Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. marec 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 64Cb/150/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110208677
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miriam Kamenská

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6110208677.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, konajúc samosudkyňou Mgr. Miriam Kamenskou, v právnej veci

navrhovateľa ELEKTRO RECYCLING, s. r. o., so sídlom Robotnícka 10, 974 01 Banská Bystrica, IČO:
36 057 363, zast. AKMG, s. r. o., so sídlom Dolná 6A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 800 589, proti
odporcovi TATER, spol. s r. o., so sídlom Príboj 558, 976 13 Slovenská Ľupča, IČO: 36 021 733, zast.
JUDr. Katarína Suchoňová, advokátka, Skuteckého 12, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie sumy 6
133,40 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a.

O trovách konania r o z h o d n e do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ si návrhom zo dňa 21. 04. 2010 uplatnil proti odporcovi právo na zaplatenie sumy 8 586,75
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 226,68 Eur od 23. 03. 2010 do 26. 03.
2010, zo sumy 4 906,71 Eur od 27. 03. 2010 do 29. 03. 2010, zo sumy 6 133,39 Eur od 30. 03. 2010 do
05. 04. 2010, zo sumy 7 360,07 Eur od 06. 04. 2010 do 12. 04. 2010 a zo sumy 8 586,75 Eur od 13. 04.
2010 do zaplatenia. Uviedol, že dňa 01. 02. 2010 navrhovateľ ako prenajímateľ uzatvoril s odporcom
ako nájomcom Zmluvu o nájme N4/2010, ktorej predmetom bol nájom nehnuteľností, pozemku parc. č.
XXXX/X Z. výmere 2 077 m2 a časti parcely č. XXXX/X o výmere 423 m2, teda celkom vo výmere 2

500 m2. Doba nájmu bola dohodnutá od 01. 02. 2010 do 07. 02. 2010 a výška nájomného bola určená
dohodou zmluvných strán v sume 53 750,-- Eur ročne + DPH, pričom nájomné malo byť uhrádzané
odporcom v hotovosti týždeň vopred vo výške 1 226,68 Eur s DPH. Po uplynutí doby, na ktorú bola
Zmluva uzavretá, odporca predmetné nehnuteľnosti nevypratal, de facto naďalej tieto užíval pre svoje
podnikateľské účely a podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nájomca užíva predmet nájmu aj
po uplynutí doby, na ktorú bol nájom dojednaný, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok,
za akých bola dojednaná pôvodne. Vzhľadom na to, že sa Zmluva o nájme predlžovala a odporca za

ďalšie týždne neuhrádzal nájomné v súlade s článkom III. ods. 3 Zmluvy, vystavil navrhovateľ odporcovi
faktúru č. 511000060 zo dňa 12. 03. 2010 na sumu 3 680,03 Eur, ktorá sa stala splatnou dňa 26. 03.
2010, č. 511000061 zo dňa 08. 03. 2010 na sumu 1 226,68 Eur, ktorá sa stala splatnou dňa 22. 03.
2010, č. 511000062 zo dňa 15. 03. 2010 na sumu 1 226,68 Eur, ktorá sa stala splatnou dňa 29. 03.
2010, č. 511000063 zo dňa 22. 03. 2010 na sumu 1 226,68 Eur, ktorá sa stala splatnou dňa 05. 04. 2010
a č. 511000064 zo dňa 29. 03. 2010 na sumu 1 226,68 Eur, ktorá sa stala splatnou dňa 12. 04. 2010 a
z ktorých odporca ani jednu neuhradil. Pretože odporca sa dostal do omeškania s plnením peňažného

záväzku, uplatnil si navrhovateľ právo na úrok z omeškania v zákonnej výške.

Súd vydal vo veci dňa 27. 05. 2010 platobný rozkaz č.k. 64Rob 209/2010-25, proti ktorému podal
odporca v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením, že už samotné uzatvorenie Zmluvybolo robené pod psychickým nátlakom navrhovateľa na konateľku odporcu využívajúc a zneužívajúc
jej tieseň, o ktorej mal konateľ navrhovateľa vedomosť. Odporca mal s predchádzajúcim vlastníkom
pozemkov - spoločnosťou BK Kompany, s. r. o. uzatvorenú nájomnú zmluvu s dohodnutým mesačným

