Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. apríl 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9To/22/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108011339
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Farkaš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8108011339.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr.
Jaroslava Bugeľa a JUDr. Františka Moznera na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.04.2014, v trestnej
veci obžalovaných mladistvých G. M., S. T. a P. X., pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145
ods.1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a iné, o odvolaní krajského prokurátora,
obžalovaných G. M., P. X., S. T., zákonných zástupcov mladistvého G. M. Y. M. a G. M. st. a poškodeného
zastúpeného splnomocnencom Mgr. T. X. proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/179/2008
zo dňa 20.10.2011 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. f/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e v napadnutom rozsudku výrok o náhrade škody.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovaný ml. G. M. j e p o v i n n ý nahradiť poškodenému Q. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. č. XXX, zastúpenému splnomocnencom Mgr. T. X., škodu vo výške 7.173,50
eura (sedemtisícstosedemdesiattri eur a päťdesiat centov) .

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. so zvyškom uplatneného nároku na náhradu spôsobenej škody o d k a z u
j e poškodeného Q. W. na občianske súdne konanie.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodených Sociálnu poisťovňu, pobočku Vranov nad Topľou, Rázusova
128, Vranov nad Topľou a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., krajskú pobočku Prešov, Kúpeľná č. 5,
Prešov, s nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na občianske súdne konanie.

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora, obžalovaných mladistvých G. M., S. T., P. X.
a zákonných zástupcov mladistvého G. M. G. M. st. a Y. M..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov napadnutým rozsudkom sp. zn. 33T/179/2008 zo dňa 20.10.2011 uznal
obžalovaných mladistvých G. M., S. T., P. X. vinnými a to: obžalovaného G. M. z obzvlášť závažného
zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., obžalovaných
mladistvých G. M., S. T. a P. X. z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 27.12.2006 v čase od 01.00 hod. do 01.30 hod. v obci X., okr. Q. nad S., na chodníku štátnej cesty
č. 1/15, pred bránou vedúcou k pohostinstvu na futbalovom ihrisku päsťou udierali do oblasti tváre a
brucha poškodeného Q. W., nar. XX.XX.XXXX a následne na štátnej ceste č. 1/15 obžalovaný ml. G.
M. vreckovým vyskakovacím nožom päťkrát pichol poškodeného Q. W. do zadnej časti hrudníka a raz

do oblasti ľavého ramena, čím poškodenému spôsobil bodnú ranu pravej strany chrbta prenikajúcu do
hrudníka pri vnútornom okraji pravej lopatky s krvácaním do pravej hrudnej dutiny, bodnú ranu ľavej
strany chrbta prenikajúcu do hrudníka pri vnútornom okraji ľavej lopatky s pneumotoroxom vľavo, bodnú
ranu pravej driekovej oblasti prenikajúcu do brušnej dutiny s poranením pečene a pravej obličky a
krvácaním do brušnej dutiny sprevádzané šokovým stavom, dve bodné rany pravej driekovej krajiny
neprenikajúce do brušnej dutiny a bodnú ranu ľavého ramena s dobou liečenia a PN v trvaní 6 týždňov
a poškodením ošatenia mu spôsobil škodu 1.913,- Sk (63,50 eur).

Za to im súd uložil:

Obžalovanému ml. G. M. podľa § 145 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 42 ods. 1 Tr. zák., § 117 ods. 1 Tr.
zák., § 38 ods. 2, 4 Tr. zák., pri existencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. zák. súhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste uložený mu rozsudkom Okresného súdu Vranov nad
Topľou sp. zn. 1T/63/2008 zo dňa 2.7.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.
7To/49/2007 zo dňa 16.10.2008, rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 10T/286/2007
zo dňa 30.4.2008 a rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 1T/266/2006 zo dňa
24.10.2007 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7To/4/2008 zo dňa 4.2.2008, ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.

Obžalovanému ml. S. T. uložil podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 117 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr.
zák., pri neexistencii poľahčujúcich a priťažujúcich okolností trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov.

Podľa § 119 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon trestu podmienečne odložil.

Podľa § 119 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 18 mesiacov.

Mladistvému P. X. uložil podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 117 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr.
zák., pri neexistencii poľahčujúcich a priťažujúcich okolností trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov.

Podľa § 119 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon trestu podmienečne odložil.

