Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 4. apríl 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29C/180/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113219822
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113219822.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobkyne: Q. Z., K. Č. O.

A. XXX, zastúpenej JUDr. Zdeňkou Jaroslavou Oravcovou, advokátkou, so sídlom vo Vranove nad
Topľou, Dobrianskeho 1651, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach,
Garbiarska 2, IČO: 31690904, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. DANIEL BLYŠŤAN s.r.o., so
sídlom v Košiciach, Rastislavova 68, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

odkladá vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu C. pod sp. zn. XC XXXX/XXXX zo
dňa 19.1.2012 do právoplatnosti skončenia konania vedeného na Okresnom súde v Prešove pod sp.
zn. XXC XXX/XXXX,

zrušuje rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu C. pod sp. zn. XC XXXX/XXXX J. V. XX.X.XXXX,

návrh žalovaného na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania o uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 6Cdo1/2012 pred Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp.
zn. IIÚS382/2013, Rvp5052/2012 zamieta,

žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške
390,06 EUR na účet právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 3.7.2013 sa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku
Arbitrážneho súdu Košice pod sp. zn. XC XXXX/XXXX zo dňa 19.1.2012 ako aj odkladu jeho
vykonateľnosti s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky dojednanej vo všeobecných poistných
podmienkach ako aj osobitných zmluvných dojednaniach žalovaného XX/XXXX J. V.Q. XX.X.XXXX

Žalovaný so žalobou nesúhlasil.

Súd dokazovaním vykonaným oboznámením rozhodcovského spisu XC XXXX/XXXX výsluchom
žalovanej, svedkyne Q.E. Š., poistnou zmluvou, záznamom o požiadavkách a potrebách klienta,
všeobecnými poistnými podmienkami, dodatkom č. 2 k všeobecným poistným podmienkam ako aj
ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:

Žalovaný uzatvoril so žalobcom dňa 20.6.2008 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, pričom k zániku

poistného vzťahu došlo 30.12.2008 na základe žiadosti žalobkyne zo dňa 29.10.2008 o zrušenie poistnej
zmluvy.Následne si žalovaný návrhom na začatie konania o zaplatenie 51,45 EUR a návrhom na splátkový
kalendár zo dňa 2.1.2012 podanom na Arbitrážnom súde v C., so sídlom na Q. F. Č.. XX uplatnil osobitnú
pohľadávku vo výške 51,45 EUR s príslušenstvom, ktorá mala zodpovedať nákladom žalovaného

vynaložených na uzavretie poistnej zmluvy konkrétne v zmysle čl. XVII písm. 7a zodpovedajúcej výške
odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy.

Rozsudkom rozhodcovského súdu Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. XC XXXX/XXXX zo dňa
19.1.2012 bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť žalovanej sumu vo výške 51.45 EUR a trovy

rozhodcovského konania vo výške 276,- EUR, ktorý jej bol doručený 28.6.2013.

Žalobkyňa uviedla, že žalovaný jej nedoručil samotnú žalobu na vyjadrenie a podanie žalobnej
odpovede, ale o priebehu a výsledkov rozhodcovského konania sa dozvedela až po doručení
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný rozhodcovským súdom v skrátenom konaní a to o
pohľadávke žalovaného voči nej na základe predmetnej poistnej zmluvy, pričom ona si nie je vedomá

žiadneho dlhu voči žalovanému, nakoľko pri ukončení poistného vzťahu došlo už k vzájomnému
vyporiadaniu medzi zmluvnými stranami.

Rozhodcovská doložka bola už vopred naformulovaná v štandardnej zmluve, pričom ona si osobitne
rozhodcu nevyjednala. Miesto rozhodcovského konania si jednostranne stanovil dodávateľ, čo je pre

ňu neprijateľné.

Rozhodcovská doložka je podľa jej názoru neprijateľná aj z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá
dodávateľ, tak sa mu musí nezvratne podrobiť a tak riešiť spor pred rozhodcom, ktoré je nepredvídateľné
a má vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu, keďže naviac si v jej

prípade vybral jediného rozhodcu, v ktorom je pravdepodobne v zmluvnom vzťahu a tento šablónovito
rozhoduje o jeho návrhoch.

Spotrebiteľská vec je subjektívne nearbitrabilná a túto skutočnosť dodávateľ v spotrebiteľskej zmluve
dostatočne nezohľadnil. Rozhodcovská doložka je vo svojich dôsledkoch hrubo nemorálna a spôsobí,

že o právach a právom chránených záujmoch rozhodne súkromná osoba, ktorej moc nie je delegovaná
žiadnou verejnoprávnou inštitúciou, ale viac menej je založená na takých aspektoch ako je zisk a
podnikanie rozhodcu.

