Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. máj 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/36/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112233220
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4112233220.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobkyne : POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom
Pribinova ul. č. 25, Bratislava, v konaní zastúpená : Fridrich Paľko s.r.o. so sídlom Grösslingova 4,
Bratislava,IČO:36864421,protižalovanej:SlovenskárepublikazastúpenáMinisterstvomspravodlivosti
Slovenskej republiky, Bratislava, Župné nám. č.13, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom: majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto

r o z h o d o l :

Žalobkyňa sa žalobou došlou Okresnému súdu Nitra dňa 1.10.2012 domáhala zaviazania žalovanej na
zaplatenie majetkovej škody v sume 175,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 940,44 Eur titulom náhrady
škody podľa Zákona č. 514/2000 Z.z. spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
Nitra v exekučnej veci vedenej proti povinnému X. Č.. Žalobu odôvodnila tým, že ako oprávnený
subjekt (veriteľ) navrhla písomným podaním zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu a to
z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu
navrhla vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o

úvere č. XXXXXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil exekučnej veci číslo
EX 2695/2003 a predložil ho spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie miestne
a vecne príslušnému Okresnému súdu Nitra. Exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod č. XXXX XXXXXX. Pre obavy o právny a faktický osud
pohľadávky nútene vymáhanej súdnym exekútorom prípisom zo dňa 31.1.2011 požiadala súd podľa
ustanovenia § 44 ods.8 Exekučného poriadku o zmenu súdneho exekútora. Legitímne očakávala, že

súd jej svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a teda, že dôjde k
reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. Podľa § 44 ods.7 Exekučného
poriadku v znení platnom do 1.9.2005 a podľa § 44 ods.8 v znení platnom od 1.12.2006 oprávnený môže
kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd
návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia. Exekučný súd
napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala
si takú spoluprácu s účastníkmi, ktorá by mohla mať svojou nekomplexnosťou podstatný vplyv na čas

potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora v zákonom stanovenom
čase. V danom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi dlhej dobe,
bol nečinný viac ako 517dní. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu
účelne vynaložených nákladov spojených s jej činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti

pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora
a rozhodnutím o ňom. V tomto období vynaložila na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnancov pomocou informačného systému 70,-Eur, na udržiavanie a správu informačného
systému 40,-Eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom 50,-Eur, na
administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,-Eur, t.j. spolu

175,-Eur. Zároveň si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanieporušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení
s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2
Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho

dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené jej
legitímne očakávania, že nastanú účinky predpokladané ustanovením § 44 Exekučného poriadku a
správnym postupom súdu dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému
vymoženiu jej pohľadávky. Nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil jej oprávnené záujmy

riziku, že neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora dôjde k zániku povinného, vzniklo
riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziko insolvencie povinného. Náhradu
nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jej zákonných nárokov
a základných práv, ktorú vyčísluje sumou 940,44 Eur pre možnú analógiu z doktríny prijatej ústavným
súdom, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, aby sa každý
na rok poznačený prieťahmi poskytla satisfakcia vo výške 20.000,-Sk, t.j. cca. 663,88 Eur. Výpočet

nároku nemajetkovej ujmy urobil alikvôtnym pomerom 55,32 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti
exekučného súdu.

Krajský súd v Nitre uznesením 15NcC/43/2012-13 zo dňa 19.10.2012 všetkých sudcov Okresného súdu
Nitravylúčilzprejednávaniarozhodovaniavoveciazároveňvec prikázalnaďalšiekonanieOkresnému

súdu Komárno.

Žalovaná doručila súdu písomné vyjadrenie dňa 17.9.2013, ktorým žalobu ako neopodstatnenú navrhla
zamietnuť. Podanie žalobkyne považovala za zmätočné hlavne z toho dôvodu, že v žalobe neuvádza
konkrétnu spisovú značku exekučného konania, odkazuje síce na exekučný spis, ale v skutočnosti

prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd. Dňa 23.4.2012 jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody. Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.9.2012 bola okresnému
súdu doručená predmetná žaloba, je zrejmé, že žalobkyňa ju nepodala po uplynutí 6 mesačnej lehoty,
preto má za to, že nárok tvoriaci predmet konania je uplatnený na súde predčasne. Ďalej namietala,
že žalobkyňa neposkytla žiadnu súčinnosť ne predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmarila

akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Pripúšťa, že v
niektorých jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch oprávneného na zmenu
exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30 dňovej lehoty, najmä v prípadoch, ak pôvodný súdny
exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť a v takých prípadoch exekučný súd objektívne
nemohol dodržať zákonnú 30 dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora

tak, aby v tejto lehote rozhodol aj o trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora. Odhliadnuc od
uvedeného žalobkyni nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy, ktorým bezpochyby bolo podanie
sťažnosti predsedovi príslušného súdu pre porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62 a nasl. Zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch. Poukázala aj
na judikatúru Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 16/02, ktorá konštatuje, že pri posúdení, či došlo alebo

nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v článku 48 ods.
2 Ústavy, ústavný súd prihliadne síce na lehoty, ktoré sú uvedené v Ústave alebo v Zákone, na ktoré
sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukazuje, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie
uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti v danej
veci. Zároveň poukázala na ustanovenie § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že

pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene
súdneho exekútora resp. do doručenia uznesenia o zmene súdneho exekútora pôvodnému exekútorovi.
To znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody,
pôvodný exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie. V zmysle
ustanovení § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní

nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípadoch, ak by
tieto boli konštatovaní vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia
sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo
o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného
súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým ústavný súd konštatoval, že sa porušilo právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobkyňa v žalobe neuvádza, či uplatnené vecné
náklady ako materiálna škoda predstavujú podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. skutočnúškodu alebo ušlý zisk. Neprodukovala dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke.
Spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva
informačný systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov. Takýto systém musela využívať nielen

počas domnelých prieťahov, ale aj pred týmto obdobím, ako aj po ňom, nielen na správu pohľadávok,
ktoré boli predmetom exekúcií, ale aj takých, pri ktorých žiadne exekúcie neprebiehali. Požadovať
paušálne odmeny za veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a účelové. Skutočnú škodu je
potrebné dokázať listinami, ktoré preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať
k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčíslovaniu škody zo strany žalobkyne, pričom preskúmanie nároku

je znemožnené. K nemajetkovej ujme uviedla, že vznik nemajetkovej ujmy právnických osôb a fyzických
osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe flustrácie, úzkosti, neistoty
a nedôvery sú irelevantné keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako
právnická osoba. Nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať
na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká
ujma priamo. Žalobkyňa náležite nezdôvodnila, že v čom ovplyvnilo včasné nerozhodnutie o zmene

exekútora jej podnikateľské postupy, zánik podnikateľských aktivít a plánov. Nemá za preukázaný
vznik majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ich výšku, ani to, že by sa mala poskytovať žalobkyni
za nemajetkovú ujmu náhrada v peniazoch. Taktiež nemá za preukázané príčinnú súvislosť medzi
vznikom škody a postupom súdu a pre nepreukázanie splnenia základných zákonných podmienok,
ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle Zákona č. 514/2003 Z.z. žalobu považuje za

neopodstatnenú.

Súdpodľa§101ods.2O.s.p.konalvneprítomnostiriadnepredvolanéhoprávnehozástupcužalobkynea
žalovanej.Právnyzástupcažalobkyneemailovýmpodanímdošlýmsúdu26.5.2014požiadaloodročenie
pojednávania na iný vhodný termín z dôvodu, že v uvedenom čase boli vytýčené pojednávania v právnej

vecižalobcuCDConsulting,s.r.o.protižalovanýmvoveciach 15Ca9C OkresnýmsúdomNovéZámky,
pričom jeho klient trvá na jeho osobnej účasti na pojednávaní a vylučuje substitúciu.

Podľa § 119 ods.2 O.s.p. účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod
na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa

o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti by mohol predpokladať. Návrh na
odročenie pojednávania obsahuje najmä dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, deň
keď sa účastník o dôvode dozvedel. Súd konštatoval, že ospravedlnenie právneho zástupcu žalobkyne
nebolo doručené včas v súlade s citovaným ustanovením O.s.p. a k žiadosti nebol pripojený žiaden
dôkaz o tom, v ktorých veciach Okresného súdu Komárno a kedy boli vytýčené pojednávania skôr ako

v predmetnej prejednávanej veci. Zároveň súd poznamenáva, že v plnomocenstve zo dňa 13.9.2012
udelenej žalobkyňou právnemu zástupcovi na zastupovanie v predmetnej veci žalobkyňa súhlasila, aby
splnomocnená spoločnosť stanovila za seba zástupcu.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením obsahu exekučného spisu Okresného súdu Nitra

