Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2014

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1S/21/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8009200294
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8009200294.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a členiek

senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobcu X. L., nar. XX.C. XXXX,
bytom F., M. č. XX, právne zastúpený JUDr. Martinom Staroňom, advokátom, so sídlom v Prešove,
Hlavná č. 89, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Prešove, krajský dopravný
inšpektorát, Pionierska č. 33, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa
21.januára 2009 Č.p.: KRP-230/DI-2-2008 na základe žaloby jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 250j ods. 5 O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Č.p.: KRP-230/DI-2-2008 zo dňa
21.januára 2009 a m e n í rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, okresný

dopravný inšpektorát, Č.p.: ORP-P-839/DI-3-2008 zo dňa 12.novembra 2008 tak, že priestupkové
konanie podľa § 76 ods. 1 písm. c/ zákona č. 372/1990 Zb. z a s t a v u j e .

Zaväzuje žalovanéhonahradiťžalobcovitrovykonaniavsume841,09EUR,ktoréjepovinnýzaplatiť
právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Martinovi Staroňovi do 10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

V preskúmavanej veci včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného
uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, ODI, zo dňa 12.11.2008 č. ORP-P-839/DI-3-2008, ktorým
žalobcovi bola uložená sankcia a to pokuta vo výške 5.000,-- Sk a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo
na dobu 4 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalobca žiadal, aby súd
rozhodnutie žalovaného zrušil a vrátil mu vec na nové prejednanie a rozhodnutie a priznal mu náhradu
trov konania.

Žalobca poukázal na to, že podľa jeho názoru ako fyzická osoba bol ukrátený na svojich právach
rozhodnutím žalovaného ako správneho orgánu, ktorý rozhodol v poslednom stupni, preto žiada
preskúmať toto rozhodnutie z dôvodov nezákonnosti. Žalobné námietky špecifikoval tak, že poukázal
na prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky, podľa § 22 ods. 1 písm.d/, l/, zákona č. 372/1990 Zb. o priestupoch, lebo

svojím konaním mal porušiť ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c/, § 50 písm. a/, § 51 ods. 2 písm. f/, § 51 ods.
3 písm. a/, b/, c/, zákona č. 315/1996 Zb. z. o premávke na pozemných komunikáciách, lebo dňa 20.
septembra 2008 vo večerných hodinách viedol svoje osobné motorové vozidlo značky BMW, evidenčné
číslo PO-585CV po Šafárikovej ulici v smere jazdy od T. ulice k M. ulici pri predchádzaní vozidla VWPassat evidenčné číslo PO-990CN, ktoré viedol vodič Ing. O. F., narazil pravým spätným zrkadlom do
ľavéhospätnéhozrkadlatohtovozidlaaponárazenezastavil.Zatentoskutokmubolauloženápokutavo
výške 5.000,-- Sk - 165,97 EUR a zákaz činnosti na dobu 4 mesiacov a náhrada trov konania. Poukázal

na to, že prvostupňové rozhodnutie napadol odvolaním, v ktorom okrem iného uviedol, že je pravda, že
20. septembra 2008 vo večerných hodinách viedol svoje osobné motorové vozidlo značky BMW po Q.
ulici v smere jazdy od T. ulice k M. ulici a je pravdou, že cestou domov tohto času na O. ulici č. X v F.
predbiehal vozidlo evidenčného čísla PO-990CN. Nehodu, ku ktorej malo dôjsť, nezaregistroval a riadne
svoje vozidlo zaparkoval na O. ulici č. X v F. pred domom. Kryt našiel nepoškodený a zrkadlo bolo celé,

nebolo skrivené, ak by bolo skrivené, tak by si to všimol a pochopiteľne by zastavil.

Vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného žalobca namietal, že ho považuje za nesprávne, vychádzajúce z
nedostatočnezistenéhoskutkovéhostavuaznesprávnehoprávnehoposúdenia veci.Žalobcanamietal,
žeakžalovanývnapadnutomrozhodnutíuviedol,žepreskúmanímspisovéhomateriáluadôkazovvňom
zhromaždených žalovaný nadobudol presvedčenie, že žalobca spáchal daný skutok, tak ako je uvedené
vo výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, on poukazuje na to, že žalovaný

s náležitou starostlivosťou neskúmal a neobjasnil, či boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty
priestupkuuvedenév§22ods.1písm.d/Zákonaopriestupkoch.Citovalustanovenie§22ods.1písm.d/
Zákona o priestupkoch, podľa ktorého sa priestupku dopustí ten, kto ako vodič sa zúčastnil na dopravnej
nehode, bezodkladne nezastavil motorové vozidlo alebo si nesplnil povinnosť účastníka dopravnej
nehody ustanovenú v osobitnom predpise. Žalobca zdôraznil, že opätovne akcentuje tvrdenie pred

prvostupňovým orgánom ako aj v odvolaní, podľa ktorého nehodu, ku ktorej malo dôjsť nezaregistroval a
riadne vozidlo zaparkoval na O. ulici č. X v F. pred domom. Žalobca namietal, že neboli naplnené všetky
znaky skutkovej podstaty priestupku uvedené v § 22 ods.1 písm. d/ Zákona o priestupkoch, a to najmä
subjektívna stránka priestupku. Pokiaľ o dopravnej nehode vôbec nevedel, nezaregistroval ju, nemôže
byť u neho daný úmysel ani nedbanlivosť v tom, že bezodkladne po dopravnej nehode nezastavil,

a pokiaľ by žalobca o dopravnej nehode vedel, bol by prirodzene svoje motorové vozidlo zastavil. S
dôrazom na uvedené nie je podľa názoru žalobcu naplnená subjektívna stránka priestupku, pričom bez
naplnenia čo i len jedného znaku skutkovej podstaty priestupku nemôže byť skutok priestupkom.

