Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. jún 2014

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 11C/593/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612209356
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Cambelová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2014:4612209356.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Ľubicou Cambelovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom Pribinova ul. č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika,
za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 811 11
Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy,

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd nepriznáva žalovanej náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd stanovil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1227,26 eur
z titulu majetkovej škody a 245,45 eur z titulu nemajetkovej ujmy, všetko do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. Žalobca uviedol, že navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku,
ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 4381756 dlžníkom Q. J., F..
X.X.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil exekučnej veci číslo Ex
1776/2010. Súdny exekútor požiadal Okresný súd Topoľčany o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej
právnej zložitosti, nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkom konania, ktorá by mohla mať svojou
komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu (návrh na vykonanie
exekúcie, ako aj žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, spĺňali všetky materiálne a

formálne náležitosti predpokladané zákonom), rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie až dňa 26.1.2011 (konanie sa začalo dňa 8.3.2010) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom
stanovenej doby (omeškanie viac ako 324 dní). Nesprávny úradný postup charakterizovaný nevydaním
rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov,
vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, bol príčinou konkrétneho následku,
ktorý sa prejavili vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na strane žalobcu. Exekučný súd

vykonaním postupu podľa ust. § 44 ods.2 Exekučného poriadku (preskúmanie žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu - rozsudok
rozhodcovského súdu sp. zn.: SR 14924/09, vykonateľný: 8.10.2009) spôsobom odporujúcim zákonu,
t.j. vykonaním procedúry preskúmania bez splnenia zákonných podmienok, keď súd bez ďalších
legálnych predpokladov založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces
zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených
právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci (úhrada pohľadávky veriteľa na

základe uzatvorenej Zmluvy o úvere) na ust. § 44 ods.2 Exekučného poriadku, čím sa postavil do
pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámcizverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží a teda prekročil mieru možného rozhodovania
o zákonom vymedzenom okruhu spoločenským vzťahov a porušil tak fundamentálnu zásadu právneho
štátu - zásadu legality (čl.2 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky). Všeobecný súd, ktorý koná v pozícii

exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému
rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre
veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul zrušený. Ak všeobecný súd
v pozícii exekučného súdu koná tak, že sám rozhoduje vo veci samej (len v závere konania z dôvodu
absolútnej nemožnosti vydať zamietavé meritórne rozhodnutie sa obmedzí na využitie iného druhu

rozhodnutia - uznesenia, ktorým odmietne vydať poverenie na vykonanie exekúcii - avšak s rovnakými
účinkami pre veriteľa a dlžníka spočívajúcimi v zániku vykonania práva), uskutočňuje činnosť, ktorá by
mu náležala len vtedy, ak by konal v pozícii meritórneho súdu odvodzujúceho svoju právomoc od ust.
§ 40 a nasl. zákona č.244/2002 Z.z. (ďalej len „ZoRK"). Exekučný súd nie je súdom v zmysle ust. §
40 a nasl. ZoRK, nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní
vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Zákonodarca

kreáciou ust. § 40 a § 43 ZoRK prejavil vôľu poveriť všeobecný súd meritórnym rozhodovaním o
veci na ktorú by bol inak príslušný rozhodcovský súd len vtedy, ak dôjde k splneniu formálnych a
materiálnych podmienok definovaných v ust. § 40 ZoRK a ak takéto splnenie podmienok nastane včas,
tj. v lehote upravenej v ust. § 41 ZoRK. Inými slovami, ak nedôjde k včasnému splneniu formálnych a
materiálnych podmienok obsiahnutých v ust. § 40 ZoRKzanikne právomoc všeobecného súdu meritórne

rozhodovať o veci zrealizovaním úplného judiciálneho procesu zahŕňajúceho zistenie skutkového stavu
veci, výberu právnych noriem a aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový
stav. Dôsledkom realizácie právomoci všeobecného súdu upravenej v ust. § 40 ZoRK je inter alia
zrušenie rozhodcovského rozsudku. K zrušeniu dochádza s cieľom autoritatívne zamedziť účinkom
rozhodcovského rozsudku na právne postavenie žalovaného (dlžníka). Z hľadiska princípu právnej

istoty, ktorý musí dotvárať stav ústavnosti v právnom štáte, nemôže ten istý štátny orgán - všeobecný
súd - dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkom rozhodcovského
rozsudku na právne postavenie v mieste a v inom čase, a to tam, kde ich platné právo zaraďuje. Ak v
zákone existuje obmedzenie právomoci všeobecného súdu v rámci konania o opravnom prostriedku,
je potrebné pripomenúť, že tieto obmedzenia sú zákonodarcom nastavené proporcionálne k ochrane

