Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Lenka Halmešová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 7C/371/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112232803
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2014:4112232803.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudkyňou JUDr. Lenkou Halmešovou v právnej veci navrhovateľa: D.,
E..A..O.., B.: XX XXX XXX, E. E. D. Z.. Č.. XX, XXX XX R., právne zastúpeného W. D., E..A..O.. I. X, XXX
XX R., proti odporcovi: E. A., Q. G. E. E. A., Ž. U. XX, R., o náhradu majetkovej škoda a nemajetkovej
ujmy, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Vo veci sp.zn. 7C/371/2012 sa navrhovateľ návrhom z 21.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu
k zaplateniu sumy 6116,19 eur z titulu majetkovej škody a sumy 1223,24 eur z titulu nemajetkovej
ujmy, z dôvodu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní 15- dňovej lehoty na
rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia, pričom súd rozhodol o tejto žiadosti až
dňa 10.05.2011( konanie sa začalo dňa 07.06.2010) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia s omeškaním o 337 dní.
Vo veci sp.zn. 7C/384/2012 sa navrhovateľ návrhom z 21.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu
k zaplateniu sumy 3403,72 eur z titulu majetkovej škody a sumy 680,74 eur z titulu nemajetkovej
ujmy, z dôvodu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní 15- dňovej lehoty na
rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia, pričom súd rozhodol o tejto žiadosti až
dňa 06.09.2012 ( konanie sa začalo dňa 11.07.2012) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia, teda s omeškaním viac ako 57 dní.
Vo veci sp.zn. 7C/427/2012 sa navrhovateľ návrhom z 21.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu
k zaplateniu sumy 7958,62 eur z titulu majetkovej škody a sumy 1591,72 eur z titulu nemajetkovej
ujmy, z dôvodu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní 15- dňovej lehoty na
rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia, pričom súd rozhodol o tejto žiadosti až
dňa 04.03.2011( konanie sa začalo dňa 18.03.2010) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia, teda s omeškaním viac ako 351 dní.
Vo veci sp.zn. 7C/460/2012 sa navrhovateľ návrhom z 21.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu
k zaplateniu sumy 3931,06 eur z titulu majetkovej škody a sumy 786,21 eur z titulu nemajetkovej
ujmy, z dôvodu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní 15- dňovej lehoty na
rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia, pričom súd rozhodol o tejto žiadosti až
dňa 06.03.2012 ( konanie sa začalo dňa 19.01.2012) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia, teda s omeškaním viac ako 47 dní.Vo veci sp.zn. 7C/64/2013 sa navrhovateľ návrhom z 21.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu
k zaplateniu sumy 3674,79 eur z titulu majetkovej škody a sumy 734,96 eur z titulu nemajetkovej
ujmy, z dôvodu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní 15- dňovej lehoty na
rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia, pričom súd rozhodol o tejto žiadosti až
dňa 10.03.2011 ( konanie sa začalo dňa 17.01.2011) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia, teda s omeškaním viac ako 52 dní.
Vo veci sp.zn. 7C/65/2013 sa navrhovateľ návrhom z 21.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu
k zaplateniu sumy 1059,86 eur z titulu majetkovej škody a sumy 211,97 eur z titulu nemajetkovej
ujmy, z dôvodu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní 15- dňovej lehoty na
rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia, pričom súd rozhodol o tejto žiadosti až
dňa 10.03.2011 ( konanie sa začalo dňa 11.08.2010) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia, s omeškaním viac ako 211 dní.
Vo veci sp.zn. 7C/337/2013 sa navrhovateľ návrhom z 21.09.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu
k zaplateniu sumy 1501,02 eur z titulu majetkovej škody a sumy 300,20 eur z titulu nemajetkovej
ujmy, z dôvodu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní 15- dňovej lehoty na
rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia, pričom súd rozhodol o tejto žiadosti až
dňa 21.06.2011 ( konanie sa začalo dňa 19.04.2011) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia, teda s omeškaním viac ako 63 dní.
Vo veci sp.zn. 7C/483/2012 sa navrhovateľ návrhom z 21.09.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu
k zaplateniu sumy 125 eur z titulu majetkovej škody a sumy 643,56 eur z titulu nemajetkovej ujmy, z
dôvodu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní 15- dňovej lehoty na rozhodnutie
o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia, pričom súd rozhodol o tejto žiadosti až dňa
12.04.2011 ( konanie sa začalo dňa 28.04.2010) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia, s omeškaním o 349 dní.
