Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. júl 2014

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 4C/405/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613206432
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Calko

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2014:8613206432.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník samosudca JUDr. Michal Calko v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so

sídlom Pribinova ul. č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so
sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika, za
ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, v
konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody a nemajetkovej

ujmy, ktorú odôvodnil tým, že je slovenskou právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie
podnikateľskú činnosť v prevažujúcej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. V súlade s
pravidlami riadneho hospodárenia ako oprávnený subjekt (veriteľ zo Zmluvy o úvere č. 8050425) navrhol
písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu, a to z dôvodu nerešpektovania zmluvných
dojednaní
a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu žalobca navrhol vykonať pre svoju pohľadávku,
ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere číslo 8050425 kde bol dlžník povinná

S. N., narodená X.X.XXXX ( exekučný spis Okresného súdu Bardejov, spisová značka: 4Er/405/2003,
Ex 1469/2003).

Súdny exekútor postupoval podľa procesnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku, najmä podľa
ustanovenia § 44 ods. 1 Exekučného poriadku a predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s
exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu (Okresný súd Bardejov.
- 2 - 4C/405/2013

Žalobcapreobavyoprávnyafaktickýosudpohľadávkynútenévymáhaniesúdnymexekútorom,ktorému
bolonaposledyudelenépoverenienavykonanieexekúcie,spísaldňa29/6/2009apodalpostupompodľa
ustanovenia § 44 ods. 8 Exekučného poriadku exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora. Žalobca
legitímne očakával, že súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej
kvalite a teda, že dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote.
Nestalo sa tak a to napriek tomu, že podaný návrh spĺňa všetky formálne a materiálne podmienky

ustanovené Exekučným poriadkom resp. Občianskym súdnym poriadkom. V tejto súvislosti žalobca
poukázal na právnu úpravu procesného postupu exekučného súdu vo veci rozhodovania o zmene
súdneho exekútora, ktorá definuje dobu určenú na prijatie rozhodnutia, pričom prekročenie tejto doby je
nutné s ohľadom na ochranu základných práv a slobôd kvalifikovať ako porušenie zákona.Podľa ustanovenia § 44 ods. 7 Exekučného poriadku platného od 1.9. 2005 - Oprávnený môže
kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný

súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dni od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 8 Exekučného poriadku platného od 1.12.2006 - Oprávnený môže
kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný

súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dni od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.

Doplnil, že v Exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel je založená zákonná
povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dni od
doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednavaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti,
a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho
exekútora v zákonnom stanovenom čase (dôkaz súdny spis exekučného súdu Okresný súd Bardejov,

povinný Mária Sisáková, narodená 9.7. 1969, neplnením záväzku zo zmluvy o úvere č. 8050425,
registrácia súdneho exekútora: Ex 1469/2003).

Ďalej žalobca okrem iného doplnil, že nedisponuje rovnopisom príslušného exekučného titulu ani
rovnopisom príslušného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý by obsahoval vyznačený dátum doručenia

súdu. Návrh na vykonanie exekúcie zachytený v obsahu zápisnice sa nenachádza v dispozícií žalobcu,
ale bol postupom podľa ustanovenia § 44 ods.1 Exekučného poriadku predložený súdnym exekútorom
exekučnému súdu a to so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučné konanie
sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie, pričom ako dôkaz
označujepríslušnýspisexekučnéhosúdu,ktorýobsahujevšetkyinformácie,ktorémákdispozíciíaktoré

pozná.Postupexekučnéhosúduhodnotíakonesprávnyavrozporesozákonom,konkrétneustanovenia
§ 44 ods.7 Exekučného poriadku, resp. od 1.12. 2006 s ustanovením § 44 ods. 8 Exekučného poriadku.

V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu
- 3 - 4C/405/2013

postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene súdneho
exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná,
pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k
odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal,

čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej
poukázal na skutočnosť, že žalobca sa dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja,
ktorý vyústil do porušenia jeho práv a spôsobenej škody, po doručení uznesenia exekučného súdu zo
dňa 4.1. 2010 o zmene súdneho exekútora (skutkový dej bol zavŕšený doručením uznesenia o zmenu
súdneho exekútora).