základného práva žalobcu, a to nielen v rovine normatívnej, ale tiež pri posudzovaní konkrétneho
prípadu v rovine výkladu a aplikácie takýchto obmedzení. Základné práva totiž nevytvárajú len rámec
obsahu jednoduchého práva, ale aj rámec jeho interpretácie a aplikácie. Všeobecný súd si preto musí
byť pri výklade a aplikácii podmienok pripustenia revízie rozhodnutia vedomý toho, že zasahuje do
právneho postavenia účastníkov konania, čím degraduje ochranu ich subjektívnych práv a to bez

ohľadu na to, aký iný účel revízneho konania sleduje štát (napr. posilňovanie pozície spotrebiteľa ap.)
Tento účel nemôže prevážiť nad ochranou subjektívnych práv účastníka konania tak, že sa ochrana
subjektívnych práv celkom vyprázdni, resp. vôbec nezabezpečí. Ochranu práva, pre ktorú existovala
právnymi predpismi vymedzená procesná cesta (v okolnostiach prípadu cesta aplikácie ust. § 40 a
nasl. ZoRK), ktorou súdna oprava rozhodnutí rozhodcovských súdov svojou zvláštnou povahou bez

pochybností je, nie je možné využiť dodatočne po tom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť a to
cestou kontroly rozhodcovského rozhodnutia exekučným súdom, ktorej účel je odlišný. Exekučný súd
tým, že svojím nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu
v časti istiny a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý
založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobcom ako oprávneným a dlžníkom ako

povinným odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej, vyššie označenej, zmluvy o úver. Na jednej
strane totižto existuje právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je
možno zrušiť pre uplynutie lehoty ust. § 41 ZoRK a chýbajúci subjektívny prvok-, ktorý vyvolá právne
účinky, avšak je z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný a na druhej strane nie je
možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu na zaplatenie

istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci
právoplatne rozhodnutej. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na
ktorú je súd povinný prihliadať ex offo. Podľa platnej právnej úpravy je rozsudok rozhodcovského súdu
rovnocenným exekučným titulom s rozsudkom vydaným všeobecným súdom v občianskom súdnom
konaní. Opísaný postup exekučného súdu hodnotí žalobca ako nesprávny a v rozpore so zákonom,

konkrétne ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by
umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe a
rovnako tak neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosťistiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím
ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali
smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania

nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
(napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn.: I. ÚS 41/02, III. ÚS 117/02,1. ÚS 13/05). Žalobca
si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody
ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčísľuje nasledovne: Žalobcovi vznikla majetková škoda
v celkovej výške 1227,26 eur predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť

priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti
dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úver. Nemôže preto tiež nastať
akceptácia návrhu

na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu. Zároveň si žalobca uplatňuje
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu
ochranu zaručeného § 46 ods. l Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces

zaručeného § 6 ods. l Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Nesprávny úradný postup okresného súdu je dôsledkom jeho nesústrednej činnosti takej intenzity, ktorá
má za následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu. Nesprávnym úradným
postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu, že správnym a zákonným postupom

súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného
súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu
úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by
vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Postup exekučného súdu zamedzil žalobcovi
správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára. Náhradu nemajetkovej ujmy žalobca vníma ako

spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov a základných práv. Žalobca
uvádza aj ďalšie dôvody na podporu svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy: Neexistencia
akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vniknutú
situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou
nemožnosťou súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva, vyvolala u žalobcu, resp. u

členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti,
neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti; Vytvorenie absolútnej nemožnosti súdneho
uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej
príslušenstvom zánik ďalšíchplánovanýchpodnikateľskýchaktivítžalobcu,akoajzánikužvytvorených
podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu

na strane žalobcu, ale aj na strane jeho majiteľov; Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila
ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol
prijať. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie
vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a
princípov právneho štátu. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné

zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho
práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu
dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie
(spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) sumu
245,45 eur, t.j. 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom (hodnoty majetkového práva postihnutého

procesnou deformáciou). Žalobca postupoval podľa ust. § 15 ods. l zákona č. 514/2003 Z.z. a písomnou
žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný
však do podania tejto žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval. Žalobca na pojednávaní trval na podanej
žalobe a na písomných stanoviskách. Žalobca sa domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy , ktorá
mu vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý rozhodol o zamietnutí

žiadosti o vydanie poverenia na výkon exekúcie na podklade právoplatného rozhodcovského rozsudku.
Žalobca poukázal na znalecký posudok vypracovaný znalcom Dr. Slašťanom č.1/2013, ktorý sa zaoberá
interpretáciou a aplikáciou smernice Rady č.93/13EHS. V závere posudku konštatuje, že bez plnenia
ďalšíchosobitnýchpodmienokeurópskeprávonevylučujeriešeniesporovzmajetkovoprávnychvzťahov
prostredníctvom rozhodcovských súdov. Žalobcovi týmto vznikla škoda spočívajúca v nemožnosti

iniciovania ďalšieho konania, v ktorom by mohli byť jeho nároky uspokojené.Súd pojednával v neprítomnosti žalovanej podľa § 101 ods. 2 O.s.p., nakoľko bola riadne predvolaná
a nepožiadala o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Vo svojom písomnom ospravedlnení
súhlasila s prejednaním a rozhodnutím veci v neprítomnosti povereného zástupcu žalovanej plne

