch súrodencov. K vyjadreniu

otec pripojil kópiu správy N.. Q. Q. detskej psychologičky zo dňa 11.3.2014, z ktorej vyplýva, že K. je v
ambulancii sledovaný od januára 2014 na žiadosť a so súhlasom otca, došlo ku nadviazaniu kontaktu aj
s matkou, ktorá navštívila zhodou okolností ambulanciu psychologičky pre ten istý problém a to odchod
syna z domácnosti matky k otcovi, bol realizovaný pokus o spoločné stretnutie na podnet Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny, čo však K. v tom čase odmietal, samotný K. prejavil záujem o pravidelné
sedenia za účelom spracovania aktuálnej emočnej záťaže, konzultácie dovtedy boli v troch sedeniach, v

popredíriešenýchtémbolkonfliktnejšívzťahsmatkou,nakumulovanýpocitknej-vnímanienejakomálo
láskavej,akodirektívnej,nespravodlivej,výraznevočijehoosobnehostilnej,dokoncapopisovalotvorené
agresívne prejavy zo strany matky a jej priateľa voči nemu, ktoré on vnímal ako výchovné zlyhanie a
nespravodlivosť, poukazoval na to, že sa s ním nedokázali porozprávať, vysvetliť veci, všetko sa vždy
otočilo proti nemu, popisoval zložité pozadie svojho prežívania smerom k matke, sklamanie, nedôveru,

uviedol, že voči nej cíti blok a jej snahy o kontakt vnímal ako falošné; psychologička konštatovala u
maloletého smerom k matke nespracovaný a nakumulovaný hnev, pričom otca maloletých vníma a
popisuje ako dôsledného, čitateľného, láskavejšieho, spravodlivého, necíti od neho prejavy hostility,
trestom v jeho domácnosti rozumie, nemá problém z ich akceptáciou, otca hodnotí ako dôsledného,
s ktorým vie prostredníctvom dialógu problémy vykomunikovať, jednoznačne chcel v tom čas ostať

v starostlivosti otca, kontakt s matkou neodmietal, mal však predstavu len krátkodobých stretnutí
podľa jeho prirodzenej potreby dôvodiac tým, že si s ňou nemá čo povedať; vyšetrením rozumových
osobnostných vlastností bolo zistené, že intelektová kapacita K. je v pásme nadpriemeru, je spôsobilý
rozumieť súvislostiam, formulovať svoje vlastné postoje, dostatočne je asertívny, v rozhovore odolný
voči sugescii, jeho osobnosť sa javí ako emocionálna, primerane zrelá vekovej pozícii, spoločenská,

interpersonálne senzitívna, afektivita napätá so sklonmi somatizovať napätie, bez prejavov porúch
správania a emócií, či iných markerov psychopatológie.

Vo svojich výpovediach na pojednávaní konanom vo veci dňa 9.7.2014 rodičia trvali na nimi udávaných
skutočnostiachvovyššieuvedenýchpísomnýchpodaniach,kčomuotecdoplnil,ženávštevypsychológa
samotným maloletým priniesli určitý pozitívny posun, maloletý sa stal uvoľnenejším, stále sa síce ťažko

otváral, stále uňho pretrvávala neistota zo sklamania z najbližšieho okolia, ale neustále spolu vzájomne
komunikovali, snažil sa situáciu s maloletým riešiť, maloletý sa napriek tomu snažil vyhýbať stretnutiam
s matkou, k istému prelomu malo dôjsť v apríli 2014, kedy maloletý súhlasil a šiel s matkou na obed
dôvodiac tým, že takáto forma styku mu vyhovuje, keďže si ju môže sám „ regulovať “, následne sa
situácia znova skomplikovala, keď maloletému prišlo niekoľko mailov a stará matka zo strany matky

maloletého počkala pred školou, kde mu následne vyčítala, že je zodpovedný za rozpad terajšej rodiny a
to, že odišiel od matky, že v prípade, ak matka v dôsledku tohto jeho konania ochorie, bude to jeho vina,
uvedené viedlo znovu k zvýšenej potrebe spolupráce s psychológom, u maloletého sa znovu prejavila
rozladenosť, prejav trasu rúk.