Podľa § 119 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú podmienečného odsúdenia v trvaní 18 mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodených Q. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX, okr. Q. nad
S., Sociálnu poisťovňu, pobočku Vranov nad Topľou, Rázusova 128, Vranov nad Topľou a Všeobecnú
zdravotnú poisťovňu a.s., krajskú pobočku Prešov, Kúpeľná 5, Prešov, s nárokom na náhradu škody
odkázal na občianske súdne konanie.

Dňa 27.10.2011 prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove podal odvolanie proti rozsudku. Odvolanie
smeruje proti výrokom o vine a uloženom treste. Prokurátor svoje odvolanie odôvodnil podaním, ktoré
bolo doručené súdu dňa 9.5.2012. Prokurátor v odôvodnení konštatuje, že mladistvý G. M. odmietol
v prípravnom konaní, ako aj pred súdom, vypovedať, no zo zápisnice o ohliadke miesta činu zo dňa
27.12.2006 je evidentné, kde obžalovaný zahodil útočný nôž, ktorý použil na spáchanie trestnej činnosti.
Z tohto možno vyvodiť záver, že tento nôž patril práve mladistvému. Špecifické miesto nálezu predmetnej
doličnej veci umožňuje ustáliť záver, že táto vec patrila obžalovanému a bola použitá na páchanie
trestného činu. V súvislosti s tým poukazuje, že absentuje výrok o uložení trestu prepadnutia veci v
súlade s ustanovením § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

Vo vzťahu k mladistvému S. T. poukázal na skutočnosť, že prokurátor navrhol uznať mladistvého S. T.
vinným zo spáchania pokusu obzvlášť závažného zločinu vraždy, no súd ho uznal zo spáchania len
prečinu výtržníctva formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. V tejto súvislosti
prokurátora namieta, že súd nevykonal dôkaz prečítaním časti výpovede o vykonaní konfrontácií z

prípravného konania medzi mladistvým S. T. a svedkom Q. W. zo dňa 10.5.2007. Cieľom prokurátora
bolo odstránenie rozporov vo výpovedi svedka poškodeného Q. W.. Zdôrazňuje, že súd nešpecifikoval
dôvody, pre ktoré považoval prokurátorom navrhnutý dôkaz za neprocesný a nepripustil jeho vykonanie.
V tejto súvislosti poukázal na § 119 ods. 2 Tr. por., hodnotí okolnosti, za ktorých bol tento úkon
vykonaný. Poukazuje na tú skutočnosť, že v podstate, aj keď zápisnica bola označená ako zápisnica
o konfrontácii, mladistvý S. T. využil svoje zákonné právo, odmietol vypovedať a tým aj zúčastniť sa
predmetného vyšetrovacieho úkonu. Vzhľadom na zaujaté stanovisko mladistvého vyšetrovateľ vykonal
výsluch svedka Q. W., ktorý objasňuje priebeh skutku, ktorý je predmetom trestného konania. Je síce
pravdou, že po tom, čo zistil stanovisko obvineného mladistvého T., ktorý sa odmietol konfrontovať so
svedkom, bolo jeho povinnosťou ukončiť predmetný úkon a v prípade potreby vykonať len výsluch Q.
W., ktorého obsah by bol predmetom samostatnej zápisnice, avšak má za to, že uvedené formálno-
procesné pochybenie samo o sebe nespôsobuje nezákonnosť a tým aj spätú neprípustnosť, vykonané v
konaní pred súdom uvedený dôkaz formou čítania tej časti zápisnice, ktorá sa týkala samotného svedka.
Prokurátor zastáva názor, že povinnosťou súdu, ako primárneho ochrancu ústavnosti, bolo použiť
takýto výklad spomenutých ustanovení Trestného poriadku a umožniť pred prokurátorom navrhnutý
dôkaz čítaním tej časti zápisnice o konfrontácii, ktorá obsahuje výpoveď svedka Q. W. a to zvlášť
za situácie, keď je potrebné odstrániť rozpory obsiahnuté v tejto výpovedi v konaní pred súdom.
Zo strany súdu išlo o prílišný formalizmus, čo spôsobilo porušenie ústavných princípov práva na
spravodlivý proces. Formalistická, vo vyššie uvedených smeroch načrtnutá, reštriktívna interpretácia
relevantných ustanovení Trestného poriadku zo strany súdu, podľa názoru prokurátora, má závažné
porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia vo výroku, ktorým obžalovaný
S. T. nebol uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu spáchaného v štádiu pokusu vraždy formou
spolupáchateľstva podľa § 20, § 14 ods. 1, § 145 ods. 1 Tr. zák.

