Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. apríl 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 23P/284/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212236476
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. G.Tomčovčíková Šandalová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7212236476.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci

navrhovateľky I. C., T.. XX.X.XXXX, U. H. D. Y. T. O. Y. Č.. X, zastúpenej splnomocneným zástupcom
N. C., T.. XX.XX.XXXX, trvale bývajúcim D. Y. T. O. Y. Č.. X, proti odporkyni U. C., T.. XX.XX.XXXX, C.
H. D. Š. T. Z. G. X. S. U., X. S. W. R. T.. XXX, W. I. W. W., toho času bývajúcej D. Y. - Š., T. T. B. Č..
XX, zastúpenej JUDr. Dagmar Biakovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na
Triede SNP 49, v konaní o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 23P 345/1999 zo dňa 28.12.2004 tak, že zvyšuje
výživné zo strany odporkyne U. C. voči navrhovateľke I. C. za obdobie od 14.12.2012 do 31.7.2013

zo sumy 49,79 € na sumu 120 € mesačne a za obdobie od 1.8.2013 do budúcna na sumu 180 €
mesačne, ktoré výživné je odporkyňa povinná platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k
rukám navrhovateľky.

DlžnévýživnézostranyodporkyneU.C.vočinavrhovateľkeI.C.zaobdobieod14.12.2012do30.4.2014
vo výške 1.704,12 € je odporkyňa povinná zaplatiť k rukám navrhovateľky do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamieta.

Návrh odporkyne na zníženie výživného zamieta.

Odporkyňa je povinná zaplatiť na účet tunajšieho súdu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku sumu
460,82 € z titulu náhrady trov štátu.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľkadoručilatunajšiemusúdudňa14.12.2012návrh,ktorýmžiadalasúdozvýšenievýživného
zo strany odporkyne, jej matky, zo sumy 1.500 Sk na sumu 220 € mesačne a uložiť odporkyni zaplatiť
navrhovateľke vzniknuté dlžné výživné do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh odôvodňovala tým,
že bola študentkou strednej školy, štúdiom sa pripravoval na budúce povolanie, nemala žiadne finančné
príjmy ani majetok, ktorým by mohla aspoň čiastočne pokryť svoje potreby, žila v spoločnej domácnosti s
otcom a plnoletým bratom C. C., T.. XX.X.XXXX, tvrdila, že odporkyňa na jej výživu nijako neprispievala
napriek rozhodnutiu súdu, ktorým bola zaviazaná na jej výživu prispievať sumou 1.500 Sk, t.j. cca 50€ mesačne, od času poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na jej strane, ktorá bola
v maturitnom ročníku gymnázia, chcela pokračovať v štúdiu na vysokej škole, jej otec si vyživovaciu
povinnosť voči nej plnil, uviedla svoje mesačné výdavky: strava cca 150 €, oblečenie a obuv 40 €,

hygienické potreby 45 €, školské potreby 45 €, cestovné 10 €, štúdium cudzích jazykov (angličtina a
francúzština) 15 €, záľuby 35 €, telefón 12 € a nepravidelné výdavky ako boli školné, stužková, rôzne
aktivity školy 30 €, spolu tieto výdavky vyčíslila na 382 € mesačne, k odporkyni uviedla, že s touto nebola
v kontakte a nemala o nej žiadne vedomosti. Do spisu založila vo fotokópii potvrdenie K. G. U. Z. zo dňa
28.9.2012 o tom, že v školskom roku 2012/2013 bola žiačkou 4. ročníka uvedeného gymnázia.

Ako súd zistil z evidenčných pomôcok súdu a ako následne vyplynulo aj z písomného podania právnej
zástupkyne odporkyne doručeného súdu dňa 15.5.2013, súbežne s týmto konaním na tunajšom súde
prebiehalo i konanie o návrhu matky navrhovateľky, t.j. odporkyne doručenom súdu dňa 18.3.2013,
ktorým sa domáhala zníženia výživného proti I. C., teda navrhovateľke i proti jej bratovi C. C., T..
XX.X.XXXX.

Dňa 23.5.2013 odporkyňa cestou právnej zástupkyne doručila súdu písomné vyjadrenie, v ktorom

navrhovala znížiť výživné z jej strany voči navrhovateľke na sumu 26,65 € mesačne od 1.4.2013,
s návrhom navrhovateľky nesúhlasila dôvodiac zložitou ekonomickou a sociálnou situáciou, v ktorej
sa nachádzala, tvrdila, že jej manžel bol v tom čase nezamestnaným, evidovaným na úrade práce,
poberajúcim sociálnu dávku vo výške cca 490 € mesačne, ona bola samostatne zárobkovo činnou
osobou s príjmom približne 330 € mesačne, takže spoločný príjem rodiny bol 820 € mesačne, čo

nepostačovalo na krytie potrieb spojených s chodom domácnosti a s manželom žili na hranici chudoby,
z tohto dôvodu sa s manželom rozhodli, že sa začiatkom júla 2013 presťahujú natrvalo na Slovensko,
manželstvo s manželom uzatvorila D. Š. dňa 19.9.2003 a z tohto manželstva sa jej narodil syn 7.9.2011
maloletý H. - Z. R., okrem vyživovacej povinnosti k tomuto dieťaťu a navrhovateľke mala naďalej
vyživovaciu povinnosť k synovi C. C., T.. XX.X.XXXX vo výške 59,75 €, výživné voči navrhovateľke

uviedla vo výške 49,79 € a tvrdila, že toto výživné uhrádzala pravidelne do mája 2011 vrátane, následne
toto výživné prestala zasielať tvrdiac, že nie svojvoľne ale na základe dohody s otcom navrhovateľky, vo
februári 2013 sa mala dozvedieť, že na jej osobu bolo podané trestné oznámenie z dôvodu neplatenia
výživného a dňa 25.3.2013 vyplatila celé dlžné výživné, následne opätovne začala uhrádzať súdom
určené výživné, poukázala na to, že 17.12.2012 na tunajšom súde bol podaný návrh plnoletého dieťaťa