Arbitráž vznikla ako legitímny prostriedok vymožiteľnosti práva, ale vo svojej podstate je predovšetkým

inštitútom určeným pre podnikateľské prostredie typický vyššou mierou vyváženosti vzájomných pozícií.
(rozhodnutie ÚS SR IV ÚS174/2002, rozhodnutie KS PO zo dňa 31.3.2011 pod sp. zn. 6Coe64/2010).

V danom prípade rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok je
nemorálnou a neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho

zákonníka ako to judikoval už Krajský súd v Prešove v rozhodnutí zo dňa 31.5.2011 pod sp. zn.
20CoE24/2011, ktorý v odôvodnení uviedol, že ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nie je len
o možnosti výberu medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale je o dôsledkoch, či doložka spotrebiteľa
nenúti podrobiť sa arbitráži.

Súčasne dala do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.3.2012 pod sp. zn.
6Cdo1/2012, ktorý v odôvodnení uviedol vo vzťahu ku žalovanému, že rozhodcovský rozsudok vydaný
v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, na ktorej sa
zakladá právomoc rozhodcovského súdu nebola vôbec uzatvorená alebo bola uzatvorená neplatne.

Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej
zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.

Povinnosti spotrebiteľa namietať platnosť rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní Najvyšší
súd SR doplnil, že princíp „vigilantibus jura scripta sumpt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych

súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa, čo znamená, že aj
keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ nevyužije možnosť spochybniť existenciu
alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný
súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy.Okrem iného je žalobkyňa toho názoru, že v predmetnom rozhodcovskom konaní rozhodca ignoroval
predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, čo je ďalším dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Žalovaný vo svojom vyjadrení namietal, že konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku nie je
spotrebiteľským sporom, nakoľko rozhodcovský rozsudok nie je hmotno-právnym úkonom a je celkom
vzdialený od inštitútu spotrebiteľskej zmluvy, pretože sa jedná o individuálny právny akt rozhodcovského
súdu svojimi účinkami postavený na roveň rozsudku súdu všeobecného. Nakoľko konanie o zrušení

rozhodcovského rozsudku nie je spotrebiteľským sporom, nejde o konanie oslobodené od súdnych
poplatkov v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. z, a zák. o súdnych poplatkov. Zároveň petit žalobného
návrhu považuje za neurčitý a nezrozumiteľný pre absenciu právneho dôvodu, na základe ktorého sa
žalobkyňa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, čo podľa názoru žalovaného má za následok
jeho nepreskúmateľnosť a vznik právnej neistoty. Žalobný petit musí dať jednoznačne odpoveď na
otázku, ktorý orgán bude ďalej po zrušení rozhodcovského rozsudku konať vo veci samej, keďže v

zmysle ust. § 43 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní v prípade, ak sa zruší rozhodcovský rozsudok
z dôvodov v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. a) a c) pokračuje všeobecný súd v konaní vo veci samej, avšak
v zmysle ust. § 43 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu,
rozhodcovská zmluva ostáva v platnosti a v konaní ďalej pokračuje rozhodcovský súd.

Súčasne sa domáhal priameho účinku smernice 93/13/EHS v horizontálnej úrovni, ktorého sa môžu
jednotlivci dovolávať, pokiaľ je smernica síce správne implementovaná, avšak vnútroštátne ustanovenia
nie sú aplikované spôsobom, ktorý je so smernicou v súlade. Uvedené sa týka aj odseku 19 Smernice
93/13/EHS v súvislosti so smernicou nesúladne aplikovanými ustanoveniami vnútroštátneho práva vo
veci jednak rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách, ale osobitne aj v poistnej zmluve.

19. odôvodnenie smernice formuluje jeden z jej zámerov, ktorým medzi iným je, aby poistné zmluvy,
ktorých podmienky definujú a popisujú poistné riziko a zodpovednosť poisťovateľa neboli podriadené
takému hodnoteniu, pokiaľ sa tieto podmienky berú do úvahy pri výpočte poistného plateného
spotrebiteľom. Uvedená výnimka sa však vrámci implementácie smernice 93/13/EHS do vnútroštátneho

práva nepremietla.

