Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 13C/79/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2105212638
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2105212638.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Vankovou v právnej veci navrhovateľa: W. G.,

narodený XX.X.XXXX, bytom S. XXX, zastúpený splnomocnencom: BEATOW PARTNERS s. r. o., IČO
36 868 841, so sídlom Panenská 23, Bratislava, proti odporcom: 1. A. C., narodený XX.X.XXXX, bytom
F. XX, právne zastúpený: JUDr. Tibor Sanák, advokát, Nám. SNP 2, Trnava, 2. I. Z., rodená C., narodená
X.XX.XXXX, bytom F. XXX, o zaplatenie 169.288,99 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi 1. náhradu trov konania v sume 10.227,15 eura do troch dní
od právoplatnosti rozsudku k rukám jeho právneho zástupcu.

Odporkyni 2. sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

Štát nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 6.5.2005 doručeným súdu dňa 8.6.2005 domáhal vydania rozhodnutia,

ktorým by súd uložil odporcom 1., 2. povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 169.288,99
eura(pôvodne5.100.000Sk)aúrokzomeškaniavovýške9%ročnezosumy169.288,99eura(pôvodne
5.100.000 Sk) od 1.7.2004 do zaplatenia a náhradu trov konania. Navrhovateľ odôvodnil návrh tak, že
odporcovia 1., 2. sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území F.l,
zapísaných na Liste vlastníctva číslo XXX ako parcela číslo XXX - zastavané plochy, vo výmere 980 m2 a
domsúpisnéčíslo118,každývpolovici.Nájomnouzmluvouzodňa7.5.1994odporcovia1.,2.prenechali
navrhovateľovi do nájmu na dobu 10 rokov nehnuteľnosti od 1.7.1994 do 30.4.2004 za účelom bývania

a podnikania. Listom zo dňa 19.11.1996 odporcovia 1., 2. zakázali navrhovateľovi vykonávať akúkoľvek
podnikateľskú činnosť v nehnuteľnostiach. Odporcovia 1., 2. tak porušili svoju povinnosť v zmysle §
663 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka umožniť navrhovateľovi užívať nehnuteľnosti počas trvania
nájmu, v dôsledku čoho vznikla navrhovateľovi škoda vo forme ušlého zisku vo výške 169.288,99 eura.
Listami zo dňa 3.5.2005 navrhovateľ márne vyzval odporcov, aby mu predložili návrh spôsobu, akým
chcú uhrádzať ich záväzok z ušlého zisku vrátane zabezpečenia.

Odporcovia 1., 2. s návrhom nesúhlasili a tento žiadali zamietnuť. Odporcovia dôvodili tým, že
navrhovateľov nárok mal vzniknúť za čas od 1.1.1996 do 30.6.2004 s tým, že rekonštrukčné práce

na nehnuteľnosti boli v takom stave, že pokiaľ by odporcovia 1., 2. rešpektovali nájomnú zmluvu,
mohol navrhovateľ prevádzkovať nehnuteľnosť ako penzión od 1.1.1996. Navrhovateľ okrem totálnejodtrhnutostiodrealitypriabsolútnejabsenciiprávnehozákladuopomenulodpočítaťodsumy169.288,99
eura nevyhnutné prevádzkové náklady, ktoré by kľudne mohli odhadom predstavovať za 8,5 roka sumu
162.650,20 eura. Navrhovateľ mal nedostatok peňazí, keď rozpočet na rekonštrukciu nehnuteľnosti na

niekoľko miliónov korún zavinil, že navrhovateľ nepostupoval pri rekonštrukcii kontinuálne a vo svižnom
tempe a do 1.1.1996 nestihol budovu zrekonštruovať. Navrhovateľovi v dôsledku nájmu nehnuteľnosti
nevznikla žiadna škoda, a preto mu nemohla ani vzniknúť tzv. ďalšia škoda v podobe ušlého zisku,
ktorá je viazaná na základnú škodu. Práve naopak, sám navrhovateľ spôsobil odporcom 1., 2. obrovské
problémy, zneužil ich dôveru a neskúsenosť a na 10 rokov si zabezpečil užívanie nehnuteľnosti bez

toho, že by za užívanie nehnuteľnosti platil. Odporcovia 1., 2. nikdy písomne, ani ústne, neuzavreli
s navrhovateľom žiadnu dohodu, že nehnuteľnosť môže zmeniť na nebytový priestor a zriadiť v nej
napríklad penzión a navrhovateľ teda nikdy nemohol legálne prevádzkovať na nehnuteľnosti penzión,
resp. reštauráciu. Odporcovia 1., 2. považovali nájomnú zmluvu ako celok za neplatnú, nakoľko bola
jednostranne naformulovaná v ich neprospech. Odporcovia 1. 2. dňa 19.11.1996 zaslali navrhovateľovi
písomnú výstrahu, v rámci ktorej mu zakázali vykonávať akúkoľvek činnosť na nehnuteľnosti a vzhľadom