nájomcom 135,-- Eur a keďže novým vlastníkom pozemkov sa stal navrhovateľ a nájomná zmluva
bola vypovedaná, bolo potrebné buď nájomný vzťah obnoviť alebo vypratať pozemky. Vzhľadom na to,
že na prenajatých pozemkoch od navrhovateľa sa nachádzala guľatina vo vlastníctve štátnych lesov,
ktorú nemal odporca dňa 01. 02. 2010 kde inde na rýchlo uskladniť a kedy navrhovateľ neumožnil
prístup k pozemkom, ktoré zatarasil kontajnermi, čím odporca nemal možnosť si túto guľatinu ani

zobrať, čo by odporcu už úplne zlikvidovalo, pretože toto bol jediný tovar, s ktorým ešte mohol
odporca nakladať, konateľka odporcu i napriek viacerým prosbám a vysvetleniam, že nemá peniaze
na ďalší nájom pozemkov, firma i ona samotná je zadlžená, celý jej majetok je založený, bola nútená
podpísať navrhovateľom predloženú nájomnú zmluvu na dobu jedného týždňa s obrovským neúmerným
týždenným nájomným. Počas jednotýždňového trvania nájmu boli pred vstupom na pozemky kontajnery
navrhovateľa, odporca tak nemal voľný prístup k prenajatým pozemkom dokonca ani v čase trvania

nájmu a navrhovateľ mu umožnil len po predchádzajúcom telefonáte 2x si prísť zobrať uskladnený
materiál - guľatinu. Keďže nájomca skončil dňa 07. 02. 2010, odporca si objednal vypratanie pozemku,
ktoré sa uskutočnilo dňa 11. 02. 2010, kedy bola vyčistená drvivá časť drevnej hmoty, kôry, nebolo však
možné úplne dočista vyzametať pozemok, pretože niektoré časti boli v dôsledku snehu, ľadu a mrazu
pevne spojené s asfaltom. Ak by odporca tieto časti násilne začal odstraňovať, povytŕhal by asfalt z

pozemku navrhovateľa. Tieto časti sa dali odstrániť až po ustúpení mrazov, teda až keď to dovoľovali
poveternostné podmienky. Navrhovateľ úplne znemožnil odporcovi prístup k pozemkom, ktoré chcel
odporca po ustúpení mrazov prostredníctvom najatých pracovníkov dočistiť a zobrať si z nich svoj
uskladnený materiál. Potom mu bolo v dňoch 15. 03. 2010 a 22. 03. 2010 znemožnené, odporcu s
mechanizmami na pozemok nespustili ani po viacerých vysvetleniach a objednaní pracovníci a služby

boli zo strany navrhovateľa zmarené. Navrhovateľ toto tak robil z dôvodu, aby mohol pred súdom tvrdiť,
že nájomný vzťah sa pravidelne obnovuje. Je potrebné zdôrazniť, že nájomca po uplynutí doby nájmu
predmet nájmu ďalej nevyužíval. Navrhovateľ mu neumožnil zobrať si uskladnený materiál - guľatinu po
skončení nájmu. Práve naopak, navrhovateľ zamedzil odporcovi vypratať predmet nájmu a špekulatívne
tvrdil, keď chcel odporca po skončení nájmu prevziať a vypratať svoje uskladnené veci z pozemkov,

že tieto vynáša a on ako navrhovateľ má k nim záložné právo, pretože podľa neho nájomný vzťah trvá
a navrhovateľ požiadal o súdny súpis týchto vecí. Navrhovateľ teda zamedzil odporcovi vypratať po
skončení nájmu predmet nájmu a teraz neoprávnene od odporcu požaduje nájomné.

Súd vyhlásil vo veci dňa 03. 06. 2011 rozsudok č. k. 64Cb 150/2010-144, ktorým uložil odporcovi

povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 6 133,40 Eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročnezosumy1226,68Eurod23.03.2010do26.03.2010,zosumy4906,71Eurod27.03.2010do29.
03. 2010, zo sumy 6 133,39 Eur od 30. 03. 2010 do 05. 04. 2010 a zo sumy 6 133,40 Eur od 06. 04. 2010
do zaplatenia a v prevyšujúcej časti návrh zamietol, a to s odôvodnením, že v konaní nebolo sporné,
že dňa 24. 07. 2006 odporca ako nájomca a spoločnosť B. K. Kompany, s.r.o. Banská Bystrica, IČO: 36