Otec na pojednávaní na uvedenom návrhu trval v celom rozsahu pokiaľ ide o výšku výživného túto

ponechával na zvážení súdu.

K bytovým pomerom otec doplnil, že medzičasom zrekonštruoval byt a prispôsobil podmienky v
domácnosti tak, že maloletý už mal v tejto domácnosti vlastnú izbu, náklady na bývanie sú 250 €
mesačne.

Maloletý v školskom roku 2013/2014 ukončil štúdium prvého ročníka gymnázia, ako poukázal na

potrebu jednorázového nakúpenia oblečenia a ostatných potrieb maloletého, v súvislosti s popísanými
psychickými problémami na doplatky za používané homeopatiká, ďalej na výdavky s návštevou
psychológa v priemere 20 € mesačne, výdavky na výuku maloletého od kedy sa učí hrať na gitare 7 € za
hodinu 4x mesačne, ako i výdavky na struny v priemere 15 € - 2-3x do mesiaca, poukázal na výdavkymaloletého, ktorý sa individuálne venuje športovým aktivitám, lezenia a spolu s otcom sebaobrane, s čím
súvisia výdavky do 30 € mesačne, poplatok ZRPŠ bol zaplatený na začiatku školského roka matkou, za
obedy v školskej jedálni mu otec uhrádza po 20 € mesačne, na lístok MHD 29 € štvrťročne. Vzhľadom

na to, že maloletý od príchodu do domácnosti otca pribral okolo 10-12 kg, otec poukázal na výdavky
na výmenu oblečenia, ako i na výdavky na stravovanie, keďže vzhľadom na venovanie sa športovým
aktivitám maloletý potrebuje v priemere 2-3 teplé jedlá denne.

Matka popierala tvrdenia otca, že by jej priateľ bol pred deťmi prezentovaný ako ich otec, prípadne, že by
deti boli vedené k tomu, aby ho takto oslovovali a tvrdila, že deti jej priateľa začali spontánne oslovovať

ako otec, začiatok problémov videla v období vo februári 2013, kedy po upozornení zo strany školy, že
žiaci 9. ročníka, ktorý navštevoval aj maloletý, sa prestali učiť, boli zvýšené požiadavky na maloletého v
súvislosti s prípravou na vyučovanie, maloletý začal chodievať i na doučovanie zo slovenského jazyka
a následne v máji 2013 sa zoznámil so svojou vtedajšou priateľkou, čo viedlo k vážnejším problémom,
keďže všetok čas chcel tráviť len s touto priateľkou, všetko ostatné odmietal a odsúval, tvrdila, že k
náprave neviedli ani ich spoločné vzájomné rozhovory, že došlo následne i v dôsledku uvedeného

k zhoršeniu známok maloletého, preto sa ho snažila viesť k zlepšeniu výsledkov štúdia, čo sa jej i
následne podarilo a následne vyvstal problém, keď pri jednom z takýchto rozhovorov maloletý uviedol,
že spácha samovraždu, pričom matka tvrdila, že takéto výroky počúvala počas spolužitia rodičov od
otca dieťaťa, k čomu ale následne upresnila, že šlo o v podstate o situácie ešte v čase jej tehotenstva;
doplnila, že situácia sa vyhrotila v čase letných prázdnin v minulom roku, keď maloletý chcel celé tieto