Žalobca z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch. a) Majetková škoda predstavujúca náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti
pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora

a rozhodnutím o ňom. Žalobca vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70,00 eur, na udržiavanie
a správu informačného systému sumu 40,00 eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným
súdnym exekútorom sumu 50,00 eur, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných
exekučnému súdu sumu 15,00 eur. Celkovo vynaložil žalobca vo veci správy a vymáhania pohľadávky

v období, ktoré uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom
a to výlučné vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu márne sumu 175,00 eur. b) Náhrada
nemajetkovej ujmy v peniazoch predstavuje samotné konštatovanie porušenie práva na súdnu ochranu
zaručeného článkom 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proceszaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv základných slobôd
nie je dostatočných zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Nesprávny úradný postup okresného súdu je podľa žalobcu dôsledkom jeho nesústredenej činnosti,

takej intenzity, ktorá má za následok zbytočne prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu
majetkových práv žalobcu. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu,
že nastanú účinky predpokladané ustanovením § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a správnym postupom
exekučného súdu dôjde k zámene súdneho exekútora čo bude viesť k efektívnemu a účinnému
vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy

žalobcu nasledovným rizikám: nastalo riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu
kontaktu s povinným, riziko insolvencii povinného.

Náhradu nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných
nárokov a základných práv. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na
to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom

právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v akých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská
republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na
to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k
reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne
interpretovaná, platná a účinná právna úprava. Všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu

ochranu podľa Ústavy Slovenskej republiky a podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd je povinný aplikovať ústavnú požiadavku
- 4 - 4C/405/2013

jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy. Právo na

súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom
predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie príslušných zákonných ustanovení musí v celom
rozsahu rešpektovať uvedené základné právo účastníkov garantované v článku 46 ods. 1 ústavy. Výklad
a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov musí byť preto v súlade s účelom
základného práva na súdnu ochranu.

Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov
a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych

očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a
spravodlivé riešenie vecí a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené v priamej
príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) sumu 331,92 eura. Žalobca
uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55,32 eura za každý mesiac omeškania v činnosti
exekučného súdu a to práve na základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny ústavného súdu teda 663,88

eura za rok : 12 mesiacov v roku 55,32 eura za mesiac. Exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac
ako 189 dni.

V merite veci sa domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy titulom nesprávneho úradného
postupu Okresného súdu Bardejov.

Doplnil, že postupoval podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou
požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný však do
podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval. Preto je nutné deklarovať porušenie práva žalobcu
na súdnu ochranu zaručeného článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý

súdnyproceszaručenéhočlánkom6ods.1Európskehodohovoruoochraneľudskýchprávazákladných
slobôd, pretože súdna ochrana nebola poskytnutá v zákonom predpokladanej kvalite, deklarovať
porušenie princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom exekučného súdu, nahradiť
žalobcovi nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu, ktorá mu bola spôsobená v priamej príčinnej súvislosti
s porušením jeho práv uvedených vyššie. Žalobe navrhol vyhovieť, uplatnil trovy konania.

Žalovaný nepripojil sa k žalobe poukázal, že žalobca sa domáha náhrady škody pozostávajúcej
z čiastkových nárokov a) materiálnu škodu vo výške 175,00 eur spôsobenú nákladmi na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému, naudržiavanie a správu informačného systému, administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym
exekútorom v prípade nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej
lehote, materiálna škoda vo výške istiny s príslušenstvom ktorá sa líši v každej žalobe v prípade

rozhodnutia o zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to po 15 dňovej lehote,
b) nemajetková ujma vo výške pomernej k času tvrdeného zmeškania súdu pri svojom rozhodovaní
vypočítaná zo základu 663,88 eura na rok, resp. 55,32 eura za mesiac ako spravodlivú satisfakciu
za vnútorne zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za
porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný

zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a
- 5 - 4C/405/2013

vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky, v prípade nerozhodnutia o návrhu na
zmenu súdneho exekútora v zákonnom ustanovenej lehote, nemajetková ujma vo výške 20 %
zo splatňovanej istiny s príslušenstvom (ako hodnota majetkového práva postihnutého procesnou

deformáciou), v prípade rozhodnutia o zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
a to po 15 dňovej lehote.