C. C. na zvýšenie výživného, ktoré konanie bolo vedené pod sp. zn. 45C/305/2012. Vyčíslila svoje
mesačné výdavky na chod domácnosti, výživné na I. Z. C. 110 €, odvody do Sociálnej poisťovne 255 €,
daňové odvody 15 €, „účtovníčka“ 40 €, elektrina 90 €, odvoz smetia 8 €, voda 12 €, škôlka pre „H.“ 120
€, úroky za hypotéku 352 €, poistka domu 34 €, plienky pre syna 60 €, hypotekárny úver 1.003 € s tým, že
k týmto výdavkom je potrebné pripočítať výdavky na stravu, ošatenie, lieky, hygienické potreby, telefón,

cestovné a pod., doplnila, že vzhľadom na ekonomickú situáciu D. Š. so súhlasom peňažného ústavu
bolo pozastavené splácanie úveru, ktorý bol jej a manželovi poskytnutý vo výške 1.003 € mesačne
s odkladom do novembra 2014 s tým, ale že naďalej boli povinní s manželom platiť úroky vo výške
po 352 € mesačne, v prípade ich neuhrádzania, tvrdila, že banka by im odňala dom, bola si vedomá
nárastu odôvodnených potrieb navrhovateľky, ale vzhľadom na ňou tvrdenú finančnú situáciu, v ktorej

sa nachádzala a ktorá nepostačovala na dosiahnutie životnej úrovne v danej krajine, kde žila, mala
za to, že s manželom boli odkázaní na finančnú pomoc zo strany rodičov manžela. K vyjadreniu vo
fotokópii pripojila už spomínaný jej návrh na zníženie výživného na navrhovateľku a jej brata C. C.,
ktorý doručila súdu dňa 16.3.2013 a vyjadrenie navrhovateľky a jej brata k tomuto návrhu, v ktorom títo
okrem iného udávali, že spolu s otcom bývali odmalička v 4-izbovom byte, kde bývali aj otcovi rodičia,

ktorých dôchodky činili 682 €, ich otec bol evidovaný na úrade práce a za opatrovanie rodičov poberal
príspevok 169,41 €, plnoletý C. bol v tom čase študentom 2. ročníka vysokej školy, navrhovateľka bola
v maturitnom ročníku gymnázia a zároveň obaja poukázali na to, že v roku 1999, po vyporiadaní BSM
rodičov, odporkyňa získala hotovosť 10.000 €, z ktorých si zakúpila 1 a pol izbový byt D. Y., ktorý podľa
ich vedomostí následne predala, so zariadením získaným titulom vyporiadania BSM a odišla do Š..

Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľky, odporkyne, splnomocneného zástupcu odporkyne,
svedka a zistil tento skutkový stav:Vyživovacia povinnosť odporkyne voči navrhovateľke bola upravená rozsudkom tunajšieho súdu sp.
zn. 14C/1350/98 zo dňa 3.6.1999, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.7.1999 a ktorým bola
navrhovateľka a v tom čase maloletý C. zverený od osobnej starostlivosti otca, matka bola zaviazaná

prispievať na výživu C. sumou 150 Sk a na výživu v tom čase maloletej navrhovateľky sumou 100 Sk.

Výživné zo strany odporkyne voči v tom čase obom maloletým deťom, t.j. navrhovateľke a jej bratovi
C., bolo naposledy upravené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 23P/345/1999 zo dňa 28.12.2004,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.3.2005 a ktorým bola schválená rodičovská dohoda o zvýšení
výživného zo strany matky t.j. odporkyne na v tom čase maloletého C. na 1.800 Sk, na v tom čase

maloletú I. na 1.500 Sk, pri schvaľovaní ktorej dohody súd vychádzal zo zistení, že C. navštevoval
7. ročník základnej školy, I. bola žiačkou 5. ročníka základnej školy, obe deti sa stravovali v školskej
jedálni, kde z uvedeného dôvodu každému otec platil po 500 Sk mesačne, za mesačné lístky im hradil
po 195 € mesačne, otec mal zvýšené výdavky s maloletým C. v súvislosti s užívaním korekcie zraku,
inak deti zdravotné problémy nemali a zvýšené výdavky otec s nimi mal z dôvodu školských potrieb,
zvlášť učebníc na výuku cudzích jazykov, deti s otcom žili v 4-izbovom byte, kde žila aj priateľka otca a jej

osemročný syn, ktorá vypomáhal otcovi pri výchove detí, otec bol konateľom obchodnej spoločnosti C.
G.. G..M..B.. Y. a jeho čistý priemerný mesačný príjem bol 12.524 Sk, v súvislosti s bývaním uhrádza otec
poplatok 5.700 Sk, okrem I. Z. C. otec ďalšie vyživovacie povinnosti nemal, matka detí od mája 2011 žila
v zahraničí na U., kde 19.9.2003 uzavrela manželstvo, z ktorého v tom čase maloleté deti nepochádzali,
taktiež mala vyživovaciu povinnosť len voči maloletým I. Z. C., naposledy bola zamestnaná od 1.3.1999

do 30.6.1999, ktorý pracovný pomer bol s ňou skončený dohodou na jej podnet, následne už bola
nezamestnanou bez akéhokoľvek príjmu, nevlastnila žiaden majetok, garsónku, ktorej bola pôvodne
vlastníčkou predala v roku 2000, s deťmi sa nestýkala od roku 1999 a finančné prostriedky na plnenie
si vyživovacej povinnosti jej poskytoval manžel, s ktorým žila v spoločnej domácnosti už niekoľko rokov
pred uzavretím manželstva.

Súd dňa 17.6.2013 doručil dožiadanému súdu na U. D. Š. dožiadanie, ktorým žiadal o vypočutie matky,
ktorej zároveň doručil uznesenie - výzvu na vyjadrenie sa k tam uvedeným otázkam v súlade s ust. §
114 ods. 3 O.s.p., ktoré uznesenie matka prevzala dňa 25.6.2013.

Dňa 30.8.2013 matka cestou právnej zástupkyne doručila súdu dôkazy o svojich príjmoch, ktoré však
doručila v španielčine bez prekladu, ku ktorým udávala, že išlo o doklady o jej čistej mzde zo spoločnosti

U. G. H. S. U. za mesiace január, február, marec 2011 spolu v sume 1.240,8 €, doplnila, že v júni 2011
začala podnikať a v mesiacoch jún až december 2011 z tohto dosiahla čistý zisk 1.607,11 €, vyčíslila
priemerný mesačný príjem z podnikania za rok 2011 - 268 €, uviedla, že v roku 2011 bola na rizikovom
tehotenstve, dňa 7.9.2011 sa jej narodil syn H., s ktorým bola následne na materskej dovolenke v
dĺžke štyroch mesiacov, počas ktorých jej bola vyplácaná mesačná dávka vo výške 890 €, po ukončení

materskej dovolenky pracovala pre spoločnosť U. G. H. s príjmom od mája 2012 do februára 2013
priemerne mesačne v čistom 335,80 € a v mesiacoch marec až máj 2013 s priemerným príjmom 53 €,
živnosť v Š. ukončila ku dňu 31.5.2013, následne bola nezamestnanou.

Konanie vo veci návrhu odporkyne na zníženie výživného voči navrhovateľke a jej bratovi C. C.
vedené pod sp. zn. 24C/29/2013 bolo uznesením zo dňa 18.6.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa

26.7.2013, zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľkou v uvedenom konaní, t.j. odporkyňou
v tomto konaní, ktorý doručila súdu dňa 18.6.2013.