Vo vzťahu k mladistvému P. X. odvolanie smeruje proti výroku o uloženom treste. Z obsahu spisového
materiálu je zrejmé, že P. X. sa skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba a zároveň následne bol za tento
skutok spomenutým rozsudkom uznaný vinným, mal dopustiť dňa 27.12.2006. Z odpisu registra trestov
je zrejmé, že spomenutý skutok spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci
rozsudok za iný trestný čin. Spomenuté odsudzujúce rozsudky predstavuje rozsudok Okresného súdu
Vranov nad Topľou sp. zn. 1T/266/2006 zo dňa 24.10.2007, ako aj rozsudok Okresného súdu Vranov
nad Topľou sp. zn. 1T/119/2008 zo dňa 17.09.2008. V danom prípade mal súd ukladať súhrnný trest za
použitia ustanovení § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Vzhľadom na uvedené skutočnosti prokurátor navrhol,
aby krajský súd zrušil v celom rozsahu napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové
prejednanie a rozhodnutie.

Obžalovaný mladistvý G. M. prostredníctvom svojho obhajcu podal dňa 27.10.2011 na poštovom úrade
odvolanie. Obhajca odvolanie odôvodnil podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 15.05.2012. V prvom
rade namieta rekogníciu, kde poukazuje na tú skutočnosť, že poškodený Q. W. neoznačil v rámci
rekognície a neopoznal obžalovaného ml. M.. Namieta stručné odôvodnenie skutkových zistení súdom
I. stupňa. Podľa jeho názoru, nie je možné preskúmať logické postupy súdu I. stupňa pri hodnotení
dôkazov, čo považuje za podstatnú chybu na strane súdu I. stupňa. Podľa jeho názoru, rozsudok
je nepreskúmateľný. Následné tvrdenie poškodeného, že pozná ml. M. ako osobu-účastníka, sú
nedôveryhodné, pretože poškodený nevie vysvetliť, prečo ako účastníkov označoval iné osoby, keď ich
naživo videl a dlho si ich prezeral. Tieto závery má potvrdzovať aj znalecký posudok MUDr. L. z odboru
psychológie, z ktorého vyplývajú skutočnosti o zlom stave spomínaného poškodeného týkajúceho sa
trestného stíhania. Ani rekonštrukcia vykonaná dňa 4.6.2007 nepriniesla žiaden nepochybný záver. Pri
tejto rekonštrukcii sa poškodený vyjadroval, že on nevie, kto ho pichol. V druhom rade obhajca hodnotí
výpovede poškodeného ako protichodné, vnútorne rozporné. Na hlavnom pojednávaní vypovedal, že
vie, že ho napadol M., no na druhej strane zotrval na tom, že správne a spoľahlivo opoznal osoby
pri rekognícii. Na mnoho otázok smerujúcich pre odstránenie rozporov odpovedal, že si nepamätá.
Dôvodom, pre ktorý takto vypovedá, je skutočnosť zistená znalcom, a to, že poškodený mal na skutok
amnéziu a tento stav sa nezmenil. Poukázal na odpovede znalca a konštatuje, že z týchto skutočností
vyplynulo, že poškodený sa snaží si chýbajúce si spomienky nahradiť svojimi vlastnými racionalizačnými
vysvetleniami. To dáva aj vysvetlenie na jeho absolútne protichodný postoj, čo sa týka výsledkov z
rekognície. Poškodený je vnútorne presvedčený o tom, že musel to byť M., kto ho napadol, aj keď tvár M.
mu nič nehovorí. To znamená, že keby M. sa predstavil poškodenému ako celkom iný chlapec, toho by
označoval poškodený za útočníka. Pre poškodeného je dôležité priezvisko a nie osoba. Poukázal pritom
na jednu z odpovedí, ktorú uviedol: „Bol to M., to je jedno, ako vyzerá, a či som ho spoznal a basta.“

