Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 21P/138/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111233283
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gizela Pavelová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7111233283.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci starostlivosti o maloletého E.

O., X.. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Košice, na návrh otca A.. E. O., X.. XX.XX.XXXX, L. L. L., V.Á. Č.. XXXX/XXX, zastúpeného
ĎURAJ & PARTNERS ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, so sídlom Banská Bystrica, Kláry Jarunkovej č.
2, za účasti matky A.. C. O., X.. XX.X.XXXX, L. F., L. Č.. XX, zastúpenej KRAL PARTNERS s.r.o., so
sídlom Košice, Kukučínova č. 7, v konaní o úprave styku takto

r o z h o d o l :

U p r a v u j e styk otca s maloletým E. O., X.. X.X.XXXX tak, že otec je o p r á v n
e n ý stretávať sa so synom každý párny týždeň v sobotu od 14,00 hod. do 18,00 hod. v prítomnosti

matky maloletého dieťaťa.

Styk bude prebiehať mimo bytu matky maloletého. Otec má možnosť byť so synom polhodinu osamote.
Matka m u s í umožniť otcovi, aby sa so synom mohol porozprávať, alebo stráviť túto polhodinu bez
jej dohľadu.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

O trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Otec maloletého E. dňa 6.12.2011 požiadal súd, aby rozhodol, že má právo stretávať sa so svojim
maloletým synom. Svoj návrh odôvodnil tým, že matka mu ho bezdôvodne odopiera.

Dňa 12.9.2012 otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne požiadal súd o vydanie predbežného
opatrenia v prebiehajúcej veci, ktorým by sú upravil jeho právo na styk s maloletým počas všedných

dní aj prázdnin a sviatkov.

Okresný súd Košice I uznesením č. 21P/138/2012 - 45 zo dňa 27.9.2012 rozhodol tak, že otec je
oprávnený stretávať sa s maloletým E. každý párny víkend v mesiaci v čase od piatka 17,00 hod. do
nedele 17,00 hod. a matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a dieťa otcovi odovzdať v
mieste svojho bydliska v určenom čase. V prevyšujúcej časti návrh zamietol.

Voči uzneseniu matka maloletého podala odvolanie. Nesúhlasila s tým, aby bol styk upravený, tvrdila,
že nie je dôvod ho upravovať, keďže rozsudkom o rozvode bolo určené, že sa môže otec so synomstretávať neobmedzene. Ďalej uvádzala, že maloletý styk s otcom odmieta. Vyčítala otcovi, že pred
návštevami syna uprednostňuje cesty do zahraničia a myslí si, že má väčší záujem o ňu ako o ženu,
ako o svojho syna.

Krajský súd v Košiciach svojim rozhodnutím č. 8CoP/62/2013-93 zo dňa 15.2.2013 rozhodol tak,
že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Uviedol, že z dovtedajšieho dokazovania
nevyplynulo, že by matka maloletého odmietala otcovi styk so synom, ak môže byť tomuto styku
prítomná.

Uznesením zo dňa 27.9.2012 Okresný súd Košice I sp. zn. 21P/138/2012 vydal predbežné opatrenie,
ktorým určil otcove právo stretávať sa s maloletým synom. Proti uvedenému uzneseniu podala včas

odvolanie matka. Krajský súd v Košiciach uznesenie Okresného súdu Košice I zmenil tak, že návrh na
nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietol s odôvodnením, že právo otca stretávať
sa s maloletým už bolo upravené v rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn. 10C/210/2005.

Dňa 3.10.2013 podal otec maloletého ďalší návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Žiadal, aby
súd určil, že má právo stretávať sa s maloletým synom každú prvú sobotu v mesiaci od 10,00 hod. do

17,00 hod.. Svoj návrh odôvodnil tým, že matka mu bezdôvodne neumožňuje stretávať sa so synom. V
návrhu uviedol, že so synom bol naposledy začiatkom marca 2013, kedy sa boli so synom lyžovať na
Jahodnej a boli aj v kine a na bowlingu. Strávili spolu príjemné chvíle a maloletý neprejavoval žiadnu
nevôľu byť s otcom, práve naopak, veľmi sa tešil. Po dobu ďalších piatich mesiacov matka otcovi už styk
so synom neumožnila. Matka otcovi prerušenie stretávania sa so synom odôvodnila vôľou maloletého,

teda že sa s ním viac už nechce stretnúť. Matka nereagovala ani na snahy otca o sprostredkovanie
stretnutia cez kolízneho opatrovníka a psychológa. Otec mal preto obavy, že by mohlo dôjsť k narušeniu
jeho vzťahov so synom. Dlhodobé odlúčenie otca so synom by mohlo najmä na maloletom zanechať
nezmazateľné stopy a preto nie je v záujme maloletého.