na to, že sa nič nemenilo, dňa 16.4.1997 odstúpili od nájomnej zmluvy. Navrhovateľ bol sám uznaný za
vinného z priestupku na tom základe, že v mesiacoch máj a jún 1998 nedodržal rozhodnutie Okresného
súdu Trnava o zákaze prestavby a rekonštrukcie nehnuteľnosti a dovolil položiť vlnitý plech na viničnú
pergolu. Navrhovateľ bol tiež uznaný vinným z trestného činu krádeže na tom základe, že v presne
nezistený deň v marci 2003 v obci F. č. XXX odniesol z prenajatého rodinného domu 27 tabúľ hliníkového

plechu, profil hranatý, následne tento plech porezal a namontoval na plechovú halu v obci N., čím
odporcovi 1. spôsobil škodu a zároveň z dvora domu odniesol dosky a drevené hranoly v počte najmenej
6 kusov patriace odporkyni 2., čím jej spôsobil škodu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a vyjadreniami účastníkov, výsluchom
odporcov 1., 2., znaleckým dokazovaním, výsluchom znalkyne, oboznámením sa s listinnými dôkazmi,

oboznámením sa s obsahom spisov tunajšieho súdu spisová značka 17C/145/1997 a spisová značka
18C/152/2004, ako i s obsahom celého spisu, a zistil nasledovný skutkový stav:

Odporca 1. v konaní uviedol, že medzi navrhovateľom a odporcami 1., 2. bola uzatvorená nájomná
zmluva.

Odporkyňa 2. v konaní uviedla, že navrhovateľ od samého začiatku zavádzal, žiadnu stavbu nerobil a

nehnuteľnosť upravil z materiálov odporcov 1., 2.. Odporcovia 1., 2. podpísali s navrhovateľom nájomnú
zmluvu v roku 1994, navrhovateľ v nehnuteľnosti býval, nič nestaval.

Znalkyňa v konaní uviedla, že pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzala z využiteľnosti
ubytovacíchkapacítvovýške37%,keďsámnavrhovateľvpodnikateľskomzámereuvádzalvyužiteľnosť
ubytovacích kapacít vo výške 27 %, snažila sa získať údaje od roku 1997, avšak bezvýsledne, štatistiky

ohľadne využiteľnosti penziónov neexistujú, preto vychádzala z údajov za roky 2000 až 2004, ktoré
sa jej podarilo získať. Pri stanovení ceny za jednu noc vychádzala znalkyňa z aktuálnej ceny, ktoré
získala od penziónov v Trnave, v okolí Trnavy a v Habovke v rozmedzí od 9 eur do 15 eur. Cena za
jednu noc pred rokom 2004 bola nižšia vzhľadom na infláciu a vzostup cien a navrhovateľ uvádzal
cenu za jednu noc v sume 29 eur, čo je nereálne vzhľadom na penzión v rodinnom dome v porovnaní

s inými penziónmi. Pri výpočte výšky miezd a odvodov zamestnancov znalkyňa vychádzala z výšky
miezd a odvodov za rok 2011, pretože sa jedná len o hypotetický výpočet a pracné vyrátavania
jednej položky za predchádzajúce roky by ovplyvnilo výsledok znaleckého skúmania len minimálne.
Pri výpočte režijných nákladov vychádzala znalkyňa z údajov, ktoré použil sám navrhovateľ. Znalkyňa
spracovala znalecký posudok za obdobie od 1.6.1997 do 30.6.2004, keďže z údajov navrhovateľa v

jeho podnikateľskom zámere zistila, že projekt realizácie prestavby a úpravy nehnuteľnosti dokončí k
1.6.1997asámnavrhovateľvpodnikateľskomzámereuviedol,žepodnikaťbymalreálneažod1.6.1997.
Ak by aj znalkyňa vypracovala znalecký posudok za obdobie od 19.11.1996, naďalej by sa vykázala
strata, nakoľko sám navrhovateľ uviedol, že penzión hodlal prevádzkovať až od 1.6.1997.

Zo Znaleckého posudku číslo 4/2013 zo dňa 30.9.2013 vypracovaného L.. M. C., znalkyňou v odbore

ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo vyplýva, že podľa zistených údajov zubytovacích služieb by v prevádzke penziónu vznikla strata z hospodárenia ročne 17.319,55 eura a za
obdobie od 1.6.1997 do 30.6.2004 celkom strata 122.680,14 eura.

