Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. jún 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7C/227/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5607209214
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5607209214.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou, v právnej veci žalobcu:

Štefana Pavlíka - STAVIVÁ, so sídlom v Martine, Kratinova č. 71, IČO: 10 874 208, právne zastúpeného:
JUDr. Jánom Repáňom, advokátom so sídlom v Martine, ul. M. R. Štefánika č. 25, proti žalovanému: Y.
T., W.. X. X. XXXX, F. U. R. Č.. XX, I. N. Y., právne zastúpeného: JUDr. Ľubošom Rackom, advokátom
so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Námestie osloboditeľov č. 35, o splnenie povinnosti zaplatiť sumu
2.518,87 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.007,55 eur s 6% ročným úrokom z omeškania od 11.
5. 2008 do zaplatenia, všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V zostávajúcej časti sa žaloba z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 3. 12. 2007 domáhal uloženia povinnosti
žalovanému zaplatiť mu sumu 2.518,87 eur s 6% ročným úrokom z omeškania od 1. 12. 2007 do
zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je prevádzateľom motorového
vozidla značky Mitsubishi Galant e.č.: MT-725AS. Dňa 12. 5. 2005 okolo 18.00 hod viedla vozidlo

dcéra žalobcu M. T. smerom od Korytnice na Donovaly, kedy pri odbočovaním predmetným vozidlom
vľavo došlo k stretu s vozidlom Škoda Octavia LM-700BA, ktoré viedol žalovaný, a súčasne bol jeho
prevádzateľom. Vyšetrovanie dopravnej nehody bolo realizované Okresným riaditeľstvom Policajného
zboru ODI Banská Bystrica pod sp. zn. ORP-2011-TI-KP-2006. Vodička vozidla žalobcu dodržala
povinnosti vyplývajúce z pravidiel cestnej premávky, vo vzdialenosti viac ako 100 m pred miestom
stretu dala znamenie o zmene smeru jazdy doľava, miernym spôsobom znižovala rýchlosť tak, aby
neohrozovala štyri vozidlá idúce za ňou, ktoré sa začali pohybovať v pravej časti jazdného pruhu.

Žalovaný nezodpovedným spôsobom predbiehal v neprehľadnej zákrute vľavo a to napriek tomu, že
všetkyostatnévozidláidúcezavodičkouvozidloobiehalivpravo.Pohybovalsaneprimeranourýchlosťou
a jeho správanie bolo príčinou nehody. Pri prejednávaní priestupku bola vodička vozidla žalobcu uznaná
za vinnú, odvolací orgán však zrušil takéto rozhodnutie. Podľa názoru žalobcu, žalovaný sa poznal s
príslušníkmi polície. Žalovaný po vyjdení z ľavotočivej zákruty, ktorá predchádzala miestu stretu približne
120 m pred ním, nedostatočným spôsobom zohľadnil situáciu na vozovke, pred ním sa nachádzajúcu,
nezaregistroval znamenie vodičky o zmene smeru jazdy. Pokračoval v rýchlej jazde až do času, keď

narazil do vozidla žalobcu. V dôsledku nehody bol žalobca nútený dať osobné motorové vozidlo do
servisu a vykonať opravu, za čo mu bola vystavená faktúra č. 502005 zo dňa 15. 12. 2005 vo výške
2.518,87 eur. Uvedená faktúra bola uhradená 20. 12. 2005. Ku škode na majetku žalobcu došlovyplatením ceny opravy. Keďže žalovaný porušil právnu povinnosť, ktorá mala za následok škodu,
žalobca sa domáha náhrady vzniknutej škody voči nemu.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil a navrhol ju zamietnuť. Potvrdil, že bol účastníkom dopravnej
nehody na Donovaloch, keď viedol svoje osobné motorové vozidlo Škoda Octavia e.č. LM-700BA.
Počas predchádzania do jeho vozidla narazila vodička osobného motorového vozidla Mitsubishi
MT-725AS. Keďže na mieste nehody vodička namietala svoje zavinenie, bola privolaná polícia. Po
zadokumentovaní nehody bola za vinníčku určená vodička uvedeného vozidla M. T.. Udalosť ohlásil

poisťovni, ktorá ho informovala, že podľa vyjadrenia policajného orgánu v Banskej Bystrici nehoda
nebolaešteuzavretá,pretonemôžufaktúruuhradiť.Priestupkovékonanievšakbolozdôvoduzaniknutia
trestnosti zastavené uplynutím dvojročnej lehoty. Žalobkyňa si spôsobila škodu sama porušením
zákonných noriem upravujúcich premávku na pozemných komunikáciách. Zo záverov objasňovania
priestupkov nevyplynulo, že žalovaný jazdil neprimeranou rýchlosťou. Nikoho neovplyvňoval v súvislosti
s vyšetrovaním udalosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, znaleckými posudkami, výsluchom
znalcov, fotodokumentáciou, zapožičaným spisovým materiálom Okresného riaditeľstva Policajného
zboru ODI Martin a Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici, Krajský dopravný
inšpektorát, písomnými správami Slovenskej správy ciest, Obce Donovaly, zistiac nasledovné:

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že je prevádzateľom predmetného motorového vozidla. Nebol
účastníkom dopravnej nehody. Jazdu vykonávala jeho dcéra M. T. s jeho súhlasom. Telefonovala mu na
mobil, že došlo k dopravnej nehode, keď pri odbočovaní z hlavnej cesty vľavo do nej narazil žalovaný
svojím vozidlom. Povedala, že žalovaný uznáva svoju vinu, že sa ponáhľa a ona nevie, čo robiť. Žalobca

sa opýtal na rozsah škody, a keďže ju nevedela uviesť, odporúčal privolanie polície, čo aj dcéra urobila.
Mal dojem, že polícia sa snažila zvaliť vinu na vodičku. Až na jeho upozornenie, že nie sú zaznamenané
žiadne stopy, nebol urobený žiaden nákres, začali príslušníci presnejšie dokumentovať situáciu. Vyjadrili
sa, že nie sú žiadne stopy, ktoré by sa dali zachytiť. V tom čase už boli vozidlá premiestnené. Nehoda sa
stala v tiahlom oblúku. Vozidlo ostalo stáť asi približne 120 m od miesta dopravnej nehody. Nehoda bola

oznámená poisťovni Kooperatíva. Vozidlo odviezol žalobca do servisu (Autoservis Miroslav Chluda). Na
základe zrealizovanej opravy žalobca uhradil servisu sumu 75.883,50 Sk, t.j. 2.518,87 eur. Poisťovňa
neposkytla žiadne plnenie. Očakávala vyjadrenie polície, keďže nebol jasný vinník nehody.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že v rozhodný deň v novembri šiel vozidlom Škoda Octavia spolu s

manželkou Ľ. T. z Liptovského Hrádku do Ružomberka, hore na Donovaly. Na Donovaloch v úseku pod
vrchom, kde je tiahla zákruta, predbiehal tri autá, boli asi tri, šli pomaly. Je tam veľká zákruta, nevidno,
či autá z vrchu idú alebo nie. Keby sa vodička bola dala do stredu, vozidlá by prešli z pravej strany.
Vozidlá išli pomaly. Keď bol na úrovni predmetného vozidla, narazilo mu do pravých predných dverí.
Keby bol on narazil do vozidla, tak by mal auto poškodené od predného blatníka. Žalovaný mal však

poškodené predné dvere, v miestach, kde to vozidlo narazilo. Z toho dôvodu potiahol volant doľava,
aby sa auto neprevrátilo aj s manželkou do priekopy. Po náraze urobil takú myšičku, aby sa vyhol, aby
to do neho celou silou auto nenarazilo. Normálne vytočil a následne zastal, niekde povyše na pravej
strane. Vozidlo žalovaného zastalo od miesta dopravnej nehody približne pri nejakej tretej lampe. Potom
sa s autom vrátil na vedľajšiu cestu, kde už bolo odstavené aj vozidlo žalobcu. Obidvaja sa podrobili aj