Zároveň poukázal na to, že samotná transpozícia predmetnej smernice bola zaťažená hrubou
prekladovou chybou pri preklade tejto smernice so slovenského jazyka, konkrétne v čl. 3.1 bodu q)
tejto smernice. Slovenské znenie nesprávnym prekladom a nadväzujúc na jej nesprávnu implementáciu

medzi tzv. neprijateľné podmienky takmer vylúčil použitie rozhodcovského konania v spotrebiteľských
zmluvách a to napriek tomu, že rozhodcovské konanie je v slovenskom právnom poriadku upravené
právnym predpisom, pričom aj občiansky súdny poriadok s rozhodcovským konaním výslovne počíta a
tak ako je aj ďalej uvedené, rozhodcovské konanie v spotrebiteľských vzťahoch nie je len dovoleným,
ale aj želaným stavom. Preto samotné dojednanie rozhodcovskej doložky nemôže ani spôsobiť hrubý

nepomer v právach zmluvných strán, nakoľko ide o aplikáciu zákonom upravených práv a pravidiel a to
aj v prípade rozhodcovského konania. Podľa názoru žalovaného pre nesprávnu implementáciu smernice
do právneho poriadku SR došlo na Slovensku k tendencii, ktorá je v rozpore so zámerom Európskej únie
uplatňovať v čo najväčšej miere mimosúdne prostriedky pri riešení sporov zo spotrebiteľských zmlúv s
poukazom na smernicu 2008/48/ES o spotrebiteľských úveroch, ktorá v čl. 24 s príznačným názvom

mimosúdne riešenie sporov uvádza, že členské štáty zabezpečia, aby sa zaviedol primeraný a účinný
postup pre mimosúdne riešenie sporov na urovnanie spotrebiteľských sporov alebo smernice 2002/92/
ES o sprostredkovaní poistenia v čl. 23, v zmysle ktorej by členské štátny mali povzbudzovať verejné
a súkromné orgány zriadené za účelom mimosúdneho urovnania sporu medzi sprostredkovateľmi
poistenia a zákazníkmi.

Rovnako nesprávnemu rozšírenému presvedčeniu o generálnej neprijateľnosti rozhodcovskej doložky
odporuje aj vnútroštátne, doposiaľ nezrušené ust. § 93a Zákona o bankách pojednávajúceho o
prípustnosti rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách.

Rozhodcovská doložka medzi žalobkyňou a žalovaným bola dojednaná individuálne, preto nie je
neprijateľnou podmienkou a je platná. Rozhodcovská doložka bola uvedená a dojednaná vrámci
osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007 obsahujúcich len dva body, pričom bod 2 obsahuje
rozhodcovskú doložku a priamo odkazuje na čl. XV všeobecných poistných podmienok.Táto časť sa platne vzťahuje na daný poistný vzťah len v prípade súhlasu poistníka osobitnými
zmluvnými dojednaniami, pričom tento súhlas preukazuje vlastnoručný osobitný podpis poistníka hneď

za textom týchto dojednaní.

Zo znenia všeobecných poistných podmienok osobitných zmluvných dojednaní je zrejmé, že v tomto
prípade išlo medzi účastníkmi o jednoznačné individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky, keďže
žalobkyňa podľa vlastnej vôle mohla a nemusela osobitne podpísať rozhodcovskú doložku uvedenú v

osobitných zmluvných dojednaniach a v takomto prípade by jej nepodpísanie nemalo žiaden vplyv na
zvyšok všeobecných poistných podmienok a teda na poistný vzťah ako taký.

Poistník síce podpisuje celý súvislý text všeobecných poistných podmienok, je však individuálne viazaný
len tými ustanoveniami, na ktoré poistná zmluva poukazuje.

Individuálne vyjednanie zmluvnej podmienky podľa názoru žalovaného preukazuje aj záznam o
požiadavkách a potrebách klienta v poistnej zmluve uzatvorenej medzi účastníkmi konania, podpisom
ktorého žalobkyňa potvrdila, že jej boli o poistnom vzťahu poskytnuté odborné informácie zo strany
finančného agenta a zároveň je v tomto zázname uvedené, že žiadne ďalšie vysvetlenia, doplnenia
alebo dojednania nežiadala.

Zároveň jej bolo vrámci tohto záznamu dané aj poučenie v písomnej forme o možnostiach riešenia
sporov mimosúdne - v rozhodcovskom konaní.

Keďže bola odborne poučená finančným agentom o všetkých podstatných náležitostiach poistnej

zmluvy, pričom nežiadala žiadne doplňujúce vysvetlenia ohľadom uzatvoreného poistenia, preto
druhá zmluvná strane oprávnene predpokladala, že vstupuje do zmluvného vzťahu s poistníkom ako
informovaným spotrebiteľom.

Na individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky podľa názoru žalovaného nič nemení ani

skutočnosť,žejejobsahbolvopredpripravenýžalovaným,nakoľkonávrhzneniažalobkyňunezaväzoval
a táto sa mohla slobodne rozhodnúť, či takýto návrh akceptuje alebo nie.

