Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2014

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1C/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513206767
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2014:8513206767.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudca JUDr. Erik Uhlár, v právnej veci žalobcu Intrum Justitia

Slovakia s.r.o., IČO: 35831154, Karadžičova 8, Bratislava, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, proti žalovaným 1. D. A., nar. XX.X.XXXX, G. XXX,
okres H. X., 2. M. A., nar. XX.X.XXXX, G. XXX, okres H. X., o zaplatenie 3.605,37 eur s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n nspoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.189,62 eur,
úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 365,45 eur za obdobie od 12.3.2013 do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 824,17 eur za obdobie od 12.3.2013 do zaplatenia, to

všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške po 40,- eur mesačne splatných vždy 28.-ho dňa
príslušného mesiaca počnúc splatnosťou prvej splátky v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto
rozsudku s tým, že omeškania s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatenia
sumy 3.605,37 eur, 8,75 % ročného úroku (pozn.: z omeškania) zo sumy 3.071,33 eur od 12.3.2013 do
zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca (Slovenská
sporiteľňa, a.s.) poskytol žalovaným na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX z 30.6.2005 poskytol

úver s dohodnutou výškou ročnej úrokovej sadzby 13,15 % ročne, ktorý sa žalovaní zaviazali uhradiť
mesačnými splátkami, pričom posledná mala pripadnúť na 20.6.2015. Poukázal na to, že žalovaní
svoj záväzok neplnili riadne a včas, na čo právny predchodca žalobcu listom z 27.2.2013 vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru čím sa pohľadávka v celkovej výške 3.676,80 eur, pozostávajúca z istiny
nesplatenej časti úveru 3.071,33 eur, nesplatených úrokov a poplatkov za správu úveru v sume 605,47
eur, stala v celom rozsahu splatnou. Poukázal na to, že jeho právny predchodca v oznámení o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti vyzval žalovaných na úhradu

.dlžnej sumy 3.676,80 eur s príslušenstvom do 10 dní od prevzatia oznámenia, ktoré bolo žalovaným

doručené 1.3.2013, svoj záväzok v poskytnutej lehote nesplnili, čím sú od 12.3.2013 v omeškaní.
Uviedol, že pohľadávka mu bola postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.3.2013.
Podaním doručeným súdu 26.3.2014 žalobca uviedol, že ním uplatnená pohľadávka pozostáva z
neuhradenej časti úveru vo výške 3.071,33 eur („Istina celkom“), z nesplatených riadnych úrokov
495,17 eur („Riadne úroky“) a z nesplatených poplatkov za správu úveru 38,87 eur („Poplatky“),ako aj, že položiek označených v špecifikácii pohľadávky pripojenej k žalobe ako UOZ (úroky z
omeškania zmluvné) a UONZ (úroky z omeškania zákonné) sa v tomto konaní nedomáha. Uviedol, že
suma 3.071,33 eur pozostáva z neuhradenej istiny poskytnutej na čerpanie úveru, z riadnych úrokov

za obdobie od poskytnutia úveru (30.5.2005) do 30.9.2011 a neplstených poplatkov za obdobie od
poskytnutia úveru (30.5.2005) do 30.9.2011, pričom od 30.9.2011 žalovaní neuhradili žiadnu platbu.
Uviedol, že riadne úroky vo výške 495,17 eur sú za obdobie od 1.10.2011 do vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru (20.2.2013); poplatky za správu úveru 38,87 eur predstavujú poplatky od 1.10.2011 do
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (20.2.2013). Na pojednávanie nariadené na deň 27.3.2014 sa

žalobca ani jeho právny zástupca nedostavili, o jeho odročenie nežiadali, preto súd vec podľa § 101
ods. 2 O.s.p. prejednal v ich neprítomnosti.

Žalovaní sa k žalobe vyjadrili na pojednávaní dňa 27.3.2014, kde žalovaný v 1. rade uviedol, že žalovaná
suma sa mu zdá príliš vysoká vzhľadom na dobu, po ktorú platili úver a v akých výškach úver platili;
žalovaná v 2. rade uviedla, že nesúhlasí so žalovanou sumou, lebo úver splácali dlhú dobu, následne
im nikto nič nepovedal a začali im sťahovať z účtu ešte vyššie čiastky ako boli dohodnuté a myslí si, že

na ten čas koľko úver platili, nemôže byť dlh až v takej výške ako je žalovaný.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných v 1. a 2. rade, oboznámením podanej žaloby,
špecifikácie odovzdanej pohľadávky, zmluvy o splátkovom úvere, oznámení o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti a súvisiacich doručeniek, oznámení o postúpení pohľadávky a súvisiacich doručeniek,
informatívneho výpisu žalobcu z obchodného registra, výpočtu RPNM, podania žalobcu doručeného

súdu elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom dňa 26.3.2014, výpisov z úverového účtu
žalovaných, výpisu obratov na úverovej zmluve - prehľadu transakcií a vyčíslenia poplatkov, vyčíslenia
riadnych úrokov, zmluvy o postúpení pohľadávok vrátane výňatku z prílohy č. 1, všeobecných
obchodných podmienok, podania žalobcu doručeného súdu 26.3.2014 vo forme faxu, ostatného
spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