Súd prvého stupňa na takomto vnútornom rozpornom a celkom zreteľne neudržateľnom svedectve
poškodeného postavil aj základnú úvahu o vine všetkých obžalovaných. Znalecké dokazovania a
zistenia znalca súd prvého stupňa vôbec nespomína v napadnutom rozsudku. To považuje za zásadnú
chybu rozhodnutia súdu prvého stupňa. V ďalšom smere hodnotí svedeckú výpoveď E. T., z ktorej
súd prvého stupňa vychádzal pri svojom rozhodovaní. Svedok na hlavnom pojednávaní konštatoval,
že na žiadne podrobnosti ohľadne stretnutia s M. v uvedenom čase si nespomína. Celková výpoveď
tohto svedka bola podaná v duchu „asi áno, skončíme.“ Na takejto vnútornej neistote samotného
svedka súd prvého stupňa zakladá presvedčenie o vine obžalovaného M.. Nezaoberá sa pritom, v
akom prostredí sa odohral rozhovor svedka T. s obžalovaným M.. Hodnotí tento priestor. Konštatuje,
že bol hluk, že tam bolo viac ako 100 ľudí, ktorí mali vypité, teda je nesprávne predstavovať si, že
dané prostredie je pokojnou tichou kaviarňou, kde v pozadí jemne a decentne hrá hudba, kde hostia
sa rozprávajú normálnym, nezvýšeným hlasom. Následne nastolil otázku, ako je možné, že súd prvého
stupňa mohol celkom presvedčivo vyvrátiť obranu obžalovaného, že v rozhovore obžalovaný T. skutočne
povedal, že by „popichal“ jedno dievča. Nie je vysvetlené to v napadnutom rozsudku. Súd bez bližšieho
vysvetlenia iba uzatvára, že považuje to za účelové a úmyselné vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. Je
iba prirodzené, že mladistvý M. sa snažil T. povedať, že by chcel mať styk s nejakým dievčaťom. Je
to náplň prevažnej väčšiny rozhovorov mladíkov, ktoré sa odohrávajú v priestore diskotéky. Na tomto
vysvetlení vety obžalovaného nie je nič prekvapujúce ani zvláštne. Žiadna skutočnosť nedáva racionálny
zmysel, aby obžalovaný sa zdôveroval svedkovi T.. Súd sa nezaoberá ani otázkou, že svedok T. mal
požité alkoholické nápoje. Podľa názoru obhajoby, takáto výpoveď pre uznanie viny obžalovaného je
neudržateľná. Obhajca zhodnotil závery znaleckého dokazovania, ktorým nebola potvrdená prítomnosť
biologického materiálu so zhodnou DNA na odevoch obžalovaného, ani na predloženom predmete,
a to noži, neboli zaistené žiadne daktyloskopické stopy, ktoré by preukázali vinu mladistvého M..
Obhajca hodnotí aj úkon označený ako ohliadka na mieste samom, ktorý vykonal vyšetrovateľ dňa
27.12.2006. Tohto úkonu sa zúčastnil mladistvý ako svedok. Po vykonaní ohliadky mu bolo vznesené
obvinenie. Obhajca konštatuje, že nemal byť orgánmi činnými v trestnom konaní odvezený na miesto
ohliadky. Nemal byť vypočúvaný v pozícii svedka. Toto konanie orgánov činných v trestnom konaní
možno považovať za priamy nátlak. Rovnako tento dôkaz nemal byť použitý ako zákonný dôkaz
pri trestnom konaní proti mladistvému M.. Súd pri odôvodnení rozhodnutia práve vychádzal z tohto
neopakovateľného úkonu. Obhajca navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Dňa 27.10.2011 rodičia mladistvého G. M. podali odvolanie. Konštatujú, že ich syn sa žiadneho takéhoto
konania nedopustil. Nie je ani jeden dôkaz, ktorý by svedčil o jeho vine. Preto tento rozsudok je
nesprávny a navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/ Tr. por. napadnutý rozsudok
zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Dňa 04.11.2011 mladistvý S. T. prostredníctvom svojho obhajcu podal odvolanie na poštovom úrade,
ktoré bolo doručené súdu dňa 09.11.2011. Obhajca odôvodnil odvolanie podaním, ktoré bolo doručené
súdu dňa 16.05.2012. Obhajca poukázal na základné zásady trestného konania. Skonštatoval, že
výpoveď Q. W., poškodeného a výsledky rekognície sú rozporuplné. Rozdielnosť nikdy poškodený
nevysvetlil. Poukázal na časť výpovede poškodeného zo dňa 20.02.2007, kde sa vyjadril, že podľa jeho
názoru, bol pichnutý asi len jednou osobou. Prečo uvádzal dve osoby, to uviesť nevedel. Konštatoval, že
nevie, kto ho zasiahol. Poukazuje na tú skutočnosť, že poškodený ani v jednej výpovedi ho jednoznačne
a nespochybniteľne neoznačil za páchateľa. Rovnako zdôrazňuje, že poškodený pri rekognícii označil aj
svedka U. L.. Je preto nepochopiteľné, prečo nebolo vznesené obvinenie aj tomuto svedkovi. Na druhej
strane, ak výsledky rekognície sú hodnoverné, nemôže byť predsa spolu s ním a so spoluobžalovaným
X. stíhaný aj G. M., pretože poškodený tohto neoznačil ako páchateľa. Tieto rozpory neboli odstránené.
Poukázal na nezákonnosť konfrontácie vykonanej dňa 10.05.2007, kedy mladistvý využil svoje právo a
odmietol vypovedať. To sa udialo aj pri konfrontácii so spoluobžalovaným mladistvým P. X.. Na základe
týchto skutočností navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr.
por. zrušil a vrátil vec okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Dňa 4.11.2011 faxom obžalovaný ml. P. X. prostredníctvom svojho obhajcu podal odvolanie. Odvolanie
písomne doplnil podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 7.1.2012. Namieta v prvom rade, že súd
nezistil skutkový stav, nevysporiadal sa so všetkými významnými okolnosťami pre rozhodnutie. Nebolo
dokázané, že skutok sa stal, pre ktorý je obžalovaný stíhaný a že ho spáchal mladistvý P. X.. Neboli
vykonané žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukázali poškodeným tvrdené skutočnosti. Okresný

