Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. máj 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/116/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113204317
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Rybárik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5113204317.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci navrhovateľov: V.
F. (obchodné meno: V. F. - F.) D.: XXXXXXXX, s miestom podnikania H. XXX, právne zastúpený: JUDr.
Martin Olos, advokát, so sídlom M. R. Štefánika 71, Žilina, proti odporcovi: S., o zaplatenie 1.589,25
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý uhradiť navrhovateľovi istinu vo výške 1.589,25 Eur s úrokom z

omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 1.589,25 Eur od 15.1.2013 do zaplatenia, do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia JUDr. Martinovi
Olosovi, advokátovi v sume 348,93 Eur na jeho účet vedený v Tatra banke, a.s., č.ú: XXXXXXXXXX/
XXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia 1.589,25 Eur s príslušenstvom. Svoj návrh

zdôvodnil tým, že odporcovi ešte v roku 2008 v ôsmich splátkach uhradil sumu v tom čase 47.878,-
Sk /1.589,26 Eur/, ktorú od neho požadoval ako náhradu škody v dôsledku výplaty nemocenských
dávok poškodenému P. B., jeho zamestnancovi pri liečbe pracovného úrazu. Odporca v tom čase
tvrdil, že pracovný úraz poškodeného bol spôsobený zavineným a protiprávnym konaním jeho osoby.
Poškodenému však nespôsobil ani nezavinil pracovný úraz a navyše bol ako zamestnávateľ poistený
v systéme sociálneho poistenia. Nárok si odporca uplatnil aj prostredníctvom súdu. Podľa jeho názoru

krajský súd vo svojom rozhodnutí 9Co/154/2012 jednoznačne judikoval, že nárok odporcu na vyplatenie
tejtoistinybolneoopodstatnený.Až ztohtorozhodnutiasadozvedel,ženebolojehopovinnosťouuhradiť
odporcovi vyššie uvedenú istinu. Z tohto dôvodu sa obrátil so súčasným návrhom na súd o vydanie
bezdôvodného obohatenia.

Odporca proti vydanému platobnému rozkazu tunajšieho súdu 18Ro/47/2013-23 zo dňa 21.3.2013,
ktorým vyhovel návrhu navrhovateľa, podal odpor. V písomnom odpore uviedol, že rozhodnutie

Krajského súdu v Žiline /ďalej len KS ŽA/ 9Co/154/2012 nesúvisí s dobrovoľným plnením škody, ktorá
vznikla výplatou nemocenských dávok. Dávky sociálneho poistenia nepodliehajú regresnému právu
Sociálnej poisťovne. Jedná sa o dávky vyplácané z úrazového poistenia. KS vychádzal z predpokladu,
že pokiaľ by zamestnanec nepoberal invalidný dôchodok, nepoberal by dávky z invalidného poistenia,
poberal by len úrazovú rentu, ktorá bola vyplácaná priamo ako dávka úrazového poistenia pokrytá
úrazovým poistením žalobcu a nebola by regresovaná. Pri nemocenskej dávke nie je možné takúto

konštrukciu použiť, keďže dávku nemocenského poistenia nemožno nahradiť žiadnou inou dávkou
z úrazového poistenia. Ak by nebolo zamestnancovi vyplatené z nemocenské poistenia, nemal byzamestnanec vyplatený ani úrazový príplatok z úrazového poistenia. Z uvedeného dôvodu žiadal návrh
navrhovateľa zamietnuť.

Súd následne vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovania výsluchom právneho zástupcu
navrhovateľa, vypočul odporcu, oboznámil sa predovšetkým s rozsudkom KS v Žiline 9Co/154/2012,
výpisom z bežného účtu, výzvou Sociálnej poisťovne, príjmovými a pokladničnými dokladmi, protokolom
Inšpektorátu práce, výzvou na náhradu škody, podstatným obsahom spisového materiálu OS Žilina
7C/157/09, ktorý bol pripojený, ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

Z pripojeného spisového materiálu tunajšieho súdu 7C/157/2009 mal súd zistené že sa viedlo konanie
vo veci navrhovateľa Sociálna poisťovňa proti odporcovi V. F., obchodné meno V. F. - F. o povinnosť
uhradiť 1.878,10 Eur. Prvostupňový súd vykonal rozsiahle odkazovanie a zaviazal odporcu zaplatiť
navrhovateľovi 939,05 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh
navrhovateľa zamietol. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote navrhovateľ, v tom čase odporca,

odvolanie. Odvolací súd vyniesol rozsudok pod sp. zn. 9Co/154/2012 - 154 dňa 11.10.2012. Týmto
rozsudkom zmenil pôvodný rozsudok prvostupňového súdu tak, že ho zamietol a zaviazal v tom čase
Slovenskú poisťovňu uhradiť odporcovi trovy konania.