054 291 ako prenajímateľ uzatvorili v písomnej forme Zmluvu o nájme, ktorej predmetom boli priestory
nachádzajúce sa v Slovenskej Ľupči č. XXX, zapísané na LV č. XXXX, k. ú. Slovenská Ľupča objekt
- spevnené plochy o výmere 2 077 m 2, parcela č. 2133/3 a ktorá zmluva bola ukončená výpoveďou
prenajímateľa zo dňa 27. 11. 2010 doručenou odporcovi dňa 01. 12. 2009, keď podľa čl. III bod 1
Zmluvy nájomný pomer bolo možné ukončiť aj jednostrannou výpoveďou ktorejkoľvek zmluvnej strany,

pričom výpovedná lehota bola jeden mesiac a začínala plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúcom po
doručení výpovede. Sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že následne sa vlastníkom predmetných
nehnuteľností stal navrhovateľ, keď vklad vlastníctva bol na Správe katastra Banská Bystrica povolený
dňa 16. 12. 2009. Rovnako sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že dňa 01. 02. 2010 navrhovateľ
ako prenajímateľ a odporca ako nájomca uzatvorili v písomnej forme Zmluvu o nájme N 4/2010, ktorej

predmetom, okrem nehnuteľností podľa Nájomnej zmluvy zo dňa 24. 07. 2006, t. j. nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v Slovenskej Ľupči, Príboj 549 zapísané v katastri nehnuteľností Správy katastra
Banská Bystrica na LV č. XXXX parcela č. XXXX/X Z. výmere 2 077 m2 k. ú. Slovenská Ľupča, bola aj
časť parcely č. 2133/1 o výmere 423 m2, teda spolu o výmere 2 500 m2 a keď účastníci konania ako
zmluvné strany sa v čl. II bod 1 Zmluvy vzájomne dohodli, že nájomný pomer vzniká dňom 01. 02. 2010

a uzatvára sa na dobu určitú do 07. 02. 2010. Podaným návrhom sa potom navrhovateľ domáhal úhrady
nájomného za obdobie od 08. 02. 2010 do 28. 03. 2010 s odôvodnením, že po skončení dohodnutej doby
nájmu odporca predmetné priestory nevypratal a naďalej užíval, teda v zmysle § 676 ods. 2 Občianskeho
zákonníka sa pôvodná nájomná zmluva obnovovala za rovnakých podmienok. Odporca sa bránil vkonaní tvrdením, že Zmluva o nájme N 4/2010 zo dňa 01. 02. 2010 je neplatným právnym úkonom podľa
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj § 39 Občianskeho zákonníka, pretože je tu absencia slobody
prejavu vôle odporcu takúto zmluvu uzatvoriť, dojednaný predmet zmluvy je nejasný a nezrozumiteľný,

dojednanénájomnéjevrozporesdobrýmimravmiazmluvabolauzatvorenávdeň,kedyešteneuplynula
výpovedná doba podľa pôvodnej nájomnej zmluvy. V konaní nebolo sporné, že výpoveď z pôvodnej
nájomnej zmluvy, teda Zmluvy o nájme zo dňa 24. 07. 2006, bola odporcovi doručená dňa 01. 12.
2009. S poukazom na čl. VI bod 4 Zmluvy o nájme zo dňa 24. 07. 2006 ku dňu skončenia nájmu
bol odporca ako nájomca povinný odovzdať prenajímateľovi užívaný majetok v čistom stave, nanajvýš

v stave zodpovedajúcom jeho bežnému opotrebovaniu. Keďže písomný úkon výpovede zo Zmluvy o
nájmezodňa24.07.2006bolodporcovidoručenýdňa01.12.2009,spoukazomnačl.IIIbod2Zmluvyo
nájmezodňa24.7.2006,výpovednálehotazačalaplynúťdňom01.01.2010,tedaprvýmdňommesiaca
nasledujúcom po doručení výpovede a keďže výpovedná lehota na základe dohody zmluvných strán
bola jeden mesiac, s poukazom na § 122 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka uplynula dňa 01. 02. 2010.
Odporca však v konaní nepreukázal, ani neoznačil alebo nepredložil relevantný dôkazný prostriedok

preukazujúci skutočnosť, že do dňa 01. 02. 2010, vrátane dňa 01. 02. 2010, prenajaté priestory
navrhovateľovi ako prenajímateľovi v čistom stave odovzdal, keďže navrhovateľ vstúpil do právneho
postaveniaprenajímateľaspoukazomna§680ods.2Občianskehozákonníkaakeďpovinnosťnájomcu
vrátiť prenajatú vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania, resp. v stave, v akom ju
prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie, vyplýva aj z § 682 Občianskeho zákonníka. Odporca