Vo veci sp.zn. 7C/22/2013 sa navrhovateľ návrhom z 17.09.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu k
zaplateniu sumy 125 eur z titulu majetkovej škody a sumy 330 eur z titulu nemajetkovej ujmy, z dôvodu
nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní 15- dňovej lehoty na rozhodnutie o žiadosti
súdneho exekútora na vydanie poverenia, pričom súd rozhodol o tejto žiadosti až dňa 20.01.2009 a to
rozhodnutím o poverení, s omeškaním viac ako 6 mesiacov.
Vo veciach 7C/483/2012, a v jej exekučnom konaní súd rozhodol o žiadosti na vydanie poverenia
rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a vo veci 7C/22/2013 a v jej exekučnom konaní
súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia a to rozhodnutím o vydaní poverenia.
Navrhovateľ uviedol, že márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že
správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a tiež došlo k vyvolaniu týchto rizík - k
zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, k insolvencii povinného,
pričom včasným rozhodnutím exekučného súdu mohol žalobca uskutočniť rad iných krokov smerujúcich
k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstva, pretože by vedel že žiadosť o udelenie
poverenia bola zamietnutá a je potrebné uskutočniť náhradu exekučného titulu. V týchto konaniach si
žalobca tiež z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej
škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, avšak ich vyčíslenie je rozdielne. Majetková škoda
predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti
o vydanie poverenia a rozhodnutím o nej. Žalobca vynaložil v tomto období: na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70 eura;
na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 euro; na poštovné a telekomunikačné výdaje
spojené s urgovaním stavu konania na exekučnom súde sumu 15 euro. Celkovo vynaložil žalobca
márne sumu 125 euro. Zároveň si žalobca uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup Okresného súdu je takej intenzity, ktorá má
za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu.
Poukázal na článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy
vychádzal pre možnú analógiu z doktríny prijatej Ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné
prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia
vo výške 20 000Sk, t.j. 660 eur ( 55 EUR za každý mesiac omeškania a to podľa mesiacov omeškania
súdu v jednotlivých exekučných konaniach).Vo veciach 7C/371/2012, 7C/384/2012, 7C/427/2012, 7C/460/2012, 7C/64/2013, 7C65/2013,
7C337/2013, v ktorých pripojených exekučných konaniach súd rozhodol o žiadosti na vydanie
poverenia rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, si žalobca z dôvodu nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy
v peniazoch. Zároveň poukazoval na to, že na jednej strane existuje relevantný exekučný titul -
rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť, avšak z pohľadu exekučného súdu je
materiálne nevykonateľný a na druhej strane, nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske
súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože
existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka právoplatne rozhodnutej veci.
Žalobcovi preto vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac
nemôže byť priznaná rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti
dlžníkovi zo vzťahu založeného Zmluvou o úver. Keďže nesprávny úradný postup Okresného súdu
je dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zmarenie nútenej
vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu, požaduje i náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Ďalej
uviedol, že nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu, že
správnym a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca mohol vďaka
skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehoty včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných
krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky
a jej príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Žalobca si
uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, sumu,
ktorá predstavuje 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom.
Žalobca vo všetkých vyššie uvedených veciach postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z.z.
a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody.
Žalovaný však do podania tejto žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.
Uznesením č.k. 7C/371/2012 - 26 zo dňa 28.03.2014 súd spojil na spoločné konanie veci tunajšieho
súdu vedené pod sp.zn. 7C/371/2012, 7C/384/2012, 7C/427/2012, 7C/460/2012, 7C/483/2012,
7C/22/2013, 7C/64/2013, 7C/65/2013 a 7C/337/2013 s tým, že ďalej sa konanie bude viesť pod sp.zn.
7C/371/2012.
Navrhovateľ ani odporca sa na pojednávanie nedostavili, odporca svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil
s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Právny zástupca navrhovateľa svoju neúčasť ospravedlnil dňa
04.06.2014 o 16,28 hod. a žiadal o odročenie pojednávania na iný termín z dôvodu, že v určenom čase
už boli vytýčené pojednávania pred Okresným súdom Zvolen senát 8C dňa 5.6.2014 od 8.30 hod. a
klient trvá na účasti splnomocneného advokáta a vylučuje substitúciu. Súd žiadosti právneho zástupcu
navrhovateľa o odročenie pojednávania nevyhovel, nakoľko toto ospravedlnenie nespĺňalo náležitosti
§ 119 ods. 1,2 OSP, to znamená, že účastník súdu neoznámil dôvod na odročenie pojednávania
bez zbytočného odkladu ako sa o ňom dozvedel, nakoľko o ním uvádzaných pojednávaniach musel
vedieť vopred. Okrem toho ospravedlnenie ani ničím nepodložil, to znamená nedoložil predvolanie na
pojednávanie s potvrdením o tom, kedy sa o ňom dozvedel. Nakoniec dôvod na odročenie pojednávania,
ktorý spočíva v kolízii termínov pojednávaní právneho zástupcu nie je relevantným dôvodom na
odročenie pojednávania, aj vzhľadom na množstvo pojednávaní s týmto žalobcom na rôznych súdoch.
