Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. máj 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 3C/67/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812206332
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Antal
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5812206332.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom JUDr. Milanom Antalom v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v
konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu zo dňa 07.05.2014 na prerušenie konania z a m i e t a .

II. Súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Podaným žalobným návrhom žalobca žiadal od žalovanej zaplatenie čiastky 175,- Eur ako náhrady
majetkovej škody predstavujúcej účelne vynaložené náklady na správu a vymáhanie jeho pohľadávky
a čiastky 442,56,- Eur ako náhrady nemajetkovej ujmy (predstavujúcej 55,32 Eur za každý mesiac
nečinnosti exekučného súdu), ktoré mu mali byť spôsobené nesprávnym úradným postupom tunajšieho
súdu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 4Er/698/2008 (súdnym exekútorom pod č. EX 485/2004)
tým, že o návrhu na zmenu súdneho exekútora nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase.

Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 13.05.2014, doručenom súdu 15.05.2014 žiadala žalobu
zamietnuť v plnom rozsahu, poukázala na zmätočnosť podania žalobcu, žalobca nesplnil ani procesné
podmienky konania, keďže dostatočným spôsobom svoj návrh dôkazne nepodporil, nie je jasný titul
nároku na náhradu škody. Žalovaná má za to, že sa jedná o predčasne uplatnený nárok na súde,
pretože aj keď žalobca podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody u žalovanej,
napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadosti, žalobca túto nedoplnil, čiže v celku neposkytol
žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podanej žiadosti.

Žalovaná uviedla, že v prípade, ak mala žalobcovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom
spočívajúcim v tom, že okresný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej
lehote, lehota na uplatnenie tohto nároku (premlčacia lehota) uplynula po 3 rokoch od momentu uplynutia
30 dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora. Vzhľadom na uvedené žalovaná
vzniesla námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 30 - dňovej
lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom 23.04.2009 (t.j. 3 roky pred dňom,
kedy boli žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku).

Podaním zo dňa 07.05.2014 (doručeným súdu elektronickou poštou dňa 09.05.2014) žalobca navrhol
prerušiť konanie do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorú podľa
svojho tvrdenia podal z dôvodu objektívneho porušenia svojich práv na zákonného sudcu a nestranný
súd. K tomuto procesnému návrhu žalobcu súd uvádza, že prerušenie konania podľa § 109 ods.
1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "O.s.p.") je obligatórne a dopadá na situácie,
kedy rozhodnutie v merite veci závisí od otázky, ktorú nie je v konaní oprávnený riešiť ako predbežnú
(§ 135 ods. 1 O.s.p.). Prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p. je naproti tomu
fakultatívne a bude namieste vtedy, ak prebieha iné konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže
mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd na také konanie dal podnet (§ 135 ods. 2 O. s. p.).
Podľa názoru súdu otázka zákonného sudcu nie je svojim charakterom takou predbežnou otázkou
ako to majú na mysli uvedené ustanovenia, teda otázkou od ktorej závisí rozhodnutie v merite veci.
Okrem toho v danom prípade dôvody zaujatosti zákonného sudcu žalobca predostrel už v žalobnom
návrhu, pričom predpísaným postupom podľa § 14 a nasl. O.s.p. bola táto jeho výhrada už vyriešená
uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 28.02.2013 č.k. 5NcC/40/2013-23. Súd preto nevidel dôvod
pre prerušenie tohto konania a tak predmetný procesný návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol.

Na pojednávaní dňa 15.05.2014 súd prejednal vec v neprítomnosti riadne predvolaných sporových strán
s použitím ust. § 101 ods. 2 O.s.p., keď právnemu zástupcovi žalobcu ako aj žalovanej bolo predvolanie
doručené dňa 10.04.2014. Žalobca vo vyššie uvedenom podaní zo dňa 07.05.2014 okrem prerušenia
konania navrhol súčasne aj zrušiť nariadené pojednávanie z dôvodu, objektívneho porušenia zásady
nestrannosti súdu a sudcu. Súd z dôvodov, pre ktoré neprerušil toto konanie, nepovažoval žalobcom
uvádzané skutočnosti za dôležité dôvody pre odročenie pojednávania, či dokonca pre jeho zrušenie.

Účastníci konania boli písomne poučení o dôkaznej povinnosti podľa § 120 ods. 4 O.s.p., pričom do
vyhlásenia uznesenia, ktorým bolo dokazovanie skončené, iné dôkazy okrem v žalobe označených
vykonať nenavrhovali.