V žalobnom návrhu sa v tomto prípade vyskytujú viaceré nedostatky, napr. že žalobca nedokázal
uviesť ani len spisovú značku príslušného exekučného konania, pod ktorou je vedené na súde, chýbajú

relevantné údaje ako dátum doručenia podania na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a
dátum, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody. Vo všeobecnosti musí namietať, že žalobca nepriložil
ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania,
vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy, atď. Žalobca síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na
exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné

bremeno má znášať žalobca sám.

Poukázal aj na to, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Žalobca uvádza namieta nezákonné
konanie v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnom ustanovenej
lehote, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Z takto formulovanej žaloby

niejejednoznačnejasné,nazákladeakéhotitulusižalobcauplatňuješkodu,keďževžalobesatietotituly
prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu/titulov si uplatňuje svoj nárok. Nie je zrejmé,
či si žalobca uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu, z dôvodu prieťahov, z dôvodu
rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonnom
stanovenej lehote.

Čo sa týka prieťahov v konaní v prvom rade je potrebné poznamenať, že žalobca neuvádza kroky,
ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu. V druhom rade žalobca neuviedol, ani po vyžiadanej
súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany žalovanej, či využil možnosť podania sťažnosti
na zbytočné prieťahy v príslušnom konaní predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej

sťažnosti. Judikatúra Ústavného súdu SR, konkrétne v náleze z 03.05.2011, č. k. III. ÚS 69/2011-25,
taktiež poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle zásady
vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje právo). To, že tak žalobca nekonal, je možné pripísať iba
jemu. V treťom rade, má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať
prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.

Poukazuje ďalej na to, že dňa 23.04.2012 mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody zo dňa 23.04.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.09.2012 bola
okresnému súdu doručená predmetná žaloba vo veci, je zrejmé, že žalobca ju nepodal po uplynutí 6-
mesačnej lehoty, ale skôr.

Z ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej
pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho
žiadosti (doručenia na príslušný orgán) o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Má za to,
že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.

- 6 - 4C/405/2013Napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadostí, ktoré adresoval žalobcovi po doručení prvotných
žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody mu bola doručená všeobecná odpoveď,
kde žalobca nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie, nebol ochotný priložiť

ani príslušné návrhy na zmenu exekútora, dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o škode, doklady
preukazujúcevyčíslenúmajetkovúškodu,uviesťskutočnosť,čibolipodávanésťažnostipredsedovisúdu
na prieťahy. Žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým
zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám
požiadal, preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný.

Zákon č. 514/2003 Z. z. ustanovuje nasledujúce všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát
zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci:
1/nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
2/vznik škody,
3/príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a

vzniknutou škodou.

Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.

Knesprávnemuúradnémupostupu-nerozhodnutímonávrhunazmenusúdnehoexekútoravzákonnom

ustanovenej lehote poukázal na to, že všeobecným predpokladom na zmenu súdneho exekútora
je žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora spolu s uvedením súdneho exekútora, ktorý
má nahradiť pôvodného exekútora. V praxi je zaužívaný model, v zmysle ktorého exekučný súd po
dôjdení žiadosti o zmenu súdneho exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi
na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho doterajších trov ( keďže súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho

exekútora exekučný súd rozhodne v tomto uznesení aj o trovách doterajšieho exekučného konania tak,
akokebydošlokzastaveniuexekúcieupôvodného exekútora)anazaslaniepríslušnéhoexekútorského
spisu za účelom realizácie povinnosti vyplývajúcej exekučnému súdu z ustanovení § 44 ods. 9 zákona
č.233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a vec mu postúpi spolu s exekučným
spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie povodne poverený.

