Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. marec 2014

Súd: Okresný súd Nové Mesto n/V
Spisová značka: 8P/221/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513211357
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vojteková-Fejérová

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2014:3513211357.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Andreou Vojtekovou Fejérovou vo veci

starostlivosti súdu o mal. H. K., nar. XX.XX.XXXX, v konaní dieťa zastúpené opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa matky H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom
H., J. XXX/X a otca H. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., B. Z. XXX/X, v konaní o zvýšenie výživného
a iné , takto

r o z h o d o l :

I. Zvyšuje sa vyživovacia povinnosť otca na mal. H., nar. 09.10.2006 a to zo sumy 66,39 Eur mesačne
na sumu 120,- Eur mesačne s účinnosťou od 25.10.2013.

Nedoplatok na splatnom výživnom za obdobie od 25.10.2013 do 31.03.2014 vo výške 275,60 Eur súd
povoľuje otcovi splácať v 15,- Eur mesačných splátkach splatných spolu s bežným výživným k rukám

matky, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

II. Otec je oprávnený sa stýkať s mal. H. každý piatok od 15.00 hod. do 19.00 hod. a v nedeľu od
11.00 hod. do 18.00 hod. Matka pripraví a odovzdá mal. H. v mieste obvyklého pobytu dieťaťa a otec
vráti mal. H. matke v mieste obvyklého pobytu dieťaťa. V prípade nepredvídaných udalostí, ktoré by
znemožnili realizáciu styku otca s mal. sa rodičia budú vzájomne informovať bezodkladne minimálne
24 hodín vopred.

III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 5P/11/2008-21 zo dňa
01.10.2008.

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa podaným návrhom domáhala, aby súd zvýšil výživné zo strany otca na mal. H. a to zo sumy
67,- Eur mesačne na sumu 150,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2013 ako aj úpravy styku. Uviedla,
že od poslednej úpravy výživného ubehli tri roky. Toho času mal. navštevuje prvý ročník základnej školy,
s čím sú spojené zvýšené výdavky, ktoré predstavovali cca sumu 180,- Eur na školské potreby. Uviedla,
že mal. platí obedy vo výške 22,- Eur mesačne, desiatu 9,- Eur mesačne a družinu 3,50 Eur. Ďalej
uviedla, že je zamestnaná a a dosahuje príjem cca 420,- Eur mesačne. Spolu s mal. býva v garsónke,
kde platí mesačne 110,- Eur vrátane energii.

Otec uviedol, že dosahuje príjem cca XXX,- Eur mesačne. Súhlasil so zvýšením výživného maximálne

na sumu 90,- Eur mesačne. Ďalej uviedol, že prispieva na domácnosť sumou 170,- Eur mesačne, splácaúvery vo výške 192,- Eur mesačne. Tiež si platí stavebné vo výške 35,- Eur mesačne a telefón 20,- Eur
mesačne.

Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť výživné na sumu 120,- Eur mesačne s poukazom na náklady na mal.

a príjem oboch rodičov.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením rodného listu mal., potvrdenia o príjme
matky, potvrdenia a príjme otca, správy referátu poradensko-psychologických služieb, pripojeného
spisu tunajšieho súdu 0T/12/2014, výplatných pások matky za mesiac január, február 2014, poštových
poukážok, faktúr predložených otcom za úhradu mobilného telefónu, lekárskej správy otca, pričom zistil
tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 5P/11/2008-21 zo dňa 01.10.2008, súd
schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol mal. zverený do osobnej starostlivosti matky. Otec
sa zaviazal prispievať na mal. H. výživné vo výške 66,39 Eur mesačne, tiež bol upravený styk otca s
mal. H. a to bez obmedzenia. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.10.2008. Matka v tom čase
dosahovala príjem 302,97 Eur mesačne netto, otec 311,82 Eur mesačne netto.

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 11P/61/20010-83 zo dňa 31.05.2010 súd
zamietol návrh na zníženie výživného, ktorý bol podaný otcom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
08.07.2010. V čase rozhodovania uvedenej veci súd vychádzal z príjmu matky XXX,- Eur netto a príjem
otca XXX,- Eur netto.

Trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 0T/12/2014-29 , zo dňa 10.02.2014,

bol otec uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.
1 Trestného zákona, za čo bol odsúdený na peňažný trest vo výške 1.000,- Eur a trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá každého druhu v trvaní troch rokov.

Matka je toho času zamestnaná. Za rok 2013 dosiahla priemerný mesačný príjem XXX,XX Eur mesačne
vrátane daňového bonusu (za obdobie máj 2013 a december 2013). Z predložených výplatných pások

súd zistil, že v januári 2014 dosiahla príjem 404,94 Eur a za mesiac február 2014 príjem 323,46 Eur
mesačne. Podľa jej vyjadrenia býva spolu s mal. v garsónke, kde platí nájom vrátane energii 110,- Eur
mesačne (nájomná zmluva). Nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

Otec je zamestnaný. Dosahuje príjem XXX,XX Eur mesačne netto ( rok 2013). Podľa jeho vyjadrenia
má výdavky spojené s domácnosťou vo výške 170,. Eur mesačne (príspevok na domácnosť), tiež platí

192,- Eur úver, 35,- Eur stavebné sporenie a 20 Eur telefón, 12,- Eur internet. Nemá ďalšiu vyživovaciu
povinnosť. Odporca tiež poukazoval na peňažný trest, ktorý mu bol uložený vo výške 1.000,- Eur, pričom
mu boli povolené splátky vo výške 100,- Eur mesačne.