prázdniny tráviť s priateľkou, pričom sa potreboval učiť a pripravovať prechod na novú školu, odmietal
matku rešpektovať v tomto smere tvrdiac, že učiť sa nemusí, tvrdila, že ju maloletý urážal, osočoval,
poukázala na to, že maloletý začal v neprimeranom rozsahu navštevovať posilňovňu, čo uňho viedlo aj k
svalovým problémom - svalovým horúčkam s potrebou 2x vyhľadať i pohotovosť, cvičeniam sa venoval
neprimerane i v domácom prostredí a v dôsledku toho odsúval i prípravu na vyučovanie, poukázala

na ňou vynaloženú snahu, aby sa viac venoval učeniu, ale maloletý prichádzal domov vo večerných
hodinách po stretnutiach napr. s priateľkou, následne s ňou četoval, po večeri odchádzal do svojej
izby s tým, že sa ide učiť, ale buď hral na gitare alebo pracoval na počítači, čo všetko uňho viedlo
k zhoršeniu prospechu, keďže učeniu venoval len minimálny čas, taktiež poukázal na súrodenecké
problémy, na údajné vyhadzovanie K. mladšieho syna N. z ich spoločnej izby po príchode K. domov;

poprela tvrdenie otca, že by stará matka, teda matka matky, maloletému pri stretnutí pred školou vytýkala
jeho zavinenie rozpadu rodiny, či jeho zodpovednosti za prípadné zdravotné problémy matky spôsobené
odchodom maloletého zo spoločnej domácnosti; spomenula i odmietnutie účasti maloletého na 70-tom
výročí svadby prastarých rodičov, ktoré odmietnutie zdôvodňoval potrebou učiť sa; namietala tvrdenia,
že by maloletého zaťažovala neprimeranými domácimi prácami, poukázala na to, že od maloletého

bolo očakávané, aby vyniesol smetný kôš každý deň, raz týždenne si poupratoval izbu a raz za dva
týždne klietku pre zvieratá; namietala neschopnosť otca zabezpečiť riadnu starostlivosť o dieťa bez
spoluúčasti cudzej osoby, či už jeho priateľky alebo jeho rodičov. K svojim pomerom uviedla, že za
bývanie v súvislosti s trojizbovým bytom, v ktorom býva s deťmi a priateľom, hradia mesačnú úhradu
250 €.

Matka uviedla, že si je vedomá toho, že maloletého nemôže nútiť, aby sa vrátil domov, ale vyjadrila
nespokojnosť s tým, ak by maloletý bol zverený do starostlivosti otca.

Na uvedenom pojednávaní súd vypočul aj samotného maloletého a to bez prítomnosti rodičov, za
prítomnosti kolíznej opatrovníčky, ktorý vo svojej obsiahlej výpovedi jednoznačne opakovane prejavil
vôľu byť zverený do osobnej starostlivosti otca a jednoznačne prejavil vôľu, aby jeho styk s matkou

nebol upravovaný rozhodnutím súdu, v tomto si chcel ponechať priestor na postupné obnovovanie
kontaktov s matkou, nechcel, aby tieto kontakty boli striktne niekým stanovené. Opätovne, ako to vyplýva
z prednesov a z písomných podaní otca, i zo správy K.. Q., poukázal na pretrvávajúce nezhody s matkou
a s ostatnými členmi domácnosti u matky, poukázal taktiež na to, že v domácnosti u matky sa už necítil
ako doma, nenachádzal tam pocit potrebnej jednak intimity, ako ani pocit vzájomnej spolupatričnosti,

nemal tam pocit domova z dôvodu, že bol napr. neustále hodnotený, kritizovaný, nepochopený a to i v
súvislosti s poukazom na nezhody s mladším bratom, ktorý, udával, že mu robil rôzne naprieky, následne
sa mu vysmieval a pod. Zdôraznil, že odkedy je v starostlivosti u otca, našiel pocit domova, v domácnosti
otca sa cíti veľmi dobre, keďže sa vedia všetci spoločne porozprávať i posrandovať, tvrdil i veľmi dobrý
vzťah so synom priateľky, ktorého považuje za svojho nevlastného brata, s ktorým majú veľa spoločnýchzáujmov a zdôraznil, že odkedy je u otca, je doma veľmi rád, uprednostňuje tieto rodinné vzťahy, pričom
kýmžilumatky,domovsaobávalprichádzaťapretosasnažiltrávievaťprevažnúdobusosvojoubývalou
priateľkou, kamarátmi a pod., toho času sa na príchody domov teší, teší sa na spoločne trávené víkendy

a pobyt u otca, uviedol, že si veľmi užíva.