sa pridržiavajúc písomných vyjadrení žalovanej. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla,
že žalobu považuje za právne neopodstatnenú a žiada ju zamietnuť v celom rozsahu z dôvodu
nepreukázania základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v
zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Žalovaná poukázala na nedostatky žaloby, pre neuvedenie spisovej
značky príslušného exekučného konania, pre neuvedenie relevantných údajov, ako dátumov doručenia

podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumov, kedy sa žalobca dozvedel o
vzniku škody . Žalobca nepriložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu
predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy. Žalobca síce uviedol
časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť
na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Žalovaná navrhla súdu aplikáciu
ustanovenia § 43 ods. 1 O.s.p. Zo žaloby nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si žalobca

uplatňuje škodu, keďže v žalobe sa tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu
si uplatňuje svoj nárok. Nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného
postupu z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia alebo z
dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní, je
potrebné poznamenať, že žalobca síce uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie, avšak formu

žiadostí o informáciu o stave konania nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval
k zabráneniu tvrdených prieťahov a ak ich účinnému odstráneniu. Žalovaná poukázala na to, že
sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje
právo). To, že tak žalobca nekonal, je možné pripísať iba jemu. Žalovaná má zato, že všeobecný súd
v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má

iba predseda súdu alebo Ústavný súd Slovenskej republiky. Uviedla, že prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nárokov na náhradu škody zo dňa 23.4.2012 jej boli doručené dňa 23.4.2012 a vzhľadom
na skutočnosť, že už 27.9.2012 bola okresnému súdu doručená predmetná žaloba, je zrejmé, že
žalobca ju nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr. Žalobca neposkytol súčinnosť na predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, čím zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na

náhraduškody,oprerokovaniektoréhosámpožiadal.MinisterstvospravodlivostiSRpretonárokžalobcu
považuje za predbežne neprerokovaný. Žalovaná uviedla, že pri posudzovaní otázky nesprávneho
úradného postupu spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti súdu vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote je podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012 Z.z. explicitne
uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu

spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, pričom žalobca doposiaľ dôkazy potrebné na posúdenie tejto otázky, predpokladané týmto
ustanovením, nepredložil. Prax ukázala už dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora je výraznou
prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je
notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45

ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Unáhlené konanie zo strany súdov by
mohlo viesť k nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu prípadu a tým aj otázky, či rozhodcovský
rozsudok spĺňa všetky kritéria zákonnosti. Žalovaná poukázala na znenie ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011, na to, že 15 dňová lehota od doručenia žiadosti na
písomnépoverenieexekútoraneplatí,akideoexekučnýtitulpodľa§41ods.2písm.c)ad).Ustanovenie

§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku znie: „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“. Pred 1.6.2011 § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného
poriadku znel:“ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených". V
samotnej dôvodovej správe k novelizovanému ustanoveniu § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku je
uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul

osvedčila svojím autentickým výkladom aj Národná rada Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor
SR. Skutočnosť, že sa do formulácie vložili slová „rozhodnutí rozhodcovských súdov“, predstavovala
len explicitnejšie ujasnenia litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia.
Argumentácia žalobcu je v interpretácii toho, čo zamýšľal zákonodarca , nefundovaná a nepravdivá
a § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj pred

1.6.2011. Zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota pätnástich dní sa
nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia. Pätnásťdňová
lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu
(okrem exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku). Ak ho súd nepoverí,pätnásťdňová lehota neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu, keďže
ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na
vykonanie exekúcie a exekučného titulu. Žalobca si v súvislosti so zamietnutím návrhu na vydanie

poverenia uplatňuje svoj nárok titulom nesprávneho úradného postupu, ktorý podľa neho spočíva v
nesprávnej aplikácii právnych predpisov. Napriek absencii legálnej definície pojmu nesprávny úradný
postup v samotnom zákone je v súlade so závermi rozhodovacej praxe v tejto oblasti nutné dospieť k
záveru, že ide o tie prípady vzniku škôd, ktoré sú vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci než
rozhodovacou. Nesprávnym úradným postupom je porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami

pre postup štátnych orgánov pri ich činnosti a to najmä takej, ktorá nevedie k vydaniu rozhodnutia. Hoci
nie vylúčené, aby škoda za ktorú štát zodpovedá bola spôsobená aj nesprávnym úradným postupom
realizovaným v rámci činnosti rozhodovacej, avšak pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony
tzv. úradného postupu sami o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak by aj bolo rozhodnutie vydané,
bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia. Je nepochybné, že posúdenie veci a vyjadrenie právneho
názoru súdu vo vzťahu k žiadosti o vydanie poverenia, ktoré sa naplno odrazili v rozhodnutí, ktorým ju