Súd preto v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, jeho
právneho zástupcu a odporcu.
Odporca v písomnom vyjadrení navrhoval návrh zamietnuť. Poukázal na to, že návrh je zmätočný,
keď navrhovateľ síce podal písomný návrh a poukázal na konkrétne dôkazy , žiadne dôkazy však
sám nepredložil . Nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Ďalej uviedol, že návrh považuje za
podaný predčasne, keď neuplynula 6 mesačná lehota na predbežné prerokovanie nároku , v rámci ktorej
navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť , na základe čoho odporca nepovažoval nárok za predbežne
prerokovaný. K postupu exekučného súdu uviedol, že prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora
je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným
titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok Od 1.6.2011 15- dňová lehota na vydanie
poverenia pre uvedené exekučné tituly neplatí. Uviedol, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej
lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti
rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú
právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Uviedol ďalej, že posúdenie veci avyjadrenie právneho názoru súdu vo vzťahu k žiadosti o vydanie poverenia, ktoré sa naplno odrazili v
rozhodnutí, ktorým ju súd zamietol, nie je možné považovať za nesprávny úradný postup, ale za splnenia
ďalších zákonných podmienok by mohli viesť len k záveru o existencii nezákonného rozhodnutia. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietne a proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie. Lehota 15 dní sa
nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia a 15 dňová
lehota sa týka len prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného
titulu ( okrem titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku ). Ak ho súd nepoverí , 15-
dňová lehota neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať , že by to bol zámer zákonodarcu, keďže
ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na
vykonanie exekúcie a exekučného titulu. Vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku , nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu
vydaného bez účasti spotrebiteľa , preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Ďalej poukázal na to, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody , ktorá mala
vzniknúť z existencie prieťahov v súdnom konaní by súd mohol vychádzať len vtedy, ak by tieto boli
konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy , v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní , ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil previnenia, ktoré má za následok prieťahy v konaní, príp. v právoplatnom
rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva alebo právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o
ústavnej sťažnosti. Odporca namietal i premlčanie nároku a vzniesol námietku premlčania pri každom
uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15- dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009, t.j. tri roky pred dňom,
kedyboliodporcovidoručenéžiadostiopredbežnéprerokovanienároku. Čosatýkaprípadovuplatnenia
majetkovej škody vo výške istiny s príslušenstvom, tak navrhovateľ podľa názoru odporcu v prvom rade
nepreukázal existenciu dlžníka ako úplný základ pre preukázanie toho, čoho sa domáha, nepreukázal
ani vymožiteľnosť pohľadávky ako aj vznik a výšku škody. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky
príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, podľa odporcu nemožno
tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla škoda postupom okresného súdu. Odporca má za to, že navrhovateľ
nepreukázal , že by v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, že by mu vznikla
nemajetková ujma a majetková škoda.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhmi, vyjadrením žalovanej, list európskej komisie
generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť, článok z denníka SME, správa OS Nitra o nápade v
oddelení Er za roky 2009-2012 zo dňa 11.07.2013, pripojený spis OS Nitra 23Er/524/2010 z neho
najmä: žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie doručený súdu dňa 15.07.2010, návrh
na vykonanie exekúcie, zápisnica zo dňa 07.06.2010, rozsudok stáleho Rozhodcovského súdu zo
dňa 17.03.2010, uznesenie 23Er/524/2010-9 zo dňa 11.04.2011, uznesenie 23Er/524/2010-20 zo dňa
27.09.2012, pripojený spis OS Nitra 14Er/1013/2012 z neho najmä: žiadosť o udelenia poverenia na