Po oboznámení rodičov súdom o jednoznačne prejavenej vôle maloletého na uvedenom pojednávaní,
matka navrhla upraviť výživné z jej strany na maloletého v sume 30 € mesačne v prípade zverenia
maloletého do starostlivosti otca, otec nenavrhoval žiadnu konkrétnu výšku výživného.

Prítomná kolízna opatrovníčka, navrhla návrhu otca vyhovieť, maloletého zveriť do jeho osobnej
starostlivosti a zo strany matky určiť primerané výživné, vzhľadom na prednes maloletého a ním

prejavenú vôľu, doporučovala styk matky s maloletým neupravovať.

Z výpovedí rodičov jednoznačne vyplynulo, že odkedy je maloletý v osobnej starostlivosti otca, matka
na úhradu jeho potrieb neprispela žiadnou formou.

Z opisu mzdových listov priateľky otca vyplýva, že táto dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 1.111
€ a z daňového priznania priateľa matky vyplýva, že v roku 2013 jeho priemerný mesačný čistý príjem

bol 1.418 €.

Podľa ust. 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa,
súdupravívýkonichrodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťunačasporozvode,najmäurčí,
komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať

na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja
rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v
záujmedieťaťaaakbudútaktolepšiezaistenépotrebydieťaťa.Aksostriedavouosobnoustarostlivosťou
súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v

záujme dieťaťa.

Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne

na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na
právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné
informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred

vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov
s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo
ho zakáže.

Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým

dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej
starostlivosti.

Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk
dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju

vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových

pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z
príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov
a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších
skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška
jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14)

U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy
výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu
v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného
príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať

aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na
tvorbuúspor,auložípovinnémurodičovi,abytútosumupoukazovalnaosobitnýúčetmaloletéhodieťaťa,
ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na
nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre
maloleté dieťa.

Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné

vždy na mesiac dopredu.

Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o
výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné
sa nevracia.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a vyhovel návrhu otca a

maloletého K. zveril do jeho osobnej starostlivosti, čím zmenil predchádzajúce právoplatné vykonateľné
rozhodnutie súdu, ktorým maloletý na základe schválenej rodičovskej dohody bol zverený do osobnej
starostlivosti matky, k uvedenému súd dospel na základe vykonaných dôkazov uvedených vyššie, z
ktorých jednoznačne vyplynula aktuálna potreba zásahu súdu, do pomerov účastníkov formou zmeny
umiestnenia dieťaťa, keďže z vykonaných dôkazov jednoznačne vyplynulo, že potreby maloletého

v domácnosti u matky, u ktorej sa zdržiaval do decembra 2013, neboli po všetkých stránkach
uspokojované, dochádzalo k neustálym konfliktom medzi maloletým a matkou, ako i medzi maloletým a
terajšímpartnerommatky,ktorúsituáciumaloletýajvzhľadomnasvojvekveľmiintenzívnevnímalaktorá
uňho vyvolávala pocity citového neuspokojenia, nedostatočného rodinného zázemia, maloletý v tomto
prostredí nebol uspokojovaný po svojej citovej stránke, toto prostredie nenapĺňalo jeho očakávania,