V rámci vykonaného dokazovania bolo zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4Er/698/2008 zistené, že
Okresný súd Námestovo na podklade žiadosti súdneho exekútora JUDr. Jozefa Rišiana o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie doručenej súdu 22.10.2004, návrhu žalobcu na vykonanie exekúcie
zo dňa 23.09.2004, ktorým žiadal vymôcť čiastku 21 600,- Sk s príslušenstvom a na podklade notárskej
zápisnice č. NZ 60243/2004vyhotovenej dňa 23.07.2004 notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou, poveril
dňa 07.12.2004 menovaného exekútora vykonaním exekúcie v prospech žalobcu ako oprávneného
voči povinnejC. W.. Žalobcadoručil Okresnému súdu Námestovo dňa 20.09.2010 návrh na zmenu
súdneho exekútora požadujúc, aby bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Rudolf
Krutý. Dňa 26.01.2011 tunajší súd vyzval súdneho exekútora JUDr. Jozefa Rišiana, aby v lehote 15
dní oznámil či si uplatňuje trovy exekúcie. Súdny exekútor dňa 15.02.2011 oznámil, že žiada priznať
trovy exekúcie 185,77 Eur podľa priloženej špecifikácie. Tunajší súd uznesením zo dňa 30.05.2011, č.k.
4Er/698/2008-32 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a súčasne ju v celom rozsahu zastavil. V odôvodnení
uznesenia súd uviedol, že nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, nakoľko v
prípade ak dôjde k zastaveniu exekúcie, zmena súdneho exekútora by bola neúčelná. Voči uzneseniu
podal odvolanie žalobca dňa 01.07.2011 požadujúc jeho zrušenie. Uznesením zo dňa 29.12.2011, č.k.
1CoE/50/2011-46 Krajský súd v Žiline ako súd odvolací napadnuté uznesenie potvrdil.

Z hľadiska právneho posúdenia zisteného stavu veci súd uvádza, že zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú výkonom verejnej moci jeho orgánmi upravuje zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý v § 3 určuje, že
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci: a) nezákonným rozhodnutím, b)
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Svojej
zodpovednosti sa štát nemôže zbaviť.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na vznik objektívnej zodpovednosti štátu (Slovenskej republiky)
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa vyžaduje kumulatívne (súčasné) splnenie
troch podmienok: 1. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, 2. vznik škody ako peniazmi
vyčísliteľnej majetkovej ujmy na strane dotknutého subjektu a 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody. Zákon č. 514/2003 Z.z. neobsahuje legálnu definíciu nesprávneho

úradného postupu. Ust. § 9 uvedeného zákona v znení účinnom do 31.12.2012 príkladmo za nesprávny
úradný postup označuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb. V zásade možno nesprávny úradný postup definovať ako postup orgánu verejnej
moci (teda aj štátneho orgánu), ktorý je v rozpore s platnými právnymi normami a ktorý spočíva
v inej než rozhodovacej činnosti. V prípade rozhodovacej činnosti totiž zákon č. 514/2003 Z.z.
zakladá zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie a špecificky za určité rozhodnutia týkajúce sa
najmä osobnej slobody jednotlivca (rozhodnutia o zatknutí, zadržaní, o treste atď.). Inými slovami, pri
nesprávnom úradnom postupe je činnosť orgánu verejnej moci v konkrétnom prípade upravená právnou
normou, ktorú orgán pri jej aplikácii poruší. Treba ale zdôrazniť, že nesprávny úradný postup je potrebné
posudzovať s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu.

Súd preto skúmal, či bolo preukázané splnenie všetkých troch podmienok na to, aby bola založená
zodpovednosť žalovanej za žalobcom tvrdenú škodu (resp. ujmu).