Zároveň upriamil pozornosť na skutočnosť, že zo strany žalobkyne bola poistná zmluva uzatvorená
platne už samotným pripojením jej podpisu pod návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy a to spolu s

podpisom sprostredkovateľa poistenia vystupujúcim za žalovaného, pričom je nepochybné, že tieto ich
podpisy mali konštitutívny charakter. V zmysle ust. § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou
poistnej zmluvy sú ex lege aj všeobecné poistné podmienky a na to, aby sa stali jej súčasťou ich nebolo
potrebné osobitne vyjednávať, pričom text nad podpisom predmetnej zmluvy jednoznačne uvádza
návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy prijímam a vyhlasujem, že som bol oboznámený so všeobecnými

poistnýmipodmienkamipreživotnépoisteniePrvejČeskoslovenskejpoisťovneRapid,ktorésúsúčasťou
poistnej zmluvy.

S poukazom na vyššie uvedené skutočností má za to, že medzi účastníkmi konania došlo k
individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej doložky a preto súd nemôže skúmať prípadnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán. Žalobkyňa so znením rozhodcovskej doložky súhlasila a
teda aj keby táto založila nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, nie je súd oprávnený
ju skúmať v s poukazom na ust. § 53 Občianskeho zákonníka.

Záverrozhodcovskejdoložkyakoneprimeranejzmluvnejpodmienkynevyplývazjejsamotnejexistencie,

ale musí vychádzať z konkrétnych skutkových okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré môžu
spôsobiť, že procesné postavenie spotrebiteľa môže byť v hrubom nepomere k procesnému postaveniu
dodávateľa.

Okrem iného samotná žalobkyňa bola v priebehu rozhodcovského konania pasívna a nevyužila žiadne

zo svojich procesných práv garantovaných rokovacím poriadkom rozhodcovského súdu.Žalobkyňa sa svoju vlastnú pasivitu snaží prekryť údajným porušením práv, pričom prehliada fakt, že
nikto jej nebránil využiť jej procesné právo a ani jej túto možnosť nikto neuprel a v skutočnosti sama
neurobila žiaden úkon na svoju právnu obranu.

Zdôraznil,žerozhodcovskýrozsudokbolvydanýnezávislýmrozhodcovskýmorgánom,ktoréhovýberom
poveril žalovaný tretiu osobu v súlade s dohodnutým spôsobom ustanovenia rozhodcov.

Rozhodovací proces nemohol žiaden z účastníkov ovplyvniť viac ako druhý účastník a každý z

účastníkov rozhodcovského konania sa mohol k veci vyjadriť a to aj opakovane a žalobkyňa mohla
podať vo veci odpor. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa mala v rozhodcovskom konaní obdobné práva,
aké by mala v občianskom súdnom konaní pred všeobecným súdom, pričom zákon takúto požiadavku
ani neukladá.

Svedkyňa Q. Š. uviedla, že pre spoločnosť žalovaného v rozhodnom období pôsobila ako

sprostredkovateľka poistenia, avšak vzhľadom na časový odstup si už konkrétne nepamätá na
podrobnosti uzatvárania predmetnej poistnej zmluvy. Vo všeobecnosti platilo, že jej povinnosťou
ako sprostredkovateľa poistenia bolo predstavenie ponuky produktov spoločnosti klientovi, ktorý si
podľa vlastnej potreby z tejto ponuky mohol jemu vyhovujúci produkt vybrať. Vždy podala komplexné
informácie týkajúce sa poistného produktu, teda o aký poistný produkt ide, na aké obdobie sa poistná

zmluva uzatvára, o výške poistného ako aj výške poistného plnenia, v prípade tej ktorej poistnej udalosti.

Zároveň uviedla, že aj v rámci školení výhradných sprostredkovateľov poistenia neboli organizované
osobitné školenia k všeobecným poistným podmienkam a aj ona bola informovaná iba k otázkam
poistných produktov, vyplnenia poistných zmlúv, avšak k ďalším skutočnostiam týkajúcich sa

všeobecných poistných podmienok jej informácie poskytnuté neboli. Okrem iného uviedla, že jej inštitút
arbitrážneho konania, prípadne rozhodcovskej doložky doposiaľ známy nie je.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ
sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná vrámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia
spôsobujúceznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“), to neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne

dojednané.

Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z., rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré
účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.1)

Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z., účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou
na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto

zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)

Podľa§40ods.2zák.č.244/2002Z.z.,akpodáúčastníkrozhodcovskéhokonaniažalobunapríslušnom
súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na
návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40

písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo
vzájomnej žalobe.

Poistná zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou podľa
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy je zrejmé, že žalovaný ako poisťovateľ

konal vrámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra a žalobkyňa je spotrebiteľom,
keďže uzatvorila zmluvu ako fyzická osoba. Z predloženej poistnej zmluvy, rozhodnutia rozhodcovského
súdu ani z vyjadrení účastníkov nie je zrejmé, aby žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy konala vrámci svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané
opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred
predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to
aj predmetnej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive.

