Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. jún 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 27Sp/11/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200162
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200162.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci
navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi:
Okresný úrad Banská Štiavnica, katastrálny odbor, Križovatka 4, 969 01 Banská Štiavnica za účasti: T.
Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, XXX XX Q. F. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu
č. V-801/2013 zo dňa 18.12.2013 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporcu č. V - 801/2013 zo dňa 18.12.2013 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,- Eur na účet Krajského súdu v Banskej
Bystrici v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ - Pohotovosť s.r.o. Bratislava sa návrhom, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu

správneho orgánu, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V-801/2013 zo dňa
18.12.2013.Predmetnýmrozhodnutímodporcazamietolnávrhnavkladzáložnéhoprávapodľa§31ods.
3 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“). V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ
doručil na správny orgán návrh na vklad záložného práva titulom Zmluvy o zriadení záložného práva
č. XXX/XXXX-RAČ uzavretej dňa 27.09.2013 medzi záložným veriteľom Pohotovosť s.r.o. Bratislava a

záložcom T. Q., Q. F. v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, predmetom
ktorej sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX v k.ú. Q. F. a v k.ú. Q.
P. zapísané na LV č. XXXX. Svoje rozhodnutie odporca odôvodnil tým, že po preskúmaní návrhu a príloh
zistil, že nie sú splnené podmienky na povolenie vkladu záložného práva z nasledovných dôvodov:

- z dohody o splnomocnení nevyplýva pre splnomocnenca oprávnenie zastupovať záložcu v
katastrálnom konaní a predseda združenia ProHelp nie je oprávnený vykonať iné úkony, ako preberať

písomnosti a rozhodnutia, nie je oprávnený podávať ani opravné prostriedky,

- dohodu o splnomocnení podpísal záložca 14.12.2012 v Banskej Štiavnici a U. L. ako predseda
združenia ProHelp túto dohodu podpísal síce toho istého dňa, ale v Bratislave,

- časti zmluvy o zriadení záložného práva sú vyhotovené zoskenovaním výpisov z LV vyhotovených z
verejne prístupnej webovej stránky www.katasterportal.sk. Nie je teda preukázané, že takéto podklady
predložil záložca záložnému veriteľovi a či vôbec vie o použití takýchto podkladov,

- postup združenia pri uzatvorení záložnej zmluvy je v rozpore s cieľmi združenia, keďže neochraňuje

záujmy účastníka, ale záujmy spoločnosti Pohotovosť s.r.o.,- dohoda o splnomocnení je vyhotovená formou predtlače (formulár), do ktorej sú ručne dopísané údaje
o nehnuteľnostiach a to dvomi typmi písma (zrejme dvomi rôznymi osobami). Nie je zrejmé, kedy a
kto tieto údaje do predtlače dopisoval, ani to, či vôbec v čase podpisovania dohody o splnomocnení

zo strany záložcu (dlžníka) boli tieto údaje vyplnené. Dlžníkovi ako splnomocniteľovi teda nemohol byť
známy rozsah splnomocnencovho oprávnenia na nakladanie s nehnuteľnosťami. Rukou písané záhlavie
dohody o splnomocnení zrejme písala iná osoba, ako údaje o nehnuteľnostiach - ide viditeľne o rôzne
typy písma,

- záložnú zmluvu za záložcu podpísala osoba, ktorú presadil záložný veriteľ Pohotovosť s.r.o. Bratislava.

SplnomocnenecProHelpjenadohodeoplnejmociuvedenývpredtlači,tedaurčeniesplnomocnencamá
podobu zmluvnej podmienky, takže záložca (dlžník) ako splnomocniteľ nemal možnosť ovplyvniť výber
osoby, ktorá ho má v takej závažnej veci, ako je podpísanie záložnej zmluvy, zastupovať. Pri takomto
koncipovaní plnomocenstva, keď bola vopred vypísaná jediná varianta zástupcu, zakomponovaná
priamo do už vopred pripravenej dohody o splnomocnení, nemožno pri zvolení si splnomocneného
zástupcu hovoriť o slobodnej vôli splnomocniteľa. Splnomocnencovi (dlžníkovi) bolo takto odňaté právo

slobodne sa rozhodnúť, kto ho bude zastupovať v jeho záležitostiach,

- dohoda o splnomocnení bola splnomocniteľom (dlžníkom) podpísaná v rovnaký deň ako zmluva o
úvere a táto skutočnosť potvrdzuje fakt, že poskytnutie úveru Pohotovosťou s.r.o. bolo podmienené
podpísaním splnomocnenia v prospech ProHelp. Konanie ProHelp a Pohotovosti je teda konanie v
zhode a na úkor záložcu, čo spochybňuje rovnosť a vyváženosť účastníkov zmluvného vzťahu. Zo

žiadnej listiny nevyplýva, kedy a či vôbec sa Jozef Q. dozvedel o prijatí splnomocnenia splnomocnencom
ProHelp,

- z dojednaných vopred vypísaných podmienok dohody o splnomocnení (bod III. 5. veta) vyplýva, ž
účelom konania na základe splnomocnenia je zabezpečenie splnenia splnomocniteľovho (dlžníkovho)
záväzku zo zmluvy o úvere, čo je ďalší argument spochybňujúci konanie splnomocnenca v záujme

splnomocniteľa.