si teda nesplnil svoju zákonnú a zmluvnú povinnosť vrátiť prenajatú vec po skončení nájmu na základe
Zmluvy o nájme zo dňa 24. 07. 2006. Odporca sa potom bránil v konaní tvrdením, že na prístupové
cesty k predmetu nájmu navrhovateľ umiestnil kontajnery, ktoré bránili prístupu k predmetu nájmu. Zo
svedeckých výpovedí, a to najmä výpovede O. Z. a Ľ. E., súd považoval za preukázané, že pokiaľ aj
na prístupových cestách boli umiestnené kontajnery navrhovateľa, v prípade, že o to bol navrhovateľ

žiadaný, tieto kontajnery boli odstránené, keď aj samotný odporca na pojednávaní dňa 05. 11. 2010
uviedol, že navrhovateľ kontajnery dával preč, ale len do určitého času, napríklad do 15-tej hodiny.
Naviac, kontajnery boli prvýkrát na prístupové cesty umiestnené dňa 28. 01. 2010, kedy sa uskutočnilo
stretnutie účastníkov konania a následne boli kontajnery odstránené a opätovne boli umiestňované až
od dňa 08. 02. 2010. Súd potom považoval za účelovú obranu odporcu, že umiestnenie kontajnerov

na prístupových cestách mu bránilo vypratať a odovzdať prenajaté priestory, keď aj v podanom odpore
odporca uviedol, že dňa 01. 02. 2010 nemal kde inde narýchlo uskladniť drevo z prenajatých priestorov.
Odporca teda v konaní nepreukázal, ani neoznačil alebo nepredložil relevantný dôkazný prostriedok
preukazujúci skutočnosť, že do 01. 02. 2010 mu umiestnenie kontajnerov na prístupových cestách
bránilo vypratať a odovzdať prenajaté priestory, teda nepreukázal, že do dňa 01. 02. 2011, vrátane

dňa 01. 02. 2011, mienil prenajatú vec uviesť do pôvodného stavu a že mu v tom bolo zabránené
konanímnavrhovateľa.Ničnatomtozáverenemeníanilistnavrhovateľazodňa07.01.2010adresovaný
odporcovi,keďžeodporcakonanienavrhovateľa,ktorýmbymubolozabránenévovyprataníaodovzdaní
prenajatých priestorov, nepreukázal. V podanom odpore odporca uviedol, že keďže navrhovateľ sa
stal novým vlastníkom pozemkov a pôvodná nájomná zmluva bola vypovedaná, bolo potrebné buď

nájomný vzťah obnoviť alebo vypratať pozemky, pričom dňa 01. 02. 2010 nemal drevo kde inde narýchlo
uskladniť. Samotný odporca teda potvrdil, že jednou z možností riešenia situácie bolo aj uzatvorenie
novej nájomnej zmluvy. V tejto súvislosti súd potom opätovne zdôraznil, tak ako už bolo konštatované,
že výpoveď z pôvodnej nájomnej zmluvy, teda zo Zmluvy o nájme zo dňa 24. 07. 2006, odporca prevzal
dňa 01. 12. 2009. Od dňa prevzatia výpovede až do dňa 28. 01. 2010, kedy sa uskutočnilo stretnutie

účastníkov konania, však odporca nepreukázal žiadne svoje konanie, ktoré by bolo možné vyhodnotiť
ako konanie smerujúce k vyprataniu prenajatých priestorov, keď aj na pojednávaní konanom dňa 05. 11.
2010 odporca (právny zástupca) konštatoval, že konateľka odporcu jednala s pánom R., ktorý vedel o
celej jej situácii a v podstate nebolo v možnostiach odporcu za jeden deň predmetné priestory vypratať
a vyčistiť a ďalej odporca na pojednávaní konanom dňa 05. 11. 2010 aj uviedol, že dúfal, že sa dohodne

s novým vlastníkom na obnovení nájomnej zmluvy. Ak odporca za takmer 2 mesiace od doručenia
výpovede z pôvodnej Zmluvy o nájme prenajaté priestory nevypratal, s ich vypratávaním ani nezačal,
naďalej mal v prenajatých priestoroch umiestnené svoje veci a ak samotný odporca chcel nájomný
vzťah obnoviť, nestotožnil sa súd s obranou odporcu, že Zmluva o nájme N 4/2010 nebola urobená
slobodne a vážne a že navrhovateľ mal zneužiť tieseň štatutárnej zástupkyne odporcu a robiť na ňu