Vo veci ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a návrh bol podaný žalobkyňou ako
spotrebiteľom a z uvedeného dôvodu je podľa § 4 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch oslobodený od
ich platenia pre predmetné konanie.

Vzhľadom na námietku žalovaného súd poukazuje aj na stanovisko Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky sekcie legislatívy zo dňa 29.4.2010, z obsahu ktorého vyplýva, že v zmysle ust.§ 4
ods. 2 písm. z) a) je od súdneho poplatku oslobodený aj spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva
podľa osobitného predpisu, v danom prípade napríklad podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. s tým,
že oslobodenie sa nevzťahuje len na prípady, kedy je spotrebiteľ v pozícií navrhovateľa, ale aj keď si
uplatňuje svoje práva v pozícií odporcu vrátane odporu proti platobnému rozkazu, rozkazu na plnenie a

uvedené oslobodenie sa vzťahuje aj na vykonávacie konanie vrátane oslobodenia poplatku za námietky
proti exekúcii a o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku, pričom tento návrh bol
podaný v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote, čo je zrejmé z toho, že rozhodcovský rozsudok jej bol

doručený 28.6.2013 a žaloba bola podaná dňa 3.7.2013.

Podľa článku 6 ods. 1 smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre

spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.Podľa článku 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,
ktoré môžu byť považované za nekalé.

Podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle § 54
ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1
veta prvá Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje príkladmý, teda neuzavretý výpočet
neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu
dopĺňaný a precizovaný a v tomto výpočte s účinnosťou od 1.1.2008 je výslovne uvedená aj neprijateľná
podmienka požadovanie od spotrebiteľa vrámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s
dodávateľom boli výlučne riešené v rozhodcovskom konaní.

Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladmom výpočte v čase
uzatvorenia zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa vrámci dojednanej
rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je
neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve.

Súd vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a
cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom Slovenskej
republiky ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS.

Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky spotrebiteľskej zmluvy neprijateľnou
podmienkou, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je formulovaná vo všeobecných
poistných podmienkach, konkrétne v článku XV a je súčasťou neprehľadného textu písaného malými

písmenami splývajúceho s ostatnými zmluvnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných
podmienkach. Podľa uvedenej rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia
budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému
spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných
nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu a tým mu odoberá možnosť brániť svoje práva

pred všeobecným súdom. Z uvedeného dôvodu rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti
poukazuje na prílohu smernice 93/13/EHS uvedenú pod písm. q) bodu 1, v zmysle ktorého neprijateľnou
zmluvou podmienkou je podmienka, ktorá bráni spotrebiteľovi v uplatňovaní práva podať žalobu alebo
akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou,

nevhodne obmedzuje prístup k dôkazom alebo ukladá mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by
podľa práva, ktorým sa zmluvný vzťah riadi malo spočívať inej zmluvnej strane.

Podľa toho je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok na
riešenie sporov akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy.

Zmluvná podmienka, ktorou dodávateľ vopred stanoveným obsahom rozhodcovskej doložky uložil, že
všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy budú riešené nim zvoleným rozhodcom, je podľa názoru súdu
v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah, teória a prax navyše označujú za faktický nerovný,

nevyvážený a preto nemá žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým
mravom a je absolútne neplatnou.

Vo vzťahu rozhodcovských doložiek žalovaného sa zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozhodnutiami pod sp. zn. 3Cdo1/2012 zo dňa 21.3.2012 5Cdo61/2012, 6Cdo13/2013 a to aj s

poukazom na tvrdenie žalovaného, že podpisom osobitných zmluvných dojednaní tvoriacich súčasť
všeobecných poistných podmienok účastníkmi konania došlo k individuálne dojednanej rozhodcovskej
doložky.Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v danom prípade stotožnil s argumentáciu prvostupňových aj
odvolacích súdov s tým, že rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v poistnej zmluve uzatvorenej
medzi žalovaným a poisteným spotrebiteľom v časti všeobecné obchodné podmienky pod bodom XV

nebola spotrebiteľom osobitne dojednaná, čo vyplýva aj z jej zaradenia do všeobecných obchodných
podmienok.

Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná časti XV bolo
to, že spotrebiteľovi bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím

reálne došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech
spotrebiteľa.

Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy spolu so všeobecnými poistnými podmienkami, obsahom ktorých je
aj takáto doložka reálne vopred vzdal práva na účinnú právnu ochranu a rozhodcovský rozsudok iba
formálne prebral argumenty žalujúcej strany a nevyporiadal sa s inštitútmi zameranými na ochranu

práv vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Na tomto fakte podľa názoru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany
ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok aj osobitné zmluvné dojednania
odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedené v poistných podmienkach.