Z uvedených skutočností odporca vyvodil, že dohoda o splnomocnení je absolútne neplatnou pre jej
rozpors§22ods.2Občianskehozákonníka(OZ),pretožezáujmyProHelp-združenieobčianskoprávnej
pomoci sú v zrejmom rozpore so záujmami zastúpeného. Nakoľko plnomocenstvo nebolo udelené
platne, nemohli nadobudnúť právne účinky ani neskoršie úkony uskutočnené splnomocnencom na

základe takéhoto plnomocenstva. Neplatná je preto i Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-
RAČ zo dňa 27.09.2013. Odporca v odôvodnení ďalej konštatoval, že záložca ako spotrebiteľ nemôže
byť zaviazaný zo zmluvy o zriadení záložného práva, ktorú osobne neuzavrel a z ktorej mu hrozí
nenapraviteľná ujma spočívajúca v možnej strate nehnuteľného majetku, o možnosti ktorej nebol riadne
oboznámený ani v zmluve o úvere, ani v dohode o splnomocnení. Na základe úkonov záložného veriteľa

a splnomocnenca, ktorí konali v zhode, sa mohlo stať, že o tom, že na nehnuteľnosti bolo zriadené
záložné právo v prospech záložného veriteľa, sa záložca (dlžník) dozvie až doručením rozhodnutia
správneho orgánu o povolení vkladu záložného práva. Dôsledky možného výkonu záložného práva
záložca nemohol dostatočne zvážiť, lebo s nimi v čase poskytnutia úveru vôbec nebol oboznámený a
zo žiadnych iných listín nie je zrejmé, že by záložný veriteľ alebo ProHelp niekedy o tejto možnosti T.

Q. oboznámili. Odporca poukázal na to, že obdobný postup spoločnosti Pohotovosť s.r.o. Bratislava
pri uzatváraní záložných zmlúv, ktoré za spotrebiteľov podpísala osoba, ktorá bola v zmluve o úvere
predformulovaná na návrh spoločnosti Pohotovosť s.r.o. Bratislava, už bol predmetom preskúmavania
súdom, pričom v obdobnej veci už vydal Najvyšší súd SR rozsudok č. 10Sžr/136/2012, ktorým potvrdil
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24Sp/10/2012 zo dňa 26.07.2012 v obdobnej veci.

Pohotovosť s.r.o. má vedomosť o tom, že súdy považujú dohody o splnomocnení a zmluvy o zriadení
záložného práva za neprijateľné a absolútne neplatné. Pohotovosť s.r.o. napriek tomu pokračuje vo
svojom konaní, ktoré ohrozuje práva a poškodzuje oprávnené záujmy spotrebiteľov a ktoré je spôsobilé
privodiťspotrebiteľomnenapraviteľnéujmyvichmajetkovejsféreznamenajúcetrvaléstratyvlastníckeho
práva k nehnuteľnému majetku. Odporca poukázal na ustanovenia zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa a na to, že odporcu je potrebné považovať v zmysle § 19 ods. 1 písm. b/ zák. č. 270/2007
Z.z. za štátny orgán, ktorý realizuje záväzky štátu vyplývajúce zo Smernice Rady č. 93/13/EHS zo
dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola premietnutá do
Občianskeho zákonníka a do zák. č. 250/2007 Z.z.. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odporca spoukazom na § 39 OZ dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení a Zmluva o zriadení záložného práva
č. XXX/XXXX-RAČ sú absolútne neplatné, pričom na absolútnu neplatnosť musí odporca prihliadať ex
offo. Vzhľadom na to odporca návrh na vklad s poukazom na § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona zamietol.

Proti predmetnému rozhodnutiu správneho orgánu podal v zákonnej lehote navrhovateľ - odvolateľ
opravný prostriedok, žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na
ďalšie konanie, pretože správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s
predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový
stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocniteľovi nesprávne právne posúdil. Odvolateľ

poukázal na to, že z ust. § 46 Správneho poriadku a ust. § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplývajú
zákonné povinnosti odporcu o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy,
či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a
zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Dohoda o splnomocnení bola podľa odvolateľa uzavretá riadne,
v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ o zastúpení a spĺňa všetky náležitosti platného právneho
úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Podľa odvolateľa sa záložca

sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok, a preto udelil plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy.
Splnomocnenec je preto oprávnený v jeho mene nakladať s nehnuteľnosťami. Odvolateľ nesúhlasil s
tvrdením správneho orgánu, podľa ktorého navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za
dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sám sa rozhodnúť, kto ho bude zastupovať, pretože v danom
prípade ide o ničím nepodložené predpoklady odporcu, ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného

skutkového stavu. Pokiaľ správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode
uvedenom v ust. § 22 ods. 2 OZ, odvolateľ poukázal na to, že nie je dôležitá samotná možnosť rozporu
alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu, rozpor musí reálne existovať. Dohoda o splnomocnení
je dvojstranným právnym úkonom, ktorý bol uzatvorený bez akejkoľvek účasti veriteľa, veriteľ sa na
ňom nepodieľal a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo

spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo
mu osobu zástupcu dokonca navrhol. Predložené plnomocenstvo je podľa odvolateľa samostatným
právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa
a jeho zmluvnej dokumentácie a správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu
zasahoval, alebo ovplyvňoval jeho obsah. Uvedenie predtlače záložného veriteľa zástupcu v dohode

o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí podľa odvolateľa neobstojí. Pokiaľ správny orgán
z týchto skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu
pre dlžníka, ide o záver nemajúci oporu v listinách tvoriacich obsah správneho spisu a správny orgán
ani nevykonal žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti tohto tvrdenia. Pokiaľ sa týka námietok
ohľadom neurčitosti a nezrozumiteľnosti právneho úkonu - dohody o splnomocnení, odvolateľ s touto

argumentáciou nesúhlasil a poukázal na to, že platná právna úprava nevyžaduje na platnosť dohody
o plnej moci osobitné náležitosti pre obsah takejto dohody. Z textu splnomocnenia je podľa odvolateľa
nepochybné, že predmetom záložnej zmluvy, na uzatvorenej ktorej mal byť splnomocnený zástupca,
môže byť ktorákoľvek nehnuteľnosť vo vlastníctve splnomocniteľa. Text nepripúšťa žiadnu pochybnosť
o tom, čo môže byť predmetom zálohu a sú to všetky nehnuteľnosti splnomocniteľa, ktoré vlastní ku

dňu podpísania záložnej zmluvy a to bez ohľadu na to, že tieto nie sú bližšie individualizované. Rovnako
argumentácia odporcu, že v zmluve o zriadení záložného práva sú niektoré časti týkajúce sa identifikácie
nehnuteľností vyhotovené zoskenovaním výpisov listov vlastníctva vyhotovených z verejne prístupnej
webovej stránky, je irelevantná a nemôže byť dôvodom na zamietnutie návrhu na vklad záložného práva.
Pokiaľ bolo jedným z dôvodov pre zamietnutie návrhu na vklad záver správneho orgánu o nepomere

medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľností, ktoré sú predmetom zmluvy o
zriadení záložného práva, pričom tento nepomer je podľa názoru správneho orgánu v rozpore s dobrými
mravmi,takétoodôvodneniepovažujeodvolateľzanepreskúmateľnéprenedostatokdôvodov.Odvolateľ
namietal, že odporca prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1 Katastrálneho
zákona, keď v odôvodnení rozhodnutia skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi.

Takáto právomoc prináleží príslušnému súdu v rámci občianskeho súdneho konania a konanie odporcu
preto odvolateľ považuje v tomto smere za nezákonné. Odvolateľ sa napokon nestotožnil ani s
právnym názorom správneho orgánu, ktorý poukázal na absolútnu neplatnosť dohody o splnomocnení
s odvolaním sa na § 53 ods. 1 OZ, t.j. pre neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.
Dohoduosplnomocnení,ktorejpredmetomjebezplatnézastupovaniesplnomocniteľasplnomocnencom

podľa názoru odvolateľa nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, a teda sa na ňu aninevzťahujú ust. § 53 OZ o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré
správny orgán odkazuje v napadnutom rozhodnutí.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo 06.02.2014 uviedol, že dôvody uvedené odvolateľom

považuje za účelové a nič nemeniace na skutočnosti, že na základe neplatného právneho úkonu
nemôže byť povolený vklad záložného práva. Niektoré časti odôvodnenia odvolania nezodpovedajú
odôvodneniu rozhodnutia odporcu (zrejme ide o odôvodnenie k iným obdobným konaniam). Odporca
trval na odôvodnení svojho rozhodnutia o zamietnutí návrhu a k dôvodom uvedeným v odvolaní uviedol,
že ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci nekonalo tak, ako by mal konať splnomocnený

zástupca, teda v prospech záujmov svojho klienta. Zopakoval dôvody, ktoré sú uvedené v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia odporcu a ktoré odporcu viedli k záveru, že dohoda o splnomocnení je
neplatná z dôvodu, že je v rozpore s § 22 ods. 2 OZ. Zdôraznil, že samotné odvolanie je zrejme
vyhotovené pre viacero obdobných konaní, alebo ide o vyjadrenie k inému konaniu, keďže odôvodnenie
odvolania v niektorých častiach vôbec nezodpovedá dôvodom uvedeným v rozhodnutí Okresného úradu
Banská Štiavnica č.k. V-801/2013. Odporca poukázal na to, že zo všetkých dôkazov je zrejmé, že pri