vykonanie exekúcie doručený súdu dňa 17.08.2012, zápisnica, návrh na vykonanie exekúcie zo dňa
11.07.2012,rozsudokstálehoRozhodcovskéhosúdu zodňa02.06.2011,uznesenie14Er/1013/2012-12
zo dňa 27.08.2012, uznesenie KS Nitra 8CoE/23/2013-28 zo dňa 19.07.2013, pripojený spis OS
Nitra 12Er/276/2010 z neho najmä: žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie doručený
súdu dňa 28.04.2010, zápisnica - návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 18.03.2010, rozsudok stáleho
Rozhodcovského súdu zo dňa 18.11.2009, uznesenie 12Er/276/2010-17 zo dňa 29.12.2010, uznesenie
KS v Nitre 15CoE/215/2011-32, pripojený spis OS Nitra 23Er/174/2012-40 z neho najmä: žiadosť
o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie doručený súdu dňa 13.02.2012, zápisnica - návrh na
vykonanie exekúcie zo dňa 19.01.2012, rozsudok stáleho Rozhodcovského súdu zo dňa 03.08.2011,
uznesenie 23Er/174/2012-12 zo dňa 20.02.2012, uznesenie KS Nitra 8CoE/71/2013-34, pripojený
spis OS Nitra 23Er/96/2011 z neho najmä: žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie
doručený súdu dňa 10.02.2011, zápisnica - návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 17.01.2011, rozsudok
stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 15.10.2010, uznesenie 23Er/96/2011-10 zo dňa 22.02.2011,
pripojený spis OS Nitra 16Er/139/2010 z neho najmä: žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie
exekúcie doručený súdu dňa 19.10.2010, zápisnica - návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 11.08.2010,
rozsudok stáleho Rozhodcovského súdu zo dňa 16.07.2010, uznesenie 16Er/139/2010-9 zo dňa
07.02.2011, uznesenie 16Er/139/2010-14 zo dňa 24.05.2011, pripojený spis OS Nitra 19Er/497/2011
z neho najmä: žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie doručený súdu dňa 30.05.2011,
zápisnica zo dňa 19.04.2011, rozsudok stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 18.02.2011, uznesenie
19Er/497/2011-10 zo dňa 31.05.2011, uznesenie 19Er/497/2011-13 zo dňa 04.08.2011, pripojený spisOS Nitra 10Er/371/2010 z neho najmä: žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie doručený
súdu dňa 27.05.2010, zápisnica - návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 28.04.2010, rozsudok stáleho
Rozhodcovského súdu zo dňa 15.02.2010, uznesenie 10Er/371/2010-14 zo dňa 21.01.2011, uznesenie
KS Nitra 8CoE/31/2013-50, pripojený spis OS Nitra 23Er/5/2009 z neho najmä: žiadosť o udelenia
poverenia na vykonanie exekúcie doručený súdu dňa 08.01.2009, zápisnica - návrh na vykonanie
exekúcie zo dňa 11.12.2008, rozsudok stáleho Rozhodcovského súdu zo dňa 03.10.2008, poverenie
zo dňa 20.01.2009 a dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru:
Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 23Er/524/2010 súd zistil, že dňa 15.07.2010
podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného
zo dňa 07.06.2010. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. SR 13166/09.
Uznesením č.k. 23Er/524/2010-9 zo dňa 11.04.2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesením 23Er/524/2010-20 zo dňa 27.09.2012 súd
konanie zastavil.
Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 14Er/1013/2012 súd zistil, že dňa 17.08.2012 podal súdny
exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného zo dňa 11.07.2012.
Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. SR 04063/11. Uznesením č.k.
14Er/1013/2012-12 zo dňa 27.08.2012, súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.
Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 12Er/276/2010 súd zistil, že dňa 28.04.2010 podal súdny
exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného zo dňa 18.11.2009.
Uznesením č.k. 12Er/276/2010-17 zo dňa 29.12.2010, právoplatné dňa 09.11.2011, súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesením KS Nitra č.k.
15CoE/215/2011-32 zo dňa 24.08.2011, súd uznesenie Okresného súdu Nitra potvrdil. Uznesením
12Er/276/2010-40 zo dňa 10.05.2012, právoplatné 11.08.2012 súd konanie zastavil a exekútorovi trovy
exekúcie nepriznal. Uznesením 12Er/276/2010-40 zo dňa 10.05.2012 súd konanie zastavil.
Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 23Er/174/212 súd zistil, že dňa 13.02.2012 podal súdny
exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného zo dňa 19.01.2012.
Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. SR 07024/11. Uznesením č.k.
23Er/174/2012-12 zo dňa 20.02.2012, súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra 23Er/96/2011 súd zistil, že dňa 10.02.2011 podal súdny
exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného zo dňa 17.01.2011.
Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. SR 09325/10. Uznesením č.k.
23Er/96/2011-10 zo dňa 22.02.2011, súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol.
Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 16Er/139/2010 súd zistil, že dňa 19.10.2010 podal súdny
exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného zo dňa 11.08.2010.
Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. SR 06012/10. Uznesením č.k.
16Er/139/2010-9zodňa07.02.2011,právoplatný09.04.2011,súdžiadosťsúdnehoexekútoraoudelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesením 16Er/139/2010-14 zo dňa 24.05.2011 súd
exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov konania nepriznal.
Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 19Er/497/2011 súd zistil, že dňa 30.05.2011 podal súdny
exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného zo dňa 19.04.2011.
Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. SR 14821/10. Uznesením č.k.
19Er/497/2011-10 zo dňa 31.05.2011, súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol. Uznesením 19Er/497/2011-13 zo dňa 04.08.2011 súd exekučné konanie
zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov konania nepriznal.
Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 10Er/371/2010 súd zistil, že dňa 27.05.2010 podal súdny
exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného zo dňa 28.04.2010.
Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. SR 23469/09. Súd vyzval podaním zo dňa1.6.2010súdnehoexekútoraodoplnenielistínknávrhunavydaniepoverenia.Tietobolisúdupredložené
dňa 13.9.2010. Uznesením č.k. 10Er/371/2010-14 zo dňa 21.01.2011, súd žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
ZospisuOkresnéhosúduNitrasp.zn.23Er/5/2009súdzistil,žedňa08.01.2009podalsúdnyexekútorna
súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného zo dňa 11.12.2008. Exekučným
titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. SR 09544/08. Súd dňa 20.01.2009 poveril súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Bratislava na vykonanie exekúcie.
ZpísomnejodpovedinažiadosťoposkytnutiesúčinnostiOkresnéhosúduNitravyplýva,ženaOkresnom
súde v Nitre bol celkový nápad oddelenia Er v roku 2009 v počte 15.113, z toho počet vecí spoločnosti
Pohotovosť 464, v roku 2010 bol celkový nápad 14.879 vecí, z toho počet vecí spoločnosti Pohotovosť
370, v roku 2011 celkový nápad 21.196, z toho Pohotovosť bola 230 vecí a v roku 2012 bol celkový
nápad 24.980 vecí a z nich veci týkajúce sa spoločnosti Pohotovosť v počte 198.
Podľa§4ods.1písm.a)bod1.zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.
Podľa§16ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu, ak príslušný
orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,
môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa§17ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak. 1a)
Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa§15ododňapodaniažiadostidoskončeniaprerokovania,najdlhšievšakpočasšiestichmesiacov.
Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu,
ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučnýporiadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonovpodľatohtozákonamožnovykonaťexekúciu
aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento
návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu
(§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) platného do 31.5.2010, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) platného od 1.6.2010 do 31.5.2011, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) platného od 1.6.2011, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade
rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších
predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Navrhovateľ pred podaním žaloby v predmetných veciach podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.
písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody.
Žalovaný však do podania predmetných žalôb na žiadosť pozitívne nereagoval. Žalovaná sa vyjadrila,
že dňa 23.4.2012 jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
pričom je zrejmé, že žalobca podal žalobu na súd ešte pred uplynutím 6-mesačnej lehoty( 1.10.2010).
Má za to, že žalobca sa môže domáhať svojho nároku na súde až po uplynutí tejto lehoty, preto považuje
podaný návrh za predčasne uplatnený na súde. K tejto námietke odporcu, že navrhovateľ podal návrh
na súd predčasne uvádza, že aj keď návrh bol podaný pred uplynutím 6 mesačnej lehoty, ku dňurozhodovania súdu o návrhu navrhovateľa už bolo zrejmé, že odporca neuznal nárok navrhovateľa a v
rámci predbežného prerokovania ho neuspokojil, čo vyplynulo aj z vyjadrenie odporcu a preto mal súd
za to, že v čase rozhodovania súdu 6 mesačná lehota uplynula. Preto návrh už nemožno považovať
za predčasne podaný.
Súd na základe vykonaného dokazovania a v zmysle citovaných zákonných ustanovení návrh zamietol.
Navrhovateľ sa v konaní domáhal náhrady majetkovej škody a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
z dôvodu nesprávneho úradného postupu, ktorý má spočívať v tom, že k rozhodnutiu súdu o žiadosti
na vydanie poverenia nedošlo v zákonnej 15 dňovej lehote, resp. primeranej lehote ako aj preto,
že exekučný súd skúmal opätovne právo navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny bez splnenia
zákonných podmienok na takýto postup.