Keďže inštitút predbežného opatrenia je mimoriadným riešením a súd môže o výkone predbežného

opatrenia rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť
tvrdený nárok nepochybne preukázaný, súd návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol
po tom, čo zistil, že žiadna bezprostredná ujma maloletému nehrozí. O úprave práv otca stretávať sa
so synom bolo rozhodnuté v rozsudku Okresného súdu Michalovce. Rodičovské práva a povinnosti
majú naďalej zachované obaja rodičia, nakoľko ich ani jeden z nich ich nie je pozbavený. Súčasťou

rodičovských práv a povinností je aj právo rodiča stretávať sa s maloletým dieťaťom a súd upozornil
matku maloletého, že rodičia by si aj napriek rozpadu svojho vzťahu mali uvedomiť, že stále zostávajú
rodičmi a že ich rodičovské vzťahy k maloletému zostávajú zachované. Maloleté dieťa má právo na
výchovu a starostlivosť od oboch rodičov, aby zostal zachovaný mužský aj ženský vzor. Rodičia by preto
mali uvažovať o tom, ako maloletému vytvoriť priestor na čo najrovnoprávnejší kontakt s oboma rodičmi,

aby nedošlo k narušeniu rodinných väzieb. Od počiatku je potrebné maloletému zvýrazňovať význam
oboch rodičov v jeho živote a každý zásah musí smerovať k tomu, aby rodičia u maloletého podporovali
a budovali vedomosť o tom, že sú obaja v jeho živote dôležití a to aj v prípade, ak by to dieťa samo
odmietalo.

V konaní vo veci samej súd nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru psychológie, odvetvia

klinická psychológia detí a vypracovaním znaleckého posudku poveril znalkyňu PhDr. Ľubomíru Gallovú.
Nariadil znalkyni, aby vyšetrila osobnostnú štruktúru otca, matky a maloletého a aby zistila nasledovné :

- psychický vývin maloletého, emotívne prežívanie celkovej situácie, ktorá nastala v rodine,

- aká je citová väzba, vzťah maloletého k otcovi a k matke,

- čo je príčinou prípadného negatívneho vzťahu maloletého k niektorému z rodičov,

- či nedochádza k ovplyvňovaniu maloletého voči otcovi a naopak,

- či styk maloletého s otcom neohrozuje jeho zdravie, zdravý vývoj a výchovu,- aká je najvhodnejšia forma úpravy rodičovských práv a povinností; ako odporúča upraviť styk otca s
maloletým; či je vhodné, aby sa maloletý s otcom stýkal a ak áno, tak akou formou,

- či maloletý sám výslovne odmieta kontakt s otcom, ak áno, od kedy a prečo,

- posúdiť iné zistené skutočnosti súvisiace s predmetom konania.

Súd vykonal vo veci dokazovanie aj pripojenými písomnými dôkazmi, výsluchom účastníkov konania
a zistil, že manželstvo rodičov maloletého bolo právoplatne rozvedené rozhodnutím Okresného súdu
Michalovce č. 10C/210/2005 zo dňa 2.12.2005. Maloletý bol na čas po rozvode zverený matke
a styk otca s maloletým bol určený neobmedzene. Podľa tvrdení otca matka koriguje stretnutia otca so
synom podľa vlastnej nálady s odôvodnením, že dieťa je ešte malé a ona vie najlepšie čo potrebuje.

Matka otcovi opakovane bráni stráviť so synom viac hodín v celku a stretnutie otca so synom podmieňuje
svojou prítomnosťou. Otec vo svojich písomných vyjadreniach uvádzal, že matka už viac krát vopred
dohodnuté a ohlásené stretnutie na poslednú chvíľu zrušila alebo zmenila a nebola schopná stanoviť
náhradný termín. Tieto udalosti matka podľa tvrdení otca odôvodňuje tým, že ju otec nemal opustiť a
toto je trest za to. Tieto postoje matky bol otec ochotný tolerovať pokiaľ bol syn malý t.j. vo veku približne

do troch rokov, avšak aj v tej dobe otec syna pravidelne navštevoval. Otec bol so synom po dobu
viac ako päť dní len jediný raz a to v roku 2010. Po pár dňoch však matka od otca žiadala, aby syna
predčasne priviedol k nej domov. Počas roku 2011 otec navštívil syna spolu sedem krát aj to len počas
niekoľkých hodín a za prítomnosti matky. Zároveň v tom roku podľa tvrdení otca, boli rodičia dohodnutí
na tom, že syn u otca strávi Veľkú noc, avšak matka to nakoniec zrušila. Otec sa aj napriek týmto

skutočnostiam snažil so synom udržiavať kontakt a komunikoval so synom mimo návštev cez skype a
niekedy aj telefonicky. Tieto kontakty si však musel vopred dohodnúť s matkou. Matka sa podľa otca
tomuto spôsobu komunikácie nebráni, avšak odmieta pristúpiť na stanovenie pravidelného dňa a hodiny.
Otec nechce narúšať synov životný štýl, avšak chce byť jeho súčasťou. Maloletý má v Banskej Bystrici
aj starých rodičov, ktorí taktiež majú záujem byť v kontakte so svojím vnukom, čo im v súčasnosti nie

je umožnené. Otec za účelom vyriešenia vzniknutej situácie intenzívne spolupracuje s úradom práce,
avšak matka sa na takýchto stretnutiach odmietala podieľať. Otec si za účelom efektívneho stretávania
sa so synom kúpil byt v Košiciach, v ktorom synovi zariadil detskú izbu. Tento byt bol zo strany Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, pani E. posúdený kladne. Otec vlastní aj osobné motorové
vozidlo, takže prípadný presun maloletého počas určeného termínu stretávania do Banskej Bystrice,

za účelom návštevy starých rodičov by bol bezproblémový. Matka taktiež odmietla aj otcove snahy o
mimosúdne vyriešenie sporovej situácie prostredníctvom Mediačno - konzultačného centra SOVA. Z
týchto dôvodov otec opakovane žiadal o nariadenie predbežného opatrenia nakoľko sa obával, aby
matkin negatívny prístup k jeho styku so synom nezanechal na maloletom nenapraviteľné následky.
Otec sa o syna v rámci možností riadne stará, má záujem podieľať sa na jeho výchove a vyživovaciu

povinnosťsiriadneplní,dokoncaajvozvýšenejmiere.Otecistýčassynanavštevovalajvjehozákladnej
škole, avšak po tom, ako sa to dozvedela matka maloletého požiadala školu, aby tento styk otcovi viac
neumožnila, čo musela škola rešpektovať.