Okrem iného dojednaná rozhodcovská doložka v článku XV všeobecných poistných podmienok
spôsobovala nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu, keďže ho
nútila k rozhodcovskému konaniu, pričom rozhodcovský súd mohol vybrať len žalovaný bez možnosti
žalobcu podieľať sa na jeho kreovaní.

Aj z rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 1.11.2011 pod sp. zn. IIÚS2164/2010 vyplýva,
že z ústavno-právneho hľadiska je možné dojednanie v podobe rozhodcovskej doložky pripustiť aj pre
spotrebiteľské zmluvy iba za predpokladu, že podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky
procesného charakteru budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie čo vo vzťahu
spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany t. j. spotrebiteľa, pričom dohodnutá

procesné pravidlá budú garantovať spravodlivý proces (ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia,
absencia iných prekážok pri uplatňovaní spotrebiteľovho práva).

Samotné podmienky rozhodcovského konania v zmysle rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu
určeného žalovaným tieto podmienky ústavnosti podľa názoru súdu nespĺňajú.

Napriek tomu, že rokovací poriadok podľa § 16 zakotvuje právo žalovaného na odpoveď na žalobu
avšak pokiaľ s výnimkou tzv. skráteného konania pokiaľ predmetom sporu je peňažná pohľadávka
nepresahujúca 66.500,- EUR a to aj vo vzťahu k spotrebiteľom, kedy sa tento o začatí rozhodcovského
konania v takomto prípade dozvie až doručením rozhodcovského rozsudku.

Na druhej strane v zmysle ust. § 29b rokovacieho poriadku je spotrebiteľ v prípade nárokov vyplývajúcich
zo spotrebiteľskej zmluvy oprávnený domáhať sa ústneho prejednania veci, avšak vzhľadom na hranicu
tzv. skráteného konania je aplikácia uvedeného ustanovenia rokovacieho poriadku pre spotrebiteľa v
podstate vylúčená.

Okrem iného požiadavka ústneho prejednania podlieha poplatkovej povinnosti vrátane úhrady vecných
nákladov, ak by spotrebiteľ žiadal uskutočnenie ústneho prejednania v mieste svojho trvalého bydliska
mimo sídla rozhodcovského súdu.

Spotrebiteľovi sa v prípade podania odporu priznáva neprimerane krátka lehota 5 dní oproti 15-dňovej
lehotepriznanejodporcovinapodanieodporuprotiplatobnémurozkazuvrámcisúdnehokonania,pričom
na odpor vrámci rozhodcovského konania sa prihliada iba za podmienky zaplatenia požadovaného
poplatku.

Na základe uvedeného je preto možné jednoznačne konštatovať, že rozhodcovské konanie vrámci
predmetného spotrebiteľského sporu nezaručuje porovnateľné procesné práva so súdnym konaním
a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach vo vzťahu dodávateľ a spotrebiteľ v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej procesnej strany.Na základe uvedeného preto súd v zmysle ust. § 41 písm. c) predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil
a na návrh žalobcu v zmysle ust. § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. rozhodol aj o odložení jeho

vykonateľnosti a to až do právoplatnosti výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku.

Súd v danom prípade neprijal argument žalovaného, že rozhodcovská doložka bola so žalobkyňou v
predmetnej poistnej zmluve individuálne vyjednaná s poukazom na výpoveď svedkyne Q. Š. pôsobiacej
ako sprostredkovateľky poistenia žalovaného v rozhodnom období, ktorá so žalobkyňou predmetnú

poistnú zmluvu uzatvárala, ktorá jednoznačne potvrdila, že za svojho pôsobenia zo strany žalovaného
nebola upozornená na zmluvné dojednanie rozhodcovskej doložky a nepamätá si, aby niektorému z
klientov uviedla, že prípadné spory z poistných zmlúv sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní. Poukázala
na to, že ako sprostredkovateľka poistenia bola zaškoľovaná iba vo vzťahu k jednotlivým poistným
produktom vyplnenia poistných zmlúv a svojim klientom podávala iba komplexné informácie týkajúce sa
toho -ktorého poistného produktu.

Pokiaľ žalovaný argumentoval rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn.
17CoE209/2012 zo dňa 30.1.2013, uvedené rozhodnutie podľa názoru súdu nie je aplikovateľné pre
predmetné konanie, nakoľko sa zaoberalo otázkou individuálneho vyjednania rozhodcovskej doložky
k poistnej zmluve uzatvorenej dňa 23.2.2009, ktorých súčasťou okrem všeobecných zmluvných

podmienok boli aj osobitné zmluvné dojednania č. 02/2008, kde sa v bode 3 uvádza, že poistník a
poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu
v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania
z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konania v zmysle XV časti
všeobecných poistných podmienok, pričom toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú

doložku.