7ER/353/2003 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Návrh oprávnenej Pohotovosť s.r.o. na vykonanie exekúcie zo dňa 27.9.2003 na vymoženie pohľadávky
od povinného X. Č. podľa exekučného titulu - Notárskej zápisnice spísanej notárom JUDr. Ondrejom
Ďuriačom na Notárskom úrade so sídlom v Partizánskom č. O., O. XXXXX/XXXX zo dňa 16.6.2003

bol postúpený Okresnému súdu Nitra súdnym exekútorom JUDr. Ľubomírom Pekárom dňa 10.10.2003.
Predmetom exekúcie je vymoženie pohľadávky oprávnenej v sume 8.160,-, trov notára 2.472,-Sk,
trovy exekúcie 500,-Sk, trovy právneho zastúpenia 760,-Sk a 1.290,-Sk, úroky z omeškania vo výške
0,25% denne zo sumy 13.600,-Sk od 12.5.2003 do 13.5.2003 čo činí 34,-Sk, úroky z omeškania vo
výške 0,25% denne zo sumy 8.160,m-Sk od 14.5.2003 do zaplatenia a trovy exekúcie. Exekučný súd

dňa 17.10.2003 udelil súdnemu exekútorovi poverenie č. 5403 000136. Prípisom zo dňa 18.11.2010
oprávnená navrhla súdu zmenu exekútora. Na výzvu súdu JUDr. Pekár predložil exekučný spis dňa
8.2.2011 spolu so stanoviskom k návrhu na zmenu exekútora a vyčíslením trov návrhu a zároveň ho
vyzval na vyčíslenie trov exekučného konania a predloženie exekučného spisu. Exekučný spis bol súdu
predložený 15.10.2010 spolu s vyčíslením trov exekúcie. Súd uznesením zo dňa 15.11.2010 vyhovel

návrhu oprávnenej na zmenu exekútora, ďalším výkonom exekúcie poveril JUDr. Rudolfa Krutého a
priznal L.. L.X.C. B. trovy doterajšieho exekučného konania sumu 39,65 Eur. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 24.3.2011.Základnéprávonasúdnuochranupodľačlánku46ods.1ÚstavySlovenskejrepublikyzaručuje,žekaždý
sa môže domáhať zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde
a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľačlánku6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdkaždýmáprávonato,aby
jehožiadosťbolaspravodlivo,verejneavprimeranejlehoteprejednanánezávislýmanestrannýmsúdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že tak základné právo podľa článku 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa článku 6
ods.1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie
rozhodnutia. Obsah práva na spravodlivý proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť
v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné

konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými
zásadami, poručuje ústavnoprávne princípy.

Podľa § 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa§1písm.a)ac)Zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnej
mociaozmeneniektorýchzákonovvzneníúčinnomod1.1.2009do31.12.2010 tentozákonupravujea)
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, c) predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa § 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je rozhodovanie
a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach
fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je štátny orgán.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) citovaného zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 psím. a) bod 1. Zákona č. 514/2003 Z.z. o vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon

neustanovuje inak.

Podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý

rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1,2 Zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods.1 Zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadostipoškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 Zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 - 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný

predpisneustanovujeinak. Vprípade,akibasamotnékonštatovanieporušeniaprávaniejedostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju
inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom

živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

V žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť
požadovanú výšku úhrady podľa odseku 1 a 2 .

Podľa § 25 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy
upravené v tomto konaní osobitným predpisom (Občiansky zákonník).

Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 41 ods. 2 psím. d) Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2011 exekúciu možno vykonať na podklade
vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 7, 8 Zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) v znení účinnom od 1.12.2006
oprávnenýmôžekedykoľvekvpriebehuexekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušný
okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia
návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň
vykonanímexekúciepoveríexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupostúpispolusexekučným

spisomsúdnehoexekútora,ktorýbolvykonanímexekúciepôvodnepoverený.Účinkypôvodnéhonávrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa
vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Zákon rozlišuje dve základné formy objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú v súvislosti s

výkonom štátnej moci štátnymi a inými poverenými orgánmi, a to :
1) zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa § 1 až § 17,
2) zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa § 18 a §19 Zákona č.
58/69 Zb.