podpisovaní bol len J. Q. a mandatár spoločnosti Pohotovosť s.r.o.. Aj údaje na listinných dôkazoch
(napr. dátumy podpisovania dohody o splnomocnení) svedčia o tom, že J. Q. dohodu o splnomocnení
podpisoval v Banskej Štiavnici dňa 14.12.2012 a zástupca ProHelp podpisoval tú istú listinu dňa
14.12.2012 v Bratislave, čo potvrdzuje, že zástupca ProHelp nebol pri podpisovaní najzávažnejších
listín napriek tomu, že podľa dohody o splnomocnení mal J. Q. poskytnúť právnu pomoc. Zo žiadnej

listiny nie je zrejmé, že J. Q. niekto oznámil prijatie splnomocnenia v prospech ProHelp. Odporca sa v
rozhodnutí nezaoberal výškou poplatku, výškou úrokov a neskúmal rozpor úverovej zmluvy s dobrými
mravmi. Odporca zároveň vo svojom rozhodnutí neuviedol, že považuje dohodu o splnomocnení za
zmluvu spotrebiteľskú, takže uvedené argumenty v odvolaní sa na konanie V-801/2013 nevzťahujú.
Podľa odporcu všetky okolnosti nasvedčujú tomu, že splnomocniteľ J. Q. si splnomocnenca nemohol

vybrať sám, lebo tento bol predformulovaný v dohode o splnomocnení. Z dátumov uvedených na
dohode o splnomocnení a zmluve o úvere je zrejmé, že poskytnutie úveru bolo podmienené podpísaním
dohody o splnomocnení, keďže obidve J. Q. podpisoval dňa 14.12.2012, čo je potrebné považovať za
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Odporca opätovne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.
10Sžr/136/2012 z 15.03.2013, ktorý v obdobnej veci potvrdil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

č.k. 24Sp/10/2012 z 26.07.2012 a tým potvrdil správnosť postupu správneho orgánu, ktorý rozhodol o
zamietnutí návrhu na vklad záložného práva. Odporca trval na tom, že právne úkony záložného veriteľa
Pohotovosť s.r.o. a splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci (konkrétne dohoda o
splnomocnení a Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ), sú v zmysle § 39 OZ absolútne
neplatné, keďže svojím obsahom alebo účelom odporujú zákonu alebo ho obchádzajú alebo sa priečia

dobrým mravom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporca navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie
o zamietnutí návrhu na vklad záložného práva potvrdil.

Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu podľa § 250q
ods. 2 O.s.p., v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a v zmysle § 244 ods. 1 a § 250l ods. 1 O.s.p.
preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, pričom sa oboznámil s obsahom

administratívneho spisu, preskúmal zmluvu o zriadení záložného práva, návrh na vklad záložnej zmluvy
do katastra nehnuteľností, dohodu o splnomocnení, úverovú zmluvu a vypočul ďalšieho účastníka
konania.

Ďalší účastník na pojednávaní uviedol, že potreboval finančné prostriedky, a preto vyhľadal spoločnosť
Pohotovosť, aby si u nich vybavil pôžičku. Jednal s p. U., zástupkyňou Pohotovosti, nikto iný pri jednaní

nebol, ani pri podpisovaní tlačív nebol prítomný žiadny zástupca spoločnosti ProHelp, túto spoločnosť
ani jej štatutárneho zástupcu nepozná a prvý krát sa o tejto spoločnosti dozvedel z rozhodnutia, ktoré
mu bolo doručené zo správy katastra. Po nahliadnutí do dohody o splnomocnení potvrdil, že sa jedná
o jeho podpis, ktorý bol overovať na meste, ale na tlačivo dohody o splnomocnení si nepamätal. K
dispozícii má od Pohotovosti len zmluvu o úvere, rozhodcovskú zmluvu a dohodu o zrážkach zo mzdy

a z iných príjmov. Žiadne iné doklady, t.j. ani dohodu o splnomocnení, k dispozícii nemá. Keďže osobne
ani písomne nebol v styku so spoločnosťou ProHelp, takéto tlačivo dohody o splnomocnení mu mohla
predložiť na podpis len p. U. z Pohotovosti. Spoločnosť ProHelp sa na neho neobrátila, neposielala
mu žiadne listy a o skutočnosti, že mal uzatvoriť nejakú záložnú zmluvu, sa dozvedel z rozhodnutiasprávy katastra. Ďalší účastník ďalej uviedol, že žiadnu záložnú zmluvu neuzatváral, ani ju na svoje
pozemky uzatvárať nemienil. Nemienil ani nikoho splnomocniť na uzavretie takejto zmluvy. Navrhol, aby
súd rozhodnutie odporcu potvrdil.

Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 15.10.2013 návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ zo dňa
27.09.2013, ktorá bola uzavretá medzi záložným veriteľom - Pohotovosť s.r.o. Bratislava a záložcom T.
Q., Q. F.. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX a
XXXX nachádzajúce sa v k.ú. Q. F. a na LV č. XXXX v k.ú. Q. P.. Podľa čl. II cit. záložnej zmluvy záložné

právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a
vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 14.12.2012.

Z administratívneho spisu súd ďalej zistil, že bola uzavretá dohoda o splnomocnení medzi
splnomocniteľom T. Q., Q. F. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci,
Bratislava, pričom názov splnomocnenca je predtlačený na formulári dohody o splnomocnení. Z
predmetnej dohody, ktorou navrhovateľ preukazoval existenciu právneho vzťahu zastúpenia na účely

uzatvorenia záložnej zmluvy podľa § 552 OZ medzi splnomocniteľom a splnomocnencom, ktorá bola
splnomocniteľom podpísaná 14.12.2012 v Banskej Štiavnici vyplýva, že ďalší účastník „za účelom
naplnenia a hájenia jeho záujmov ako splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri
uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonávanými v súvislosti so Zmluvou o úvere
č. XXXXXXXXX uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. po prerokovaní a poučení o právnych

úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú, udelil združeniu
ProHelp plnomocenstvo na konanie vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov
vymienenýchvtejtodohodevrátaneprávnehoposúdeniatýmitoúkonmizaloženýchprávapovinnostíav
tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o., ako poskytovateľom úveru“. Z
textudohodyosplnomocneníbod3vyplýva,že„splnomocniteľsasámrozhodolzabezpečiťsvojzáväzok

zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku
združením ProHelp. Za týmto účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu plnomocenstvo na
uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam,
ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľom vlastníctve alebo spoluvlastníctve
a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia

splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere“. V texte splnomocniteľ vyhlasuje, že „sa sám rozhodol
pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho
zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.“ Dohoda
o splnomocnení bola zo strany splnomocnenca (združenie ProHelp) podpísaná dňa 14.12.2012 v
Bratislave. Z uvedeného nesporne vyplýva, že splnomocnenec nebol dňa 14.12.2012 osobne prítomný

pri podpise návrhu na uzavretie dohody o splnomocnení dlžníkom dňa 14.12.2012 v Banskej Štiavnici.
Táto skutočnosť vyplýva aj z vyjadrenia ďalšieho účastníka na pojednávaní, ktorý uviedol, že nevedel o
skutočnosti, že podpisuje dohodu o splnomocnení, pri podpisovaní tlačív súvisiacich so zmluvou o úvere
jednal len s p. U., zástupkyňou Pohotovosti, pri jednaní a podpisovaní tlačív nebol prítomný nikto iný,
teda ani zástupca spoločnosti ProHelp. Tlačivo dohody o splnomocnení mu mohla predložiť na podpis

len p. U. z Pohotovosti. Ďalší účastník uviedol, že občianske združenie ProHelp nepozná, nepozná
ani jeho zástupcu, nebol s nimi v osobnom ani písomnom styku, neobrátili sa na neho a neposielali
mu žiadne listiny. Ďalší účastník výslovne uviedol, že nemal vôľu ani úmysel uzatvoriť záložnú zmluvu,
ani nemienil nikoho splnomocniť na uzavretie takejto zmluvy. V bode 4 dohody o splnomocnení sú
v predtlačených kolónkach ručne dopísané údaje o nehnuteľnostiach vo vlastníctve splnomocniteľa,

pričom tieto údaje sú vyplnené evidentne iným druhom písma ako záhlavie predmetnej dohody. Dohoda
o splnomocnení bola zo strany splnomocniteľa podpísaná dňa 14.12.2012 v Banskej Štiavnici, t.j. v
rovnaký deň ako Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, ktorá skutočnosť vyplýva tak z overenej fotokópie
zmluvy o úvere, ktorá je súčasťou administratívneho spisu, ako aj zo záložnej zmluvy a vyjadrenia
ďalšieho účastníka. Záhlavie dohody o splnomocnení a zmluvy o úvere je vyplnené evidentne rovnakým

druhom písma, t.j. mandatárkou veriteľa Pohotovosť s.r.o. p. U..

Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie odporcu, ktorým zamietol návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností s odôvodnením, že nie sú splnené podmienky vkladu podľa § 31 ods. 1
Katastrálneho zákona. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v odvolaní súddospel k záveru, že odporca vydal zákonné rozhodnutie, ak návrh na vklad podľa predloženej zmluvy
o zriadení záložného práva zamietol s odôvodnením, že dohoda o splnomocnení je neplatná a táto
skutočnosť spôsobila aj neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva.

Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv
k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej
len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka").

Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného

rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 Katastrálneho zákona),
ktorým je účastník právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo
k nehnuteľnosti (§ 30 ods. 1 Katastrálneho zákona). V zmysle § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona sa
návrh na vklad podáva písomne a podľa § 5 d/ cit. zákona prílohou návrhu na vklad je o.i. aj dohoda o

splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom, pričom podpis splnomocniteľa musí
byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3 cit. zákona.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo

nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v odvolaní súd dospel k záveru, že
odporca ako príslušný orgán štátnej správy, v kompetencii ktorého je rozhodovať o zápisoch práv k
nehnuteľnostiam do katastra, sa pri vydávaní napadnutého rozhodnutia riadil citovanými ustanoveniami
Katastrálneho zákona a postupoval v súlade so zákonom, ak podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona
návrh na vklad zamietol.

Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý
ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné
zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je

neplatný.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Podľa § 2 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,
uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo
k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva

nezneužívali na úkor týchto osôb.

Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o plnej
moci. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon medzi splnomocnencom a splnomocniteľom
o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu. Pre jej platnosť sa vyžaduje súlad s ust. § 34 a
nasl. OZ. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä ku vzniku, zmene alebo zániku tých práv a

povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Iba prejavenej vôli v dostupne vnímateľnej
forme možno priznať právnu relevanciu. Konanie subjektu, ktoré tejto definícii nezodpovedá, nemožno
považovať za právny úkon. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je
neplatný.Akniesúsplnenézákladnépodmienky(§37OZ),nemôžeísťoplatnýprávnyúkon.Následkom
neplatnosti právneho úkonu je o.i., že nemá právne účinky, t.j. nemá za následok vznik, zmenu alebo
zánik práv alebo povinností. Súd, ako aj iný štátny orgán musí na absolútnu neplatnosť právneho

úkonu prihliadať ex offo. Právny úkon nie je urobený vážne (skutočne), ak konajúci (vôľu prejavujúci)
nechcel svojím prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali.
Výsledkom uzavretia dohody o plnomocenstve je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi.
Navrhovateľom - odvolateľom predloženú dohodu o splnomocnení, ktorá je vyhotovená vo forme
predtlače s vopred vyznačeným splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci,

Bratislava, ako aj s vopred vyznačeným obsahom a predmetom plnomocenstva, v zmysle ktorého
je vopred uvedené zastupovanie splnomocniteľa v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so
spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, ktorá bola splnomocniteľom podpísaná v Banskej Štiavnici
dňa 14.12.2012 (t.j. v deň uzavretia zmluvy o úvere medzi spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. Bratislava
ako veriteľom a T. Q. ako dlžníkom na vopred pripravenom tlačive), je možné podľa obsahu posúdiť

ako návrh na uzatvorenie dohody o plnomocenstve, keďže z toho, že takto vopred pripravená dohoda
bola zo strany vopred vyznačeného splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci
podpísaná síce 14.12.2012, avšak v Bratislave, ako aj z vyjadrenia ďalšieho účastníka vyplýva, že
zástupca splnomocnenca ProHelp nebol osobne prítomný pri podpise tejto dohody v Banskej Štiavnici
dňa 14.12.2012. Prejav vôle môže byť právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku,

zmene alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom na uzavretie zmluvy môže byť len taký prejav
vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej strane. Podľa § 45 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej
osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy urobený v
neprítomnosti druhej strany (podpísanie tlačiva - dohody o splnomocnení - zo strany splnomocniteľa J.
Beňoviča dňa 14.12.2012), preto nepostačuje písomná forma. V takomto prípade je nevyhnutné, aby

konajúci (splnomocniteľ) takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane (splnomocnencovi) aj
adresoval t.j., aby takto písomne prejavenú vôľu splnomocnencovi odoslal, resp. urobil úkony, ktoré
sú nevyhnutné k tomu, aby mohla byť takto prejavená vôľa odoslaná a doručená či už poverením inej
osoby,alebopodanímnapošte,osobnýmdoručenímdruhejstrane,aleboinýmspôsobom.Zpredloženej
dohody o splnomocnení, ako aj z vyjadrenia samotného dlžníka - ďalšieho účastníka na pojednávaní,

je nepochybné, že dlžník podpísal dohodu o splnomocnení v neprítomnosti splnomocnenca - ProHelp
- združenie občianskoprávnej pomoci, pričom uviedol, že takýto subjekt ani jeho zástupcu nepozná,
s nikým z uvedeného združenia sa nekontaktoval ani osobne, ani písomne, pričom jednal len so
zástupkyňou veriteľa - spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. a takúto dohodu mu musela dať podpísať
mandatárkatejtospoločnosti.Zuvedenéhopotomlogickyvyplýva,žedlžníknepoznajúcsubjektProHelp