súd pri rozhodovaní sa nevysporiadal s otázkou pamäťových schopností poškodeného a so závažnými
rozpormi medzi výpoveďou poškodeného a výpoveďami svedkov U., T., ako aj vnútornými rozpormi
vo výpovediach poškodeného. Rovnako sa nevysporiadal ani s postupom vykonávaným v procesných
úkonoch v prípravnom konaní. Súd vykonal iba dôkazy za účelom preukázania viny obžalovaných M.,
T. a X., pričom dokázanie viny X. pre prečin výtržníctva bolo značne opomenuté. Súd pritom vychádzal
iba zo spornej výpovede poškodeného. Namieta vierohodnosť výpovede samotného poškodeného.
Zaoberal sa rekogníciou, ktorá bola dňa 29.3.2007, kde poškodený označil jedného z páchateľov U.
L., pričom neopoznal ani obžalovaného M., ktorý mu mal spôsobiť najzávažnejšie zranenia spomedzi
všetkých. Toto závažné pochybenie priznal poškodený aj pri konfrontácii s uvedenou osobou, pričom
sa vyjadril, že si uvedomil to nesprávne označenie už dňa 29.3.2007, teda poškodený si protirečí,
nakoľko počas konfrontácií s obžalovaným X. a T. mu boli kladené otázky smerujúce k nezrovnalostiam.
Výslovne uviedol, že osoby dňa 29.3.2007 označil správne. Obhajca nastolil otázku, prečo ak označil
chybne páchateľa, to neoznámil príslušným orgánom. Na to poškodený odpovedať nevedel. Zdôrazňuje,
že výpoveď obžalovaného je v súlade s výpoveďami svedkov T., U. a spoluobžalovaných M. a T..
Mladistvý X. vo svojej výpovedi presne popísal prvú bitku na diskotéke, ktorej sa nikto z obžalovaných
nezúčastnil, ako aj druhú, do ktorej sa zapojili obžalovaní M. a T.. Taktiež popísal udalosti po druhej
bitke, keď za nimi prišli chlapci a oznámili, aby išli po jednom von z budovy. T. sa pravdepodobne
zľakol a odišiel, pričom on s M. zostali vo vnútri na diskotéke. Po chvíli odišiel M., pričom mladistvý
X. mu nevenoval pozornosť. Okolo druhej hodiny rannej, keď diskotéka končila, dohodol sa vo vnútri
s M., že pôjdu domov. Následne telefonicky sa skontakovali s T., ktorý bol niekde vonku. Zdôraznil,
že po celý čas sa zabával na diskotéke. V čase napadnutia poškodeného bol vo vnútri budovy, kde
sa konala diskotéka. Rovnako svedkyňa U. uviedla, že po konflikte T. s poškodeným W. poškodeného
vyviedla na cestu, pričom na ceste nevidela žiadne ďalšie osoby. Pokiaľ by boli tvrdenia poškodeného
o tom, že obžalovaní údajne rozbíjali sklenené fľaše na ceste pravdivé, musela by si ich táto svedkyňa
všimnúť. Okresný súd v procese dokazovania sa s tým nevysporiadal. Hodnotil závery znalca z odboru
psychológie MUDr. L., ktorý konštatoval, že poškodený má k okolnostiam skutku retrogradnú amnéziu,
čo znižuje špecifickú vierohodnosť. Okolnosti skutku si pamätá útržkovite. Postraumatický šok zanechal
na psychike poškodeného následky, ktoré negatívne ovplyvnili jeho pamäťové schopnosti týkajúce sa
prežitého deja. Vyslovil názor, že uvedená výpoveď poškodeného nie je relevantným dôkazom, aby
odôvodňovala názor, že mladistvý P. X. sa dopustil prečinu výtržníctva napadnutím Q. W.. Popísal
priebeh rekognície. Namietal zákonnosť takéhoto úkonu. Obhajca navrhol, aby odvolací súd zmenil
rozsudok súdu prvého stupňa v otázke viny a trestu a to tak, že obžalovaného P. X. spod obžaloby
oslobodí, eventuálne aby odvolací súd rozsudok prvého stupňa zrušil a vec vrátil na nové prejednanie
a rozhodnutie.

