Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. apríl 2014

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 17P/14/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514200374
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Štannerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2014:1514200374.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci

starostlivosti súdu o maloleté dieťa: L. A., nar. X.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce,sociálnychvecíarodinyB.,V.Xa,B.,dieťarodičov,matky:P.K.,trvalebytomB.,Q.XX,zastúpená
P.. J. B., advokátom so sídlom v B., Q. X a otca: P. A., trvale bytom K., R. U. XX, v skutočnosti bytom
B., J. X, na návrh otca o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a o úpravu styku, takto

r o z h o d o l :

Súd z v e r u j e maloletú L. A., nar. X.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky.

Otec je p o v i n n ý platiť na výživu maloletej od 9.4.2014 sumu XXX,- € mesačne vždy do 15. dňa
v každom mesiaci vopred matke maloletej.

Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletou v každom párnom kalendárnom týždni v sobotu a v nedeľu
vždy od 9.00 hodiny do 18.00 hodiny s tým, že maloletú si prevezme od matky v mieste jej bydliska, kde

jej ju následne aj odovzdá. Matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 4.6.2013 podaným na Okresný súd Bratislava IV dňa 4.6.2013 a tunajšiemu súdu
odstúpeným dňa 14.1.2014 požiadal otec o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej
L. A., nar. X.X.XXXX tak, že ju navrhol zveriť do svojej výchovy a opatery a jej matku zaviazať výživným
v sume XXX,-€. V návrhu uviedol, že maloletá sa narodila z jeho partnerského spolužitia s P. K.. Matka
maloletej je psychicky chorá, trpí schizofréniou, bola jej súdom obmedzená spôsobilosť na právne úkony
a on bol ustanovený za jej opatrovníka na zastupovanie v právnych úkonoch týkajúcich sa finančných

transakcii nad rámec jej bežných mesačných príjmov a v rozhodovaní o psychiatrickej liečbe. Napriek
tomu, že všetci žijú v spoločnej domácnosti, on sa od počiatku stará a pomáha svojej družke so všetkou
starostlivosťou o ich maloletú dcéru. Družka máva také psychické stavy, že ho vyháňa zo spoločnej
domácnosti a bráni mu v kontakte s ich dcérou. K podaniu tohto návrhu ho prinútila udalosť, keď
po vzájomnej dohode s družkou zobral ich dcéru na návštevu k jeho matke. Družka však po jeho
odchode zalarmovala políciu s tým, že dieťa uniesol. Vzhľadom na jej zdravotný stav a nepredvídateľné
správanie chce mať istotu, že sa môže svojej dcére venovať bez toho, aby bol napádaný a obviňovaný

z protiprávneho konania. O maloletú sa vie postarať, od narodenia ju kúpe, prebaľuje, dieťa sa v noci
budí každé 4 hodiny, a keďže nie je kojené, kŕmi ho. O maloletú sa stará aj v takých situáciách, keď je jej
matka prakticky celý deň u svojho lekára. Vzhľadom k tomu, že matka maloletej sa vyjadruje, že nechces ním zotrvať v spoločnej domácnosti a čoraz častejšie mu odopiera kontakt s dcérou, má vážnu obavu
o ďalší vývoj a výchovu ich dieťaťa. Je ochotný a schopný zostať s maloletou na rodičovskej dovolenke.

Písomným podaním zo dňa 17.9.2013 matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhla

konanie zastaviť s odôvodnením, že ako rodičia maloletej nielen žijú v jednom byte, ale znova spoločne
vytvárajú vzájomné životné spoločenstvo a snažia sa dcére poskytnúť harmonické rodinné prostredie,
zároveň sa obaja podieľajú na výchove a starostlivosti o maloletú, nie sú teda splnené zákonné
predpoklady pre to, aby súd rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.

Otec sa k návrhu na zastavenie konania písomným podaním zo dňa 12.11.2013 vyjadril tak, že nie je
toho názoru, aby sa konanie zastavilo, ešte je toho názoru, aby sa urýchlilo. Je pravda, že sa vrátila

(asi matka maloletej?), ale harmonický život nevedú, skôr si myslí, že je to horšie ako predtým, keď
podával návrh.