dychovejskúške.Žalovanýsakotázkevinynevyjadroval,vodičkavozidlahoznehodyobvinila.Žalovaný
ponechal rozhodnutie na políciu. O rýchlosti s vodičkou vozidla nehovoril. Je tam predpísaná rýchlosť
asi 90 -ka alebo je to obec 60 -ka . Nepamätal sa. Predmetným úsekom jazdil veľakrát. Má najazdených
200 000 km bez nehody. Na otázku, akou rýchlosťou sa uvedenom úseku má jazdiť, žalovaný uviedol,
že si nie je istý, kde začína obec. Dá sa to zistiť podľa názvu obce tabule Donovaly. Pred predbiehacím

manévrom pozrel dovrchu, či nič nejde. To bolo pár sekúnd. Zákruta, potom nasleduje mierna rovinka
a potom tiahla zákruta. Pozrel sa na horizont, nič nešlo. Predbiehal tri vozidlá. Trvalo to pol až trištvrte
minút. Všetko robil automaticky. Žalovaný nevedel, kde je osadená značka Obce Donovaly. Nevedel, či
je predmetný úsek cesty značený dopravným značením hlavná a vedľajšia cesta. Nevedel sa vyjadriť
ani k vodorovným dopravným značeniam. Keby bol žalovaný brzdil po strete vozidiel, bol by v kanáli. V

aute má žalovaný zabudovaný systém ABS, protišmykový, ktorý ho vyrovnal. Auto šlo doľava a doprava.
Žalovaný sa nevedel vyjadriť, či je technicky možné vidieť danie svetelného signalizačného znamenia z
odbočovaniu z miesta, kde žalovaný začal predbiehací manéver. Nevedel sa vyjadriť k rýchlosti, ktorousa pohyboval bezprostredne bez stretom vozidiel. Nemá čas pozerať sa na tachometer pri predbiehaní.
Žalovaný predbiehal tri autá, nemohol vidieť, či vodička vozidla žalobcu stála alebo nie.

Výsluchom svedkyne vodičky M. T. bolo zistené, že vozidlom žalobcu jazdila smerom z Ružomberka
na Banskú Bystricu. V Obci Donovaly odbočovala na vedľajšiu cestu. Predtým dala znamenie o zmene
smeru jazdy vľavo. Presvedčila sa, či nič nejde a začala odbočovací manéver vľavo. Keď už bola na
križovatke, zbadala, že ju nejaké auto predbieha a začalo trúbiť, zľakla sa a zastavila. Potom prišlo
k nárazu. Vozidlo žalovaného zbadala cez spätné zrkadlo, to bola sekunda, len čo ho zbadala, hneď

nato bol už hore. To trúbenie, čo počula bola sekunda, hneď zastavila. V čase nárazu už stála na
stredovej čiare. Znamenie o zmene smeru jazdy dávala približne 100 m od križovatky. Následne odbočila
na vedľajšiu cestu. Vozidlo žalovaného šlo strašne rýchlo. Po náraze skončil na tej pravej strane.
Keď vystúpil z vozidla, žalovaného sa opýtala, prečo tak strašne letel, vravel, že sa ponáhľa. Videl aj
smerovku vodičky, ale myslel si, že predbieha alebo niečo také. Povedal, aby prepáčila, že spravia
nejakú dohodu. Keďže svedkyňa nepoznala výšku škody, navrhla privolať políciu. Aj tak urobila. Policajti

začalidokumentovaťstopy.Zhotovilifotografie.Vminulostiužsvedkyňajazdilatoutotrasou.Vozidlopatrí
žalobcovi, ako podnikateľovi. Svedkyňa šla do apartmánového domu odmerať určité veci. Po nehode
telefonovala so žalobcom, informovala ho o dopravnej nehode. Následne privolala políciu. Dopravné
značenie, ktoré sa nachádza v mieste nehody, je Obec Donovaly, 60-ka. Svedkyňa sa pohybovala
uvedenou rýchlosťou, po vyhodení smerovky začala spomaľovať, že takmer krokom došla ku križovatke,

miestu, kde bolo treba odbočiť. Vozidlá za svedkyňou spomalili, začali ju prebiehať vpravo, boli dve alebo
tri. Šli ako keď sa ide v kolóne od začiatku Obce Donovaly. V danom úseku cesty je výhľadovosť dosť zlá,
je tam dlhá zákruta. Zastala 5 až 10 cm, kolesom sa dostala za deliacu čiaru. Nebolo to ani pol metra.
Bolatma.Trvalanatom,abybolaprivolanápolícia,pretoženepoznalavýškuškody.Žalovanýtonechcel,
lebo sa ponáhľal. V čase vyhodenia smerovky nepozorovala v ľavom spätnom zrkadle vozidlo, ktoré by

ju prebiehalo. Za ňou išla kolóna. Išla krokom, 3 km/h. Videla svetlá v spätnom zrkadle za ňou idúcich
vozidiel. Žalovaný mohol jazdiť rýchlosťou 100 km/h, strašne rýchlo preletel. V jednej chvíli pozerala do
spätného zrkadla, kde nič nebolo a zrazu ju prebiehal. Kľudne začala odbočovať, vyhodila smerovku,
pozrela sa do jedného a druhého spätného zrkadla, vedľa seba a keď začala odbočovať ešte raz sa
pozrela do ľavého spätného zrkadla. V čase nehody mala vytočenú prednú časť. Jej spolujazdcom bol

C. U.Ň..

Výsluchom svedka C. U. bolo zistené, že bol účastníkom dopravnej nehody ako spolujazdec vo vozidle,
ktoré šoférovala M. T.. Jazda bola vykonávaná v smere z Ružomberka do Banskej Bystrice. Na
Donovaloch odbočovali doľava. Z boku do nich narazila Octavia. Vozidlo vodičky T. sa pohybovalo podľa

predpisov. Celkovo sledovali premávku. Vozidlo, ktoré do nich narazilo bolo vpredu, nie vedľa nich. Po
náraze vozidlo vodičky zostalo stáť. Následne prišla polícia. Vodička vozidla žalobcu postupovala pred
odbočením doľava podľa predpisov. Vždy sa snažila, bola ukážkový vodič.

Výsluchom svedkyne Ľ. T., manželky žalovaného bolo zistené, že vo vozidle v Ružomberku zaspala a

zobudila sa až po náraze. Bol večer, približne okolo 19.00 hod. Prebudila sa na náraz, cítila a počula
náraz. Myslela si, že do nich narazili. Po náraze bola v šoku. Nevedela sa vyjadriť k rýchlosti vozidla,
v ktorom sedela ako spolujazdkyňa. Bola pripútaná. Žalovaný sa šiel pozrieť, čo sa stalo. On vystúpil,
prezrel si svoje vozidlo a cúval na nejakú cestu. Potom sa zavolala polícia. Žalovaná sedela v aute,
bolo jej zle.