Právny predchodca žalobcu a žalovaní v 1. a 2. rade uzavreli písomnou formou dňa 30.6.2005 zmluvu
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej tiež iba „Zmluva“), v zmysle čl. I. ktorej bolo jej predmetom
poskytnutie splátkového úveru žalovaným právnym predchodcom žalobcu vo výške 100.000,- Sk
(3.319,39eur)druhuspotrebný-bezúčelu,sdohodnutouúrokovousadzbou12,10%ročne,spoplatkom
za poskytnutie úveru 2.000,- Sk (66,39 eur) splatným v deň podpisu Zmluvy, poplatkom za správu úveru

50,- Sk (1,66 eur) mesačne, výškou splátok 1.497,- Sk (49,69 eur) splatných mesačne k 20. dňu v
mesiaci, pričom splatnosť prvej splátky mala nastať 20.7.2005, konečná splatnosť úveru bola dohodnutá
na deň 20.6.2015. Počet splátok v zmluve nie je uvedený, ani ich špecifikácia čo do istiny, úrokov a
poplatkov. Splatnosť úrokov bola dohodnutá „v posledný deň kalendárneho mesiaca“. Spôsob splácania
inkasom z účtu dlžníkov. V zmysle bodu 5. čl. IV.

.

Zmluvy sa dlžník a veriteľ „dohodli“, že RPMN je 6,14 %. V čl. V. bode 2. Zmluvy je obsiahnuté vyhlásenie
žalovaných ako dlžníka, že sa oboznámili so všeobecnými obchodnými podmienkami veriteľa (ktorými
sa mali v zmysle bodu 3. uvedeného článku zmluvy ako súčasťou Zmluvy riadiť všetky právne vzťahy
vyslovene v Zmluve neupravené), a že s nimi súhlasia, ako aj že súhlasia so sadzobníkom (bez bližšieho

uvedenia o aký sadzobník ide), pričom všeobecnými obchodnými podmienkami sa rozumejú všeobecné
obchodné podmienky vydané veriteľom s účinnosťou od 1.8.2002 (tieto súdu v tomto konaní zo strany
žalobcu, napriek tomu, že bol poučený uznesením č.k. 1C/2/2014 - 28 z 10.2.2014 riadne podľa §
120 ods. 4 O.s.p., predložené neboli - predložené všeobecné podmienky sú podmienky účinné od
1.11.2010, pričom žalobca bol výzvou zo dňa 11.2.2014 vyslovene vyzvaný na predloženie všeobecných

obchodnýchpodmienok,ktorébolisúčasťouZmluvyvčasejejuzavretia,keďževšakpredložilpodmienky
- s odkazom na dodatky v uvedené v ich úvode - v znení zrejme odlišnom od ich znenia platného
a účinného v čase uzavretia zmluvy, nebolo možné v konaní na predložené všeobecné obchodné
podmienky prihliadať). Právne vzťahy v Zmluve výslovne neupravené sa mali v zmysle bodu 3. čl.
V. Zmluvy riadiť aj Obchodným zákonníkom (ďalej tiež iba „OBZ“), pričom v bode 4. čl. V. Zmluvy je

zaznamenané, že zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa § 262 OBZ
spravovať podľa príslušných ustanovení OBZ.Podľa čl. III. bodu 1. Zmluvy, pohľadávku veriteľa z poskytnutého úveru tvorí istina, úroky, úroky z
omeškania, všetky poplatky a náklady veriteľa spojené s úverom - „pohľadávka z úveru“ - pričom podľa
bodu 2. čl. III. Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že splátky pohľadávky z úveru zrealizuje dlžník

spôsobom uvedeným v základných podmienkach Zmluvy (t.j. viď čl. I. Zmluvy). Podľa bodu 7. článku
III. Zmluvy mal dlžník byť povinný v prípade omeškania so splácaním pohľadávky z úveru platiť úrok
z omeškania vo výške určenej veriteľom zverejnením (podmienky zverejnenia nie sú v Zmluve nijako
upravené) a súhlasiť s tým, že veriteľ najskôr uhradí splatné poplatky a náklady s úverom, úroky z
omeškania, úroky a istinu, a to v tomto poradí.