Po vyhlásení rozsudku, odôvodnení, poučení o opravnom prostriedku, splnomocnenec poškodeného
podal priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie proti výroku, ktorým bol poškodený
odkázaný s uplatneným nárokom na náhradu spôsobenej škody na občianske súdne konanie.

Na základe riadne a včas podaných odvolaní krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.1 Tr. por. Na základe
tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že odvolanie poškodeného podané prostredníctvom
splnomocnenca je dôvodné. Odvolania podané obžalovanými mladistvými G. M., S. T., P. X., zákonnými
zástupcami ml. G. M. a prokurátora nie sú dôvodné.

Súd prvého stupňa v tejto trestnej veci postupoval tak, že bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú
dôvodné pochybnosti v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou objasňoval
okolnosti svedčiace proti obžalovaným, ako aj okolnosti svedčiace v ich prospech. Vykonával v oboch
smeroch dôkazy tak, aby umožnili spravodlivé rozhodnutie. Súd prvého stupňa tým plne rešpektoval
základnú zásadu vyjadrenú v § 2 ods. 10 Tr. por.

Pri rozhodovaní súd prvého stupňa dôkazy získané zákonným spôsobom hodnotil podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i
v ich súhrne, nezávisle od toho, kto ich obstaral. Takýmto postupom súdu došlo k dôslednej realizácii
základnej zásady Trestného poriadku uvedenej v § 2 ods. 12 Tr. por.

Na hlavných pojednávaniach bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaných ml. G. M., ml. S. T.,
ml. P. X., poškodeného Q. W., svedkov U. W., JUDr. L., Y. M., E. T., P. U., U. L., Y. P., P. A., U. A., S. W.,
znalcov PhDr. L., MUDr. Q., prečítaním svedeckých výpovedí P. W., U. T., U. P., G. M. staršieho, G. L. a
P. O., prečítaním znaleckých posudkov z odboru psychiatrie a psychológie, Kriminalisticko-expertízneho
ústavu PZ, prehratím obrazovo-zvukového záznamu z rekonštrukcie a prečítaním listinných dôkazov,
ktoré boli zabezpečené tak v štádiu prípravného konania ako aj hlavného pojednávania.

Obžalovaný ml. G. M., S. T. a P. X. odmietli vypovedať na hlavnom pojednávaní. V rámci svojich
záverečných rečí vyjadrili svoje stanovisko, že uvedený skutok nespáchali. Súd prvého stupňa
v odôvodnení svojho rozsudku podrobne rozobral jednotlivé skutočnosti vyplývajú z dôkazných
prostriedkov, či už svedeckých výpovedí, výsluchov znalcov a listinných dôkazov.

K samotným námietkam odvolateľov je potrebné uviesť, že obžalovaní podali odvolania prostredníctvom
svojich obhajcov. Jedným zo základných dôvodov, prečo podali odvolanie, je postup pri rekognícii. Tu
je potrebné uviesť, že krajský súd tak, ako súd prvého stupňa, pri rekognícii nezistil žiadne pochybenia.
Je potrebné sa stotožniť so záverom súdu prvého stupňa, že výsledky rekognície boli zohľadnené pri
rozhodovaní súdu prvého stupňa. Pri rekognícii je zrejmé, že poškodený W. opoznal dvoch obžalovaných
a to P. X. a S. T., ktorých jednoznačne označil ako útočníkov, ktorí na neho zaútočili v kritický večer.