ZobsahuzapožičanéhospisovéhomateriáluOkresnéhoriaditeľstvaPZODIBanskáBystricaČ.p.:ORP-
P-177-S/DI-E-2006 bolo zistené, že M. T. podala vysvetlenie príslušnému policajnému orgánu, pričom
uviedla, že z hlavnej cesty chcela odbočiť vľavo na Mistríky. Pred odbočením šla hore kopcom priamym
úsekom cesty, za ňou šla kolóna vozidiel, zapla znamenie o zmene smeru jazdy vľavo, brzdením

spomalila, preto bola za ňou kolóna. Pozrela sa do vnútorného a potom do ľavého spätného zrkadla, kde
nič nevidela. Keďže ani oproti nič nešlo, začala odbočovať. Keď začala odbočovať, zozadu idúce vozidlo
trúbilo, vtedy ho nevidela, pretože sa dozadu nepozrela. Zrazu popri nej v protismernom jazdnom pruhu
išlo vozidlo, ktoré ju predchádzalo a narazilo do ľavej prednej časti jej vozidla. Ona bola ľavou prednou
časťou za stredovou deliacou čiarou. Nebolo to veľmi v protismernom pruhu. Po zrážke vozidlo Octavia

zastalo veľmi ďaleko od miesta stretu, asi pri štvrtej lampe. Tam to vozidlo otočilo. Po nehode s vozidlom
odbočila. Vozidlo premiestnila na vedľajšiu cestu, aby nedošlo k ďalšej kolízii. Šla za vodičom Octavie
(žalovaným). V spätnom zrkadle počas celého priebehu nehody vozidlo žalovaného nevidela. Znamenie
o zmene smeru jazdy zapla vo vzdialenosti približne za apartmánovým domom, čo je asi za ľavotočivouzákrutou. Vozidlo bolo v dobrom technickom stave. Žalovaný po nehode povedal, že jej smerovku vľavo
videl a myslel si, že ide asi prebiehať. V Zápisnici o podaní vysvetlenia zo dňa 19. 4. 2006 M. T. uviedla,
že určitú mieru zavinenia na dopravnej nehode nesie aj žalovaný a je si istá, že v danom úseku prekročil

rýchlosť jazdy. Žalovaný pri podaní vysvetlenia príslušnému policajnému orgánu uviedol, že šiel smerom
od Korytnice na Banskú Bystricu. Išiel predpísanou rýchlosťou do 60 km/h, pričom v mieste, kde sa
vodorovnýmdopravnýmznačenímkončízákazpredchádzaniadalznamenieozmenesmerujazdyvľavo
a začal prechádzať pred ním idúce vozidlá. Pred ním šli tri vozidlá, ktoré predbehol a v tom štvrté vozidlo
začalo odbočovať vľavo smerom na Mistríky. Snažil sa predísť zrážke vyhýbacím manévrom, pričom

ešte pridal, aby sa vyhol zrážke, ktorej sa ale nepodarilo zabrániť, keďže vozidlo pokračovalo a narazilo
do pravej bočnej časti vozidla. Pri nehode sa s vozidlom dostal do hodín, nie do úplných, otočilo ho
doprava a doľava a vyrovnal. Zastal asi pri druhej lampe. Mal zapnutú smerovku vľavo počas celého
predbiehania. Zastavil vo vzdialenosti približne 58 m, vôbec prudko ani intenzívne nebrzdil. Po zrážke
nebol k tomu dôvod. Žalovaný uviedol, že je tu najvyššia dovolená rýchlosť 90 km/h. Bol v domnení,
že obec začína hore na kopci. Zo zápisnice o podaní vysvetlenia C. U. bolo zistené, že vo vozidle sa

nachádzal ako spolujazdec. Ako prichádzali k predmetnej križovatke, vedeli, že idú odbočovať z hlavnej
cesty na vedľajšiu. V danom úseku sa jedná o obec s maximálnou povolenou rýchlosťou 60 km/h. Počas
jazdy mali rozsvietené stretávacie svetlá. Jednalo sa o miernu ľavotočivú zákrutu so stúpaním. Vodička
vyradila rýchlosť a plynule dochádzala do križovatky. V tom čase nešlo v protismere žiadne vozidlo.
Vodička zaradila prvý prevodový stupeň a pohla sa dopredu. Plynule vošli do križovatky. Zrazu bolo

počuť trúbenie z nejakého vozidla za nimi idúceho. Vodička zabrzdila, vozidlo zastavilo 15 - 20 cm, resp.
iba predným ľavým rohom predného nárazníka sa nachádzali v protismere. Takto ostali stáť asi 1 -2
sekundy, kým prišiel náraz do ich ľavého predného nárazníka blatníka smerovky, nakoľko stáli mierne
natočení ľavým predným bokom v smere na vedľajšiu komunikáciu. Po náraze s vozidlom ostali stáť ako
pred nárazom. Ich vozidlom stret s druhým vozidlom nepohol. Následne sa kvôli bezpečnosti a plynulosti

cestnej premávky s vozidlom premiestnili na vedľajšiu cestu. Rovnako tak urobil vodič druhého vozidla.
Podľa neho dopravnú nehodu zavinil vodič druhého vozidla, šiel rýchlo, pretože keby šiel povolenou
rýchlosťou 60 km/hod, bol by bezpečne zastavil svoje vozidlo pred miestom stretu. Po dopravnej nehode
mu vodič druhého vozidla povedal, že išiel podľa predpisu a že nešiel rýchlejšie, ako je v danom úseku
povolená rýchlosť 90 km/h.Nevedel a ani nešielpovolenou rýchlosťou 60 km/h. Do vedľajšieho jazdného

pruhu zasahovali iba 20 cm a vodič druhého vozidla mal dostatok miesta na bezpečné obídenie vozidla.
Ľ. T. uviedla pred príslušným policajným orgánom, že správanie ani cestnú premávku nesledovala,
keďže zaspala už v Ružomberku. Prebudila sa, až keď ucítila náraz. Podľa protokolu o nehode cestnej
premávke jedná sa o cestu I/59 v km 26,8 v obci Donovaly, kde maximálna povolená rýchlosť vyplýva z
pravidielcestnejpremávkydo60km/h.Jednásaopriamyúseksnáslednoutiahlouľavotočivouzákrutou,

na ľavej strane sa nachádza pripojenie účelovej komunikácie. Ide o stúpanie v smere od Korytnice na
Donovaly. Vozidlá boli po dopravnej nehode účastníkmi premiestnené ešte pred príchodom polície. Bola
zhotovená fotodokumentácia miesta nehody, ako aj poškodených motorových vozidiel. Z písomného
stanoviska k dopravnej nehode vyhotoveného znalcom z odboru doprava K.. K. Q. zo dňa 8. 6. 2006 bolo
zistené, že komplexne posúdenie nehodového deja počítačovou simuláciou nie je možné pre nedostatok

vstupných parametrov. Na základe čiastkových technických analýz bolo možné konštatovať, že všetky
známe a preskúmateľné skutočnosti (tvarová a rozmerová dispozícia komunikácie, poškodenie vozidiel,
charakteristika dopravnej situácie, kolóna vozidiel,...) nasvedčujú tomu, že v čase odbočovania doľava
bolo už vozidlo Mitsubishi Galant predchádzané osobným motorovým vozidlom značky Škoda Octavia.
Nie je možné vylúčiť, že rýchlosť motorového vozidla Škoda Octavia v okamihu kolíznej situácie mohla

byť vyššia ako povolená rýchlosť. Dôvodom je skutočnosť, že ak toto vozidlo prechádzalo kolónu vozidiel
a tieto by sa pohybovali povolenou rýchlosťou, potom bezpečný úkon predchádzania by musel byť
prevedený pri vyššej rýchlosti. Rozhodnutím o priestupku zo dňa 12. 7. 2006 bolo konštatované, že M.
T. porušila ustanovenie § 18 osd. 1 zákona č. 316/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách
a dopustila sa priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona 372/1990 Zb. V odvolaní proti rozhodnutiu

o priestupu uviedla, že v príčinnej súvislosti so vznikom kolíznej situácie je aj správanie žalovaného,
ktorý je spoluvinníkom vzniknutej dopravnej nehody. Krajský dopravný inšpektorát v Banskej Bystrici
Rozhodnutím zo dňa 6. 10. 2006 zrušil rozhodnutie ODI Okresného riaditeľstva PZ zo dňa 12. 7.
2006 a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
o priestupku nebolo zrejmé, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu

úvahu pri použití právnych predpisov a ako sa vyrovnal s námietkami účastníka konania. Rozhodnutím
OkresnéhoriaditeľstvaPZODIBanskáBystricazodňa12.11.2007bolozastavenékonanieopriestupku
podľa § 76 ods. 1 písm. f) zákona č. 372/1990 Zb., keďže zodpovednosť za priestupok zanikla.Z písomnej správy Slovenskej správy ciest zo dňa 15. 3. 2011 a 6. 6. 2011 bolo zistené, že v úseku
cesty I/59 Korytnica - Donovaly v km 27,300 - 26,650 je vyznačené zvislé dopravné značenie km 27,300
dodatková tabuľa s textom „S úhradou nad 3,5 t“, km 27,275 smerová tabuľa ku kultúrnemu alebo

turistickému cieľu, km 27,240 zóna s dopravným obmedzením a obec Donovaly, km 27,065 hlavná cesta
a tvar križovatky, km 26,935 hotel alebo motel, km 26,790 smerová tabuľa k miestnemu cieľu Mistríky, km
26,850 informačná tabuľa Mistríky. Dopravná značka smerová tabuľa ku kultúrnemu alebo turistickému
cieľu bola určená rozhodnutím zo dňa 11. 2. 2009, ostatné dopravné značky boli osadené v období pred
rozhodným dátumom 12. 11. 2005. Zrušené nebolo žiadne dopravné značenie. K presnému určeniu

vodorovného dopravného značenia v čase dopravnej nehody správa nevedela poskytnúť záväzné
stanovisko. Vodorovné dopravné značenie obnovujú každoročne. V rozhodnom úseku správa označila
hlavnú cestu a každú vedľajšiu komunikáciu z hlavnej cesty, v spojení so satelitnou snímkou Google (čl.
308): priesečná križovatka s MK - km 26,135, začiatok parkoviska vpravo 29, koniec parkoviska vpravo
107, vjazd vpravo 425 vidlicová križovatka s MK vpravo smer Mistríky 933, vjazd k vleku vľavo (v úseku
prerušovaná čiara cca 40 m) 1060, vjazd 1160, priesená križovatka s MK k Hotelu (vľavo) a Zbernému

dvoru (vpravo) 1230. V písomnom doplnení zo dňa 27. 3. 2014 Slovenská správa ciest uviedla, že v
súčasnej dobe nie sú známe nové skutočnosti, ktorými by mohli uvedené stanovisko doplniť.

Z písomného stanoviska Obce Donovaly zo dňa 26. 3. 2014 bolo zistené, že Obec Donovaly neosádza
ani nepovoľuje dopravné značenia a informačné tabule. Nedisponuje kolaudačným rozhodnutím na

parkovisko a príjazdovú komunikáciu. Budovalo sa v osemdesiatych rokoch firmou JAVORINA š.p., so
sídlom v Liptovskom Mikuláši, v súčasnosti je štátny podnik zrušený.

Z písomného znaleckého posudku č. 19/2009 zo dňa 26. 12. 2009 vyhotoveného Ing. K. H., súdnym
znalcom z odboru doprava cestná, odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave,

odhad hodnoty cestných vozidiel bolo zistené, že vzhľadom k tomu, že nie sú dostatočné informácie
o zanechaných stopách, konečných polohách vozidiel a o ďalších vozidlách v kolóne, je možné riešiť
dopravnú situáciu v priebehu nehodového deja a hypotetickými alternatívami, ktoré sa opierajú o
čiastkové informácie z výpovedi účastníkov a svedkov dopravnej nehody. Technicky je možné zhodnotiť
ktorá alternatíva nehodového deja je technicky prijateľnejšia a ktorá nie. Podľa vyjadrenia účastníkov

nehody sa jednalo o predchádzanie kolóny vozidiel vozidlom Škoda Octavia. Znalec vykonal rozbor
nárazovej plochy vozidiel s prihliadnutím na deformácie a ich rozsah. Poloha vozidla vodičky T. v čase
zrážky by nevytvárala dostatočný priestor pre obchádzanie vozidiel sprava. Tieto vozidlá by museli
obchádzať vozidlo Mitsubishi Galant mimo pravý okraj vozovky. Podľa vodičky miesto zrážky by sa
malo nachádzať cca 0,2 m od stredovej čiary vľavo. Uvedené tvrdenie sa javí ako technicky málo

pravdepodobné. Podľa informácie vodiča T. predchádzal kolónu vozidiel v ľavom jazdnom pruhu. Za
predpokladu, že dodržiaval bezpečný bočný odstup od predchádzaných vozidiel a išiel v strede ľavého
jazdného pruhu, potom miesto zrážky s vozidlom Mitsubishi sa malo nachádzať cca 1 m od stredovej
čiary, pričom takáto nárazová plocha by vytvorila minimálny priestor cca 0,5 m pre obchádzanie vozidiel
vpravo. Takto určené miesto zrážky sa javí ako technicky viac prijateľnejšie. Podľa popisu poškodení

bolo zistené, že prvý kontakt vozidla Mitsubishi Galant s pravou bočnou časťou vozidla Škoda Octavia
sa nachádza v oblasti začiatku pravých predných dverí, z čoho vyplýva, že pravdepodobne ľavá predná
časť vozidla Mitsubishi Galant narazila do boku vozidla Škoda Octavia až vtedy, keď profil kontaktu
opustila pravá časť predného blatníka a pravý predný blatník. Pri zrážke došlo k vzájomnému silovému
pôsobeniu kontaktných plôch vozidla Škoda Octavia a vozidla Mitsubishi Galant. Dopravná nehoda

je výsledkom zrážky dvoch vozidiel, kde vozidlo Mitsubishi Galant narazilo ľavou prednou časťou do
pravej bočnej časti vozidla Škoda Octavia. Zo simulácie nehodového deja znalec zistil, že vozidlo Škoda
Ocatavia sa mohlo pred nehodou pohybovať rýchlosťou 66 km/h a v okamihu zrážky mohlo mať rýchlosť
cca 62 km/h. Simulovaná bola aj nárazová rýchlosť vozidla Škoda Octavia vyššia, t.j. rýchlosť cca 90
km/h. Táto rýchlosť však nezodpovedá priebehu ponárazového pohybu vozidla Škoda Octavia, ktoré

by v takom prípade po zrážke v rotácii opustilo vozovku, k čomu v skutočnosti nedošlo. Z rozporu
nárazových plôch vozidiel vyplýva, že vozidlo Mitsubishi Galant kontaktovalo s pravou bočnou časťou
vozidlo Škoda Ocatavia (PP a PZ dvere), pričom narážalo vozidlo Mitsubishi Galant do bočnej časti
vozidla Škoda Octavia. Podľa popisovaného poškodenia vozidiel alternatívnej analýzy nehodového deja
sa javí technicky prijateľné to, že vozidlo Mitsubishi Galant bolo pri odbočovaní v pohybe a miesto

zrážky je pravdepodobne cca 1 m od stredovej čiary. Toto tvrdenie má oporu v rozbore nárazovej
plochy vozidiel. Rozbor pohybu vozidiel pred zrážkou dokazuje, že vozdidlo Mitsubishi Galant bolo
tesne pred nehodou predchádzané vozidlom Škoda Octavia (aj v prípade, že by vozidlo Škoda Octavia
išlo technicky menej pravdepodobnou rýchlosťou cca 90 km/h) a k zrážke došlo z dôvodu odbočeniavozidla v čase predchádzania tohto vozidla. Súdny znalec vo svojej výpovedi na súdnom pojednávaní
uviedol, že pri výpočte sa zohľadňujú časovo reálne časovo priestorové vzťahy, pohyb vozidiel, ako aj
riešenie nárazu vozidiel, pohyb vozidiel do konečných polôh. Nehodový dej bol nasimulovaný v oblasti

limitnej rýchlosti 60 km/h a v druhom prípade 90 km/h. Maximálna povolená rýchlosť v mieste dopravnej
nehody bola 60 km/h, keďže ide o intravilán Obce Donovaly. Znalec sa priklonil k záveru, vo vzťahu
k rýchlosti vozidla žalovaného 62 km/h. Príčinou kolízie bolo, že vodička M. T. začala odbočovať z
hlavnej komunikácie v čase, keď už bola predchádzaná vozidlom Škoda Octavia, t.j. keď vozidlo už
začalo predbiehací manéver. Narážalo vozidlo Mitsubishi do pravej bočnej časti vozidla Škoda Octavia.