Zobsahuspisutunajšiehosúduspisováznačka17C/145/1997súdzistil,že A.C.,narodenýXX.X.XXXX,

I. Z., narodená X.XX.XXXX, sa návrhom zo dňa 18.6.1997, doručeným súdu dňa 27.6.1997, proti W.
G., narodenému XX.X.XXXX, domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že Zmluva o nájme
zo dňa 27.5.1994, ktorou A. C., narodený XX.X.XXXX, I. Z., narodená X.XX.XXXX, prenajali W. G.,
narodenému XX.X.XXXX, nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území F., zapísanú na Liste
vlastníctva číslo XXX ako parcela číslo XXX - zastavané plochy, dom súpisné číslo 118, dvor o výmere

980 m2, je neplatná a uložil W. G., narodenému XX.X.XXXX, povinnosť nehnuteľnosť vypratať do 30
dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd Trnava rozsudkom číslo konania 17C 145/97-86 zo dňa
16.9.1998určil,žeZmluvaonájmezodňa27.5.1994,ktorouA.C.,narodenýXX.X.XXXX,I.Z.,narodená
X.XX.XXXX, prenajali W. G., narodenému XX.X.XXXX, nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom
území F., zapísanú na Liste vlastníctva číslo XXX ako parcela číslo XXX - zastavané plochy, dom
súpisné číslo XXX, dvor o výmere 980 m2, je neplatná, ďalej W. G., narodenému XX.X.XXXX, uložil

povinnosť nehnuteľnosti vypratať do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a zaplatiť A. C., narodenému
XX.X.XXXX, I. Z., narodenej X.XX.XXXX, náhradu trov konania v sume 106,22 eura do troch dní
od právoplatnosti rozsudku k rukám ich právneho zástupcu. Krajský súd v Trnave rozsudkom číslo
konania 6Co 207/99-112 zo dňa 6.10.1999 rozsudok tunajšieho súdu číslo konania 17C 145/97-86 zo
dňa 16.9.1998 v časti týkajúcej sa určenia neplatnosti nájomnej zmluvy zmenil tak, že návrh zamietol

a vo zvyšnej časti rozsudok tunajšieho súdu číslo konania 17C 145/97-86 zo dňa 16.9.1998 zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie. Rozsudkom tunajšieho súdu číslo konania 17C 145/97-331 zo dňa
12.10.2004rozhodolsúdtak,žeW.G.,narodenémuXX.X.XXXX,uložilpovinnosťvyprataťnehnuteľnosti
nachádzajúce sa v katastrálnom území F., zapísané na Liste vlastníctva číslo XXX ako parcela číslo
XXX - zastavané plochy, dom súpisné číslo XXX, dvor o výmere 980 m2 do 30 dní od právoplatnosti

rozsudku a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania. Krajský súd v Trnave uznesením číslo konania 11Co 375/2005-423 zo dňa 20.7.2006
rozsudok tunajšieho súdu číslo konania 17C 145/97-331 zo dňa 12.10.2004 zrušil v časti trov konania
a vec vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd Trnava uznesením číslo konania 17C/145/1997-447 zo dňa
10.5.2007 rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Krajský súd v

Trnave uznesením číslo konania 23Co/191/2007-467 zo dňa 27.9.2007 uznesenie tunajšieho súdu číslo
konania 17C/145/1997-447 zo dňa 10.5.2007 potvrdil.

Z obsahu spisu tunajšieho súdu spisová značka 18C/152/2004 súd zistil, že W. G., narodený
XX.X.XXXX, sa návrhom zo dňa 3.11.2004, doručeným súdu dňa 8.11.2004, domáhal vydania
rozhodnutia,ktorýmbysúduložilA.C.,narodenémuXX.X.XXXX,I.Z.,narodenejX.XX.XXXX,povinnosť

strpieť vstup W. G., narodeného XX.X.XXXX, do nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území
F. zapísanej na Liste vlastníctva číslo XXX ako parcela číslo XXX - zastavané plochy, dom súpisné
číslo XXX, dvor o výmere 980 m2 za účelom vypracovania ocenenia z hodnotenia nehnuteľnosti
prostredníctvom znalca z odboru oceňovania nehnuteľností. Okresný súd Trnava uznesením číslo
konania 18C/152/2004-268 zo dňa 26.11.2009 ustanovil L.. arch. F. C. za znalca z odboru stavebníctvo,