psychický nátlak. Rovnako sa súd nestotožnil s obranou odporcu, že predmet nájmu nebol dojednaný
určite a zrozumiteľne. Zmluva o nájme predstavuje zmluvný typ, ktorý pre svoju platnosť zo zákona
písomnú formu nevyžaduje. Je potom nesporné, že v danom prípade odporca vedel, ktoré priestory
pre svoju podnikateľskú činnosť užíva, mal na týchto priestoroch umiestnené svoje veci, súd potompovažoval za účelové tvrdenie odporcu, že nebolo presne vymedzené, ktorá časť parcely č. 2133/1 bola
predmetom nájmu. Zmluvu o nájme N 4/2010 odporca uzatvoril ako podnikateľ - právnická osoba, keď
aj účel nájmu bol v čl. I bod 5 zmluvy dojednaný tak, že predmet nájmu bude odporcom ako nájomcom

využívaný na výkon jeho činnosti zapísaný v obchodnom a živnostenskom registri. Hoci teda účastníci
konania uzatvorili zmluvu, ktorá je ako zmluvný typ upravená v Občianskom zákonníku, keďže ide o
vzťah medzi podnikateľmi, tento sa v ostatnom spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, a teda
v rámci zmluvnej voľnosti je možné dojednať vzájomné práva a povinnosti, preto aj výška nájomného
je prednostne otázkou dohody zmluvných strán, a len v prípade, že nájomné nie je dohodnuté, je

povinný platiť nájomca nájomné obvyklé. V danom prípade výška nájomného dohodnutá bola, odporca
dohodnuté nájomné za pôvodne dohodnutú dobu trvania Zmluvy o nájme N 4/2010 aj uhradil, preto
sa súd nestotožnil s tvrdením odporcu, že nájomné bolo dojednané priamo v úžerskej výške a že ide
o výkon práva, ktorý je v rozpore zo zásadami poctivého obchodného styku. Ako už bolo opakovane
konštatované, výpovedná lehota zo Zmluvy o nájme zo dňa 24. 07. 2006 začala plynúť dňa 01. 01.
2010 a jej koniec pripadol na deň 01. 02. 2010. Účastníci konania však dňa 01. 02. 2010 uzatvorili novú

Zmluvu o nájme N 4/2010, ktorej predmetom boli aj nehnuteľnosti tvoriace predmet Zmluvy o nájme
zo dňa 24. 07. 2006. Ak teda dňa 01. 02. 2010 účastníci konania uzatvorili novú nájomnú zmluvu, ak
odporca predmet nájmu podľa Zmluvy o nájme N 4/2010 užíval, ak za dohodnutú dobu trvania Zmluvy o
nájme N 4/2010 odporca dohodnuté nájomné uhradil a ak predtým účastníci konania ako zmluvné strany
prejavili vôľu ukončiť pôvodnú nájomnú zmluvu, teda Zmluvu o nájme zo dňa 24. 07. 2006, nespôsobuje

toneplatnosťZmluvyonájmeN4/2010,aleuzatvorenieZmluvyonájmeN4/2010jepotrebnépovažovať
za dohodu podľa § 516 Občianskeho zákonníka, a teda za zmenu vzájomných práv a povinností. Súd
potom Zmluvu o nájme N 4/2010 posúdil ako platný právny úkon. V článku II bod 1 Zmluvy o nájme N
4/2010 sa účastníci konania ako zmluvné strany dohodli, že nájomný pomer vzniká dňom 01. 02. 2010
a uzatvára sa na dobu určitú do 07. 02. 2010. Nájom vo všeobecnosti môže byť dojednaný na určitú

dobu alebo na neurčitú dobu. Skončenie nájmu, ktorý bol dojednaný na určitú dobu upravuje § 676
Občianskeho zákonníka, ktorý zakotvuje zásadu, podľa ktorej sa nájom skončí uplynutím doby, na ktorú
sa dojednal, ak sa prenajímateľ s nájomcom nedohodne inak (§ 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka),
tedapriamozmluvnéstranymajúmožnosťdaťdonájomnejzmluvyustanovenieopodmienkachďalšieho
obnovenia nájmu po skončení dojednanej doby nájmu. Ak sa nájom skončí uplynutím doby, nájomník

