Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. apríl 2014

Súd: Okresný súd Bánovce n/B
Spisová značka: 5C/186/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3212204633
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Anovčin

ECLI: ECLI:SK:OSBN:2014:3212204633.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci

žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, zastúpený: Fridrich Paľko,
s. r. o., IČO: 36 864 421, Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou dňa 27.09.2012 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu
125,- eur z titulu majetkovej škody a sumu 331,92 eur z titulu nemajetkovej ujmy a náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že ako oprávnený subjekt navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre
vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému G. Č., nar. XX.XX.XXXX, ktorá mu voči nemu vznikla zo
zmluvy o úvere č. 3291459. Súdny exekútor požiadal Okresný súd Bánovce nad Bebravou (ďalej aj
len "exekučný súd") o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Povinnosťou exekučného súdu bolo

rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia do 15 dní od jej doručenia súdu. Exekučný súd rozhodol o
žiadosti až dňa 01.02.2011, pričom konanie začalo dňa 05.08.2010. K rozhodnutiu o žiadosti tak došlo
po uplynutí zákonom stanovenej doby, čo žalobca považuje za nesprávny úradný postup exekučného
súdu, ktorým mu bola spôsobená majetková škoda a aj nemajetková ujma. Majetková škoda predstavuje
súčetnákladovžalobcunasprávupohľadávkyprostredníctvompracovnýchvýkonovjehozamestnancov
pomocou informačného systému, nákladov na udržiavanie a správu informačného systému a na
administratívne spracovanie a doručenie urgencií exekučnému súdu. Uvedené náklady vynaložil

žalobca v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia súdu a
rozhodnutím o nej. Výška hmotnej škody je pritom stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných
nákladov z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Samotné
konštatovanieporušeniaprávanasúdnuochranuniejedostatočnýmzadosťučinenímvzhľadomnaujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom, a preto si žalobca uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch. Nesprávny úradný postup exekučného súdu je dôsledkom jeho nesústredenej činnosti
takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu

majetkových práv žalobcu. Náhradu nemajetkovej ujmy vníma žalobca ako spravodlivú satisfakciu za
konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov a základných práv. Neexistencia akéhokoľvek účinného
vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do
zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia stratenéhočasu, vyvolala u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity
frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Úplne zbytočné
a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s

vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstva zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu,
ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu
spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným zásahom
vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní
ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Žalobca si uplatnil nemajetkovú ujmu vo výške, ktorá alikvotne

zodpovedá sume cca 660,- eur, ktorá v zmysle rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej
republiky patrí za každý rok poznačený prieťahmi.

Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila a žiadala žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť a zaviazať
žalobcu, aby jej nahradil trovy konania. Poukázala na to, že v žalobe nie sú uvedené relevantné údaje
týkajúce sa exekučnej veci (spisová značka, dátumy a pod.) a nie je ani jasný titul uplatneného nároku,

keď žalobca namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov, rozhodnutie o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia a nerozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Podľa žalovanej všeobecný súd
nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu a toto právo má iba predseda súdu alebo Ústavný
súd SR. Podľa žalovanej nárok na súde bol uplatnený predčasne, keďže neuplynulo 6 mesiacov od
prijatia žiadosti žalobcu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Okrem toho žiadosti

žalobcu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody žalobca nedoplnil o žiadané informácie
týkajúce sa výšky škody, kedy sa o škode dozvedel, či podával sťažnosti na prieťahy, neposkytol žiadnu
súčinnosť a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, a preto nárok
žalobcu nepovažuje žalovaná za predbežne prerokovaný. Lehota 15 dní podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. S

poukazom na ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 (v znení účinnom od 01.01.2003) žalovaná uviedla, že
žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti,
že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie
ESĽP alebo Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. Nie je tak preukázaný nesprávny úradný postup súdu spočívajúci v

existencii prieťahov. Žalobca nepreukázal vznik a ani výšku materiálnej škody a nepreukázal ani vznik
nemajetkovej ujmy a ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Napokon žalovaná
poukázala na aspekt dobrých mravov. Podľa žalovanej žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca
neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Pokiaľ
si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, ktorá mu mala vzniknúť práve pri spornej a

negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu, považuje žalovaná jeho postup za konanie, ktoré
je v rozpore s dobrými mravmi.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa účastníci a ich zástupcovia nedostavili. Žalovaná
svoju neúčasť ospravedlnila a súhlasila, aby súd pojednával v jej neprítomnosti. Žalobca niekoľko

dní pred pojednávaním doručil súdu mailom návrh na zrušenie pojednávania z dôvodu objektívneho
porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu spolu s návrhom na prerušenie konania. Žiadosť o zrušenie
(odročenie) pojednávania vyhodnotil súd za nedôvodnú. Žalobca v žiadosti poukázal na žalobu, v ktorej
namietal zaujatosť sudcov tunajšieho súdu, no o jeho námietke už bolo právoplatne rozhodnuté a
žalobca žiadne nové dôvody neuviedol. Rovnako nebol dôvod na zrušenie resp. odročenie pojednávania

z dôvodu podaného návrhu na prerušenie konania, pretože ak by mal súd akceptovať takéto návrhy
na zrušenie alebo odročenie pojednávania za účelom rozhodnutia o návrhu na prerušenie konania a aj
niekoľkokrát rozhodovať o návrhoch na prerušenie konania podaných z tých istých dôvodov a následne
čakaťnaprávoplatnosťtakéhotorozhodnutiaapotomznovuurčiťtermínpojednávania,nebolobymožné
pristúpiť k prejednaniu veci a k rozhodnutiu vo veci samej, čím by bol popretý zmysel a účel súdneho

konania, porušené právo na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov minimálne jedného
z účastníkov, nehovoriac o porušení zásady hospodárnosti. Žalobca navrhol konanie prerušiť až do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") o ústavnej
sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva
na nestranný súd, a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia

sudcu povereného prejednávaním veci. Návrh na prerušenie konania odôvodnil tým, že s rozhodnutím
krajského súdu nesúhlasí, považuje ho za nesprávne, zakladajúce zásah do jeho základných práv,
konkrétne do práva na zákonného sudcu, práva na prerokovanie veci nestranným súdom a práva na
spravodlivý súdny proces. Z týchto dôvodov podal sťažnosť na Ústavný súd a navrhol, aby Ústavný súdokrem iného zrušil uvedené rozhodnutie krajského súdu. Zároveň navrhol, aby Ústavný súd rozhodol
o odklade vykonateľnosti uznesenia krajského súdu. V konaní pred Ústavným súdom sa tak rozhoduje
o otázke, ktorú nie je oprávnený riešiť súd v tomto konaní. Konanie pred Ústavným súdom je zároveň

konaním, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Tým sú dané dôvody
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
platnom znení (ďalej len "O. s. p.") a podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p.

Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to písomných podaní

účastníkovaspisuOkresnéhosúdBánovcenadBebravouspis.zn.4Er/844/2010.Súdujezjehočinnosti
známe, že žalobca podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na Ministerstve
spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo) aj v tejto veci. Žiadosti navrhovateľ podával
v dňoch 23.04.2012, 25.05.2012 a 25.09.2012. Kópie podaných žiadostí sú zaevidované na Okresnom
súde Bánovce nad Bebravou pod spis. zn. Spr/843/2012.

Z vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav. Dňa 05.08.2010 podal žalobca ako oprávnený
návrh na vykonanie exekúcie na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so
sídlom v Bratislave. Domáhal sa vymoženia pohľadávky na podklade exekučného titulu Rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu voči povinnému G. Č.. Exekučné konanie bolo vedené u súdneho
exekútora pod spis. zn. EX 12709/10 a na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod spis.

zn. 4Er/844/2010. Exekútor požiadal tunajší súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa
12.10.2010. Uznesením č. k. 4Er/844/2010-9 zo dňa 25.11.2010 exekučný súd zamietol žiadosť o
udelenie poverenia. Uznesenie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia nadobudlo právoplatnosť dňa
28.12.2010.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.06.2010 súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor

žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v znení do 31.12.2012;

