Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. jún 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 6T/94/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111011298
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Šuťaková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8111011298.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Šuťakovej a prísediacich

Petra Troščáka a Pavla Hanudeľa v trestnej veci obžalovaného P. Č. pre zločin vydierania podľa § 189
ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona a iné na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23. júna 2014
v Prešove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

P. Č., nar. XX.X.XXXX M. W., C. A. W. N. M., L.. T. Č.. XXX/X, Y.. B.,

je vinný, že

1/dňa 5.4.2011 v W. N. M. N. L.. T. Č.. X, Y.. B. osobne prevzal doporučenú poštovú zásielku od
Okresného súdu Prešov s výzvou na okamžité nastúpenie do výkonu trestu odňatia slobody sp. zn.

31T 14/07 uloženého rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 24.9.2007 v spojení s rozhodnutím
Okresného súdu Prešov zo dňa 26.1.2011 sp. zn. 31PP 8/10 v trvaní 8 mesiacov a 18 dní, pričom do
výkonu trestu odňatia slobody nenastúpil a o odklad uvedeného trestu príslušný súd nepožiadal,

2/dňa 12.5.2011 asi o 11.00 hod. v W. N. M., Y.. B. neoprávnene vnikol do rodinného domu majiteľa P.
Č. N. L. Ľ. Č.. XX, v ktorom sa v tom čase zdržiavala D. Č. D. S., pričom v ruke držal nôž a používal
na jej adresu vulgárne urážajúce výroky. Po tomto konaní prišiel k nej, ľavou rukou ju chytil za tričko v
oblasti pod krkom a povedal jej, že keď sa k nemu nevráti, tak ju zabije. Následne zdvihol pravú ruku, v

ktorej držal nôž, ktorým jej hrozil. Táto sa mu vytrhla zo zovretia, vybehla von z rodinného domu a ušla
do rómskej osady v W. N. M.. K zraneniu D. Č. nedošlo,

teda

v bode 1/rozsudku
maril výkon rozhodnutia súdu a iného orgánu verejnej moci tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil
výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom,

v bode 2/rozsudku
-iného násilím, hrozbou násilia a inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal a spáchal čin závažnejším
spôsobom konania,

-neoprávnene vnikol do obydlia iného a tam neoprávnene zotrval,čím spáchal

v bode 1/rozsudku
-prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,

v bode 2/rozsudku

-zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s
prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona.

Za to mu súd ukladá

Podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4
Trestného zákona pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a existencii
priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 6 (šesť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona ho pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušuje výrok o treste uložený mu rozsudkom Okresného súdu

Prešov sp. zn. 2T 59/11 zo dňa 9.1.2012, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 3.10.2011 obžalobu na obvineného P. Č. v bode
1/obžaloby pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného

zákona a v bode 2/pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a prečin
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je
to uvedené vo výroku rozhodnutia.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný ku skutku jeden obžaloby v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného

poriadku urobili vyhlásenie, že je vinný zo skutku, ktorý sa mu v bode 1/ kladie za vinu.

Na to súd s odkazom na znenie § 257 ods. 5 Trestného poriadku postupoval v zmysle § 333 ods. 3
písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, kde obžalovaný uviedol, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku,
ktorý sa mu kladie za vinu, ako obvinený bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu,

bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a s obhajcom sa mohol radiť o spôsobe obhajoby,
rozumie právnej kvalifikácii skutkov, ako trestných činov, bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré
zákon ustanovuje za trestné činy kladené mu za vinu a dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za spáchaný
skutok, ktorý je kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm.
a) Trestného zákona.

Zároveň súd poučil obžalovaného, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, je neodvolateľné a v tomto
rozsahu nenapadnuteľné odvolaním, ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku.

V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko procesných strán, ktoré navrhli, aby súd
vyhlásenie obžalovaného prijal.

Nakoľko z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že skutok uvedený v bode 1/
obžaloby sa stal, dopustil sa ho obžalovaný a zároveň súd nemal žiadne pochybnosti o jeho právnej

kvalifikácii, uznesením rozhodol, že toto vyhlásenie prijíma. Zároveň vyhlásil, že dokazovanie, vrozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná a na hlavnom pojednávaní vykonal
dokazovanie súvisiace s rozhodnutím o treste a náhrade škody, ako aj dokazovanie ohľadne skutku
uvedeného v bode 2/obžaloby.