Žalovaný v 1. rade nevedel uviesť presne koľko už z úveru splatili, ale splátky mali určené po 1.497,- Sk,

po prechode na menu euro to bolo necelých 50,- eur mesačne. Pri zmluve im bolo povedané, že berú
100.000,- Sk, a že majú úver na 10 rokov; on dlh chce zaplatiť, ale nie v takej výške ako je žalovaná,
a keď by mohol tak by ho chcel zaplatiť na splátky, lebo spolu s manželkou sú nezamestnaní - on
osobne už asi 5 alebo 6 rokov, spolu poberajú dávku celkom vo výške 202,- eur mesačne. Má 4 deti,
najstaršia dcéra má 12 rokov, druhá dcéra má 10 rokov, tretia 8 rokov a najmladší chlapec má 6 rokov,

od septembra 2014 začne chodiť do školy. Jemu platia v škôlke obedy 3,50 eur mesačne, dievčatá majú
v škole stravu dotovanú. Žalovaná v 2. rade poberá prídavky na deti spolu asi 93,- eur mesačne. Bývajú
u otca žalovaného v 1. rade, na elektrinu prispievajú mesačne 20,- až 25,- eur a na vodu 10,- až 15,-
eur, podľa toho ako im kedy vyjde. Tiež potrebujú deti nakŕmiť a ošatiť. Nevie si vysvetliť prečo takú
veľkú sumu od nich žalujú, lebo určite viac museli splatiť, teda ten zostatok musí byť určite oveľa nižší.

Na výzvu aby popísal ako prebiehalo uzatváranie zmluvy, ako dlho prebiehalo uzatváranie zmluvy, či
si zmluvu prečítal a jej súčasti uviedol, že o úver žiadali, potom mali prísť podpísať zmluvu, pritom ako
ju podpisovali, tak kým opísali ich údaje, vytlačili papiere a podpísali to, mohlo to byť najviac 20 minút
a nevie aké súčasti má súd na mysli, na čo mu boli predložené na nahliadnutie všeobecné obchodné
podmienky predložené v konaní žalobcom, k čomu uviedol, že o takom niečom nevedel, ani im nič také

nedali, iba zmluvu a ani tú tam nebolo kedy prečítať, ako povedal, povedali im, že dostávajú

.100.000,- Sk, a že budú splácať po tých 1.497,- Sk na 10 rokov, nič iné mu k zmluve nikto nedal a ani
mu nebolo povedané, že by sa malo platiť niečo naviac, pričom dodal, že po čase im zvýšili splátky, teda
začali si sťahovať z účtu splátky až po 70,- eur, ale nevie prečo, len raz im prišla nejaká upomienka, aj
to si hneď stiahli z účtu peniaze za ňu. Navrhol, keď sa určí dlh taký aký má byť, aby ho mohol zaplatiť

v splátkach po 40,- eur mesačne.

Podľa žalovanej v 2. rade je pravdou, že chceli úver, žiadali o 100.000,- Sk, čo bolo schválené, ešte
zaplatili poplatok 2.000,- Sk za to, že im úver dali. Uviedla, že prišli podpísať zmluvu do banky, dali im
ju, podpísali ju a išli preč, mohlo to trvať asi tak 20 minút. Keď bude dlh určený riadne, chcela aby ho
mohli zaplatiť po 40,- eur mesačne, nakoľko majú 4 deti, spolu poberajú dávky 202,- eur mesačne, ona

poberá ešte prídavky. Myslí si, že je to veľmi veľa čo od nich žalujú, lebo časom si sama banka ešte
začala sťahovať po 70,- eur a nikto im nepovedal prečo, alebo z akého dôvodu, tak čakali, že budú to
mať asi aj skôr vyplatené, ale potom už s peniazmi ani nemohli vyjsť a už nemali peniaze ani na účte,
preto sa prestalo splácať. Po predložení na nahliadnutie všeobecných obchodných podmienok uviedla,
že toto im nikto nedal, iba dostali samotnú zmluvu a za ten čas čo tam boli, tak im len bolo povedané,

že splátky budú po tých necelých 1.500,- Sk, a že majú úver na 10 rokov 100.000,- Sk.