Súd po vykonaní dokazovania dospel k tomu, že vo všetkých vyššie uvedených veciach a z ich
pripojených exekučných spisov Okresného súdu Nitra bolo zistené, že v čase podania týchto návrhov na
vydanie poverenia, boli exekučným titulom vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov a to podľa
§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Nárok na náhradu škody si navrhovateľ uplatňoval podľa
§ 9 zákona č. 514/2003 Z.z., keď podľa neho príslušný súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu
verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných
prieťahov v konaní. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že exekučné konania v 7 z vyššie uvedených 9
exekučných vecí ( s výnimkou veci sp. zn. 12Er/276/2010, sp.zn. 10Er/371/2010, sp. zn. 23Er/5/2009 )
boli začaté po 1.6.2010, teda v čase účinnosti Exekučného poriadku, kde v § 44 ods. 2 ( platné po
1.6.2010) je uvedené, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Práve vo
všetkých vyššie uvedených exekučných veciach bol exekučným titulom rozsudok rozhodcovského súdu,
ktorý súd preskúmaval a preto nebol povinný v zmysle § 44 ods. 2 EP rozhodnúť o vydaní poverenia
v lehote do 15 dní.
Ďalej z vykonaného dokazovania vyplýva, že súd o žiadostiach o udelenie poverenia vo vyššie
uvedených veciach rozhodol podstatne skôr, teda v kratšej lehote, ako to uvádza navrhovateľ vo svojich
návrhoch.
V exekučnej veci 14Er/1013/2012 ( 7C/384/2012) súd zistil, že dňa 17.8.2012 podal súdny exekútor
na súd žiadosť o udelenie poverenia, pričom súd rozhodol uznesením č.k. 14Er/1013/2012-12 zo
dňa 27.08.2012 tak, že súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Súd rozhodol v lehote 10 dní a nie v omeškaní 57 dní! Tiež z exekučného spisu Okresného
súdu Nitra sp. zn. 23Er/174/2012 ( 7C/460/2012) súd zistil, že dňa 13.2.2012 podal súdny exekútor
na súd žiadosť o udelenie poverenia, pričom súd rozhodol uznesením č.k. 23Er/174/2012-12 dňa
20.02.2012, tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Súd rozhodol v lehote 7 dní a nie v omeškaní 47 dní! Ďalej v exekučnej veci Okresného súdu Nitra sp. zn.
23Er/96/2011 ( 7C/64/2013) súd zistil, že dňa 10.2.2011 podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie
poverenia, pričom súd rozhodol uznesením č.k. 23Er/96/2011-10 dňa 22.02.2011, tak, že žiadosť
súdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietol.Súdrozhodolvlehote12dnía
nie v omeškaní 52 dní! Z exekučného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 19Er/497/2011 ( 7C/337/2013)
súd zistil, že dňa 30.5.2011 podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, pričom súd
rozhodol uznesením č.k. 19Er/497/2011-10 dňa 31.05.2011, tak, že žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, to znamená, že súd rozhodol do jedného dňa a nie
v omeškaní 63 dní! Návrhy navrhovateľa týkajúcich sa týchto vecí sú preto jednoznačne nedôvodné už
aj z toho dôvodu, že súd rozhodol podstatne skôr ako to uvádza navrhovateľ, t.j. dokonca v rámci 15-
dňovej lehoty na vydanie poverenia.
Vovecivedenejpodsp.zn.25Er/5/2009(7C/22/2013)súdzistil,žedňa08.01.2009podalsúdnyexekútor
na súd žiadosť o udelenie poverenia a exekučný súd rozhodol dňa 20.01.2009 tak, že poveril súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého na vykonanie exekúcie, to znamená, že súd rozhodol v lehote - do
12 dní. I v tejto veci bola dodržaná lehota 15 dní na vydanie poverenia, preto bol návrh jednoznačne
nedôvodný.
Vo veci vedenej pod sp. zn. 10Er/371/2010 ( 7C/483/2012) súd zistil, že dňa 27.5.2010 podal súdny
exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, pričom exekučným titulom na vykonanie exekúcie
bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s.
Bratislava. Súd vyzval podaním zo dňa 1.6.2010 súdneho exekútora o doplnenie listín k návrhu na
vydanie poverenia. Tieto boli súdu predložené dňa 13.9.2010. Uznesením č.k. 10Er/371/2010-14 zo
dňa 21.01.2011, súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Tiež vo veci sp. zn. 12Er/276/2010 súd zistil, že dňa 28.04.2010 podal súdny exekútor na súd žiadosťo udelenie poverenia, pričom exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava. Uznesením č.k.