odvetvie odhad nehnuteľností, a uložil mu úlohu zodpovedať na otázku, aká bola hodnota nehnuteľnosti
ku dňu 1.7.1994 a ku dňu 30.6.2004, aké bolo zhodnotenie nehnuteľnosti v dobe od 1.7.1994 do
30.6.2004.ZnalecL..arch.F.C.podaltunajšiehosúdudňa12.11.2012Znaleckýposudokčíslo202/2012
zo dňa 11.11.2012, z ktorého znaleckého posudku vyplynulo, že hodnota nehnuteľností a pozemkov
s tecnickým vybavením ku dňu 1.7.1994 je 95.928,52 eura, ku dňu 30.6.2004 je 83.197,11 eura a z

predložených dokladov nie je možné zodpovedne odpovedať na otázku zhodnotenia nehnuteľnosti v
čase od 1.7.1994 do 30.6.2004.

Predmetom konania je nárok navrhovateľa na náhradu ušlého zisku v sume 169.288,98 eura s úrokom
z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 169.288,98 eura od 1.7.2004 do zaplatenia.

Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.Podľa ustanovenia § 438 ods. 1 Občianskeho, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu
spoločne a nerozdielne.

Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo

(ušlý zisk).

Podľa ustanovenia § 442 ods. 3 Občianskeho škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa ustanovenia § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za
odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa ustanovenia § 664 Občianskeho zákonníka prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec

nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé
užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.

Podľa ustanovenia § 665 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka nájomca je oprávnený užívať vec
spôsobom určeným v zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci.

Navrhovateľ si v konaní uplatnil nárok na náhradu ušlého zisku v sume 169.288,98 eura s

príslušenstvom, ktorý ušlý zisk mu mal byť spôsobený konaním odporcov 1., 2. tým, že odporcovia 1., 2.
muneumožniliužívaťprenajaténehnuteľnostivkatastrálnomúzemíF.zapísanénaListevlastníctvačíslo
XXX. ako dom súpisné číslo XXX na parcele číslo XXX, parcela číslo XXX - zastavané plochy a nádvoria,
vo výmere 983 m2 na základe Zmluvy o nájme zo dňa 27.5.1994, keď Listom zo dňa 19.11.1996 zakázali
navrhovateľovi vyvíjať podnikateľskú činnosť v nehnuteľnosti. Navrhovateľ mal uvedenú nehnuteľnosť

prenajatú za účelom bývania a podnikania a ušlý zisk mu mal vzniknúť za obdobie od 19.11.1996 (deň
vydania zákazu) do 30.6.2004 (deň ukončenia nájmu), v ktorom období mal navrhovateľ v uvedenej
nehnuteľnosti prevádzkovať penzión s kapacitou pre 10 hostí. Odporcovia 1., 2. sa bránili tvrdením,
že predmetná nehnuteľnosť má charakter rodinného domu, v ktorom navrhovateľ nemohol legálne
prevádzkovať penzión, že Zmluvu o nájme zo dňa 27.5.1994 považovali za neplatnú, že navrhovateľ ich

úmyselne uviedol do omylu, keď nehnuteľnosti bez ich súhlasu a vedomia užívali ďalšie osoby, a že dňa
16.4.1997 odstúpili o Zmluvy o nájme zo dňa 27.5.1994.

V rámci skutkového stavu v prejednávanej veci bolo zistené, že navrhovateľ a odporcovia 1., 2.
uzavreli dňa 27.5.1994 Zmluvu o nájme k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území F.,
zapísaným na Liste vlastníctva číslo XXX ako dom súpisné číslo XXX na parcele číslo XXX, parcela

číslo XXX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 983 m2 v podielovom spoluvlastníctve odporcov
1., 2., na základe ktorej zmluvy o nájme sa odporcovia 1., 2. zaviazali prenechať navrhovateľovi do
užívania predmetné nehnuteľnosti za účelom bývania a podnikania na dobu od 1.7.1994 do 30.6.2004
bezodplatne s tým, že navrhovateľ bude platiť všetky poplatky spojené s užívaním nehnuteľností. Ďalej
sa účastníci dohodli, že navrhovateľ môže vykonávať stavebné úpravy na prenajatých nehnuteľnostiach

s výnimkou zmien na uličnej stene a hlavných základoch nehnuteľnosti. Listom zo dňa 19.11.1996
zakázali odporcovia 1., 2. navrhovateľovi vykonávať akúkoľvek činnosť v ich nehnuteľnostiach. Listom
zo dňa 16.4.1997 odstúpili odporcovia 1., 2. od Zmluvy o nájme zo dňa 27.5.1994. V konaní vedenom na
tunajšom súde pod spisovou značkou 17C/145/1997 sa odporcovia 1., 2. domáhali voči navrhovateľovi
určenia neplatnosti Zmluvy o nájme zo dňa 24.5.1994 a vypratania predmetných nehnuteľností. Okresný

súd Trnava rozsudkom číslo konania 17C 145/97-86 zo dňa 16.9.1998 určil, že Zmluva o nájme zo dňa
27.5.1994 je neplatná a uložil navrhovateľovi vypratať predmetné nehnuteľnosti. Krajský súd v Trnave
rozsudkom číslo konania 6Co 207/99-112 zo dňa 6.10.1999 rozsudok Okresného súdu Trnava číslo
konania 17C 145/97-86 zo dňa 16.9.1998 v časti týkajúcej sa určenia neplatnosti Zmluvy o nájme zo
dňa 27.5.1994 zmenil tak, že návrh zamietol a vo zvyšnej časti rozsudok Okresného súdu Trnava číslo

konania 17C 145/97-86 zo dňa 16.9.1998 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Rozsudkom Okresného
súdu Trnava číslo konania 17C 145/97-331 zo dňa 12.10.2004 bolo rozhodnuté tak, navrhovateľ je
povinný vypratať predmetné nehnuteľnosti do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V uvedenom rozsudkutunajšieho súdu číslo konania 17C 145/97-331 zo dňa 12.10.2004 súd pri riešení prejudiciálnej otázky
platnosti zmluvy dospel k záveru, že Zmluva o nájme zo dňa 27.5.1997 bola platne uzatvorená a
plnenie zo strany navrhovateľa vo forme zhodnocovania prenajatých nehnuteľností je odplatou za ich

užívanie, teda plnením titulom nájomného. Ďalej tunajší súd v rozsudku číslo konania 17C 145/97-331
zo dňa 12.10.2004 konštatoval, že nebolo preukázané platné odstúpenie odporcov 1., 2. od Zmluvy
o nájme zo dňa 27.5.1994 Listom zo dňa 16.4.1997, nakoľko uvedenému odstúpeniu od zmluvy
nepredchádzala riadna písomná výstraha, že navrhovateľ ako nájomca užíva vec takým spôsobom,
že odporcom 1., 2. ako prenajímateľom vzniká škody tak, ako bolo dohodnuté medzi účastníkmi v

Článku VI. Zmluvy o nájme zo dňa 27.5.1994 a odporcovia 1., 2. ani nepreukázali, že Odstúpenie od
zmluvy zo dňa 16.4.1997 bolo doručené navrhovateľovi. Ďalej tunajší súd v rozsudku číslo konania 17C
145/97-331 zo dňa 12.10.2004 konštatuje, že List odporcov 1., 2. zo dňa 19.11.1996 - Okamžitý zákaz
podnikateľskej činnosti nespĺňa podmienky písomnej výstrahy v zmysle Článku VI. Zmluvy o nájme zo
dňa 27.5.1994, ktorá by mala predchádzať platnému odstúpeniu, nakoľko v ňom neuviedli konkrétnu
činnosť navrhovateľa, ktorou im mala byť spôsobená škoda. O vyprataní navrhovateľa z predmetných

nehnuteľností v konaní vedenom pod spisovou značkou 17C/145/1997 tunajší súd rozhodol z dôvodu,
že doba nájmu už uplynula, a preto je navrhovateľ predmetné nehnuteľnosti povinný vypratať. Od týchto
záverov uvedených v rozsudku tunajšieho súdu číslo konania 17C 145/97-331 zo dňa 12.10.2004 nemal
súd dôvod odchýliť sa ani v prejednávanej veci, keďže boli výsledkom podrobného dokazovania a voči
uvedenému rozsudku tunajšieho súdu číslo konania 17C 145/97-331 zo dňa 12.10.2004 nepodal žiaden

z účastníkov opravný prostriedok.

Vychádzajúc z výsledkov dokazovania dospel súd k záveru, že navrhovateľ ako nájomca a odporcovia
1., 2. ako prenajímatelia uzavreli dňa 27.5.1994 platne Zmluvu o nájme k nehnuteľnostiam v podielovom
spoluvlastníctva odporcov 1., 2., nachádzajúcim sa v katastrálnom území F., zapísaným na Liste
vlastníctva číslo XXX ako dom súpisné číslo XXX na parcele číslo XXX, parcela číslo XXX - zastavané

plochy a nádvoria, vo výmere 983 m2. Odstúpenie od zmluvy zo dňa 16.4.1997 zo strany odporcov
1., 2. nebolo urobené platne a nenadobudlo účinnosť, nakoľko mu nepredchádzala písomná výhrada
v zmysle Článku VI. Zmluvy o nájme zo dňa 27.5.1994 a nebolo ani preukázané jeho doručenie
navrhovateľovi. Povinnosťou odporcov 1., 2. ako prenajímateľov bolo v zmysle § 663 Občianskeho
zákonníka umožniť navrhovateľovi dočasné užívanie prenajatých nehnuteľností po dobu trvania nájmu

od 1.7.1994 do 30.6.2004. Listom zo dňa 19.11.1996 zakázali odporcovia 1., 2., a to v rozpore s
ich zákonnou povinnosťou umožniť navrhovateľovi užívanie predmetu nájmu, navrhovateľovi okamžitý
zákaz akejkoľvek činnosti vrátane podnikateľskej činnosti v prenajatých nehnuteľnostiach.

V zmysle ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. Predpoklady vzniku tejto občianskoprávnej zodpovednosti sú porušenie

právnej povinnosti, vznik škody, existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti
a vznikom škody, zavinenie, a preto bolo potrebné v prejednávanej veci skúmať ich existenciu pre
preukázanie zodpovednosti odporcov v 1., 2., za škodu navrhovateľa. Tak ako bolo konštatované vyššie
odporcovia 1., 2. porušili svoju zákonnú povinnosť umožniť navrhovateľovi po dobu trvania nájmu
užívať prenajatú nehnuteľnosť a v konaní nepreukázali žiaden dôvod pre exkulpáciu, t. j. zbavenie sa

zodpovednosti, napriek márnemu poučeniu podľa § 120 od. 4 Občianskeho súdneho poriadku, pričom
nie je rozhodujúce, či škoda bola spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti.

Ďalej bolo potrebné v súdenom prípade skúmať, či navrhovateľovi v súvislosti s týmto konaním
odporcov 1., 2. vznikla škody vo forme ním tvrdeného ušlého zisku. Podstatou ušlého zisku je ujma
vyjadriteľná v peniazoch, spočívajúca v tom, že poškodený v dôsledku škodnej udalosti nedosiahne

rozmnoženie majetkových hodnôt, ktoré sa dalo očakávať pri pravidelnom chode veci. Podľa tvrdení
navrhovateľa mu vznikol ušlý zisk za obdobie od 19.11.1996 (pôvodne tvrdiac od 1.6.1997 v podaní
zo dňa 16.4.2012) do 30.6.2004, nakoľko v prenajatej nehnuteľnosti nemohol vykonávať podnikateľskú
činnosť - prevádzkovanie penziónu. Za účelom zistenia tejto skutočnosti súd vo veci nariadil znalecké
dokazovanie a vo veci ustanovil znalkyňu z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a

daňovníctvo, Ing. M. C.. Znalkyňa vo veci podala Znalecký posudok číslo 4/2013 zo dňa 30.9.2013, v
ktorom pri plnení znaleckej úlohy vychádzala z údajov o podnikaní uvádzaných navrhovateľom v Žiadosti
o poskytnutie úveru a Podnikateľskom zámere zo dňa 12.12.1996. Znalecký posudok číslo 4/2013 zo
dňa 30.9.2013 spracovala znalkyňa za obdobie od 1.6.1997 do 30.6.2004, nakoľko navrhovateľ sám
uvádzal, že živnostenské oprávnenie bude mať až od 1.6.1997, kedy si stanovil predpokladaný začiatokprevádzkypenziónu.Výsledkomznaleckéhodokazovaniabolokonštatovanie,žehodnotaušléhoziskuv
rozhodnomobdobíje0euravprevádzkepenziónubyvzniklastratahospodáreniaročne17.319,55eura.
Proti uvedenému znaleckému posudku mal navrhovateľ výhrady, keď poukazoval na to, že znalkyňa

vychádzala z údajov obsadenosti za roky 2000 - 2004, k čomu znalkyňa uviedla, že sám navrhovateľ v
podnikateľskomzámereuvádzalvyužiteľnosťubytovacíchkapacít27%aonavychádzalazvyužiteľnosti
ubytovacích kapacít 37 %, čo je pre navrhovateľa priaznivejšie a získať údaje o využiteľnosti ubytovacích
kapacít od roku 1997 vzhľadom na odstup času už nebolo možné. Ďalej navrhovateľ namietal, že
znalkyňa nezohľadnila zmeny cien ubytovania počas rozhodného obdobia, k čomu znalkyňa uviedla,

že použila údaj za rok 2004, teda cena ubytovania 10 eur za noc, a ceny pred rokom 2004 boli ešte
nižšie vzhľadom na infláciu a vzostup cien. Navrhovateľ tiež namietal, že pri výpočte výšky miezd a
odvodov vychádzala znalkyňa len z údajov za rok 2011, k čomu znalkyňa uviedla, že sa jedná len
o hypotetický výpočet ušlého zisku a pracné vyrátavanie tejto položky na jednotlivé roky by výsledok
znaleckého skúmania ovplyvnilo len minimálne. Vo vzťahu k režijným a ostatným nákladom použitým
v znaleckom posudku navrhovateľ uvádzal, že nie zrejmé akého obdobia sa týkajú a ako zohľadňujú

vývoj cien počas rozhodného obdobia, k čomu znalkyňa uviedla, že v znaleckom posudku pri týchto
položkách použila údaje uvádzané samotným navrhovateľom. Vzhľadom k uvedenému navrhovateľ
žiadal o doplnenie dokazovania dopracovaním znaleckého posudku. Po oboznámení sa s obsahom
Znaleckého posudku číslo 4/2013 zo dňa 30.9.2013 a obsahom námietok námietok navrhovateľa dospel
súd k presvedčeniu, že doplnenie znaleckého dokazovania v prejednávanej veci by bolo bezpredmetné

a nadbytočné vzhľadom na jeho výsledok. Znalkyňa pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzala
v prevažnej miere z údajov uvádzaných samotným navrhovateľom v jeho podnikateľskom zámere a v
konaní. Vo vzťahu k nepresnostiam pri výpočte týkajúcich sa miezd a odvodov, ktoré neboli uskutočnené
za celé rozhodné obdobie, je možné stotožniť sa s tvrdením znalkyne, že by to výsledok znaleckého
dokazovania ovplyvnilo len minimálne, keďže sa jedná o údaje s rozdielom pohybujúcim sa v desiatkách

eur, čo je vzhľadom na ročnú stratu hospodárenia v sume 17.319,55 eura bezpredmetné. Vo vzťahu
k použitému údaju využiteľnosti ubytovacích kapacít 37 % je potrebné konštatovať, že je to viac, ako
uviedol sám navrhovateľ v jeho podnikateľskom zámere pri žiadosti o poskytnutie úveru, čo je pre
neho samotného prospešnejšie. Navrhovateľ poukazoval na to, že podľa neho by bola využiteľnosť
kapacity penziónu 70 %, čo je však v príkrom rozpore s jeho údajmi uvedenými v podnikateľskom

zámere a túto skutočnosť začal navrhovateľ tvrdiť až takmer 7 rokov po začatí konania (viď podanie
navrhovateľa zo dňa 16.4.2012), čo považuje súd za účelové. Vo vzťahu k hodnotenému obdobiu od
1.6.1997 do 30.6.2004 súd konštatuje, že znalkyňa postupovala správne, keď sám navrhovateľ mal
získať živnostenské oprávnenie na prevádzku penziónu od tohto dátumu, teda nemohol tvoriť zisk už
od 19.11.1996, ako neskoršie v konaní uvádzal. Napokon aj znalkyňa v konaní jednoznačne uviedla,

že ak by sa znalecký posudok spracoval aj za obdobie od 19.11.1996, bola by strata navrhovateľa
zrejme väčšia, nakoľko by mal za toto obdobie väčšie náklady a menšie tržby, keďže penzión hodlal
prevádzkovať až od 1.6.1997 a reálne by mohol tak mohol prevádzkovať len reštauráciu, ktorú mal
podľa podnikateľského zámeru plne vybavenú. Doplnenie dokazovania dopracovaním znaleckého
posudku sa tak javilo neúčelné vzhľadom na hospodárnosť konania, nakoľko by sa závery znaleckého

dokazovania nijako podstatne nezmenili a výsledok znaleckého dokazovania by to ovplyvnilo len
minimálne v časti vyčíslenia straty z hospodárenia, keď výsledok v určení hodnoty ušlého zisku
by bol 0 eur naďalej, a preto súd tento návrh na doplnenie dokazovania zamietol. Znalkyňa sa s
námietkami navrhovateľa k znaleckému posudku vyporiadala bez pochýb o správnosti jej tvrdení,
zotrval na záveroch znaleckého dokazovania, a preto súd nemal pochybnosti o hodnovernosti jej

tvrdení a znalecký posudok považoval za dôveryhodný a vecne správny a vyhádzal z neho pri svojom
rozhodovaní. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na zaplatenie ušlého zisku v neprospech navrhovateľa
svedčilo aj zistenie, že tento ani v čase, keď mal začať podnikať prevádzkovaním penziónu, ani v čase
podania návrhu, nedisponoval živnostenským oprávnením na prevádzkovanie penziónu. Na základe
uvedených výsledkov dokazovania vychádzajúc zo Znaleckého posudku číslo 4/2013 zo dňa 30.9.2013

súd dospel záveru, že v rozhodnom období by navrhovateľ neutrpel žiadnu škodu vo forme ušlého zisku.

Ak teda dospel súd k zisteniu, že v príčinnej súvislosti s konaním odporcov 1., 2., nevznikla
navrhovateľovi žiadna škoda vo forme ušlého zisku, považoval uplatnený nárok navrhovateľa za
neopodstatnený. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd návrh zamietol ako nedôvodný.

O náhrade trov konania navrhovateľa a odporcu 1. súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1

Občianskeho súdneho poriadku a plne úspešnému odporcovi 1. priznal náhradu trov konania v sume10.227,15 eura, čo predstavuje náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby á 18.208,-
Sk, čo je po prepočte konverzný kurzom na eurá á 606,78 eura (prevzatie a príprava zastúpenia dňa
14.8.2008, vyjadrenie zo dňa 20.8.2008) podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.

z. v znení platnom a účinnom ku dňu urobenia úkonu, za 1 úkon právnej služby á 4.570,-Sk, čo je po
prepočte konverzným kurzom na eurá á 151,70 eura (účasť na pojednávaní dňa 21.8.2008 - odročené
bez prejednania veci) podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 4 v spojení s § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.
z. v znení platnom a účinnom ku dňu urobenia úkonu, za 1 úkon právnej služby á 303,39 eura (odvolanie
proti uzneseniu zo dňa 25.3.2010) podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 2 písm. c) v spojení s § 13

ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení platnom a účinnom ku dňu urobenia úkonu, za 1 úkon právnej
služby á 94,81 eura (účasť na pojednávaní dňa 10.8.2011 - odročené bez prejednania veci) podľa § 10
ods. 1 v spojení s § 14 ods. 5 písm. b) v spojení s § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení platnom
a účinnom ku dňu urobenia úkonu, za 1 úkon právnej služby á 189,62 eura (vyjadrenie k odvolaniu
zo dňa 6.12.2011) podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 3 písm. b) v spojení s § 13 ods. 3 vyhl. č.
655/2004 Z. z. v znení platnom a účinnom ku dňu urobenia úkonu, za 5 úkonov právnej služby á 379,24

eura (účasť na pojednávaní dňa 4.5.2011, dňa 6.2.2012, dňa 11.6.2012, vyjadrenie zo dňa 7.5.2012 a
zo dňa 13.8.2012) podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení platnom
a účinnom ku dňu urobenia úkonu, za 6 úkonov právnej služby á 758,48 eura (účasť na pojednávaní
dňa 19.11.2012, dňa 4..2013, dňa 29.4.2012, vyjadrenie zo dňa 7.12.2012, zo dňa 28.3.2013, zo dňa
23.10.2013) podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení platnom a účinnom ku dňu urobenia úkonu,

3-krát režijný paušál á 190,-Sk, čo je po prepočte konverzným kurzom na eurá á 6,31 eura, 1-krát režijný
paušál á 7,21 eura, 3-krát režijný paušál á 7,41 eura, 6-krát režijný paušál á 7,63 eura, 3-krát režijný
paušál á 7,81 eura, 1-krát režijný paušál á 8,04 eura podľa § podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.
v znení platnom a účinnom ku dňu urobenia úkonu a DPH v sume 1.701,37 eura (20% do 31.5.2009 z
odmeny, t. j. 1.365,27 x 0,2 + 20 % od 1.6.2009 z odmeny a náhrad, t. j. 7.141,59 x 0,2) podľa § 18 ods.

3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení platnom a účinnom ku dňu urobenia úkonu, ktorú prisúdenú náhradu
trov konania je navrhovateľ povinný zaplatiť v zmysle § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku k
rukám právneho zástupcu odporcu 1..

O náhrade trov konania navrhovateľa a odporkyne 2. súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku, avšak plne úspešnej odporkyni 2. náhradu trov konania nepriznal,

nakoľko si nárok na ich náhradu výslovne neuplatnila, i keď inak by jej na ňu vzniklo právo.

O náhrade trov konania štátu rozhodol súd podľa ustanovenia § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, avšak štátu právo na náhradu trov konania v sume 590,96 eura spočívajúcich v zaplatenom
znalečnom zo štátnych rozpočtových prostriedkov v zmysle uznesenia č. k. 13C/79/2005-529 zo dňa
12.11.2013 voči neúspešnému navrhovateľovi nepriznal, nakoľko bol navrhovateľ celkom oslobodený od

súdnych poplatkov uznesením číslo konania 13C/79/2008-33 zo dňa 21.6.2007 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trnave číslo konania 11Co/188/2007-51 zo dňa 28.9.2007 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.