Ohľadneskutku2/obžalobysúdnahlavnompojednávanívykonaldokazovanievýsluchomobžalovaného
P. Č., B. M. S., D. Č., D. W.. V. X. a prečítaním a oboznámením listinných dôkazov obsiahnutých v spise
a zistil nasledovné:

Obžalovaný P. Č. ku skutku 2/obžaloby uviedol, že je nevinný, asi 9.5. prišiel D. papier zo sociálky, že
musí ísť do Prešova a dohodli sa, že keď nepríde na autobus, že má ísť za ňou do S.. Vybral sa tam
na druhý deň a videl D. Č. pri dome kde býva P. Č., a tá, keď ho zbadala, išla do domu. On sa vybral
za ňou a cez okno jej povedal, aby vyšla von, ona neposlúchla, na dverách bol špagát, bolo zamknuté,
tak ich otvoril, druhé boli sieťkované dvere, chcel ísť dnu, ale ona prišla za ním a keď sa jej spýtal,
čo tu robí, bola ticho, len bola červená na líci a potom mu pravdepodobne povedala, že má druhého,

na čo sa jej opýtal, prečo ho podvádzala a pekne ju pýtal, aby išla s ním domov, že sa porozprávajú.
Ona povedala, že nejde, že si našla dobrého a tak sa obžalovaný napil víno a povedal jej, že keď ju T.
Č. zneužije a nechá, že ju nechce vidieť v rómskej osade, že tam nemá čo robiť a toto trošku možno
zakričal a D. sa ho už aj bála, lebo si myslela, že ju bude biť, chcela od neho ujsť a ho strčila a on spadol
na drevo. Opäť pil víno a šiel domov a keď prišiel k mostu, tam ho zobrali policajti. Poprel, že by s

nožíkom jej niečo urobil. K domu uviedol, že bola tam brána, nevie, či bola zatvorená, alebo otvorená,
nevie ako sa dostal dnu, lebo mal vypité.

Svedkyňa M. S. na hlavnom pojednávaní uviedla, že nakoľko je terénny sociálny pracovník v obci W.
N. M., bola v teréne a videla ako ide skupina ľudí a bola medzi nimi aj pani Č., ktorá raz žila s P. Č. a

potom aj s T. Č., pričom bola roztrasená, prestrašená, bola celá mokrá, nakoľko vraj odpadla a oblievali
ju vodou, plakala a povedali jej, že P. ju napadol, alebo že ju chcel biť, spomínala niečo s nožom, ale
presne si to svedkyňa nepamätala. Následne volali políciu. Zranenia na poškodenej svedkyňa nevidela.

Bola prečítaná výpoveď svedkyne z prípravného konania, nakoľko si už to pre odstup času nepamätala,

čo sa považuje za rozpory, a z ktorej vyplynulo, že dňa 12.5.2011, ako sociálna pracovníčka obce W. N.
M., bola v teréne s rómskou komunitou, konkrétne u V. Č. a okolo 11.00 - 11.30 hod. videla prichádzať
skupinu Rómov, kde bola ja D. Č., ktorú poznala zbežne a vedela a o nej, že žila s P. Č., zvaným Q.,
ako družka. D. bola mokrá od vody - bolo jej zle a odpadla a preto ju poliali vodou a bolo vidno, že bola
rozrušená, triasla sa na celom tele a plakala. Tiež sa zajakávala od rozrušenia. Povedala jej, že Q. prišiel

za ňou do domu P. Č. a že jej povedal, že ju zabije, keď sa k nemu nevráti a že v ruke mal nôž a mieril
na ňu. Celá bola prestrašená a poprosila ju, aby zavolala políciu, lebo sa bála, že ju zabije. Zranenia na
sebe nemala. O Q. svedkyňa vie, že veľa pil, bol agresívny a vulgárny.

