Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. apríl 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/67/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711203583
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5711203583.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Martine samosudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci navrhovateľa: Stredná

odborná škola obchodu a služieb so sídlom Stavbárska 11, 036 80 Martin, zastúpeného splnomocneným
zástupcom JUDr. Danielom Vankom, advokátom so sídlom v Martine, A. Kmeťa 13/413 proti odporkyni:
S.N.,J..X.XX.XXXX,G.Z.E.XXXX/XX,XXXXXS.,zastúpenejJUDr.MiriamPodhradskou,advokátkou
so sídlom v Martine, J. Kráľa 8, o zaplatenie 3.552,46 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 3 251,87 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd konanie v časti návrhu o zaplatenie 300,59 € zastavuje.

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným dňa 25. 3. 2011 žiadal zaviazať odporkyňu zaplatiť žalovanú sumu. Vo
svojom písomnom návrhu uviedol, že odporkyňa mala uzatvorený s navrhovateľom pracovný pomer
od 11. 1. 1994 na základe Pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 11. 1. 1994. Odporkyňa bola naposledy
zaradená na pozíciu vedúcej školskej kuchyne. Pracovný pomer bol ukončený zo strany zamestnávateľa
podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP dňa 31. 3. 2010. Odporkyňa mala uzatvorená dohodu o hmotnej
zodpovednosti.

Na základe príkazu riaditeľa navrhovateľa zo dňa 8. 3. 2010 sa vykonala v školskej jedálni kontrolná
inventúra k 8. 3. 2010. Inventarizačná skupina vychádzala z podkladov, ktoré obdŕžala od odporkyne
a podľa stavu, v akom sa v danom čase nachádzali sklady potravín, ktoré sprístupnila odporkyňa k
inventúre. Odporkyňa na základe vykonanej inventúry podpísala výsledok inventúry v inventarizačnom
zápise, ako aj zápisnicu zo zasadnutia škodovej komisie. Podľa inventúry bolo zistené manko vo výške
3 504,31 €. Odporkyňa dňa 12. 3. 2010 písomne uznala manko vo výške 3 504,31 € a zaviazala sa

manko uhradiť jednorázovo do 31. 3. 2010. Odporkyňa následne dňa 15. 3. 2010 a dňa 17. 3. 2010
požiadala o opätovnú inventúru pričom spochybnila prácu inventarizačnej skupiny. Taktiež odstúpila od
Dohody o náhrade manka.

Navrhovateľzdôvoduvyššieuvedenéhonariadilpríkazomzodňa18.3.2010opätovnúinventarizáciuku
dňu 18. 3. 2010 s vyšším počtom členov inventarizačnej skupiny za účelom hĺbkovej kontroly na každom
tovare. Odporkyňa bola písomne vyzvaná na predloženie listín potrebných k vykonaniu inventúry.

K vydaniu týchto dokladov (listín) mala odporkyňa odmietavý postoj. Na výzvu navrhovateľa uviedla
svoju výhradu na list, ktorý jej doručil navrhovateľ. Podľa navrhovateľa nemala argumentácia odporkyne
právny ani vecný základ.Inventúra sa začala vykonávať v piatok dňa 19. 3. 2010. Z dôvodu, že sa vykonávala kontrola aj
na trvanlivosť (záruku) jednotlivých potravín, čo bolo náročné pre inventarizačnú skupinu, bola dňa
19. 3. 2010 inventúra prerušená s tým, že sa bude pokračovať v inventúre v pondelok dňa 22. 3.

2010. V uvedený deň bolo inventarizačnou skupinou zistené, že odporkyňa manipulovala so zásobami
potravín počas víkendu aj napriek tomu, že prebiehala inventúra. Odporkyňa v rozpore s pokynmi
navrhovateľa si sama cez víkend organizovala akciu v školskej jedálni. Dňa 22. 3. 2010 sa odporkyňa
správala neadekvátne danému stavu, čo dokazujú aj jej písomné vyjadrenia na oznámení navrhovateľa
o zastavení činnosti školskej kuchyne a nerešpektovanie svojho priameho nadriadeného. Z daného

dôvodu musel voči odporkyni zakročiť riaditeľ školy. Dňa 22. 3. 2010 inventarizačná skupina podpísala
Inventarizačné súpisky na tovar, ktorý sa skutočne nachádzal v skladoch školskej jedálne a taktiež
podpísala aj súpisku potravín, ktoré boli po záruke. Tieto inventarizačné súpisky (skutočne zistený stav)
podpísala aj odporkyňa, s čím vyjadrila súhlas, nakoľko nespochybnila ani jednu položku.