Pri zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom musí ísť o porušenie pravidiel
predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti, a to pri takých úkonoch,
ktoré sú realizované v rámci rozhodovacej činnosti, avšak sa bezprostredne neodrazia v obsahu
vydaného rozhodnutia. O zodpovednosti za takto vzniknutú škodu môže ísť iba za splnenia toho
predpokladu, že poškodenému vznikla škoda t.j. majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá je v

príčinnej súvislosti s uvedeným postupom. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom je formou zodpovednosti štátu za činnosť tých, ktorí plnia úlohy štátnych orgánov uvedené v
§ 1 ods.1. Nesprávnosť úradného postupu možno charakterizovať ako porušenie postupu stanoveného
právnymi normami. Otázku, či došlo k nesprávnemu úradnému postupu, je potrebné vždy posúdiť
podľa okolností konkrétneho prípadu. Úradný postup nespočíva vo vydaní rozhodnutia a s rozhodnutím

dokonca nemusí vôbec súvisieť. Všeobecne možno povedať, že nesprávnym úradným postupom je
porušenie poriadku postupu predpísaného právnymi normami. Podmienkou zodpovednosti štátu je vznik
škody nesprávnym úradným postupom. Táto škoda je spravidla majetkovou ujmou, t.j. zmenšením
majetku poškodeného. Môže však dôjsť aj tu k spôsobeniu nemajetkovej ujmy, avšak v každom prípademusí byť daná príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním t.j. nesprávnym úradným postupom a
vznikom škody. Zodpovednosť za túto škodu je formou zodpovednosti štátu za činnosť tých, ktorí plnia
úlohy štátnych orgánov uvedené v § 1 ods.1.

Pojem nesprávneho úradného postupu zákon nevymedzuje taxatívne, len uvedením príkladov. Úradný
postup spravidla nie je možné právnym predpisom upraviť do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal
všetko, čo je potrebné pri výkone verejnej moci. Všeobecne možno nesprávnosť úradného postupu
charakterizovať ako porušenie postupu stanoveného právnymi normami, teda činnosťou orgánov a nie

rozhodovacou činnosťou. Z uvedeného vyplýva, že ide o tie prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané
inou činnosťou tých orgánov (ktoré zákon uvádza) než rozhodovacou činnosťou. Pri zodpovednosti za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom teda musí ísť o porušenie pravidiel predpísaných
právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti, a to pri takých úkonoch, ktoré sú
realizované v rámci rozhodovacej činnosti, avšak sa bezprostredne neodrazia v obsahu vydaného
rozhodnutia. O zodpovednosti za takto vzniknutú škodu môže ísť iba za splnenia toho predpokladu,

že poškodenému vznikla škoda t.j. majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá je v príčinnej
súvislosti s uvedeným postupom. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
je formou zodpovednosti štátu za činnosť tých, ktorí plnia úlohy štátnych orgánov uvedené v § 1 ods.1.
Nesprávnosť úradného postupu možno charakterizovať ako porušenie postupu stanoveného právnymi
normami.

Dôkazná povinnosť v tomto spore zaťažuje žalobkyňu, ktorá je povinná preukázať všetky základné
atribúty vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka sú:
porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
a škodou a zavinenie. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa Zákona č.

514/2003 Z.z. je zodpovednosťou objektívnou, ktorej sa nemožno zbaviť (viď. § 3 ods. 2 citovaného
zákona), čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu nie je potrebné preukazovať zavinenie vo
forme úmyslu alebo nedbanlivosti, ale stačí preukázať vznik škody a to, že táto je výsledkom činnosti
príslušného orgánu štátu. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má
ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. Škodou sa pritom rozumie majetková ujma,

ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá je objektívne
vyjadriteľná v peniazoch, ako všeobecným ekvivalentom a spočíva v zmenšení existujúceho majetku
poškodeného alebo predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla
do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky toho, že navrátenie do predošlého
stavu nie je možné, alebo účelné. Nemajetková ujma je ujma, ktorá sa v majetkovej sfére poškodeného

síce neprejavuje, ale sa prejavuje v rôznych skutočnostiach pre poškodeného negatívnych. Medzi
protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Pojem príčinnej súvislosti
treba chápať ako súhrn príčin, ktoré viedli k vzniku škody. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu.
Existencia príčinnej súvislosti musí byť vždy bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať.