V bode IV osobitných zmluvných dojednaní č. 02/2008 sa ďalej uvádza, že napriek ods. 1 týchto
osobitných zmluvných dojednaní sa zmluvné strany dohodli, že za účelom realizácie osobitného práva
poistníka individuálne ovplyvniť poistný vzťah v súlade s potrebami poistníka, môže poistník v lehote

30 dní od podpisu poistnej zmluvy zo strany poistníka individuálne písomne odmietnuť ustanovenia
časti XV všeobecných poistných podmienok, ktoré tvoria súčasť jeho poistenia a zároveň ods. 3
týchto osobitných zmluvných dojednaní a to bez toho, aby tým bol právne dotknutý alebo akýmkoľvek
spôsobom podmienený ostatný zvyšok poistného vzťahu.

Na základe uvedeného preto odvolací súd konštatoval, že nakoľko povinná mala možnosť odstúpiť
od rozhodcovskej doložky bez vplyvu na obsah poistnej zmluvy, považuje rozhodcovskú doložku za
individuálne dohodnutú.

Je nesporné, že osobitné zmluvné dojednania v predmete súdneho konania pred Krajským súdom

v Banskej Bystrici pod sp. zn. 17CoE209/2012 sú diametrálne rozdielne oproti osobitným zmluvným
dojednaniam v predmetnom konaní, nakoľko tieto neumožňovali žalobkyni ako spotrebiteľke vylúčiť
pôsobnosť rozhodcovskej doložky bez vplyvu na obsah celej poistnej zmluvy.

S názorom prvostupňového súdu, že rozhodcovská doložka žalovaného uvedená v čl. XV všeobecných

poistných podmienok a osobitných zmluvných dojednaniach je neprijateľnou zmluvnou podmienkou
sa stotožnil aj odvolací súd v rozhodnutí 6Co2/2014, v ktorom konštatoval, že rozhodcovská
doložka žalovaného spĺňa všetky kritéria neprijateľnej podmienky, keďže je obsiahnutá v štandardnej
formulárovej zmluve, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán a táto
nerovnováha je daná v neprospech spotrebiteľa.

Podľa názoru odvolacieho súdu pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby
spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou podávajú rozhodcovské žaloby veritelia,
čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Naopak, ak
niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva transparentný štátny súd.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že slovenský preklad smernice 93/13/EHS v časti
prílohy pod bodom q) je nesprávny a vo svojom rozhodnutí uviedol ďalšie jazykové verzie uvedenej časti
smernice so záverom, že slovenská verzia je zavádzajúca. Podľa slovenskej verzie sa zdá, ako kebysa atribút „neupravenosti právnymi predpismi“ vzťahoval k sporom. Všetky ostatné verzie jednoznačne
ukazujú, že atribút neupravenosti právnymi predpismi sa týka rozhodcovského konania. To znamená, že
zmluva nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby spory riešil výlučne akýmsi osobitným typom arbitráže,

ktorá nie je upravená právnymi predpismi a kde rozhodcovia pravdepodobne nie sú povinní aplikovať
príslušné hmotné právo.

Zároveň poukázal na nutnosť objektívneho posúdenia rozhodcovskej doložky s uvedením, že nie je
rozhodujúca vôľa účastníka zmluvného vzťahu a v tomto zmysle ani jeho aktivita.

Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná a je povinnosťou nielen súdu, ale aj rozhodcu
z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky a poskytnúť náležitú ochranu pred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

Zároveň dal do pozornosti, že rozhodca iba zriedkavo pristupuje k posúdeniu platného založenia vlastnej

právomoci, resp. túto iba formalisticky skonštatuje ako danú a preto aj takéto konanie rozhodcu je
prejavom nerešpektovania práv spotrebiteľov, resp. reflexiou absencie jeho nestrannosti a nezaujatosti.

Akceptovateľnosť rozhodcovského konania spotrebiteľských veciach sa ponúka napríklad osobitným
vyjednaním a nie nanútením arbitráže spotrebiteľovi. Arbitráž môže fungovať, ale iba za transparentných

podmienok ako efektívny prostriedok ochrany a keď aj spotrebiteľ rozumie, o čo v prípade rozhodcu ide.

Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a
prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru sa zneužíva k záverom o individuálnom
vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení technika predkladania - inkomporovnanie

doložky do všeobecných zmluvných podmienok verzus vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy
na samostatnom liste papiera.

Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku pri nevhodnom predkladaní zmluvných
podmienok argumentáciou, že spotrebiteľ mal byť bdelý odvolací súd neprijal a odsúdil ako konanie

hraničiace so zlým úmyslom zmluvných vzťahov. Je neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval
zodpovednosť na slabšieho a je vylúčené, aby za takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú
doložku.