Z predložených prehľadov transakcií a výpisov z úveru vyplýva, že žalovaní od uzavretia zmluvy do
31.12.2008 uhradili právnemu predchodcovi žalobcu spolu 62.859,20 Sk (2.086,54 eur) a následne v
období od 1.1.2009 do 30.9.2011 spolu sumu 2.069,80 eur. Z uvedených dokladov tiež vyplýva, že
žalovaní čerpali úver 30.6.2005, teda v deň uzavretia Zmluvy, už v tento deň im právny predchodca

žalobcu na ťarchu vyúčtoval úrok 33,70 Sk a tiež i poplatok 50,- Sk za správu úveru (teda v plnej
mesačnej výške bez ohľadu na to, že v daný posledný deň mesiaca jún 2005 iba bol založený úverový
vzťah). Od 31.7.2006 právny predchodca žalobcu podľa uvedených dokladov začal žalovaným bez
akéhokoľvek podkladu účtovať poplatok za správu úveru vo výške 60,- Sk (1,99 eur) mesačne (nebolo v
konanísúdunijakopreukázané,žebyprávnypredchodcažalobcuprimeranýmspôsobomžalovanýchna

danú zmenu upozornil, vôbec nie, že by ju s nimi dohodol písomne), opakovane v období od poskytnutia
úveru do 31.12.2008 právny predchodca žalobcu účtoval žalovaným poplatok za „prvú“ upomienku po200,- Sk, následne od 12.2.2008 do 31.12.2008 11-krát vo výške 700,- Sk, ktorý poplatok nebol v Zmluve
nijako dohodnutý a naviac právny predchodca žalobcu ho následne zahŕňal do istiny poskytnutého
úveru, od čoho sa potom odvíjala i výška kapitalizovaných úrokov z úveru a úrokov z omeškania, ktoré

právny predchodca žalobcu uplatňoval v danom období podľa predloženého výpisu z účtu v sadzbe
26,40 % ročne! Okrem toho úrok z úveru právny predchodca žalobcu od 15.3.2006 do 31.5.2006 zvýšil
(bez preukázania súdu príslušného dôvodu a spôsobu akým boli o tomto žalovaní upovedomení a či
s tým vyjadrili súhlas) na 12,50 % ročne, od 1.6.2006 do 31.7.2006 na 12,90 % ročne, od 1.8.2006
do 1.4.2007 na 13,40 % ročne, od 2.4.2007 do 31.12.2008 ho uplatňoval vo výške 13,15 % ročne. Vo

vyúčtovávaní poplatkov za upomienky pokračoval právny predchodca žalobcu i od 1.1.2009 (pričom v
konaní nebol súdu predložený žiaden doklad ani len o ich vystavení, nieto ešte doručení žalovaným);
od 31.10.2010 bol žalovaným účtovaný poplatok za správu úveru vo výške 2,99 eur; úrok z omeškania
určoval právny predchodca žalobcu od 1.1.2009do 14.1.2009 v sadzbe 26,40 % ročne, od 15.1.2009
v sadzbe 8 % ročne, úrok z úveru za obdobie od 1.1.2009 do 15.10.2011 v sadzbe 13,15 % ročne. V
celom konaní nebolo súdu preukázané či a akým spôsobom právny predchodca žalobcu informoval

.žalovaných o zmene výšky splátok v dôsledku zmeny úrokovej sadzby, resp. v dôsledku zmeny
poplatkov či v dôsledku omeškania (bod 3., bod 4. čl. IV. Zmluvy).

Zmeny poplatku za správu úveru neboli súdu v celom konaní nijako preukázané, rovnako tak ani
dohoda zmluvných strán o poplatkoch za upomienky či už v Zmluve, alebo uzavretá medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanými v inom podaní, ktoré by Zmluvu dopĺňalo, súdu nebol predložený

žiaden sadzobník právneho predchodcu žalobcu s relevantným dokladom o tom, že s jeho obsahom
boli žalovaní riadne oboznámení.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. (v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia
Zmluvy), spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo

viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 497 OBZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), zmluvou o úvere sa zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 503 ods. 2, 3 OBZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), ak sa poskytnuté

peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto
splátky.

Podľa § 1 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase
uzavretia Zmluvy), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených

s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Zákon sa nevzťahuje na zmluvy

a) o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností,
dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu,

b) o nájme, ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu,

c) o poskytnutí úveru bez platby úroku a poplatkov, ktoré zabezpečujú splatenie úveru jednou splátkou,

d) o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20
000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere, súhrn všetkých zmlúv
o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver,e) na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo
maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov,

f) o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach.

Zákon sa ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom
ako na kreditné karty.

Podľa § 2 písm. a/, písm. b/, písm. c/ bod 1. zákona č. 258/2001 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase
uzavretia Zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie

.a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku
a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou sankcií uplatnených

veriteľom voči spotrebiteľovi za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. (v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy),
veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj
predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 6, ods. 7, ods. 8 zákona č. 258/2001 Z.z. (v znení
platnom a účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Zmluva ďalej obsahuje

a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,

b) sankcie za porušenie zmluvy,

c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,

d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol
spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

.

Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

Veriteľmôžepostúpiťpohľadávku,lenaktopripúšťaosobitnýpredpis.Akdôjdekpostúpeniupohľadávky
z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.

Akspotrebiteľpoužijenasplneniezáväzkuzozmluvyospotrebiteľskomúverezmenkualebošek,musísi

veriteľ počínať tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru.

Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 7 veriteľom.

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. (v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy),
spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do

jeho splatenia.

Podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“) (v znení platnom a účinnom
ku dňu uzavretia Zmluvy), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 OZ (v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy), zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (v znení platnom a účinnom od 1.1.2009 do
31.1.2013), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (v znení platnom a účinnom od 1.2.2013), výška úrokov
z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná iba čiastočne.

Súd mal preukázané, že žalovaní a právny predchodca žalobcu dňa 30.6.2005 uzavreli zmluvu o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Zmluva o úvere patrí medzi tzv. absolútne obchody (§ 261 ods. 3

písm. d/ OBZ), avšak v danom prípade vzhľadom na skutočnosť, že

.žalovaní uzavreli Zmluvu ako nepodnikatelia, navyše z čl. I. Zmluvy vyplýva, že išlo o úver spotrebný
- bez účelu; ďalej vzhľadom na skutočnosť známu súdu z jeho činnosti - a to, že takýto druh
zmluvy uzavieral právny predchodca žalobcu vo viacerých prípadoch, pričom ako pri iných súdu
známych prípadoch, aj v tomto prípade je z obsahu Zmluvy zrejmé, že žalovaní obsah Zmluvy

podstatným spôsobom neovplyvňovali. Z uvedených dôvodov súd má za to, že uzavretá Zmluva
je zmluvou spotrebiteľskou (§ 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb.), ktorej zmluvné podmienky sa
nemôžu odchýliť od ustanovení OZ v neprospech spotrebiteľa - žalovaných (§ 54 ods. 1 OZ), preto
súd pokladá dohodu v čl. III. bode 7. Zmluvy za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti, nakoľko takáto
dohoda v zásade zhoršuje postavenie žalovaných, nakoľko takéto započítavanie platieb, ako je v

danom ustanovení Zmluvy upravené, v zásade odďaľuje splnenie primárneho záväzku žalovaných ako
dlžníkov. Neprijateľnou a teda neplatnou je i zmluvná podmienka v bode 4. čl. II. Zmluvy, nakoľko
pripisovanie akýchkoľvek poplatkov a úrokov k istine s tým, že sa stanú jej súčasťou navyšuje a
odďaľuje splnenie primárneho záväzku dlžníkov - takýmto zvýšením istiny bez akéhokoľvek zákonného
podkladu dochádza k zvyšovaniu úrokov z úveru v ďalšom období trvania úverového vzťahu. Rovnako

tak súd považuje za neplatné a teda neprijateľné i podmienky upravené v bodoch 2. a 4 čl. IV. Zmluvy,
nakoľko akékoľvek menenie úrokovej sadzby či poplatkov (v danom prípade bol zmluvne dohodnutý iba
poplatok za správu úveru) v smere ich zvyšovania iba na základe rozhodnutia veriteľa bez súčasnej
úpravy konkrétneho individuálneho informovania dlžníka o daných skutočnostiach a ich následkoch a
umožnenia mu v súvislosti s tým zaujatia stanoviska k ďalšiemu trvaniu úverového záväzkového vzťahu

nemožno pripustiť, osobitne za súčasného zvyšovania splátok. Vyššie uvedené podmienky vzhľadom
na všetky zistené okolnosti (najmä s poukazom na obsah výpovedí žalovaných) museli žalovaní,
pokiaľ chceli získať úver, bez výhrad akceptovať, pričom boli vopred naformulované jednoznačne v
prospech právneho predchodcu žalobcu a vo svojej podstate už vopred odďaľujú splatenie primárneho
záväzku žalovaných podľa Zmluvy započítavaním platieb najprv na poplatky (tu treba zvýrazniť, že

podľa predložených výpisov z účtu a prehľadu transakcií boli v značnej miere právnym predchodcom
žalobcu žalovaným účtované poplatky za upomienky, ktoré v Zmluve samotnej nijako dohodnuté neboli
- teda poplatky iné ako jediný v Zmluve dohodnutý poplatok za správu úveru) a (nijako nešpecifikované)
náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania a až potom na úroky z úveru a istinu úveru, záväzok
žalovaných teda také podmienky neprimerane navyšujú s kumuláciou úroku z úveru a povinnosťou platiť

tento úrok aj z iných „nárokov“ (napr. z poplatkov za upomienky, resp. z už splatných úrokov z úveru) a
nielenzistinyposkytnutéhoúveru(akoupravuje§497OBZ,resp.§2písm.b/zákonač.258/2001Z.z..).
Uvedenépodmienkyspôsobovalivdôsledkuuvedenéhoznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiach
zmluvných strán v neprospech žalovaných ako spotrebiteľov, a teda považuje súd tieto podmienky za
neplatné (§ 53 ods. 4 OZ), na ktoré pri určovaní výšky záväzku žalovaných, ktorý by mali byť povinní