12Er/276/2010-17 zo dňa 29.12.2010, právoplatné dňa 09.11.2011, súd žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie sa
začalo za účinnosti Exekučného poriadku platného od 1.2.2002 do 31.5.2010, kde v § 44 ods. 2 EP
je uvedené „súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu.“ Z dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie
poverenia, ale sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie.
Zároveň súd poukazuje na to, že nie každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť ako zbytočný prieťah v
konaní. Nedodržanie zákonných lehôt sa nepovažuje vždy automaticky za porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy SR). Sú rozhodujúce všetky
okolnosti danej veci. Musí ísť o významné prieťahy v konaní, ktoré možno kvalifikovať ako zbytočné
prieťahy, neefektívny postup. (I ÚS 16/02, I ÚS 63/00).
Pokiaľ ide o vytýkaný nesprávny úradný postup v preskúmavaní práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu
v časti istiny ( vo veciach sp.zn. 7C/371/2012, 7C/384/2012, 7C/427/2012, 7C/460/2012, 7C/483/2012,
7C/22/2013, 7C/64/2013 ) súd poukazuje na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku , podľa ktorého
je exekučný súd ex offo povinný skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Exekučný
poriadok označuje za exekučný titul nielen vykonateľné rozhodnutie súdu, ale napr. aj vykonateľné
rozhodnutia orgánov verejnej správy, rozhodcovských súdov a iných orgánov. Ak je predmetom
rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku
v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci neúčinnosť,
a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. Takúto interpretáciu označených ustanovení zákona o
rozhodcovskom konaní v spojitosti s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje naplnenie príkazu
vyplývajúceho z princípu ochrany práv spotrebiteľa, ktorým je odstránenie značnej nerovnováhy v
právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. V spotrebiteľských
veciachjepomernečasté,ževšeobecnýsúdmôžeprvýkrátposkytnúťspotrebiteľovizúradnejpovinnosti
účinnú a spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského rozsudku.
Žalobca ako oprávnený vo vyššie uvedených veciach žiadnym spôsobom nepreukázal, že by počas
tejto doby bol v neistote a hrozila mu akákoľvek škoda. Rovnako žalobca nepreukázal, že doba od
doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia o jej zamietnutí, viedla k
strate jeho legitímnych očakávaní, že nastane zákonom predpokladaný stav a vyvolala riziko ohrozujúce
konečné vymoženie pohľadávky, keďže v mnohých iných exekučných veciach žalobcu ako oprávneného
bola spochybnená právomoc rozhodcovského súdu, resp. materiálna vykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku. Nepochybne o žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté. V
postupe Okresného súdu Nitra neboli zistené žiadne pochybenia, konal riadne aj s poukazom na
extrémne množstvo exekučných konaní v danom období práve zo strany navrhovateľa, a preto možno
konštatovať, že sa nedopustil nesprávneho úradného postupu. Vzhľadom k uvedeným konštatovaniam
je zrejmé, že absentuje prvotná podmienka pre vznik zodpovednosti štátu, a to nesprávny úradný postup
orgánu verejnej moci, ktorý nesprávny úradný postup nebol v konaní preukázaný.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Škodou sa pritom rozumie majetková
ujma, ktorá vznikla fyzickej alebo právnickej osobe, je vyjadriteľná v peniazoch a spočíva v zmenšení
( úbytku ) existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba
vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp., aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky
toho, že navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné.
Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal ich vznik. Podľa názoru súdu sa žalobcovi nepodarilo vôbec preukázať, že by
mu v súvislosti s postupom Okresného súdu Nitra v exekučnej veci vznikla akákoľvek škoda, či ujma.Žalobca si uplatnil nárok na náhradu nákladov spojených so správou a vymáhaním pohľadávky, keď
nutnosť spravovať pohľadávku oprávneného zapríčinil povinný už tým, že nesplnil svoj dlh a oprávnený
musel prikročiť k vymáhaniu formou exekúcie. Znamená to, že vznik nákladov žalobcu ako oprávneného
v exekučnom konaní na správu a vymáhanie pohľadávky nie je v príčinnej súvislosti s postupom
Okresného súdu Nitra v daných exekučných veciach. Samotné vedenie exekučného konania bez ohľadu
na jeho dĺžku nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného, resp. exekútora,
s povinným a nie je ani dôvodom k vzniku insolventnosti povinného, pretože spravidla dôvodom
neplnenia dlhu povinného je jeho insolventnosť ešte v čase pred rozhodnutím v základnom konaní.
