Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. jún 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 13P/20/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614200860
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šťastná

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7614200860.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, JUDr. Katarína Šťastná, samosudkyňa, v právnej veci starostlivosti

o mal. T. H., A.. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Spišská Nová Ves, dieťa rodičov matka: Y. H., A..XX.XX.XXXX, W. A. XXX/XX, X. a otec: U. H.,
A.. XX.XX.XXXX, W. A. XXX/XX, X., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Vasiľ, Šimonovič &
partners, s.r.o., Košice, Kuzmányho 29 o návrhu matky na určenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh matky zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Matka doručila tunajšiemu súdu dňa 22.01.2014 návrh na určenie výživného pre mal. dcéru, ktorým
žiadala, aby bol otec zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 130,-€ mesačne počnúc od 01.07.2013 a
zmeškané výživné aby otec zaplatil do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Svoj návrh odôvodnila

tým,žesmanželomodjúla2013nevedúspoločnúdomácnosť,nehospodáriaspoluaodvtedyjejmanžel
nijako neprispieva na výživu ich dcéry, ani na vedenie domácnosti. Poukázala, že je zamestnaná ako
zdravotná sestra s príjmom cca. 600,-€ a okrem mesačného poplatku za inkaso vo výške 230,-€ má
výdavky na stravu, ošatenie, spláca pôžičku ŠFRB vo výške 54,-€, telefón 25,-€ , stravu v škole 20,-
€ a splátku spotrebného úveru 54,-€. Dcéra je študentkou 1. ročníka gymnázia a úhrada školských
potrieb je nákladná. Taktiež navštevuje aj Základnú umeleckú školu v X. s mesačnými výdavkami 10,-
€. Keďže jej príjem nepostačuje na krytie všetkých nákladov, musia jej finančne vypomáhať súrodenci.

Na pojednávaní zmenila svoj návrh tak, že výživné žiadala určiť od júla 2013 do rozvodu vo výške 150,-
€ mesačne.

Otec s návrhom matky nesúhlasil a žiadal ho v celom rozsahu zamietnuť. Mal za to, že skutočnosti
uvádzané matkou v návrhu nie sú pravdivé, nakoľko na výživu dcéry pravidelne prispieval či už nákupom
potravín alebo ošatenia. Taktiež nesúhlasil s určením výživného spätne od 01.07.2013, pretože nie sú
dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, prečo by malo byť výživné určené spätne, a nie od
podania návrhu. Poukázal, že doma sa až do zásadného rozvratu manželstva zdržiaval vždy niekoľko
dní tak, že 4 dni bol doma a 3 dni mimo domova a pokiaľ bol doma, tak sám alebo spoločne s dcérou

zabezpečoval nákup potravín v nie malých hodnotách, pričom to boli potraviny určené pre celú rodinu.
Žiadnym spôsobom nezamedzoval prístup matky a dcéry k potravinám. Taktiež zaplatil dcére v lete 2013
výlet do Í. a v zime lyžiarsky zájazd organizovaný školou. Svoju vyživovaciu povinnosť si plní aj v bytovej
otázke, pretože matka s dieťaťom žijú v dome, hypotéku ktorého platí on a čo sa týka starostlivosti o
dcéru, tak vždy, keď bol doma, snažil sa dcére venovať.

Matka aj po argumentácii otca trvala na podanom návrhu nakoľko mala za to, že aj keď otec niekedy
niečo kúpil do domácnosti, nebolo to v takom rozsahu, ako by mohol a ako ona prispievala na dcéru a nadomácnosť a taktiež preto, že otec jej peniaze na výživu dcéry k rukám nedával. Ak by otec prispieval na
výživu tak ako tvrdí, nemusela by si brať spotrebný úver a pôžičky od brata. Návrh na určenie výživného
podala až v januári, pretože predtým otca ústne vždy žiadala a volala mu ohľadom príspevku na dcéru,

avšak neurobil tak.

Kolízny opatrovník doporučil návrh matky zamietnuť z dôvodu, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť
k mal. T. od júla 2013 dostatočne plnil.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil
nasledovný skutkový stav :

V čase podania tohto návrhu boli rodičia mal. T. manželia, avšak v priebehu konania došlo na tunajšom

súderozsudkomsp.zn.13P/360/2013,právoplatnýmdňa16.04.2014krozvoduichmanželstvaaúprave
rodičovských práv na čas po rozvode tak, že súd schválil dohodu rodičov, podľa ktorej bola mal. T.
zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jej výživu sumou bežného
výživného 150,-€ mesačne a sporivou sumou 50,-€ mesačne. Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť
len k mal. T..

Z výpovede matky súd zistil, že výživné žiada od júla 2013, pretože vtedy začali problémy v spolužití a
bývalý manžel sa častejšie zdržiaval z domu preč. Dovtedy jej dával vždy peniaze pre dcéru vo výške
100€ -150€ mesačne a okrem toho robili raz za mesiac väčší nákup potravín z manželovho účtu. Ona
potom následne robila menšie nákupy potravín. Zvyšok peňazí sa ukladal na manželovom účte. Zo
svojho účtu hradila poplatky za inkaso, ŠFRB, telefón, spotrebný úver a stravu v škole pre mal. T..

