Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. marec 2014

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 2P/9/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312200456
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2014:6312200456.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Jozefom Zlochom, v právnej veci starostlivosti o mal. T. I., nar.

XX.X.XXXX, bytom ako matka, v zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny v Brezne, dieťa T.. Y. U., nar. X.X.XXXX, bytom X., P. X a O. I., nar. X.X.XXXX, bytom X., T. 3, o
návrhu otca na úpravu styku a zníženie výživného a návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh otca na zníženie výživného v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Súd návrh matky na zvýšenie výživného v celom rozsahu z a m i e t a.

III. Súd upravuje styk otca s maloletým nasledovne:

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým počas prvých štyroch kalendárnych mesiacov od
právoplatnosti tohto rozsudku každú párnu sobotu od 14:00hod. do 17:00hod. a každú nepárnu stredu
od 16:30hod. do 18:30hod. s tým, že stretnutia budú prebiehať bez prítomnosti priateľky otca.

Následne počas piateho až ôsmeho kalendárneho mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku je otec o

p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým každú sobotu od 10:00hod. do 17:00hod. a každú nepárnu
stredu od 16:30hod. do 18:30hod. s tým, že stretnutia budú prebiehať bez prítomnosti priateľky otca.

Počas deviateho až dvanásteho kalendárneho mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku je otec o p
r á v n e n ý sa stretávať s maloletým každý párny víkend od soboty 9:00hod. do nedele 17:00hod. a
každú nepárnu stredu od 16:30hod. do 18:30hod..

Po uplynutí dvanástich kalendárnych mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku je otec o p r á v n e
n ý stretávať sa s maloletým:

- každý párny víkend od piatku 17:00hod. do nedele 17:00hod. a každú stredu od 16:30hod. do
18:30hod.,

- počas letných prázdnin vždy od 1.7. od 10:00hod. do 14.7. do 17:00hod.,

- každý nepárny kalendárny rok počas jarných prázdnin od nedele od 17:00hod do soboty do 17:00
hod. v termíne pre Banskobystrický samosprávny kraj vyhlásenom Ministerstvom školstva Slovenskej
republiky,- každý párny kalendárny rok počas veľkonočných sviatkov od piatku od 16:00hod. do pondelka do
17:00hod.,

- každý nepárny kalendárny rok počas vianočných sviatkov od 23.12.od 16:00hod. do 26.12.do

17:00hod..

Matka je p o v i n n á maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi odovzdať v určenom čase
v mieste svojho bydliska a otec je p o v i n n ý maloletého v určenom čas prevziať a matke v určenom
čase odovzdať v mieste bydliska matky.

IV. Otec je povinný nahradiť štátu trovy vo výške 238,81 Eur, spočívajúce v priznanom znalečnom, na
účet Okresného súdu Brezno, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Otec maloletého návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.1.2012 žiadal, aby súd svojim
rozhodnutím upravil jeho styk s maloletým tak, že bude oprávnený stretávať sa s ním vždy v čase
jeho osobného voľna, každý pracovný deň v čase od 16:30hod do 19:00hod, striedavo s ním tráviť
víkendy, sviatky a dovolenky. V návrhu zdôraznil, že matka maloletého mu od októbra 2010 bezdôvodne

zabraňuje v styku s maloletým, pričom on si so synom dobre rozumie a v jeho spoločnosti sa vždy cítil
dobre. Uviedol, že svoju vyživovaciu povinnosť si riadne plní a chce sa aj osobne podieľať na výchove
maloletého. V doplnení návrhu presne špecifikoval dni, v rámci ktorých má pracovné voľno v roku 2012.

Matka maloletého sa k návrhu otca na úpravu styku pred prvým pojednávaním písomne nevyjadrila.

Kolízny opatrovník v správe zo sociálneho zisťovania zo dňa 10.4.2012 uviedol, že v domácnosti otca

neboli zistené žiadne nedostatky, ktorý by bránili realizovať styk otca s maloletým. Podľa tvrdení otca
tento je zamestnaný v cudzine, pracuje na turnusy a štyri týždne je v Belgicku a dva na Slovensku.
Pred kolíznym opatrovníkom otec uviedol, že s maloletým má výborný vzťah, ktorý chce udržiavať a
matka dieťaťa mu bráni v uplatňovaní jeho rodičovských práv, najmä v práve stretávať sa s maloletým
dieťaťom. Dohoda s matkou nebola úspešná, matka mu na telefonáty a SMS správy neodpovedá.

V priebehu konania otec maloletého samostatným návrhom doručeným súdu dňa 9.10.2013 žiadal, aby
súd upravil vyživovaciu povinnosť a výživné znížil na sumu 27,13 Eur mesačne počnúc dňom 27.7.2013
a to z dôvodu zásadnej zmeny pomerov na jeho strane. Poukázal na to, že v minulosti súd vychádzal
z jeho príjmu, ktorý predstavoval sumu 506 Eur + stravné vo výške 1.100,-Eur. Matka maloletého v
písomnom vyjadrení k návrhu na zníženie výživného výživné žiadala zvýšiť na sumu 200 Eur mesačne

+ 30 Eur mesačne na tvorbu úspor a to počnúc dňom 1.5.2010. Písomné vyjadrenie matky, ktorého
obsahom bol aj návrh na zníženie výživného bolo súdu doručené dňa 24.9.2012.

Súd konanie o návrhu otca na zníženie výživného pôvodne vedené pod sp.zn. 8P/196/2013 spojil s
konaním o návrhu otca na úpravu styku a návrhu matky na zvýšenie výživného na spoločné konania,
ktoré bude vedené pod sp.zn. 2P/9/2012.

Súdomvytýčenétermínypojednávaniaboliopakovaneodročené,resp.zrušenéatozdôvodovnastrane
účastníkov konania. Pôvodne rodičia na pojednávaní uviedli, že na rozsahu styku otca s maloletým sa
pokúsia dohodnúť; následne žiadali o odročenie pojednávania z dôvodu svojich pracovných povinností
mimo sídla konajúceho súdu.

Matka maloletého sa písomným podaním doručeným súdu dňa 24.9.2012 písomne vyjadrila k návrhu na

úpravu styku, žiadala, aby súd neupravoval styk otca s maloletým radikálne, nakoľko ona verí, že sa razdohodnú. Dieťa potrebuje otca a hlavne syn potrebuje otca; toto by si ale mal uvedomiť predovšetkým
otec maloletého a mal by pre to spraviť maximum. Záujem otca o maloletého sa v priebehu konania
nezmenil,máinézáujmyakoosvojhosynaatomotorky,kamarátiapriateľka.Točosľúbilnapojednávaní

nedodržal, nezaujímal sa o chlapca, keď bol tento v horúčkach. Kým sa mu matka maloletého neozvala,
sám nevyvíjal aktivity a ani len nevymyslel program. Dopredu nič nedal vedieť a keď nemal nič iné
na pláne chcel vidieť maloletého. 16.9. (2012) bol s chlapcom na bicykel, poobede už mal dohodnutý
program s kamarátmi, išiel sa voziť na motorkách. V písomnom podaní matka zároveň žiadala upraviť
vyživovaciu povinnosť otca a výživné žiadala zvýšiť zo sumy 80 Eur mesačne na sumu 230 Eur mesačne

a to so spätnou platnosťou od mája 2010. Má zato, že sa zmenili pomery na jej strane, už v minulosti
určené výživné nebolo dostačujúce a je smiešne vzhľadom na pomery otca. Matka od mája 2011 platí
80 Eur mesačne len za škôlku. Všetky náklady spojené so starostlivosťou o maloletého sú len na nej a
jedinou starosťou otca je mať trvalý príkaz na 80 Eur mesačne.