Všetky tieto zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu majú charakter objektívny na rozdiel
od zavinenia, ktorý má charakter subjektívny, pretože znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu
úkonu a ku škode. Môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné. Pojem nesprávneho úradného postupu
zákon presne nevymedzuje, len uvedením príkladov. Všeobecne možno nesprávnosť úradného postupu
charakterizovať ako porušenie postupu stanoveného právnymi normami, teda činnosťou orgánov a nie

rozhodovacou činnosťou. Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom musia byť splnené súčasne všetky zákonné predpoklady vzniku k tejto zodpovednosti, ktoré
sú : 1/ existencia nesprávneho úradného postupu, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi vznikom
škody a nesprávnym úradným postupom.

Žalobkyňažiadosťamionáhradumajetkovejškodyanemajetkovejujmydoručenýmižalovanejpostupne
od 23.4.2012 do 25.9.2012 požiadala o predbežné prerokovanie nároku na náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy v exekučných veciach, v ktorých vystupuje ako oprávnený, vedených na okresných
súdoch Slovenskej republiky, medzi nimi aj vo veciach vedených na Okresnom súde Nitra (v predmetnej
veci viď Zoznam žiadostí, položku 8354). Súdu nepredložila rovnopis návrhu na predbežné prerokovanie

nároku predloženého žalovanej, iba kópiu sprievodného listu k žiadostiam spolu so zoznamom žiadostí,
ktorý zoznam obsahuje iba číslo zmluvy, meno a priezvisko povinného, dátum jeho narodenia, spisovú
značku súdneho exekútora a označenie exekučného spisu. Z predložených dokladov nemožno zistiť
výšku požadovanej úhrady uplatnenej v danom prípade návrhom na predbežné prerokovanie nároku,preto súd nemohol preveriť, či výška majetkovej škody a nemajetkovej ujmy uplatnená v tomto konaní
je zhodná s nárokom uplatneným v návrhu o predbežné prejednanie náhrady škody. Jej žiadosti do 6
mesiacov od podania kladne vyhovené nebolo. Dôkazom uvedeného je aj obsah písomného vyjadrenia

žalovanej. Žaloba o náhradu škody a nemajetkovej ujmy bola podaná súdu pred uplynutím 6 mesačnej
lehoty, ktorá plynula žalovanej na prejednanie nároku, avšak ku dňu rozhodovania súdu o žalobe je
zrejmé, že žalovaná nárok žalobkyne neuznala a v rámci predbežného prerokovania ho neuspokojila v
lehote stanovenej zákonom, preto súd bol toho názoru, že žaloba nie je predčasne podaná.

Súd poukazuje na judikatúru ústavného súdu (sp.zn. I ÚS 16/2002) v ktorom súd konštatuje, že pri
posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v článku 48 ods.2 Ústavy, ústavný súd prihliadne síce na lehoty, ktoré sú uvedené v Ústave
alebo v Zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného
práva,pretožeajvtýchtoprípadochsúrozhodujúcevšetkyokolnostidanejveci.Sohľadomnakonkrétne
okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými

prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle citovaného ustanovenia
Ústavy. Z uvedeného vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená
automaticky prieťahy v konaní. Je potrebné skúmať aj objektívne okolnosti, pre ktoré súd nemohol
rozhodnúť v zákonnej lehote (nález ÚS SR sp.zn. IV ÚS 471/2012). Podľa názoru súdu v tomto prípade
existujú objektívne okolnosti, pre ktoré je možné konštatovať, že rozhodnutie súdu v exekučnom konaní

bolo vydané v primeranom čase. Tieto objektívne príčiny vzhliadol v podaní nespočetného množstva
návrhov v exekučných veciach v danom období (čo spôsobil žalobca množstvom podaní na vydanie
poverenia, na zmenu exekútora, a podobné) a počet osôb vybavujúcich tento nápad v rámci exekučného
oddelenia na príslušnom súde (resp. na všetkých súdoch na území SR).

Žalovaná svoju obranu opiera o ustanovenie § 9 ods.2 Zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého pri
posudzovaní predmetného právneho nároku možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo, že
sa sudca dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, alebo
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Takéto znenie § 9 ods. 2 je však
platné iba od 1.1.2013 ( od účinnosti Zákona č. 412/2012 Z.z ).

Otázku, či v konkrétnom prípade bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v článku 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd s ohľadom na
konkrétne okolnosti každej posudzovanej veci (predovšetkým z hľadiska zložitosti veci, správania
účastníka a postup súdu). Takúto kompetenciu súd v konaní o náhradu škody podľa Zákona č. 514/2003
Z.z. nemá, iba Ústavný súd SR na základe ústavnej sťažnosti, alebo predseda súdu na podklade

sťažnosti na prieťahy. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mal hodnotiť postup iného súdu toho
istého stupňa sa z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, tak by všeobecný súd preskúmaval
postup iného všeobecného súdu, čo by mohlo viesť k porušeniu inštančného princípu súdnictva. Súd
nezistil, že v súvislosti s prípadným prieťahom v danej veci viedlo disciplinárne konanie, alebo že by sa
riešila sťažnosť na prieťahy v konaní či už predsedom príslušného okresného súdu, Ústavným súdom

Slovenskej republiky, alebo Európskym súdom pre ľudské práva. Žalobkyňa ani netvrdila, že uvedené
podklady boli v predmetnej exekučnej veci dané. Uvedené súd poznamenáva i napriek tomu, že takéto
podklady by boli relevantné pre priznanie náhrady škody iba v zmysle § 9 ods. 2 citovaného zákona
v znení účinnom od 1.1.2013. Zároveň poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 16/2002,
podľa ktorého samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v

konaní.

Na preukázanie výšky majetkovej škody a nemajetkovej ujmy žalobkyňa si zadovážila znalecký
posudok Ekonomickej univerzity v Bratislave č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014. Znalecký ústav v závere
posudku uvádza, že na základe vykonanej analýzy mzdových nákladov, nákladov na poštovné,

telekomunikačné služby, tlač a úpravu informačného systému vypočítal majetkovú ujmu vzniknutej
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou, či
zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene exekútora. V prípade žalôb o udeleniepoverenia po zákonom stanovenej lehote mzdové náklady určil sumou 4,15 Eur, náklady na tlač 5,31
Eur, náklady na úpravu informačného systému 13,86 Eur, náklady na poštovné 3,01 Eur, náklady
na telekomunikačné služby 4,43 Eur, t.j. spolu 30,76 Eur. Súd bol toho názoru, že znalecký posudok

ústavu nie dôkazom vzniku uplatnenej majetkovej škody. Výpočet škody obsahuje štyri základné
časti: zvýšené mzdové náklady, náklady na tlač, náklady na úpravu informačného systému a nálady
na telekomunikačné služby. V posudku sa uvádza, že spoločnosť v rámci vymáhania pohľadávok
(vo veciach nerozhodnutých v zákonnej lehote) musela realizovať nasledovné činnosti: 1. poverenie
skutočnosti, či súd rozhodol v exekučnej veci, 2. overenie skutočnosti ako súd rozhodol o žiadosti o

vydanie poverenia, 3. urgovanie vydanie rozhodnutia, 4. urgencie a spracovanie žiadosti na postup
súdu, 5. úhrada poplatkov, 6. spracovanie reakcie súdu, prípadne vypracovanie nového stanoviska, 7.
overovanie bonity dlžníka a 8. Overovanie prijatia ekonomického podania-sťažnoti. Závery vyslovené
v znaleckom posudku na náklady na mzdu pracovníkov, poštovné, telekomunikačné služby, náklady
na tlač, na úpravu informačného systému sú len vo všeobecnej rovine bez konkretizácie údajov z
ktorých znalecký ústav pri vyčíslení nákladov vychádzal. Nie je z neho zrejmé za akú dobu a na aký

počet exekučných vecí boli náklady z ktorých ústav vychádzal, vynaložené, či iba na veci, v ktorých si
žalobkyňauplatňujenároknanáhraduškodynesprávnymúradnýmpostupom,alebonavšetkyexekučné
veci v ktorých má žalobkyňa postavenie oprávnenej a nie je podložený dôkazmi. Pre uvedené súd
znalecký posudok Ekonomickej univerzity v Bratislave nepovažoval za dôkaz preukázania majetkovej
škody uplatnenej v konaní, preto na neho neprihliadol.