teraz už žalobcovi uhradiť, súd preto neprihliadal, rovnako ako ani na postupy právneho predchodcu
žalobcu podľa týchto ustanovení Zmluvy vo vzťahu k použitiu zo strany žalovaných uhradených súm.
Rovnako tak s ohľadom na spotrebiteľský charakter Zmluvy je neplatnou i zmluvná podmienka uvedená
v bode 4. čl. V. Zmluvy, nakoľko žalovaných ako dlžníkov znevýhodňuje oproti ustanoveniam OZ (napr.
už len v otázke dĺžky premlčacej doby, rovnako v čase uzavretia Zmluvy aj v otázke možnej uplatňovanej

výšky úrokov z omeškania - čo právny predchodca žalobcu v čase trvania zmluvného vzťahu aj využíval
uplatňovanímsadzbyúrokuzomeškaniavovýškeaž26,40%ročneaždo14.1.2009,atď.).Zuvedenéhovyplýva, že v základných otázkach úverového vzťahu ako takého treba v danom prípade prihliadať na
úpravu týkajúcu sa zmluvy o úvere

.podľa § 497 a nasl. OBZ, zároveň však ohľadne iných práv a povinností žalovaných a právneho

predchodcu žalobcu, ako zmluvných strán, vyplynuvších z nimi uzavretej Zmluvy treba používať
úpravu obsiahnutú v občianskoprávnych predpisoch, najmä v OZ a zákone č. 258/2001 Z.z. (ktorý
v čase uzavretia Zmluvy upravoval otázky týkajúce sa spotrebiteľských úverov), a to najmä čo sa
týka hodnotenia (ne)prípustnosti jednotlivých zmluvných podmienok Zmluvy ako celku (teda vrátane
všeobecných obchodných podmienok - pričom však súdu v tomto konaní neboli napriek jeho výzve zo

stranyžalobcupredloženévšeobecnéúverovépodmienkyvzneníplatnomvčaseuzavretiazmluvy,teda
nemal súd ako preskúmať povinnosti osobitne žalovaných z nich vyplývajúce a porovnať v akom smere
sa tieto oproti pôvodným podmienkam zmenili počas trvania úverového vzťahu v kontexte všeobecných
obchodných podmienok predložených súd v konaní až v znení účinnom od 1.11.2010.

Vychádzajúc z obsahu čl. I Zmluvy, súd vykladá záväzok žalovaných (§ 54 ods. 2 OZ) tak, že títo
boli podľa uvedeného článku Zmluvy povinní vrátiť poskytnutý úver vo výške 100.000,- Sk (3.319,39

eur), platiť mesačný poplatok za správu úveru po 50,- Sk (1,66 eur) a platiť úroky z úveru do konečnej
splatnosti (20.6.2015) úveru v sadzbe 12,10 % ročne, to všetko v splátkach po 1.497,- Sk (t.j. po 49,69
eur) mesačne. Z určenia splatnosti prvej splátky a konečnej splatnosti úveru ako je uvedené v čl. I.
Zmluvy vyplýva, že v danom prípade mali žalovaní zaplatiť spolu 120 splátok po 1.497,- Sk, t.j. spolu
sumu 179.640,- Sk (5.962,96 eur). Uvedená suma značne presahuje výšku žalovaným poskytnutého

úveru, teda nemožno vyvodiť iný záver, než ten, že v jednotlivých mesačných splátkach boli už zahrnuté i
splátky zmluvne dohodnutého poplatku za správu úveru (splatnosť uvedeného poplatku naviac v Zmluve
nie je osobitne dohodnutá) i splátky úrokov z úveru (tieto objektívne nemohli byť splatné osobitne „v
posledný deň kalendárneho mesiaca“ - v čom by potom mala podklad celková suma 179.640,- Sk
(5.962,96 eur), ktorú by mali žalovaní zaplatiť splátkami po 1.497,- Sk mesačne, čo sa týka jej navýšenia

oprotisumeposkytnutéhoúveruo79.640,-Sk.Dohodnutésplátkypo1.497,-Skmesačnepreukázateľne
neboli iba splátkami istiny úveru, ale museli už zahŕňať i úroky z úveru a samozrejme poplatok za správu
úveru, ktorého splatnosť taktiež nebola v Zmluve dohodnutá osobitne.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže súdu v konaní nebol zo strany žalobcu (napriek
poučeniu podľa § 120 ods. 4 O.s.p. danému mu v uznesení č.k. 1C/2/2014 - 28 z 10.2.2014, ako