je povinný vrátiť prenajímateľovi prenajatú vec. K obnoveniu nájomnej zmluvy po uplynutí doby, na
ktorú bol nájom dojednaný, však môže dôjsť aj bez vzájomnej dohody zmluvných strán, a to na základe
konkludentných činov uvedených v § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ak teda nájomca užíva vec aj
po skončení nájmu, teda ak nevráti prenajímateľovi prenajatú vec, pričom nezáleží, či ho prenajímateľ na
vrátenieprenajatejvecivyzvalalebonieaakprenajímateľnepodáprotitomunávrhnavydanievecialebo

na vypratanie nehnuteľnosti, nájomná zmluvy sa obnovuje za tých istých podmienok, za ktorých bola
dojednaná pôvodne. Bolo potom nesporné, že po uplynutí dohodnutej doby nájmu podľa Zmluvy o nájme
N 4/2010 odporca predmet nájmu navrhovateľovi ako prenajímateľovi, a to v pôvodnom, neporušenom
a čistom stave, tak ako to určoval čl. II bod 3 Zmluvy o nájme N 4/2010, neodovzdal, keď súd poukázal
aj na konštatovanie odporcu v podanom odpore, že na deň 11. 02. 2010 si odporca objednal vypratanie

pozemku, čím samotný odporca potvrdil, že ku dňu 07. 02. 2010, vrátane, prenajatý priestor nevypratal a
neodovzdal. Keďže odporca po skončení nájmu prenajaté priestory nevypratal, platí domnienka, že tieto
aj po skončení nájmu naďalej užíval a keďže navrhovateľ ako prenajímateľ nepodal návrh na vydanie,
resp. vypratanie nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom nájmu, s poukazom na § 676 ods. 2 Občianskeho
zákonníka od dňa 08. 02. 2010 sa Zmluva o nájme N 4/2010 obnovovala, a to za rovnakých podmienok,

za akých bola dohodnutá. Odporca opätovne mienil pokračovať v čistení prenajatého priestoru, a teda
v plnení zmluvnej povinnosti odovzdať ho v čistom, neporušenom a pôvodnom stave, až dňa 15. 03.
2010, pričom dňa 16. 03. 2010 navrhovateľ vyhotovil návrh na vykonanie súpisu hnuteľných vecí osobou
poverenou súdom, ktorý bol Okresnému súdu Banská Bystrica doručený dňa 18. 03. 2010. Samotný
odporca teda potvrdil, že po dni 11. 02. 2010 opätovne mienil pokračovať v uvoľňovaní prenajatých

priestorov až dňa 15. 03. 2010. Súd potom považoval za účelové tvrdenia odporcu, že navrhovateľ
mu bránil v užívaní prenajatých priestorov, keď samotný odporca potvrdil, že až dňa 15. 03. 2010
navrhovateľ znemožnil vstup mechanizmov, ktorými odporca mienil plochu očistiť. V tejto súvislosti bolo
potom irelevantné, či sa jednalo o mechanizmy určené na odvoz dreva, alebo na odvoz kôry, pretože
pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že medzi účastníkmi konania malo dôjsť k dohode o tom, že odporca bude

vstupovať na prenajaté priestory až po predchádzajúcom upovedomení navrhovateľa, toto ostalo len
v rovine jednostranných tvrdení navrhovateľa, uzavretie takejto dohody v ústnej forme navrhovateľ
nepreukázal, pričom z uzavretej Zmluvy o nájme N 4/2010 takáto povinnosť odporcu nevyplývala.
Zabránenie vstupu odporcu na prenajaté priestory dňa 15. 03. 2010, ako aj podanie návrhu na súdnysúpis vecí, je potom potrebné považovať za úkony, resp. konania, ktorými navrhovateľ bránil odporcovi
užívať prenajatú vec. Súd potom považoval za preukázané, že Zmluva o nájme N 4/2010 sa obnovovala
od dňa 08. 02. 2010 do dňa 14. 03. 2010 a od dňa 15. 03. 2010 sa už neobnovovala, pretože v tento deň

navrhovateľ neumožnil odporcovi vstup na prenajaté priestory, pričom je irelevantné, za akým účelom
a s akými mechanizmami tam odporca mienil vstúpiť. Keďže Zmluva o nájme N 4/2010 sa obnovovala
za tých istých podmienok, za akých boja dojednaná pôvodne a platenie nájomného bolo v Zmluve o
nájme N 4/2010 dohodnuté týždenne vopred v hotovosti v týždenných intervaloch (článok III bod 1
a bod 3 Zmluvy), za obdobie od 08. 02. 2010 do 14. 03. 2010 vznikla odporcovi povinnosť uhradiť

navrhovateľovi nájomne 5 x 1 226,68 Eur, teda spolu nájomné v sume 6 133,40 Eur. Súd potom posúdil
návrh navrhovateľa ako dôvodný v časti o zaplatenie 6 133,40 Eur istiny a v časti istiny, v ktorej súd
návrhu vyhovel, posúdil súd ako dôvodný aj nárok na úrok z omeškania, keď navrhovateľom uplatnený
úrokzomeškaniavovýške9%ročnezodpovedalzákonnémupostupuurčeniavýškyúrokuzomeškania.