Bol vypočutý W.. V. X., znalec z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých

a psychológie dopravy, ktorý vypracoval znalecký posudok č. XX/XX a ktorý na hlavnom pojednávaní
uviedol, že osobnosť D. Č. je mentálne retardovaná, málo diferencovaná. Poškodená nie je podľa znalca
schopná správne vnímať, zapamätať si a správne reprodukovať prežité udalosti. U poškodenej D.
Č. znalec zistil snahu skresľovať skutočnosti vo svoj prospech a nemožno vylúčiť ani snahu poškodiť
obvinenému, avšak ani jednoznačne potvrdiť. Nezistil u nej znaky syndrómu postraumatickej stresovej

poruchy.

Bol vypočutý aj svedok P. Č., ktorý uviedol, že keď prišiel domov, D. bola nervózna, plakala a povedala,
že bol tam, obžalovaný, s ktorým sa hádala a že sa jej vyhrážal. Nič viac nevedel.

Vzhľadom na skutočnosť, že nebolo možné zabezpečiť prítomnosť poškodenej D. Č. na hlavnom
pojednávaní, podľa § 88 ods. 1 Trestného poriadku bolo nariadené obmedzenie osobnej slobody
poškodenej a následne po realizácii tohto príkazu bol uskutočnený výsluch D. Č., z ktorého vyplynulo,
že v tom čase žila s P. Č., ale už chcela žiť s T.A. Č., preto už aj bývala v dome u P. Č., ktorý je otcom
T.. Bola unavená, chcela si ísť ľahnúť, preto dala špagát okolo klinca, kde jeden bol na zárubni dverí a

druhý koniec špagáta na kľučke dverí. Prišiel obžalovaný, bol opitý, roztrhal špagát, prišiel ku nej, chytil
za hruď, chytil nožík a držal ho v ruke, ľavou rukou ju držal stále za tričko, nôž bol čierny a špic mal
asi 10 cm a povedal, že keď sa k nemu nevráti tak ju zabije. Keď videla nôž, dala mu facku a utekalahore do osady. Bol k nej vulgárny. Aj mu povedala, že s ním nechce žiť, lebo má druhého. Obžalovaný
jej však povedal, že keď sa k nemu nevráti, tak ju zabije. Bála sa ho, lebo predtým ju niekedy aj zbil.

Poškodená zároveň po prečítaní výpovede z prípravného konania, z ktorej vyplynulo, že nôž mal mať 3
- 4 cm uviedla, že ona to nepovedala, ona len ukázala, aký bo veľký a opätovne ukázala asi 10 cm.

Nakoľko sa poškodená D. Č. na ďalšie hlavné pojednávanie nedostavila, bola táto svedecká výpoveď
na hlavnom pojednávaní prečítaná.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov obsiahnutých v spise, z ktorých zistil
nasledovné:

Výzvu na nastúpenie do výkonu trestu sp. zn. 31T 14/07 prevzal obžalovaný P. Č. dňa 5.4.2011 a na
základe príkazu na prepustenie obvineného zo zadržania do výkonu trestu odňatia slobody zo dňa

13.5.2011 bol dňa 13.5.2011 dodaný do výkonu trestu pod sp. zn. 31T 14/07.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu a fotodokumentácie, je zrejmá topografia miesta spáchania činu
uvedeného v bode 2/obžaloby.

Zo zápisu o dychovej skúšky vyplýva, že obžalovaný dňa 12.5.2011 o 12.49 hod. bol pod vplyvom
alkoholických nápojov a nafúkal 1,78 mg/l.

Zo správy FNsP J.A.Reimana je zrejmé, že doteraz nebol liečený na psychiatrickom oddelení.

Z evidencie priestupkov bolo zistené, že obžalovaný P. Č. sa dopustil dňa 10.9.2007 a dňa 7.3.2007
priestupkov proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v platnom znení. Podľa správy
o povesti, riešený priestupkovou komisiou, ale v mieste svojho bydliska nemá dobrú povesť, pretože
je realizátorom častých nezhôd a agresívnych výstupov. Je zlým príkladom pre rómsku mládež, ktorú
navádza na trestnú činnosť.

Z pripojeného registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 10 ráz súdne trestaný. Z pripojeného
spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 2T 59/11 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 9.1.2012 bol uznaný
vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona spáchaného formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 5

mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Tento rozsudok
nadobudol ohľadne obžalovaného P. Č. právoplatnosť dňa 31.5.2012, potom čo Krajský súd v Prešove
zamietol jeho odvolanie.

Ztaktovykonanéhodokazovania,zhodnotiacdôkazyjednotlivo,akoajvichsúhrnesúdzistilnasledovné:

Dňa 12.5.2011 obžalovaný P. Č. vnikol do domu P. Č. bez jeho súhlasu a bez súhlasu D. Č.K., ktorá sa
tam zdržiavala a žiadal od nej, aby sa k nemu vrátila, inak ju zabije, pričom ju držal rukou pod krkom

a v pravej ruke držal nôž.

Obžalovaný spáchanie skutku poprel a uviedol, že so D. Č. boli dohodnutí, že keď nepríde na autobus,
má ísť za ňou, šiel tam a D. Č. videl pri dome, kde býva P. Č. a tá, keď ho zbadala, išla do domu a
keď jej cez okno povedal, aby vyšla von, ona neposlúchla, na dverách bol špagát, bolo zamknuté, tak

ich otvoril a druhé boli sieťkované dvere, chcel ísť dnu, ale ona prišla za ním a keď sa jej spýtal, čo tu
robí, povedala, že má druhého. Obžalovaný ju pekne pýtal, aby išla s ním domov, že sa porozprávajú a
keďže ona povedala, že nejde, tak, jej povedal, že keď ju T. Č.Ň. zneužije a nechá, že ju nechce vidieť v
rómskej osade a toto možno zakričal a D. sa ho už aj bála, lebo si myslela, že ju bude biť. K domu uviedol,
že bola tam brána, nevie, či bola zatvorená, alebo otvorená, nevie ako sa dostal dnu, lebo mal vypité.

V prospech obžalovaného síce svedčí výpoveď znalca W.. V. X., ktorý ohľadne poškodenej D. Č. uviedol,
že táto nie je podľa znalca schopná správne vnímať, zapamätať si a správne reprodukovať prežité
udalosti a nemožno vylúčiť ani snahu poškodiť obvinenému, avšak dodal, že ani jednoznačne potvrdiť.Zo spáchania skutku je však priamo usvedčovaný ďalšími zabezpečenými a vykonanými dôkazmi, a to
najmä výpoveďou poškodenej D. Č., ktorá presne popísala, akým spôsobom sa stal skutok, a to tak,

keďže už chcela žiť s T. Č., už aj bývala v dome u P. Č., aj keď ešte bola družkou P. Ć.. Keďže bola
unavená, chcela si ísť ľahnúť, preto dala špagát okolo klinca, kde jeden bol na zárubni dverí a druhý
koniec špagáta na kľučke dverí. Prišiel obžalovaný, bol opitý, roztrhal špagát, prišiel ku nej, chytil za
hruď a chytil nožík a povedal, že keď s k nemu nevráti, tak ju zabije. Nožík držal v ruke, ľavou rukou
ju držal stále za tričko.

Uvedené korešponduje aj s ďalšími zabezpečenými dôkazmi v spise, najmä s výpoveďou svedkyne M.
S.,ktorávidelapoškodenú bezprostrednepodanomskutku.Svedkyňajuvnímalaakoveľmiprestrašenú
a trasiacu sa a poškodená D. Č. jej povedala, že ju Q. zabije, keď sa k nemu nevráti a že v ruke mal
nôž a mieril na ňu. Nepriamo obžalovaného usvedčuje aj svedok P. Č., ktorý takisto sprostredkovane
vypovedal, že poškodená D. Č. mu povedala, že sa jej obžalovaný vyhrážal.

Na základe takto zistených skutočností súd sa stotožnil s právnou kvalifikáciou uvedenou aj v bode
2/obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov a uzavrel, že obžalovaný P. Č. naplnil všetky
znaky skutkovej podstaty - zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona v

jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona.

Pokiaľ ide o objektívnu stránku zločinu vydierania podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona, túto bez pochýb
naplnil obžalovaný P. Č., lebo iného hrozbou násilia a inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal, t.j. aby sa
poškodená D. Č., k nemu vrátila, lebo inak ju zabije a zároveň čin spáchal závažnejším spôsobom a to

so zbraňou, ktorou nôž bezpochyby je, pričom so zbraňou je čin spáchaný nielen vtedy, ak sa použije na
priame fyzické násilie, ale aj vtedy, ak sa zbraň požije na zastrašovanie poškodeného. Zároveň svojim
konaním obžalovaný P. Č.Ň. naplnil aj všetky znaky prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194
ods.1Trestnéhozákona,nakoľkoobjektívnastránkajenaplnenátým,žeobžalovanýP.Č.bezpovolenia
vlastníka domu, resp. užívateľa domu, ktorým D. Č. je, vnikol do domu.

Obžalovaný je plne trestnoprávne zodpovedný subjekt a podľa vykonaného dokazovania konal formou
priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, lebo chcel ohroziť záujmy chránené trestným
zákonom a to slobodné rozhodovanie človeka, ako aj domovej slobody vlastníka, resp. aj užívateľa tých

priestorov, ktoré sa používajú na bývanie a ktorá je zároveň chránená aj Ústavou SR

Súd pri ukladaní druhu trestu a určovaní jeho výmery prihliadol na základné zásady ukladania trestov
a taktiež aj na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný P.

Č. sa ku skutku uvedeného v bode 1/obžaloby priznal a tento oľutoval, čo posúdil ako poľahčujúcu
okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. Na druhej strane obžalovanému priťažuje s poukazom
na znenie § 37 písm. h) a písm. m) Trestného zákona skutočnosť, že doposiaľ už bol odsúdený a
dopustil sa viacerých trestných činov.

Podľa § 41 ods. 1 prvá veta Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva, alebo viac trestných
činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich
najprísnejšie trestný.

Podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona, ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva, alebo viac

úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma, alebo viacerými
skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie
trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby
odňatia slobody. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri
mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody, možno v rámci

úhrnného trestu, uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených
trestných činov.Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr,
ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný
trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Obžalovaný spáchal skutky kladené mu za vinu skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený rozsudok
Okresného súdu Prešov zo dňa 9.1.2012, právoplatný dňa 31.5.2012, sp. zn. 2T 159/11 za iný jeho
trestný čin a preto ukladal súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu podľa § 42 ods. 1

Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 1 Trestného zákona, t. j. podľa toho ustanovenia, ktoré sa
vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, čo bolo v tomto prípade trestná sadzba uvedená v §
189 ods. 2 Trestného zákona, ktorá sa pohybuje v rozpätí štyri až desať rokov.

Vo všeobecnosti pri ukladaní trestu platí zásada, že páchateľovi je potrebné uložiť trest v rozsahu
proporcionálnom k závažnosti spáchanej trestnej činnosti, samozrejme po zohľadnení spôsobu

spáchania činu a jeho následku, zavinenia, pohnútky, ako aj všetkých priťažujúcich a poľahčujúcich
okolností, s prihliadnutím na jeho osobné pomery a možnosti jeho prevýchovy a nápravy.

S prihliadnutím na tieto vyššie uvedené skutočnosti, dospel súd k záveru, že uloženie iného trestu by
zjavne neviedlo k dosiahnutiu účelu trestu podľa Trestného zákona, a preto mu ukladal nepodmienečný

trest odňatia slobody s tým, že zároveň prihliadol na § 42 ods. 2 Trestného zákona, ako aj na znenie §
41 ods. 2 Trestného zákona, ako aj § 38 ods. 4 Trestného zákona. Keďže u obžalovaného prevažovali
priťažujúce okolnosti, tak ako je uvedené vyššie, súd trestnú sadzbu uvedenú v § 189 ods. 2 Trestného
zákona, t.j. v rozpätí 4 až 10 rokov, upravil podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona, teda zvýšil dolnú
hranicu trestnej sadzby o 1/3, v dôsledku čoho pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby 6 až 10

rokov a uložil mu trest na dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby.

Vyššie uvedený trest, uložený obžalovanému, súd považoval za primeraný a dostatočný na
zabezpečenie účelu Trestného zákona a dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd spolu s uložením súhrnného trestu zrušil výrok o treste
uloženom páchateľovi skorším rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 9.1.2012, sp. zn. 2T 59/11,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Nakoľko bol obžalovaný, v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu
odňatia slobody za úmyselný trestný čin, súd ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil
na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský
súd v Prešove cestou Okresného súdu Prešov.