Žalovaná pripúšťa, že v niektorých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch oprávneného
na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30 dňovej lehoty od doručenia takéhoto
návrhu, najmä v prípadoch, ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť, v
takých prípadoch exekučný súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30 dňovú lehotu na rozhodnutie o

návrhu žalobcu ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora tak, aby v lehote rozhodol aj o trovách
exekúcie pôvodného súdneho exekútora a súčasne postúpil novému súdnemu exekútorovi exekučný
spis pôvodného súdneho exekútora. Ďalej žalobcovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy,
ktorým bezpochyby bolo podanie sťažnosti predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods.7 v spojení s § 62 a násl. zákona č. 757/2004

Z.z., o súdoch. Ak žalobca tento prostriedok nápravy nevyužil, zanedbal svoju všeobecnú preventívnu
povinnosť podľa ustanovenia § 415 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, keďže si nepočínal tak,
aby nedošlo ku škode na jeho majetku (keďže podľa tvrdenia žalobcu ku škode/nemajetkovej ujme malo
dôjsť tým, že exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnom ustanovenej
lehote).

- 7 - 4C/405/2013

Vo všeobecnosti je taktiež potrebné poukázať na judikatúru Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 16/02 ktorá
konštatuje, že "Pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú

uvedené v Ústave alebo v zákone (napr. rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 64/97, na ktoré
sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukazuje), ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie
uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci.
Pojem "zbytočné prieťahy"
obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom

na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž ani v týchto prípadoch
postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo
možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 63/00)."Vzhľadom na povahu úkonu (nerozhodnutie o zmene súdneho exekútora) zákonnom ustanovenú
lehotu, lehotu v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť žalobcu i nevyhnutnou vykonať pred, resp. súčasne s
rozhodnutím i iné úkony (výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora

a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi a rozhodnutie
o trovách pôvodného exekútora), nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora v lehote
ustanovenej zákonom považovať za zbytočne prieťahy, a teda nesprávny úradný postup.

Žalovaná poukázala aj na ustanovenie § 44 ods. 8, ods. 9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejme, že

pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene
súdnehoexekútora,resp.dodoručeniauzneseniaozmenesúdnehoexekútorapôvodnémuexekútorovi.
To znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody,
pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie, s
ohľadom na zachovanie kontinuity konania.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca na niektorých miestach vo svojom žalobnom návrhu namieta
prieťahy v konaní, žalovaný odkazuje na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení
zákona č. 412/2012 Z. z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní.

V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. súd konajúci o náhrade škody môže pri
posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade,
ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v

súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Žalobca nepreukázal žeby podal sťažnosť na prieťahy resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti,
žeby existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom
- 8 - 4C/405/2013

konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorým by bolo

konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Z uvedeného dôvodu
žalovaná má zato, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencií prieťahov.

Možno preto uzavrieť, že súd konajúci o náhrade škody by mohol pri posudzovaní nároku na
náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní v prípade, ak by tieto boli

konštatovanépredsedomsúdualeboÚstavnýmsúdomSR.Žalovanávzhľadomnauvedenénepovažuje
za preukázanú ani existenciu prieťahov v konaní.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu

škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia.

Žalobca sa vo svojej žalobe domáha náhrady materiálnej škody v paušálnej sume 175,00 eura.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.

Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je okrem iného
nevyhnutné preukázať existenciu škody. Podľa názoru žalovaného žalobca nepreukázal existenciu

škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické.Nazákladevšetkýchuvedenýchskutočnostíjetohonázoru,ženemôženiesťzodpovednosťanahrádzať
žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože žalobca nepreukázal jednak
vznik a ani výšku škody.

Žalobca sa vo svojej žalobe domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v pomernej výške k
čiastke 660,00 eur alebo 663,88 eur (čiastka, ktorú v niektorých nálezoch Ústavný súd SR priznal
za prieťahy na rok) podľa toho ako dlho trvalo domnelé omeškanie, alebo alternatívne 20 % z istiny
a príslušenstva, ktorá má byť spravodlivou satisfakciou za utrpený zásah do základných práv a bude

kompenzovať každé porušenie práva na súdnu ochranu, ktorú žalobca uplatňoval jednotlivo podaním
všetkých návrhov na začatie občianskeho súdneho konania.

Poukázal na ustanovenie § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z.

V časti žalobcovho nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukazuje žalovaná na dve

skutočnosti. V prvom rade žalobca poukazuje na viacero nálezov Ústavného súdu SR kde rozhodoval o
poskytnutí finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy. Je potrebné poznamenať, že poskytovanie
finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu zo strany súdu. V
druhom rade je potrebné poznamenať, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb
je odlišný.

Samotná judikatúra poukazuje na tento aspekt v rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
- 9 - 4C/405/2013

30Cdo 675/2011, kde je uvedené, že odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú

prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej
osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Žalobca uvádza aj "zánik
podnikateľskýchaktivítapodnikateľskýchplánov",aletietoniesúbližšiekonkretizované.Taktiežžalobca
nespresnil, v čom a ako situácia "ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu."

Žalobca zároveň zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je
potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené
zo žalobného návrhu nevyplýva a z toho dôvodu žalovaný nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej
ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Žalovaný poukázal na potrebu zohľadnenia vyššie citovaného ustanovenia, ako aj ustanovenia § 17 ods.

2 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z. pri formovaní záveru o potrebe priznania náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch, resp. o výške takejto náhrady.

Je zrejmé, že žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu
Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve

podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých
úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky,
zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb.

Zastáva názor, že žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu

žalobcu s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Zároveň aplikujúc
ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. po zohľadnení osoby poškodeného a vnímania
doterajšieho pôsobenia žalobcu (ako spoločnosti s negatívnou povesťou využívajúcu neprijateľné
podmienky), minimálnej závažnosti prípadnej ujmy a následky, ktoré žalobcovi mohol namietaný
nesprávny úradný postup spôsobiť, nemôže byť podľa žalovaného žalobcovi priznaná žiadna náhrada

nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 1, § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie
práva na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je nevyhnutné okrem existencie nesprávnehoúradného postupu/nezákonného rozhodnutia, vzniku škody či nemajetkovej ujmy, preukázať aj príčinnú
súvislosť medzi týmito zložkami.

Podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť, ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu,
je priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav
(následok). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho)
a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť
závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny

na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny
a
- 10 - 4C/405/2013

následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný.
Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a bezprostredného vzťahu

príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností je toho názoru, že žalobca nepreukázal, že by
činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik
ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná

súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu (spočívajúcim v tom, že rozhodol o zamietnutí
návrhu na vydanie poverenia, a to po zákonom stanovenej lehote) a uplatnenou majetkovou škodou
a nemajetkovou ujmou. Stav, v ktorom sa žalobca ocitol, si zavinil sám, a to spôsobom vykonávania
podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv, a najmä je už v súčasnosti zrejme, že
žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky, či už v podobe majetkovej

škody alebo nemajetkovej ujmy. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok,
ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., považuje žalobu za
právne neopodstatnenú.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p., boli splnené podmienky aby súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti

účastníkov.

Súd vo veci vykonal dokazovanie prečítaním žaloby, vyjadrenia žalovaného, obsahu pripojeného spisu
Okresného súdu Bardejov, spisová značka 4Er/405/2003 a zistil tento skutkový stav:

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Bardejov, sp. značka 4Er/405/2003 súd zistil, že
súdny exekútor (JUDr. Rudolf Krutý) doručil súdu žiadosť o zmenu exekútora na vykonanie exekúcie
dňa 20.7.2009. Exekučný titul tvorí platobný rozkaz Okresného súdu Bardejov zo dňa 11.11.2012 sp. zn.
1Ro 654/2002-6. Okresný súd Bardejov uznesením spisovej značky 4Er/405/2003-11, EX 1469/2003
zo dňa 4.1.2010 vyhovel žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní

4Er/405/2003 a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého (právoplatné
12.5.2010) okrem trov doterajšieho súdneho exekútora JUDr. Lucie Žužovej ktorá proti výroku o trovách
podala odvolanie o ktorom Krajský súd v Prešove rozhodol uznesením sp. zn. 17Co 44/2010-26, potvrdil
uznesenie o výroku o určení odmeny a náhrady hotových výdavkov súdneho exekútora JUDr. Lucie
Žužovej vo výške 90,25 eura (právoplatné 2.8.2010). Súd dáva do pozornosti, že po doručení návrhu na

zmenu súdneho exekútora exekučný súd postupom vyzval doterajšieho súdneho exekútora JUDr. Luciu
Žužovu k návrhu oprávneného na zmenu a trovám exekúcie ktorá na výzvu súdu podala vyjadrenie
dňa 21.12.2009, po vyjadrení doterajšieho súdneho exekútora exekučný súd o návrhu rozhodol dňa
4.1.2010 spôsobom ako je vyššie uvedené. K vyčísleniu škody exekučný súd doplňuje, že žalobca v
žalobách neuvádza či predmetné vecné náklady predstavujú podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003

Z.z. skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Ďalej, že žalobca by v tomto konaní na preukázanie vzniku škody
musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Žalobca zároveň
zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať že
konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením, uvedené zo žalobných návrhov
nevyplýva a z toho dôvodu žalovaná nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, žeby

sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.
- 11 - 4C/405/2013V tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu
úradnému postupu dôjsť a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré
je okolo žalobcu s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť

využívajúca neprijateľné podmienky, znevažujúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových
osôb. Súd zastáva názor, že žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu,
súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva.

Zistený stav súd právne uzatvára:

Podľa § 5 ods. 1 zákon č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia
vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, ak tento zákon neustanovuje inak, právo

na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe

písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý
zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a). V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia

práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť
ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom

živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, právo na náhradu škody sa premlčí za tri
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie

- 12 - 4C/405/2013

premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995, účinný od 01.06.2011, exekútor, ktorému bol doručený návrh

oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15
dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,

exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide oexekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995, účinný od 01.02.2002 do 31.05.2010, exekútor, ktorému
bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným
titulom najneskôr do 15 dní súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a

exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania
aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o
zmene exekútora do 30 dni od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 9 Exekučného poriadku, súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň

vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným
spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie poverený. Účinky pôvodného návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa
vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 132 O. s. p., mal súd preukázané, že žaloba
žalobcu je nedôvodná.

Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že tvrdenie žalobcu o tom, že Okresný súd Bardejov

nerozhodolozmeneexekútoravzákonnomstanovejlehote(do30dnioddoručenianávrhuoprávneného
na zmenu exekútora) je nedôvodne, pretože návrh na zmenu bol doručený dňa 20.7.2009, úradným
postupom súdu súd vyzval doterajšiu exekútorku na vyjadrenie, vyčíslenie trov ( JUDr. Luciu Žužovu )
ktorá vyjadrenie predložila
- 13 - 4C/405/2013

exekučnému súdu 21.12.2009 a následne exekučný súd dňa 4.1.2010 o návrhu rozhodol. Teda
postupom súdu vzhľadom na vyššie uvedené žaloba bola zamietnutá ako nedôvodná.

V danom prípade preto nie sú splnené hmotno-právne podmienky pre zodpovednosť štátu uvedenú v

ustanovení § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, preto žaloba žalobcu je v plnom rozsahu nedôvodná.

Súd však v prípade, aj keby nebolo rozhodnuté o žiadostiach súdneho exekútora v zákonom stanovenej
30 dňovej lehote za predpokladu, že by to bolo vyslovene upravené v Exekučnom poriadku, má za to, že

ani v tomto prípade by žaloba žalobcu nebola dôvodná, z dôvodu, že žalobca namieta nesprávny úradný
postup Okresného súdu Bardejov v podobe prieťahov v konaní. Súd považuje za potrebné uviesť, že
všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto
právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.

Podľa názoru súdu žalobca mal možnosť domáhať sa ochrany svojich práv využitím inštitútu ústavnej
sťažnosti v súlade s ustanovením § 127 ods. 1 Ústavy SR. Otázkou, či v konkrétom prípade bolo alebo
nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v článku 48 ods. 2
Ústavy SR, je kompetentný preskúmať Ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou
preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto

troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (IUS 41/02). Súdne konanie
nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len
Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy
v konaní. Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené vtom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ
by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup svojho alebo iného súdu z hľadiska existencie
zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmali postup

iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v
súdnictve.

Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci
musia byť splnené všetky tri podmienky uvedené v zákone č. 514/2003 Z. z., a

to nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

Z uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola
konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení

alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Táto podmienka
nepochybne nie je v prípadoch, kedy exekučné konanie nie je vedené, čo predstavuje tento prípad. Ide
o namietanie samotného rozhodnutia, a preto nie je možné hovoriť o nesprávnom úradnom postupe,
pretože konanie nebolo vedené.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca na niektorých miestach vo svojom žalobnom návrhu namieta
prieťahy v konaní, je potrebné poukázať na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona číslo
- 14 - 4C/405/2013

514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je

možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných
prieťahoch v konaní.

V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. súd konajúci o náhrade škody môže pri
posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade,

ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí

Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Žalobca sa vo svojej žalobe domáha náhrady majetkovej škody a náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.

Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je okrem iného

nevyhnutné preukázať existenciu škody. Podľa názoru súdu žalobca nepreukázal existenciu škody a
nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické.

Na základe všetkých uvedených skutočností je súd toho názoru, že žalovaný nemôže niesť
zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože

žalobca nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody.

Žalobca zároveň zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je
potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené
zo žalobného návrhu nevyplýva a z toho dôvodu nie je preukázaný

tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

V tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu
úradnémupostupudôjsť,atoprizohľadnenípovahypodnikateľskejčinnostižalobcuapovedomí,ktoréje
okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky
štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že

potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov.
Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných
konaní, ktoré žalobca inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu.

Žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu
- 15 - 4C/405/2013

žalobcu s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Zároveň aplikujúc
ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. po zohľadnení osoby poškodeného a vnímania
doterajšieho pôsobenia žalobcu (ako spoločnosti s negatívnou povesťou využívajúcu neprijateľné
podmienky), minimálnej závažnosti prípadnej ujmy a následky, ktoré žalobcovi mohol namietaný

nesprávny úradný postup spôsobiť, nemôže byť žalobcovi priznaná žiadna náhrada nemajetkovej ujmy
v peniazoch.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností má súd za to, že žalobca nepreukázal, že by
činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik

ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu (spočívajúcim v tom, že rozhodol o zamietnutí
návrhu na vydanie poverenia, a to po zákonom stanovenej lehote) a uplatnenou majetkovou škodou
a nemajetkovou ujmou. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré
sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., žalobu ako právne

neopodstatnenú súd zamietol. Žiadosť o udelenie poverenia doručená súdu 27.10.2003, Okresný súd
Bardejov uznesením z 3.11.2003 sp. zn. 3Er/384/2003-10 žiadosť o udelenie poverenia zamietol,
uznesenie nadobudlo právoplatnosť 10.12.2003, z toho zároveň plynie, že žaloba žalobcu je nedôvodná.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,

súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal. Podľa § 151 ods. 1, 2 O. s. p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje
súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania

vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému
účastníkoviokremtrovprávnehozastúpeniainétrovyzospisunevyplývajú,súdmunáhradutrovkonania
neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto
účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Preto vyslovil, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva, žalobca bol v konaní neúspešný,
preto nemá nárok na náhradu trov konania, žalovaný bol v konaní úspešný, avšak v jeho prípade ku
vzniku trov nedošlo, nakoľko súd pojednával v neprítomnosti účastníkov. Podľa zákona číslo 71/1992
Zb., o súdnych poplatkoch, konanie je od poplatku vecne
oslobodené, preto ani na poplatkovej povinnosti ku vzniku trov nedošlo.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15
dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom
Okresného súdu Svidník, Sovietskych hrdinov 200/35, 089 01 Svidník na
Krajský súd Prešov a to písomne v dvoch vyhotoveniach.Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s
- 16 - 4C/405/2013

prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a)v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanov
enie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.