Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. marec 2014

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 16C/240/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312210244
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Jančulová

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2014:5312210244.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Alenou Jančulovu v právnej veci žalobcu Pohotovosť, s.r.o.,

Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO:
36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné námestie 13, Bratislava v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v návrhu zo dňa 27.9.2012 žiadal, aby mu odporkyňa nahradila škodu vo výške 175 € a
nemajetkovú ujmu vo výške 553,20 €. Škoda vznikla nesprávnym úradným postupom súdu. Nesprávny
úradný postup súdu spočíval v nevydaní rozhodnutia bez zbytočných prieťahov, súd nerozhodol v
zákonnej lehote o zmene exekútora.

V príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdu vznikla žalobcovi škoda v žalovanej výške.

Skutočná škoda vo výške 175 € bola spôsobená nákladmi spojenými s činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávky, na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnanca pomocou informačného systému, na udržiavanie a správu informačného systému, na
administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom.

V príčinnej súvislosti s tým žiadal aj nemajetkovú ujmu vo výške pomernej k času tvrdeného omeškania
súdu pri svojom rozhodovaní vypočítaná zo základu 663,88 € na rok, ako spravodlivá satisfakcia

za vnútorné zásady do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za
porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonom stanovenom čase stav
predpokladaný zákonom, stratu v dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík
ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky, v sume 553,20 €.

Na základe týchto skutočností žiada, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol tak, že žalovaná je
zodpovedná za škodu, ktorá vznikla nesprávnym úradným postupom okresného súdu, pretože tento

nerozhodol v zákonom stanovenej lehote o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora, ďalej má
súd zaviazať žalovanú zaplatiť príslušnú majetkovú škodu a náhradu nemajetkovej ujmy do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku s trovami súdneho konania.Žalovaná uviedla, že návrh je zmätočný, má nedostatky, nie je jasný titul nároku na náhrady škody.

Uviedla, že nie sú splnené podmienky podľa § 8 OSP, § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. Nie je daná

právomoc súdu vo veci konať. Medzi podaním žiadosti o predbežné prejednanie nároku u nadriadeného
orgánu a podaním žaloby o náhradu škody za nesprávny úradný postup nie je dodržaná zákonná
lehota 6 mesiacov. Žiadosť o predbežné prejednanie nároku bez ostatných zákonných náležitostí bola
odporkyni doručená dňa 23.4.2012. Žaloba na súd bola podaná dňa 27.9.2012. Žaloba bola podaná
predčasne. Žiadosť o predbežné prejednanie nároku mala vady, ktoré žalobca na výzvu žalovanej v

stanovenej lehote neodstránil, preto žalovaná nepovažuje nárok za predbežne prejednaný. Z uvedených
dôvodov žalovana nenahradila žalobcovi škodu za nesprávny úradný postup súdu v rámci predbežného
prejednania nároku.

Vo veci samej žalovaná navrhla návrh zamietnuť ako nedôvodný, nepreukázaný. Žalobca má dôkazné
bremeno za výsledok sporu, za svoje tvrdenia v návrhu, ktoré v celom rozsahu presúva na súd.

Základným predpokladom pre zmenu súdneho exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu súdneho
exekútora spolu s uvedením súdneho exekútora, ktorý má nahradiť pôvodného exekútora. V praxi je
zaužívaný model, v zmysle ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho exekútora
predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho doterajších

trov a na zaslanie príslušného exekútorského spisu za účelom realizácie povinnosti vyplývajúcej
exekučnémusúduzustanovenia§44ods.9)Ex.poriadku.Súdvrozhodnutíozmeneexekútorazároveň
vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným
spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Je možné, že exekučný
súd mohol rozhodnúť o návrhu oprávneného aj po uplynutí 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu, avšak

v prípadoch, ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť. V takýchto
prípadoch exekučný súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o zmene
súdneho exekútora tak, aby v tejto lehote mohol rozhodnúť aj o trovách exekúcie pôvodného exekútora a
súčasne mu postúpil aj exekučný spis. V prípade, že exekučný súd nekonal o návrhu na zmenu súdneho
exekútora, žalobcovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy, ktorým bolo podanie sťažnosti

predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Ak navrhovateľ tento prostriedok nápravy nevyužil, zanedbal svoju všeobecnú preventívnu povinnosť
podľa § 415 OZ.