Na pojednávaní dňa 9.4.2014 otec tvrdil, že návrh na začatie konania nie je jeho, on ho nepísal, nikdy
nič také nechcel. Podanie samotného návrhu ale nepoprel. Uviedol, že by chcel mať upravený styk s
maloletou každý druhý víkend. Neskôr vypovedal, že navrhuje maloletú zveriť do osobnej starostlivosti

matky, nakoľko ona sa o dieťa vie postarať, určenie výživného ponechal na súd, následne uviedol, že je
schopný platiť XX,-€ ako výživné a svoj styk s maloletou navrhol upraviť každý druhý víkend od soboty
9.00 hodiny do nedele 18.00 hodiny. Dôvodil tým, že matka mu odmieta dať dcéru do C., kam on chodí
ku svojej matke.

Matka na pojednávaní žiadala maloletú zveriť do svojej osobnej starostlivosti, nakoľko sa o ňu neustále

stará a je spôsobilá starostlivosť jej poskytovať. Zo strany otca navrhla výživné XXX,-€ mesačne od
vyhlásenia rozsudku. S otcom navrhovanou úpravou styku najskôr súhlasila, neskôr však trvala na tom,
aby sa styk realizoval každú druhú sobotu a nedeľu bez prespania, vždy od 9.00 hodiny do 18.00 hodiny.

Otec s navrhovaným výživným nesúhlasil s tým, že matka má vyšší príjem než on, má 4 mobily a teraz
si kúpila počítač. On platí XXX,-€ mesačne za byt, domov z práce nosí stravu pre matku i maloletú,

matka si nič nekupuje.

Kolízny opatrovník odporučil maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky, výživné naň určiť
aspoň sumou XXX,-€ mesačne a styk otca s dieťaťom upraviť zatiaľ bez prespania.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú a nikdy ani neboli manželmi.
Bývajú spoločne v prenajatej garsónke na J. X v B., za ktorú mesačne platia XXX,-€. V súčasnosti

očakávajú narodenie svojho druhé spoločného dieťaťa.

Matka je slobodná, zatiaľ bez ďalších vyživovacích povinností. Je poberateľkou invalidného dôchodku
v sume XXX,XX € mesačne od januára 2014, predtým v sume XXX,XX € mesačne a rodičovského
príspevku vo výške XXX,XX € mesačne od januára 2014, predtým vo výške XXX,XX € mesačne.
Prídavok na dieťa má vyplácaný vo výške XX,XX € mesačne od 1.1.2014, predtým vo výške XX,XX

€ mesačne. V apríli 2013 jej bol vyplatený príspevok pri narodení dieťaťa v sume XXX,XX € a
príplatok k tomuto príspevku v sume XXX,XX €. V obchodnom ani v živnostenskom registri evidovaná
nie je. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 31.1.2013, č.k. 13Ps 16/2011, bola matke
obmedzená spôsobilosť na právne úkony tak, že nie je schopná rozhodovať vo svojom mene o
finančných transakciách nad rámec jej bežných mesačných príjmov a nie je schopná rozhodovať

o svojej psychiatrickej liečbe, pričom za jej opatrovníka jej bol ustanovený P. A., otec maloletej L..
Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 16.9.2013, č.k. 20P/215/2013, bolo zastavené konanie o návrhu
matky maloletej o zmenu opatrovníka v dôsledku jeho späťvzatia. Matka má diagnostikované duševné
ochorenie schizofrénia, ambulantne sa lieči u psychiatra, aktuálne lieky neužíva.Otec je ženatý, iné vyživovacie povinnosti nemá, trvalo je prihlásený k pobytu u svojej manželky
bývajúcej v obecnom byte v K., konanie vo veci rozvodu jeho manželstva neprebieha čo zdôvodnil tým,
že „doposiaľ nebol na to čas“. Má základné vzdelanie, pracuje na dohodu ako skladník, podľa vlastného

udania má aj iné príjmy z brigád, nevlastní žiadne nehnuteľnosti, trvalo zvýšené náklady na výživu z
dôvodu zdravotného stavu neudal. V obchodnom ani v živnostenskom registri aktuálne evidovaný nie
je, nemá vyplácané žiadne štátne dávky. Podľa potvrdenia firmy U. K. U., Q. činí jeho brutto príjem XXX,
€ mesačne a netto príjem cca XXX,XX € mesačne. Zo správy Sociálnej poisťovne pobočka B. vyplýva,
že v uvedenej firme otec nepracuje v riadnom pracovnom pomere, ale ako dohodár.