Odporkyňa na pojednávaní konanom dňa 25.10.2013 predložila vo fotokópii vrátane prekladu rodný list
maloletého H. Z., T.. X.X.XXXX, v ktorom okrem iného je uvedené, že jeho rodičia uzavreli manželstvo
dňa 19.9.2013, dokladovala predpis mesačnej zálohovej platby za užívanie bytu od 1.9.2013 a to bytu

Č.. XX T. T. B. Č.. XX D. Y. - Š. v celkovej sume 85,03 € mesačne a predpis týchto platieb od 1.10.2013
v celkovej sume 255,07 € mesačne.

Dňa 4.11.2013 doručila potvrdenie Mestskej časti Y. - Š. zo dňa 28.10.2013 o tom, že uhradila na účet
uvedenej mestskej časti dňa 20.9.2013 zábezpeku za byt Č.. XX T. T. B. XX D. Y. - Š. vo výške 3.598,45
€. Zároveň doručila 26 fotokópií dokladov v španielskom jazyku bez prekladu, ku ktorým tvrdila, že maloísť o bankový výpis o úhrade hypotéky za dom za mesiac október 2012 v sume 1.004,06 €, za mesiac
november 2012 v sume 542,82 €, dokladu Úradu práce, pobočky na Y. B. o dávke v nezamestnanosti jej
manžela od 1.1.2012 do 30.6.2012 v celkovej výške 2.945,28 €, výplatnej pásky jej manžela z júla 2012

v sume 1.215,71 €, v auguste - 1.215,71 €, v septembri 2012 - 1.151,35 €, v októbri 2012 - 1.215,71 €, v
decembri 2012 - 1.053,42 €, v januári 2013 - 1.151,63 €, potvrdenia o jeho evidencii na úrade práce od
5.3.2013,onepoberanísociálnychdávokjejmanželomzodňa13.5.2013,žiadostiopriznaniesociálnych
dávok zo dňa 17.6.2013, o evidencii manžela na úrade práce a prehľadu o dobe zamestnania od roku
2002 do roku 2013, potvrdení o jej začatí podnikania 6.1.2011, o ukončení jej podnikateľskej činnosti

31.5.2013, spoločného daňového priznania za rok 2012 jej a manžela, daňové priznanie za prvý a druhý
štvrťrok 2013 a potvrdenia o odhlásení zo Sociálnej poisťovne k 31.5.2013.

Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 23P/284/2012 zo dňa 12.11.2013 do konania bol pribratý tlmočník
z jazyka španielskeho do jazyka slovenského a bola mu uložená povinnosť preložiť matkou do spisu
založené listinné dôkazy v španielskom jazyku. Na základe takto vykonaných prekladov súd zistil, že v
spoločnosti U. G. H. G. odporkyňa dosiahla v januári 2011 čistý príjem 415,22 €, vo februári 2011 takisto

415,22 €, v marci 2011 - 410,36 €; telekomunikáciám uhradila v máji 2012 za poskytnuté služby sumu
391 €, z titulu úveru na účte klienta - manžela odporkyne ku dňu 1.10.2012 bola evidovaná dlžná suma
209.622,89 € po vykonanej platbe 1.004,6 € v septembri 2012, manžel odporkyne podľa potvrdenia
Úradu práce, G. X. S. U. poberal dávky v nezamestnanosti v roku 2012 vo výške 3.102,84 € s mesačnými
zrážkamidoSP157,56€,manželodporkyneakozamestnanecspoločnostiX.X..E.M..G.vjúli2012mal

čistý príjem 1.033,39 €, z oznámenia Y. Ú. C. vyplývalo, že manžel odporkyne bol zapísaný v Národnom
úrade práce od 5.3.2013, z potvrdenia toho istého úradu práce ďalej vyplynulo, že ku dňu 13.5.2013
sa nenachádzal medzi poberateľmi dávky / podpory v nezamestnanosti, z potvrdenia Verejného úradu
národnej zamestnanosti vyplynulo, že manžel odporkyne 17.6.2013 z evidencie vystúpil, z potvrdenia
žiadosti o zamestnanie k úradu práce vyplynulo, že manžel odporkyne bol evidovaný na úrade od

11.6.2013 s predpokladaným dátumom obnovy 10.9.2013, z dokladu „Koordinácie systémov sociálneho
poistenia“ vyplynulo, že u manžela odporkyne boli evidované obdobia potrebné zohľadniť pre priznanie
dávok z nezamestnanosti a to od februára 2002 do júna 2013 a ďalej, že manžel odporkyne poberal
podporuvnezamestnanostivmesiacochoktóberažjanuár2010,vauguste2010-4dní,odoktóbra2010
do 1.11.2010, od 13.8.2011 do 6.6.2012, od 1.3.2013 do 12.4.2013, z potvrdenia Generálnej pokladnice

Sociálnej poisťovne vyplynulo, že odporkyňa bola zapísaná ako osoba SZČO od 1.6.2011 pre oblasť
iné osobné služby, z informácie o podaní priznania vyplynulo, že dňa 29.7.2013 za odporkyňu, podľa
jej tvrdení, podala daňové priznanie jej účtovníčka, z dokladu Ministerstva hospodárstva vyplýva, že
odporkyňa sa z evidencie podnikateľských subjektov odhlásila 31.5.2013, z dokladu daňového úradu v
Š.vyplýva,žepodaladaňovépriznanie22.4.2013zarok2013,kdeuviedlacelkovépríjmy892€,náklady

901 € a vykázala stratu 9 €, z následnej informácie o podaní priznania vyplýva, že daňové priznanie
podala opätovne cestou svojej účtovníčky 15.7.2013, z dokladu daňového úradu vyplýva, že v roku 2013
odporkyňa vykázala príjmy 139,53 €, zrážky 29,30 € a z dokladu Y. S. Ú. ďalej súd zistil, že v roku 2013
odporkyňa mala preplatok na dani 1,05 €, z dokladu Generálnej pokladnice sociálneho poistenia D. Š.
vyplynulo, že k 31.5.2013 nadobudol platnosť výmaz evidencie matky ako osoby SZČO a PO.

Za vykonaný preklad súd uznesením zo dňa 26.2.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.3.2014,
priznal prekladateľovi odmenu vo výške 460,82 €, ktorá odmena mu bola predbežne vyplatená zo
štátnych prostriedkov.

Na výzvu súdu odporkyňa súdu písomne dňa 10.4.2014 oznámila, že od 1.12.2012 do podania
uvedeného vyjadrenia neposkytla navrhovateľke žiaden príspevok na úhradu jej potrieb okrem bežného

výživného vo výške 49,79 €.