Na pojednávaní dňa 28.9.2012 otec maloletého zotrval na podanom návrhu pokiaľ ide o úpravu styku,
nakoľko chce ísť pre dieťa do škôlky a odviezť ho do škôlky, chce vidieť v akom prostredí sa nachádza,

chce s ním tráviť víkend, dovolenky, nakoľko doteraz to nezažil; vzťah otec dieťa doteraz neexistuje.
Styk žiadal upraviť podľa výkonu svojich pracovných povinností, je zamestnancom spoločnosti Galliker
s.r.o., pracuje ako vodič kamiónu. On štyri týždne jazdí v cudzine, dva týždne je doma. Rovnako žiadal
upraviť svoj styk s maloletým počas prázdnin a počas sviatkov, chce, aby sa maloletý stretával aj s jeho
rodinou, so svojimi starými rodičmi a so svojimi súrodencami. Otec poukázal na to, že má vyživovaciu

povinnosť aj k dvom plnoletým deťom, na ktoré prispieva sumou 130 Eur mesačne na každé z plnoletých
detí. Zdôraznil, že vie tráviť čas s dieťaťom, on vychoval dve deti, o ktoré sa staral do svojho rozvodu,
ktorý bol asi v roku 2006. Pokiaľ ide o styk s maloletým po jeho narodení žil nejaký čas s jeho matkou,
potom sa musel odsťahovať a nejaký čas mu matka maloletého dovolila sa s ním stretávať. Nakoľko
žiadala, aby platil byt a na výživu prispieval sumou 200 Eur a toto jej nedokázal poskytnúť, začala mu

brániť v styku s maloletým. V čase svojej výpovede uviedol, že s chlapcom sa dva a pol roka stretáva
len náhodne. V priebehu súdneho konania bol s chlapcom raz na bicykloch, má zato, že chlapec sa
cítil dobre a chcel s ním byť aj dlhšie, matka mu to ale nedovolila. On sa s matkou maloletého pokúsil
dohodnúť ale k dohode nedošlo z dôvodov na strane matky, táto uviedla, že on je zlý človek a dieťa by
využil na nekalé úmysly. Pokiaľ ide o návrh matky na zvýšenie výživného s týmto nesúhlasil; na jeho

strane sa príjem znížil, má zdaňované diéty a cestovné náhrady. Priemerný čistý mesačný príjem má
1.400,-Eur, iný príjem nemá. Má ďalšie dve vyživovacie povinnosti na plnoleté deti nakoľko tieto ešte
nie sú schopné samé sa živiť. Na maloletého T. platí pravidelne 80 Eur mesačne + 20 Eur mesačne na
tvorbu úspor. Celkové jeho mesačné výdavky predstavujú asi 1.000,-Eur, spláca dva úvery, z toho jeden
vo výške 130 Eur mesačne a druhý vo výške 190 Eur mesačne. Za byt platí 130 Eur mesačne, pričom

jeho ďalšie výdavky predstavuje cestovné do práce, výdavky na telefón.

V rámci doplnenia dokazovania k návrhu na zníženie výživného uviedol, že dňa 27.7.2013 mal infarkt,
bolhospitalizovanývcudzinedo2.8.2013anásledneprevezenýnaSlovensko. NajprvbolPN6týždňov,
následne nastúpil do zamestnania a po dvoch týždňoch bol opätovne práceneschopný. V súvislosti so
zdravotným stavom mal zvýšené výdavky na lieky, počas práceneschopnosti mal platenú nemocenskú

zo strany Sociálnej poisťovne. V novembri 2013 mal výplatu 1.300,-Eur a vo februári 2014 výplatu
vo výške 1.200,-Eur, pričom jeho výplata pozostáva z čistého príjmu vo výške 400 Eur a pri výkone
zamestnania sú mu vyplácané diéty na každý deň, keď sa nachádza mimo územia Slovenskej republiky.
Má aj cestovné náhrady, z ktorých mu nemocenská vyplácaná nie je. Pracovný pomer mu naďalej
trvá, mal výpadok príjmu počas práceneschopnosti. Poukázal tiež na to, že v čase poslednej úpravy

výživného mal príjem 506 Eur v čistom, v súčasnosti za posledné dva roky má znížený príjem na sumu
400 Eur mesačne a menej. Iný dôvod pre zníženie výživného nemá. Pokiaľ ide o mesačné náklady otec
maloletého uviedol, že je vlastníkom bytu v Brezne, za ktorý platí hypotéku. Poplatky spojené s užívaním
bytu sú 115,90 Eur mesačne + 18 Eur elektrina, 9 Eur plyn a 16,90 Eur káblovka a internet. Hypotéku
spláca mesačne vo výške 255 Eur a spláca tiež spotrebný úver splátkou vo výške 83 Eur mesačne. Platí

výživné na plnoleté deti H. a T. po 130 Eur na každé z plnoletých detí. Vo vzťahu k plnoletým deťom
podal rovnako návrh na zníženie výživného.

Matka maloletého s navrhovanou úpravou styku nesúhlasila. Chce, aby sa otec s maloletým stretával,
ale aby to malo nejaký systém, aby otec dokázal, že mu na chlapcovi záleží. Matka uviedla, že si vôbecnevie predstaviť, aby maloletý prespal u otca, nakoľko je na ňu naviazaný a otca vôbec nepozná. Ona
sa s otcom maloletého chcela v minulosti dohodnúť, ale otec sa s chlapcom už štyri roky nestretáva.
Matka zdôraznila, že nechce, aby otec chodil po maloletého do škôlky, ona ho zo škôlky zoberie a otcovi

odovzdá ale tak, aby sa tento venoval jemu a nie svojej priateľke. Otec je pre maloletého cudzí človek,
nakoľko sa o neho nikdy nezaujímal a keď s ním bude aj otcova priateľka je to pre maloletého ďalší cudzí
človek. Sama nenavrhla rozsah úpravy styku, naďalej poukázala na to, že s otcom maloletého sa chce
na rozsahu styku dohodnúť. Vo vzťahu k návrhu na zvýšenie výživného žiadala toto zvýšiť so spätnou
splatnosťou odkedy bolo stanovené výživné vo výške 80 Eur mesačne. Otec maloletého v tom čase

kúpil byt len aby nemusel platiť výživné, povedal, že byt kúpil kvôli nim aj keď už v tom čase spolu nežili.
On mal vtedy príjem 1.600,-Eur, ona poberala len rodičovský príspevok. V čase keď bola na materskej
dovolenke ona otca maloletého prosila, aby im pomohol, on ju vydieral aby sa s maloletým vrátila k
nemu. Ona sa zamestnala od marca 2011, maloletý od mája 2011 začal chodiť do škôlky. V minulosti
mala príjem 600 Eur v hrubom, v čase výsluchu je nezamestnaná, bez príjmu. Na rodičovskom príspevku
bola od 2010 do marca 2011; zamestnala sa v Privat Banke, kde robila do 31.7.2012, od 1.8.2012

bola nezamestnaná. Iný príjem nemala. V súčasnosti ona má vlastný byt, zobrala úver. V spoločnej
domácnosti žijú dvaja spolu s maloletým T., s nákladmi za byt 112 Eur mesačne splátka úveru, 70 Eur
mesačne náklady spojené s užívaním bytu, 25 Eur odber elektrickej energie a za internet a televíziu
Magio zaplatí 30 Eur. V súkromnej škôlke platí 80 Eur mesačne. Maloletý je zdravý, trpí len atopickým
ekzémom, v súvislosti s týmto má matka zvýšené výdavky. K spolužitiu s otcom maloletého uviedla, že

tento ju viackrát fyzicky napadol, podala aj trestné oznámenie. Bála sa o svoj život svoj aj o život dieťaťa.
Následne sa otec maloletého odsťahoval, chlapec mal vtedy rok. Asi polroka otec za dieťaťom chodieval
ale potom mu začali byť prednejší kamaráti, aj keď v tom čase mohol byť s dieťaťom kedykoľvek. Ešte
potomskúšaliobnoviťvzťahabymalinejakúrodinu,nefungovalotoapotomzačaliproblémyskamarátmi
a s útokmi otca na ňu, predovšetkým psychické útoky. Nie je pravdou, že by ona nedovoľovala otcovi

stretávať sa s chlapcom z dôvodu, že tento by nesplnil nejaké jej finančné požiadavky.

Pri doplnení dokazovania na pojednávaní dňa 12.2.2014 matka maloletého pokiaľ ide o jej návrh na
zvýšenie dodala, že návrh pred tým nepodala z psychických dôvodov. Otec maloletého je sľuboval, že
jej peniaze dá. V čase súdneho pojednávania v minulosti ona mala len materský príspevok a otec mal
príjem 1.600,-Eur. Neverila v spravodlivosť, že je možné priznať väčšie peniaze, ona pritom nemala

ani na nájomné. Výživné žiadala zvýšiť od septembra 2009. Poukázala na priebeh svojich zamestnaní,
do marca 2011 bola na materskej, následne bola zamestnancom Privat Banky do júla 2012. Potom
bola na evidovaná na úrade práce tri mesiace, v súčasnosti podniká na základe osobitného oprávnenia
ako finančný agent - hypotekárny špecialista, pracovať začala v decembri 2012. Príjem v roku 2013
dosahovala 400-500 Eur mesačne, takýto príjem trvá. Okrem toho poberá prídavok na maloleté dieťa

a výživné od otca, ktorý platil 80 Eur mesačne, pričom od októbra 2013 začal platiť sumu 27,13 Eur
mesačne. Ona s dieťaťom býva v dvojizbovom byte, chlapec pôjde od 1.9.2014 do školy. Maloletý
navštevuje predškolské zariadenie od troch rokov veku, chodil do súkromnej škôlky, kde boli vyššie
náklady, od januára 2013 je v štátnej škôlke. Maloletý je zdravý, chodieva s ním na dermatológiu,
potrebuje špeciálnu kozmetiku. Výdavky na maloletého sa v minulosti zmenili, keď nastúpil do škôlky.

Otec platil aj 20 Eur mesačne na vkladnú knižku, na tejto je v súčasnosti suma asi 600-800 Eur, je v
dispozícii matky, z tejto vkladnej knižky finančné prostriedky nevyberá. Súčasné náklady na maloletého
predstavujú 30 Eur v škôlke (poplatok a stravné), bežná strava doma vo výške 150-200 Eur mesačne na
oboch. Maloletému matka zakupuje hygienické potreby, drogériu, chodí na krúžky. Z hokeja musela syna
odhlásiť, finančne to nevychádzalo. Maloletému platí životnú poistku (20 Eur mesačne), iný pravidelný

mesačný výdavok na maloletého matka nemá. Na otázku sudcu či na strane maloletého došlo od
septembra 2010 k zmene pomerov matka uviedla, že k výraznej zmene pomerov nedošlo, len náklady
na stravu sú vyššie.

Kolízny opatrovník na pojednávaní poukázal na to, že obaja rodičia uviedli, že majú záujem na to,
aby na výchove maloletého spolupracovali. Nakoľko k dohode nedošlo, je zrejmé, že dohodu nie sú

schopní uzavrieť a preto kolízny opatrovník navrhol vykonať znalecké dokazovanie. Vo vzťahu k návrhu
na zvýšenie výživného odporučil návrhu vyhovieť nakoľko je to v záujme maloletého.

Súdvotázkeúpravystykuajehorozsahunariadilznaleckédokazovanie,ustanovilzaznalcaPhDr.Máriu
Homolovú, znalkyňu z odboru klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, poradenskápsychológia. Ustanovená znalkyňa vypracovala znalecký posudok , v záveroch ktorého konštatovala
nasledovné závery:

Vzájomný vzťah matky s maloletým je pozitívny, ktorý vzťah pramení z toho, že dieťa sa opiera o matkinu

stálu prítomnosť v jeho živote, čo mu zabezpečuje istotu a bezpečie. V citových vzťahoch je dieťa
prioritne sýtené obojstranne intenzívnym pozitívnym vzťahom medzi starou matkou a ním. V oblasti
vplyvumatkynamaloletédieťabolzistenýnegatívnypostojmatkykotcovidieťaťa,ktorýjepreddieťaťom
pretraktovaný. Aj pri znaleckom dokazovaní matka prejavovala pred dieťaťom postoj derešpektu k otcovi
dieťaťa. Matka má tendenciu hodnotiť vzťah otca a dieťaťa len cez prizmu materiálneho zabezpečenia.

V jej správaní voči otcovi dieťaťa je možné na základe analýzy spisového materiálu aj znaleckého
vyšetrenia pozorovať tendenciu k izolácii dieťaťa od otca, resp. obmedzovať otcovi kontakt s dieťaťom
na základe stanovovania podmienok a predstáv matky dieťaťa. Matka akoby zotrvávala v hodnotení
otca viac v partnerskej rovine ako v rodičovskej rodine. Niekedy si nežiadala upravovať styk otca s
dieťaťom, potom tvrdila, že sa dohodnú, potom, že ona chce obmedzenie styku otca s dieťaťom a potom
riešila vzťah otca s dieťaťom len cez výživné a jeho výšku. Dokonca uviedla, že nechce, aby dieťa

bolo traumatizované takýmto stykom. Je možné predpokladať, že k napätým vzťahom matky dieťaťa k
otcovi dieťaťa prispieva potreba materiálneho zabezpečenia dieťaťa na strane matky. Na druhej strane
otec dieťaťa je finančným zabezpečením detí z predchádzajúceho manželstva a ostatnými výdavkami
limitovaný a preto sa bráni matke dieťaťa vyhovieť, čo zvyšuje napätie medzi rodičmi dieťaťa a deformuje
ich schopnosť spolupráce pri starostlivosti o spoločné dieťa. U dieťaťa je potreba identifikácie s mužskou

postavou, je potrebné, aby matka rešpektovala túto potrebu a podporovala vzťah otca a syna.

Pokiaľ ide o otca maloletého nebolo možné uskutočniť kompletné vyšetrenie. Z čiastkového vyšetrenia
znalkyňa konštatuje, že vzájomný vzťah otca so synom je oslabený, dieťa nemá tento vzťah pestovaný,
ale po ňom túži. Otec maloletého je impulzívny jedinec so zníženou schopnosťou ovládacích
mechanizmov a submisie; je u neho možné pozorovať opravdivý záujem o kontakt s dieťaťom. V

súčasnosti kontakt otca s dieťaťom vlastne úplne absentuje. Napriek tomu dieťa v kontakte s otcom
pri stretnutí počas znaleckého vyšetrenia bolo spontánne, bez úzkosti, zábran, negatívnych prejavov.
Matkine obavy z traumatizácie dieťaťa v kontakte s otcom sa na základe spisového materiálu a
vyšetrenia javia neopodstatnené.

V porovnaní rodičov; vzhľadom na osobnostné a pracovné dispozície má matka lepšie predpoklady pre

výchovu a starostlivosť. Z čiastočného vyšetrenia vyplýva, že vzťah rodičov je napätý a konfliktný, sami
nie sú schopní spolupráce pri zabezpečení výchovy a starostlivosti o maloletého. U rodičov je potrebné,
aby boli poučení o negatívnych následkoch takéhoto ich vzťahu na dieťa a tiež o potrebe obojstranne
rozvíjaných vzťahov medzi rodičom a dieťaťom. Vzhľadom k potrebe pestovať a rozvíjať vzťah dieťaťa k
obidvomrodičomjepotrebnéupraviťstykmaloletéhosotcom.Vtomtosmereznalkyňanavrhlapostupné

rozvíjanie vzťahu medzi otcom a synom; bolo by vhodné, aby sa dieťa mohlo s otcom stretávať počas
jeho pobytu na Slovensku počas dvojtýždňového obdobia na 1-2 hodiny dvakrát týždenne a jedno
predpoludnie alebo popoludnie počas víkendu. Pri týchto stretnutiach účasť matky nie je potrebné;
mohlo by dôjsť k rušeniu vzťahu otec - syn vzhľadom na napätosť vzájomných vzťahov medzi rodičmi
dieťaťa. Pozitívna podpora takéhoto kontaktu dieťaťa s otcom zo strany matky je pre jeho pozitívny vplyv

na dieťa podmienkou. Takýmto postupom je možné predpokladať, že v ďalšom období by bolo možné
rozšíriť kontakt otca s dieťaťom aj na celý jeden víkendový deň a tiež počas vianočných a veľkonočných
sviatkov. Znalkyňa odporučila, aby kontakt otca s dieťaťom bol pestovaný ako exkluzívny kontakt medzi
otcom a dieťaťom, a teda bez prítomnosti otcovej priateľky.

Znalkyňa na pojednávaní zotrvala na záveroch znaleckého posudku. K námietkam matky uviedla, že

táto navrhovala vlastne zvýšiť svoju významnosť a znížiť významnosť otca maloletého. Na zákaz styku
otca s maloletým dôvody nie sú, dieťa sa otca nebojí, aj keď má nepestovaný vzťah k otcovi. Je s ním ale
schopné nadviazať normálny kontakt. Otec pri znaleckom vyšetrení nebol tým, ktorý by odmietal kontakt
s dieťaťom alebo ktorý by produkoval negatívne city. Aj keď vzťah otca s maloletým je sporadický, aj táto
šanca by sa mala využiť, aby dieťa malo postavu otca; toto by zákaz styku obmedzil. U otca sú niektoré

impulzívne spôsoby, ktoré znalkyňa pripísala bezradnosti alebo dlhodobému pracovnému procesu. To
že sa nepodrobil znaleckému vyšetreniu možno hodnotiť obavou, strachom a nedôverou, k tomu, že sas tým pohnúť nedá. Znalkyňa konštatovala antagonizmus na strane rodičov, vzájomnú neústretovosť a
nevytváranie podmienok pre dieťa vzájomne. Pokiaľ navrhla upraviť styk otca s dieťaťom, odôvodnila to
zo všeobecnej charakteristiky, že pokiaľ dieťa otca neprijíma negatívne tak je pre neho prospešné, aby

malo kontakt s otcom. Konkrétnu rovinu predstavuje skutočnosť, že dieťa s otcom živo komunikovalo,
neboli žiadne zábrany a niet dôvodu, prečo by dieťa nemal mať kontakt s otcom. Striedavá starostlivosť
by v danom prípade vhodná nebola, nakoľko je dlhá doba, kedy dieťa kontakt s otcom nemalo. Pre dieťa,
ktoré má puto na matku je podstatné, aby bolo zabezpečené v jeho stabilite s matkou. Niet dôvodu na
zmenu výchovného prostredia. Dieťaťu styk s otcom môže prispieť najmä z dôvodu potreby identifikácie

s mužskou rolou, nakoľko táto rola mu chýba, so starým otcom (zo strany matky) je v ambivalentnom
postavení. Otec môže dieťaťu prispievať k zlepšovaniu všestrannej výbavy - zdravotnej, športovej, cez
naplnenie záujmovej sféry typicky mužskej. Otec má široké pole pokiaľ by ho chcel využiť. Znalkyňa
uviedla, že motiváciu otca k tomu, prečo sa domáha úpravy styku nebolo možné zistiť a ani z vyjadrení
matky nie je presvedčená, že jej záleží na kontakte otca s dieťaťom. Matka prenáša svoje hodnotenie,
svoje postoje ako si to ona predstavuje, ako je to podľa nej dobré, bráni tomu, aby dieťa bolo s otcom.

Pokiaľ ide o styk otca s maloletým, je potrebné určiť prechodné obdobie, kedy kontakt otca s maloletým
bude kratší a vzťah otca s dieťaťom sa bude budovať. Prechodné obdobie by malo trvať asi trištvrte roka,
aby sa vzťah postupne budoval. Prítomnosť matky pri stretnutiach maloletého s otcom nie je potrebné,
nakoľko vzniká napätie medzi rodičmi maloletého.

Matka maloletého o dávku v nezamestnanosti nepožiadala. Poberá prídavok na dieťa od marca 2008,

rodičovský príspevok poberala v období od októbra 2008 do marca 2011. Dávku v hmotnej núdzi
naposledy poberala v roku 2004; ako uchádzač o zamestnanie bola naposledy evidovaná v období od
1.8.2012 do 20.11.2012. V období od 12.9.2011 do 31.12.2011 bola na základe dohody o pracovnej
činnosti zamestnancom obchodnej spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa a.s., neuvedenej výšky
príjmu. Podľa daňového priznania za rok 2010 dosiahla príjmy zo živnosti vo výške 2.000,-Eur, so

základom dane 1.200,-Eur. Za rok 2011 mala matka maloletého príjmy 8.515,-Eur, so základom dane
7.385,02 Eur (riadok 81 daňového priznania) resp. 3.825,72 Eur (riadok 85 daňového priznania). Podľa
daňového priznania za rok 2012 matka maloletého dosiahla príjmy zo závislej činnosti 6.089,88 Eur, so
základom dane 5.349,61 Eur (resp. 1.704,87 Eur). Zamestnancom obchodnej spoločnosti Privatbanka
a.s. bola v období od 1.3.2011 do 31.7.2012 o výške priemerného mesačného čistého príjmu 669,17

Eur. Pracovný pomer bol ukončený výpoveďou zo strany zamestnankyne.

Otec maloletého je od 9.6.2008 zamestnancom obchodnej spoločnosti Galliker Slovakia s.r.o. ako
vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy, pracovný pomer trvá. V období od 1.5.2010 o dávku v
nezamestnanosti nepožiadal. Za obdobie rokov 2010 až 2012 daňové priznanie k dani z príjmov
fyzických osôb nepodal. Nie je a nebol poberateľom dávky v hmotnej núdzi. Naposledy bol evidovaný

ako uchádzač o zamestnanie v roku 2006. V roku 2011 od mesiaca október mal čistý príjem vo výške
1.131,76 Eur, cestovná náhrady vo výške 3.136,-Eur, mzda na účet vo výške 4.230,76 Eur. V roku 2012
do mesiace september vrátane mal čistý príjem vo výške vo výške 3.789,41 Eur, cestovné náhrady vo
výške9.800,-Eur,mzdanaúčet13.589,41Eur.Jehopriemernýmesačnýčistýpríjemza12kalendárnych
mesiacov tak predstavoval sumu 410,09 Eur, cestovné náhrady vo výške 1.078,-Eur, mzda na účet

17.820,17 Eur, priemerne mesačne 1.485,01 Eur. Podľa mailovej správy od zamestnávateľa otca zo
dňa 25.11.2013 pracovný pomer otca zamestnaného ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy
naďalej trvá. Príjem otca podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni vo vzťahu k vymeriavaciemu základu
- poistné ostáva obdobný aj do októbra 2013 v porovnaní s obdobím do októbra 2012, tak ako to
vyplýva z čl.85 a 189 spisu. Na následnú výzvu súdu zamestnávateľovi otca ohľadne výšky príjmov

otca od 1.1.2013 do dňa podania správy zamestnávateľ otca včas nereagoval nereagoval, potrebnú
súčinnosť neposkytol. Až po ukončení dokazovania bolo súdu doručené pracovné hodnotenie otca
s tým, že naďalej je ich zamestnancom, svoju prácu vykonáva svedomito a plní všetky pracovné
povinnosti načas. Jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavoval v období od marca 2013 do
februára 2014 sumu 365,55 Eur, cestovné náhrady sumu 905,33 Eur, mzda na účet priemerne 1.107,46

Eur. Práceneschopný bol v roku 2013 v období od 5.8.2013-13.9.2013 a od 30.9. do 18.10.2013. V roku
2014 bol práceneschopný od 28.1. do 14.2.2014. Zo strany zamestnávateľa mu bola platená náhrada
pri dočasnej práceneschopnosti a následne aj dávky počas práceneschopnosti zo strany Sociálnej
poisťovne.Podľa potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti otec maloletého bol neschopný práce od 8.8.2013,
diagnóza I 212; následne bol práceneschopný od 28.1.2014. Podľa vyjadrenia ošetrujúceho lekára
MUDr. Vladimíra Hudeca zo 7.3.2014 pracovná neschopnosť otca maloletého z júla 2013 je ukončená,

pracuje v pôvodnom zamestnaní, pričom vplyvom ochorenia došlo ku krátkodobej zmene zdravotného
stavu, ktorá mohla limitovať jeho pracovné zaradenie. Vzhľadom k aktuálnemu stavu je možné
predpokladať, že dôjde k zmene pracovného zaradenia vzhľadom k zdravotným problémom. Podľa
potvrdenia o nemocenských dávkach vyplatených sociálnou poisťovňou od 1.1.2013 do 27.2.2013 zo
dňa 27.2.2014 otcovi maloletého bola vyplatená suma 255,50 Eur za obdobie august 2013, suma 195,40

Eur za obdobie september 2013 a suma 135,30 Eur za obdobie október 2013.

Matkamaloletéhovyčíslilanákladyspojenésostarostlivosťouomaloletéhovrámciviacerýchpísomných
vyjadrení, náklady spojené so starostlivosťou o maloletého zdôraznila aj pri svojich výsluchoch.

Rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 8P/377/2009-70 zo dňa 25.5.2010 bol maloletý zverený do
osobnej starostlivosti matky s tým, že otec maloletého bol s účinnosťou od 29.10.2009 zaviazaný
prispievať na výživu maloletého sumou 100 Eur mesačne, z toho sumou 80 Eur k rukám matky

maloletého a 20 Eur na účet maloletého vedený ČSOB a.s.. Súd styk otca s maloletým neupravil, tento
ponechal na dohode rodičov. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že v čase rozhodovania súdu bola
matka maloletého na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok 164,22 Eur ma prídavok na
maloleté dieťa vo výške 21,99 Eur. Bola nemajetná, podnikala, pričom za rok 2008 dosiahla základ
dane vo výške 28.369,-Sk, daň na úhradu 0,- Sk; za rok 2009 podnikala so základom dane 300 Eur

bez daňovej povinnosti. Žila s maloletým v prenajatom dvojizbovom byte, za prenájom platila 250
Eur vrátane inkasa. V čase pôvodnej úpravy výživného bol otec maloletého zamestnancom obchodnej
spoločnostiGallikerSlovakias.r.o.spriemernýmčistýmmesačýmzárobkom506,90Euraspriemernými
mesačnými diétami 1.110,67 Eur. Do práce dochádzal do Belgicka, cestu mu platil zamestnávateľ. Žil v
prenajatom dvojizbovom byte, za ktorý prenájom platil mesačne 300 Eur. Krajský súd v Banskej Bystrici

svojim rozsudkom č.k. 15CoP/43/2010-95 z 22.9.2010 na odvolanie rodičov odvolaním napadnuté
prvostupňové rozhodnutie čo do výšky výživného potvrdil; vo výroku o povinnosti otca tvoriť úspory
prvostupňový rozsudok zmenil tak, že na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je
potrebný súhlas súdu. Výrok rozsudku o výške výživného sa stal právoplatným dňom 16.10.2010, o
úprave styku dňom 22.7.2010.

Predošlé manželstvo otca maloletého bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Brezno, č.k.
5C/74/05-32 zo dňa 11.11.2005; v tom čase maloleté deti pochádzajúce z manželstva boli na čas po
rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti matky G. I. a otec bol zaviazaný prispievať na
výživu maloletej H., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 1.900,-Sk a na výživu maloletého T. nar.
XX.X.XXXX výživným vo výške 1.200,-Sk. Naposledy bolo výživné na H. I. a T. I. rozsudkom Okresného

súdu Brezno, č.k. 8P/371/2009-193 zo dňa 20.4.2010 tak, že výživné na obe deti bolo zvýšené na sumu
130 Eur mesačne. Na odvolanie otca krajský súd v Banskej Bystrici odvolaním napadnutý rozsudok
potvrdil.

Podľa § 163 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu

možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 78 ods.1 Zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákon o rodine“), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem
výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 36 ods.1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.Podľa § 24 ods.4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods.1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom

sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods.2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 25 ods.3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk

maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Podľa § 25 ods.4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje
druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu
zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Podľa § 62 ods.1-5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri

určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Súd zistený skutkový stav posúdil podľa vyššie citovaných ustanovení zákona o rodine. Predmetom
konania bol návrh otca na úpravu styku s maloletým, návrh otca na zníženie výživného na sumu 27,13

Eur mesačne a to odo dňa 27.7.2013 a zároveň návrh matky na zvýšenie výživného na sumu 230 Eur
mesačne so spätnou účinnosťou od mája 2010 (resp. podľa vyjadrenia na pojednávaní od septembra
2009).

Pokiaľ ide o návrhy rodičov na zvýšenie, resp. zníženie výživného, hmotnoprávnou podmienkou toho,
aby súd mohol vo vzťahu k vyživovacej povinnosti a výške výživného opakovane rozhodnúť je zmena
pomerov, ktorá môže nastať u osoby povinnej, ktorou je v danom prípade otec maloletého, prípadne

na strane osoby oprávnenej, ktorou je maloleté dieťa. Musí ísť o takú zmenu pomerov, ktoré sa
prejavia závažnejším spôsobom v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase
poslednej úpravy výživného. Zmena pomerov môže vyvolať potrebu zvýšiť výživné, pokiaľ sa zvýšia
odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, resp. dôjde z pozitívnej zmene na strane schopností, možností
a majetkových pomerov povinnej osoby. Na strane povinnej osoby môže dôjsť aj k takej negatívnej

zmene pomerov, na základe ktorej by doposiaľ určená výška výživného bola neprimeraná možnostiam,
schopnostiamamajetkovýmpomeromnastranepovinnejosobyaplateniedoposiaľurčenéhovýživného
by nebolo objektívne možné, resp. na strane povinnej osoby (v danom prípade otca) by prinášalo
neprimerané majetkové riziká.

V zmysle vyššie uvedeného súd pri posudzovaní návrhu na zvýšenie výživného skúmal, či a na

strane ktorého účastníka konania došlo k zmene pomerov, či takáto zmena pomerov je podstatnou
zmenou pomerov odôvodňujúcou novú úpravu vyživovacej povinnosti otca; vo vzťahu k návrhu
matky na zvýšenie výživného súd skúmal aj okolnosti hodné osobitného zreteľa tak ako ich
predpokladá ustanovenie § 77 ods.1 Zákona o rodine, nakoľko matka žiadala výživné znížiť za obdobie
predchádzajúce podaniu návrhu na zvýšenie výživného. K uplatneniu nároku na zvýšenie výživného

pritom došlo písomným podaním doručeným súdu dňa 24.9.2012.

Pokiaľ ide o otca maloletého súd má zato, že k podstatnej zmene pomerov na jeho strane, ktoré by
ovplyvňovali jeho schopnosť prispievať na výživu maloletého doposiaľ určeným výživným, nedošlo. Otec
v čase posledného rozhodovania súdu o výške vyživovacej povinnosti bol zamestnancom obchodnej
spoločnosti Galliker Slovakia s.r.o. s priemerným mesačným zárobkom 506,90 Eur a s priemernými

mesačnými diétami 1.110,67 Eur. Do práce dochádzal do Senca, odkiaľ zamestnávateľ zabezpečoval
dopravu na miesto výkonu práce do Belgicka. U rovnakého zamestnávateľa otec maloletého pracuje
naďalej, za obdobie od marca 2013 mal priemerný čistý mesačný príjem vo výške 365,55 Eur, cestovné
náhrady 905,33 Eur, mzda na účet priemerne 1.107,46 Eur. K výpadku príjmu došlo na strane otca z
dôvodu jeho dočasnej pracovnej neschopnosti, časť výpadku príjmu mu bola kompenzovaná náhradou

pri dočasnej pracovnej neschopnosti a v časti nemocenskými dávkami. Z vyššie uvedeného vyplýva, že
pomery na strane otca pokiaľ ide o jeho príjmy zo zamestnania od poslednej úpravy výživného ostávajú
porovnateľné, naďalej je zamestnancom totožnej obchodnej spoločnosti s obdobnou výškou príjmu. V
tomto smere je potrebné poukázať na skutočnosť, že finančné prostriedky vyplácané otcovi maloletého
jeho zamestnávateľom sú dvojzložkové, jednak ide o čistú mzdu a zároveň o cestovné náhrady. Na

cestovné náhrady, resp. diéty mu vznikne celkom zrejme nárok v prípade práce v zahraničí, bez práce
v zahraničí v mieste bydliska by mu na tieto náhrady nárok nevznikol. Súd nemá pochybnosti o tom,
že s výkonom práce má otec maloletého zvýšené náklady na ubytovanie a stravovanie v zahraničí a
že diéty sú zamestnávateľom vyplácané práve na tento účel. S prihliadnutím na výšku vyplácaných
náhrad, bežné výdavky otca spojené s bývaním, platením splátok úveru a v konečnom dôsledku aj s

platením výživného má súd zato, že z poukázaných prostriedkov na účet otca tento je schopný ušetriť
z vyplácaných náhrad a mzdy isté finančné prostriedky umožňujúce mu aj v súčasnosti prispievať na
výživu maloletého dieťaťa doposiaľ určeným výživným.

Otec maloletého má aj naďalej ďalšie dve vyživovacie povinnosti k plnoletým deťom H. a T., vo vzťahu ku
ktorýmrovnakouplatnilnároknazníženievýživného.Vtomtosmeresapomerynajehostranenezmenili.Nespornou a preukázanou skutočnosťou na strane otca je skutočnosť, že v júli 2013 dostal v rámci
pracovného pobytu v zahraničí infarkt, následne bol v mesiacoch august, september a október 2013 a v
mesiacoch január a február 2014 práceneschopný, v roku 2013 celkom 59 dní a v roku 2014 celkom 18

dní. V uvedenom období napriek nemocenským dávkam a náhrade pri dočasnej pracovnej neschopnosti
došlo na strane otca maloletého k určitému výpadku príjmu, dávkami len čiastočne kompenzovanému;
zároveň vo vzťahu k cestovným náhradám tieto mu z pochopiteľných dôvodov neboli za obdobie
pracovnej neschopnosti vyplácané vôbec. Uvedená skutočnosť je ale na strane otca len dočasnou a
zároveň nie podstatou zmenou pomerov, v konečnom dôsledku je nesporne preukázané, že otec je po

ukončení práceneschopnosti naďalej zamestnaný, medzičasom opäť vycestoval na pracovné turnusy
do zahraničia a je dôvodné predpokladať, že opätovne dosahuje príjem, ktorý dosahoval aj v minulosti.
V tomto smere súd zvažoval primerané zníženie výživného na obdobie trvania práceneschopnosti,
prihliadol však na predošlý príjem otca, výšku dovtedy dosahovaného príjmu a výšku denných náhrad a
mal zato, že otec mal dostatočnú možnosť vytvoriť si dostatočné finančné rezervy, ktoré by mu napriek
dočasnému a čiastočnému výpadku príjmu umožňovali počas celého sledovaného obdobia prispievať

na výživu maloletého doposiaľ určeným výživným.

Pokiaľ ide o pomery na strane maloletého dieťaťa súd má zato, že na strane maloletého nedošlo
k takej podstatnej zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali (aj s prihliadnutím na možnosti otca)
zvýšenie výživného, najmä nie vo výške požadovanej matkou maloletého. Maloletý je naďalej, ako v
čase poslednej úpravy výživného, predškolského veku, navštevuje predškolské zariadenie a matka

maloletého na pojednávaní výslovne uviedla, že na strane maloletého k podstatnej zmene pomerov
nedošlo, len náklady na stravu sú vyššie. Súd nemal pochybnosti o tom, že na strane maloletého dieťaťa
došlo k zmene pomerov, táto zmena pomerov však nemá charakter podstatnej zmeny pomerov, ktorá
by v danom prípade odôvodňovala zvýšenie výživného. Maloletý je v čase rozhodovania súdu takmer o
štyri roky starší (ako tomu bolo pri poslednej úprave výživného), náklady na starostlivosť o neho vzrástli

primerane potrebám, ktorá má dieťa predškolského veku, výdavky matky v súvislosti so starostlivosťou
o maloletého sa zvýšili najmä pokiaľ ide o jeho stravovanie, obliekanie ako aj v ďalších oblastiach.
Náklady vynaložené matkou sú ovplyvňované aj vývojom životných nákladov. Uvedená zmena pomerov
na strane maloletého sa však neprejavuje zásadnejším spôsobom, ktorý by sám o sebe vyžadoval novú
úpravu vyživovacej povinnosti otca.

K zmene pomerov došlo ku dňu rozhodovania súdu, ako aj v priebehu konania, aj na strane matky
maloletého. Počet vyživovacích povinností na strane matky sa nezmenil, matka maloletého bola počas
posledného rozhodovania súdu na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok, prídavok na
maloleté dieťa a otec maloletého k jej rukám platil výživné. Od poslednej úpravy výživného sa matka
maloletého zamestnala, v určitom období bola v pracovnom pomere, bola aj nezamestnaná, ale v

čase rozhodovania súdu podniká na základe osobitného oprávnenia ako finančný agent. Svoj súčasný
príjem matka maloletého odhadla na sumu 400-500 Eur mesačne. V zmysle uvedené je potrebné
konštatovať, že na strane matky došlo k pozitívnej zmene pomerov v tom, že táto má stály príjem,
ktorý nesporne prevyšuje príjem, ktorý mala v čase poslednej úpravy výživného. Nezamestnanou bola
v období necelých štyroch mesiacov kalendárneho roku 2012 (august-november).

V nadväznosti na takto konštatovaný skutkový stav súd návrh rodičov na zvýšenie, resp. na zníženie
výživného zamietol. Pokiaľ matka maloletého žiadala výživné zvýšiť už za obdobie od septembra
2009 (návrh na zvýšenie výživného podala v septembri 2012) nepreukázala žiadne také dôvody, ktoré
by boli dôvodmi hodnými osobitného zreteľa na jej strane a teda dôvodmi, ktoré by jej objektívne
bránili podať už v minulosti, pri zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, návrhu na zvýšenie

výživného. V časti uplatneného nároku žiadala výživné zvýšiť aj za obdobie, o ktorom už bolo v minulosti
právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Brezno, č.k. 8P/377/2009-70 zo dňa 25.5.2010 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 15CoP/43/2010-95 zo dňa 22.9.2010. Súd
návrh matky za obdobie spred podania návrhu na zvýšenie výživného zamietol z dôvodu, že matka
nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa a zároveň z dôvodu, že na strane maloletého nedošlo

od posledného rozhodovania súdu k podstatnej zmene pomerov, ktorá zmena by sa zásadnejším
spôsobom prejavovala na pomeroch maloletého. Obdobné konštatovanie vo vzťahu k nepreukázaniu
zmeny pomerov na strane maloletého platí aj pre obdobie od podania návrhu na zvýšenie výživného v
súvislosti s odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a možnosťami, schopnosťami a majetkovýmipomermi otca, ktoré ostávajú nezmenené, resp. dokonca prechodne zhoršené v dôsledku zhoršenia
jeho zdravotného stavu. Zvýšené potreby maloletého dieťaťa s prihliadnutím na jeho vek sú v tomto
smere kompenzované aj zmenou pomerov na strane matky maloletého, ktorá v čase poslednej úpravy

vyživovacej povinnosti poberala rodičovský príspevok a v súčasnosti dosahuje stály príjem.

Obdobné konštatovanie platí aj vo vzťahu k návrhu otca na zníženie výživného, na jeho strane podstatná
zmena pomerov nenastala, naďalej má vyživovaciu povinnosť k trom deťom, z toho k dvom už plnoletým.
Ním tvrdená zmena pomerov v dôsledku zmeny zdravotného stavu je len dočasnou a prechodnou, ktorá
zásadným spôsobom neovplyvnila jeho schopnosť prispievať na výživu maloletého doposiaľ určeným

výživným. Po ukončení práceneschopnosti je otec maloletého zamestnaný u totožného zamestnávateľa,
u ktorého dosahuje príjem porovnateľný s tým, aký príjem dosahoval v čase posledného rozhodovania
súdu.

V zmysle vyššie uvedeného súd návrhy na zníženie resp. zvýšenie výživného zamietol nezistiac
podstatnú zmenu pomerov na strane oprávnenej a povinnej osoby. V konečnom dôsledku je potrebné
zdôrazniť skutočnosť, že otec má vyživovaciu povinnosť celkom vo výške 360 Eur mesačne, z toho po

130 Eur mesačne na dve plnoleté deti, vo výške 80 Eur mesačne na maloletého T. a 20 Eur mesačne
na tvorbu úspor tak ako bolo určené pri poslednej úprave výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému.

Okresný súd Brezno svojim rozsudkom č.k. 8P/377/2009-70 zo dňa 25.5.2010 styk otca s maloletým
neupravil, tento ponechal na dohode rodičov. Odvolanie voči výroku o úprave styku rodičmi podané

nebolo. Súd už v čase posledného rozhodovania konštatoval, že vzhľadom na charakter práce otca
maloletéhojeťažkéurčiťpravidelnosťjehostykusmaloletý;súdpovažovalzažiaduce,abysaotecstýkal
s maloletým na základe vzájomnej dohody s matkou maloletého. Súd zároveň rodičom maloletého uložil
povinnosťpodrobiťsaodbornémuporadenstvuupsychológanaÚPSVaRBrezno.Zosprávypsychológa
zo dňa 3.12.2010 súd zistil, že rodičia sa zúčastnili spolu šiestich konzultácií, z toho štyroch spoločne.