Manžel hradil hypotéku a internet s TV. V októbri aj v novembri 2013 manžela žiadala o sumu 500€, ktorú
potrebovala na svoje štúdium s tým, že zamestnávateľ jej to refundoval a ona by tieto peniaze manželovi
vrátila, manžel jej však tieto peniaze nedal a nezaplatil jej ani výdavky na ubytovanie, ktoré mala spojené
so štúdiom, preto si musela peniaze požičať od svojho brata, ktorému ich doteraz spláca. Potvrdila, že
manžel robil nákupy potravín a bral na nákupy aj dcéru, nakupoval dcére aj oblečenie, ktoré však podľa

jej názoruaninepotrebovala.Lyžiarskykurzzaplatilidcérekaždý 1/2sumystým,žeonadaladcéreešte
aj vreckové. Všetky poplatky v škole na začiatku školského roka hradila matka. Otec dcére nechával
na stole v jej izbe 10€ alebo 20€, tieto peniaze si dcéra nechala ako svoje vreckové. Od januára 2014
dcéra už Základnú umeleckú školu v X. nenavštevuje, dovtedy navštevovala dva odbory a poplatky s
tým spojené hradila matka. Matka tiež poukázala na to, že otec má vyšší príjem ako prezentuje, nakoľko

podľa výplatnej pásky, ktorú má k dispozícii, je jeho príjem 3.221€ netto a zariaďuje si druhú domácnosť
z ich spoločných peňazí. Spotrebný úver brala v novembri 2013 na kúpu auta, pretože manžel jej auto,
ktoré dovtedy užívala, zobral a peniaze na nové auto jej nedal. Auto potrebuje na dochádzku do práce aj
na rozvoz dcéry, stálo 5.600€ s tým, že na sumu 4.000€ zobrala úver a na zvyšok sumy jej požičal brat.
Auto je napísané na sestru matky, ktorej ho predala, pretože tieto peniaze mali byť použité na splatenie

úveru, avšak úver ešte nie je celý splatený a auto užíva matka.

Otec vo svojej výpovedi trval na svojom stanovisku a na tom, že dcére prispieval aj stále prispieva
nad rámec toho, čo žiada jej matka. K rozdeleniu platenia výdavkov domácnosti potvrdil, že ŠFRB a
inkaso platila matka a on splácal hypotéku, internet a TV. Do decembra 2013 platil manželke aj telefón
a o splátke spotrebného úveru nevie, žiaden doklad nepodpisoval ani nevidel. Sumu 500€ na školné

manželka od neho nežiadala, chcela len sumu 130€ na preplatenie ubytovania, ale keď za ňou prišiel a
zistil, že z ubytovania bola odhlásená, odmietol jej túto sumu preplatiť. Trval na tom, že príjem má taký,
aký potvrdil jeho zamestnávateľ a že manželka len účelovo poukázala na jednu výplatnú pásku, kde
mu boli vyplatené odmeny. Dcére kúpil darček k narodeninám v hodnote 499€, z ktorého je potrebné
odpočítať sumu 200€, nakoľko bola získaná predajom ich spoločnej posilňovacej veže, ale manželka

aj dcéra o tom vedeli a odsúhlasili to. Okrem toho dal k rukám manželky v hotovosti sumu 150€ vo
viacerých splátkach a keďže sa bál, aby peniaze neboli využité inak, chodil na nákupy s dcérou, aby si
sama vybrala čo má rada a čo potrebuje. Okrem zamestnania je spolu so svojim otcom spoločníkom
v s.r.o., ktorá bola zakladaná v roku 2005 po odchode z jeho predchádzajúceho zamestnania a slúži
ako istá rezerva, ak by prestal pracovať u súčasného zamestnávateľa. Ide skôr o ležiacu spoločnosť,

ktorá nevykazuje zisk.Na preukázanie svojich tvrdení predložil otec súdu výpisy z účtu, pokladničné doklady a zmluvu o úvere,
z ktorých súd zistil, že otec od júla 2013 do marca 2014 realizoval nákupy potravín do domácnosti a
ošatenia pre dcéru, platil internet 28,98€ a splácal úver v mesačnej splátke 153,05€. Úver bol poskytnutý

matke a otcovi spoločne vo výške 700.000,-Sk veriteľom - S. W. a.s., na základe zmluvy zo dňa
17.10.2005 ako bezúčelový úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti. Zo súm zaplatených
otcom súd zistil, že mesačne priemerne zaplatil stravu v sume 99€ a ošatenie, vreckové a záujmy dcére
v sume 210,-€ mesačne.