Mal. H. navštevuje prvý ročník základnej školy. Stravuje sa v škole, kde matka platí obedy 22,- Eur
mesačne, desiatu 9,- Eur mesačne, tiež platí družinu 3,50 Eur.

Podľa § 78 ods. 1 a ods. 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov .

Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu

svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomeryje povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 24 ods. 3, 4, Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri
rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje

právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem
maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného
prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho

osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 2, 3 Zákona o rodine k sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk
maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Ak má súd rozhodovať o návrhu na zvýšenie výživného podľa tohto ustanovenia, musí porovnávať
pomery na strane oprávnenej i povinnej, ktoré existovali v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia
s pomermi, ktoré sú dané v období, na ktoré sa zvýšenie výživného má vzťahovať. Plynutím času môže
nastať akákoľvek zmena pomerov súvisiaca s dieťaťom alebo zmena pomerov na strane rodičov, ktorá
spravidla súvisí s ich zárobkovými, osobnými alebo majetkovými pomermi.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že zvýšenie vyživovacej povinnosti je od poslednej úpravy
výživného dôvodné, vzhľadom na prirodzený nárast výdavkov na strane H.. Na strane matky ako i otca
došlo k zvýšeniu ich príjmov oproti poslednej úprave.

K zmene príjmových pomerov došlo na strane otca, pričom jeho príjem od poslednej úpravy výživného
od roku 2010, kedy otec dosahoval príjem XXX,XX Eur, narástol, otec toho času dosahuje príjem 500,42

Eur mesačne. Otec musí vynaložiť finančné prostriedky vo výške 170,- Eur mesačne ako príspevok
na domácnosť, obdobné prostriedky však musí vynaložiť i matka, ktorá zabezpečuje starostlivosť o
maloletého. Pritom suma 110,- Eur, vynakladaná matkou ako nájomné vrátane energií, podľa názoru
súdu nie je sumou, ktorá by bola sumou neprimeranou v súvislosti s vynakladaním prostriedkov na
zabezpečenie bývania. Súd podotýka, že matka týmto zabezpečuje bývanie i pre maloletého H.. Otec

si musí uvedomiť, že jeho prvoradou povinnosťou je povinnosť prispievať na výživu mal. H.. V tomto
smere nie je možné zohľadniť výdavky otca, spojené s platením úverov, resp. pôžičiek, pretože výživné
na maloletého má prednosť pred ostatnými výdavkami otca. Osobitne musí súd zdôrazniť, že pri
rozhodovaní o výživnom je úplne bez významu, že otcovi bol uložený peňažný trest vo výške 1.000,-
Eur, ktorý bude splácať v 100,- Eur mesačných splátkach, pretože uloženie takéhoto trestu bolo výlučne

zavinením otca. Ako je zrejmé z vyššie popísaného príjmu matky, zvýšil sa oproti poslednej úprave i jej
príjem. Avšak matka, ktorá osobne zabezpečuje starostlivosť o maloletého, musí hradiť všetky výdavky
maloletého, ktoré nie sú pokryté zo sumy, ktorú prispieva na maloletého otec. Nie je bez významu,
že matka sama znášala všetky výdavky, ktoré sú spojené s nástupom maloletého dieťaťa do prvéhoročníka základnej školy, či ide o pomôcky do školy, rôzne poplatky, ako i ošatenie, ktoré bolo potrebné
maloletému zakúpiť a priebežne ďalej hradiť a zakupovať.

Z vyššie uvedených dôvodov súd zvýšil výživné zo strany otca na mal. H. zo sumy 66,39 Eur mesačne

na sumu 120,- Eur mesačne s účinnosťou od 25.10.2013. Takto určené výživné sa súdu javí primerané
s poukazom na vyššie uvedené príjmy a výdavky oboch rodičov a potreby maloletého.

Zo zhodných tvrdení oboch rodičov vyplynulo, že otec prispieval do toho času na mal. H. výživné vo
výške 67,- Eur mesačne.

Za obdobie od podania návrhu na zvýšenie výživného od 25.10.2013 do 31.03.2014, vznikol otcovi
nedoplatok na splatnom výživnom za 6 dní mesiaca október 2013 vo výške 10,60 Eur a za mesiac

november a december 2013, január, február a marec 2014 po 53,- Eur (10,60 Eur + 53 x 5), spolu vo
výške 275,60 Eur. Súd povolil otcovi nedoplatok splácať v pravidelných mesačných splátkach po 15,-
Eur v zmysle § 160 ods.1 ods. O.s.p.

Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým H., na tejto sa rodičia maloletého dohodli tak, že otec je
oprávnený sa stýkať s mal. H. každý piatok od 15.00 hod. do 19.00 hod. a v nedeľu od 11.00 hod. do

18.00 hod. Takáto úprava styku otca s maloletým je podľa názoru súdu v záujme maloletého, z konania
vyplynulo, že maloletý má otca rád a rád s ním trávi čas. V tomto smere bol vykonaný i pohovor s rodičmi
nareferáteporadensko-psychologickýchslužiebokresnéhoúradu,pričomzozáverovsprávyzpohovoru
vyplýva totožná úprava styku otca s mal. H..

Konanie o zvýšenie výživného na maloleté dieťa možno začať i bez návrhu, preto súd o náhrade trov

konaniarozhodolpodľa§146ods.1písm.a),podľaktoréhožiadenzúčastníkovnemáprávonanáhradu
trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje
ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo

sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného zákona.