Žalobca vytýkal žalovanému, že vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zisťoval skutkový stav
veci, keď sa vôbec nezaoberal skúmaním, či sú naplnené všetky znaky skutkovej podstaty priestupku

podľa § 22 ods.1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, čo v konečnom dôsledku malo za
následok vydanie nesprávneho rozhodnutia, čím bol ukrátený na svojich právach.

Žalobca opätovne zdôraznil, že nehodu nezaregistroval a v podanom vysvetlení dňa 21.septembra 2008
uviedol len to, že pri predchádzaní vozidla počul nejaký zvuk, pričom si myslel, že je to z nárazu kameňa,
preto pokračoval v jazde ďalej a samotný zvuk nezakladá vedomosť o dopravnej nehode.

V ďalšej časti žaloby citoval ustanovenie § 22 ods.1 písm. l/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch,
podľa ktorého sa priestupku dopustí ten, kto porušením uvedeným v písm. k/ bezprostredne ohrozí
bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky alebo spôsobí dopravnú nehodu.

Citoval ustanovenia zákona č. 315/1996 Zb. a to § 50 písm. a/, podľa ktorého vodič, ktorý sa zúčastnil
na dopravnej nehode, je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, podľa § 50 ods.2 písm. f/ účastník

dopravnej nehody je povinný bezodkladne a pokiaľ možno na mieste upovedomiť fyzickú osobu, ktorá
nie je účastníkom dopravnej nehody, ak týmto osobám bola pri dopravnej nehode spôsobená hmotná
škoda,apodľa§51ods.3písm.a/,b/,c/,akpridopravnejnehodenaniektoromzozúčastnenýchvozidiel
vznikla hmotná škoda, zrejme prevyšujúca 10-násobok minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného
mesačnou mzdou ustanovenou osobitným predpisom, účastník dopravnej nehody je povinný ohlásiť

bezodkladne dopravnú nehodu policajtovi (písm. a/), zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu
vyšetrovania (písm. b/) a zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta (písm. c/).Žalobca zdôraznil, že zo spisového materiálu je zrejmé, že sa nedopustil porušení týchto ustanovení
zákona 315/1996 Z.z. , ktoré sú citované vo výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu prvého
stupňa.

Akcentoval, že porušenia týchto zákonných ustanovení sa ani nemohol dopustiť a oba správne orgány
nesprávne právne posúdili vec a to z dôvodov, že žalobca nemohol porušiť ustanovenie § 50 písm.
a/ Zákona o premávke na pozemných komunikáciách, lebo dopravnú nehodu ani nezaregistroval,
nevedel o tom, či došlo k stretu zrkadiel vodičov a pokiaľ by to bol zaregistroval, určite by bol vozidlo
bezodkladne zastavil, čiže k porušeniu tohto zákona a ustanovení sa však vyžaduje prvý predpoklad, a

to vedomosť o dopravnej nehode respektíve o jej spôsobení. Namietal, že nemohol porušiť ustanovenie
§ 51 ods.2 písm. f/ citovaného zákona, lebo aj keby vedel priamo na mieste, že spôsobil dopravnú
nehodu, toto zákonné ustanovenie ukladá účastníkovi dopravnej nehody povinnosť upovedomiť a škode
fyzickú osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody. Zo spisového materiálu je zrejmé, že neboli
spôsobené škody na majetku osôb, ktoré neboli účastníkmi dopravnej nehody a nehodu nezaregistroval.
Namietal, že nemohol porušiť ani ustanovenie § 51 ods. 3 písm. a/, b/, c/, zákona 315/1996 Z. z., lebo

aj keby vedel priamo na mieste, že spôsobil dopravnú nehodu, zákonné ustanovenie ukladá povinnosti
účastníkovi dopravnej nehody len vtedy, keď spôsobená škoda presahuje 10- násobok minimálnej
mzdy podľa osobitného predpisu, pričom priamo z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného
vyplýva, že na vozidle Ing.F. vznikla škoda vo výške cca 8.000,-- Sk a dopravnú nehodu nezaregistroval.

Podľa názoru žalobcu z uvedeného vyplýva, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil a na predmetnú

vec aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, ktoré sa vôbec nevzťahujú na jeho konanie. Nesprávny
je aj záver žalovaného a prvostupňového správneho orgánu o tom, že ak žalobca nahlásil následne
škodu príslušnej poisťovni, uznal svoju vinu, a to predovšetkým vzhľadom na to, ako opísal dopravnú
nehodu v hlásení poisťovni Kooperatíva, a.s.. Argumentoval tým, že žalobca a poškodený sa vzájomne
poznajú a z tohto dôvodu pre jednoduché vyriešenie celej záležitosti sa oprava realizovala cez poisťovňu

a pokiaľ by žalobca vedel, že mu to priťaží v priestupkovom konaní, zrejme by k poškodenému nebol
taký ústretový.