S veľkou pravdepodobnosťou možno konštatovať, že vozidlo žalovaného by predbiehací manéver bolo
ukončilo niekde v začiatku plnej čiary, ktorá je za predmetnou križovatkou. Mohlo by to byť 50 alebo
100 m. Posúdenie, aký bezprostredný vzťah má zvislé dopravné značenie k miestu dopravnej nehody
(zvislé dopravné značenie D1A s dodatkovou tabuľou tvar križovatky) by znalec prenechal osobitnému
znaleckému odvetviu a to dopravné inžinierstvo, z odboru cestná doprava. Znalec nemohol kompetentne
posúdiť, či dopravná značka má vzťah k predmetnému miestu dopravnej nehody. Dopravná značka

smerová tabuľa ku kultúrnemu alebo turistickému cieľu je vylúčená z posudzovania, keďže v čase
dopravnej nehody nebola osadená. Dopravná značka Obec Donovaly má vzťah k dopravnej nehode vo
väzbe na rýchlosť, akou sa majú pohybujúce vozidlá riadiť s obmedzením 60 km/h. Dopravná značka
Hlavná cesta a tvar križovatky D1a s dodatkovou tabuľkou E2b, ide o križovatku s jednou vedľajšou
komunikáciou, pričom ide o tvar priesečnej križovatky. Dopravná značka nemá vzťah k miestu dopravnej

nehody, vzhľadom na osadenie tejto informatívnej značky 270 m pred miestom dopravnej nehody.
Dodatková tabuľa nezodpovedá skutočnej geometrii tvaru križovatky. Dopravné značenie hotel alebo
motel je bez relevancií k miestu dopravnej nehody. Dopravné značenie smerová tabuľa k miestnemu
cieľu udáva cieľ mimo hlavnej cesty. Informačná tabuľa nemá vzťah k nehodovému deju. V Doplnku č.
24/2001 k Znaleckému posudku č. 19/2009, vyhotoveného na návrh žalobcu, súdny znalec uviedol, že

rozhľadové pomery na komunikácii sú dostatočné. Komunikácia v smere jazdy vozidiel je v stúpaní a
tvorí ľavotočivú zákrutu s následnou rovinou. Niveleta komunikácie zabezpečuje dostatočný rozhľad,
vo výhľade nebráni žiaden objekt ani okolitá zástavba resp. vegetácia. Pre rýchlosť vozidla Mitsubishi
Galant 60 km/h a Škoda Octavia 60 km/h, na začiatku predchádzacieho manévru vozidla Škoda Octavia
bolo toto vozidlo vzdialené od zadnej časti vozidla Mitsubishi Galant 56,9 m a bolo v zákryte s vozidlami

idúcimi pred ním. Na začiatku predchádzania vozidlo Škoda Octavia sa nachádzalo cca 93,9 m pred
miestom zrážky. Pre druhý variant rýchlosť vozidla Škoda Octavia 90 km/h, na začiatku predchádzacieho
manévru vozdila Škoda Octavia bolo toto vozidlo vzdialené od zadnej časti vozidla Mitsubishi Galant
70,7 m a bolo v zákryte s vozidlami idúcimi pred ním. Na začiatku predchádzania vozidlo Škoda Octavia
sa nachádzalo cca 99,8 m pred miestom zrážky.

Súdny znalec K.. Y. J. z odboru doprava cestná, odvetvie technický stav motorových vozidiel, nehody v
cestnej premávke, technický stav komunikácií a dopravného značenia upresnil a opravil svoje závery v
znaleckom posudku č. 5/2013 výpoveďou na súdnom pojednávaní dňa14. 11. 2012 a dňa 4. 2. 2014. V
sledovanom úseku, v ktorom je lokalizované miesto dopravnej nehody, sa nachádzajú dve križovatky.

Prvá križovatka je značená dopravnou značkou D1a s dodatkovou tabuľou E2b. Druhá križovatka,
vzdialená od tejto dopravnej značky 265 m, zvislým dopravným značením označená nebola. Ide o
križovatku, kde došlo ku kolíznej situácii, odbočením k miestnemu cieľu. Sú to priesečné križovatky. V
predmetnom úseku bola umiestnená dopravná značka D54a, ktorá je informatívnou dopravnou značkou,
označuje začiatok Obce Donovaly, doplnená dopravnou značkou D56a Zóna s dopravným značením.

Dopravná značka Donovaly obmedzuje rýchlosť na 60 km/h a dopravná značka Zóna predstavuje
zákaz státia v uvedenej zóne. Dopravná značka označujúca parkovisko na parkovanie vozidiel, ktoré
prichádzajú k Hotelu Slovakia sa k danému úseku cesty nevzťahuje (vzťahuje sa na parkovisko).
Nasledujúca dopravná značka D1a s dodatkovou tabuľou E2b označuje miesto križovatky, ktoré sa
nachádza od tejto dopravnej značky približne 75 m. Znázorňuje hlavnú cestu smerom na Banskú

Bystricu, ktorá je preťatá dvomi cestami. Jednu na účelovú komunikáciu, ktorá smeruje k parkovisku
Hotela Slovakia. Druhá predstavuje účelovú komunikáciu k príjazdovej ceste Mistríky. Dodatková
tabuľa E2b neoznačuje križovatku, kde došlo k dopravnej nehode, keďže je umiestnená v príliš veľkej
vzdialenosti 265 m od križovatky na Mistríky. V zmysle STN č. 018020 a podľa zásad pre osadzovanie
zvislého dopravného značenia, schválené Ministerstvom dopravy, dopravné značenie sa osadzuje do

vzdialenosti 25 m od hranice križovatky. Ďalšie zvislé dopravné značenie predstavuje informatívnu
dopravnú značku Hotel/Motel (D23), ktorá upozorňuje na miesto, že v blízkosti sa nachádza nejaký
hotel alebo motel. Informatívna dopravná značka smerová tabuľa k miestnemu cieľu Mistriky (D42)
uvádza vodičovi smer k tomuto cieľu a upozorňuje na blízkosť miesta odbočenia. Podľa STN ak je ďalšiekrižovatka vo vzdialenosti viac ako 90 m, používa sa nová dopravná značka D1A. V danom prípade
vzdialenosť predstavovala viac ako 90 m. Na fotodokumentácii v spisovom materiály je zachytené
vodorovné dopravné značenie V2b, ktoré pokračuje vodorovným dopravným značením V3 so zákazom

vpravo.

Podľa § 431 Občianskeho zákonníka:

Ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzkovateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito

prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobe nevzniknutej škody.

Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách, v znení
neskorších predpisov:

Pri odbočovaní na križovatke alebo pri odbočovaní na poľnú cestu alebo na lesnú cestu alebo na miesto

mimo cesty vodič je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť
vodičov jazdiacich za ním. Vodič je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť najmä pri odbočovaní na poľnú
cestu alebo na lesnú cestu alebo na miesto mimo cesty.