Na základe uvedeného, preto súd v zmysle ust. § 41 za použitia ust. § 40 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002

Z. z. predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil a zároveň v zmysle ust. § 40 ods. 2 cit. zákona rozhodol
o odklade jeho vykonateľnosti.

Podaním zo dňa 24.1.2014 bol súdu zo strany žalovaného doručený návrh na prerušenie konania podľa
§ 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku až do rozhodnutia Ústavného súdu pod sp. zn.

IIÚS 382/2013 Rvp5052/2012 o uznesení NS SR 6Cdo1/2012.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia,
môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

V danom prípade súd nevidel dôvod na prerušenie predmetného konania do rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky o rozhodnutí Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 6Cdo1/2012, ktoré sa malo
zaoberať neplatnosťou rozhodcovskej doložky vo vzťahu k žalovanému s poukazom, že v obdobnej veci
už Ústavný súd SR konkrétne nálezom zo dňa 10.7.2013 pod sp. zn. IIÚS49/2012 konštatoval porušenie

jeho základného práva na spravodlivý proces uznesením Najvyššieho súdu SR 2Cdo5/2012.

Právny dôvod na prerušenie predmetného konania do rozhodnutia Ústavného súdu SR o uznesení
Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 6Cdo1/2012 vzhľadom na závery nálezu Ústavného súdu SR o
obdobnom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR súd nevidel s poukazom na skutočnosť, že v predmetnom

náleze Ústavný súd Slovenskej republiky iba konštatoval, že bolo porušené právo žalovaného na
spravodlivý proces v rozpore s čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ktorý zaručuje právo na kontradiktórne konanie,
rovnosť zbraní, čo znamená, že každému účastníkovi sa poskytne primeraná možnosť oboznámiť sa
so stanoviskom a dôkazmi protistrany, prípadne predloženými inými osobami alebo obstaranými súdoms možnosťou vyjadriť sa k nim za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície
v porovnaní s protistranou.

Ústavný súd SR vyčítal postupu Najvyššieho súdu SR, že napriek tomu, že mal efektívne prostriedky
na nápravu nesprávneho postupu Okresného aj Krajského súdu, tieto nevyužil a vykonal určitý dôkaz
rozhodujúci vo veci samej bez toho, aby žalovanému dal akúkoľvek možnosť sa k nemu vyjadriť.
Z uvedeného dôvodu je preto možné jednoznačne konštatovať, že Ústavný súd SR konštatoval
porušenie práva na spravodlivý proces postupom Najvyššieho súdu SR odňatím práva žalovaného

vyjadriť sa k okolnostiam rozhodujúcim vo veci samej, avšak z jeho záverov nevyplýva nesprávnosť
posúdenia Najvyššieho súdu SR neplatnosti rozhodcovských doložiek v poistných zmluvách žalovaného
uzatvorených so spotrebiteľmi.

Na základe uvedeného preto súd nevidel dôvod na prerušenie predmetného konania do rozhodnutia
Ústavného súdu SR o rozhodnutí Najvyššieho súdu 6Cdo1/2012, v ktorom opätovne namieta iba

porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie postupom Najvyššieho súdu SR pod sp. zn.
6Co1/2012, ktorým okrem iného súd vo svojom rozhodnutí ani neargumentuje.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnej
žalobkyni bola priznaná náhrada trov konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za 3 úkony

právnej pomoci:

- prevzatie a príprava 13.12.2013 - 60,07 EUR
- účasť na pojednávaní 24.1.2014 - odročené bez prejednania 15,47 EUR
- účasť na pojednávaní 4.4.2014 - 61,87 EUR

- režijný paušál 1 x 7,81 EUR, 2 x 8,04 EUR
- cestovné náhrady Vranov nad Topľou - Prešov a späť pozostávajúce z náhrady PHM 0,065 l/1 km x
104 km x 1,370 EUR a základnej náhrady 0,183 EUR x 104 km vo výške 28,29 EUR a za účasť na
pojednávaní 4.4.2014 pozostávajúce z náhrady PHM 0,065 l/km x 104 km x 1,365 EUR a základnej
náhrady 0,183 EUR x 104 km vo výške 28,26 EUR

- Náhrada za stratu času za účasť na pojednávaní 24.1.2014 a 4.4.2014 Vranov nad Topľou - Prešov
a späť 8 x 13,40 EUR vo výške 107,20 EUR
- 20 % DPH zo sumy 325,05 EUR vo výške 65,01 EUR, teda žalobkyni bola priznaná celková náhrada
trov právneho zastúpenia vo výške 390,06 EUR podľa § 11, § 13a, § 16, § 17 a § 18 vyhl. č. 655/2004
Z. z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona.