Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. apríl 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/72/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113217227
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsik

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7113217227.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti

súdu o maloleté dieťa: Š. T.Š., L.. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom
práce,sociálnychvecíarodinyKošicedieťarodičov:matkaW..B.T.,L..XX.X.XXXX,J.T.,Y.Xaotec:W..
C. T., L.. XX.X.XXXX, J. T., Y. X, prechodne L.C. X, T. v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností
k mal. dieťaťu na čas do rozvodu takto

r o z h o d o l :

C.. Š. T., L.. X.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. Š. T., L.. X.X.XXXX sumou 200 € mesačne od 23.9.2011
do 10.5.2013.

Dlžné výživné vzniklé za obdobie od 23.9.2011 do 10.5.2013 n e u r č u j e .

Návrh v časti o určenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému Š. T., L.. X.X.XXXX za obdobie od
1.12.2009 do 22.9.2011 z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka návrhom doručeným súdu dňa 10.6.2013 doplneným dňa 11.7.2013 žiadala, aby bol otec
zaviazaný prispievať na výživu mal. Š. T. a vyplatiť dlžné výživné za obdobie od 1.12.2009 do 31.7.2011
celkom za 17 mesiacov vo výške 4.250 € t.j. 250 € mesačne, zaviazal otca mal. Š. T. vyplatiť dlžné
výživné za obdobie od 1.8.2011 do 30.4.2013 celkom za 21 mesiacov vo výške 1.050 € t.j. 50 € za
mesiac. Otec je povinný dlžné výživné vo výške 5.300 € zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Otec sa k podanému návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 5.11.2013. V konaní

vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 19C/194/2011 bola rozsudkom zo dňa 12.4.2013, ktorý
nadobudolprávoplatnosť10.5.2013rovnakážiadosťnaurčeniedlžnéhovýživnéhozamietnutá.Vkonaní
vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 19C/194/2011 bolo rozsudkom zo dňa 12.4.2013 určené výživné
na mal. dieťa na čas po rozvode, preto požiadavka akéhosi dlžného výživného nie je na mieste a
predstavujezjavnúanimozitusozákonomč.36/2005Z.z.orodine.Pocelýuvedenýčas,t.j.od1.12.2009
do 30.6.2011 matke na výživu mal. syna Š. pravidelne prispieval a to aj napriek tomu, že v uvedenom
období i o ňom so synom nemohol tráviť čas, pretože mu matka styk so synom neumožňovala, resp.umožňovala len vo veľmi obmedzenom čase a to len za jej prítomnosti. Z uvedených dôvodov preto
návrh matky považuje za nedôvodný a žiada ho v celom rozsahu zamietnuť.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine mal. dieťaťa navrhol, aby súd rozhodol v záujme

mal. dieťaťa.

Z výpovede matky súd zistil, že podaným návrhom sa domáha určenia vyživovacej povinnosti na mal.
syna za obdobie od 1.12.2009 do 31.7.2011 po 250 € mesačne a následne od 1.8.2011 do 30.4.2013
po 50 € mesačne. Ako dôvod hodný osobitného zreteľa matka uviedla, že v roku 2009 návrh na určenie
vyživovacej povinnosti nedávala a to z dôvodu, že sa pokúšala o záchranu manželstva. Aj vo vyjadrení
k rozvodu manželstva to uviedla a požiadala o určenie vyživovacej povinnosti za spätné obdobie. K

výdavkom, ktoré mala za uplatňované obdobie poukazuje na konanie vo veci rozvodu manželstva na
Okresnom súde Košice I sp. zn. 19C/194/2011.

Matka upresnila výdavky na ňu a na syna: bývanie so synom v 4 izbovom byte, ktorý patril do BSM.
Výdavky na byt činili 260 € mesačne. Pokiaľ išlo o výdavky na dieťa, stravné mesačne 31,96 €, družina
8,03 € mesačne, školské potreby na rok 100 €. Syn chodil na 4 krúžky, krúžok fitlopta a školienko

za 10 mesiacov 50 €, šikovné ruky mesačne 3,98 €, futbalový krúžok mesačne 10 €, s tým, že mal
absolvovať aj futbalové zápasy. Predpokladala výdavky do 30 € v súvislosti s futbalovým krúžkom a
to potreba zakupovania špeciálnej obuvi, kopačky 40 €. Okrem toho mala mimoriadne výdavky napr.
škola v prírode, ktorú majú pravidelne, čiže jeden školský rok asi 100 € mesačne, školský výlet 16 €
v priebehu školského roka, letné prázdniny absolvoval 2 tábory, za každý zaplatila 39 €, išlo 2-krát

po týždennom pobyte v tábore. Ďalej mesačne platila mobil 8,48 €, splácala leasing na auto 187,28 €
mesačne, používala internet spolu so synom, výdavok 18 € mesačne, pohonné hmoty na motorového
vozidla, rozvoz dieťaťa na tréningy mesačne 100 €. Vzhľadom na zdravotný stav dieťaťa, keďže tento bol
častochorý,máoslabenúimunitu,vleteabsolvovaliozdravnýpobyt,zaktorýzaplatila706€.Okremtoho
má syn dioptrické okuliare, v tejto súvislosti zakúpila okuliare, prípadne výmena sklíčok, spolu 183,50

€. Matka chcela synovi sporiť, nakoľko nemala dostatok finančných prostriedkov, vyšlo by ju to na 50 €
mesačne. Matka bola zamestnaná s priemerným mesačným príjmom 880 €.

Matka poukazovala na písomné podanie, ktoré predložila k rozvodovému konaniu, a to poistenie
bytu Y. E. T. 41,48 € ročne, životná poistka v prípade smrti, dedičom by mal byť mal. Š. T. 13,78 €
mesačne, bicykel v hodnote 200,46 €, mesačne po 20 € splátky, benzín do 130 € mesačne, výdavky

ako narodeniny, meniny, kvety pre učiteľku, družinárku ku dňu učiteľov, na začiatku a konci školského
roka triednej učiteľke narodeniny darček, na ktorý sa skladajú rodičia, meninové či narodeninové oslavy
doma alebo v inom zariadení, dieťa chodieva na oslavy, na ktoré ich pozve spolužiak, či spolužiačka,
ročne asi 80 €.

V uvedenom konaní predložila aj listinné doklady.

Spolu s dieťaťom absolvovali aj kúpele spätne 3 alebo 4 roky, s tým, že pobytová taxa predstavovala
1,66 na deň.

Otec na výživu dieťaťa prispieval od 1.8.2011 sumou 200 € mesačne, t.j. od obdobia ako podal návrh
na rozvod manželstva. So synom sa stretával, najviac v mieste bydliska na Y. A. E. T.. V tom čase
navštevovali so synom psychologickú poradňu.

Matka oznámila, že otec platil aj tieto platby: platba leasingu za auto vo výške 187,28 € mesačne do
31.7.2011, platby za S. vo výške 17,92 € mesačne do 31.8.2011, platby za synovu poistku, ktoré k
1.1.2010 boli zo strany otca pozastavené.Z výpovede otca súd zistil, že po uvedený čas od 1.12.2009 do 31.7.2011 matke na výživu maloletého
Š. pravidelne prispieval a to aj napriek tomu, že v uvedenom období i po ňom so synom nemohol tráviť
čas, pretože mu matka styk so synom neumožňovala, resp. umožňovala len vo veľmi obmedzenom

čase a to len za jej prítomnosti. Prispieval formou platieb za služby, ktoré nevyužíval, čo vzniklo ako
následok toho, že v čase, keď bývali v spoločnej domácnosti tieto platby uhrádzal. V uvedenom období
pravidelne uhrádzal tieto platby: leasingové splátky na osobné motorové vozidlo Y. C. 187,28 €, splátky
úveru pre začínajúcich pedagógov 53,11 €, poplatok za internetové pripojenie Y. X, J. Č.. XX, T. 17,92
€, životné poistenie pre maloletého Š. 17 €, spolu 275,31 €. Okrem uvedeného uhrádzal aj platby za

poistenie motorového vozidla. V období, keď sa po pol roku strávenom v podnájme vrátil do spoločnej
domácnosti, teda asi od 1.7.2010 do 30.11.2010 okrem uvedených platieb uhrádzal aj inkaso vo výške
asi 260 €. Úver pre začínajúcich pedagógov, ktorým prefinancovali rekonštrukciu bytu na Y. Č.. X má
zostatok k 31.12.2013 sumu 3.769,78 €, ktorý musí splácať do roku 2020 mesačne vo výške 53,11 €.