Tak, ako súd prvého stupňa naznačuje, tak súd prvého stupňa vyjadril vo svojom rozhodnutí, že
poškodený neopoznal mladistvého G. M. pri tejto rekognícii, no na druhej strane súd I. stupňa zdôraznil,
že tento spoluobžalovaný je usvedčovaný predovšetkým výpoveďou svedka T., ako aj výsledkom úkonu,
ktorý bol označený ako dodatočná ohliadka miesta činu.

Obhajoba zhodne uvádzala, že tento úkon nemožno akceptovať, pretože v kritickom čase bol mladistvý
G. M. vypočutý v postavení svedka, aj celý úkon bol vykonaný v čase, kedy bol v tomto postavení, no na
druhej strane orgánom činným v trestnom bolo známe, že bude obvinený a bude mu vznesené obvinenie,
čo sa hneď po tomto úkone udialo. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje nielen na argumentáciu súdu
prvého stupňa, že išlo o neodkladný a neopakovateľný úkon, teda že tento úkon bol vykonaný zákonným
spôsobom, no musí krajský súd zdôrazniť, že pri tomto úkone bol prítomný aj obhajca mladistvého
G. M., teda právo na obhajobu nebolo ničím porušené a je zrejmé, že mladistvý mal možnosť poradiť
sa s postupom v rámci ďalšieho konania a v takomto prípade boli zabezpečené všetky jeho práva a
obžalovaný popísal a ukázal miesto, kde zahodil nôž.

Súd prvého stupňa sa vo svojom rozhodnutí zaoberal vyjadreniami obžalovaného M. vo vzťahu k
svedeckej výpovedi E. T., kde spochybňoval túto svedeckú výpoveď a konštatoval, že slová, ktoré
pri rozhovore tomuto svedkovi povedal, boli myslené v inom kontexte. Súd prvého stupňa správne
postupoval, keď neuveril týmto tvrdeniam obžalovaného a poukázal na to, že prejavuje sa práve v nich
výrazná snaha vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. Rovnako nemožno akceptovať tvrdenia obžalovaného
M., že on iba videl, ako niekto zahadzuje nôž z uvedeného miesta, pretože osoba, ktorá by sledovala
vykonanie takéhoto úkonu z určitej vzdialenosti, iba s malou pravdepodobnosťou by vedela presne
popísať nielen miesto, z ktorého bolo hádzané, ale aj miesto dopadu predmetného noža. Rovnako ide
o tvrdenia smerujúce pre zvrátenie jedného z dôležitých dôkazov, ktoré samotného obžalovaného M.
usvedčujú.

K námietke prokurátora, že súd prvého stupňa postupoval prísne formalisticky, keď neprečítal časť
výpovede poškodeného, ktorá je súčasťou zápisníc o konfrontácii, je potrebné uviesť, že s touto
argumentáciou sa krajský súd stotožnil a tieto časti výpovede poškodeného mohli byť prečítané na
hlavných pojednávaniach, no v neposlednom rade krajský súd musí poukázať na to, že súd prvého
stupňa, tak ako už vyššie naznačil, došiel k správnym skutkovým zisteniam, teda nepovažuje za potrebné
tento dôkaz dodatočne vykonať tak, ako to naznačoval prokurátor na dokreslenie situácie.

Na základe ustáleného skutkového stavu súd prvého stupňa správne postupoval, keď na rozdiel od
prokuratúry, ktorá konanie popísané v skutkovej vete právne kvalifikovala ako zločin ublíženia na zdraví
podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods.
1 písm. a/ Tr. zák., upozornil, že toto konanie je možné právne kvalifikovať ako obzvlášť závažný
zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zák. Krajský súd sa stotožnil s právnou kvalifikáciou konania a
s dôvodmi, ktoré súd prvého stupňa uvádza vo vzťahu k obžalovanému mladistvému G. M., keď na

základe skutkových zistení dospel k záveru, že dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo
k dokonaniu trestného činu v úmysle usmrtiť iného, čím obžalovaný mladistvý naplnil všetky pojmové
znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu
podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. so zavinením vo forme úmyslu nepriameho podľa § 15 písm. b/ Tr. zák.

Súd prvého stupňa vo vzťahu k spoluobžalovaným mladistvým S. T. a P. X. logicky odôvodnil svoje
závery vyplývajúce z vykonaného dokazovania, z ktorého vyplynulo, že na mieste verejnosti prístupnom
napadli poškodeného a týmto svojím konaním naplnili všetky pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a to po stránke
objektívnej ako aj subjektívnej s úmyslom priamym podľa § 15 písm. a/ Tr. zák.

Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí zhodnotil osoby mladistvých, ich doterajší život, ustálil rozsah
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, čím plne rešpektoval základné zásady pre ukladanie trestu
vyjadrené v § 34 Tr. zák.