S manželom a synom H. od júla 2013 žila trvalo na G., kde od júla 2013 do 5.11.2013 nebola zamestnaná
ani vedená na ÚPSVaR, od 6.11.2013 do 2.12.2013 bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie
bez nároku na podporu v nezamestnanosti, od 3.12.2013 bolo jej vydané osvedčenie o živnostenskom
oprávnení a od 3.12.2013 teda podnikala v oblasti obchodu a od decembra 2013 sprostredkúvala predaj

tovaru pre spoločnosť R. Q. G..M..B.. C. a za sprostredkovanie obchodu dostávala mzdu vo výške
650 € mesačne vyplácanú na základe vystavenej faktúry a iný príjem nemala, jej manžel od júla 2013
do 21.10.2013 nebol zamestnaný, od 22.10.2013 do 4.12.2013 bol zamestnaný v spoločnosti G. G.
G..M..B.. Y.V., čo dokladovala kópiou predmetnej pracovnej zmluvy a doplnila, že tento pracovný pomerbol ukončený v skúšobnej dobe, za výkon tejto práce jej manžel dostával minimálnu mzdu, od 5.12.2013
do podania správy bol evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie bez nároku na podporu.
Upresnila mesačné výdavky okrem platenia výživného na navrhovateľku a plnoletého syna C. výdavok

na škôlku maloletého H. 50 €, odvody do zdravotnej poisťovne odporkyňou 56,35 €, príspevok na
rodičovské združenie 7 €, strava v škôlke cca 20 €, SIPO a nájom za byt + elektrina 285,07 €, UPC
Internet 30,80 €, odvoz smetia ročne 31 €, čo spolu mesačne vyčíslila na výdavky v sume 561,36 €.
Dokladovala potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 9.4.2014 o tom, že bola vedená v
evidencii uchádzačov o zamestnanie od 6.11.2013 do 2.2.2013, doručila kópie osvedčenia vystaveného

Okresným úradom Košice 2.12.2013 na vykonávanie živnosti odporkyňou v oblasti kúpy tovaru na účely
jeho predaja a sprostredkovateľskej činnosti v oblasti obchodu so vznikom živnostenského oprávnenia
3.12.2013, výpisu zo živnostenského registra ako dokladu o vzniku oprávnenia odporkyne ku dňu
3.12.2013, faktúr adresovaných ňou odberateľovi R. Q. G..M..B.. C., v januári 2014 za december
2013 sumy 644,52 €, vo februári 2014 sumy 650 €, v marci 2014 sumy 650 €, potvrdenia Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 9.4.2014 o evidovaní jej manžela v evidencii uchádzačov o

zamestnanie od 5.12.2013 už spomínanej pracovnej zmluvy uzavretej jej manželom so spoločnosťou
G. G. G..M..B.. dňa 18.10.2013 s nástupom do práce dňa 22.10.2013, ktorá zmluva bola uzavretá na
dobuneurčitúnavýkonpomocnýchstavebnýchprác,dokladoskončeníuvedenéhopracovnéhopomeru
v skúšobnej dobe zo dňa 3.12.2013 o skončení tohto pracovného pomeru dňa 4.12.2013, potvrdenia
vystaveného uvedenou firmou o výške čiastkového základu dane za trvanie pracovného pomeru 218,52

€, z potvrdenia uvedenej spoločnosti o mzde manžela odporkyne za október 2013 v čistom 50,89 €,
príjmového pokladničného dokladu vystaveného Všeobecnou zdravotnou poisťovňou 4.2.2014 o úhrade
odporkyňou sumy 56,35 €, potvrdenia Materskej škôlky Y. - C. o platbách za maloletého H. v školskom
roku 2013/2014 mesačného príspevku vo výške 50 €, o úhrade príspevku rodičovskému združeniu 7 €,
dokladu SIPO o úhrade v decembri 2013 odporkyňou sumy 285,07 € za nájomné a zálohu za elektrinu

a za november 2013 na rovnakú sumu z rovnakého titulu, poštových poukážok o úhrade poplatku v
materskej škôlke v novembri 2013 - 20,23 €, v marci bez čitateľného roka úhrady poplatku O. H. sumy
30,80 €, v októbri 2013 o úhrade sumy 24,99 € v školskej jedálni pri materskej škôlke.

Z daňovým úradom doručenej kópie daňového priznania za rok 2013 vyplýva, že odporkyňa vyčíslila
svoje príjmy 2.143,52 €, nevyčíslila žiadne výdavky, uhradila daň 0 €.

Otec navrhovateľky je z titulu starostlivosti o svojich rodičov poberateľom peňažného príspevku za
opatrovanie od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, ktorý v minulosti poberal vo výške po
169,41 €, od júla 2013 tento mu bol upravený na 167,62 € a v tejto výške je mu vyplácaný doposiaľ.

Navrhovateľka, ako súd zistil z výpovede jej otca dňa 13.9.2013, ktorý bol pôvodne vypočutý v konaní
ako svedok, (keďže pôvodne z dôvodu priznania oslobodenia od súdnych poplatkov navrhovateľke bola

poskytovaná právna pomoc Centrom právnej pomoci od 19.11.2012, ktorá bola následne na žiadosť
navrhovateľky jej odňatá rozhodnutím Centra právnej pomoci dňa 22.1.2014 a následne navrhovateľka
písomným udelením plnomocenstva splnomocnila na svoje zastupovanie svojho otca, ktorý v čase
svojho výsluchu pred súdom dňa 13.9.2013 ešte nebol jej splnomocneným zástupcom), po ukončení
gymnázia úspešným absolvovaním maturitných skúšok na základe prijímacieho konania bola prijatá

na štúdium na I. O. W. Q. H. (Č.Á. M.), v odbore všeobecného lekárstva, čo dokladovali fotokópiou
potvrdenia vystaveného uvedenou univerzitou dňa 9.7.2013, s prípravou na prijímacie pohovory mala
výdavky na učebnice biológie spolu v sume 30 €, na študijné materiály z Č. M. 10 €, zároveň absolvovala
doučovanie z chémie, kde hradila poplatok 10 € za hodinu, na ktoré doučovanie chodievala každý druhý
týždeň po jednej hodine a z titulu zasielania prihlášok na vysoké školy, ktoré zasielala na školy v I., Y.