ďalej len "zákon") štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej

moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda
vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným
postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013 štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo

iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za
nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup
alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b)Ústavy Slovenskej republiky. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov

vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky

o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho

neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. a), b), c), d) zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk,
ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím
najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému
v súkromnom živote, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 2 O. s. p., ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí

pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie,
ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Podľa § 154 ods. 1 O. s. p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Súd zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a
preto ju zamietol. Súd najskôr skúmal, či sú splnené podmienky konania. Žalovaná namietala, že vo veci
konajúci súd nie je oprávnený skúmať prieťahy v konaní. S týmto názorom sa súd nestotožnil a je toho

názoru, že je daná jeho právomoc vo veci konať. Vo veciach náhrady škody podľa zákona č. 514/2003
Z. z. sú oprávnené konať okresné súdy. Právnym základom nároku na náhradu škody podľa citovaného
zákonného ustanovenia môže byť nezákonnosť rozhodnutia, ako aj nesprávny úradný postup súdu,
pričom tento môže spočívať aj v nerozhodnutí súdu v zákonnej lehote alebo v zbytočných prieťahoch
v konaní. Pokiaľ sa žalobca domáha náhrady škody podľa citovaného zákona na základe nesprávneho

úradného postupu exekučného súdu alebo na základe nezákonného rozhodnutia exekučného súdu, je
tak daná právomoc a príslušnosť okresného súdu tento nárok vecne posúdiť, prejednať a rozhodnúť
o ňom. Jednou z podmienok konania o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, alebo
nesprávnym úradným postupom, je predbežné prerokovanie na základe písomnej žiadosti poškodenéhoo predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 15 zákona. V tejto veci žalobca podal
žalobný návrh skôr, než uplynula lehota 6 mesiacov od prijatia jeho písomnej žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody ministerstvom. Čiže v čase začatia konania nebola splnená

podmienka na podanie žaloby, keďže od prijatia žiadosti ministerstvom do podania žaloby neuplynula
lehota 6 mesiacov. Ministerstvo však nárok žalobcu do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti
neuspokojilo a táto lehota uplynula skôr, než súd vo veci rozhodol. Námietku žalovaného o nesplnení
podmienky predbežného prerokovania nároku vyhodnotil súd ako nedôvodnú. Podľa názoru súdu ide
v tomto prípade o taký nedostatok podmienky konania, ktorý je odstrániteľný, a ktorý v konaní bol

odstránený tým, že v priebehu konania uplynulo od prijatia žiadosti ministerstvom do dňa rozhodnutia
súdu viac ako 6 mesiacov a ministerstvo v tejto lehote nárok žalobcu na náhradu škody neuspokojilo.
Tým bola splnená podmienka, aby súd mohol vo veci konať a o predmete sporu vecne rozhodnúť,
pričom pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. V tomto nebolo potrebné vykonávať
ani dokazovanie oboznámením spisu ministerstva k predbežnému prerokovaniu nároku žalobcu na
náhradu škody a tento dôkaz ako nadbytočný súd ani nevykonal. Skutočnosť, že žalobca žiadosť

podal, nebola sporná a vyplýva aj zo samotnej žiadosti žalobcu, ktorá je opatrená podacou pečiatkou
ministerstva, a ktorej kópia je na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou založená v spise pod spis.
zn. Spr/843/2012. Taktiež niet dôvod vykonávať takýto dôkaz za účelom zistenia uplynutia času a
ani za účelom zisťovania, či bol nárok žalobcu uspokojený, keď už z vyjadrenia žalovanej vyplýva,
že nebol. Pokiaľ žalovaná namietala procesné nedostatky žaloby, tak je pravdou, že žaloba mala

nedostatky, no nie také, aby odôvodňovali postup súdu podľa ust. § 43 ods. 1 O.s.p. Žalobca uviedol
v žalobe rozhodujúce skutočnosti a z označenia veci bolo možné zistiť, z ktorej konkrétnej exekučnej
veci svoj nárok odvodzuje. Taktiež nebolo potrebné predkladať listiny z exekučného spisu, keďže tento
je spisom tunajšieho súdu a všetky relevantné skutočnosti možno z neho zistiť. Námietka žalovanej,
že žaloba je zmätočná, je neopodstatnená. Žalobca svoj nárok na náhradu škody skutkovo zdôvodnil

a nie je potrebné, aby ho aj právne posúdil. Žalobca svoj nárok vo svojom základe zdôvodňoval
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu. Tento mal spočívať v nerozhodnutí o žiadosti o
udelenie poverenia v lehote stanovenej Exekučným poriadkom. Z uvedeného dospel súd k záveru, že
nárok žalobcu je uplatnený pre nesprávny úradný postup - nerozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia
v exekučnom konaní v zákonnej lehote. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdené nerozhodnutie v zákonnej lehote,

resp. prieťahy v exekučnom konaní, tak súd dospel k záveru, že k takémuto nesprávnemu úradnému
postupu zo strany exekučného súdu nedošlo. Exekučný poriadok v ust. § 44 ods. 2 v čase začatia
exekučného konania stanovoval 15 - dňovú lehotu iba pre udelenie poverenia exekútorovi na vykonanie
exekúcie, ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Táto lehota pritom plynula od doručenia