súd zamietol, nie je možné považovať za nesprávny úradný postup, ale za splnenia ďalších zákonných
podmienok by mohli viesť len k záveru o existencii nezákonného rozhodnutia. Pre úspešné uplatnenie
nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, je okrem iného nevyhnutné, aby
nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie
z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti

rozhodnutiu. Táto podmienka nepochybne nie je v prípadoch zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie namietaných žalobcom splnená. Predmetné rozhodnutie okresného súdu nie
je možné považovať za nezákonné a zároveň jeho zákonnosť/nezákonnosť nie je možné posudzovať
v tomto konaní. Otázku správnosti postupu pri rozhodovaní o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia
taktiež nie je na mieste posudzovať. Ide o namietanie samotného rozhodnutia, a preto nie je možné

hovoriť o nesprávnom úradnom postupe. Žalovaná poukázala na to, že v zmysle uznesenia Ústavného
súdu SR z 3.3.2011 č.k. IV. ÚS 60/2011-13, uznesenia Najvyššieho súdu SR z 13.10.2011 sp. zn.
3Cdo 146/2011, uznesenia Najvyššieho súdu SR z 26.9.2011 sp. zn. 3MCdo 11/2010 a uznesenia
Najvyššieho súdu SR z 29.3.2011 sp. zn. 5Cdo 291/2010, vnútroštátny súd má povinnosť ex offo
preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky

rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne
procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. V takomto prípade
prináleží súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú,
s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný. Pokiaľ je podmienka

existencie vnútroštátneho práva prikazujúceho za určitých okolností prieskum materiálnej stránky
rozhodcovského rozsudku v rámci rozhodovania o návrhu na výkon rozhodcovského rozsudku splnená
( § 45 zákona o rozhodcovskom konaní), potom postup súdu, ktorý z toho vyvodí dôsledky vyplývajúce
zo slovenského právneho poriadku, je legitímny. Poukazujúc na judikatúru Ústavného súdu sp. zn. I.ÚS
16/02, žalovaná uviedla, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky

prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie, je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje
osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich
režimu spotrebiteľských zmlúv. Žalovaná poukázala na ustanovenia § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.
v znení zák. č. 412 /2012 Z.z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri

posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní.
Žalobca si vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani
povinnosť tvrdenia a ani povinnosť ich preukázania a teda žalovaná nepovažuje existenciu prieťahov
v konaní za preukázanú. Žalovaná vzniesla námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku,
pri ktorom došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009 t. j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanej
doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. V prípade, ak mala žalobcovi vzniknúť
škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie po 15 dňovej lehote, lehota na uplatnenie tohto nároku ( premlčacia lehota)
uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia pätnásťdňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa názoru žalovanej žalobca nepreukázal
existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické. Od povinnosti riadne
preukázať vznik škody a výšku škody žalobcu neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri
jej vyčíslení a preukázaní, ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva či dôverných informácií,teda skutočností, ktorými žalobca exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje. Vo vzťahu
k tvrdeniu, žalobcu, že nie je možné vymôcť pohľadávku od dlžníka žalobcu a tvrdeniu, že rozhodnutie
v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia spôsobuje nevymožiteľnosť pohľadávky, poukazuje

žalovaná na to, že rozhodnutie o zamietnutí iba preukázalo nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského
rozsudku byť exekučným titulom. Nulitný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku res iudicatae
pre uplatnenie nároku žalobcu na súde. Žalobca mal možnosť získať iný exekučný titul , a to napríklad
podaním návrhu na začatie konania, resp. platobným rozkazom, čo nevykonal a svojou nečinnosťou
sám prispel k situácii, ktorú v žalobách namieta. Žalovaná poukázala na to, že ak by aj nastala

situácia, že si toto právo žalobca uplatnil novým návrhom, musel by preukázať, že by mu súd bez
akýchkoľvek pochybností priznal požadovaný nárok od dlžníka v sume, v ktorej ho požaduje od
žalovanej (čo však nepreukázal a ani preukázať nemôže) a že pohľadávky sú nevymožiteľné v dôsledku
pochybenia okresného súdu, to znamená, že nebyť nesprávneho úradného postupu súdu, došlo by
k riadnemu a plnohodnotnému vymoženiu pohľadávky. Túto skutočnosť však žalobca nepreukázal
a ani nepreukáže, a to najmä (ale nielen) s ohľadom na skutočnosť, že niektorí dlžníci by boli

insolventní, niektorí by boli po smrti, atď...Na základe všetkých uvedených skutočností je žalovaná
toho názoru, že nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju
uplatnil v tomto konaní, pretože žalobca nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody. V majetkoprávnych
vzťahoch fyzických a právnických osôb štát nemôže byť univerzálnym ani singulárnym sukcesorom
preberajúcim zodpovednosť za vzájomné záväzky týchto osôb, pokiaľ je možné uspokojovanie týchto