Žalobca nevyužil účinné právne prostriedky nápravy, nepodal opravné prostriedky. Žalovaná má zato,

že všeobecný súd konajúci o nároku na náhradu škody za nesprávny úradný postup nemá právo
konštatovať prieťahy v konaní. Prieťahy v konaní môžu byť konštatované v rámci vybavenia sťažnosti
na prieťahy v konaní, v rámci disciplinárneho konania, rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva,
rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti (§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.). V opačnom
prípade by mohlo dôjsť aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Žalovaná poukázala aj na to, že

nie každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť ako zbytočný prieťah v konaní. Nedodržanie zákonných
lehôt sa nepovažuje vždy a automaticky za porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy SR). Sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Musí
ísť o významné prieťahy v konaní, ktoré možno kvalifikovať ako zbytočné prieťahy, neefektívny postup
(I.ÚS 16/02, I.ÚS 63/00).

Žalovaná zároveň vzniesla námietku premlčania podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/03 Z.z. vo veciach
kde došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu exekútora pred dňom 23.4.2009.

Namietla, že žalobca nepreukázal vznik a výšku škody, nevymožiteľnosť pohľadávky. Pokiaľ uplatňuje

nemajetkovú ujmu, nemožno stotožňovať kritéria nemajetkovej ujmy pre fyzické osoby s kritériami
nemajetkovej ujmy pre právnické osoby. Škodu navrhovateľ presvedčivo nevyčíslil, nezdôvodnil.
Požadovať paušálne sumy za veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a účelové. Podmienkou
je preukázať, že konštatovanie porušenia je nedostatočné. Skutočnú škodu je potrebné dokázať
listinami a skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať k

ľubovoľnému subjektívnemu vyčísľovaniu škody a preskúmanie návrhu je tým značne znemožnené. Pri
priznávaní nemajetkovej ujmy sa prihliada aj na rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. V tomto prípade práve žalobca koná v rozpore s dobrými mravmi, keď opakovane požaduje
od spotrebiteľov v rozpore so zákonom neprimerane vysoké úroky, poplatky a iné sankcie. Opakovaneporušuje práva spotrebiteľov. Tvrdená škoda mala vzniknúť práve pri negatívne vnímanej podnikateľskej
aktivite navrhovateľa.

Žalovaná uviedla, že nie je daná príčinná súvislosť medzi tvrdeným porušením povinností súdu a
vzniknutou škodou (§ 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z.). Nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda
postupom okresného súdu. Žiadala návrh zamietnuť a priznať trovy konania z dôvodu nepreukázania
základných zákonných podmienok potrebných pre priznanie náhrady škody podľa Zák. č. 514/03 Z.z.

Na daný právny vzťah súd primárne aplikoval zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení zmien a doplnkov, ktorý
nadobudol účinnosť dňa 1.7.2004. K tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu, prieťahom v konaní,
došlo po účinnosti uvedeného zákona. Zákon upravuje osobitným spôsobom zodpovednosť za škodu.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane

predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú občianskym zákonníkom.

Preto súd okrem osobitného zákona č. 514/2003 Z.z. aplikoval podporne aj všeobecné ustanovenia
občianskeho zákonníka - § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoločné ustanovenia občianskeho
zákonníka o náhrade škody tretí oddiel - § 441 Občianskeho zákonníka o spoluúčasti navrhovateľa a

jeho právneho zástupcu na vzniku škody, článok 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, článok
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, exekučný poriadok.

PrávomocOkresnéhosúduvČadcinakonaniearozhodnutiepodľa§ 8OSPa§15,16zákonač.514/03
Z.z. je daná. Súd konanie nezastavil podľa § 103, § 104 ods. 1 prvá veta OSP. Ku dňu rozhodovania

súdu podľa § 154 ods. 1 OSP uplynula lehota 6 mesiacov od podania žiadosti nadriadenému súdu. Bolo
preto právne irelevantné, že lehota nebola dodržaná ku dňu podania žaloby. Pre posúdenie právomoci
súdu je právne irelevantné, že navrhovateľ neodstránil vady žiadosti o predbežné prejednanie nároku
v stanovenej lehote (§ 16 ods. 2 druhá veta zákona č. 514/2003 Z.z.: „Tým nie je dotknuté právo
poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho

časti na súde.“). Na Okresný súd v Čadci žalobca doručil kópie žiadostí o predbežnom prejednaní
nárokov s dátumovou pečiatkou nadriadeného orgánu. Doručenie žiadostí potvrdila vo svojom vyjadrení
aj žalovaná. Súčasťou žiadostí bol aj nárok týkajúci sa tohto súdneho sporu. Tým mal súd splnenú
podmienku zo strany žalobcu podľa § 15, 16 zákona č. 514/2003 Z.z. predbežne prerokovať nárok na
náhradu škody s nadriadeným orgánom ako podmienku právomoci súdu vo veci konať a rozhodnúť.

Podľa § 9 ods. 1 prvá veta OSP štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Pasívne legitimovaným subjektom je teda Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR. Žalobca
správne označil pasívne legitimovaný subjekt v tomto konaní.

Žalobca je v spore aktívne legitimovaným subjektom na podanie návrhu na náhradu škody, pretože bol
účastníkom exekučného konania, v ktorom došlo k tvrdenému porušeniu jeho práv a k tvrdenému vzniku
škody (§ 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z).

Na pojednávanie dňa 28.3.2014 sa žalobca, právny zástupca žalobcu a ani žalovaný nedostavili.

Zákonná lehota na prípravu pred pojednávaním u všetkých účastníkov bola zachovaná. Žalobca
prostredníctvom právneho zástupcu podal návrh na zrušenie pojednávania a prerušenie konania.
Žalovaný vyslovil súhlas s tým, aby pojednávanie bolo vykonané v jeho neprítomnosti z dôvodu
hospodárnosti.

Súd postupoval v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. a vec rozhodol v ich neprítomnosti. Vykonal
dokazovanie prečítaním a oboznámením listinných dôkazov a to: žaloby č.l. 1 až 4, plnomocenstvo
č.l. 5, výzva č.l. 7, oznámenie o začatí konania č.l. 8, odpoveď žalobcu na výzvu č.l. 9, úradný záznam
č.l. 10, vyjadrenie sudcov Okresného súdu Čadca č.l. 12, 13, uznesenie Krajského súdu Žilina č.k.
8NcC/69/2013 č.l. 16 až 19, žiadosť žalovanej č.l. 24, návrh žalovanej na spojenie veci č.l. 24,

odpoveď na výzvu súdu žalovanej č.l. 25, vyjadrenie žalovanej č.l. 26 až 31, listinné dôkazy predložené
žalovanou č.l. 32 až 35, ospravedlnenie žalovanej č.l. 38, návrh na zrušenie pojednávania č.l. 40 až 42,
sťažnosť adresovaná Ústavnému súdu voči uzneseniu KS Žilina č.k. 8NcC/69/2013 č.l. 43 až 52, taktiež
oboznámila fotokópiu spisu 13Er/877/2006 a to žiadosť o udelenie poverenia č.l. 2, návrh na vykonanieexekúcie č.l. 3, notárska zápisnica č.l. 4, 5, zmluva o úvere č.l. 6, poverenie č.l. 24, žiadosť o zmenu
exekútora č.l. 24, výzva adresovaná súdnemu exekútorovi č.l. 24 až 25, vyjadrenie sa k výzve č.l. 26,
rozhodnutie o nevylúčení exekútora č.l. 27, uznesenie, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú

a zastavená č.l. 39 až 44, odvolanie č.l. 46 až 48, návrh na odklad exekúcie na vyhlásenie exekúcie
za neprípustnú a návrh na jej zastavenie č.l. 56, dopĺňacie uznesenie č.l. 65, odvolanie č.l. 68, 69, č.l.
70 až 75, návrh na prerušenie konania č.l. 82 až 85, uznesenie 13Er/877/2006-85 zo dňa 11.10.2012
č.l. 86, 87.

Z pripojeného exekučného spisu 13Er/877/2006 mal súd preukázané, že návrh na zmenu súdneho
exekútora bol podaný dňa 20.10.2009, súd rozhodol uznesením č.k. 13Er 877/2006-39 zo dňa
4.8.2011 tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Voči uvedenému uzneseniu podal
oprávnený dňa 2.9.2011 odvolanie. Dňa 19.12.2011 oznámilo svoj vstup do konania združenie na
ochranu spotrebiteľov., ktoré zároveň dňa 20.12.2011 podalo návrh na odklad exekúcie a na vyhlásenie
exekúcie za neprípustnú. Dňa 3.1.2012 bol spis predložený KS ŽA na rozhodnutie o odvolaní. KS ŽA

dňa 9.2.2012 vrátil spis späť, s tým, že aj keď bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená
je potrebné rozhodnúť o návrhu na zmenu exekútora, , ďalej považoval za potrebné, aby okresný súd
ozrejmil aj otázku ohľadom právneho zastúpenia oprávneneho. Uznesením č.k. 13 Er 877/2006 - 65 zo
dňa 2.4.2012 súd návrh oprávneného na zmenu exekútora zamietol (jednalo sa o rozhodnutie vydané
vyšším súdnym úradníkom) . Voči uvedenému uzneseniu podal oprávnený dňa 28.5.2012 odvolanie . Z

dôvodu prerušenia funkcie zákonného sudcu JUDr. Kičuru bol opatrením zo dňa 2.5.2012 spis pridelený
na ďalšie konanie a rozhodovanie Mgr. Vysockej. Dňa 9.8.2012 podal oprávnený návrh na prerušenie
konania. Zákonná sudkyňa uznesením voči ktorému zákon odvolanie nepripúšťa č.k. 13Er 877/2006-85
zo dňa 11.10.2012 návrh na zmenu exekútora zamietla.Z dôvodu dlhodobej PN bol spis opatrením zo
dňa 14.5.2013 pridelený na ďalšie konanie JUDr. Židekovej a po ukončení PN Mgr. Zlatice Vysockej jej

bol opätovne opatrením zo dňa 7.1.2014 ako zákonnej sudkyni pridelený na ďalšie konanie.

Prípisom zo dňa 19.10.2010 súd vyzval pôvodného exekútora , aby sa vyjadril k podanému návrhu
oprávneného na zmenu exekútora a aby si zároveň vyčíslil trovy exekúcie a zároveň, aby súdu zapožičal
exekučný spis, ktorý spis súdu zaslal dňa 18.11.2010.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, alebo nezákonným rozhodnutím
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou objektívnou (§ 3 ods.
2 zákona č. 514/2003 Z.z.). Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia byť splnené
kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne. Pri splnení

všetkých podmienok naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
alebo nezákonným rozhodnutím sú:

1) Porušenie právnej povinnosti orgánom verejnej moci, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí alebo
nesprávnom úradnom postupe, pričom za nesprávny úradný postup sa považuje aj nečinnosť (prieťahy,
§ 3 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 514/2003 Z.z., § 5 ods. 1, § 6, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z.).
2) Vznik a existencia škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom (§
3 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3, 4, § 18 zákona č. 514/2003 Z.z., ako aj všeobecné ustanovenia občianskeho

zákonníka).
3) Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá porušením povinností vznikla.

1) Porušenie právnej povinnosti súdom, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí, nesprávnom úradnom
postupe.

Vtomtoprípadenavrhovateľtvrdil,žesúdporušilsvojezákonnépovinnostitým,ženesprávnymúradným
postupom súdu nerozhodol o zmene súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase, t.j. do 30 dní od
doručenia návrhu na zmenu exekútora.

Podľa§3ods.1zákonač.514/2003Z.z.štátzodpovedázapodmienokustanovenýchtýmtozákonomza
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej
moci:d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 uvedeného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 , 2 zák.č. 514/2003 Z.z.

(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup
sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom

ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právnom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
(2) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa článku 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a

nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 44 ods. 7) Exekučného poriadku účinného do 1.9.2005 - oprávnený môže kedykoľvek v
priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh za zmenu

exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora.

Podľa § 44 ods. 8) Exekučného poriadku účinného od 1.12.2006 - oprávnený môže kedykoľvek v
priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu

exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora.

Z ustáleného skutkového stavu mal súd zistené, že žiadosť o zmenu exekútora je zo dňa 20.9.2010, súd
rozhodol uznesením č.k. 13Er 877/2006-39 zo dňa 4.8.2011 tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú

a zastavil ju. Voči uvedenému uzneseniu podal oprávnený dňa 2.9.2011 odvolanie. Dňa 19.12.2011
oznámilo svoj vstup do konania združenie na ochranu spotrebiteľov., ktoré zároveň dňa 20.12.2011
podalo návrh na odklad exekúcie a na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Dňa 3.1.2012 bol spis
predložený KS ŽA na rozhodnutie o odvolaní. KS ŽA dňa 9.2.2012 vrátil spis späť, s tým, že aj keď bola
exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená je potrebné rozhodnúť o návrhu na zmenu exekútora, ,

ďalej považoval za potrebné, aby okresný súd ozrejmil aj otázku ohľadom právneho zastúpenia
oprávneneho. Uznesením č.k. 13 Er 877/2006 - 65 zo dňa 2.4.2012 súd návrh oprávneného na zmenu
exekútora zamietol (jednalo sa o rozhodnutie vydané vyšším súdnym úradníkom) . Voči uvedenému
uzneseniu podal oprávnený dňa 28.5.2012 odvolanie . Z dôvodu prerušenia funkcie zákonného sudcu
JUDr. Kičuru bol opatrením zo dňa 2.5.2012 spis pridelený na ďalšie konanie a rozhodovanie Mgr.

Vysockej. Dňa 9.8.2012 podal oprávnený návrh na prerušenie konania. Zákonná sudkyňa uznesením
voči ktorému zákon odvolanie nepripúšťa č.k. 13Er 877/2006-85 zo dňa 11.10.2012 návrh na zmenu
exekútora zamietla.Z dôvodu dlhodobej PN bol spis opatrením zo dňa 14.5.2013 pridelený na ďalšie
konanie JUDr. Židekovej a po ukončení PN Mgr. Zlatice Vysockej jej bol opätovne opatrením zo dňa
7.1.2014 ako zákonnej sudkyni pridelený na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu 13 Er 877/2006 je zrejmé, že súd nevydal rozhodnutie o zmene exekútora v lehote
30 dní odo dňa doručenia návrhu na jeho zmenu, napriek tomu, že návrh došiel súdu dňa 20.9.2010 o
návrhunazmenuexekútorarozhodolaždňa2.4.2012 čomožnohodnotiťakonesprávnyúradnýpostup.

2) Vznik a existencia škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdu.Podľa § 3 ods. 1 písm. a), d) zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci:

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 17 ods. 1 uvedeného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 uvedeného zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné ju
uspokojiť inak.

Podľa § 17 ods. 3 uvedeného zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
najmä s prihliadnutím na:
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 17 ods. 4 uvedeného zákona výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2
nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi

podľa osobitného predpisu.

Podľa § 25 ods. 1 uvedeného zákona ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného
prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú občianskym zákonníkom.

Z uvedeného je zrejmé, že aj na prípad osobitnej zodpovednosti za škodu, ktorou je aj nárok
na náhradu škody za nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie, sa podporne aplikujú
všeobecné ustanovenia občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov súd podporne aplikoval ustanovenia
občianskeho zákonníka, najmä spoločné ustanovenia o náhrade škody uvedené v treťom odd.
občianskeho zákonníka. Z úradnej moci je potrebné zaoberať sa aj spoluúčasťou poškodeného žalobcu

na vzniku škody podľa § 441 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu
pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Skutočnosť, že aplikácia ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy nielen
v prípade zodpovednosti škodcu za zavinené konanie (§ 420 Občianskeho zákonníka), ale v
prípade zodpovednosti za škodu na základe princípov objektívnej zodpovednosti vyplýva z rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR (R 80/1970 a R 28/1973).

Súd má zato, že škoda je skutočná majetková ujma. V tomto štádiu konania žalobca nepreukázal vznik
škody (majetkovej ujmy). Nepreukázal, v akom rozsahu sa nedomohol exekvovanej sumy, ani to, že
sa nemôže domôcť exekvovanej škody pri aplikácii iných právnych prostriedkov, iného exekučného
titulu v rámci súdneho konania. Tým nepreukázal, že škoda už vznikla. Nepreukázal ani výšku škody
v príčinnej súvislosti s porušením povinností žalovanej. Vyúčtované režijné náklady žalobcu nemôžu

byť považované za faktickú škodu, pretože sú vynakladané na celkovú podnikateľskú činnosť žalobcu.
Žalobca je podnikateľský subjekt, náklady vynakladané v príčinnej súvislosti s realizáciou predmetu
obchodnej činnosti nemožno považovať za škodu. Nie každý obchodný prípad podnikateľa musí byť
ekonomicky výhodný. Podnikateľ znáša aj podnikateľské riziko - možnosť ekonomického neúspechu
obchodných prípadov. Nepreukázal ani vznik podmienok podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. na

náhradu nemajetkovej ujmy. Návrh je aj v tomto smere všeobecný, nepreskúmateľný. Nekonkretizoval,
prečo samotné konštatovanie práva nie je dostatočným zadosťučinením. Žalobca v návrhu vychádzal
len z predpokladov, nepredložil žiadne dôkazy, ani konkrétne tvrdenia, nezdôvodnil, aká nemajetková
(morálna) ujma mu vznikla, vzhľadom na subjekt žalobcu, ktorý je právnickou osobou, závažnosťujmy, závažnosť následkov. Všetky kritéria je potrebné vyhodnotiť z hľadiska žalobcu a jeho právneho
postavenia ako právnickej osoby a nie z hľadiska postavenia jednotlivých spoločníkov ako konateľov
spoločnosti. Z úradnej činnosti súdu je známe množstvo úverov, ktoré žalobca ako nebankový subjekt

poskytuje, výška zmluvných úrokov, pokút. Príjmy žalobcu z týchto úverov v porovnaní s občasným
neúspechom v rámci bežného podnikateľského rizika nemôžu mať veľký ekonomický dopad na žalobcu
ajehoďalšiuexistenciu.Jepovinnosťoužalobcupreverovaťsolventnosťsubjektov(návratnosť),tak,ako
to robia iné bankové peňažné ústavy. Skutočnosť, že žalobca poskytuje úvery bez zabezpečenia, bez
preverenia, nemožno vykladať na ťarchu žalovanej. Tým dospel súd k záveru, že žalobca nepreukázal

podmienky pre náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 17 ods. 2, 3 písm. b) zákona č. 514/2003 Z.z..
Podmienky podľa § 17 ods. 3 uvedeného zákona, písm. a), c), d), sa podľa názoru súdu nedajú
vztiahnuť na právnickú osobu, ale len na fyzickú osobu. Rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka videl súd na strane žalobcu a nie na strane odporkyne, resp. konajúceho
súdu. Žalobca opakovane v rozpore so zákonom poskytoval úvery neplatičom. Opakovane poskytoval
úvery v rozpore s platnými právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľov. Takému konaniu nemožno

poskytnúťprávnuochranu.Nemožnokonštatovať,ženastranežalobcudošlokmorálnejujme,nemožno
konštatovať, že postupom súdu bolo poškodené jeho obchodné meno vo vzťahu k existujúcim alebo
potencionálnym spotrebiteľom, s ktorými uzavrel alebo uzatvára spotrebiteľské zmluvy. Svoje obchodné
meno si navrhovateľ poškodil sám. Obchodné meno navrhovateľa nepoškodil exekučný súd konajúci v
tejto veci, ktorý rozhodol v súlade s platnými právnymi predpismi chrániacimi spotrebiteľa.

V nadväznosti na § 441 Občianskeho zákonníka a § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. z dôvodov
už uvedených, škodu, pokiaľ vznikla, si spôsobil výlučne žalobca svojím zavinením. Žalobca uzatvára
spotrebiteľské zmluvy s ekonomicky zle situovanými spotrebiteľmi. Žalobca si návratnosť úveru
nepreveroval, ako to robia bankové subjekty.

Tým mal súd preukázané, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie druhej podmienky
pre zodpovednosť za škodu za nesprávny úradný postup a to vznik a existenciu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom súdu, podmienky pre náhradu nemajetkovej ujmy. Tvrdenú škodu si
spôsobil svojím zavinením žalobca, pokiaľ vznikla.

3) Príčinná súvislosť medzi porušením právnych povinností (nesprávnym úradným postupom) a škodou,
ktorá porušením povinnosti vznikla.

Žalobca v konaní preukázal porušenie povinností (nesprávny úradný postup) nepreukázal však

skutočnú škodu a nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi tvrdeným porušením povinností a tvrdenou
škodou.

Súd nemal v toto konaní zo strany žalobcu preukázané, že ním tvrdená škoda má bezprostrednú a
priamu príčinnú súvislosť s tvrdenými prieťahmi. Navrhovateľ nepreukázal, že bez tvrdených prieťahov

exekučného súdu, by nebolo došlo k vzniku tvrdenej škody. Bol povinný preukázať, že pred rozhodnutím
exekučného súdu, pred tvrdenými prieťahmi, bola majetková situácia povinného taká, že by umožnila
uspokojenie pohľadávky navrhovateľa v celom rozsahu. Bol povinný preukázať, že len v dôsledku
nesprávneho úradného postupu súdu došlo k takému zmenšeniu majetkovej situácie povinného, ktorá
znemožnila žalobcovi uspokojiť pohľadávku v celom rozsahu a spôsobila mu škodu.

Tým zároveň súd ustálil, že žalobca nepreukázal splnenie druhej podmienky, ktorú zákon vyžaduje, aby
súd mohol konštatovať zodpovednosť žalovanej za vzniknutú škodu. Preto návrh na náhradu škody za
nesprávny úradný postup voči žalovanej v celom rozsahu zamietol.

Príčinnú súvislosť súd zistil medzi postupom žalobcu a vzniknutou tvrdenou škodou. Jeho postup má
bezprostrednú a priamu príčinnú súvislosť s tvrdenou škodou. Bez takého konania by nebolo došlo k
vzniku tvrdenej škody.

Konanie žalobcu v príčinnej súvislosti s tvrdenou škodou súd videl v tom, že uzatváral úverové zmluvy s

nemajetnýmispotrebiteľmi,nepreverovalmajetkovúsituáciuspotrebiteľov,nepreveroval,čijespotrebiteľ
zamestnaný alebo bez príjmu, nepreveroval zadlženosť u iných subjektov, nepreverovali zaťaženosť
nehnuteľností spotrebiteľa.Navrhovateľ súdu nepreukázal, že by sa ohľadom prípadného prieťahu v konaní viedlo disciplinárne
konanie, riešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní , rozhodoval Ústavný súd SR či Európsky súd pre
ľudské práva.

Pre rozhodnutie vo veci je rozhodujúce posúdenie otázky, či žalobcovi vznikla škoda a v prípade, ak
áno, či táto škoda vznikla v dôsledku toho, že došlo k nedodržaniu lehoty na rozhodnutie vo veci, či
takúto škodu je možné považovať za škodu podľa zák.č. 514/2003 Z.z. ako dôsledok nesprávneho
úradnéhopostupu.Predpokladomzodpovednostištátuzaškodujevznikškody,existencianesprávneho

úradného a príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Žalobca neuniesol
dôkazné bremeno , ktorým sa rozumie zodpovednosť žalobcu za výsledok konania ani pri preukázaní
vzniku škody. Žalobca si uplatnil i nemajetkovú ujmu, pri ktorej však nepreukázal, že v dôsledku
nesprávneho úradného postupu súdu došlo k ohrozeniu legitímnych očakávaní, že by došlo k zániku
povinného, zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, insolventnosti povinného. Ide iba
o hypotetické uvažovanie žalobcu, bez preukázania konkrétneho zásahu do sféry žalobcu. Žalobca

už vôbec nepreukázal výšku uplatnenej náhrady škody, tak majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.
Súd nevidí dôvod na priznanie nemajetkovej ujmy vo výške na základe aplikácie nálezov ÚS SR o
priznaní finančného zadosťučinenia za konštatované zbytočné prieťahy v konaní. Napokon žalobca
nepreukázalanipríčinnúsúvislosťmedzinesprávnymúradnýmpostupomavzniknutouškodu. Zdôvodu
nepreukázania základných zákonných podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom súd žalobu zamietol.

Pokiaľ ide o návrh žalobcu na prerušenie konania.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v

tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.

Súd nedospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou,
zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; preto nepostupuje
návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. Tento dôvod teda nie je dôvodom na prerušenie konania
podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP. Súd dospel k záveru, že tento dôvod na prerušenie konania nie je daný
ani z toho dôvodu, že by rozhodnutie záviselo od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.

Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že právo na nestranný súd spočíva v tom, že každý
má právo namietať nestrannosť súdu a ak tak urobí, má právo na to, aby sa o jeho námietke rozhodlo.
Žalobca opakovane tvrdil, že nevzniesol žiadnu námietku zaujatosti voči sudcom Okresného súdu v
Čadci, odmieta platiť súdny poplatok za vznesenú námietku zaujatosti. Z tohto dôvodu o vylúčení sudcov
Okresného súdu v Čadci nerozhodoval Krajský súd v Žiline ako súd nadriadený na základe námietky

navrhovateľa, ale na základe toho, že sudcovia Okresného súdu v Čadci z vlastnej iniciatívy podľa §
15 OSP z dôvodov uvedených v § 14 ods. 1 OSP predložili vec predsedovi Okresného súdu v Čadci
a ten následne nadriadenému súdu k rozhodnutiu o vylúčení. Žalobca neuplatnil právo na vylúčenie
sudcov Okresného súdu v Čadci, ktoré mu patrí podľa § 15a ods. 1 OSP v nadväznosti na § 14 ods. 1
OSP. Keďže neuplatnil žalobca procesné právo, neuplatnil námietku zaujatosti voči sudcovi, vec nebola

nadriadenému súdu predložená na rozhodnutie o vznesenej námietke zaujatosti žalobcu. Nadriadený
súd, ani predseda Okresného súdu v Čadci, nerozhodoval o procesnom práve žalobcu. Procesné právo
žalobcu rozhodnutím predsedu okresného súdu ani rozhodnutím nadriadeného súdu preto nemohlo
byť porušené. Predseda Okresného súdu v Čadci i nadriadený súd rozhodovali o procesnom práve
sudcu predložiť vec k rozhodnutiu o vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci. V tomto štádiu

konania zákonná sudkyňa má za to, že o návrhu zákonnej sudkyne na vylúčenie z rozhodovania a
prejednávania veci bolo zákonným spôsobom rozhodnuté predsedníčkou Okresného súdu v Čadci i
nadriadeným súdom. Zákonná sudkyňa tieto rozhodnutia rešpektuje, považuje ich za rozhodnutia v
súlade so zákonom, nedomnieva sa, že týmito rozhodnutiami bol porušený zákon, resp. ústava, zákonné
práva sudkyne na vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci. Preto v nadväznosti na § 109 ods. 1

písm. b) OSP zákonná sudkyňa nepostúpi návrh na zaujatie stanoviska ústavnému súdu.Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Podľa názoru súdu nie je dôvod na prerušenie konania ani podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP. Toto
ustanovenie umožňuje súdu konanie prerušiť. Nejde o kogentné ustanovenie, ktoré by súdu ukladalo
povinnosť konanie prerušiť. Prerušenie konania z tohto dôvodu nie je obligatórne, súd preto konanie
neprerušil. Prejudiciálnu otázku si môže súd vyriešiť aj sám (§ 135 ods. 2 OSP). V tomto prípade touto

otázkou je zaujatosť zákonného sudcu, ktorá už bola vyriešená zákonným postupom. Zákonná sudkyňa
nie je vylúčená z rozhodovania veci. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že ide o konanie o náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdu, resp. prieťahmi v konaní, nečinnosťou súdu.
Prerušenie konania by bolo v zjavnom rozpore s účelom žaloby, ktorú navrhovateľ podal. Žalobca tvrdí
prieťahy v konaní a sám tieto prieťahy spôsobuje vznášaním procesných návrhov, ktoré sú v rozpore s
účelom samotného konania, ktoré začalo na návrh žalobcu.

Súd zamietol návrh žalobcu na zrušenie pojednávania, ktorý návrh podľa jeho obsahu súd posúdil ako
návrhnaodročeniepojednávania.Predvolanienapojednávanie prevzaldňa27.3.2014. Procesnýnávrh
na odročenie pojednávania vzniesol až dňa 21.3.2014. Pojednávanie bolo vytýčené na deň 28.3.2014.
Dôvodom návrhu na odročenie pojednávania bol návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného

rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva žalobcu na zákonného sudcu
a na nestranný súd. Uznesenie, ktorým zákonná sudkyňa nebola vylúčená z konania, prevzal dňa
2.4.2013. Bez zbytočného odkladu po doručení predvolania na pojednávanie mohol vzniesť procesný
návrh na odročenie pojednávania z uvedeného dôvodu. Súd preto konal a rozhodol podľa § 101 ods. 2
OSP v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Tvrdený dôvod nepovažoval za závažný dôvod

pre odročenie pojednávania. Pojednával, aj keď bol žalobca a jeho právny zástupca nečinný. Vychádzal
z obsahu spisu. Žalobca a jeho právny zástupca si sami vytvorili prekážku prítomnosti na pojednávaní.
Súd im žiadne prekážky nevytvoril.

Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh. Spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Úspešnou účastníčkou konania je žalovaná, patrí jej právo na náhradu trov konania. Uplatnila právo na
náhradu trov konania. Trovy konania nevyčíslila v zákonnej 3-dňovej lehote, preto súd rozhodol tak, že
odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

Žalobca bol oslobodený od povinnosti platiť súdny poplatok za návrh priamo zo zákona podľa § 4 ods. 1
písm. k) zákona o súdnych poplatkoch: „Od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom.“

Podľa § 2 ods. 2 Poplatkového zákona, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu
vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od
poplatku oslobodený.

Výsledok konania je taký, že súd návrh voči žalovanej zamietol. Nezaviazal preto žalovanú ako úspešnú

účastníčku konania v nadväznosti na § 2 ods. 2 Poplatkového zákona k zaplateniu súdneho poplatku
za návrh. rovnako je zrejmé, že od poplatku je oslobodené celé konanie a nielen žalobca, čo je ďalší
dôvod, pre ktorý súd nezaviazal žalobcu k zaplateniu súdneho poplatku za návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline

prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon
rozhodnutia.