Žalobca popiera, že by pred prvostupňovým správnym orgánom uviedol, aby „nešaškoval“, že sa to dá
aj inak vybaviť, a že sa správal arogantne, a že všetky skutočnosti objasní na pojednávaní. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti podľa názoru žalobcu uložená pokuta vo výške 5.000,-- Sk, zákaz činnosti na

dobu 4 mesiacov je výrazným ukrátením a zásahom do jeho práv, v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia veci a nesprávneho rozhodnutia žalovaného nebude môcť viesť motorové vozidlo po dobu 4
mesiacov, pričom o dopravnej nehode ani nevedel, nezaregistroval ju a podľa napadnutého rozhodnutia
mal dokonca porušiť ustanovenie zákona 315/1996 Z.z., ktoré po právnej stránke ani porušiť nemohol.
Opätovne akcentoval, že neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty priestupkov, z ktorých bol

uznaný vinným, a z ktorého dôvodu nemohol byť uznaný vinným z ich spáchania.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal na skutkové zistenia v
priestupkovom konaní a zotrval na svojom právnom názore uvedenom v napadnutom rozhodnutí. Žiadal,
aby súd žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.

Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že prvostupňový správny orgán Okresné riaditeľstvo

PZ v Prešove, okresný dopravný inšpektorát, dňa 12.11.2008 pod č.p.: ORP-P-839/DI-3-2008 ako
správny orgán príslušný podľa § 54 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
v konaní o priestupku zistil, že L. X.... dňa 20.09.2008 o 19.35 hod. po Ul. Q. v smere jazdy od Ul.
T. k Ul. M. v F. viedol motorové vozidlo BMW, ev. č. PO-585CV, kde pri predchádzaní motorového
vozidla VW Passat, ev. č. PO-990CN, ktoré viedol vodič Ing. O. F., narazil pravým spätným zrkadlom do

ľavého spätného zrkadla motorového vozidla, ktoré viedol vodič Ing. F.. Po uvedenom náraze vodič L.
s vozidlom na mieste nezastavil. Vodič L. podrobovaný dychovej skúške nebol z dôvodu jeho odídenia.
Požitie alkoholických nápojov u vodiča F. zistené nebolo. Pri dopravnej nehode k zraneniu osôb nedošlo.
Na motorovom vozidle vodiča Ing. F. vznikla škoda vo výške asi 8.000,-- Sk. Následným vypátraním
motorového vozidla dňa 20.09.2008 ohliadkou policajt zistil, že motorové vozidlo BMW, ev. č.: PO-585CV vykazuje poškodenie vonkajšieho pravého spätného zrkadla, kde však škodu uvedeného zrkadla
spisový materiál nevykazuje.

Vo výrokovej časti prvostupňový správny orgán uviedol, že uvedeným konaním X. L. porušil ustanovenie

§ 4 ods. 2 písm. c/, § 50 písm. a/, § 51 ods. 2 písm. f/, §51 ods. 3 písm. a/, b/, c/ zákona č. 315/1990
Zb. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, čím je uznaný vinným
zo spáchania skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22
ods. 1 písm. l/, d/ Zákona o priestupkoch, za čo sa mu podľa § 22 ods. 2 Zákona o priestupkoch ukladá
sankcia:

a/ pokuta vo výške 5.000,--Sk,

b/ zákaz činnosti viesť motorové vozidla na dobu štyroch mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia... .

Na základe odvolania žalobcu Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove, krajský dopravný inšpektorát
rozhodnutím č.p.: KRP-230/DI-2-2008 zo dňa 21.01.2009 ako príslušný druhostupňový správny orgán
podľa§58ods.1zákonač.71/1967Zb.osprávnomkonanívzneníneskoršíchpredpisovpopreskúmaní

podľa § 59 ods. 1 Zákona o správnom konaní napadnutého rozhodnutia rozhodol tak, že podľa § 59
ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov odvolanie zamietol a
rozhodnutie o priestupku potvrdil.

V odôvodnení rozhodnutia argumentoval tým, že po preskúmaní spisového materiálu a dôkazov v ňom
zhromaždených došiel k záveru, že žalobca spáchal daný priestupok tak, ako uvádza výroková časť

prvostupňového rozhodnutia. Zdôraznil, že z fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody a záznamu
dopravnej nehody je okrem iného zrejmé, že na vozidle značky VW Passat je poškodené ľavé vonkajšie
spätné zrkadlo tak, že je natočené v smere jazdy tohto vozidla. Z charakteru tohto poškodenia je zrejmé,
že k jeho poškodeniu mohlo dôjsť kontaktom rýchlejšieho vozidla týmto zrkadlom v rovnakom smere
jazdy. Podľa fotodokumentácie z obhliadky vozidla BMW bolo zistené na pravom vonkajšom spätnom

zrkadle, že chýba jeho kryt a z charakteru týchto poškodení je zrejmé, že mohli vzniknúť po vzájomnom
náraze. Poukázal na to, že zo záznamu o podaní vysvetlenia Ing. O. F. zo dňa 24.októbra 2008 vyplýva,
že tento dňa 20.septembra 2008 v čase od 21:00 hodine riadil vozidlo po Q. ulici v F. v smere od T. na M.
ulicu, kde ho v úseku pri veľkosklade s textilom predchádzalo motorové vozidlo značky BMW, ktoré mu
narazilo do ľavého spätného zrkadla a následne pokračovalo v jazde ďalej. On vozidlo zastavil a privolal