Zo správy o prešetrení pomerov súd zistil, že mal. T. býva v spoločnej domácnosti s rodičmi, avšak otec
sa zdržiava služobne často mimo bydliska. Mal. T. je študentkou 1. ročníka L. X. A. Q. a navštevuje

Základnú umeleckú školu v X..

Z potvrdenia o príjme otca súd zistil, že za obdobie od apríla 2013 do marca 2014 bola jeho čistá
priemerná mesačná mzda vo výške 1.577,64€, jeho nárokovateľná pravidelná mzda v roku 2014 je
1.900€ brutto. Otcovi boli ku mzde vyplácané odmeny vďaka výsledkom, ktoré firma dosiahla a vďaka
dobrej pracovnej morálke otca. Z výplatnej pásky otca predloženej matkou súd zistil, že v januári 2014

bol jeho čistý príjem 3.221,09€, z toho základný plat bola suma 1.652,17€, náhrada za dovolenku suma
326,79€, vyrovnanie cestovných náhrad a diét suma 445,40€ a prémie ročné suma 1.870€.

Z potvrdenia o príjme matky súd zistil, že v roku 2013 bol jej priemerný čistý mesačný príjem vo výške
633,30€.

Z výpisu Obchodného registra SR súd zistil, že otec je konateľom a spoločníkom spoločnosti T. X..H..E..

od 06.01.2006. Druhým spoločníkom spoločnosti je otec otca.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden
z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia súdneho konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.Vykonaným dokazovaním a zisteným skutkovým stavom mal súd za to, že návrh matky nie je dôvodný.
Vzhľadom k tomu, že v priebehu konania došlo k právoplatnému rozvodu manželstva a úprave
rodičovských práv na čas po rozvode, súd posudzoval obdobie od júla 2013 do 16.4.2014, t.j. do

právoplatnosti rozvodu a v tomto období mal preukázané, že rodičia žili v spoločnej domácnosti s mal.
T., aj keď otec bol často služobne mimo bydliska. Súd skúmal, či si v danom období otec voči mal. T. plnil
vyživovaciu povinnosť dobrovoľne s tým, že dobrovoľnosť plnenia je podľa názoru súdu daná vtedy, ak
povinný plní vyživovaciu povinnosť včas a súčasne v rozsahu, ktorý zodpovedá odôvodneným potrebám
dieťaťa ako aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča. V danom prípade

podľa názoru súdu otec prispieval na výživu mal. T. včas a v rozsahu, ako to zodpovedalo jeho osobným
a majetkovým pomerom ako aj odôvodneným potrebám dieťaťa a nestotožnil sa s názorom matky, že
otec mohol prispievať viac a že vyživovaciu povinnosť si neplnil, pretože nedával peniaze k rukám matky.
Súd poukazuje na to, že obaja rodičia sú zo zákona povinní plniť vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu
a keďže rodičia žili s dcérou v spoločnej domácnosti, nemali rodičovské práva upravené súdom a otcovi
nebola súdom uložená povinnosť prispievať na výživu dcéry k rukám matky, plnil si otec túto svoju

vyživovaciu povinnosť priamymi nákupmi do domácnosti a dcére, ktorá vzhľadom na svoj vek je už podľa
názoru súdu dostatočne rozumovo zrelá, aby si pri nákupe vybrala veci , ktoré potrebuje. Na nákladoch
bývania sa otec podieľal platbami za internet a TV a svoje spoločné záväzky mali rodičia rozdelené tak,
že otec platil hypotéku v sume 153,05€ a matka ŠFRB v sume 54,-€, čo je podľa názoru súdu vzhľadom
na výšku splátky a pomer príjmov rodičov primerané rozdelenie. Na námietku matky, že otec jej nechcel

prispieť na poplatky spojené so školou a ubytovaním ako aj na kúpu auta súd neprihliadol, nakoľko nešli
o poplatky spojené s výživou dcéry. Čo sa týka spätného určenia výživného od júla 2013 dospel súd
k záveru, že ani v tejto časti nie je návrh dôvodný. Matka doručila návrh 22.01.2014 a súd nevzhliadol
žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý by odôvodňoval určiť výživné spätne od júla 2013, nakoľko
vzhľadom na spotrebný charakter výživného a to, že má pokrývať aktuálne odôvodnené potreby dieťaťa,

je povinnosťou rodiča ako zákonného zástupcu, uplatniť toto výživné súdnou cestou u druhého rodiča
hneď, ako si rodič túto povinnosť prestane plniť alebo ju neplní v potrebnom rozsahu, čo matka neurobila
a návrh na určenie výživného nepodala ani júli 2013, ani v bezprostredne nasledujúcom období, ale až
po polročnej lehote, pričom žiadne objektívne vážne dôvody jej nebránili takýto návrh podať. Vzhľadom
na všetky uvedené dôvody súd návrh matky v celom rozsahu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd Košice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch a
exekučnomporiadku;akideorozhodnutieovýchovemaloletýchdetí,návrhnasúdnyvýkonrozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.