Podľa § 14 ods. 3, 5 písm. a), b), d) zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách,

v znení neskorších predpisov:

Vodič nesmie ohroziť ani obmedziť vodičov vozidiel, pred ktoré sa po predídení zaraďuje; pritom je
povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy.

Vodič nesmie predchádzať, ak
a) nemá pred sebou rozhľad na takú vzdialenosť, ktorá je potrebná na bezpečné predchádzanie,
b) by sa nemohol bezpečne zaradiť pred vozidlo alebo pred vozidlá, ktoré chce predísť,
d) vodič pred ním idúceho vozidla dáva znamenie o zmene smeru jazdy vľavo a ak ho už nemožno
predísť vpravo podľa ods. 1, prípadne ako ho nemožno predísť v ďalšom voľnom jazdnom pruhu v tom

istom smere jazdy vyznačenom na vozovke.

Podľa§15ods.1,zákonač.315/1996Z.z.opremávkenapozemnýchkomunikáciách,zneníneskorších
predpisov:

Vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu,
poveternostným podmienkam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len takou
rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.

Podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách, znení

neskorších predpisov:

Účastník cestnej premávky je ďalej povinný
a) správať sa disciplinovane a ohľaduplne, aby neohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky;
pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému a dopravno-technickému stavu cesty,

situácii v cestnej premávke a svojich schopnostiam.

Podľa § 442 Občianskeho zákonníka:

Uhrádza sa skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 443 Občianskeho zákonníka:

Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka:

Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (do 31. 12. 2008):

Výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej W. F. L. platnej k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobe vyhovel v časti
o zaplatenie sumy 1.007,55 eur, keď vykonaným dokazovaním bola preukázaná jej dôvodnosť v tejto
časti. V prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá ako nedôvodná. V prípade, že v dôsledku stretu
dvoch prevádzok (motorových vozidiel žalobcu a žalovaného) došlo ku škode prevádzateľov vozidiel,
vyporiadavajú sa medzi sebou podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody. Uvedené vyporiadanie

predpokladá zhodnotenie všetkých skutkových okolností, ktoré boli hlavnými príčinami vzniknutej škody.
Objektívna miera účasti na vzniknutej škode vyjadruje aj prípadné zavinené konania alebo opomenutie
niektorého z prevádzateľov vozidiel. Pri vyporiadaní škody sa posudzuje miera, akou sa jednotlivá
okolnosť podieľa na vzniku škody (v príčinnej súvislosti). Pri dopravnej nehode, ktorá je výsledkom
viacerých príčiny, ktoré spolu pôsobili na vzniku škody, je potrebné skúmať každú príčinu izolovane a

vo vzájomnej súvislosti. Každý z prevádzateľov vozidla nesie zodpovednosť za časť celkovej škody,
úmerne k svojej účasti na spôsobení škody. Miera účasti na škode vyjadruje aj zavinené konanie
(opomenutie) prevádzateľa, ak bol v príčinnej súvislosti so vznikom škody (R 3/1984). V danom prípade,
aj s poukazom na závery súdnych znalcov, došlo k stretu prevádzok dvoch dopravných prostriedkov
žalobcu a žalovaného, pričom z vykonaného dokazovania nevyplynul záver, že účasť niektorého z nich

by bola natoľko minimálna, že zodpovednosť za škodu na jeho strane nezakladá.

Predovšetkým je potrebné uviesť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia v danom
konaní, že k stretu dopravných prostriedkov došlo výlučne zavinením žalovaného. Sporové konanie
je ovládané prejednacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je

zásadne vecou účastníka konania. Účastník má povinnosť tvrdenia ale aj povinnosť dôkaznú. Zistený
skutkový stav je preto výsledkom dôkaznej aktivity účastníkov. Hmotné právo určuje, kto má dôkazné
bremeno. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva, ktoré zaťažuje toho účastníka, v ktorého
záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní
aj preukázaná. Inštitút dôkazného bremena umožňuje súdu vydať rozhodnutie aj v prípadoch, kedy

určitá skutočnosť v spore preukázaná nebola, teda v prípadoch, kedy výsledky hodnotenia dôkazov
neumožňujú súdu prijať záver o pravdivosti tejto skutočnosti ale ani záver o tom, že by bola nepravdivá.
V takomto prípade však súd musí rozhodnúť v neprospech toho účastníka, v záujme ktorého bolo
podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť. V danom prípade žalobca nepreukázal svoje
tvrdenie, že zo strany vedenia jeho motorového vozidla boli dodržané povinnosti vyplývajúce z pravidiel

cestnej premávky a že tieto pravidlá porušil výlučne žalovaný. V priestupkovom konaní, ako aj v tomto
súdnom konaní súdni znalci konštatovali nemožnosť prevedenia komplexnej analýzy nehodového deja
pre nedostatok vstupných parametrov. V rámci tejto tzv. dôkaznej núdzi bolo možné len pomerovať
a hodnotiť mieru účasti predmetných dopravných prostriedkov na spôsobenej škode na rozdiel od
procesných zásad v priestupkovom konaní, prípadne v trestnom konaní dôkazná núdza nepriaznivo

zaťažuje prostredníctvom inštitútu dôkazného bremena toho účastníka, ktorý tvrdí určitú skutočnosť
avšak ju nepreukáže.

V rámci zhodnotenia všetkých relevantných skutkových okolností bolo potrebné skúmať a vyhodnotiť
charakter dopravného úseku komunikácie, na ktorom došlo k dopravnej nehode, vrátane dopravno-

technického stavu, časové obdobie, situáciu v cestnej premávke. Na predmetnom úseku, podľa tvrdenia
žalovaného medzi dvomi zákrutami, sa nachádzali dve križovatky, vodorovné dopravné značenie a
zvislé dopravné značenie. Bolo potrebné vyhodnotiť aj manévrovacie úkony vodičov vozidiel a to
odbočovanie doľava a predchádzanie vozidla (vozidiel), z hľadiska pravidiel cestnej premávky. Zo
znaleckého posudku K.. H., v časti týkajúcej sa odborného posúdenia skutočností, na ktoré treba

odborné znalosti (nie z právnych záverov, ktoré súdnemu znalcovi neprislúchali), vyplývalo posúdenie
úrazového deja, vychádzajúce z charakteru poškodenia vozidiel (rozbor nárazovej plochy a deformácií),
ako aj charakteru dopravnej situácie. Podľa záverov súdneho znalca vozidlo žalobcu narážalo do vozidla
žalovaného. Kolízna situácia tak vznikla ako dôsledok odbočenia vozidla žalobcu v čase, keď sa v ľavomjazdnom pruhu pohybovalo vozidlo žalovaného. Súdny znalec konštatoval, že vozidlo žalobcu mohlo
zrážke zabrániť, rozpoznaním, že vozidlo žalovaného vykonáva predbiehací manéver. Súdny znalec,
vzhľadom na poukaz žalujúcej strany na neprimeranú rýchlosť vozidla žalovaného, tiež zhodnotil, že

rýchlosť 90 km/h nezodpovedá priebehu poúrazového pohybu vozidla žalovaného. Uvedeným záverom
zodpovedá aj vyjadrenie samotnej vodičky vozidla žalobcu, ktorá v priebehu celého priestupkového
konania nikdy netvrdila, že dopravná nehoda vznikla výlučným zavinením žalovaného. Výslovne sa
vyjadrila, že dopravná nehoda nie je výsledkom len jej konania, ale určitá miera zavinenia na dopravnej
nehode prináleží aj žalovanému. S poukazom na uvedené miera účasti dopravného prostriedku žalobcu

na spôsobenej škode bola tak daná. Akékoľvek varianty úrazového deja pri rôznych alternatívach
(vrátane rýchlosti) boli bez právneho významu k uvedenému záveru, keďže možno vychádzať len z
preukázaných skutkových tvrdení, nie zo subjektívnych tvrdení účastníka konania, ktoré preukázané
neboli. Žiadna z procesných strán však nemala záujem o kontrolné znalecké dokazovanie, ako ani
nenavrhla vykonanie iných než vykonaných dôkazov.