políciu. Žalovaný poukázal na to, že žalobca v zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 25.septembra
2008 okrem iného uviedol, že dňa 20.septembra 2008 vo večerných hodinách riadil motorové vozidlo
po uvedenej ceste, kde jazdil rýchlosťou asi 40 km za hodinu. Rozhodol sa predísť nejaké vozidlo, ktoré
jazdilo pred ním. Pri predchádzaní tohto vozidla začul nejaký zvuk, pričom si myslel, že je to od nárazu
od kameňa, preto pokračoval v jazde ďalej a vozidlo zaparkoval na O. ulici v F., kde toho času býva.

V ranných hodinách mu jeho syn prišiel oznámiť, že má poškodené pravé spätné zrkadlo, na ktorom
chýba kryt a priznal, že by pri predchádzaní vozidla mohlo dôjsť ku kontaktu vozidiel. Súčasne uviedol,
že s pánom F., ktorý riadil predchádzané vozidlo, sa stretol a dohodli sa, že vec nahlási do poisťovne,
v ktorej mu bude nahradená spôsobená škoda.

Druhostupňový správny orgán dôvodil ďalej tým, že zo záznamu poručíka X., policajta dokumentujúceho

dopravnú nehodu, spracovaného dňa 21.septembra 2008, vyplýva, že dňa 21.septembra 2008 v čase o
07:00 hodine sa dostavil na ODI ORP PZ v Prešove Ing.O. F., ktorý predložil poškodený kryt spätného
zrkadla, tmavomodrej metalízy pravdepodobne patriaci vozidlu podozrivému z účasti na dopravnej
nehode značky BMW, evidenčné číslo PO-585CV, ktorý našiel v okolí miesta dopravnej nehody. Na
vnútornej strane krytu sa pod sebou nachádzali znaky ... , že na základe tejto skutočnosti policajti dňa

21.septembra 2008 vypátrali vozidlo značky BMW evidenčné číslo PO-585CV majiteľa X. L., ktoré bolo
zaparkované pred rodinným domom v F. na O. ulici č. X, si policajt na mieste obhliadol uvedené vozidlo a
spracoval fotodokumentáciu a zistil, že vonkajšie pravé spätné zrkadlo tohto vozidla vykazovalo známky
poškodenia, pričom mu chýbal kryt tohto pravého spätného zrkadla.Na základe uvedených dôkazov žalovaný dospel k záveru, že výpoveď vodiča Ing.O. F. je pravdivá a
je nepochybné, že dňa 20.septembra 2008 o 19:33 hodine v F. po Q. ulici v smere jazdy od T. ulice k
M. ulici viedol motorové vozidlo značky VW Passat, pričom bol predchádzaný vozidlom značky BMW,

ktoré viedol vodič X. L.. Pri tomto jazdnom úkone vodič X. L. narazil pravým spätným zrkadlom svojho
vozidla do ľavého vonkajšieho spätného zrkadla vedeného vodičom F., pričom po náraze vodič L. s
vozidlom na mieste nezastavil a ďalej pokračoval v jazde aj napriek tomu, že sám potvrdil, že počul
nejaký zvuk, avšak vyhodnotil ho ako zvuk od nárazu kameňa. Kontakt vozidiel okrem ich poškodenia
potvrdzuje kryt pravého spätného zrkadla, ktorý sa našiel na mieste dopravnej nehody, ktorý našiel dňa

21.septembra 2008 Ing. O. F., a že tento kryt preukazuje, že pochádza z vozidla BMW, chýbajúci kryt
pravého spätného zrkadla vozidla BMW evidenčného čísla PO-585CV podporený výpoveďou vodiča X.
L. potvrdzuje kontakt respektíve zrážku týchto vozidiel a vzhľadom k smeru ich jazdy je pochopiteľný
aj spôsob poškodenia ľavého spätného zrkadla vozidla značky VW Passat poškodené a natočené v
smere jazdy z dôvodu, že k jeho poškodeniu došlo vozidlom jazdiacim rovnakým smerom, že k nerozbitiu
pravého spätného zrkadla vozidla BMW došlo z dôvodu jeho sklopenia pri náraze. Žalovaný zdôraznil,

že sám vodič Ing. F. po dopravnej nehode správne reagoval tým, že si poznačil typ a evidenčné číslo
vozidla, ktoré spôsobilo dopravnú nehodu, avšak na mieste nezastavilo.

Žalovaný vo vzťahu k námietkam žalobcu uviedol, že tieto považuje za účelové a zavádzajúce. K
námietke, že mu do jazdnej dráhy vbehol pes, túto námietku mohol uviesť dňa 25. septembra 2008,
keď podal vysvetlenie policajtovi dokumentujúcemu dopravnú nehodu, to však neurobil a pri ústnom

pojednávaní o priestupku dňa 12. novembra 2008 uviedol, že hneď po skončení plnej čiary, avšak po
ľavej strane chodníka prechádzali dvaja chlapci so psom, kde pes mal tendenciu vstúpiť mu do jeho
jazdného pruhu a on s motorovým vozidlom zatočil vpravo. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že nik a
nič mu do jeho jazdného pruhu nevstúpilo či nevbehlo, a toto preukazuje nepravdivosť jeho vyjadrenia v
odvolaní, kde uviedol, že pes mu vbehol do cesty z parkoviska a pohyb psa nepotvrdil ani vodič vozidla

značky VW Passat Ing. O. F..

Žalovaný tvrdeniu X. L., že nie je si vedomý spôsobenia škody druhému vodičovi, argumentoval
výpoveďou žalobcu zo dňa 25.septembra 2008, kde okrem iného uviedol, že s pánom F., ktorý riadil
predchádzané vozidlo sa stretol a dohodli sa, že vec nahlási do poisťovne, v ktorej mu bude nahradená
spôsobená škoda. Poukázal tiež na oznámenie o škodovej udalosti poisteným poisťovni Kooperatíva,

a.s. zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, kde X. L. vyhlásil, že na Q. ulici
pri obiehaní došlo k stretu spätných zrkadiel a k poškodeniu, čo zároveň vyjadril nákresom. Uvedené
podľa žalovaného potvrdzuje spôsob dopravnej nehody a mechanizmus poškodenia spätného zrkadla a
na prvej strane tohto tlačiva sám priestupca uviedol, že ako poistený spôsobil nehodu a na druhej strane
tohto oznámenia sám okrem iného vyznačil, že poškodený nemá spoluvinu na škode, pričom považuje

nárok poškodeného za správny. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný dospel k záveru k záveru,
že námietka X. L. v odvolaní, že poškodenie mohol spôsobiť vyhodený kameň z priestoru cintorína alebo
parkoviska v priestore cintorínu, kde je neporiadok, považuje za nedôvodnú a účelovú vzhľadom k tomu,
že ku kontaktu vozidla BMW a vozidla VW Passat došlo vonkajšími spätnými zrkadlami a jeho tvrdenie o
nepoškodení nárazníka, blatníka či dverí je irelevantné vzhľadom k vyššie uvedenému. Žalovaný ďalej

v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že tvrdenie žalobcu, že poistnú udalosť nahlásil z dôvodu
ľahkosti ukončenia prípadu, hodnotí inak a považuje to za priznanie konania, následkom ktorého došlo
k poškodeniu ľavého spätného zrkadla vozidla VW Passat. Druhostupňový správny orgán zdôraznil, že
správnosťpostupubolapotvrdenáajvyjadrenímpracovníkasprávnehoorgánukstanoviskukpodanému
odvolaniu, kde okrem iného uviedol, že X. L. pred prejednávaním so všetkým súhlasil, pričom pri ústnom

pojednávaní o priestupku správnemu orgánu uviedol, aby „nešaškoval“ a následne uviedol, že nič
nepodpíše, a že on tam vôbec nebol. Na otázku ako to myslí, uviedol, že sa to dá aj inak vybaviť a nie
týmto štýlom, správal sa arogantne a vyhlásil, že mu skutok nebude preukázaný.

Na základe uvedených skutočností žalovaný dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán pri
rozhodovaní vychádzal zo zistených dôkazov a podkladov, ktoré tvoria súčasť priestupkového spisu,

a ktoré boli obstarané zákonným spôsobom a možno ich považovať za hodnoverné a presvedčivé.
Správny orgán na dokazovanie použil všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav
veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Postupoval v súlade zo základnými pravidlami konania
a hodnotenie dôkazov, ktoré je vecou správnej úvahy, zabezpečil presné a úplné zistenie skutočnéhostavu veci. Priestupok bol dostatočným spôsobom zistený, zdokumentovaný a zhromaždené dôkazné
prostriedky boli postačujúce na vydanie meritórneho rozhodnutia.

Podľa § 224 ods. 1 O.s.p. - v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia
- v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánovúzemnejsamosprávy,akoajorgánovzáujmovejsamosprávyaďalšíchprávnickýchosôb,akoaj
fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôbvoblastiverejnejsprávy. Podľa§244ods.3O.s.p.-rozhodnutiamisprávnychorgánovsarozumejú

rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo
zrušujúoprávneniaapovinnostifyzickýchaleboprávnickýchosôbaleboktorýmimôžubyťpráva,právom
chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom
správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Druhá hlava piatej časti Občianskeho súdneho poriadku upravuje rozhodovanie o žalobách proti
rozhodnutiam a postupom správnych orgánov v ustanovení § 247 až § 250k O.s.p..

Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase spáchania priestupku v ustanovení § 2
ods. 1 upravoval, že priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti
a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt
postihnuteľný podľa osobitných predpisov, alebo o trestný čin.

Podľa § 3 citovaného zákona - na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon

výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

Priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ

a) vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných
dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo

b) nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom

na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Správne orgány v predmetnej veci na základe nimi vykonaného dokazovania dospeli k záveru, že
žalobca naplnil skutkovú podstatu priestupku tak, ako je upravený v § 22 ods. 1 písm. d/ Zákona o
priestupkoch v spojení s ustanovením § 4 ods. 1 písm. a/, pretože pri predchádzaní vozidla zn. VW
Passat, ev. č.: PO-990CN narazil pravým spätným zrkadlom do ľavého spätného zrkadla tohto vodiča.

Po uvedenom náraze žalobca s vozidlom na mieste nezastavil a na vozidle vodiča Ing. F. vznikla škoda
vo výške cca 8.000,-- Sk a následným vypátraním dňa 20.09.2008 príslušník PZ zistil, že vozidlo žalobcu
zn. BMW, ev. č.: PO-585CV vykazuje znaky poškodenia vonkajšieho pravého spätného zrkadla, nie však
škodu uvedeného zrkadla nevykazuje spisový materiál. Správne orgány dospeli k záveru, že žalobca
vedel, že môže svojim konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných

dôvodov sa spoliehal na to, že tento zákon neporuší alebo neohrozí, alebo nevedel, že svojim konaním
môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné
pomery vedieť mal a mohol. Správne orgány uzavreli, že zo strany žalobcu došlo k naplneniu skutkovej
podstaty priestupku nevedomou nedbanlivosťou, a ak žalobca tvrdil, že nemal vedomosť o dopravnej
nehode, toto tvrdenie považovali správne orgány za nepravdivé.

V súvislosti s naplnením skutkovej podstaty priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. d/ a l/ správne orgány
mali za preukázané, že žalobca naplnil aj skutkovú podstatu priestupku podľa § 51 ods. 2 písm. f/ Zákona
o premávke na pozemných komunikáciách a to v spojení s ods. 4 § 50 písm. a/ tohto ustanovenia a §
51 ods. 3 písm. a/, b/, c/ tohto právneho predpisu.Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o priestupkoch teda vyplýva, že skutková podstata priestupku je
charakteristickáštyrmiobligatórnymiznakmiatosubjekt,subjektívnastránka,objekt,objektívnastránka.
Subjektom je páchateľ priestupku, subjektom môže byť len fyzická osoba. Podmienkou je deliktuálna

spôsobilosť osoby, teda spôsobilosť naplniť svojim konaním všetky znaky skutkovej podstaty priestupku.
Subjektívna stránka predstavuje zavinenie, ktoré môže byť úmyselné alebo z nedbanlivosti, pričom na
zodpovednosť na priestupok stačí zavinenie hoci len z nedbanlivosti, ak zákon nevyžaduje úmysel.
Objektom sú vybrané spoločenské vzťahy, ktoré sú chránené zákonom, a proti ktorým konanie smeruje.
Objektívna stránka je daná konaním (buď komisívnym alebo omisívnym), následkom a príčinnou

súvislosťou medzi konaním a následkom.

V preskúmavanej veci sa podľa záverov správnych orgánov žalobca dopustil priestupku z vedomej
nedbanlivosti, pričom je zrejmé, že zavinenie je založené na intelektuálnej a vôľovej zložke. Rozdiel
medzi úmyselným a nedbanlivostným zavinením spočíva v tom, že pri zavinení z nedbanlivosti a to
pri vedomej nedbanlivosti páchateľ priestupku vie, že môže spôsobiť následok, kým pri nevedomej
nedbanlivosti o tejto možnosti ani nemusí vedieť. U páchateľa, ktorý pácha priestupok z nevedomej

nedbanlivosti, je zodpovednosť založená na povinnosti osoby predvídať určité skutočnosti, a preto sa od
nej vyžaduje určitá miera opatrnosti. Podmienky zodpovednosti sú ustanovené kumulatívne spojením
prvkov, ktoré sú rovnocenné, t.j. vedieť mal a mohol.

Z obsahu rozhodnutí správnych orgánov nevyplýva, na základe akých skutočností títo dospeli k záveru,
že u navrhovateľa bola naplnená skutková podstata priestupku z nevedomej nedbanlivosti, pretože v

konaní nebolo preukázané, aká bola vzdialenosť medzi motorovým vozidlom žalobcu, ktorý predbiehal
motorové vozidlo VW Passat, ktoré riadil Ing. F..

Na objasnenie a sankcionovanie priestupku musia byť obligatórne naplnené a zistené všetky štyri
znaky skutkovej podstaty priestupku a to subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka a to
kumulatívne.

Ak čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno potom hovoriť o priestupku. Ak pri
niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o jej existencii a nebola preukázaná nado všetku
pochybnosť, uplatní sa zásada in dubio pro reo, teda v pochybnostiach v prospech obvineného.

V konaní vypočutím príslušníka Policajného zboru, žalobcu a P. L. nebolo nad všetky pochybnosti
preukázané, že žalobca naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa §22 ods. 1 písm. d/, l/ zákona č.

372/1990 Zb. v spojení s ustanoveniami zákona č. 315/1996 Zb. Zákona o premávke na pozemných
komunikáciách citovanými v rozhodnutiach správnych orgánov.

Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v § 73 ods. 2 upravuje základné procesné práva a povinnosti
obvineného z priestupku. Aj keď sa v konaní o priestupkoch subsidiárne podľa §51 aplikujú ustanovenia
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, obvinený z priestupku má

široký okruh procesných práv. Ide predovšetkým o zásadu prezumpcie neviny obvineného z priestupku
a obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a
k dôkazom uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky.
K výpovedi ani priznaniu nemôže byť donucovaný.

Teda realizácia zásady prezumpcie neviny v praxi znamená, že správny orgán je povinný dokázať

vinu obvineného z priestupku, a ak sú o nej pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech obvineného z
priestupku.

Vzhľadom na ustanovenie § 51 Zákona o priestupkoch správne orgány v priestupkovom konaní
musia dodržiavať najmä základné zásady správneho konania upravené v § 3, ustanovenie § 32 a
nasledujúce, ktoré sa týkajú zisťovania podkladov, ako aj ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb., teda

vydanie rozhodnutia podľa § 46 a § 47, predovšetkým odseku 3 Zákona o správnom konaní. Jednou zozákladných zásad správneho konania je zásada zákonnosti upravená v odseku 1 § 3, z ktorej vyplýva,
že správne orgány sú v konaní a pri rozhodovaní povinné postupovať v súlade s Ústavou Slovenskej
republiky, zákonmi a ostatnými právnymi predpismi a sú povinné prihliadať aj na obsah medzinárodných

zmlúv, ktoré podľa čl. 7 Ústavy Slovenskej republiky majú prednosť pred zákonmi.

Jednou z primárnych zásad je aj zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych
orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Táto zásada znamená, že
správne orgány sú povinné vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce
skutočnosti dôležité pre posúdenie veci, teda úplnosť zistenia. Správne orgány musia zabezpečiť, aby

skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnosti, teda
ide o presnosť zistenia.

Z uznesení NS SR vydaných v predmetnej veci je nesporné, že NS SR nepovažoval zistený skutkový
stav správnymi orgánmi za dostatočný, a preto uložil vykonať vo veci dokazovanie výsluchom svedkov.
Rovnako konštatoval, že nahlásenie poistnej udalosti žalobcom poisťovni nemožno posudzovať za
priznanie viny.

Príslušník PZ SR npor. P. X. vo svedeckej výpovedi uviedol, že riešil predmetnú dopravnú nehodu a
vzhľadom na odstup času na bližšie okolnosti si už nepamätá. Všetko, čo mohol zdokumentovať a mu
ukladá zákon a v zmysle neho a v jeho rámci doložil do spisového materiálu, ktorý spolu so správou o
výsluchu objasňovania priestupku predložil na ďalšie riešenie správnemu orgánu ODI Prešov.

Na svedeckej výpovedi z priestupkového konania zotrval aj svedok Ing. O. F. s tým, že s odstupom času

si už nepamätá, aké bolo počasie, či žalobca trúbil alebo nie.

Svedok P. L. vypovedal, že dňa 21.08.2008 sa vracal domov okolo obeda. Idúc po ulici si všimol, že
na spätnom zrkadle chýba kryt na motorovom vozidle jeho otca. Otca o tejto skutočnosti informoval a
ten o ničom nevedel.

Podľa čl. 1 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky je Slovenská republika zvrchovaný,

demokratický a právny štát a podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy o
ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na vykonanie ktorých nie je potrebný
zákon a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo
právnických osôb, a ktoré boli ratifikované a vyhlásené ustanoveným spôsobom, majú prednosť pred
zákonmi. Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd je medzinárodnou zmluvou, ktorou

je Slovenská republika viazaná podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, čo znamená, že v
Slovenskej republike má každá fyzická a právnická osoba zaručené právo na spravodlivý proces v
zmysle článku 6 Dohovoru a bolo by v rozpore s princípmi právneho štátu, ak by právo na spravodlivý
proces nebolo dodržané. Súčasťou práva na spravodlivý proces je právo na spravodlivé súdne konanie,
ktoré subsumuje základné súdno-procesné princípy. V podobe ústavných princípov sú nadriadené

Občianskemu súdnemu poriadku a Trestnému poriadku a zo Štrasburskej judikatúry vyplýva, že tieto
princípy sa vzťahujú aj na konanie správne a exekučné. Princípmi spravodlivého súdneho konania sú
najmä princíp rovnosti zbraní, kontradiktórnosť súdneho konania, právo osobnej prítomnosti na konaní
a zákaz inkriminácie vlastnej osoby. Dohovor v článku 6 ods. 3 upravuje minimálne práva obvineného
z trestného činu a písm. d/ tohto článku stanovuje, že obvinený z trestného činu má právo vypočúvať

alebo dať vypočúvať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie na výsluch svedkov vo svoj prospech
za rovnakých podmienok ako svedkov proti sebe.

Z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nie je rozhodujúca klasifikácia protiprávneho
konania na správne delikty, vrátane priestupkov a trestné delikty s vnútroštátnym právnym poriadkom.

Je nepochybné, že pri aplikácii ustanovenia § 34 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v

znení neskorších predpisov správny orgán môže podľa svojej úvahy posúdiť, či sa určitá skutočnosťv rámci dokazovania ukázala ako pravdivá, to znamená, že môže dospieť k záveru, že určitý dôkaz
je dostačujúci alebo sa rozhodnúť, že treba zadovážiť ďalšie dôkazy, ktoré majú relevantnejší podklad
rozhodnutie. Je notoricky známe, že hodnotenie dôkazov predstavuje zložitý myšlienkový postup, v

rámci ktorého správny orgán na základe svojich logických systematických a historických úsudkov,
ako aj účelu zákona určité tvrdenie prijíma a iné odmieta. Pri hodnotení dôkazov ide o myšlienkovú
činnosť správneho orgánu, v rámci ktorej je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti pre
rozhodnutie, hodnota zákonnosti a hodnota ich pravdivosti. To znamená, že dokazovanie predstavuje aj
verifikačný proces, pri ktorom správny orgán zvažuje, ktorý dôkaz je využiteľný a z hľadiska dokazovania

významný, a ktorý dôkaz je pre rozhodnutie vo veci samej bezvýznamný.

Vykonaným dokazovaním správnym orgánom, ale ani dokazovaním súdom nebolo bez akýchkoľvek
pochybností preukázané, že u navrhovateľa došlo k naplneniu skutkovej podstaty priestupku podľa § 22
ods. 1 písm. d/, l/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v spojení s ustanoveniami Zákona o premávke
na pozemných komunikáciách. Teda nebolo preukázané, že žalobca sa dopustil priestupku z vedomej
nedbanlivosti, ale ani nevedomej nedbanlivosti.

Žalobca nevedel o tom, že došlo ku kontaktu spätných zrkadiel oboch motorových vozidiel. V opačnom
prípade by bol následok odstránil. V konaní nebolo ani jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností
preukázané, že žalobca nedodržal bezpečnú vzdialenosť - resp. odstup od motorového vozidla VW
Passat, ktoré riadil Ing. O. F., a že ku kontaktu nedošlo nepredvídateľnými okolnosťami, vrátky balans
v dôsledku nečistoty na vozovke a pod..

Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 250j ods. 5 upravuje, že vo veciach uvedených § 250i ods.
2 môže súd rozhodnúť rozsudkom o náhrade škody o peňažnom plnení alebo o peňažnej sankcii, ak
na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že o spore, o inej právnej veci alebo o uložení
sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán. Rozsudok súdu nahrádza rozhodnutie
správneho orgánu v takom rozsahu, v akom je rozsudkom súdu rozhodnutie správneho orgánu dotknuté.

Tento rozsah musí byť uvedený vo výroku rozsudku, pričom súd dotknutý výrok zmení. Súd rozhodne o
trovách konania, vrátane trov, ktoré vznikli v konaní pred správnym orgánom.

Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v ustanovení § 76 ods. 1 písm.
c/ upravuje, že správny orgán konanie o priestupku zastaví, ak sa v ňom zistí, že spáchanie skutku, o
ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané.

Na základe citovaného ustanovenia súd vo veci rozhodol tak, ako uvádza výroková časť tohto rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalobcovi,
ktorý mal úspech v konaní, priznal náhradu trov konania, ktorá bola právnym zástupcom žalobcu
vyčíslená písomným podaním zo dňa 30.04.2014 tak, že žiadal priznať trovy právneho zastúpenia
žalobcu za 4 úkony právnej služby v roku 2009 po 53,49 EUR (podľa § 11 ods. 4 druhá veta vyhlášky

MS SR č. 655/2004 Z.z. - v konaniach podľa piatej časti O.s.p. vo veciach preskúmania rozhodnutí o
priestupkoch je odmena 1/13 výpočtového základu v príslušnom roku), t.j. prevzatie a príprava právneho
zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, žaloba o preskúmanie rozhodnutia zo dňa 18.03.2009,
písomné podanie (vyjadrenie) žalobcu zo dňa 19.11.2009, účasť na pojednávaní dňa 24.11.2009,
spolu 213,96 EUR, 1x úkon právnej služby cca 55,49 EUR za rok 2010, t.j. odvolanie žalobcu zo dňa

22.01.2010, 3x úkon právnej služby cca 57,-- EUR za rok 2011, t.j. porada s klientom dňa 18.04.2011
(nevyhnutná na prípravu na pojednávanie dňa 19.04.2011), účasť na pojednávaní dňa 19.04.2011,
odvolanie žalobcu zo dňa 13.06.2011, spolu 171,-- EUR, 3x úkon právnej služby á 60,07 EUR za rok
2013, t.j. porada s klientom dňa 25.03.2013 (nevyhnutná na prípravu na pojednávanie dňa 26.03.2013),
účasť na pojednávaní dňa 26.03.2013, vyjadrenie žalobcu zo dňa 29.05.2013 k odvolaniu žalovaného

proti rozsudku, spolu 180,21 EUR, 2x úkon právnej služby á 61,84 EUR za rok 2014 - výpočtový
základ 804,-- EUR), t.j. porada s klientom dňa 28.04.2014 (nevyhnutná na prípravu na pojednávanie
dňa 29.04.2014), účasť na pojednávaní dňa 29.04.2014, spolu 123,68 EUR, celkovo 744,34 EUR + 4x
režijný paušál á 6,95 EUR za rok 2009, t.j. 27,80 EUR, 1x režijný paušál á 7,21 EUR za rok 2010, 3xrežijný paušál á 7,41 EUR za rok 2011, t.j. 22,23 EUR, 3x režijný paušál á 7,81 EUR, t.j. 23,43 EUR, 2x
režijný paušál á 8,04 EUR, t.j. 16,08 EUR, spolu režijný paušál v sume 96,75 EUR, spolu trovy právneho
zastúpenia žalobcu v sume 841,09 EUR.

Krajský súd preskúmal predložené vyčíslenie vyúčtovania a dospel k záveru, že je v súlade s
ustanoveniami vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb a to § 11 ods. 4, preto uložil žalovanému nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 841,09 EUR,
ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu na jeho účet vedený v UniCredit Bank Slovakia,
a.s., pobočka Prešov č.ú.: 1034281001/1111 do desiatich dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 13. 5. 2024. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.