Súd dospel k správnemu záveru, že účel trestu vyjadrený v § 34 ods. 1 Tr. zák. sa u obžalovaného
ml. G. M. dosiahne súhrnným trestom odňatia slobody v trvaní 5 rokov. Súd nepochybil pri zaradení
obžalovaného ml. G. M. do príslušného ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Zároveň postupoval správne pri ukladaní súhrnného trestu, keď zrušil výroky o treste v ...........................
rozsudkoch, pretože tento trestný čin spáchal predtým, ako v uvedených trestných veciach bol vyhlásený
odsudzujúci rozsudok. Zároveň zrušil aj všetky výroky na tento výrok obsahovo nadväzujúce.

Krajský súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvého stupňa, že účel trestu u obžalovaného mladistvého
S. T. sa dosiahne trestom odňatia slobody v prvej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní
6 mesiacov. Vzhľadom na osobu obžalovaného mladistvého, jeho doterajší život súd prvého stupňa
postupoval správne, keď výkon trestu podmienečne odložil. Skúšobnú dobru v trvaní 18 mesiacov
krajský súd považuje za dobu primeranú a postačujúcu.

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove argumentoval, že u mladistvého P. X. mal vo vzťahu k
rozsudku 1T/266/2006 zo dňa 24.10.2007, ako aj k rozsudku 1T/119/2008 zo dňa 17.9.2008 byť ukladaný
súhrnný trest odňatia slobody. Krajský súd sa s touto argumentáciou odvolateľa nemohol stotožniť,
pretože už aj súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí poukázal na tú skutočnosť, že obžalovanému
rozsudkom sp. zn. 1T/266/2006 zo dňa 24.10.2007 bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov.
Výkon trestu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Dňa 6.12.2011 sa
osvedčil a hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený a rozsudkom Okresného súdu Vranov nad
Topľou sp. zn. 1T/119/2008 zo dňa 17.9.2008 mu bol uložený trest povinnej práce, ktorý v celom rozsahu
vykonal. Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd sa stotožnil s argumentáciou obsiahnutou na č.l.
10, že v danom prípade nebolo možné, keďže išlo o trest, ktorý bol vykonaný a po uplynutí skúšobnej
doby, kde došlo k vysloveniu, že sa osvedčil, neboli splnené podmienky na ukladanie súhrnného trestu.
Krajský súd dospel k záveru, že účel trestu vyjadrený v § 34 ods. 1 Tr. zák. sa u mladistvého P. X.
dosiahne trestom odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov. Vzhľadom na osobu mladistvého, jeho doterajší
bezúhonný život, súd prvého stupňa postupoval správne, keď výkon trestu podmienečne odložil a určil
skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, ktorú krajský súd považuje za dobu primeranú a postačujúcu.

Poškodený Q. W. si prostredníctvom svojho splnomocnenca uplatnil nárok na náhradu spôsobenej
škody za bolestné vo výške 7.110,05 eur, stratu na zárobku vo výške 4.660,20 eur a škodu na
šatstve podľa znaleckého posudku vo výške 63,50 eur. V danom prípade zo znaleckého posudku
z odboru zdravotníctva, odvetvia chirurgie a traumatológie vyplýva, že bodové ohodnotenie úrazu,
ktorý utrpel poškodený, je na 620 bodov, čomu zodpovedá suma 7.110,05 eur bolestného. Znaleckým
posudkom z odboru bytového zariadenia a textílií bola ustálená hodnota poškodených odevných zvrškov
poškodeného na sumu 63,50 eur.

Krajský súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa pochybil, keď nerozhodol o tomto uplatnenom nároku
na náhradu spôsobenej škody, pretože nárok bol riadne a včas uplatnený, bol špecifikovaný, preto súd
priznal poškodenému bolestné v uvedenej výške a náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená na šatstve.
Čo sa týka ušlej mzdy, krajský súd dospel k záveru, že ohľadne tohto zvyšku je potrebné vykonať ďalšie
dokazovanie presahujúce rámec trestného konania, preto rozhodol tak, že odkázal s týmto zvyškom
uplatneného nároku poškodeného na občianske súdne konanie.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že odvolania obžalovaných,
zákonných zástupcov obžalovaného ml. G. M. a prokurátora nie sú dôvodné. Na druhej strane odvolanie
poškodeného podané prostredníctvom splnomocnenca bolo dôvodné, preto krajský súd rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.