záväzkov dosiahnuť iným spôsobom. V časti žalobcovho nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch poukazuje žalovaná na tieto skutočnosti. Vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a
fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „ frustrácie, úzkosti,
neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej
ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Samotná judikatúra poukazuje na tento aspekt v

rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp .zn. 30 Cdo 675/2011, kde je uvedené, že odškodnenie právnickej
osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na
fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevznikla
ujma priamo. Žalobca uvádza aj „zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov“, ale tieto
nie sú bližšie konkretizované. Taktiež žalobca nespresnil, v čom a ako situácia „ovplyvnila ďalšie

podnikateľské postupy žalobcu“. Požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 20 % istiny a
príslušenstva nie je podložená akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami či rozumnou úvahou. Žalovaná
považuje za krajne nesprávny spôsob určenie náhrady nemajetkovej ujmy percentuálnou čiastkou
z tvrdenej skutočnej škody. Žalobca opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením.

Uvedené zo žalobného návrhu nevyplýva a z toho dôvodu žalovaná nemá za preukázaný tak vznik
nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. S poukazom
na § 5 ods. 1, § 9 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z., pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody je
nevyhnutné okrem existencie nesprávneho úradného postupu, nezákonného rozhodnutia, vzniku škody
či nemajetkovej ujmy, preukázať aj príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami. Žalovaná vychádzajúc z

charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, je toho
názoru, že nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu. Na základe všetkých
vyššie uvedených skutočností je žalovaná toho názoru, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou
súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku
skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi

nesprávnym úradným postupom súdu (spočívajúcim v tom, že rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
pouplynutípätnásťdňovejlehoty)auplatnenoumajetkovouškodouanemajetkovouujmou.Žalovanámá
skôr za to, že stav v ktorom sa žalobca ocitol, si zavinil sám, a to spôsobom vykonávania podnikateľskej
činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv, a najmä je už v súčasnosti zrejmé, že žalobca si uplatňuje
ničímneodôvodnenéaničímnepreukázanéčiastky,čiužvpodobemajetkovejškodyalebonemajetkovej

ujmy.

Súd sa oboznámil s písomnou žalobou, s písomným vyjadrením žalovanej, s písom-mnou reakciou
žalobcu na výzvu súdu na predloženie písomného podania, s písomným stanoviskom žalobcu k
vyjadreniu žalovanej k obsahu žaloby, so znaleckým posudkom číslo 1/2013 vypracovaným doc. JUDr.
PhDr. Miroslavom Slašťanom, PhD. s obsahom spisu Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 6Er/277/2010.

Za žalobcu predniesol žalobu na pojednávaní jeho právny zástupca.Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

Zo spisu Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 6Er/277/2010 vyplýva, že v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, proti povinnému:

Q. J., F.. X.X.XXXX, T. XXX XX U. Z. Č.. XXX, pre vymoženie 240 eur s prísl. podal súdny
exekútor JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava na
Okresný súd Topoľčany žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp.zn.
Ex 1776/10, na základe návrhu oprávneného a na základe exekučného titulu, ktorý bol rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, 841 04

Bratislava (ďalej len „rozhodcovský súd“), zo dňa 14.9.2009 sp.zn. SR 14924/09. Žiadosť o udelenie
poverenia bola súdu doručená 27.4.2010. Okresný súd Topoľčany vyzval oprávneného prípisom
zo dňa 9.9.2010 na predloženie Zmluvy o úvere a prípisom zo dňa 27.10.2010 na predloženie
neúplnej zmenky a dohody o vyplnení zmenky. Oprávnený súdu doručil 8.11.2010 zmluvu o úvere,
všeobecné podmienky poskytnutia úveru a zmenku. Okresný súd Topoľčany uznesením zo dňa
26.11.2010č.k.6Er/277/2010-20žiadosťsúdnehoexekútoraJUDr.RudolfaKrutéhooudeleniepoverenia

navykonanieexekúciezamietol.Protitomutouzneseniuoprávnenýpodalodvolanie,ktorénáslednevzal
späť. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 18.2.2011 č.k.9CoE/12/2011-44 odvolacie konanie zastavil.
Obsahom spisu nie sú žiadne podania žalobcu, z ktorých by vyplývalo, že sa sťažuje na prieťahy v
konaní, na nečinnosť súdu v uvedenej exekučnej veci.