a H., uhradila spolu okolo XXX €, pričom mala výdavky aj na vycestovanie 2x do H., raz na prijímacie
pohovory,následnenazápis,jednatakátocestajustála26€tamispäť,snávštevou4.ročníkagymnázia
na začiatku sporného obdobia súviseli okrem iného výdavky na stužkovú, ktoré sa pohybovali okolo
200 €, plus 10 € na pohostenie v súvislosti s maturitnou skúškou, počas návštevy strednej školy si
hradila lístok MHD v hodnote 10 € mesačne, na začiatku sporného obdobia sa venovala jazdeniu a

navštevovala aj posilňovňu, kde poplatok za hodinu jazdenia bol 10 € za hodinu a za pobyt v posilňovni
bol 3 € za hodinu, s jazdením súviseli výdavky na cestovné, keďže navštevovala jazdecký areál v F.,
týmto aktivitám sa postupne v spornom období prestala venovať z dôvodu nárastu študijných povinností;
od nástupu na vysokú školu došlo k nárastu jej výdavkov, keďže za internát v H. platí 138 € mesačne,musela zložiť kauciu v sume 1.000 Kč pre prípad vzniku škôd a pod. do budúcna, ktoré po ukončení
štúdia, ak k uvedeným udalostiam nedôjde, jej budú vrátené, so štúdiom na tejto univerzite má výdavky
na dopravu, na zakupovanie skrípt, len anatomický atlas ju stál 200 €, pričom je potrebné zakúpiť celý

rad ďalších skrípt, špeciálneho oblečenia, pomôcok ako je fonendoskop, neurologické kladivko, baterka,
obuv a pod., za čipovú kartu uhradila 700 Kč, za ISIC kartu 300 Kč, mala výdavok so zaevidovaním sa v
spolku medikov a výdavok v súvislosti s imatrikuláciou, zdravotné problémy nemala a nemá, D. Y. býva
v spoločnej domácnosti so svojim plnoletým bratom C., otcom a starými rodičmi, výšku úhrady za ktorý
byt špecifikoval vypočutý svedok, otec navrhovateľky, v sume 298 € mesačne. Odporkyňa k osobným

sviatkom navrhovateľky nikdy neposkytla žiadne dary, okrem určeného výživného inými formami sa na
úhrade jej potrieb nepodieľala.

Svedok uviedol, že byt v ktorom býva navrhovateľka, jej brat a starí rodičia je v jeho osobnom vlastníctve,
okrem tohto iný majetok nevlastní, v minulosti vykonávanú samostatnú zárobkovú činnosť bol nútený
ukončiť pre výrazne zhoršený zdravotný stav svojich rodičov, keďže v rodine sa medzi súrodencami
dohodli, že on túto starostlivosť o rodičov prevezme, z uvedeného dôvodu s rodičmi hospodária spoločne

a v prípade akútneho nedostatku finančných prostriedkov mu príležitostne finančne pomáhajú jeho
súrodenci.

Navrhovateľka dokladovala inkasnými dokladmi z mája, júna a júla 2013 úhradu poplatkov za vyššie
uvedený byt 279,97 €, 292,51 € a 307,97 €, pričom išlo o platby v prospech SBD IV, zálohy za elektrinu,
plyn a poplatku za rozhlas a TV.

Odporkyňa a jej právna zástupkyňa sa na pojednávanie konané dňa 13.9.2013 nedostavili.

Zo zápisnice tunajšieho súdu vo veci 45P/305/2012 zo dňa 17.10.2013 súd zistil, že odporkyňa vo svojej
výpovedi okrem iného uviedla, že v čase odchodu zo Š. na G. dlhy jej a manžela činili 240.000 €, z čoho
211.000 € bola hypotéka za dom a čiastka 39.000 € boli dlžoby z rôznych menších úverov a kreditných
kariet, pričom v rámci osobitnej právnej úpravy a situácie v Š. pred ich odchodom španielskymi úradmi

to bolo riešené spôsobom, že aj keď dlh im nebol odpustený, bol stále evidovaný, do určitej miery mali
pozastavenú povinnosť ho platiť, ale mali povinnosť uhrádzať úroky. Pred odchodom na G. s manželom
predali všetok hnuteľný majetok, čím získali čiastku 7.500 €, z ktorých 3.600 € použili ako zálohu za
nájomný byt tak, ako je to uvedené vyššie, zakúpili najnevyhnutnejšie vybavenie bytu a poukázala na
to, že jej čisté mesačné príjmy za rok 2012 boli 327,85 €, za rok 2013 - 165,28 € do odchodu zo Š..

Zvýpovedeodporkynenapojednávanívtejtovecidňa25.10.2013vyplynulo,žeokremskutočnosti,ktoré
udávala vo svojich vyššie uvedených písomných podaniach doručených súdu, k uvedenému dátumu dlh
na hypotéke použitej na zakúpenie rodinného domu v Š. činil 80.000 - 90.000 €, uviedla, že jej syn z
terajšieho manželstva trpí na alergiu na mliečne výrobky, čo zvyšuje sčasti výdavky na stravovanie tohto
dieťaťa, tvrdila, že počas výkonu činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby v D. od decembra 2012

do návratu na G. dosahovala priemerný čistý príjem 400 - 420 €, pričom výdavky rodiny t.j. jej, manžela
a dieťaťa predstavovali 1.800 € a ktoré výdavky kryli z finančnej výpomoci rodičov manžela, ktorý im
prispievali aj na náklady na hypotéku, v tom čase požiadali o zníženie pôvodných hypotekárnych splátok
z pôvodných 1.700 € na splácanie už len úrokov po 353 €, na ktoré im takto svokrovci doplácajú 200
- 250 € mesačne, k tomuto zníženiu došlo 2 roky spätne pred jej výpoveďou a svokrovci im pomáhali

aj so stravou, náklady na stravu vrátane stravovania maloletého v materskej škôlke uviedla odhadom
170 € mesačne, úhradu elektriny 50 € mesačne, vody 47 € mesačne, poplatku za TV a internet 43 €
mesačne, jej manžel v čase pobytu v Š. pracoval v oblasti stavebníctva, v dôsledku krízy, tvrdila, že
dostal výpoveď, následne po dobu šiestich mesiacov bol evidovaný na úrade práce, v júni 2012 sa
zamestnal, tatko pracoval do februára 2013 s príjmom 770 - 820 € mesačne, pracovný pomer s ním

zamestnávateľ skončil výpoveďou pre zlú finančnú situáciu, následne sa preto zaevidoval na úrade
práce, kde mu po dobu jedného mesiaca bola vyplácaná dávka vo výške okolo 600 €, po skončení tejto
podpornej doby mohol žiadať o dávku v hmotnej núdzi, ale na úradoch mu údajne bolo oznámené, že
táto dávka mu nemala byť priznanou, preto sa rozhodli vrátiť na G. a vrátili sa 28.6.2013, tu za nájomný
byt, ako je uvedené vyššie, hradia mesačné platby 255,60 €, naďalej jej manžel nemal žiaden príjem,

finančne im vypomáhali súrodenci odporkyne, u ktorých sa stravovali, poskytovali finančné prostriedky včasti na úhradu uvedeného nájomného, od návratu na G. maloletý syn odporkyne škôlku nenavštevoval,
bol doma s matkou, ktorej ešte neboli vyplácané ani rodinné prídavky ani iné dávky, keďže dieťa malo
španielske občianstvo a D. Š. takéto plnenia štátom poskytované neboli.