Maloletá L. je vo veku jedného roka.

Kolízny opatrovník dňa 6.9.2013 vykonal šetrenie v rodine maloletej na adrese J. X v B.. Matka mu
vtedy ozrejmila, že nakoľko otec maloletej bol alkoholik a správal sa voči nej agresívne, odišla spolu
s maloletou bývať do domácnosti svojej matky na Q. XX v B., kde bývala do 18.8.2013, kedy sa pre
nezhody s ňou vrátila. Všetci traja bývajú v garsónke s kuchynkou a balkónom, ktorú má prenajatú
otec maloletej. Byt je kompletne zariadený nevyhnutným nábytkom. Maloletá má k dispozícii detskú

postieľku, kočík, oblečenie, plienky a všetky pre ňu potrebné veci. V byte je tiež zariadená kúpeľňa s
pračkou, hygiena bola na požadovanej úrovni. Maloletá bola v čase šetrenia pekne a čisto oblečená,
usmiata,vyzeralaspokojne.Matkapočasceléhorozhovorustáleudržiavalasdieťaťomkontakt,dotýkala
sa ho a hladkala, bola vidieť ich vzájomná citová väzba. Matka uviedla, že od rána do večera je s
maloletou sama, otec je stále v práci. Maloletá sa ráno budí okolo X,XX hodine, ona ju prebalí a nakŕmi,

po obede chodia na prechádzku. Keď večer príde domov otec, maloletej sa venuje, hrá sa s ňou,
prebaľuje ju, občas ju okúpe a uloží spať. Jeho správanie sa zmenilo, teraz alkohol nepožíva, prispieva
nadomácnosťanamaloletú.Vstarostlivostimatkyomaloletúnebolišetrenímzistenéžiadnenedostatky.
Dobrú starostlivosť o maloletú potvrdila aj detská lekárka F.. F., ktorá vo svojom vyjadrení uviedla, že
matka sa o dieťa stará primerane, chodí pravidelne do poradne, otca dieťaťa nevidela.

Ďalšie šetrenie pomerov v rodine maloletej bolo kolíznym opatrovníkom vykonané dňa 18.3.2014 na
adrese J. X v B.. Domácnosť bola opäť nájdená v čistote a poriadku, maloletá bola čisto oblečená. V
domácnosti sú podľa výsledkov šetrenia vytvorené vhodné podmienky pre dieťa, vhodné nie je to, že
rodičia v byte fajčia.

Podľa § 36 ods. 1 veta prvá a druhá Zák. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu

sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

Rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželmi, bývajú spoločne v prenajatom byte. Ohľadne spoločného
vedenia domácnosti sa otec vyjadril tak, že „moc nehospodária spolu“. Matka tvrdila, že otec je 12 hodín

denne v zamestnaní, a to aj počas víkendov, núti ju brať si úvery, ona si musela peniaze požičiavať od
príbuzných a od bývalých partnerov. Otec tieto tvrdenia poprel.

V danej veci je zrejmé, že medzi rodičmi maloletého dieťaťa sa striedavo vyskytujú partnerské nezhody,
ktoré majú vplyv aj na ich spolužitie a fungovanie v rámci spoločnej domácnosť, resp. spoločnej
starostlivosti o dieťa, keď matka v nedávnej dobe bývala mimo spoločného bydliska aj s maloletou,

do ktorej sa neskôr vrátila. Vzťahy medzi nimi sa načas zlepšili, následkom čoho očakávajú narodenie
druhého spoločného dieťaťa, avšak v súčasnej dobe ich možno označiť znovu ako problémové, nakoľko
matka referovala, že v dôsledku stresov, ktoré v domácnosti spôsobuje otec, musí s maloletou chodiť
po lekároch, ako aj to, že otec ju núti brať si úvery a ona si musí požičiavať peniaze od príbuzných a
od bývalých partnerov. Z tohto dôvodu je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému

dieťaťu dôvodná.Súd rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky v zmysle súhlasných
vyjadrení všetkých účastníkov konania, keď od kolízneho opatrovníka ani od iného subjektu nemal
žiadne negatívne referencie týkajúce sa matkinej výchovnej spôsobilosti.

Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rod. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 veta druhá cit. § obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov.

Podľa ods. 4 veta prvá cit. § pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Z dôvodu útleho veku maloletého dieťaťa je nutné zohľadňovať osobnú opateru matky ako podstatnú
kompenzáciu jej finančnej povinnosti k nemu.

Podľa ods. 5 cit. § výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

Výdavkami, pred ktorými má vyživovacia povinnosť prednosť, sú aj všetky dobrovoľné finančné záväzky
rodiča voči fyzickým a právnickým osobám, teda pôžičky, úverové, či leasingové zmluvy a pod., ako aj
exekúcie vedené proti rodičovi v dôsledku neplnenia si finančných záväzkov a povinností.

Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie,
ošatenie, hygiena, školské, resp. predškolské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za

bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce
k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky
atď., to všetko primerané veku. U detí útleho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický a
mentálny rozvoj (hračky, veci pre zábavu, hry a pod.).

Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi,

ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným
zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom
vyživovacích povinností. U osôb samostatne zárobkovo činných je to aj ich kreativita, miera pracovného
nasadenia, schopnosť presadiť sa v konkurencii a pod., v neposlednom rade tiež obsah predmetu
činnosti zapísaného v živnostenskom či obchodnom registri.

Za primerané výživné pre maloletú vo vzťahu ku všetkým v konaní preukázaným skutočnostiam - vek a
z neho odvodené potreby dieťaťa, možnosti a schopnosti otca, ako aj celkové pomery na strane matky,
považuje súd sumu XXX,-€.

Aj keď otec pracuje len ako dohodár s brutto zárobkom XXX,-mesačne, priznal aj ďalšie príjmy z brigád
a celkový mesačný príjem XXX,- až XXX,-€. Tiež priznal, že denne pracuje 4 až 6 hodín, čo pre neho

znamená ďalší časový priestor pre výkon zárobkovej činnosti, takže v jeho možnostiach a schopnostiachje plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletej v sume XXX,-€ mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť nemá,
nemá ani trvalo zvýšené náklady na výživu v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu a nemá ani
zníženú, resp. obmedzenú pracovnú spôsobilosť.

Matkin príjem je tvorený rodičovským príspevkom a invalidným dôchodkom v celkovej výške XXX,XX €
mesačne. Aj keď matka sčasti nahrádza svoju finančnú povinnosť k maloletej osobnou starostlivosťou,
s ohľadom na výšku celkového mesačného príjmu musí na zabezpečovaní základných potrieb maloletej
participovať aj finančne.

Takto stanovené výživné spolu s pomerným finančným prispením matky a štátnym prídavkom umožní
zabezpečiť dieťaťu všetky odôvodnené potreby adekvátne k jeho veku podľa zásady zachovania jeho

životnej úrovne primeranej k životnej úrovni oboch rodičov.

Výživné súd stanovil v zmysle návrhu matky, ktorá spätné určenie výživného nepožadovala, odo dňa
vyhlásenia rozsudku, teda od 9.4.2014.

Podľa § 25 ods. 2 Zák. o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd
upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom.