Z odôvodnenia tohto rozsudku dáva tunajší súd do pozornosti nasledovné:

Krajský súd konštatoval, že v danom prípade nemožno postavenie odporcu ako zamestnávateľa
zhoršovať tým, že dávky úrazového poistenia je možné znížiť alebo úplne pokryť inými dávkami
so systému sociálneho poistenia, ktoré nie sú kryté úrazovým poistením. Označil odporcu ako
zamestnávateľa, ktorý platil a odvádzal poistné i na dôchodkové poistenie poškodeného zamestnanca.
Krajský súd vychádzal z predpokladu, že pokiaľ by zamestnanec odporcu P. B. nepoberal invalidný

dôchodok, nepoberal by dávky invalidného dôchodku, vznikol by mu nárok na úrazovú rentu, ktorá by
bola vyplácaná priamo, ako dávka úrazového poistenia pokrytá úrazovým poistením odporcu a v takom
prípade by bol odporca chránený ust. § 238 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z..
V nadväznosti na uvedené potom krajský súd dospel k záveru, že pokiaľ i navrhovateľ nárok
zamestnanca odporcu na úrazovú rentu znížil alebo úplne pokryl dávkami invalidného dôchodku, nie

je mu možné poskytnúť ochranu podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pokiaľ i bolo zistené
porušenie bezpečnostných predpisov, konkrétne predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v
ťažbe, sústreďovaní, odvoze, zbere a manipulácii s drevom.

Dal do pozornosti, že podľa predchádzajúcej právnej úpravy zákona č. 274/1994 Z.z. v ust. § 44e ods.

6 písm. b/ zakotvil právo Sociálnej poisťovne voči zamestnávateľovi na náhradu vyplateného plnenia
až do jeho výšky, ak zamestnávateľ porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a toto porušenie bolo v príčinnej súvislosti so vznikom
škody. Mimo to v ust. § 31 ods. 1 zakotvil právo Sociálnej poisťovne na náhradu dávok poskytnutých
z nemocenského poistenia a z dôchodkového zabezpečenia voči tretím osobám v dôsledku ich

zavineného protiprávneho konania.

To znamená, že predchádzajúca právna úprava odlišovala zodpovednosť tretích osôb za ich zavinené
protiprávne konanie od zodpovednosti zamestnávateľa za porušenie právnych predpisov a ostatných
predpisov alebo pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vyžadovala, aby toto

porušenie bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody.

Ak potom súčasná právna úprava, resp. právna úprava platná a účinná v čase vzniku pracovného úrazu,
právo sociálnej poisťovne vo vzťahu k zamestnávateľovi na náhradu vyplateného plnenia v prípade
porušenia právnych predpisov alebo ostatných predpisov, pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany

zdravia pri práci neupravuje, nie je možné bez ďalšieho právo Sociálnej poisťovne vyvodiť z ust. § 238
ods. 1 zákona na tom základe, že Inšpektorátom bezpečnosti práce bolo zistené zrušenie právnych
predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a zamestnancovi
odporcu nebola vyplácaná úrazová renta ako dávka úrazového poistenia, ale invalidný dôchodok ako
dávka dôchodkového poistenia.

Vo svojom písomnom odôvodnení podrobne KS rozoberal zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
s účinnosťou od 1.1.2004.Sociálne poistenie je podľa § 2 písm. c/ Zákona o sociálnom poistení aj úrazové poistenie, z ktorého sa
poskytujú za ustanovených podmienok úrazové dávky v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu
alebo choroby z povolania. Týmto poistením sú zabezpečené nároky oprávnených osôb v súvislosti

s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania a toto poistenie chráni zodpovedné subjekty pred
dôsledkami zodpovednosti za spôsobenú škodu na zdraví, prípadne smrť poškodenej osoby.

Ďalej KS dôvodil, že úrazové poistenie je konštituované ako povinné poistenie zamestnávateľa, ktoré
ho má ochraňovať pred rizikom ekonomickej záťaže pre prípad jeho zodpovednosti za škodu, vzniknutú

v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania jeho zamestnancom, ktorá mu vyplýva zo
Zákonníka práce. Preto na rozdiel od nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia, je povinné
úrazové poistenie viazané na zamestnávateľa, ktorý je v pozícii poistenca a platí si úrazové poistenie.
Úrazové poistenie vzniká zamestnávateľovi odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jednu fyzickú
osobu uvedenú v § 16 zákona a zaniká dňom, v ktorom nezamestnáva ani jednu takúto fyzickú osobu
(§ 24 zákona).

Súčasná právna úprava, podľa zdôvodnenia KS, už nemá charakter odškodnenia spočívajúceho v
náhrade škody, ale je koncipovaná ako poistný systém, prevažne kompenzačného charakteru. Niektoré
úrazové dávky majú v zásade nadstavbový charakter k dôchodkovým dávkam (invalidný dôchodok)
alebo k nemocenským dávkam (nemocenské), čo sa premieta aj do podmienok nároku na tieto úrazové

dávky alebo na ich výplatu a na určovanie ich sumy.