žiadosti exekútora súdu, nie od začatia exekučného konania. V žiadnom prípade však táto lehota
neplatila pre iné rozhodnutie súdu o žiadosti exekútora, a to ani na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia, ani na rozhodnutie o zastavení exekučného konania. Pre iné rozhodnutie o žiadosti
o udelenie poverenia tak platila iba všeobecná povinnosť konať a rozhodnúť o nej v primeranom čase
bez zbytočných prieťahov tak, aby to zodpovedalo právu oprávneného na súdnu ochranu v zmysle

čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V
danom prípade exekučný súd o žiadosti rozhodol do dvoch mesiacov od doručenia žiadosti exekučnému
súdu. Dobu od podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia o nej
nemožno považovať za prieťahy v konaní, ani za rozhodnutie v lehote, ktorá by bola neprimeraná vo
vzťahu k právu žalobcu na súdnu ochranu - právu, aby jeho vec bola v primeranej lehote prejednaná

a rozhodnutá, a to aj s poukazom na potrebu skúmania exekučného titulu. Žalovaná považovala nárok
žalobcu za nepreukázaný aj z iného dôvodu, a to z dôvodu nepreukázania ani jednej zo skutočností
uvedených v § 9 ods. 2 zákona v znení účinnom od 01.01.2013. Aj z tohto hľadiska by síce bol nárok
žalobcu nepreukázaný a nedôvodný, no podľa názoru súdu nemožno toto ustanovenie v danej veci
aplikovať, keďže exekučné konanie bolo skončené podstatne skôr, než nadobudlo účinnosť uvedené

ustanovenie, a taktiež žalobca svoj nárok uplatnil skôr, než nadobudlo účinnosť uvedené ustanovenie.
Žalobca podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku a aj žalobu pred nadobudnutím účinnosti
uvedeného ustanovenia a hoc sa javí byť uvedené ustanovenie procesného charakteru a novela zákona,
ktorou bolo zavedené, nemá žiadne prechodné ustanovenia, nemožno ho použiť, pretože súd by to
považoval za retroaktívne a exekučné konanie prebiehalo a žalobca sa svojho nároku na náhradu škody

začal domáhať v čase, keď uvedené ustanovenie nebolo podmienkou preukázania nároku na náhradu
škody a nebolo tak ani povinnosťou žalobcu podávať sťažnosť na prieťahy v konaní, prípadne iným, v
uvedenom ustanovení uvedeným prostriedkom preukazovať základ svojho nároku na náhradu škody.
Keďže nárok žalobcu bol nedôvodný už z hľadiska jeho právneho základu, keďže súd nezistil nesprávnyúradný postup v postupe exekučného súdu, je tak bezpredmetné zaoberať sa vznikom škody, jej výškou
a príčinnou súvislosťou medzi postupom exekučného súdu a škodou žalobcu a za týmto účelom nie je
potrebné vykonávať ani žiadne ďalšie dokazovanie. Žalobca založil do jedného z konaní v obdobnej veci

originál znaleckého posudku, ktorý považuje za dôležitý dôkaz vo veciach, v ktorých sa domáha náhrady
škody voči štátu z dôvodu nesprávnych úradných postupov exekučných súdov. Súd do tohto spisu síce
založil jeho kópiu, no vykonanie dôkazu touto listinou nevykonal. Tento posudok nie je dôkazom, ktorý
by mal význam v prejednávanej veci. Ide o znalecký posudok č. 1/2013 vypracovaný znalcom doc. JUDr.
PhDr. Miroslavom Slašťanom, PhD. na žiadosť žalobcu za účelom zistenia, či je právom EÚ zakázané,

aby majetkové spory, v ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ, mohli byť rozhodované rozhodcom
alebo rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní. Bez ohľadu na posúdenie tejto otázky nemá
akákoľvek odpoveď na ňu význam pre toto konanie, pretože nesprávny úradný postup spočívajúci v
nerozhodnutí v zákonnej lehote v exekučnom konaní možno objektívne zistiť iba dôkazom, ktorým je
oboznámenie exekučného spisu. Z ústavnej sťažnosti, ktorú mal žalobca v tejto veci podať, vyplýva, že
žalobca mienil v tomto konaní navrhnúť vypočutie svedkov, a to z osôb pôsobiacich na exekučnom súde

vovzťahuknesprávnemuúradnémupostupuexekučnéhosúdu.Žalobcariadnymprocesnýmspôsobom
v konečnom dôsledku takýto dôkaz nenavrhol, no napriek tomu súd konštatuje, že v prejednávanej
veci by bolo nadbytočné vykonávať akékoľvek dokazovanie výsluchom svedkov z uvedených osôb, keď
jediným objektívnym dôkazom o prípadných prieťahoch v konaní, resp. o inom nesprávnom úradnom
postupe súdu môže byť iba exekučný spis, z ktorého sú zrejme všetky úkony a rozhodnutia súdu v danej

veci, ako aj dĺžka konania a čas vykonávania jednotlivých úkonov. Keďže žaloba bola nedôvodná už v
samotnom právnom základe uplatneného nároku, niet dôvod zaoberať sa požadovanými náhradami z
hľadiska dobrých mravov, keď tento aspekt namietala žalovaná, a nebol ani dôvod vo veci rozhodnúť
medzitýmnym rozsudkom o právnom základe uplatneného nároku.

Po preskúmaní návrhu na prerušenie konania dospel súd k záveru, že návrh na prerušenie konania nie
je dôvodný a tento zamietol. Aj keď žalobca v tomto konaní už raz podal návrh na prerušenie konania
z totožných dôvodov a tento bol právoplatne zamietnutý, súd z dôvodu procesnej čistoty napokon
rozhodol o ďalšom návrhu žalobcu na prerušenie konania. Súd ho zamietol z tých istých dôvodov
ako predchádzajúci návrh, keďže nedošlo k žiadnej zmene pomerov. V zmysle § 109 ods. 1 písm.

b) OSP súd obligatórne preruší konanie, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní
oprávnený riešiť. Žalobca tvrdí, že podal na Ústavnom súde sťažnosť, ktorej predmetom je namietanie
porušenia práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd. Žalobca nepreukázal, že
takúto sťažnosť skutočne podal a pokiaľ ju aj podal, nie je takáto okolnosť sama o sebe dôvodom na
prerušenie konania. V tomto prípade vylúčenie sudcov okresného súdu nie je prejudiciálnou otázkou,

ktorú nie je súd v tomto konaní oprávnený riešiť. Okresný súd túto otázku v konaní riešil v súlade s
§ 16 O. s. p., keď námietku zaujatosti vznesenú žalobcom predložil nadriadenému súdu a nadriadený
Krajský súd v Trenčíne bol oprávnený taktiež túto otázku riešiť a o námietke zaujatosti žalobcu rozhodol.
Pokiaľ ide o dôvod prerušenia konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p., tak v tomto prípade ide o
možnosť súdu prerušiť konanie, no ani podľa tohto ustanovenia nie sú splnené podmienky na prerušenie

konania. Žalobca nepreukázal, že prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam
pre rozhodnutie súdu v tejto veci. Jednak nepreukázal podanie sťažnosti na Ústavnom súde a ani to,
že Ústavný súd o nej ďalej koná. Pokiaľ by však žalobca uvedenú sťažnosť podal a Ústavný súd o nej
konal, nejde podľa názoru súdu o otázku, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, keďže ide o
procesnú otázku a nie o otázku, ktorá je prejudiciálnou vo vzťahu k riešeniu sporu vo veci samej.

Na pojednávaní súd o trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnej žalovanej
priznal náhradu trov konania ako budú uvedené v písomnom vyhotovení rozsudku. Keďže žalovaná
trovy konania nevyčíslila v lehote podľa § 151 ods. 1 O. s. p. a zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú,
rozhodol súd, že jej náhradu trov konania nepriznáva, keď v zmysle § 151 ods. 2 O. s. p. nie je viazaný

rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania - výrokom vyhláseného rozsudku o náhrade trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou na Krajský súd v Trenčíne.Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a podľa § 205 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku. Musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným

počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k nasledovným vadám (§221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku):
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

- bol odvolacím súdom schválený zmier.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody

odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.