dôvodom čoho boli i opakované verbálne znevažovania otca dieťaťa zo strany matky, ktoré maloletého
zasahovali v jeho citovej sfére. Z vykonaného dokazovania ďalej jednoznačne vyplynulo, že odkedy
je maloletý v osobnej starostlivosti otca, k čomu došlo po jednoznačne prejavenej vôli maloletého a v
tom čase i s daným súhlasom zo strany matky dieťaťa, sa cíti po všetkých stránkach uspokojovaný,
našiel tam pocit rodinného zázemia, pocit spolupatričnosti, citovej súvsťažnosti, ako sám uviedol vo

svojej výpovedi rodinné prostredie u otca napĺňa všetky jeho očakávania, v tomto prostredí je maximálne
spokojný a na tejto danej situácii nechce nič meniť. Vzhľadom na vek maloletého i na jeho jednoznačnú
intelektovú vyspelosť súd prihliadol k jeho vyjadreniam a k jeho jednoznačne opakovane prejavenej vôli
tak, ako ju prejavil nielen vo svojej výpovedi pred súdom, ale aj u kolízneho opatrovníka a ako vyplynul
takýto prejav jeho vôle i s vyjadrením oboch rodičov a preto zveril maloletého do osobnej starostlivosti

otca, keďže dospel k záveru, že takáto zmena je jednoznačne v záujme maloletého.Pri stanovení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého, ktorými potrebami
sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením, stravovaním, ako i so vzdelávaním a kultúrnym, i športovým
vyžitím, na úhrade ktorých potrieb sú primerane sa podieľať obaja rodičia, kde na strane otca súd

prihliadol k osobnej starostlivosti o maloletého od doby kedy maloletý je v jeho priamej starostlivosti,
na rodinné prídavky, ktoré sú príspevkom štátu a ktoré sú určené na úhradu potrieb dieťaťa, k počtu
vyživovacích povinností rodičov, ktorí okrem maloletého K. majú vyživovaciu povinnosť voči spoločnému
mladšiemu synovi N., k tomu, že každý z rodičov dieťaťa žije v spoločnej domácnosti so svojim terajším
partnerom, pričom ako partner matky, tak i partnerka otca majú vlastné príjmy, keďže sú samostatne

zárobkovo činnými a teda súd prihliadol k tomu, že sa spolu s rodičmi dieťaťa podieľajú na nákladoch na
ich domácnosť a samozrejme prihliadol aj k výške nimi dosahovaných príjmov a vzhľadom na uvedené
dospel k jednoznačnému záveru, že stanovené výživné v sume 110 € je primerané a matka ním mohla a
môže prispievať na úhradu potrieb maloletého od začiatku tohto sporného obdobia, teda od prvého dňa
mesiaca, v ktorom otec doručil súdu návrh vo veci bez ohrozenia potrieb svojich a svojej domácnosti.

Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane matky za obdobie od 1.1.2014 do 30.6.2014

k vzniku dlžného výživného vo výške 660 € (t.j. súdom určené výživné po 110 € mesačne za 6
mesiacovuvedenéhoobdobia),ktorédlžnévýživnézaviazalmatkuzaplatiťkrukámotcadieťaťadotroch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku, z vyčíslenej sumy dlžného výživného nebolo možné odpočítať
žiadne plnenia zo strany matky, keďže, ako vyplynulo z vykonaných dôkazov, matka na úhradu potrieb
maloletého za celé sporné obdobie neprispela žiadnou formou.

Aj keď matka navrhovala upraviť styk s maloletým, vzhľadom na všetky zistené skutočnosti a
predovšetkým na opakovane vyjadrenú vôľu maloletého, súd rozhodol o neupravení styku matky s
maloletým, keďže z vykonaných dôkazov vyplynulo, že otec v takomto styku maloletého s matkou
nebráni a do budúcna nemieni brániť, maloletý sám prejavil vôľu obnovovania stretnutí s matkou len
postupne a spôsobom, takým, aby tieto stretnutia mohol sám „riadiť“ a aby mu nebola direktívne určená

intenzita takýchto stretnutí.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez
návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2

O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).