Vzhľadom na skutočnosť, že mu aj napriek jeho vyššie spomínaným úhradám matka vyčítala, že
neplatí výživné na mal. syna Š. sa rozhodol, že počnúc mesiacom august 2011 zruší trvalý príkaz na

niektoré platby uvedené a namiesto toho bude prispievať sumou 200 € mesačne ako výživné na syna. V
uvedenom období pravidelne mesačne uhrádzal tieto platby: príspevok pre mal. syna Š. 200 €, životné
poistenie pre syna 17 € a splátky úveru pre začínajúcich pedagógov 53,11 €, spolu 270,11 €.

V čase do rozvodu matka trvala na tom, aby sa s maloletým synom stýkal mimo domácnosť, kde býval
a býva, preto syna zobral na rôzne výlety, do kina, na bowling a pod., čo tiež vyžadovalo určité náklady.

Ďalej uviedol, že matka sa rozhodla zrušiť životnú poistku, ktorú mal. synovi založili po jeho narodení
a ktorú uhrádzal vo výške 17 € mesačne do júla 2011. Od augusta 2011 túto platbu uhrádzala matka.
Dňa 18.6.2013 však podala žiadosť o zrušenie poistky, o čom ho informovala v priestoroch poisťovne
a prinútila ho dodatočne podpísať žiadosť o zrušenie poistky, aj keď to bolo z ekonomických dôvodov
nevýhodné. Odkupná hodnota bola vo výške 667,57 € poukázaná na účet matky.

Okrempravidelnéhouhrádzaniavýživnéhostanovenéhosúdomvovýške250€mesačneuhrádzaďalšie
výdavky. V čase, keď je so synom trávia spoločné chvíle, napr. spoločné výlety, dovolenka, kino, bowling,
darčeky k meninám, narodeninám, na Vianoce a pod. Pokiaľ mu finančná situácia dovoľuje, snaží sa
synovi aj nejaké finančné prostriedky ušetriť, za týmto účelom si vytvoril účet v Tatra banke. Do určenia
výšky výživného súdom nevedel aké výživné mu súd určí a pre sumu 200 € mesačne sa rozhodol pri

najlepšej vôli aj vzhľadom na svoj príjem a na platby, ktoré matke uhrádzal.

Otec bol v tom čase zamestnaný v spoločnosti S. D..O..M.. s príjmom vo výške 1.200 € mesačne brutto.
V tejto spoločnosti bol zamestnaný na riadnu pracovnú zmluvu. K výdavkom, ktoré uviedol, si musel
vyriešiť bytovú situáciu, tak si kúpil byt s tým, že bol zapísaný na jeho sestru a jej manžela, pretože by
mu banka úver neposkytla. Úver spláca mesačne vo výške 310 €. Potvrdil, že na syna prispieval sumou

200 € mesačne. Otec uviedol, že poistku na syna platil do mája 2013, v júni 2013 matka požiadala o
zrušenie tejto poistky.

Manželstvo rodičov mal. dieťaťa bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn.
19C/194/2011 dňa 12.4.2013.

Na čas po rozvode mal. Š. zveril do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na jeho

výživu sumou 250 € mesačne. Súčasne bol upravený styk otca s mal. dieťaťom. Návrh matky na určenie
dlžného výživného súd zamietol.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.5.2013.Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 19C/194/2011 bolo zistené, že matka sa vyjadrila k
návrhunarozvodmanželstva.Vovyjadrenížiadala,abysúdzaviazalotcamaloletéhoŠ.T.,L..X.X.XXXX
prispievať na jeho výživu mesačne sumou 500 €. Dlžné výživné od 1.12.2009 do 30.6.2011 celkom za

16 mesiacov vo výške 8.000 € by bol otec povinný zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám
matky.

Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej priemerný mesačný
príjem za obdobie 1/10 do 12/10 bol vo výške 842,19 € netto, za obdobie 1/12 do 12/12 vo výške 850,07
€ netto, za obdobie 1/13 do 9/13 vo výške 768,90 € netto.

Z oznámenia zamestnávateľa otca bolo zistené, že jeho priemerný mesačný príjem za obdobie od 10/12

do 9/13 bol vo výške 1.197 € netto.

Z pripojených listinných dokladov predložených otcom bolo zistené, že tento prispieval na výživu mal.
dieťaťa od mesiaca august 2011 matke po 200 € mesačne.

Matka predložila listinné doklady preukazujúce výdavky na mal. dieťa.

Otec predložil listinné doklady preukazujúce platenie výživného vo výške 200 € mesačne matke mal.

dieťaťa.

Podľa ust. § 36 ods. 1,2 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z
rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. Ak

manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov
za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže
súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo manžela,
ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie § 25 sa použije primerane.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5, cit. zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri

určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok
prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé

opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa
premlčujú.

Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované

výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k mal. dieťaťu prihliadol na to, aby sa rešpektovalo
právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to, u ktorého
z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. dieťa a po
vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky má mal. dieťa vytvorené u matky. Prihliadol
aj na tú skutočnosť, že matka sa osobne podieľa na výchove mal. dieťaťa, na citové väzby a vývinové

potreby mal. dieťaťa a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné
výchovné prostredie pre dieťa. Z uvedeného dôvodu zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky,
ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

V prípade, ak súd uzná, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, môže maloletému oprávnenému
priznať výživné spätne aj 3 roky pred dňom podania návrhu. Dôvody hodné osobitného zreteľa musia

byť súdu preukázané.

Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné, jej úprava súdnym rozhodnutím býva
spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov, tak ako je to v tomto prípade.
Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené
potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.

Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho aká finančná suma mesačne je potrebná
na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle
slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním
a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné
potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb

je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti
a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré
dovoľujú možnosti rodičov.

Z citovaných zákonných ustanovení ako i z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov
sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

Matka sa podaným návrhom okrem úpravy rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu na čas do
rozvodu domáhala aj určenia výživného za obdobie od 1.12.2009 do 31.7.2011 po 250 € mesačne
a od 1.8.2011 do 30.4.2013 po 50 € mesačne. Tento návrh matka predložila aj Okresnému súdu
Košice I vo veci rozvodu manželstva pod sp. zn. 19C/194/2011 písomne dňa 23.9.2011. V konaní o
rozvod manželstva však návrh matky, čo do určenia výživného spätne od roku 2009 do 30.6.2011 bol

zamietnutý. Vzhľadom k tomu, že tento návrh matky nebol predložený do registra P, v tejto časti súd
návrhu matky vyhovel a upravil práva a povinností rodičov k mal. dieťaťu za obdobie od 23.9.2011 do
10.5.2013. Začiatok úpravy vyživovacej povinnosti súd určil dňom podania návrhu matky na úpravu
rodičovských práv a povinností, ktoré bolo predložené k sp. zn. 19C/194/2011 až do 10.5.2013, kedy
nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode manželstva a úprave práv a povinností k mal. dieťaťu.Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadol súd na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
otca ako aj odôvodnené potreby mal. dieťaťa, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností tak
na strane matky, na jej osobnú starostlivosť o mal. dieťa ako aj na osobnú starostlivosť otca o mal.

dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním mohol prispievať na
výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
že otec od mesiaca august 2011 prispieval na výživu mal. syna sumou 200 € mesačne. Uvedené
preukázal aj výpismi z účtu, z ktorých vyplýva, že posielal na výživné sumu 200 € mesačne. Prihliadol
na zárobkové pomery a schopnosti matky ako i otca. Pri posúdení pomerov účastníkov vzhľadom na

zákonné ustanovenia citované v rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je výživné primerané reálnym
zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, ktorému pribudla v tom čase vyživovacia povinnosť a
zohľadňuje aj odôvodnené potreby mal. dieťaťa. Súdom stanovené výživné vo výške 200 € mesačne
zohľadňuje základnú mieru nevyhnutných potrieb dieťaťa, ale vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona
o rodine podľa ktorého odôvodnené potreby dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie
výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery

povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu
k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine,
ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako
aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. V ďalšom poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil

majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a
rozšíril východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Súd je toho presvedčenia, že otec mal v
rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom
minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať aby aspoň tento štandard
poskytol dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia, ktorého nežijú

spolu má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. V zmysle ust. § 62 ods. 5
Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Dieťa má zo zákona právo na
výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom
základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený vrámci výpočtu zložiek rodičovskej
zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm.a/ Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to

na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
rodiča a tak isto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča dieťaťa hodnotiť jednotlivo.
Schopnostiamožnostirodičamásúdzhodnotiťzovšetkýchdostupných,objektívnychhľadískatonajmä
z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti uplatnenia v danom regióne.
Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča je potrebné vychádzať nie len z jeho vykazovaného príjmu,

ale aj z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na
životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo aj v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú
vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu.

Z pripojených listinných dokladov predložených rodičmi mal. dieťaťa ako aj z pripojeného spisu

OkresnéhosúduKošiceIsp.zn.19C/194/2011bolozistené,žeotecnavýživusynaprispievalsumou200
€ mesačne. Uvedená suma zohľadňuje odôvodnené potreby mal. dieťaťa ako aj schopnosti povinného
rodiča uvedeným výživným prispievať.

Vzhľadomktomu,žeotecsivyživovaciupovinnosťzaobdobieod23.9.2011do10.5.2013plnilvrozsahu
vo výške 200 € mesačne, dlžné výživné nevzniklo.

V ďalšom nárok matky pozostáva z určenia vyživovacej povinnosti za obdobie od 1.12.2009 do
22.9.2011. Ako dôvod hodný osobitného zreteľa matka uviedla skutočnosť, že sa snažila zachrániť
manželstvo. Súd poukazuje na ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, že výživné pre mal. dieťa možno priznať
najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Vykonaným dokazovaním je súd toho názoru, že dôvod uvedený matkou, nie je dôvodom hodným

osobitného zreteľa. Pokiaľ sa aj matka snažila zachrániť manželstvo a v prípade, že by otec na výživu
dieťaťanejakýmspôsobomneprispieval,bolojejpovinnosťouihneďpodaťnávrhnaúpravurodičovských
práv a povinností, v prípade, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. dieťaťu neplnil. Vykonaným
dokazovaním bolo zistené, že otec za obdobie od roku 2009 si plnil vyživovaciu povinnosť, poskytovalpeňažné aj vecné plnenia, či už matke, alebo mal. dieťaťu. Uvedené skutočnosti potvrdili aj rodičia mal.
dieťaťa. V istom období v roku 2010 sa otec vrátil do spoločnej domácnosti k matke mal. dieťaťa. Na
záver súd poznamenáva, že výživné stanovené v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k mal.

dieťaťa na čas do rozvodu nekopíruje rozhodnutie vo veci rozvodu vedeného pod sp. zn. 19C/194/2011
a v ňom obsiahnutú úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd dospel k
presvedčeniu, že matka neuviedla dôvod hodný osobitného zreteľa, na základe ktorého by súd určil
otcovivyživovaciupovinnosťspätneod1.12.2009,pretonávrhmatkyvčastiourčeniedlžnéhovýživného

za obdobie od 1.12.2009 do 22.9.2011 zamietol ako nedôvodný. Rodičovské práva a povinností k
mal. dieťaťu na čas do rozvodu súd upravil od 23.9.2011 (podnet matky na úpravu rodičovských
práv a povinností, ktoré predložila súdu vo veci 19C/194/2011) do 10.5.2013 (týmto dňom nadobudol
rozsudok o rozvode manželstva a úprava rodičovských práv a povinností právoplatnosť vo veci sp. zn.
19C/194/2011.

Súd nevykonal iné dôkazy, nakoľko ani jeden z účastníkov to nenavrhol.

O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 146 ods. 1, písm.a/ O.s.p., kedy žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť

podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť

predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho

kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdupovažuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.