Taktiež dňa 23. 3. 2010 inventarizačná komisia vypracovala stanovisko k zisteným skutočnostiam.

Odporkyňa bola vyzvaná, aby sa vyjadrila k danému stanovisku. Odporkyňa odmietla podpísať
stanovisko s tým, že si ho musí najskôr preštudovať a potom sa vyjadrí. Odporkyňa dňa 24. 3. 2010
vrátila stanovisko bez vysvetlenia a podpisu. Týmto inventarizačná skupina ukončila svoju činnosť a vec
postúpila na škodovú komisiu.

Nazákladevýsledkovinventarizačnejkomisiesadňa24.3.2010a25.3.2010zišlanasvojomzasadnutí
škodová komisia navrhovateľa. Odporkyňa sa odmietla vyjadriť k zisteným nedostatkom a požiadal o
fotokópiu zápisnice na preštudovanie a vyjadrenie. Bola určená lehota do 26. 3. 2010.

Na základe vyjadrenia odporkyne zasadla opäť škodová komisia. Odporkyňa v čase vykonávania

inventarizácie poskytla inventarizačnej komisii nesprávne ceny a u niektorých potravín ceny odmietla
predložiť, čo malo za následok skreslený údaj o hodnote potravín po záručnej dobe. Po vydokladovaní
správnych údajov od odporkyne a následnom overení škodovou komisiou bola celková výška potravín
po záručnej dobe upravená na 2 272,94 €. Škodová komisia dňa 26. 3. 2010 za účasti odporkyne ustálila
manko vo výške 779,59 €. Škodová komisia za účasti odporkyne ustálila aj škodu na potravinách vo

výše 2 272,94 €.

Odporkyňa dňa 29. 3. 2010 do zápisnice zo škodovej komisie uznala manko vo výške 779,59 €,
ktoré sa zaviazala splatiť na účet navrhovateľa po 50 €. Škodu na potravinách vo výške 2 272,94 €
uznala, avšak jej nahradenie chcela riešiť cez poisťovňu. Zároveň priznala svoju vinu na spôsobenej

škode čiastočne, pričom neuviedla, kto iný za túto škodu zodpovedá. Len odporkyňa bola hmotne
zodpovednou pracovníčkou, ktorá zabezpečovala nákup a pohyb (upotrebenie) potravín v sklade.

V súvislosti s nástupom odporkyne na práceneschopnosť a taktiež z dôvodu, že došlo k ukončeniu
pracovného pomeru s odporkyňou bola vykonaná ku dňu 30. 3. 2010 odovzdávajúca a preberajúca

inventúra. Inventúra prebiehala v čase od 31. 3. 2010 do 9. 4. 2010. Dňa 22. 4. 2010 zasadala škodová
komisia, ktorá ustálila manko vo výške 499,93 €, za ktoré zodpovedá odporkyňa. Manko vzniklo tým,
že odporkyňa vymazala z počítača kartotéku v roku 2010, čo sa dá zdokladovať zostavou k 1. 3. 2010.
Odporkyňa mala podľa pokynu od navrhovateľa nahrať inventúry stav - fyzický z inventúry k 18. 3. 2010
vovýške5800,24€,čobolrozdiel351,42€.Príjemkanesúhlasilaanisinventúrnymzoznamompoložiek.

Nakoľko navrhovateľ nemohol takýto postup odporkyne akceptovať, t.j. nezmyselnosť v položkách a
v cenách, pristúpil k tomu, že zabezpečil prostredníctvom odborníka na počítače obnovu vymazaných
údajov odporkyňou a nahodenie inventárneho stavu z inventúry k 18. 3. 2010. Po obnove sa nahodili
správne ceny na položky a tým sa zistilo, že odporkyňa podvodným konaním chcela skryť manko vo

výške 499,93 €.

Odporkyňa svojím konaním spôsobila manko na potravinách, ktoré jej boli zverené a to vo výške 1
279,52 €.

Odporkyňa spôsobila aj škodu a to tým, že nakúpené potraviny (suroviny pre prípravu stavy v školskej
jedálni) neboli spotrebované v záručnej dobe. Odporkyňa nemala prehľad o potravinách, čo sa okrem
iného týkalo aj doby ich spotreby. Nedôslednosťou zo strany odporkyne došlo k tomu, že tieto potraviny(suroviny) museli byť odstránené zo skladov a vylúčené pre ďalšie použitie. Týmto konaním zo strany
odporkyne došlo na strane navrhovateľa ku škode vo výške 2 272,94 €.

Priemerný hrubý zárobok odporkyne bol u navrhovateľa 569,50 €, čo je jej funkčný plat. Priemerný hrubý
zárobok podľa § 29 ods. 3 a 4 zákona SR č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní zamestnancov pri výkone
práce vo verejnom záujme je funkčný plat v danom mesiaci.

Odporkyňa sa na výzvu súdu k návrhu na začatie konania písomne nevyjadrila.

V uvedenej právnej veci súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, znaleckým
posudkom znalkyne Ing. Bartákovej, pracovnou zmluvou odporkyne, dohodou o hmotnej zodpovednosti,
inventarizačnými zápismi, dohodou o náhrade manka, odstúpením od tejto dohody, príkazom na
inventúru, oznámením navrhovateľa o predložení dokladov, zastavenie činnosti školskej kuchyne,
inventarizačný zápis a stanovisko inventarizačnej komisie, zápis škodovej komisie a zistil nasledovný

skutkový stav:

Odporkyňa bola v trvalom pracovnom pomere u navrhovateľa na základe pracovnej zmluvy uzavretej
dňa 11. 1. 1994, následne došlo k ukončeniu jej pracovného pomeru ku dňu 31. 3. 2010, avšak
toto ukončenie bolo predmetom súdneho sporu, kedy zostal zachovaný pracovný pomer odporkyne.

Následne jej bola daná výpoveď z organizačných dôvodov, pričom toto skončenie pracovného pomeru
je predmetom iného súdneho konania. V období trvania pracovného pomeru bola vykonaná inventúra v
školskej jedálni, odporkyňa bola zaradená u navrhovateľa v pozícii vedúcej kuchyne - školskej jedálne.
V predmetnom spore dôležité bolo posúdiť inventarizačné obdobie od 31. 12. 2009 do 18. 3. 2010 a
ďalšie inventarizačné obdobie od 18. 3. 2010 do 30. 3. 2010. Zo strany navrhovateľa ako listinné dôkazy

boli predložené inventarizačné zápisy a zápis škodovej komisie, na základe ktorých navrhovateľ ustáli,
že odporkyňa mu spôsobila manko vo výške 779,59 € a škodu na potravinách vo výške 2 272,94 €, na
základe čoho ju žiadal zaviazať k povinnosti zaplatiť mu sumu 3 552,46 €. Súdu ďalej bola predložená
dohoda o náhrade manka uzavretá medzi účastníkmi konania a podpísaná dňa 12. 3. 2010, obsahom
ktorej bolo uznanie manka na základe kontrolnej inventúry 8. 3. 2010 vo výške 3 504,31 €.

Listom zo dňa 17. 3. 2010 (čl. 17) odstúpila odporkyňa od uzavretej dohody dňa 12. 3. 2010.

Dňa 6. 10. 2011 účastníci konania uzavreli dohodu o uznaní škody (čl. 75), obsahom ktorej bolo uznanie
škody na základe mimoriadnej inventarizácie ku dňu 18. 3. 2010, výška škody bola špecifikovaná v

sume 2 272,94 € s tým, že odporkyňa túto škodu v celej výške uznala a mala záujem škodu riešiť
prostredníctvom svojej poisťovne s tým, že pokiaľ by poisťovňa neuhradila celú škodu, zaplatí zvyšok
škody odporkyňa sama. Predmetná dohoda zo dňa 6. 10. 2011 bola odporkyňou predložená Slovenskej
poisťovni a.s., ktorá listom zo dňa 14. 10. 2011 oznámila navrhovateľovi, že zo zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania poukázala poisťovňa vo veci poistenej S. N.

poškodenémuatoStrednejodbornejškoleobchoduaslužiebškodunapotravináchvovýške298,75€.K
uvedenému bol pripojený výpočet s tým, že uplatnená výška náhrady škody bola 2 272,94 €, maximálne
plnenie v zmysle dojednanej poistnej zmluvy bolo 331,94 € a spoluúčasť 10 % predstavovalo sumu
33,19 €, výška poistného plnenia bola poskytnutá vo výške 293,75 €.

Po takto uhradenej škode navrhovateľ odpočítal zo škody zistenej inventúrou ku dňu 18. 3. 2010 plnenie
poskytnutépoisťovňouazostalaneuhradenáčiastka1974,19€,kúhradektorejbolaodporkyňavyzvaná
listom zo dňa 24. 10. 2011 (čl. 73).

Medzi účastníkmi konania bola sporná inventúra, ktorá bola u navrhovateľa vykonaná za obdobie od

31. 12. 2009 do 18. 3. 2010 a za obdobie od 18. 3. 2010 do 30. 3. 2010. Za účelom odstránenia
spornosti, resp. rozporov v inventarizačných zápisoch súd ustanovil vo veci znalkyňu z odboru ekonómie
a manažmentu, ktorej úlohou bolo posúdiť správnosť inventúry a inventarizačných zápisov.

Odporkyňa vypracovala znalecký posudok, v ktorom konštatovala že k inventúre ku dňu 18. 3. 2010 boli

predložené dva inventúrne súpisy, obidva inventúry súpisy boli priložené aj k znaleckému posudku a to
inventúry súpis zásob potravín ku dňu 18. 3. 2010 a inventúry súpis zásob potravín po záručnej lehote
ku dňu 18. 3. 2010. Podľa znalkyne súpisy potravín obsahovali všetky potrebné zákonné náležitosti
okrem, že neobsahovali len zoznam skutočného stavu rozdielu majetku a záväzkov - rozdiel nebolomožné uviesť z dôvodu nepredloženia súpisu potravín, resp. rozdiel nebolo možné uviesť s porovnaním
skutočného stavu a stavu skladovej evidencie - náhradu skutočného stavu do skladovej evidencie.

Inventarizačný záznam z 23. 3. 2010 obsahoval všetky potrebné náležitosti v zmysle zákona o
účtovníctve. Znaleckým skúmaním dostupnou a možnou kontrolou cien bol v inventúre k 18. 3. 2010
zistený rozdiel vo výške 767,02 € a to porovnaním skutočného stavu potravín po záručnej dobe a
účtovného stavu, to znamená, že inventúry rozdiel zistený inventarizačnou a škodovou komisiou k 18.
3. 2010 bolo manko vo výške 767,02 € (u navrhovateľa zistené vo výške 779,59 €).

Na základe znaleckého skúmania znalkyňa konštatovala, že skúmanú inventúru k 18. 3. 2010 možno
považovať čo sa týka zistenia účtovnej hodnoty zásob potravín za správnu. Skutočná hodnota
zásob potravín bola zistená spolu so zodpovednou osobou z dostupnej predloženej skladovej
evidencie. Znaleckým skúmaním zistený rozdiel bol spôsobený pravdepodobne sčítacími chybami a
z rozdielneho zaokrúhľovania, resp. rozdielne zaokrúhlenými jednotkovými cenami. Nebola zistená

žiadna skutočnosť, ktorá by pri zisťovaní skutočného stavu zásob potravín sa dala pokladať za
nesprávnu.

K inventúre ku dňu 30. 3. 2010 bol predložený jeden inventúry súpis a to inventúra zásob od 19.
3. 2010 do 31. 3. 2010. Tento súpis neobsahoval deň začatia inventúry, ku ktorému bola inventúra

vykonaná, deň skončenia inventúry, údaje sú uvedené v inventarizačnom zápise a neobsahovala meno
a priezvisko osôb zodpovedných za zistenie skutočného stavu majetku, záväzkov, rozdielu majetkov a
záväzkov, uvedené sú len podpisové záznamy. Všetky chýbajúce údaje sú uvedené na inventarizačnom
zápise. Zoznam skutočného stavu rozdielu majetku a záväzkov predložený ako samostatný zoznam.
Predmetom skúmania bol predložený inventarizačný zápis zo dňa 9. 4. 2010, ktorý spĺňal všetky

náležitosti, ktoré ukladal zákon o účtovníctve. Inventúra k 30. 3. 2010 bola vykonaná bez hmotne
zodpovednej osoby, navrhovateľom bol zistený v skladovej evidencii nesúlad s inventúrnym záznamom
zisteným inventúrou ku dňu 18. 3. 2010. Znaleckým skúmaním bol zistený inventúrny rozdiel k 30. 3.
2010 v sume 510,66 €. Inventúrny rozdiel zistený inventarizačnou a škodovou komisiou bol manko
vo výške 499,93 € a znaleckým skúmaním zistený inventúry rozdiel bol 510,66 €. Tento rozdiel bol

spôsobený rozdielnym zistením v inventúre k 18. 3. 2010.

Na základe znaleckého skúmania bolo možné konštatovať, že skúmanú inventúru k 30. 3. 2010
možno považovať čo sa týka zistenia účtovej aj skutočnej hodnoty zásob potravín za správnu. Nebola
zistená žiadna skutočnosť, ktorá by pri zisťovaní skutočného stavu zásob potravín sa dala pokladať za

nesprávnu.

Celkove manko zistené na základe obidvoch inventúr a hodnotu potravín po záručnej dobe ustálila
znalkyňa znaleckým dokazovaním nasledovne: potraviny po záručnej dobe k 18. 3. 2010 v sume 2
274,79 €. Celkove manko k 30. 3. 2010 - 1 277,68 € (manko inventúry k 18. 3. 2010- 767,06 €, manko

z inventúry k 30. 3. 2010 - 510,66 €). Zistený rozdiel vznikol len na základe zmeny cien - celkovej ceny
potravín po záručnej dobe, ktorej výška sa zmenila o 1,85 € a hodnota manka bola znížená o 1,84 €,
pre potreby znaleckého dokazovania bolo možné konštatovať, že rozdiel vznikol nedopatrením, resp.
ručným sčítaním zásob v inventúre k 18. 3. 2010.

Po vypracovaní znaleckého posudku vzhľadom na výpočtové závery zo strany navrhovateľa bol návrh
vzatý späť v sume 1,85 € a ďalej bol návrh vzatý v časti späť vo výške 298,75 € (uhradené poisťovňou),
celkove navrhovateľ vzal návrh späť v sume 300,59 €.

Zo strany odporkyne neboli vznesené námietky k čiastočnému späťvzatiu návrhu, z uvedeného súd

konštatuje, že odporkyňa s čiastočným späťvzatím návrhu súhlasila, konaní v časti späťvzatia istiny bolo
zastavené v súlade s ustanovením § 96 ods. 1 O.s.p.

Po vypracovaní znaleckého posudku odporkyňa zaslala vyjadrenie k znaleckému posudku s tým, že
k záverom znaleckého posudku a podkladom pre vypracovanie inventarizačného záznamu, ako aj

podkladom pre znalecké dokazovanie žiadala vypočuť ako svedkov K. E., S. O. M. M. A.. Následne z jej
strany na pojednávaní bolo prednesené stanovisko, že nežiada vypočuť žiadneho z uvedených svedkov.
Odporkyňa nenavrhla vykonať žiadne následné dokazovanie, nepredložila ani iné listinné dôkazy okremtých, ktoré sa v spise nachádzali aj v čase znaleckého dokazovania, resp. vypracovania znaleckého
posudku.

Pretože zo strany odporkyne neboli produkované žiadne návrhy na vykonanie dokazovania a súd
považoval znalecký posudok za hodnoverný a správny, pri rozhodovaní vo veci samej znalecký posudok
bol podkladom pre posúdenie nároku navrhovateľa.

Odporkyňa ako zamestnankyňa navrhovateľa mala podpísanú pracovnú zmluvu a zároveň dohodu o

hmotnej zodpovednosti.