Pokiaľ ide o vzdelanie uviedla, že má neukončenú strednú školu. V Š. ako SZČO pracovala v oblasti
astrológie a ezoteriky. K majetkovým pomerom uviedla, že okrem rodinného domu v Š. vlastní s
manželom auto značky Škoda Felicia, rok výroby 1990, ktoré zakúpili v auguste 2013 za 500 € z už
spomínaných finančných prostriedkov získaných za predaj hnuteľných vecí D. Š.. Po návrate na G.
sa hneď odporkyňa na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie nezaevidovala dôvodiac ťažkým

dopadom na jej psychiku a celkovej situácie rodiny, ktorá situácia v nej vyvolávala, podľa jej tvrdení,
zdravotné problémy, ktoré ale neriešila cestou lekárov, začala si následne vybavovať občiansky preukaz,
vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke i plnoletému C. si naďalej plnila riadne, tvrdila, že spolu na
obe deti takto zasielala sumu 110 € mesačne.

Právna zástupkyňa odporkyne prítomná na pojednávaní tvrdila, že odporkyňa s jej rodinou sa
nachádzajú na hranici chudoby a sú odkázaní na podporu rodiny.

Na tomto pojednávaní už splnomocnený zástupca navrhovateľky (otec navrhovateľky) predniesol, že
v prípade, ak by odporkyňa hradila navrhovateľke náklady za internát v sume aspoň 150 € mesačne,
navrhovateľka by bola ochotná vziať celý návrh späť, s čím odporkyňa ale nesúhlasila.

Spochybňoval tvrdenie odporkyne, že by jej finančne vypomáhala jej rodina, teda jej súrodenci, tvrdiac,
že brat odporkyne má tri deti z terajšieho vzťahu, jedno z predchádzajúceho vzťahu a má sám dosť

finančných problémov zabezpečiť potreby tejto rodiny, že sestra odporkyne má takisto tri deti, nemá
finančné prostriedky na podporovanie odporkyne, čo mu mala uviesť aj v minulosti pri telefonickom
rozhovoreamatkaodporkynejepoberateľkouminimálnehodôchodkuasamabývavsociálnejgarsónke.
Mal za to, že návrat odporkyne a jej rodiny na G. bol len fiktívnym a že po ukončení konania o výživnom
by sa spolu s rodinou odporkyňa opätovne mala vrátiť do Š..

Na poslednom pojednávaní odporkyňa doložila kópiu faktúry, ktorou fakturovala spoločnosti R. Q.
G..M..B.. C. v máji 2014 za sprostredkovanie obchodu sumu 550 €.

Na tom istom pojednávaní konanom vo veci dňa 23.4.2014 účastníci zhodne uviedli, že odporkyňa
naďalej na úhradu potrieb navrhovateľke okrem pôvodne súdom určeného výživného ďalšími formami
neprispieva,pokiaľideopríjmyuvedenévdaňovompriznaníodporkynezarok2013ktýmtoupresnila,že

išlo o jednorázový príjem na základe „vykonávanej živnosti pre spoločnosť Q., odporkyňa zdokladovala
výšku príjmov svojej matky potvrdením o výplate dôchodku zo dňa 24.3.2014, z ktorého potvrdenia
vyplýva, že I. D. je vyplácaný starobný a vdovský dôchodok spolu vo výške 389,70 € a doplnila, že
za odvoz odpadu ona s rodinou hradí poplatok 31,35 €, že jej manžel naďalej nemal žiaden príjem,
pokračoval v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pokiaľ ide o tvrdené výdavky súvisiace s návštevou

materskej škôlky maloletým H., v čase pobytu rodiny v Š. maloletý navštevoval škôlku v čase keď otec
maloletého pracoval a v čase keď bol tento nezamestnaný, dieťa bolo v jeho starostlivosti, v súčasnosti
maloletý začal navštevovať materskú škôlku na G., čo matka zdôvodňovala tým, že dieťa potrebuje
kontakty primerané jeho veku a že túto škôlku navštevuje aj za účelom prehlbovania si znalostí zo
slovenského jazyka.

Toho času už splnomocnený zástupca predložil súdu aktualizáciu mesačných výdavkov navrhovateľky s
uvedením úhrad: internát 134 €, poplatok za pranie 4 €, MHD H. 11 €, potreby do školy a na internát 42 €,
oblečenie, obuv, šport a kultúra 40 €, hygienické potreby 35 €, strava 145 €, telefón 15 € a nepravidelné
výdavky - cestovné 2x za semester (H. - Y.) 60 € a predniesol, že by bol ochotný pristúpiť s odporkyňou
na dohodu o určení výšky výživného voči navrhovateľke zo strany odporkyne v sume 100 € mesačne,

poukázal na výborné študijné výsledky navrhovateľky.

Odporkyňa ani s takýmto návrhom na zvýšenie výživného v žiadnom prípade nebola ochotná súhlasiť,
trvala na ňou podanom návrhu na zníženie výživného a poukazovala na zdokladované náklady, po
úhrade ktorých jej na maloletého H. malo zostávať 60 €, k domu v Š. uviedla, že tento chcú vrátiť banke.Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,

ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z
príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov

a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších
skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška
jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14)

U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy
výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu

v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného
príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať
aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na
tvorbuúspor,auložípovinnémurodičovi,abytútosumupoukazovalnaosobitnýúčetmaloletéhodieťaťa,

ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na
nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť

voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre
maloleté dieťa.Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o

výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo
požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.

Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava
na úroky z omeškania.

Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa

začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia

pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné
sa nevracia.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami

súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a výživné zo strany odporkyne voči
navrhovateľke zvýšil odo dňa, kedy navrhovateľka doručila súdu návrh vo veci, teda od 14.12.2012 na
sumu 120 € mesačne, od 1.8.2013, t.j. od prvého dňa mesiaca predchádzajúceho začiatku školského
roka, v ktorom navrhovateľka sa stala študentkou vysokej školy, ktorú navštevuje v zahraničí, do
budúcna na sumu 180 € mesačne. Pri stanovení tohto výživného súd vychádzal z porovnávania

pomerov v čase ostatnej úpravy výživného a toho času zistených vykonaných dokazovaní, čím bolo
jednoznačne preukázané, že od ostatnej úpravy výživného došlo k podstatným kvalifikovaným zmenám
pomerovodôvodňujúcimrozhodnutiesúduozvýšenívýživného,keďževčaseostatnejúpravyvýživného
navrhovateľka bola žiačkou 5. ročníka základnej školy, jej matka t.j. odporkyňa žila v spoločnej
domácnosti s priateľom, ktorý financoval všetky jej potreby vrátane ňou plateného výživného na v tom