Dôkazné bremeno podľa § 120 ods.1 O.s.p. zaťažuje v tomto konaní žalobkyňu. Pod unesením
dôkazného bremena sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení
z vykonaného dokazovania. Je vecou účastníkov, aby sa o svoje práva starali a pokiaľ sa stane,
že účastníkom produkovaný dôkaz nesvedčí o jeho skutkových tvrdeniach, v spore podľahne. Je

nepochybné, že exekučný súd o návrhu na zmenu exekútora nerozhodol v zákonom stanovej lehote,
avšak žalobkyňa neprodukovala, ani nenavrhla dôkaz k tomu, že jej pohľadávka v prípade rozhodnutia
o zmene exekútora do 30 dní bola reálne vymožiteľná od povinného, že ňou uplatnená škoda spočíva v
zmenšeníjejmajetku,alebovušlomzisku,aleakomajetkovúškoduuvádzavynaloženénákladyspojené
s jej činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne

uplynulo medzi doručením žiadosti o zmenu exekútora a rozhodnutím súdu o nej. Nemajetkovú škodu
vníma ako vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania,
porušenie jej práv a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Nekonkretizovala,
prečo samotné konštatovanie porušenia práva nie je pre ňu dostatočným zadosťučinením. V návrhu
vychádzala len z predpokladov, nepredložila žiadne dôkazy, svoje tvrdenia nezdôvodnila, nepreukázala

aká nemajetková (morálna) ujma jej ako právnickej osobe vznikla, závažnosť ujmy a jej následkov. Z
vlastnej činnosti je súdu známe, že žalobkyňa ako nebankový subjekt v rozpore s platnými právnymi
predpismi na ochranu spotrebiteľov poskytuje množstvo úverov ( viď výšku zmluvných úrokov, pokút,
ktoré nie sú zmluvnými stranami individuálne dohodnuté). Príjmy žalobkyne z týchto úverov v porovnaní
s občasným neúspechom v rámci bežného podnikateľského rizika nemôžu mať veľký ekonomický dopad

na žalobkyňu a na jej ďalšiu existenciu. Skutočnosť, že žalobkyňa poskytuje úvery bez zabezpečenia,
bez preverovania solventnosti subjektov, návratnosť úveru, tak ako to robia iné peňažné ústavy,
nemožno vykladať na ťarchu žalovanej. Takému konania nemožno poskytnúť právnu ochranu. Nemožno
konštatovať, že na strane žalobkyne došlo k morálnej ujme, že postupom súdu bolo poškodené jej
obchodné meno vo vzťahu k existujúcim alebo potencionálnym spotrebiteľom, s ktorými uzavrela alebo

uzatvára spotrebiteľské zmluvy. V súvislosti s majetkovou škodou súd poukazuje na to, že žalobkyňa
nepreukázala vynaloženie uplatnených nákladov na správu a vymáhanie pohľadávky. Nestačí len tvrdiť,
že jej vznikli náklady, ktoré vyčíslila bez predloženia dôkazu o ich vynaložení. Súd považuje za potrebné
poukázať aj na to, že pôvodne poverený exekútor až do vyžiadania exekučného spisu súdom za
účelom rozhodnutia o žiadosti o zmene exekútora je povinný pokračovať v exekúcii a vykonávať úkony

smerujúce k vymoženiu pohľadávky oprávnenej. Z spisu exekučného súdu nevyplýva, že o zmenu
exekútora oprávnená požiadala z dôvodu nečinnosti exekútora, čiže oneskoreným rozhodnutím súdu o
jej žiadosti nemohla vzniknúť oprávnenej žiadna škoda. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru,
žežalobkyňanepreukázalavznikmajetkovejškodyanemajetkovejujmy,ichvýšku,anipríčinnúsúvislosť
medzi ich vznikom a nesprávnym úradným postupom exekučného súdu. Preto žalobu pre neunesenie

dôkazného bremena zamietol ako nedôvodnú.

Úspešnej žalovanej náhradu trov konania podľa § 142 ods.1 O.s.p. nepriznal, nakoľko žiadne trovy jej
nevznikli, náhradu trov konania si ani neuplatnila.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre .

Podľa § 205 ods.1-3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykoval navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené

(§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na exekúciu podľa osobitného právneho
predpisu.