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na podklade žiadosti súdneho exekútora, návrhu
žalobcu na vykonanie exekúcie a notárskej zápisnice ako exekučného titulu bolo tunajším súdom
vedené exekučné konanie pod sp. zn. 4Er/698/2008. Príslušný Okresný súd Námestovo ako exekučný
súd poveril dňa 07.12.2004 vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Rišiana. Žalobca
ako oprávnený dňa 20.09.2010 požiadal o zmenu exekútora. V tom čase účinné ust. § 44 ods. 8
Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.) určovalo, že oprávnený môže kedykoľvek v priebehu
exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora,
pričom súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora. V danom prípade tunajší súd ako exekučný súd síce nerozhodol o zmene súdneho exekútora,
avšak jeho postup bol plne opodstatneným, pokiaľ uznesením zo dňa 13.05.2011 vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a v celom rozsahu ju zastavil z dôvodu, že existovali okolnosti, ktoré bránili vykonaniu
exekúcie a pre ktoré bolo potrebné exekúciu zastaviť. Existenciu takýchto okolností potvrdil aj odvolací
súd tým, že na odvolanie žalobcu napadnuté uznesenie potvrdil. V tomto prípade by bolo v rozpore s
logickým procesným postupom, aby na jednej strane najskôr exekučný súd rozhodol na návrh žalobcu
o zmene súdneho exekútora a následne bez potreby vykonávania akýchkoľvek ďalších úkonov by
exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil. Išlo by výlučne o samoúčelný postup, teda len o
rozhodnutie pre rozhodnutie bez akéhokoľvek praktického významu. Súd preto nemal preukázaný
nielen nesprávny úradný postup v súvislosti s rozhodovaním o zmene súdneho exekútora ale nemal
preukázané splnenie ani jednej z ďalších dvoch podmienok vyžadovaných na vznik zodpovednosti
žalovanej za žalobcom tvrdené ujmy. Žalobca v tomto smere napriek riadnemu poučeniu o dôkaznej
povinnosti podľa § 120 ods. 4 O.s.p. nielenže nepredložil ale ani neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by mal
súd vykonať a ktoré by podporovali to, že práve v dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu
v súvislosti s rozhodovaním o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora utrpel konkrétne vyčísliteľnú a
preukázateľnú majetkovú škodu či ujmu nemajetkového charakteru, ktorú by bolo namieste odškodniť
v peniazoch podľa § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Za škodu, pri vzniku ktorej sa nahrádza
skutočná škoda a ušlý zisk, nemožno podľa názoru súdu považovať iba subjektívne vyčíslené (a ničím
neobjektivizované) paušálne náklady na správu pohľadávky pomocou informačného systému v sume
70,- Eur, na udržiavanie a správu informačného systému v čiastke 40,- Eur, na administráciu listín a
komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom v čiastke 50,- Eur a na administratívne spracovanie
textov urgencií, publikačné výdaje, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou
stavu konania v čiastke 15,- Eur. Skutočnou škodou je totiž ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá
nastala v majetkovej sfére poškodeného predstavujúca zníženie majetkového stavu poškodeného v
porovnaní s jeho majetkovým stavom pred škodnou udalosťou. Preto pri náhrade skutočnej škody možno
kompenzovať iba tie účelne vynaložené výdavky, ktoré by nebolo nutné vynaložiť nebyť škodnej udalosti.
Subsumpcia žalobcom uvedených nákladov pod ušlý zisk neprichádza potom do úvahy už len vzhľadom
na samotnú definíciu ušlého zisku, ktorým je zmarený majetkový prospech očakávaný s prihliadnutím na
všetky okolnosti prípadu, ktorý však nenastal v dôsledku škodnej udalosti (v danom prípade v dôsledku
tvrdeného nesprávneho úradného postupu). Treba tiež uviesť, že žalobca nielenže nepreukázal ale
ani nijako bližšie nevysvetlil ako paušálne náklady na správu pohľadávky voči povinnému súvisia s
nesprávnym úradným postupom súdu, keď exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú a zastavená. Ako
už bolo uvedené, medzi nesprávnym úradným postupom a škodou musí existovať príčinná súvislosť,
teda vzťah príčiny a následku, pričom je podľa názoru súdu logické, že určité administratívne náklady na

správu pohľadávky by žalobca mal i v prípade, ak by exekučný súd formálne o zmene súdneho exekútora
rozhodol. Vo vzťahu k požadovanej náhrade nemajetkovej ujmy žalobca tiež nijako nepreukázal žiaden
nepriaznivý dopad (ujmu) na jeho právne postavenie ako veriteľa pohľadávky voči povinnému v dôsledku
tvrdeného nesprávneho úradného postupu. V žalobe síce poukázal na určité riziká vo vzťahu k
povinnému (riziko zániku povinného, jeho insolvencia, riziko "zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu
s povinným"), no nijako netvrdil ani nedokázal, že k takýmto následkom aj skutočne došlo v dôsledku
postupu exekučného súdu. Súd tak nemal preukázaný nesprávny úradný postup, vznik škody na strane
žalobcu ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody a ani vznik
nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Preto návrh žalobcu zamietol. Len
záverom sa poznamenáva, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že žalobca ešte pred začatím
tohto súdneho konania podal najneskôr dňa 25.09.2012 na Ministerstvo spravodlivosti SR písomnú
žiadosť podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o predbežné prerokovanie nárokov uplatňovaných
v tomto konaní. V dôsledku neuspokojenia nárokov do 6 mesiacov od podania žiadosti sa ich žalobca
mohol domáhať na súde (§ 16 ods. 4 cit. zákona), keďže uvedená lehota počas tohto súdneho konania
už uplynula.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení vzniesla námietku premlčania nároku navrhovateľa, súd sa
touto námietkou nezaoberal, keďže došlo k zamietnutiu žaloby žalobcu z iných dôvodov.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalovanej ako
účastníčke v konaní úspešnej nepriznal náhradu trov konania, pretože jej účasťou v konaní žiadne
nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§
205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.