Podľa ustanovenia § 186 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný
nahradiť zamestnávateľovi skutočný škodu a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do
predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.

Podľa ustanovenia § 186 ods. 2 Zákonníka práce náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú
zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu
rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým
škodu spôsobil. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa
ustanovenia § 182 - 185, alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu, alebo po požití

omamných látok alebo psychotropných látok.

Podľa ustanovenia § 189 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok, alebo
stratu predmetov je povinný nahradiť schodok, alebo stratu v plnej sume.

Zo strany navrhovateľa bol uplatnený nárok pozostávajúci z uplatneného nároku na náhradu škody a to v
návrhu uvedená suma 2 272,94 € (následne znížená o sumu zaplatenú poisťovňou) a nárok spočívajúci
v uplatnenom manku vo výške 779,59 €. Uvedené finančné čiastky boli navrhovateľom zosúladené so
závermi znaleckého dokazovania. Pokiaľ išlo o uplatnený nárok na náhradu škody, tento súd považoval
za preukázaný a dôvodný. Zo strany odporkyne bol zvolený postup tak, že uvedenú výšku škody uznala,

uplatnila ju vo svojej poisťovni, ktorá jej v zmysle poistných podmienok uhradila maximálne poistenú
časť pri započítaní spoluúčasti. Pokiaľ by odporkyňa nebola uznala takúto škodu, poisťovňa, v ktorej
bola poistená, by nebola plnila navrhovateľovi a pokiaľ následne odporkyňa spochybňovala škodu,
spochybňovala vlastne celý svoj postup aj vo vzťahu k poisťovni, čo podľa názoru súdu nebolo ničím
podložené.

Pri uplatnení nároku na náhradu manka súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku. Zo strany
odporkyne žiadnym hodnoverným spôsobom neboli spochybnené inventúry, inventarizačné záznamy,
odporkyňa ničím nepreukázala, že na pracovisku, kde bola, nemala vytvorené podmienky tak, aby mohli
byť uplatňované vo vzťahu k nej nároky z dohody o hmotnej zodpovednosti. Pokiaľ tvrdila, že chodila

kuchárka do skladu, chodila s jej vedomím a odporkyňa sa ničím nebránila, že tento postup nebol
správny, resp. mal byť zo strany navrhovateľa zabezpečený iný postup.

Na základe vykonaného dokazovania súd posúdil návrh navrhovateľa dôvodným, návrhu vyhovel,
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 150 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak sú tu
dôvody osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo z časti priznať.
Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva právo na náhradu trov konania,
uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril, neplatí to, ak účastník konania nemohol

tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Aplikácia ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v
prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania a teda súd dospeje,
že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo z časti neprizná.

Potrebné je prihliadnuť zvláštnostiam jednotlivých prípadov, ako aj k tomu, aby došlo k odstráneniu
neprimeranej tvrdosti. V danej prejednávanej veci výnimočnosť prípadu a okolnosti hodné osobitného
zreteľasúdvidelvtom,žežalovanábolazamestnankyňounavrhovateľa,ktorývovzťahuknejuplatňoval
náhradu škody a náhradu manka, pričom odporkyňa sa bránila jej dostupnými prostriedkami, malazáujem prehodnotiť inventarizáciu a závery inventárnej komisie, čo bolo možné len za účasti znalca.
Nakoľko odporkyňa je dlhodobe v pracovnom spore s navrhovateľom o existenciu jej pracovného
pomeru, má nedostatok finančných prostriedkov. Jej majetkové a sociálne pomery boli dôvodom aj

priznania čiastočného oslobodenia od súdnych poplatkov (80 %). Za týchto okolností súd navrhovateľovi
nepriznal náhradu trov konania a bol toho názoru, že aj keď v prevažnej časti navrhovateľ bol v konaní
úspešný, je to právnická osoba, u ktorej pokiaľ nebudú priznané trovy konania, nedôjde k výraznému
zhoršeniu jeho majetkových pomerov. Naopak u odporkyne by priznanie trov konania bol zásahom do
obmedzeného príjmu, ktorý má po skončení pracovného pomeru u navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa ustanovenia § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.
3 ) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusa napáda,včomsatotorozhodnutiealebopostupsúdupovažuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.