Pri úprave styku musí súd vychádzať predovšetkým z pomerov zistených u maloletého dieťaťa, t.j.
jeho veku, zdravotného stavu, vzťahu k tomu rodičovi, s ktorým má mať styk upravený, vzájomnej
vzdialenosti ich bydlísk, tiež z denného režimu dieťaťa, ako aj pomerov

na strane rodiča, s ktorým má mať dieťa styk upravený, najmä z jeho osobnostných predpokladov a
zručnosti zabezpečiť dieťaťu potrebnú opateru po dobu určenú na styk a schopnosti vytvoriť mu vhodný

program v priebehu styku v prostredí zodpovedajúcom nárokom a potrebám dieťaťa. Pokiaľ sa jedná o
dieťa vo veľmi útlom veku, je nevyhnutné zohľadňovať aj jeho určitú závislosť na matke a spôsobilosť
otca riadne poskytnúť dieťaťu základnú starostlivosť v dobe určenej na styk (stravovanie, prebaľovanie,
hygiena a pod.).

Rodičia maloletej L. v súčasnej dobe bývajú spoločne. Maloletá je teda s otcom v stálom osobnom

kontakte. Problém medzi rodičmi však vzniká tým, že otec chce dieťa vodiť mimo B. k svojej matke a
zotrvať tam s ním po dva víkendové dni vrátane noci.

Matka najskôr súhlasila s úpravou styku len počas každej druhej soboty od 9.00 hodiny do 18.00 hodiny.
S prenocovaním dieťaťa bez jej prítomnosti mimo ich bydliska nesúhlasila.

Kolízny opatrovník maloletej považoval za vhodné, aby sa jej styk s otcom zatiaľ realizoval bez

prenocovania.

V konečnom dôsledku otec súhlasil so stykom bez prenocovania maloletej s podmienkou, že by sa
realizoval v sobotu a tiež aj v nedeľu.

Matka bola ochotná styk s maloletou otcovi umožniť tak, ako to v závere žiadal, teda každú druhú sobotu
a nedeľu bez prenocovania.

Z priebehu konania je zjavné, že rodičia maloletého dieťaťa sa vo veci styku otca s maloletým dieťaťom
nevedia dohodnúť, preto je namieste, aby bol styk upravený súdnym rozhodnutím, a to aj za situácie,
že rodičia spoločne bývajú, keďže realizácia styku má prebiehať mimo spoločnej domácnosti.V závere otcom požadovaný rozsah styku, s ktorým matka súhlasila, súd považuje za adekvátny s
ohľadom na nízky vek dieťaťa (jeden rok) a jeho naviazanosť na matku. V neposlednom rade bolo
prihliadnuté aj na zdravotný stav matky, ktorá je invalidizovaná pre duševné ochorenie, v súčasnosti však

nie je liečená medikamentózne, avšak obavy o maloletú počas jej nepretržitej dvojdňovej neprítomnosti
by mohli reálne jej stav zhoršiť, čo by malo nepriaznivý vplyv na kvalitu jej ďalšej starostlivosti o dieťa.

Pribúdajúci vek dieťaťa bude samozrejme možné v budúcnosti zohľadniť v modifikovanej úprave styku,
podľa možností na základe mimosúdnej dohody rodičov, resp. v ďalšom súdnom konaní.

Otec si na styk dieťa prevezme od matky v mieste jej bydliska, kde jej ho aj následne odovzdá.
Povinnosťou matky je dieťa na stretnutie s otcom riadne pripraviť, čo znamená predovšetkým počasiu

primerané oblečenie a vybavenie aktuálnymi nevyhnutnými potrebami (napr. lieky) a neskôr v závislosti
od psychickej vyspelosti dieťaťa aj jeho oboznámenie s tým, že určitú dobu strávi v spoločnosti otca.

Styk určený súdnym rozhodnutím je záväzný pre oboch rodičov a dôvodom jeho nerealizovania môžu
byť len také závažné okolnosti, ako napr. ochorenie dieťaťa či rodiča na styk oprávneného.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, trojmo,
na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, so všeobecnými náležitosťami podľa
§ 42 ods. 3 O.s.p. a náležitosťami podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha, a to len z dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p. (vady konania podľa § 221 ods.
1, iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového
stavu veci pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností,
nesprávne skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz neuplatnených
-§ 205a, nesprávne právne posúdenie veci.)

Pokiaľ povinnosti určené týmto rozsudkom nebudú plnené dobrovoľne, môže byť podaný návrh na
exekúciu (výživné) a na súdny výkon rozhodnutia (styk)..