čase maloletú navrhovateľku, ďalšie vyživovacie povinnosti nemala, nič nevlastnila, nemala žiaden
príjem, nikde nepracovala, otec navrhovateľky dosahoval vyššie uvedený príjem ako osoba SZČO
12.524 Sk, t.j. 415,7 €, obaja rodičia mali vyživovaciu povinnosť okrem navrhovateľky voči v tom čase
maloletému ich synovi C. a otec žil v spoločnej domácnosti s priateľkou a jej synom, situácia na strane
navrhovateľkyoduvedenéhoobdobiasavýraznezmenila,tátosamedzičasomstalaštudentkoustrednej

školy t.j. gymnázia a od 1.9.2013 je študentkou vysokej školy, ktorú, ako už bolo uvedené, navštevuje v
H., zároveň súd prihliadol aj na časové obdobie, ktoré uplynulo od poslednej úpravy výživného odkedy
uplynuli obdobia 3x po 3 roky, pričom podľa ustálenej súdnej praxe už uplynutie doby troch rokov,
s ktorým časovým úsekom súvisí psychický i fyzický vývin dieťaťa, dochádza k takým podstatným
kvalifikovaným zmenám pomerov, ktoré v zásade odôvodňujú rozhodnutie súdu o zvýšení výživného,

na strane navrhovateľky za uvedené sporné obdobie súd posudzoval odôvodnené potreby, ktorými
potrebami sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením a stravovaním, ako aj so vzdelávaním a kultúrnym
i športovým vyžitím, na úhrade ktorých potrieb sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia, kde
na strane otca súd zohľadnil pomernú časť plnenia si tejto vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke
formou osobnej starostlivosti o ňu, ako i na rodinné prídavky, ktoré mu boli a sú vyplácané a ktoré sú

príspevkom štátu určený na úhradu potrieb navrhovateľky a prihliadol na zmenu pomerov na strane
otca navrhovateľky, s ktorým navrhovateľka žila a stále žije v spoločnej domácnosti, ktorý pre závažnýzhoršený zdravotný stav svojich rodičov v náväznosti na ich pokročilý vek bol nútený ukončiť činnosť
osoby samostatne zárobkovo činnej a zabezpečovať doposiaľ celodennú starostlivosť o svojich starých
rodičov, v súvislosti s čím došlo k poklesu jeho príjmu.

Zo spisu tunajšieho súdu 45P/305/2012 súd zistil, že v uvedenom konaní súd ako návrh matky,
t.j. odporkyne v tomto konaní na zníženie výživného, tak i návrh navrhovateľa, t.j. brata terajšej
navrhovateľky C. C., T.. XX.X.XXXX na zvýšenie výživného zamietol a predmetný rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 6.11.2013, voči tomuto rozsudku žiaden z účastníkov nepodal odvolanie, preto na
strane ako otca navrhovateľky, tak i odporkyne súd zohľadnil naďalej pretrvávajúcu ich vyživovaciu

povinnosť voči synovi C..

Na strane samotnej odporkyne súd zohľadnil nárast jej príjmov na začiatku sporného obdobia, ktoré,
ako vyplýva z vykonaných dôkazov a predovšetkým z výpovede samotnej odporkyne, v porovnaní s
časom ostatnej úpravy výživného, kedy nemala žiaden príjem, vzrástol v priemere o 400 - 420 €, na jej
strane súd zároveň zohľadnil aj to, že jej medzičasom v septembri 2011 pribudla vyživovacia povinnosť
voči dieťaťu z jej manželstva t.j. voči maloletému H., pričom jej manžel na začiatku sporného obdobia

dosahoval už spomínaný vyššie uvedený priemerný mesačný čistý príjem, ktorý dosahoval do marca
2013,

následne sa zaevidoval na Š. Ú. C., dostal podporu 600 €, z predložených dôkazov vyplýva, že
17.6.2013 z evidencie „vystúpil“, odporkyňa nepreukázala, že by mu uvedená podpora nebola resp.
nebola mohla byť vyplácaná dlhšie než 1 mesiac, na jeho strane - vo vzťahu k pomerom v tejto rodine

- súd prihliadol na jeho pracovné skúsenosti a s tým súvisiacu potencionalitu príjmov minimálne ako
pomocného stavebného robotníka. Ako už bolo konštatované 28.6.2013 sa odporkyňa spolu s terajšou
rodinou vrátila späť na G., pričom v tom čase rodina mala finančné prostriedky v sume 7.500 €, ktoré
získali predajom hnuteľného majetku v Š., z ktorých finančné čiastky použila z pohľadu vyživovacej
povinnosti voči odporkyni nedôvodne, takto získané finančné prostriedky mala použiť, v časti na ňu

pripadajúcej, predovšetkým na úhradu nesporne zvýšených odôvodnených potrieb navrhovateľky a to
minimálne v rozsahu ceny 1/2 z 500 €, ktorú uhradila spolu s manželom na kúpu auta, ako i 1/2 zo
sumy 3.600 €, ktorú použili „na zálohu“ za byt, v ktorom v súčasnosti s rodinou býva a súd má za to,
že finančné prostriedky mohla použiť výhodnejšie, ekonomickejšie, tak, aby sa jej vytvorila finančná
rezerva na úhradu zvýšených potrieb navrhovateľky, pokiaľ ide o zloženie zálohy za predmetný byt,

súd poukazuje na to, že v súčasnej dobe D. Y. a blízkom okolí je možné bez problémov zabezpečiť si
podnájom aj bez potreby úhrady tak vysokej zálohy a pokiaľ ide o výdavky odporkyne a jej manžela
v súvislosti s návštevou škôlky maloletým H. na G., tieto, vzhľadom na terajšiu situáciu v rodine a na
existenciu vyživovacej povinnosti odporkyne voči jej dvom výrazne starším deťom, sa taktiež javia ako
nie dôvodné, keďže otec tohto dieťaťa nemá riadne zamestnanie, je doma a preto takto vynakladané

finančné prostriedky nie je nevyhnutné vynakladať, obdobne sa z pohľadu súdu javí ako nadštandardný
výdavok na úhradu poplatku UPC v prípade, ak odporkyňa ako povinný rodič tvrdí, že nemá dostatok
finančných prostriedkov na základné potreby, poukazujúc, že je na údajnej hranici chudoby spolu
s rodinou, a že táto situácia jej neumožňuje prispievať zvýšeným výživným na navrhovateľku, súd
zohľadnil aj to, že odporkyni sa jej náklady znižujú, z dôvodu jej rodine poskytovanej pomoci od širšej