- združenie občianskoprávnej pomoci, ani jeho štatutárneho zástupcu, nemohol odoslať ním podpísanú
dohodu o splnomocnení, resp. návrh dohody druhej zmluvnej strane - splnomocnencovi ProHelp.
Navyše ďalší účastník na pojednávaní uviedol, že takouto dohodou ani nedisponuje. Súd sa stotožnil
so záverom odporcu, ktorý v súvislosti s uzatvorením dohody o splnomocnení konštatoval porušenie §
22 ods. 2 OZ z dôvodu rozporu záujmov zástupcu a zastúpeného. Skutočnosť, že vopred pripravené

tlačivo s textom dohody o splnomocnení s vopred predtlačeným názvom splnomocnenca ProHelp -
združenie občianskoprávnej pomoci, ktorý subjekt podľa vyjadrenia splnomocniteľa ani nepozná, bolo
podľa zistených okolností uzavretia zmluvy predložené mandatárkou záložného veriteľa (odvolateľa),
ako aj ostatné okolnosti uzavretia tejto dohody (neprítomnosť druhej zmluvnej strany pri podpise dohody,
jej podpis v deň uzavretia zmluvy o úvere) sú skutočnosťami, ktoré nasvedčujú tomu, že uzavretie

úverovej zmluvy bolo podmieňované podpísaním dohody o splnomocnení, ako aj obsah predmetnej
dohody o splnomocnení, ktorý odporca vyhodnotil s tým, že účelom konania na základe plnomocenstvaje zabezpečenie splnenia splnomocniteľovho (dlžníkovho) záväzku zo zmluvy o úvere, spochybňujú
konanie splnomocnenca v záujme splnomocniteľa. Správny orgán preto správne vyhodnotil dohodu o
splnomocnení ako absolútne neplatnú pre jej rozpor s § 22 ods. 2 OZ. Súd sa nestotožnil s tvrdením

odvolateľa, že právny úkon v danom prípade bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Zo
samotnéhodojednaniapodmienokobsiahnutýchvdohodeosplnomocnenívyplýva,žeúčelomuzavretia
dohody o splnomocnení je sledovanie návratnosti poskytnutia úveru navrhovateľovi, t.j. zástupca koná
v záujme navrhovateľa, čo spochybňuje, resp. vylučuje jeho konanie zároveň v záujme zastúpeného.
Nasvedčujetomuajskutočnosť,žeurčenýzástupcasasdlžníkomnekontaktoval,nekomunikovalispolu,

pričom dlžník podpísal dohodu o splnomocnení bez toho, aby zástupcu združenia ProHelp, resp. jeho
predsedu vôbec poznal. Navyše nie je preukázaná ani skutočnosť, v akom rozsahu bola táto listina -
dohoda o splnomocnení v čase jej podpisu dlžníkom vypísaná (vzhľadom na zistenú odlišnosť písma
uvedeného v záhlaví a v bode 4 predmetnej dohody). Dohoda o splnomocnení bola zachytená do
formulárovej - predtlačenej listinnej podoby, kedy dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah takejto
dohody, a preto mu možnosť, aby vopred určeného zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu

a ktorý by skutočne svedomito hájil záujmy splnomocniteľa, bola obmedzená, resp. odňatá.

Úlohou súdneho konania je nielen v zmysle § 1 O.s.p. chrániť práva zaručené slovenským právnym
poriadkom, ale aj práva s charakterom úniovým v zmysle zásady lojality (§ 4 ods. 3 Zmluvy o EÚ) v
spojení s rozsudkami Súdneho dvora EÚ.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice 93/13/EHS sa považuje za nekalú zmluvná podmienka, ktorá nebola

individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Odporca správne v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že ako príslušný správny orgán
podľa osobitných predpisov je povinný realizovať záväzky štátu vyplývajúce zo Smernice Rady 93/13/
EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola premietnutá

do OZ a do zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré

mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.V preskúmavanom prípade má súd za to, že na prejednávaný prípad je potrebné aplikovať aj ust. § 52 - §
54OZ.Ztextudohodyosplnomocnenívyplýva,žebolauzatvorenávsúvislostisozmluvouoúvere,ktorú
uzatvoril dlžník so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. (bod 1 dohody) a plnomocenstvo bolo udelené na

uzatvorenie záložnej zmluvy ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o
úvere (bod 3 dohody). Z uvedeného je zrejmé, že dohoda o splnomocnení bola súčasťou tzv. „úverového
balíka“. Je nepochybné, že zmluva o úvere má povahu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl.
OZ, preto aj súvisiacu dohodu o splnomocnení je potrebné podriadiť pod režim ochrany spotrebiteľa a
je potrebné zaoberať sa tým, či takáto dohoda nevykazuje znaky neprijateľných podmienok uvedených

v § 53 ods. 1 OZ. Dohoda o splnomocnení, ako aj zmluva o zriadení záložného práva, má vo vzťahu k
zmluve o úvere subsidiárny a akcesorický vzťah, keďže ich existencia je vyvolaná finančnými aktivitami
navrhovateľa, potrebou zabezpečenia zmluvy o úvere. Odporca postupoval v súlade s právnou úpravou
obsiahnutou v ust. § 52 a nasl. OZ, ako aj Smernicou 93/13/EHS, keď v podstate prihliadol aj na
nekalý charakter zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Dohoda o splnomocnení nebola riadne
uzatvorená aj pre rozpor s § 53 ods. 1 OZ, keďže bola napísaná vo forme predtlače (formulára), v ktorej

bol už splnomocnenec vopred vpísaný a dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody. V
tom, že dlžníkovi bola odňatá možnosť zvoliť si zástupcu, ktorého by si sám vybral, (ktorú skutočnosť
konštatoval odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia), možno vidieť značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Keďže podľa zistených okolností uzatvorenia
vyššie uvedených zmlúv bola vopred pripravená dohoda o splnomocnení predložená dlžníkovi formou

pripravenéhoformulárasúčasnepriuzatváraníúverovejzmluvyabolapredloženámandatárkouveriteľa,
nejedná sa ani o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, čo má za následok výluku spod súdnej
kontroly. Dohodu o splnomocnení, podľa ktorej mal dlžníka zastupovať jemu vopred určený zástupca
mimo jeho slobodnú voľbu, je potrebné považovať za neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku, a teda
za absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5 OZ. Z uvedeného vyplýva, že zástupca ProHelp - združenie

občianskoprávnej pomoci nemohol ani z uvedeného dôvodu platne uzavrieť záložnú zmluvu v mene
splnomocniteľa. Z uvedených dôvodov záver správneho orgánu o splnení podmienok na zamietnutie
návrhu na vklad takejto záložnej zmluvy je v súlade s § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona.

Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho SR, napr. rozsudky sp.
zn. 8Sžo/17/2007 (R 42/2008), sp. zn. 1Sžr/37/2012 zo dňa 10.07.2012, sp. zn. 10Sžr/136/2012 zo dňa

15.03.2013 a sp. zn. 1Sžr/135/2012 zo dňa 11.06.2013.

Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukázal aj na ďalšie dôvody, pre ktoré by mal byť vklad povolený, je
potrebné uviesť, že pokiaľ by aj ďalšie odvolacie dôvody boli relevantné, nie je možné na ne prihliadnuť
v tom zmysle, že by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver odporcu
o nutnosti zamietnuť návrh na vklad v dôsledku neplatnej dohody o splnomocnení a na základe

takto neplatného plnomocenstva uzatvorenej neplatnej záložnej zmluvy, je správny. Záver odporcu o
nutnosti zamietnuť návrh na vklad z tohto dôvodu nemôže zvrátiť ďalšia argumentácia, podľa ktorej
by mal byť vklad povolený, pretože postačuje čo i len jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu
na vklad a už takýto jediný dôvod spôsobuje, že návrh na vklad nemôže byť povolený. Súd preto
ďalšie odvolacie námietky uvádzané v odvolaní nepovažoval za relevantné a schopné privodiť pre

odvolateľa iné rozhodnutie, než k akému dospel odporca. Súd navyše poukazuje aj na skutočnosť, že
niektoré odvolacie dôvody nekorešpondovali s odôvodnením napadnutého rozhodnutia odporcu. Súd
v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby
v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument,
ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias

vs. Grécko z 29.05.1997, Higgis vs. Francúzsko z 19.02.1998). Obdobne Ústavný súd SR v Uznesení
č. III.ÚS 237/2012 zo dňa 13.06.2012 konštatoval: „...súčasťou obsahu základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky..., ...súd nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov uvádzaných účastníkmi konania...“. Za podstatné pre rozhodnutie v tejto veci súd považuje
skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je neplatnou, preto nemohol vzniknúť ani posudzovaný titul
vo vkladovom konaní - zmluva o zriadení záložného práva - uzatvorený neplatne splnomocneným

zástupcom a výsledkom tohto konštatovania je záver o nutnosti zamietnuť návrh na vklad podľa § 31ods. 3 Katastrálneho zákona pre nesplnenie posudzovaných podmienok pre povolenie vkladu v zmysle
§ 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Súd sa z uvedených dôvodov v odôvodnení svojho rozhodnutia
podrobnejšie nezaoberal ďalšími odvolateľom uvedenými odvolacími argumentmi.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250q
ods. 2 O.s.p. potvrdil, keďže napadnuté rozhodnutie považoval za vydané v súlade so zákonom.

Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, a preto mu nevzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k
ods. 1 O.s.p.. Z uvedeného dôvodu súd navrhovateľovi - odvolateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa zák. č. 71/1992 Zb.
vo výške 35,- Eur stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov v položke 10 písm. b/, nakoľko je

poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol
úspešný (§ 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie podané v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.