Zlepšeniefungovaniapáruužnáslednenebolovmožnostiachporadne,pretopsychológprípaduzatvoril.

Rozpory medzi rodičmi nie len vo vzťahu k stretávaniu sa otca naďalej pretrvávali, rodičia v priebehu
celého konania k dohode o rozsahu styku otca nedospeli a ochotu a schopnosť dohodnúť sa prejavovali
len verbálne, bez akejkoľvek reálnej snahy o rodičovskú dohodu, ktorá by zohľadňovala nie len ich
stanoviská a potreby ale aj najlepší záujem maloletého dieťaťa. V tomto smere je potrebné naďalej

zdôrazniť, že rodič, ktorý nemá maloleté dieťa zverené do svojej starostlivosti, má obmedzenejšiu
možnosť ovplyvňovať výchovu dieťaťa ako rodič, ktorý dieťa vo svojej starostlivosti má. Neznamená to
ale, že taký rodič by mal byť vylúčený z výkonu rodičovských práv a výchovného pôsobenia na maloleté
dieťa, pričou jednou z možností, ako takýto rodič môže uplatňovať svoj vplyv na maloleté dieťa je pri
pravidelnom styku s maloletým dieťaťom. Medzi práva dieťaťa patrí právo na výchovu a starostlivosť

zo strany oboch rodičov ako aj právo na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvomi rodičmi.

Tieto práva maloletého dieťaťa v minulosti jeho rodičia nerešpektovali, maloleté dieťa dlhodobo
nebolo prakticky v akomkoľvek kontakte s otcom, tento svoje rodičovské práva a výchovu maloletého
nerealizoval. Ostáva sporné, či tomu tak bolo z dôvodov na strane otca, resp. na strane matky. Otec

maloletého v konaní aspoň verbálne svoj záujem o pravidelné stretávanie sa s maloletým prejavoval,
matka maloletého verbálne tvrdila, že chce, aby sa otec s maloletým stretával, sama však rozsah
styku otca s maloletým nenavrhla. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti, s prihliadnutím na
skutočnosť, že medzi rodičmi nedošlo k dohode o úprave styku, súd nariadil znalecké dokazovanie.

Znalkyňa v záveroch znaleckého posudku konštatovala, že nieto dôvodu na zákaz styku otca s

maloletým, dieťa sa otca napriek nepestovanému vzťahu nebojí a je s ním schopné nadviazať normálny
kontakt. V záveroch znaleckého dokazovania znalkyňa rovnako konštatovala, že niet dôvodu ani na
zmenu výchovného prostredia ani na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej starostlivosti oboch
rodičov, ide o maloleté dieťa, ktoré ma silné puto na matku a je potrebné, aby dieťa bolo zabezpečenév jeho stabilite s matkou. Nakoľko v tomto smere nebol dôvod na zmenu výchovného prostredia a
ani na zákaz styku otca s maloletým a rodičia sa na rozsahu styku nedohodli, súd upravil styk otca s
maloletýmdieťaťomvkontextochzáverovznaleckéhodokazovania.Súdprihliadolpritomnaskutočnosť,

že kontakt otca s maloletým bol dlhodobo nedostatočný, nepestovaný s nevyhnutným oslabením citovej
väzby predovšetkým vo vzťahu maloletého k otcovi. Preto súd pri úprave styku tento rozdelil na viaceré
obdobia, počas ktorých postupne bude dochádzať k rozšíreniu rozsahu styku otca s maloletým, nakoľko
pri pravidelnom stretávaní sa otca s maloletým dôjde k odstráneniu prekážok, ktoré v súčasnosti bránia
nariadeniu „štandardného“ rozsahu styku otca s maloletým.

Vzhľadom k pracovnej vyťaženosti otca súd zvažoval stanovenie presným dátumom stanovených
termínov stretávania sa s maloletým; takáto úprava však nebola celkom možná a to z dôvodu
postupnému rozšíreniu styku otca s maloletým a právom oboch účastníkov konania na podanie
odvolania. Zároveň pre stanovenie presných termínov styku otca s maloletým bolo potrebné, aby otec
maloletého predložil rozpis svojich pracovných pobytov v zahraničí. Takýto rozpis otec maloletého
predložil na začiatku konania, ktorý rozpis bol ale vzhľadom k opakovaným odročeniam pojednávaní

neaktuálny. Aj keď otcovi maloletého bola na pojednávaní dňa 12.2.2014 uložená povinnosť do súdneho
spisu doložiť rozpis pracovných turnusov v zahraničí do konca kalendárneho roka, otec túto súdom
uloženú povinnosť flagrantne nesplnil.

S prihliadnutím na závery znaleckého posudku súd styk otca v počiatočnom období upravil tak, že
stretnutia majú prebiehať bez prítomnosti priateľky otca za účelom čo najširšieho nadviazania, resp.

obnovenia vzťahu otec - syn a zároveň bez prítomnosti matky, ktorej prítomnosť by mohla znamenať
vznik konfliktnej situácie bez ohľadu na to, ktorý z rodičov by prípadný konflikt inicioval.

Vnadväznostinauvedenéskutočnostisúdupravilstykotcatakakojeuvedenévovýrokutohtorozsudku.

Súd zvažoval uloženie výchovného opatrenia - povinnosti podrobiť sa odbornej poradenskej činnosti,
avšak už v minulosti uložené výchovné opatrenie sa celkom zrejme minulo svojim potrebným účinkom.

Je na rodičoch maloletého aby dôsledne vnímali potreby a najlepší záujem maloletého dieťaťa a v
prípade,žeotcoviplneniepracovnýchpovinnostíneumožnívplnomrozsahurealizovaťstyksmaloletým,
je namieste, aby sa o prípadnom náhradnom termíne stretnutia dohodli, tak ako ochotu dohodnúť sa v
priebehu celého konania verbalizovali.

Matka maloletého na pojednávaní dňa 12.3.2014 navrhla vyslúchnuť svedkov H. U. a T. W. za účelom

preukázania vzťahu otca k dieťaťu za obdobie, kedy s otcom maloletého žili v spoločnej domácnosti.
Súd tieto jej návrhy na doplnenie dokazovania zamietol z dôvodu hospodárnosti ako aj z dôvodu,
že navrhované svedkyne mali podľa vyjadrenia matky maloletého mať vedomosť o vzťahu otca k
maloletému v období pred piatimi až šiestimi rokmi. Uvedené časové obdobie pri nariadenom znaleckom
dokazovaní a jeho záveroch má za následok, že svedecké výpovede by boli neaktuálne a bez významu

vzhľadom k predmetu konania - úpravy styku otca s maloletým.

Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom
právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie
od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

V súvislosti s vykonaním znaleckého dokazovania vznikli štátu trovy spočívajúce vo vypracovaní

znaleckého posudku vo výške 179,12 Eur a v účasti znalkyni na pojednávaní dňa 12.02.2014 vo výške
59,69 Eur, t.j. spolu vo výške 238,81 Eur. Vzhľadom na to, že matka maloletého bola oslobodená
od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu, súd v zmysle citovaného ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku nahradením trov štátu zaviazal iba otca maloletého.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej
možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať

návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.