Predmetom dokazovania bola aj miera účasti žalovaného na vzniknutej škode, ktorá predstavuje otázku
právnu, o ktorej prináleží rozhodnúť súdu, nie súdnemu znalcovi. Pri posudzovaní konania žalovaného
bolo potrebné vychádzať predovšetkým z hodnotenia terénnych podmienok, poveternostných
podmienok a rozhľadových pomerov. Bolo preto nevyhnutné zhodnotiť všetky okolnosti, za ktorých sa
žalovaný rozhodol uskutočniť manévrovací úkon predchádzania vozidiel a okolnosti, za ktorých k nemu

došlo. Žalovaný predchádzal v úseku, ktorému predchádzala ľavotočivá tiahla zákruta, stúpanie, bola
tma,vobci,vktorejjelimitovanárýchlosť,pričompredchádzalvkolónevozidiel.Žalovanýtentodopravný
úsek dobre poznal, mal s ním skúsenosť. Napriek tomu však nevedel v priestupkovom konaní ako ani v
danom súdnom konaní lokalizovať začiatok Obce Donovaly, s čím súvisí obmedzenie rýchlosti vozidiel,
aj podľa vyjadrenia súdnych znalcov 60 km/h. V priestupkovom konaní sa žalovaný vyjadril, že sa

domnieval, že obec začína až na kopci. Vo svojej výpovedi v súdnom konaní uviedol, že pri predbiehaní
postupoval automaticky (rutinne), pričom nemal čas pozerať na tachometer. Súdni znalci a to v
priestupkovom konaní ako aj v danom súdnom konaní nevylúčili, že vozidlo žalovaného sa pohybovalo
vyššou rýchlosťou ako bola povolená rýchlosť. Ak vozidlo žalovaného predchádzalo skupinu minimálne
troch vozidiel (ktorá skutočnosť bola v konaní nesporná) a tieto sa pohybovali povolenou rýchlosťou,

potom bezpečný úkon predchádzania musel byť prevedený pri vyššej rýchlosti. Súdny znalec K.. H.
tiež konštatoval, že v prípade dokončenia úkonu predchádzania, zaradením sa pred vozidlo žalobcu, by
došlo už v úseku s plnou čiarou a teda zákazom predchádzania (v rozsahu 50 - 100 m). Z uvedeného
vyplýva aj porušenie ustanovenia § 14 ods. 5 písm. b), ods. 3 zákona č. 315/1996 Z. z. žalovaným,
ktorému zákon ukladal povinnosť nepredchádzať, ak by sa nemohol bezpečne zaradiť pred vozidlá,

ktoré chce predísť. Ďalej nielen neohroziť vodičov vozidiel, pred ktoré sa po predídení zaraďuje, ale ani
ich obmedziť. V porovnaní s pravidlom cestnej premávky týkajúceho sa odbočovania vľavo, ktoré ukladá
povinnosťneohroziťvodičovjazdiacichzaním,primanévrovacomúkonepredchádzaniapravidlácestnej
premávky ukladajú prísnejšie povinnosti vodičovi, ktorý realizuje predchádzanie (zakázom ohrozenia
ale aj obmedzenia vodičov vozidiel pred ním). Uvedená požiadavka logicky vyplýva z objektívnych

možností vozidla, ktoré rieši dopravnú situáciu pred sebou (vo vzťahu k vozidlu, ktoré musí sledovať
situáciu za vozidlom). Adekvátne uvedenému bolo potrené posúdiť rozhodnutie žalovaného uskutočniť
predchádzací manéver. V predmetnom úseku, z dopravného hľadiska náročnom, s prihliadnutím na
tmu a kolónu vozidiel, úsek medzi dvoma križovatkami, ktorý žalovaný dobre poznal, žalovaný nemohol
naplniť svoju povinnosť podľa § 14 ods. 5 písm. d) zákona č. 315/1996, keďže sa nemohol náležitým

spôsobom presvedčiť, že vodička vozidla žalobcu, ako pred ním idúceho vozidla, dáva znamenie o
zmene smeru jazdy vľavo (vozidlo, ktoré mení smer jazdy vľavo, sa predchádza vpravo). Žalovaný vo
svojej výpovedi sám potvrdil, že nemohol vidieť, či vozidlo žalobu stálo alebo nie (keďže žalovaný sa
rozhodol predbiehať štyri vozidlá). Obdobne s poukazom na charakter dopravného úseku, dopravnú
situáciu, kolónu vozidiel, tmu, bolo preukázané, že žalovaný nemohol mať pred sebou rozhľad na

takú vzdialenosť, ktorá je potrebná na bezpečné predchádzanie. Sám uviedol vo svojej výpovedi, že
v danom úseku je veľká zákruta, nevidno, či autá z vrchu idú alebo nie. Žalovaný bol však povinný
dostatočným spôsobom zohľadniť situáciu na vozovke tak, aby mohol dodržať zákaz predchádzania
vľavo vo vzťahu k všetkým predchádzaným vozidlám. Žalovaný tým porušil pravidlo cestnej premávky,
ukladajúce účastníkovi cestnej premávky prispôsobiť svoje správanie situácii v cestnej premávke.

Pri posudzovaní predchádzacieho manévru žalovaného bolo potrebné prihliadať na dopravné značenie
a to vodorovné ako aj zvislé, vzťahujúce sa k predmetnému úseku. Podľa výpovede žalovaného v
priestupkovom konaní znamenie o zmene smeru jazdy vľavo zapol v mieste, kde sa vodorovnýmdopravným značení končí zákaz predchádzania. Vodorovné dopravné značenie V2b (značka Pozdĺžna
prerušovaná čiara s úsečkami rovnakej až štvornásobnej dĺžky, ako je dĺžka medzier) umožňovalo
síce žalovanému predchádzať, avšak pri dodržaní ostatných ustanovení vyhlášky, pričom dopravná

značka V2b upozorňuje na nebezpečné miesta (zákrutu, križovatku a podobne). Žalovaný bol preto
upozornený vodorovným dopravným značením na nebezpečné miesto - križovatku (podľa Slovenskej
správy ciest vidlicovú križovatku s miestnou komunikáciou smer Mistríky), napriek tomu sa rozhodol
uskutočniť úkon predchádzania v kolóne vozidiel (podľa výpovede žalovaného v priestupkovom konaní
šli pred ním štyri vozidlá). Vodorovné dopravné značenie V2b bolo preukázané fotodokumentáciou v

priestupkovom konaní ako aj listinou označenou ako plánik dopravnej nehody vyhotovený policajným
orgánom. Vodorovná dopravná značka V2b prechádzala za križovatkou, ku ktorej došlo k predmetnej
kolízii, do dopravnej značky V3 so zákazom vpravo, čo znamenalo pre žalovaného už zákaz prechádzať
plnú čiaru. Uvedenému zodpovedá záver súdneho znalca K.. H. o zaradení sa žalovaného, v prípade,
že by nedošlo k predmetnej kolízii vo vzdialenosti 50 - 100 m plnej súvislej čiary. Žalovaný predmetný
úsek podľa svojho vyjadrenia poznal, vodorovné dopravné značenie V2b upozorňovalo na nebezpečné

miesto križovatku, ako aj zvislé dopravné značenie smerová tabuľa k miestnemu cieľu (Mistríky) D42
informovala účastníkov cestnej premávky, teda aj žalovaného o vedľajšej ceste a s tým spojenej
možnosti odbočenia vľavo. Bol preto povinný prispôsobiť svoje správanie aktuálnej situácii v cestnej
premávke a všetkým okolnostiam, ktoré možno predvídať. Zvislé dopravné značenie D54a (Obec
Donovaly) žalovanému ukladalo, podľa vyjadrenia súdnych znalcov, povinnosť limitovať rýchlosť 60 km/

h. Malo preto vzťah aj k miestu dopravnej nehody, čomu však žalovaný nevenoval dostatočnú pozornosť,
vzhľadom na jeho vyššie uvedené tvrdenia (nemal čas pozerať na tachometer pri predchádzaní,
nevedel kde sa začína Obec Donovaly, pričom v priestupkovom konaní uviedol, že je tam najvyššia
dovolená rýchlosť 90 km/h). S poukazom na uvedené žalovaný nepreukázal, že reagoval náležitým
spôsobom na zvislú dopravnú značku D54a Obec Donovaly. Pozdĺžna prerušovaná čiara umožňovala

žalovanému predchádzať, avšak súčasne bolo povinnosťou žalovaného dodržať najvyššiu dovolenú
rýchlosť, čo malo vplyv na približovanie sa k vozidlu žalobcu a evidovanie úkonov tohto vozidla, nielen
vozidiel bezprostredne pred ním idúcich. S poukazom na uvedené vodorovné dopravné značenie, zvislé
dopravné značenie, znalosť žalovaného predmetného dopravného úseku vrátane lokalizácie dvoch
križovatiek, nebol daný dôvod vykonávať ďalšie dokazovanie ohľadom zvislého dopravného značenia

D1a s dodatkovou tabuľkou E2b, ktoré bolo osadené vo vzdialenosti nad 90 km od predmetnej križovatky
v dôsledku čoho sa podľa záverov súdneho znalca nemohlo vzťahovať k tejto križovatke.

Účasť žalobcu a žalovaného na spôsobení vzniknutej škody vyplýva zo skutkových okolností a tie,
ktoré boli preukázané a ktoré boli v príčinnej súvislosti so vznikom škody mali vplyv na posúdenie

miery účasti na vzniknutej škode. Žalobca sa rozhodol domáhať sa ochrany svojho práva predmetnou
žalobou, hoci nebolo možné previesť komplexnú analýzu nehodového deja pre nedostatok vstupných
parametrov. Znalecké dokazovanie v priestupkovom konaní aj v danom súdnom konaní označilo za
príčinu kolízie odbočovací manéver vozidla žalobcu, ktoré narážalo do pravej bočnej časti vozidla
žalovaného. Súdny znalec K.. H. s odvolaním sa na fotodokumentáciu poškodených vozidiel a rozbor

nárazovej plochy vozidiel, deformácie a ich rozsah, kvalifikoval tvrdenie žalobcu ako technicky málo
pravdepodobné na rozdiel od tvrdenia žalovaného, vo vzťahu k určenému miestu zrážky, ktoré bolo
technicky viac prijateľnejšie. Súdny znalec K.. H. tiež konštatoval, že v obidvoch prípadoch nárazovej
rýchlosti vozidla žalovaného bola vzdialenosť vozidla Škoda Octavie taká, že umožňovala vozidlu
žalobcu rozpoznať, že vozidlo žalovaného je v ľavom jazdnom pruhu a ide vykonať predchádzací

manéver. Keďže procesné strany jednoznačne nemali záujem na ďalšom znaleckom dokazovaní, bolo
možné vychádzať z odborného posúdenia technicky prijateľného možného riešenia príčiny kolízie a
tým aj miery účasti žalobcu na spôsobenej škode. Predchádzajúci manéver žalovaného bolo potrebné
posúdiť od okamihu jeho začiatku v predmetnom úseku až po stret motorových vozidiel. Z generálnej
prevencie § 415 Občianskeho zákonníka vyplýva právna povinnosť pre každú fyzickú a právnickú

osobu počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám, a to aj ku škodám na majetku. Ide o dodržiavanie
zákonných ustanovení a požiadavky takého konania, ktoré nemá za následok vznik škody na majetku.
V danom prípade ide o posúdenie dodržania pravidiel cestnej premávky upravených v rozhodnej dobe
zákonom č. 315/1996 Z. z. o premávke za pozemných komunikáciách. Zhodnotením rozhľadových
pomerov žalovaného v rozhodnej dobe, keď predbiehací manéver sa rozhodol žalovaný uskutočniť v

úseku medzi dvoma križovatkami, ľavotočivej tiahlej zákrute so stúpaním v obci, v tme, v kolóne vozidiel,
bolo preukázané porušenie povinnosti zo strany žalovaného, ktorý nesmel uvedeným manévrom ani
obmedziť vodičov vozidiel idúcich pred ním, bol povinný bezpečne sa zaradiť pred všetky vozidlá, ktoré
chcel predísť a keďže predchádzal za uvedených podmienok štyri motorové vozidlá, nemohol dodržaťzákaz predchádzať vľavo, keďže vzhľadom na jemu dobre známu križovatku s odbočením k miestnemu
cieľu Mistríky nemohol sa spoliehať, že štvrté pred ním idúce motorové vozidlo nebude odbočovať, čo
súvisí aj s nedostatočnými rozhľadovými pomermi potrebnými na bezpečné predchádzanie, keďže ide

o horský úsek Donovaly (porušenie povinností žalovaného podľa ustanovenia § 14 ods. 5 písm. a), b),
d), ods. 3 a § 15 ods. 1, § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 315/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Keďže miera účasti vozidla žalobcu bola preukázaná vo väčšom rozsahu, bol stanovený pomer účasti
žalobcu na spôsobenej škode v rozsahu 60% a pomer účasti žalovaného na spôsobení vzniknutej
škody v rozsahu 40%. Z dôvodu, že predmetom konania bola len náhrada škody zo strany žalobcu,

ktorý preukázal výšku spôsobenej škody na svojom motorovom vozidle 2.518,87 eur (faktúrou) pričom
žalovaný žiadnym spôsobom výšku náhrady škody nenamietal, žalovanému bola uložená povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 1.007,55 eur, predstavujúca pomer jeho účasti na spôsobenej škode na vozidle
žalobcu v rozsahu 40%.

Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením dlhu žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z

omeškania. Zodpovednosť za omeškanie má objektívny charakter, vzniká bez ohľadu na zavinenie. Jej
dôsledkom je vznik povinnosti dlžníka platiť veriteľovi úroky z omeškania. Výšku úrokov z omeškania
stanovuje vykonávací predpis. Žalobca napriek výzve súdu nepreukázal splatnosť dlhu výzvou žalobcu
adresovanou žalovanému. Z toho dôvodu za kvalifikovanú výzvu veriteľa adresovanú dlžníkovi, podľa
§ 563 Občianskeho zákonníka bolo potrebné považovať žalobu, ktorá bola žalovanému doručená 9.

5. 2008, nasledujúcim dňom bol žalovaný povinný plniť a ďalším dňom t.j. 11. 5. 2008 sa dostal do
omeškania s plnením dlhu. Žalovaný je preto povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.007.55 eur s 6% ročným
úrokom z omeškania od 11. 5. 2008 do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením dlhu doposiaľ trvá. Výšku
úrokovzomeškaniaustanovovalvykonávacípredpisatodvojnásobkomúrokovejsadzbystanovenejW..

V súlade s ustanovením § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd stanovil lehotu na plnenie v
trvaní 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, prihliadajúc na výšku peňažného plnenia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku,
vzhľadom na potrebu ustálenia výšky vynaložených trov konania, keďže boli podané odvolania

voči rozhodnutiu o priznaní znalečného súdnemu znalcovi, pričom zaplatené znalečné predstavuje
vynaložené trovy konania. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.