Zo znaleckého posudku číslo 1/2013 vypracovaného doc. JUDr. PhDr. Miroslavom Slašťanom,

PhD. vyplýva, že vypracovanie znaleckého posudku si objednal žalobca . Úlohou znalca je
na základe preskúmania rozhodných prameňov Európskej únie zistiť, či tieto obsahujú výslovný
zákaz rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch, t.j. či je právom EÚ zakázané, aby
majetkové spory, v ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ, mohli byť rozhodované rozhodcom alebo
rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že jednotlivé

záväznéprameneprávaEurópskejúnieasúvisiacenezáväznéprameneprávaEÚ,ktoréobsahujúalebo
odkazujú na ustanovenia o rozhodcovskom konaní v tzv. spotrebiteľských sporoch, vrátane súvisiacej
judikatúry Súdneho dvora EÚ, k 1.júlu 2013, neobsahujú výslovný zákaz rozhodcovského konania v
spotrebiteľských sporoch, tzn. právo EÚ všeobecne a bez splnenia osobitných podmienok ochrany
spotrebiteľa nezakazuje, aby majetkové spory, v ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ, mohli byť

rozhodované rozhodcom alebo rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zák. č. 514/2003 Z.z., v znení platnom a účinnom v období od 27.4.2010 (deň
doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na súd) do 31.12.2010 (ďalej len „zák.
č. 514/2003 Z.z.“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym

úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods.1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škodavzniklavobčianskomsúdnomkonaníalebovtrestnomkonaníaaktentozákonneustanovujeinak.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenejnesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo

jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie

alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 zák .č.514/2003 Z.z., lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa
§ 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa§44ods.1zák.č.233/1995Z.z.,vzneníplatnomaúčinnomvobdobíod27.4.2010(deňdoručenia

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na súd) do 31.5.2011, (ďalej len „zák. č.233/1995
Z.z.“) exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh
spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45)
a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z., v znení platnom a účinnom od 27.4.2010 do 31.5.2010,

súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti

tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 zák.č.233/1995 Z.z. v znení platnom a účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2011)
Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne

poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 41 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z., v znení platnom a účinnom od 27.4.2010 do 31.5.2011,

exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo
postihuje majetok.Podľa § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z., v znení platnom a účinnom od 27.4.2010 do 31.5.2011, podľa
tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade

a) rozhodnutí orgánov Európskej únie,

b) rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul,

c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,

e) osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi

schválených,

f) vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu
nezaplatenú na mieste,

g) platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených
týmito orgánmi,

h) vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho
poistenia, starobného dôchodkového sporenia, a vo veciach verejného zdravotného poistenia,

i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon,

j) dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide
o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu.

Súd pri rozhodovaní neprihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovanou, nakoľko žiadosť o
udelenie poverenia bola podaná na súd po 23.4.2009 a námietka premlčania sa podľa žalovanej
vzťahuje pri uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15 - dňovej lehoty od doručenia žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009.

Z podania žalovanej vyplýva, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody boli

jej doručené 23.4.2012. Žalobu žalobca podal na súd 27.9.2012. I keď žalobca podal žalobu na súd pred
uplynutím šesťmesačnej lehoty od dňa prijatia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody, uvedená lehota už uplynula, nárok žalobcu uspokojený nebol, preto je možné v súdnom konaní
o podanej žalobe v súčasnosti rozhodnúť.

Súd nepovažoval za dôvodné postupovať podľa § 43 ods. 2 O.s.p. a vyzývať žalobcu na odstraňovanie

vád podania, nakoľko žaloba mala potrebné náležitosti.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom
štátneho orgánu predpokladá súčasné splnenie troch podmienok: 1. nesprávny úradný postup, 2.
vznik škody alebo nemajetkovej ujmy poškodenému, 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody alebo nemajetkovej ujmy. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody

je nutné súčasné splnenie všetkých týchto troch podmienok. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
za splnenia uvedených podmienok možno priznať tomu, komu nemajetková ujma vznikla ako dôsledok
nesprávneho úradného postupu takéhoto orgánu, a to ak samotné konštatovanie porušenia práva nie
je dostatočným zadosťučinením.

Za nesprávny úradný postup podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., sa považuje aj porušenie povinnosti

orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Škodu vo všeobecnosti možno chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je
objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkýmpeňažného.Zodpovednosťštátuzaškoduspôsobenúnesprávnymúradnýmpostupomjedanálenvtedy,
ak škoda vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom.

Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou zák. č. 514/2003 Z.z.

nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov, objektívnych súvislostí,
v rámci ktorého jeden jav (príčina), vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak
je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Pre posúdenie vzniku
zodpovednosti za škodu má zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda, majetková ujma,
za ktorú je náhrada požadovaná. Vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a

konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej
súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom
nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku. V postupnom slede javov
je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa
stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite.
Atribútom príčinnej súvislosti je totiž priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo,

bezprostredne, predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy,
bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný.

Pre vznik zodpovednosti štátu za nemajetkovú ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa
vyžadujesplnenietrochpredpokladovsúčasne:nesprávnyúradnýpostupštátnehoorgánu,nemajetková
ujma,príčinnásúvislosťmedzinesprávnymúradnýmpostupomštátnehoorgánu anemajetkovouujmou.

Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za splnenia uvedených podmienok možno priznať tomu, komu
nemajetková ujma vznikla ako dôsledok nesprávneho úradného postupu takéhoto orgánu, a to ak
samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením.