aj opätovne na pojednávaní, ktorého sa žalobca i jeho právny zástupca z vlastnej vôle nezúčastnili)
nijako preukázaný dôvod jednostranného zvyšovania úverovej úrokovej sadzby a poplatku za správu
úveru zo strany jeho právneho predchodcu, a keďže vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nemožno
akceptovať započítavanie právnym predchodcom žalobcu splátok žalovaných prednostne na úroky z
omeškania a zmluvne nedohodnuté poplatky, s ohľadom na výšku žalovanými zrealizovaných úhrad

splátokúveru,akoajnaskutočnosť,ževzmyslekžalobepripojenýchoznámeníovyhlásenímimoriadnej
splatnosti právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 20.2.2013, je doposiaľ
neuhradený záväzok žalovaných v 1. a 2. rade zo Zmluvy nasledovný:

Do dňa 20.2.2013 (ku ktorému dňu právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru)
malo byť žalovanými uhradených celkom podľa Zmluvy 92 splátok po 49,69 eur, t.j. spolu suma 4.571,48

eur. Žalovaní dovtedy uhradili spolu 4.156,34 eur (62.859,20 Sk do 31.12.2008 a 2.069,80 eur v období
od 1.1.2009 do 20.8.2011, kedy bola realizovaná posledná splátka), teda z ich strany bolo uhradených
v celej výške 83 splátok a 84.-tá splátka (splatná 20.6.2012) bola týmto uhradená iba čiastočne, a to
vo výške 32,07 eur. Do času

.vyhlásenia mimoriadnej splatnosti (teda do dňa 20.2.2013) tak dlhovali žalovaní na 84.-tej splátke sumu

17,62 eur a na 85.-tej až 92.-ej splátke spolu sumu 415,14 eur (17,62 eur ako nedoplatok 84.-ej splátky, a
397,52 eur ako súčet ôsmich splátok, 85. až 92. splátka, po 49,69 eur). Tieto splátky ešte v sebe zahŕňajú
úrok z úveru a poplatok za správu úveru. V zmysle toho, že k 20.2.2013 bola právnym predchodcom
žalobcuvyhlásenázároveňmimoriadnasplatnosťúveru,malabyťdňa20.2.2013uhradenáizostávajúca
časť istiny poskytnutého úveru, ktorá by inak pripadla na splátky 93. až 120, nakoľko úrok z úveru

možno požadovať iba do splatnosti úveru, ktorá bola takto právnym predchodcom žalobcu skrátená.
Uvedený postup právneho predchodcu žalobcu s ohľadom na skutočnosť, že o tejto mimoriadnejsplatnosti právny predchodca žalobcu upovedomil žalovaných až podaniami z 27.2.2013 doručenými
im 1.3.2013 sa na prvý pohľad môže javiť ako neprospešný pre žalovaných, avšak v skutočnosti tomu
tak nie je, pretože úrok z úveru sa v zásade v bankovej praxi vypočítava z celej zvyšnej časti istiny

úveru ku dňu splatnosti najbližšie splatnej zmluvnej splátky za obdobie od splátky predchádzajúcej,
teda v danom prípade bol ku dňu 20.2.2013 v súvislosti s 92.-ou splátkou riadne zahrnutý do inak
splatnej sumy 49,69 eur tejto splátky a v súvislosti s v ten deň zosplatnenou zostávajúcou časťou istiny
poskytnutého úveru už teda úrok z úveru naviac uplatnený byť nemohol (viď vyššie citované ustanovenie
§ 6 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., ktoré ustanovenie možno vykladať len tak, že spotrebiteľ má

povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatnosti,
nie do doby skutočného splatenia - samozrejme pokiaľ nejde o splatenie predčasné) - k tomu treba
poukázať obdobne na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 143/98, ako aj rozsudok KS v
Prešove sp. zn. 18Co/116/2011 z 28.5.2012. Naviac právny predchodca žalobcu umožnil žalovaným
zostatok záväzku v súvislosti s mimoriadnou splatnosťou úveru uhradiť v dodatočne určenej lehote 10
dní od prevzatia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti (i keď uvedený zostatok v dôsledku

svojich postupov, ako započítavanie splátok prednostne na úroky z omeškania a zmluvne nedohodnuté
poplatky, v daných oznámeniach nesprávne vyčíslil). V každom prípade pre určenie výšky nesplateného
záväzku žalovaných je podstatné to, že do 20.2.2013 malo byť z ich strany riadne uhradených 92 splátok
úveru podľa Zmluvy, rovnako tak vzhľadom na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru k danému
dátumu, z inak zostávajúcich splátok už iba tá ich časť, ktorá by inak v rámci zosplatnených splátok

pripadla na istinu poskytnutého úveru a samozrejme už žiaden poplatok za správu úveru, nakoľko v
dôsledku mimoriadnej splatnosti úveru bolo akékoľvek ďalšie spravovanie úveru už výlučne iba v záujme
právneho predchodcu žalobcu. Žalobca súdu v konaní nepredložil žiaden splátkový kalendár, z ktorého
by vyplývalo aká časť tej-ktorej splátky počas celého predpokladaného obdobia splácania podľa Zmluvy
má podľa stavu v čase vzniku úverového vzťahu pripadať na istinu poskytnutého úveru, pričom súdu je z

obdobných konaní známe, že takéto splátkové kalendáre neboli zo strany právneho predchodcu žalobcu
klientom vystavované. Z uvedeného dôvodu možno pri určení toho, aká časť z istiny poskytnutého úveru
by pripadala na v poradí 93.-iu až 120.-tu splátku podľa Zmluvy, vychádzať iba z alikvotného prepočtu
výšky poskytnutého úveru k dohodnutému počtu mesačných splátok (t.j. vydelenia sumy úveru počtom
dohodnutých splátok), čo v danom prípade predstavuje sumu 833,33 Sk (100.000,- Sk : 120 splátok) -

teda 27,66 eur, ktorá by inak pripadla na úhradu istiny v rámci každej zo zmluvne dohodnutých 28-ich
splátok, ktoré boli mimoriadne zosplatnené - konkrétne 93.- tej až po 120.- tu splátku - z čoho vyplýva,
že zosplatnená bola istina úveru v sume spolu 774,48 eur (28 splátok x 27,66 eur).

.

V zmysle vyššie uvedeného tak celková výška dlhu žalovaných predstavuje spolu sumu 1.189,62 eur

(415,14 eur plus 774,48 eur), na ktorej zaplatenie súd žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne
týmto rozsudkom zaviazal a v prevyšujúcej časti žalovanej istiny súd z hore uvedených dôvodov žalobu
zamietol.

Čo sa týka požadovaného úroku z omeškania, tento požadoval žalobca až od 12.3.2013. Z dlžnej sumy
365,45 eur (t.j. dlh žalovaných na splátkach splatných v období od 20.6.2012 do 20.1.2013 vrátane)

priznal súd žalobcovi podľa vyššie citovaného ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z. úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne (čo sa týka neuhradenej časti splátky splatnej 20.6.2012
vo výške 17,62 eur mohol žalobca požadovať 9 % ročne vzhľadom na vtedy platnú základnú úrokovú
sadzbu ECB - súd tu teda nešiel nad rozsah uplatneného nároku) od ním uvedeného dátumu, t.j.
od 12.3.2013, do zaplatenia, nakoľko k omeškaniu so zaplatením uvedenej sumy došlo pred novelou

uvedeného nariadenia účinnou od 1.2.2013 (nariadenie vlády SR č. 20/2013 Z.z.). K omeškaniu so
zaplatením zvyšnej časti záväzku zo strany žalovaných, teda k omeškaniu so zaplatením sumy 824,17
eur došlo až po 1.2.2013 (49,69 eur z titulu splátky splatnej 20.2.2013 dňa 21.2.2013 a 774,48 eur z
titulu mimoriadne zosplatneného zostatku istiny úveru dňom 12.3.2013), preto z uvedenej časti priznanej
istiny súd žalobcovi priznal právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,75 % ročne od ním

požadovaného dátumu (od 12.3.2013) do zaplatenia, a to podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
v znení účinnom od 1.2.2013 - tu treba zvýrazniť, že ustanovenie § 10c cit. nariadenia možno uplatniť
len na sumy, s ktorými bol dlžník v omeškaní ešte pred 1.2.2013. V prevyšujúcej časti súd z vyššie
uvedenýchdôvodov,akoajspoukazomnazamietnutiežalobyvpríslušnejčastiistiny,žalobcomvžalobe
uplatnený nárok na zaplatenie úroku z omeškania zamietol.Postupompodľa§160ods.1vetydruhejO.s.p.umožnilsúdžalovanýmv1.a2.radesplneniepovinností
uložených im týmto rozsudkom v splátkach ako je uvedené v bode I. výrokovej časti tohto rozsudku, a
to vzhľadom na ich sociálnu a príjmovú situáciu, pričom súčasne určil, že omeškanie s plnením jednej

splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo.

V danom prípade mali tak žalobca, ako aj žalovaní v 1. a 2. rade v konaní čiastočný úspech, pričom
tento bol vyšší na strane žalovaných, ktorým však v tomto konaní žiadne preukázateľné trovy nevznikli,

preto súd vyslovil, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa
jeho doručenia.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

.

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 251 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní

súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).