Z výpovede otca maloletého súd zistil, že návrh podával z toho dôvodu, že napriek tomu, že mali so
synom po rozvode styk neobmedzený, zostávalo na rodičoch, ako sa dohodnú, kedy sa bude môcť

so synom stretnúť. Často sa s jeho matkou dohodli na tom, že sa stretne so synom, ale v poslednej
chvíli mu bývalá manželka zavolala, že styk nebude možné uskutočniť, pretože buď ide s maloletým
niekam na nákupy, k starým rodičom, alebo na návštevu, alebo na nejaký výlet a nikdy nedodržala to,
na čom sa dohodli. Syna mal u seba naposledy dlhšiu dobu v roku 2010, kedy mu prišiel gratulovať
k narodeninám spolu so svojou mamou a matka ich syna ho prekvapila tým, že mu povedala, že ak

chce, tak si môže dieťa na týždeň zobrať so sebou. Uvítal jej návrh, syna so sebou zobral a veľmi sa
z toho tešil. Predtým, ako išiel na návštevu a skôr ako mohol vedieť, že dieťa dostane do starostlivosti,
mal dohodnutý tenisový zápas - štvorhru a nechcel spoluhráčom urobiť to, že tam nepríde a preto na
dve hodiny na ten tenis išiel a počas tej doby bol maloletý s jeho rodičmi. To bol jediný čas, keď sa mu
počas tých dní nevenoval on sám osobne. Synovi spravil bohatý program, bol veľmi rád, že je s ním a

aj dieťa sa tešilo. Matka maloletého však začala už uprostred týždňa vytelefonovávať, že ho má vrátiť
naspäť, najprv že v piatok, potom vo štvrtok, potom ho chcela naspäť v stredu. Nakoniec maloletého
matke v stredu zaviezol do Košíc.Uviedol, že manželstvo s matkou maloletého sa rozpadlo preto, že sa začali hádať na každej maličkosti.
Najviac sa hádali vtedy, keď mali navštevovať svojich rodičov. Nežil s rodinou už od času, kedy sa
narodil ich syn. Jeho manželka zostala bývať u svojich rodičov a nedala mu ani vedieť, keď sa narodil ich

syn. Dozvedel sa o tom v Čechách, kde dlhodobo pracoval asi po troch dňoch a vzhľadom k tomu, že
sa rozchádzali za nedobrých okolností uprostred nekonečných hádok a bol v nedobrom vzťahu aj s jej
rodičmi, nebol ju a syna navštíviť skôr, ako na jeho krstiny, kedy malo dieťa už mesiac. Aby bol bližšie
k dieťaťu, vrátil sa pracovať na Slovensko a odvtedy žije v L. L.. Trvalý pobyt má v L. L., ale pracuje v L..

Ani to nie je pravdou, že by mal problém priznať otcovstvo, alebo že by ho od toho jeho rodičia

odhovárali. Naopak, rodičia ho odhovárali od toho, aby sa rozviedol. Za synom sa od jeho narodenia
snažil dochádzať pravidelne. Videl syna v priemere asi raz za mesiac. Kým bol ich syn ešte maličký a
býval vo Y. K. u rodičov jeho bývalej manželky snažil sa byť v jeho blízkosti. Keď už bolo dieťa väčšie,
manželka organizovala okrem času, kedy bude môcť byť so synom aj to, kde sa s ním môže stretnúť, ako
dlho a trvala na tom, že bude pri ich stretnutí prítomná. Tak sa stretávali na verejných priestranstvách
v Košiciach. K námietkam matky, ktoré uvádzala vo svojich písomných vyjadreniach k jeho návrhu a

v odvolaniu voči predbežnému opatreniu ďalej uviedol, že nie je pravdou, že neblahoželal synovi k
narodeninám v roku 2011. Maloletý E. si želal, aby jeho narodeniny oslávili všetci spolu, celá rodina, teda
príbuzní zo strany jeho bývalej manželky a jeho príbuzní. Tak aj bolo, prišiel na oslavu spolu so svojimi
rodičmi. Oslava bola u rodičov matky maloletého. Bola tam jej mamka, dokonca ešte aj jej prababka.
Byt bol vyzdobený, dieťa malo tortu. Spoločne oslavovali jeho narodeniny, takže nebol dôvod, aby mu

mal ešte deň dopredu telefonovať, keď už všetci vedeli, že sa tam stretnú.

Keď E. nastupoval do prvého ročníka základnej školy, veľmi chcel byť pri tom. Žiadal manželku, aby mu
to umožnila, ale nielen, že mu to neumožnila, odmietala mu aj povedať, do ktorej školy dieťa prihlásila.
Keď v ten večer telefonoval a chcel sa rozprávať so synom, vždy mu bolo povedané, že mu ho nemôže
dať k telefónu, pretože sa učí. Potom si cez internet zistil, kde chodí ich syn do školy, kde sa škola

nachádza a keďže mal upravené stretnutia s ním neobmedzene, mohol sa stretnúť so synom pod
dohľadom zástupkyne základnej školy. Strávili spolu hodinu a zástupkyňa riaditeľa sa vyjadrila v tom
zmysle, že šťastnejšieho ich syna ešte nevidela. Keď tam chcel ísť po druhý krát, matka maloletého
zariadila, že nemohol do školy ani vstúpiť a zakázala mu aj ponechať pre dieťa akýkoľvek darček a
tento zákaz trvá stále.

So synom bol 6.1.2013. Matka maloletého mu neumožňuje vstup do bytu, kde žije so synom a preto sa
s ním stretáva v rôznych kaviarňach. Tam sa hrajú na stole, napríklad s legom. Naposledy boli 6.1.2013
hrať bowling na sídlisku KVP, potom boli v kine a nakoniec vianočné darčeky, ktoré synovi nemohol dať
skôr z dôvodu, že mu to jeho matka neumožnila, odovzdal dieťaťu v jej byte, pretože zakázala synovi
vstup do jeho bytu, ktorý si zabezpečil v Košiciach, aby v prípade, že bude mať upravený styk, mohol

sa so synom stretávať v byte.

Naposledy sa so synom stretol koncom decembra 2013 v obchodnom dome v Optime. Toto miesto
vybrala matka maloletého, boli tam spolu dve hodiny. Mal taký pocit, že matka syna naučila jednu frázu,
ktorú mu syn stále opakoval, že „nechcem sa s Tebou stretávať“, ale keď mu povedal, že nemusia byť
ich stretnutia v obchodnom dome a keď sa ho opýtal, či sa chce ísť s ním niekam lyžovať, povedal, že

áno a veľmi rád.

Otec maloletého pracuje ako konzultant IT v Bratislave. Býva so svojím otcom v V. v podnájme a
v Košiciach má byt na C. Č.. X. Byt je úplne zariadený, navštívila ho aj kolízna opatrovníčka pri
prešetrovaní pomerov.

Matka maloletého vo svojej účastníckej výpovedi tvrdila, že nie je pravdou to, čo vypovedal otec ich syna,

že by mu bránila v styku s dieťaťom. Ešte ako manželia spolu žili v Prahe, kde obaja pracovali. Otec
maloletého si tam našiel priateľku a to bolo dôvodom rozpadu ich vzťahu. Voči nej a ich nenarodenému
dieťaťu zanevrel, vyjadroval sa veľmi negatívne na jej adresu a na adresu dieťaťa, dokonca aj potom,
čo sa dieťa narodilo. Povedal pred svedkami, že ak by ona zomrela, že nechce mať s tým dieťaťom
nič spoločné a nech ho vychovávajú jej rodičia. Neskôr začal za synom chodiť, stretávali sa približne

raz mesačne. Vždy im to umožnila. Dokonca jej rodičia umožnili niekedy pobyt otca u nich v dome aj
počas celého víkendu a aj u nej, v jej byte v Košiciach sa otec stretol so synom počas celého víkendu.Tam aj prenocoval a stravoval sa. Matka maloletého sa obáva, aby syn bol s otcom bez jej dozoru,
pretože počas toho času, kedy mal syna u seba, videla otcovo nezodpovedné správanie sa k dieťaťu.
Vystavoval ho rôznym nebezpečenstvám, či už pri lyžovaní, korčuľovaní, pri jazde na tobogáne v Bystrici

v Aquaparku. Dieťa sa jej sťažovalo, že si obilo oba lakte na šmýkalke. Nie je proti tomu, aby sa otec
so synom stretával. Navrhla, aby sa stretávali spolu raz mesačne a kým nebude presvedčená o tom, že
otec sa zodpovedne dokáže o syna postarať, chcela, aby tento styk prebiehal za jej účasti.

K výpovedi matky otec uviedol, že nie je nezodpovedný rodič. Pri športovaní a aj pri iných hrách vždy
dával na syna pozor. Momentálne žije sám, vzťah so ženou, ktorú spoznal v J., už dávno nefunguje a

tento vzťah si našiel z toho dôvodu, že jeho manželstvo riadne nefungovalo, že boli spolu s manželkou
v neustálych rozbrojoch a stresoch. Manželka sama odišla k jeho rodičom, nie je pravdou, že by ju on
tam nasilu presídlil. Nechcela, aby sa jej rodičia dozvedeli o tom, že medzi nimi sú problémy a potom,
čo sa to oni napriek tomu dozvedeli, prišli pre dcéru a odvtedy bývala u nich. Ani to nie je pravdou, že
nechcel dieťa, alebo že by sa vyjadril, že je príťažou. Naopak, syna má veľmi rád a kvôli nemu sa
dokázal pozbierať z psychických stresov, ktoré mu vyrobila bývalá manželka tým, že mu odopierala

prístup k synovi. Je pravdou, že im matka maloletého aj jej rodičia umožnili v minulosti stretávať sa, ale
pre neho stretnutia raz za päť týždňov nestačili.

Kolízna opatrovníčka uviedla, že otec oslovil ich úrad z dôvodu, že nemal riadny prístup k svojmu
maloletému dieťaťu a chcel sa so synom pravidelne stretávať. Po dohode s matkou sa stretával otec so
synom každý druhý víkend a kolízneho opatrovníka informovali pravidelne o priebehu týchto stretnutí

a o tom, kde s dieťaťom boli, ako dieťa na stretnutie s otcom reagovalo. Podľa kolíznej opatrovníčky
bol vzťah otca a maloletého v norme. Ak matka popiera tieto tvrdenia a tvrdí, že dieťa otca odmieta a
nechcesasnímstretávať,alebožeotecjenezodpovednýmrodičom,navrhlasúdu,abyzvážilnariadenie
súdnoznaleckého posudku. Nariadenie súdnoznaleckého posudku navrhli aj právni zástupcovia rodičov.

Súdna znalkyňa podala znalecký posudok dňa 21.10.2013. Vo svojich záveroch a v odpovediach na

otázky položené jej súdom uviedla, že psychologické vyšetrenie matky poukázalo na tú skutočnosť,
že matka sa doteraz emočne vnútorne nevyrovnala s tým, ako sa otec dieťaťa ku nej zachoval počas
tehotenstva, kedy nadviazal vzťah s inou ženou a ju opustil. V jej postoji k otcovi maloletého prevláda
náladovosť a nevyrovnanosť. Nezistila však u nej psychopatologické črty správania, ktoré by bránili vo
výchove maloletého dieťaťa.

U otca nezistila prejavy duševnej choroby, aj keď v minulosti trpel depresívnou epizódou. V súčasnej
dobe však zaujíma oveľa zrelší postoj vo vzťahu k druhým. Je sebakritický a schopný prijať kompromis
v záujme veci. Voči matke zaujíma rešpektujúci postoj. Z psychologického hľadiska v jeho osobnosti
nenašla žiadne kontraindikácie pre kvalitný styk s maloletým dieťaťom. Psychologické vyšetrenie
maloletého dieťaťa poukázalo na emočnú zablokovanosť dieťaťa voči otcovi v dôsledku situácie, ktorá

nastala po incidente, kedy pri jeho návšteve maloletého bola prítomná aj polícia. Napriek tomu má dieťa
k otcovi kladný vzťah, pozitívne prežívalo spoločné zážitky s ním v minulosti, avšak aj pod vplyvom
matky stresujúco prežívalo domáhanie sa styku otca s ním za asistencie polície.

Psychický vývin maloletého a jeho emotívne prežívanie situácie v rodine vyhodnotila tak, že dieťa sa
až do incidentu medzi rodičmi bežne kontaktovalo s otcom. Navonok sa ho síce nedožadovalo, ale

stretnutiam s otcom sa tešilo a prežívalo ich pozitívne. Po incidente vznikla u dieťaťa silná emočná
reakcia, následkom ktorej sa cítilo ohrozené. Bálo sa nielen o seba, ale aj o svoju matku. Odmietanie
sa s otcom stretnúť je manifestným prejavom opozičného vzdoru potrestania otca za jeho konanie voči
jeho matke.

Dieťa má jednoznačne pozitívnu citovú väzbu k matke. Je na nej citovo závislé. Má ju veľmi rado a

matku vníma ako najdôležitejšiu osobu v jeho živote. Vzťah k otcovi charakterizuje na vedomej úrovni
správania slovami, že otca mal v minulosti rád, ale od spomínanej situácie sa s ním nechce stretávať.
Na nevedomej úrovni prežívania za použitia projektívnych techník však znalkyňa zistila pozitívny vzťah
k otcovi, dieťa má zmätok v citoch, vnútorný konflikt a rozpor medzi tým, čo navonok vyjadruje a čovnútorne prežíva. Uviedla, že je možná reverzibilita tohto vzťahu, ak otec bude mať umožnené opätovne
sa kontaktovať s dieťaťom a celú situáciu mu objasniť.

Negatívny vzťah maloletého k žiadnemu z rodičov nezistila. Maloletý pociťuje potláčaný hnev na otca,

ktorý nie je schopný priamo vyjadriť.

K priamemu ovplyvňovaniu maloletého voči otcovi nedochádza, avšak matka mohla niektorými svojimi
výrokmi dieťa voči otcovi negatívne ovplyvniť. Napr. tým, že otec v minulosti dieťa nechcel, čo je pre
maloleté dieťa veľmi zaťažujúcou informáciou pre jeho psychiku. V situácii incidentu medzi rodičmi došlo
k manipulatívnemu ovplyvneniu dieťaťa, keď sa matka nesnažila situáciu upokojiť, ale svojím postojom
prispela k jej vyostreniu tým, že otcovi neumožnila styk so synom a privolala svojho otčima a brata.

Styk maloletého s otcom neohrozuje jeho zdravie ani zdravý vývoj a výchovu.

Z psychologického hľadiska je prospešné, aby dieťa v tomto veku nachádzalo aj mužský vzor pre seba
a aby vyrastalo s vedomím, že má ku osobe otca pozitívnu citovú väzbu. Je to dôležité pre osobnostný
vývin dieťaťa a jeho budúce vzťahy k okoliu. Je preto vhodné, aby sa maloletý s otcom stýkal. Otec
si primerane plní svoju vyživovaciu povinnosť, snaží sa dieťa nadštandardne zabezpečiť, má k dieťaťu

pozitívny vzťah a doterajšie kontakty bežne prebiehali. Spochybnenia role otca, ktoré uvádzala matka
v styku medzi otcom a dieťaťom boli nepodstatné, účelovo zveličené v jej záujme dosiahnuť svoj cieľ v
súdnom konaní. Odporúčala, aby styk medzi otcom a synom prebiehal po dobu pol roka za prítomnosti
matky po dobu päť až sedem hodín každú sobotu. Je však nutné, aby otec mal možnosť ostať so synom
sám bez matkinej prítomnosti aspoň po dobu jednej hodiny, kedy sa matka vzdiali z kontaktu. Po tomto

je možné prikročiť k styku bežným spôsobom každý párny víkend od 17,00 hod. piatku do nedele 17,00
hod.. V prípade, že sa vzťah bude pozitívne rozvíjať a otec sa bude dožadovať rozšíreného styku bude
možné ho upraviť tak, ako to navrhol otec každý druhý víkend od štvrtku 17,00 hod. do nedele 17,00
hod.. Odporúčala však opätovne vypočuť dieťa formou doplnku k znaleckému dokazovaniu.

Dieťa odmietalo kontakt s otcom od situácie incidentu medzi rodičmi, kedy boli privolaní policajti. Táto

situácia bola kľúčová a jediná, ktorá zohrala rolu v tom, že v súčasnej dobe dieťa odmietalo kontakt s
otcom. Znalkyňa poukázala na to, že ide o neprirodzené spracovanie tohto zážitku dieťaťa, keď dovtedy
malokotcovidobrývzťah,tešilosanastretnutiasním,malosotcomamatkouspoločnestrávenézážitky.
Otec sa k dieťaťu správal pozitívne, dieťa má veľmi rád a chce sa naďalej podieľať na jeho výchove.
Matka prispela k vyhroteniu situácie tým, že dieťa neupokojila, nevysvetlila mu objektívne situáciu a

prispela k nej aj tým, že bránila akejkoľvek dohode s otcom v čase, keď sa chcel stretnúť so synom.
Matka v tom čase nechránila záujmy dieťaťa, ale mala svoj vlastný motív prečo nechcela umožniť styk.

Iné skutočnosti súvisiace s predmetom konania, ktoré by boli nad rámec zodpovedaných otázok
znalkyňa nezistila.

Právny zástupca otca na pojednávaní po podaní znaleckého posudku uviedol, že sa stotožňujú so

závermi znalkyne. Domnieva sa, že je dôvod pre to, aby otec mal so synom upravený styk. Mal by byť
upravený tak, aby to bolo na prospech maloletého dieťaťa. Otec maloletého je ochotný akceptovať aj
závery znaleckého posudku v bode 7, aby sa spočiatku stretávanie otca so synom uskutočňovalo za
prítomnosti matky. Znalkyňa túto dobu ohraničila piatimi až siedmimi hodinami, on navrhoval, aby mohli
byť spolu šesť hodín, z toho aby hodinu mohol byť so synom sám, aby sa stretávali v mieste pobytu

maloletého a matky pred jej bytom, ale aby tento styk prebiehal na neutrálnej pôde a miesto ich stretnutí
mohol určiť otec.

Právny zástupca matky uviedol, že znalecký posudok sa im javí do značnej miery rozporuplný. Chceli
si vyjasniť viacero otázok. V prvom rade znalkyňa na niektorých miestach znaleckého posudku uviedla,
že je kladný vzťah dieťaťa k otcovi a na druhej strane hovorí diametrálne ináč, že ten vzťah kladný nie je.

Znalkyňa v znaleckom posudku uvádza, že matka má tendenciu v súčasnej dobre brániť v styku otca sdieťaťom, ale už to bližšie nevysvetľuje, neodôvodňuje. Znalkyňa uvádza, že matka bráni synovi v styku
s otcom. Bližšie neuvádza, na základe čoho dospela k takému záveru. Ďalšou závažnou skutočnosťou
je, že hodnotila zdravotný stav otca, k čomu nemá odbornú spôsobilosť. Právny zástupca otca uviedol,

žečosatýkazdravotnéhostavuotcamaloletého,tentoznalkyňavyhodnocovala,resp.sidovolilavyjadriť
sa k nemu na základe záverov lekárskych vyšetrení, ktoré otec absolvoval u lekára - špecialistu, ktoré
znalkyni predložil a nič zo súčasnosti ani z minulosti tohto sa týkajúce nezatajil.

Právny zástupca matky ďalej uvádzal, že znalkyňa sa vyjadrila aj ku vzťahu maloletého k rodičom otca
tak, že je kladný a tiež to bližšie neodôvodnila. Maloletý sa s rodičmi otca nestretol minimálne tri roky.

Právny zástupca matky tvrdil, že matka má ozajstný záujem na tom, aby sa maloletý stretával s otcom,
vedie ho k tomu. Maloletý to však odmieta, matka to viackrát nahlásila aj na Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Košice. Matka na odporúčanie všeobecnej detskej lekárky bola nútená vyhľadať pomoc
psychológa.

Právny zástupca otca ďalej uviedol, že otázky, na ktoré požadoval odpoveď právny zástupca matky,
týkajúce sa niektorých bodov znaleckého posudku, už znalkyňa v inej časti tohto posudku zodpovedala.

Znalkyňa na základe všetkých zistených skutočností, o ktorých tu napísala a ktoré vysvetlila, prečo ich
takto uviedla, nezistila dôvod, pre ktorý by bolo potrebné styk otca s dieťaťom obmedzovať, alebo ho
vymedzovať nejako ináč, ako to uviedla vo svojom odporúčaní. S týmito závermi ako už povedal na
začiatku sa oni stotožnili. Boli ochotní urobiť nejaký ústupok, ale nemyslia si, že by bolo normálne, alebo
dobré, aby sa toto jej odporúčanie vôbec nerealizovalo a aby sa styk otca so synom začal budovať len

veľmi zriedka pár hodinami.

Matka maloletého tvrdila, že odmalička viedla dieťa k tomu, že má aj druhého rodiča, že má svojho otca
a nikdy sa nesnažila dieťaťu povedať, že by sa otcom stretávať nemalo. Nevie, čo sa medzi nimi stalo
ešte v roku 2012, ale vtedy niekedy od leta začal maloletý otca odmietať a zhoršilo sa to potom, keď
sa otec v marci dobíjal do ich bytu.

Otec tento incident vysvetlil tak, že za synom prišiel potom, čo bolo zrušené predbežné opatrenie,
ktorým mal zakázaný neobmedzený styk. Chcel len vidieť dieťa a matka povedala, že má chvíľu počkať.
Zvonil jej zvončekom pod bránou, nebol pri dverách ich bytu. Matka sa potom dlho neozvala, tak zvonil
druhýkrát. Medzitým prišli ku bráne matkin brat a jej otec, ktorí ho v minulosti napadli a kvôli obave z
incidentu zavolal tam políciu, ktorá mali riešiť len jeho vzťah s matkinými príbuznými a nie s maloletým

a s jeho matkou. Policajti v ich byte ani pred bytom, kde matka so synom bývajú neboli. Policajti tam
prišli na druhý deň ráno. Matka išla so synom do školy a keďže mu večer predtým povedala, že dieťa
je nejaké chorľavé, že má asi teplotu, tak nakúpil pre syna ovocie a ráno mu ho chcel pred odchodom
do školy odovzdať.

Matka potvrdila, že otec neprišiel s policajtmi do bytu. Večer jej len zvonil zdola a povedala mu, že syn

sa s ním nechce stretnúť. Dieťa bolo z toho rozrušené, veľmi ťažko zaspalo, bolel ho žalúdok. Na druhý
deň ráno už o 7,00 hod. zvonil otec a povedal jej, že chce dieťa odprevadiť do školy. V obidva dni si
zavolala na pomoc svojho brata a otčima. Tvrdila, že sa toho dožadoval syn, aby tam bol dedo a strýko.
Toto všetko na dieťa veľmi zle zapôsobilo, v škole sa nedokázal sústrediť.

Kolízna opatrovníčka ktorá predložila súdu na nahliadnutie správu J.. X., ktorá pracovala s rodičmi a s

maloletým po incidente v marci, ale Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice aj za jej prítomnosti
sledoval vzťah dieťaťa k otcovi. Stretávali sa na úrade, alebo rodičia dávali kolíznej opatrovníčke
správu o tom, ako prebieha stretávanie sa otca s dieťaťom. Podľa nej neboli žiadne problémy v ich
stretávaní, dieťa na otca veľmi dobre reagovalo. Chodili spolu na výlety, boli sa spolu lyžovať. Otec
bol aj sám so synom v kine, boli na nejakých letných výletoch. K blokácii dieťaťa došlo v marci 2013

a potom sa skontaktoval s rodičmi a s maloletým referát poradenskopsychologických služieb Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Košice. V správe J.. X. je uvedené, že v dňoch 14.6.2013 a 21.6.2013
boli zrealizované na referáte poradensko psychologických služieb individuálne konzultácie s rodičmi
dieťaťa v súvislosti s problémami pri realizácii otca so synom. Syn od incidentu v marci začal otca
odmietať, stretnutia s rodičmi sa uskutočnili s cieľom posúdenia možnosti spolupráce a so zameraním napriblíženie predstáv rodičov o optimálnej forme styku dieťaťa s otcom a vyprofilovania takej alternatívy
styku, ktorá by bola v záujme dieťaťa a prijateľná pre oboch rodičov. Obaja rodičia prezentovali na
stretnutiachprotichodnépredstavy a očakávania,ktorétohočasuniejemožnénaRPPSzosúladiť.Otec

má záujem na znovuobnovenie a vymedzenie styku so synom. Matka považovala za správne počkať
na závery súdnoznaleckého posudku a dieťa zbytočne vyšetreniami nezaťažovať. Nechcela dohodnúť
frekvenciu styku otca s dieťaťom z toho istého dôvodu. Súhlasila s tým, aby dieťa navštívilo referát za
účelom posúdenia jeho prejavov a aby ich posúdila psychologička. Dňa 23.8.2013 sa psychologička
stretla s maloletým E.. Dostavil sa v sprievode matky. Rozhovor sa uskutočnil s dieťaťom individuálne,

bez prítomnosti rodiča. Dieťa spolupracovalo, avšak boli na ňom badateľné príznaky vnútorného napätia
a v priebehu stretnutia aj známky psychomotorického nepokoja. Z uvedených dôvodov psychologička
pristupovala ku chlapcovi veľmi citlivo. Dieťa v priebehu rozhovoru nebolo vystavené stresu, neboli
mu kladené sugestívne otázky. Zo stretnutia vyplynulo, že postoj k stretnutiam s otcom bol toho
času odmietavý. Dieťa svoj názor jednoznačne prezentovalo, s otcom sa nechcelo stretávať. Ako
hlavný dôvod chlapec uviedol, že otec ich opustil a incident s políciou v marci. Z vystupovania

chlapca bolo zrejmé, že nútiť chlapca v tom čase do styku s otcom môže byť kontraproduktívne a
náprava styku je spojená so zmenou postoja dieťaťa k otcovi, čo je dlhodobejšou záležitosťou. Aby
sa odmietavé postoje dieťaťa nezafixovali, psychologička odporúčala psychoterapeutické podchytenie
chlapca detským psychológom pri spolupráci oboch rodičov. V tejto súvislosti poznamenali, že deti veľmi
citlivo vnímajú napätie medzi rodičmi a je v záujme dieťaťa, aby rodičia dokázali prispieť k dohode, aby

dieťa nemuselo byť zaťahované do ich právnych sporov a súdnoznaleckých dokazovaní. Vzhľadom na
miesto bydliska otca je prípadná spolupráca s rodičmi možná aj za súčinnosti RPPS L. L..

Matka maloletého navrhla rozhodnúť tak, aby sa otec so synom stretávali raz do mesiaca za prítomnosti
matkyvčasedvehodiny,kýmsidieťaopätovnenezvyknenasvojhootca.Bolaochotnápristúpiťktakejto
dohode, nakoľko vzťah syna je do súčasnosti k svojmu otcovi odmietavý.

Otec sa domnieva, že syn je veľmi pod vplyvom svojej matky a hovorí jednoducho to, čo doma počuje,
alebo o čom sa s mamou rozpráva. Tvrdil, že v decembri 2013 boli spolu a aj keď boli spolu len dve
hodiny, vzťah svojho syna k sebe hodnotí ako ústretový. Dieťa bolo milé, spokojné a prejavilo záujem sa
s ním stretávať. Ak by sa stretávali len raz do mesiaca, nevie, ako by mohli spolu nadviazať nejaký lepší
kontakt a ako by sa mohol zmeniť jeho prípadný negatívny vzťah k nemu za dve hodiny raz za mesiac.

Kolízna opatrovníčka uviedla, že sama si myslí, že vzťah medzi synom a otcom sa nevybuduje za
taký krátky čas - dve hodiny raz za mesiac a domnieva sa, že dieťaťu by malo byť jasne vysvetlené,
ako došlo k incidentu medzi rodičmi v marci, prečo a kto volal policajtov a domnieva sa, že syn o tom
informovaný nie je a že situáciu posudzoval len podľa toho, čo si možno aj sám domyslel. Odporúčala,
aby bol upravený styk syna s otcom podľa odporúčaní súdnej znalkyne a apelovala na rodičov, aby prvé

stretnutia prispôsobili vôli dieťaťa. Ak syn nebude chcieť zotrvať na tomto stretnutí, otec by nemal dieťaťu
brániť odísť zo stretnutia a dohodnúť sa s ním na ďalšom stretnutí, resp. aby matka prišla opätovne na
ďalšie určené stretnutie a pokúsila sa syna s otcom spriateliť.

Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.

Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia.
Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov

zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.Podľaust.§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťaktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu
budúceho výchovného prostredia.

Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o
to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom
a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné
informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

S prihliadnutím k vykonanému dokazovaniu a citovaným zákonným ustanoveniam súd návrhu otca na
úpravu styku so synom čiastočne vyhovel. Zobral do úvahy predovšetkým potreby maloletého, najmä
potrebu riadnej výchovy, ktorú mu najlepšie môžu poskytnúť len obaja rodičia.

Rešpektoval pritom jeho rodičovské práva a možnosť podieľať sa aspoň v obmedzenej miere na jeho
výchove. Súčasne zobral do úvahy aj skutočnosť, že dieťa sa s otcom dlhšiu dobu nestretlo a je pod

veľkým vplyvom matky, ktorá stretnutiam syna s otcom nie je naklonená a doposiaľ neprekonala osobnú
averziu voči svojmu bývalému manželovi. Takéto správanie vážne zasahuje do rodičovských práv otca,
ktoré sú chránené Zákonom o rodine, Ústavou SR a deklaráciou práv dieťaťa.

Rodičia sa dohodli, že zo začiatku, kým sa neobnoví dobrý vzťah syna k otcovi sa otec bude so synom
stretávaťvprítomnostijehomatky, každúdruhúsobotuvmesiacipodobupiatichhodín,zčohobyhodinu

mal otec možnosť byť so svojím synom sám. Je potrebné, aby sa syn s otcom pravidelne stretával.
Najmä s ohľadom na vek maloletého je tu odôvodnená obava, že bez úpravy styku by mohlo dôjsť k
nenávratnému rozvratu vzťahu medzi synom a otcom. Maloletý by tak mohol stratiť svoj mužský vzor,
čo by mohlo mať na jeho budúci vývoj značne nepriaznivé dôsledky. Je preto v najlepšom záujme
maloletého, aby jeho vzťah k otcovi zostal zachovaný a naďalej sa rozvíjal aj počas spoločne strávených

chvíľ a neskôr aj bez vplyvu a dohľadu matky. Maloletý má právo na kontakt s oboma rodičmi, rovnako
každý rodič má právo na výchovu a styk so svojím dieťaťom. Záujem maloletého musí stáť nad všetkými
ďalšími záujmami, vrátane osobných záujmov rodičov.

V tomto štádiu veľmi záleží od matky, ako bude pripravovať dieťa na to, že otec má záujem sa s ním
stretávať a že sa s ním stretnúť chce. Matka takúto vôľu prejavila a záleží najmä na nej, ako sa bude

ďalší vzťah medzi synom a otcom vyvíjať.

Tak ako bol upravený styk maloletého s otcom v rozsudku o rozvode rodičov - neobmedzene - sa v
praxi nedá vykonávať. Takýto petit je neurčitý a nevykonateľný a z toho vyplynuli všetky nedorozumenia
medzi rodičmi, čo sa týkalo toho, kedy a ako dlho sa mohol otec so svojim synom stretávať.

Preto bolo potrebné styk konkrétne upraviť.

Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa ust. § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté

vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.