Za nesprávny úradný postup, v dôsledku ktorého vznikla žalobcovi škoda, žalobca považuje nevydanie
rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnej veci vedenej u súdneho

exekútora pod sp. zn. EX 1776/2010 do 15 dní od dňa doručenia tejto žiadosti exekučnému súdu.
Žalobca poukázal na to, že o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd
rozhodol až dňa 26.1.2011 (konanie podľa žalobcu začalo dňa 8.3.2010) a to rozhodnutím o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia. Poukázal na to, že k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo
po uplynutí zákonom stanovenej doby, s omeškaním viac ako 324 dní. Žalobca tiež poukázal na to, že

k vydaniu rozhodnutia došlo až po veľmi dlhej dobe i keď neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala
súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi.

Zo spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 6Er/277/2010 súd mal preukázané, že v predmetnej
exekučnej veci (vedenej u súdneho exekútora pod sp.zn. Ex 1776/2010) žiadosť o udelenie poverenia
bola súdu doručená 27.4.2010 a o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia Okresný súd Topoľčany

rozhodol uznesením zo dňa 26.11.2010 č.k. 6 Er/277/2010-20. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcieoznačízaexekučnýtitulrozsudokrozhodcovskéhosúdu,jeexekučnýsúdoprávnenýazároveň
aj povinný ex offo skúmať už v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Už v
štádiu posudzovania splnenia základných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie

exekúcie, sa exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 zák .č. 233/1995 Z.z. okrem iného zaoberá tým, či
rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom,
t.j. či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných
právnychpredpisochideorozhodnutie(inýtitul)vykonateľnétakpostránkeformálnej,akoajmateriálnej.
Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať

a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je
teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej
doložky. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej
rozhodcovskej zmluvy, prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych
predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou doložkou viazaná.

Súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že zo strany Okresného súdu Topoľčany
v uvedenej exekučnej veci nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu tým, že súd nerozhodol v lehote
15 dní od doručenia mu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ustanovenie § 44 ods.
2 zák. č. 233/1995 Z.z. upravuje procesnú lehotu 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
pre prípad, že exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanieexekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Z ustanovenia § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.
nevyplýva, že lehota 15 dní by sa mala vzťahovať na prípad, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uznesením zamietne. Súd poukazuje na právne stanovisko Ústavného súdu SR uvedené v uznesení
Ústavného súdu SR zo dňa 25.4.2013 sp. zn. II. ÚS 248/2013, v ktorom uvádza: Navyše, z ustanovenia
§ 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. nevyplýva, že lehota 15 dní by sa mala vzťahovať na prípad, ak
exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Naopak, zákon takúto lehotu v prípade

negatívneho rozhodnutia exekučného súdu neukladá (uvedené platilo aj pred 1. júnom 2010).

Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by v uvedenej exekučnej veci po doručení mu žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bol súd nečinný a že by v exekučnej veci vznikli zbytočné
prieťahy zo strany súdu pri preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu
na vykonanie exekúcie a exekučného titulu podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Súdu bola doručená
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 27.4.2010. Súd vyzýval oprávneného na

predloženie Zmluvy o úvere, neúplnej zmenky a dohody o vyplnení zmenky a uznesením zo dňa
26.11.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Žalobca nepreukázal, že by
prieťahy v predmetnej exekučnej veci konštatoval iný príslušný orgán.

Žalobca za nesprávny úradný postup exekučného súdu považuje aj vykonanie úradného postupu bez
splnenia zákonných podmienok. Žalobca predovšetkým poukázal na to, že exekučný súd vykonal

postup podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu - rozsudok rozhodcovského
súdu sp. zn.: SR 14924/09, vykonateľný: 8.10.2009) spôsobom odporujúcim zákonu, t.j. že exekučný
súd vykonal procedúry preskúmania bez splnenia zákonných podmienok, keď súd bez ďalších legálnych
predpokladov založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci

zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych
noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci (úhrada pohľadávky veriteľa na základe
uzatvorenej Zmluvy o úvere) na ust. §44 ods.2 Exekučného poriadku, čím sa postavil do pozície
orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej
právomoci ako exekučnému súdu neprináleží a teda prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom

vymedzenom okruhu spoločenským vzťahov a porušil tak fundamentálnu zásadu právneho štátu -
zásadu legality (čl.2 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky). Poukázal na to, že všeobecný súd, ktorý
koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému
komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť
vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul zrušený.

Ak všeobecný súd v pozícii exekučného súdu koná tak, že sám rozhoduje vo veci samej (len v závere
konania z dôvodu absolútnej nemožnosti vydať zamietavé meritórne rozhodnutie sa obmedzí na využitie
iného druhu rozhodnutia - uznesenia, ktorým odmietne vydať poverenie na vykonanie exekúcii - avšak s
rovnakými účinkami pre veriteľa a dlžníka spočívajúcimi v zániku vykonania práva), uskutočňuje činnosť,
ktorá by mu náležala len vtedy, ak by konal v pozícii meritórneho súdu odvodzujúceho svoju právomoc

od ust. § 40 a nasl. zákona č.244/2002 Z.z. (ďalej len „ZoRK"). Poukázal na to, že exekučný súd nie je
súdom v zmysle ust. § 40 a nasl. ZoRK. Žalobca podrobne opísal v čom hodnotí postup exekučného
súdu ako nesprávny v rozpore so zákonom, konkrétne s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
ako je to vyššieuvedené pri odôvodnení ním uplatneného nároku.