Tieto všeobecne známe riziká sú i rizikom každého podnikateľského subjektu. Samotnú situáciu vyvolal
sám žalobca tým, že uprednostnil rozhodcovský súd (súkromnoprávny orgán) pred všeobecným súdom,
ktorý by nepochybne pri rozhodovaní vychádzal zo zákona o spotrebiteľských úveroch, zákonoch na
ochranu spotrebiteľa a súdnej praxe. Žalobcovi musela byť všeobecne známa ( vzhľadom na predmet
jeho podnikania - poskytovanie úverov z vlastných zdrojov), a to ešte pred podaním návrhu na vykonanie
exekúcie, rozhodovacia prax všeobecných súdov v danej problematike rozhodcovských rozsudkov.
Preto, ak by aj žalobcovi vznikla majetková škoda a nemajetková ujma, nebola preukázaná súvislosť
ich vzniku s postupom Okresného súdu Nitra v exekučnej veci. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov
súd návrh žalobcu považoval za neopodstatnený.
Ďalej súd poukazuje aj na to, že vo všetkých vyššie uvedených exekučných veciach bola daná
žiadosť o vydanie poverenia na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozhodnutia vydaného na
základe spotrebiteľského vzťahu. Vzhľadom na problematiku spotrebiteľských vzťahov a na rozsiahlu
právnu úpravu týkajúcu sa ochrany spotrebiteľa, bolo povinnosťou súdu aj v rámci exekučného konania
skúmať toto rozhodcovské rozhodnutie s poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie
vo veci C 40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, podľa ktorého
smernicu 93/13 treba vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na
nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ
má na tento účel k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave, aj bez návrhu
posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo
poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať
takéto posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú
doložku, prináleží tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho
práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. (bod 59). S poukazom
na uvedené súd posúdil väčšiu zložitosť a náročnosť po právnej stránke a nevyhnutnosť skúmania
rozhodcovského rozhodnutia. Súd nie je len nejaký „štatista“, ktorý automaticky udeľuje poverenia na
žiadosť exekútora. Ide o súdne rozhodnutie, ktoré musí vychádzať z objektívneho zistenia a posúdenia.
Preto i v prípade, keď by súd mal byť viazaný 15- dňovou lehotou na vydanie poverenia, práve vzhľadom
na závažnosť a obtiažnosť veci (spotrebiteľskej) pri dodržiavaní zvýšenej ochrany spotrebiteľov, nie
je možné dodržanie tejto lehoty pre udelenie poverenia. Hoci je táto lehota daná zákonom, vzhľadom
na všetky skutočnosti s poukazom na zvýšenú ochranu spotrebiteľa, prípadné jej nedodržanie nie je
závažné, resp. nie je tak závažné, ako by závažné bolo porušenie ochrany spotrebiteľa.
Na záver súd poukazuje na to, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR je kompetentný
preskúmať Ústavný súd SR, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom
na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií:
zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný
preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na
podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad
by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať
postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade
škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by
to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom
uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve.
K odporcom vznesenej námietke premlčania súd uvádza, že nárok navrhovateľa za premlčaný
nepovažuje, keďže odo dňa, kedy bolo právnemu zástupcovi oprávneného doručené uznesenie, ktorým
bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá, do podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody u odporcu, neuplynula lehota 3 rokov ani v jednej z vyššie uvedených vecí. Jedine vo
veci vedenej pod sp.zn. 25Er/5/2009 ( 7C/22/2013) súd zistil, že dňa 08.01.2009 podal súdny exekútorna súd žiadosť o udelenie poverenia a exekučný súd rozhodol dňa 20.01.2009 tak, že poveril súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého na vykonanie exekúcie ( poverenie doručené 29.1.2009), to znamená,
že súd rozhodol v lehote - do 12 dní. V tejto veci bol nárok navrhovateľa premlčaný, nakoľko došlo
k uplynutiu 3- ročnej premlčacej doby. Navyše v tejto exekučnej veci bola dodržaná lehota 15 dní na
vydanie poverenia, preto bol návrh jednoznačne nedôvodný.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne si neuplatnil a taktiež mu žiadne zo spisu nevyplývajú.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného
súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postúp súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha./ § 205 ods. 1 O.s.p./
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d ) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.