rodiny zabezpečovaním stravy a pod. Pokiaľ odporkyňa po návrate na Slovensko do 21.10.2013 nemala
žiaden príjem ani sa nezaevidovala na úrade práce, kde sa zaevidovala až 5.12.2013, súd považuje
takéto konanie odporkyne za neakceptovateľné vzhľadom už na spomínané vyživovacie povinnosti,
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporkyňa 3.12.2013 získala živnostenské oprávnenie, v
decembri 2013 dosiahla z tejto činnosti jednorázový príjem 2.037 €, následne od 1.1.2014 dosahuje v

rámci tejto činnosti ňou preukazovaný príjem minimálne v priemernej výške 626 €, čo je v konečnom
dôsledku ďalší nárast jej príjmov o ďalších minimálne 200 € mesačne. Súd zároveň musel zohľadniť
skutočnosť, že z finančných prostriedkov, ktoré rodina matky odporkyne získala pri odchode zo Š. a pri
zohľadnení na ňu pripadajúcej polovice (po zohľadnení toho, že rovnaká čiastka mesačne by pripadala
aj na jej manžela), mali a mohli s manželom nakladať tak, aby odporkyňa bola schopná prispievať na

úhradu zvýšených potrieb navrhovateľky, preto odporkyňa tieto prostriedky mala vynaložiť jednoznačne
uváženejšie a zodpovednejšie než tieto v reáli použila.

Súd zároveň poznamenáva, že pri stanovení výšky výživného, v súlade s citovaným zákonným
ustanovením, vychádza nielen z reálnych príjmov na strane povinného rodiča, ale je povinný
zohľadňovať aj tzv. potencionalitu príjmov, to znamená príjmy, ktoré by povinný rodič mohol dosahovať

využitím svojich možností a schopností, pracovných skúseností, čo jednoznačne v danom prípadepoužil aj vo vzťahu k odporkyni ako povinnému rodičovi a to tým skôr, že odporkyňa napriek neustále
narastajúcim odôvodneným potrebám navrhovateľky v minulosti ani v súčasnosti, ani v jednotlivých
obdobiach, kedy sa jej finančná situácia nepomerne zlepšovala oproti času ostatnej úprave výživného,

dobrovoľne nerešpektovala právo dieťaťa, podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a aj v časoch,
keď jej finančná situácia bola výrazne lepšia než v čase ostatnej úpravy výživného, hradila len pôvodne
súdomurčenévýživné,pričomvyživovaciapovinnosťrodičavočidieťaťuniejepodmienenározhodnutím
súdu, ide o morálnu povinnosť, navyše povinnosť vyplývajúcu priamo zo zákona, kde súd je nútený
zasahovať len vtedy, ak takáto základná povinnosť rodiča nie je plnená dobrovoľne a úlohou súdu je v

takýchto prípadoch už len určiť konkrétnu výšku takéhoto výživného, odporkyni nič nebránilo, vzhľadom
na to, že si je a musí byť vedomá takejto svojej povinnosti, výživné primerane upraviť, či už po dohode
s otcom navrhovateľky v čase jej maloletosti alebo priamo po dohode sa navrhovateľkou, v krajnom
prípade na základe vlastného uváženia.

Súd vzhľadom na uvedené, v žiadnom prípade sa nestotožnil s opakovanými tvrdeniami navrhovateľky
o živote na hranici chudoby a opätovne poukazuje na to, že ak by odporkyňa so svojimi finančnými

prostriedkami nakladal zodpovedne, dostatočne využívala svoje možnosti a schopnosti, jej finančná
situácia by bola počas celého sporného obdobia taká, že by bola spôsobila prispievať na úhradu potrieb
navrhovateľky minimálne toho času súdom upraveným výživným.

Pri stanovení výšky výživného, súd zároveň, ako už bolo uvedené, prihliadol aj na majetkové pomery
ako otca navrhovateľky, tak i odporkyne, ktorá sa stala spolu s manželom vlastníčkou rodinného domu a

auta a pričom je potrebné poukázať na to, že žiadne iné plnenia než sú vyživovacie povinnosti na strane
povinného rodiča nemajú prednosť pred hradením výživného, preto súd nemohol zohľadniť výdavky na
strane odporkyne súvisiace s úhradou hypotéky, úrokov hypotéky, či ďalších obdobných platieb, naopak,
takéto prostriedky v súlade s citovaným ustanovením § 62 Zákona o rodine, mala odporkyňa použiť na
úhradu potrieb jej detí, vrátane navrhovateľky.

Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane odporkyne voči navrhovateľke k vzniku dlžného
výživného za obdobie od 14.12.2012 do 30.4.2014 vo výške 1.704,12 €, (čo je rozdiel medzi pôvodne
súdom určeným výživným 1.500 Sk (v prepočte 49,79 € a novourčenými výškami výživného, z čoho
vyplýva, že za pomernú časť 18 dní mesiaca december 2012 v zmysle novostanoveného výživného
odporkyňa mala uhradiť 69,67 €, pričom uhradila z ňou plateného pôvodne určeného výživného za

uvedené dni len 28,91 €, čo je rozdiel v uvedenom mesiaci 40,76 € a rozdiel určeného výživného 120 €
za 7 mesiacov roka 2013 a odporkyňou hradeným výživným 49,79 €, za ďalších 5 mesiacov roka 2013
rozdiel medzi sumou 180 € a odporkyňou platených 49,79 €, rovnako ako za prvé štyri mesiace roka
2014 rozdiel medzi určenou sumou 180 € a odporkyňou platenou sumou 49,79 €), ktoré dlžné výživné
súd zaviazal odporkyňu zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám navrhovateľky.

Z vyššie uvedených dôvodov návrh navrhovateľky, ktorým žiadala o zvýšenie výživného na 220 €
mesačne súd zamietol a z rovnako vyššie uvedených dôvodov súd návrh odporkyne na zníženie
výživného zamietol ako nedôvodný, keďže neboli zistené skutočnosti odôvodňujúce rozhodnutie súdu
o znížení výživného.

Súd rozhodol, v súlade s ustanovením § 148 O.s.p., podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania proti

účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie
od súdnych poplatkov, o povinnosti odporkyne nahradiť trovy štátu vo výške 460,82 €, ktoré vznikli
vyplatením odmeny do konania pribratému tlmočníkovi v sume 460,82 € za ním vykonané preklady,
keďže navrhovateľka opakovane založila do spisu listinné dôkazy v cudzom jazyku bez prekladu do
slovenského jazyka, prečo súd bol povinný zabezpečiť takéto preklady.

O náhrade trov účastníkov konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z
účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže navrhovateľka mala v konaní úspech len
čiastočný (a odporkyňa bola v celom rozsahu neúspešnou).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2
O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na

súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).