Za nesprávny úradný postup možno považovať porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami

pre postup štátnych orgánov pri ich činnosti a to najmä takej, ktorá nevedie k vydaniu rozhodnutia. I keď
nie je vylúčené, aby škoda za ktorú štát zodpovedá, bola spôsobená aj nesprávnym úradným postupom
realizovaným v rámci rozhodovacej činnosti, je pre túto formu zodpovednosti určujúce, že úkony tzv.
úradného postupu sami o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak by aj bolo rozhodnutie vydané,
bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia. Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z., súd preskúma

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Pri preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie
a exekučného titulu, ktoré súdny exekútor doručil Okresnému súdu Topoľčany sa procesný postup
súdu i právne posúdenie súdu prejavili bezprostredne v uznesení Okresného súdu Topoľčany zo dňa
26.11.2010 č.k.6 Er/277/2010-20 , ktorým súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietol podľa § 44 ods. 2 zák.č.233/1995 Z.z. V danom prípade išlo o úradný postup súdu realizovanýv rámci rozhodovacej činnosti, vedúci k vydaniu rozhodnutia, ktorý sa bezprostredne prejavil v jeho
obsahu. Už s prihliadnutím na to nie je možno vyvodiť právny záver, že išlo o nesprávny úradný postup.
Nakoľko nebola preukázaná jedna z kumulatívnych podmienok pre zodpovednosť žalovanej za škodu

podľa§9ods.1zák.č.514/2003Z.z.,ato nesprávnyúradnýpostup, niejedanázodpovednosťžalovanej
za škodu podľa tohto zákonného ustanovenia.

Okresného súdu Topoľčany uznesením zo dňa 26.11.2010 č.k. 6Er/277/2010-20 žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Oprávnený,
napriek tomu, že podal odvolanie proti uvedenému uzneseniu, následne ho vzal späť. Krajský súd v

Nitre uznesením zo dňa 18.2.2011 č.k.9CoE/12/2011-44 odvolacie konanie zastavil. Pokiaľ oprávnený v
návrhu na vykonanie exekúcie označil za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, bol exekučný
súd oprávnený a zároveň aj povinný ex offo skúmať už v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho
právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci

rozhodcovskéhosúdujetedaplatnéuzavretierozhodcovskejzmluvy,atočiužvoformeosobitnejzmluvy
alebo rozhodcovskej doložky. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená
na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce
z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou doložkou viazaná. Z
odôvodnenia citovaného uznesenia exekučného súdu vyplýva, že súd sa okrem iného v odôvodnení

uznesenia zaoberal aj dojednaním rozhodcovskej doložky, ktorú považoval za neplatnú.

Súd sa bližšie nezaoberal existenciou a výškou uplatnenej škody, majetkovej ujmy, ako aj výškou
nemajetkovej ujmy, ktorých náhradu požaduje žalobca, nakoľko k príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom súdu v exekučnom konaní a prípadnou škodou, nemajetkovou ujmou, pre žalobcu,
ani nemohlo dôjsť, keďže k nesprávnemu úradnému postupu súdu v uvedenom exekučnom konaní

nedošlo.

Keďže podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom sú stanovené kumulatívne, už nesplnením podmienky nesprávneho úradného
postupu Okresného súdu Topoľčany v uvedenej exekučnej veci nie je daná zodpovednosť žalovanej
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa zák. č. 514/2003 Z.z. Nie je z uvedených dôvodov

daná zodpovednosť žalovanej za majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu, ktorých náhradu si žalobca od
žalovanej v podanej žalobe uplatňuje. Súd preto žalobu zamietol v celom rozsahu.

Podľa 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. , ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy nevyplývajú, súd mu náhradu trov

konania neprizná a v takom prípade nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto
účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalovaná mala v konaní úplný procesný úspech a uplatnila si právo na náhradu trov konania. Trovy
konania žalovaná nevyčíslila, a to ani v lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku a zo
spisu jej žiadne trovy ku dňu vyhlásenia rozsudku nevyplývajú. Súd v tomto prípade nie je viazaný

rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania žalovanej v rozsudku, ktorý súd vyhlásil a ktorým sa
konanie končí a preto súd náhradu trov konania žalovanej s poukazom na vyššie citované zákonné
ustanovenia nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní, od dňa jehodoručenia, na Okresnom súde Levice, v dvoch písomných

vyhotoveniach.

V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva,

ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté

vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.