Hoci Zákonník práce upravuje podmienky zodpovednosti zamestnávateľa za škodu, ktorá vznikla
v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, od 1.1.2004 už neupravuje povinnosť
zamestnávateľa zamestnancovi túto škodu nahradiť.

Typickým príkladom nadstavbového charakteru úrazového poistenia je aj úrazová renta. Poškodenému,
ktorému sa vypláca starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, sa
suma úrazovej renty, na ktorú má poškodený nárok, zníži o sumu tohto dôchodku.

Toľko z citácie odôvodnenia rozhodnutia KS v Žiline.

Na základe tohto rozsudku podal navrhovateľ návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia. Poukázal
na to, že v ôsmich splátkach zaplatil odporcovi sumu 1.589,25 Eur. Ako to vyplynulo z prednesu jeho
právneho zástupcu, až na základe rozhodnutia KS v Žiline, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.1.2013

sa dozvedel, že prakticky tieto finančné prostriedky zaplatil odporcovi nadbytočne, čím sa odporca
bezdôvodne obohatil.

Podľa § 238 ods. 1/ Zákona o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám (nie
voči poistenému - zamestnávateľovi) na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich

zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej
organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok.

Keď tunajší súd vychádzal z rozsudku KS v Žiline, ktorý podrobne citoval aj v tomto odôvodnení a
vychádzal aj z citovaného ust. § 238 ods. 1/ Zákona o sociálnom poistení je zrejmé, že Sociálna

poisťovňa - H. postupovala nesprávne, keď od navrhovateľa ako zamestnávateľa požadoval vyplatenie
sumy 1.589,25 Eur.

Na tomto mieste súd podotýka, že odporca okrem iného vzniesol aj námietku premlčania. K tomuto
súd vyhlasuje nasledovné stanovisko. V zákone o sociálnom poistení nie sú uvedené prakticky žiadne

premlčacie lehoty, resp. v tomto konkrétnom prípade treba nepochybne vychádzať ohľadne premlčania
z ust. O.z. Pokým sa navrhovateľ domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, jedná sa o premlčanie
objektívnej lehoty dvojročnej a subjektívnej desaťročnej. Z pripojeného spisového materiálu tunajšieho
súdu 7C/157/2009 mal súd zistené, že rozsudok KS bol navrhovateľovi, v tom čase odporcovi, doručený
dňa 4.12.2012. V tom čase sa navrhovateľ dozvedel z odôvodnenia rozhodnutia KS, že pôvodné dávky,

t.j. nemocenské, nemal vyplatiť. Navrhovateľ podal návrh na tunajší súd 8.2.2013, teda v žiadnom
prípade nemožno hovoriť o premlčaní nároku. Tento nárok by sa premlčal subjektívne až 4.12. resp.
5.12.2014. Pokým by súd hovoril o objektívnej lehote desaťročnej, bolo to v roku 2008, kedy navrhovateľ
zaplatil Sociálnej poisťovni finančné čiastky, táto sa premlčí v desaťročnej lehote, čo by bolo až vroku 2018. Preto v tomto smere nemohol akceptovať námietku odporcu, že sú nároky navrhovateľa
premlčané.

Vzhľadom na uvádzaný rozsudok KS, ako aj to, že navrhovateľ skutočne preukázal, že zaplatil odporcovi
uvedenú istinu, preukázal to výpismi z bežného účtu, výdavkovými a pokladničnými dokladmi, súd jeho
návrhu v plnom rozsahu vyhovel.
O trovách konania rozhodoval súd v zmysle § 142 ods. 1/ O.s.p. Bol to navrhovateľ, ktorý bol v konaní
úspešný, a preto mu priznal aj trovy, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatňovaním a bránením svojho

práva. Bol zastúpený právnym zástupcom JUDr. Martinom Olosom. Tento si vyčíslil trovy právneho
zastúpenia nasledovne:
- prevzatie a príprava zastúpenia 71,37 Eur,
- spísanie návrhu 71,37 Eur,
- vyjadrenie sa k odporu 85,64 Eur,
- účasť na pojednávaní 85,64 Eur,

- režijný paušál 2x7,81 Eur, 2x8,04 Eur + 20% DPH, spolu 34,91 Eur.
Spolu trovy vo výške 348,93 Eur.

Súd v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov preskúmal vyčíslené
trovy právneho zastúpenia a konštatoval, že tieto boli vyčíslené v súlade s vyhláškou. Na tomto mieste

je potrebné podotknúť, že právny zástupca navrhovateľa je platcom DPH od 15.4.2013. Súd teda o
trovách konania rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).