Na základe odvolania podaného odporcom Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 63Cob

192/2011-183 zo dňa 19. 12. 2011 rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb 150/2010-144
zo dňa 03. 06. 2011 v napadnutej časti o zaplatenie sumy 6 133,40 Eur s príslušenstvom zrušil a
vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že po zhodnotení skutočností, zistených z predloženého spisu,
odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že Zmluva o nájme N 4/2010 uzavretá
dňa 01. 02. 2010 medzi navrhovateľom ako prenajímateľom a odporcom ako nájomcom je platným

právnym úkonom a platné je aj dojednanie o výške nájomného. Zmluva bola uzavretá na dobu od 01.
02. 2010 do 07. 02. 2010 a nájomné bolo dohodnuté na 2 500 m2 vo výške 1 226,68 Eur s DPH.
Súd prvého stupňa sa správne vysporiadal so všetkými námietkami odporcu ohľadne platnosti tejto
zmluvy, pričom poukázal aj na § 267 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého vo vzťahoch
medzi podnikateľmi neplatia ustanovenia § 49 Občianskeho zákonníka o zmluvách uzavretých v tiesni

a za nápadne nevýhodných podmienok. Takáto úprava je odôvodnená rizikom podnikania, v súvislosti
s ktorým je na podnikateľoch, aby pri uzatváraní zmlúv postupovali profesionálne. Vzhľadom na všetky
známe okolnosti prípadu odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že v prípade
dojednaného nájmu vo výške 1 226,68 Eur týždenne nejde o taký nárok navrhovateľa ako prenajímateľa,
ktorý by bol v rozpore s poctivým obchodným stykom. Pokiaľ aj navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy

využil nepriaznivú situáciu odporcu, a to najmä pri dohode o výške nájomného, nebolo to v rozpore s
poctivým obchodným stykom. Ohľadne platnosti uzavretej zmluvy o nájme odvolací súd poukazuje na
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v tejto časti, s ktorým sa stotožňuje. Odvolací súd však
nesúhlasí s právnym názorom súdu prvého stupňa v tom, že v predmetnom zmluvnom vzťahu došlo k
obnovovaniu uvedenej nájomnej zmluvy za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne.

V zmysle § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka dochádza k obnoveniu nájomnej zmluvy dojednanej
na dobu určitú konkludentnou formou pri súčasnom splnení dvoch zákonom stanovených podmienok,
a to že nájomca neprestal vec užívať a že prenajímateľ neuplatnil nárok na vydanie veci alebo na
vypratanie nehnuteľnosti podaním návrhu na súde do 30 dní od skončenia nájmu. Pri posúdení otázky,
či nájomca predmet nájmu ďalej užíval, je potrebné vychádzať z dohody v konkrétnej nájomnej zmluve.

Odporca si v tomto prípade prenajal nehnuteľnosti patriace navrhovateľovi za účelom výkonu svojej
podnikateľskej činnosti, pričom na základe nájomnej zmluvy mal právo bezodplatne užívať aj prístupovú
cestu za účelom prístupu motorových vozidiel a osôb k prenajatým nehnuteľnostiam. Z rozsiahleho
dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa je zrejmé, že odporca uzavrel uvedenú nájomnú zmluvu
s navrhovateľom v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou v oblasti spracovania dreva, keď

mal na prenajatých priestoroch uskladnenú drevnú hmotu. Je nepochybné, že v súvislosti s výkonom
svojej podnikateľskej činnosti odporca musel mať neobmedzený prístup na prenajaté priestory za
účelom pohybu s touto drevnou hmotou, jej prevážania, uskladňovania a podobne. Z uzavretej nájomnej
zmluvy nevyplývalo, že navrhovateľ môže prístupové cesty zatarasiť kontajnermi, ktoré by na žiadosť
odporcu bez problémov odstránil. Rovnako z vykonaného dokazovania nevyplýva, že odporca po

ukončení nájomnej zmluvy užíval tieto priestory pre účely svojej podnikateľskej činnosti. Z dokazovania
vykonaného súdom prvého stupňa je tiež zrejmé, že odporca mal záujem prenajaté priestory vypratať,
čo aj z časti zrealizoval. Odvolací súd preto nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že v tomto
prípade došlo k obnovovaniu pôvodne dohodnutej nájomnej zmluvy. Je však nepochybné, že odporca
priestory v celom rozsahu nevypratal, drevná hmota sa na nich nachádzala aj po ukončení nájmu.

Odporca teda prenajaté priestory užíval aj po ukončení nájmu, a to bez právneho dôvodu, čím došlo na
jeho strane k bezdôvodnému obohateniu. Odporcom prijaté plnenie bez právneho dôvodu spočívalo v
užívaní prenajatých priestorov po ukončení nájomnej zmluvy. Odporca je preto povinný navrhovateľovi
vydať to, o čo sa obohatil, a to s poukazom na § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka vo forme peňažnejnáhrady. Hodnota peňažnej náhrady sa v tomto prípade určí rozsahom bezdôvodného obohatenia v
čase jeho získania, čo predstavuje obvyklé nájomné za prenájom obdobných priestorov v rozhodujúcom
čase. Súd prvého stupňa bude v ďalšom konaní vychádzať z právneho názoru odvolacieho súdu,

nárok navrhovateľa bude posudzovať ako nárok vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia a vykoná
dokazovanie potrebné za účelom zistenia výšky peňažnej náhrady zodpovedajúcej bezdôvodnému
obohateniu odporcu v tomto prípade. Po vykonaní potrebného dokazovania znovu rozhodne o návrhu
navrhovateľa v zrušenej časti; samozrejme, účastníci konania by mohli vec ukončiť aj súdnym zmierom.

Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb
150/2010-144 zo dňa 03. 06. 2011 v časti, v ktorej súd návrh zamietol, odvolanie nepodal, predmetom
konania v ďalšom konaní na prvom stupni zostalo zaplatenie sumy 6 133,40 Eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 226,68 Eur od 23. 03. 2010 do 26. 03. 2010, zo sumy 4 906,71
Eur od 27. 03. 2010 do 29. 03. 2010, zo sumy 6 133,39 Eur od 30. 03. 2010 do 05. 04. 2010 a zo sumy
6 133,40 Eur od 06. 04. 2010 do zaplatenia.

Z následne predložených a označených dôkazných prostriedkov súd zistil, že dňa 16. 11. 2011

spoločnosť HARMANIAK, spol. s r. o. Zvolen, IČO: 36 055 565 od navrhovateľa prebrala drevnú hmotu
v množstve 70,57 m3 podľa Preberacieho protokolu na odber drevnej hmoty.

Písomnou objednávkou zo dňa 05. 12. 2011 si spoločnosť HARMANIAK, spol. s r. o. Zvolen, u
navrhovateľa objednala cca 80 m3 drevnej hmoty uskladnenej v Slovenskej Ľupči za cenu 44 Eur/m3

bez DPH .

Listom zo dňa 09. 12. 2011, označeným ako Žiadosť o potvrdenie, navrhovateľ odporcovi zasielal
vyhodnotenie ponukového konania na odpredaj drevnej hmoty v objeme cca 80 m3, na ktoré je zriadené
zádržné právo.

Listom zo dňa 15. 12. 2011, označeným ako Odpredaj drevnej hmoty, odporca navrhovateľovi oznámil,
že hoci súdny spor medzi spoločnosťami nie je právoplatne skončený, dáva však potvrdenie na odpredaj
drevnej hmoty spoločnosti HARMANIAK, spol. s r. o. vzhľadom na to, že zadržaný tovar je živý materiál.

Daňovým dokladom - faktúrou č. 511100224 zo dňa 22. 12. 2011, s určeným dátumom splatnosti dňa 21.
01. 2012, navrhovateľ spoločnosti HARMANIAK, spol. s r. o. Zvolen fakturoval cenu za drevnú hmotu
v sume 3 726,10 Eur.

Daňovým dokladom - faktúrou č. OF 2011281 zo dňa 31. 12. 2011, s určeným dátumom splatnosti 14.

01. 2012 odporca ako dodávateľ fakturoval navrhovateľovi ako odberateľovi za znehodnotenú guľatinu
sumu 3 726,10 Eur.

Z výpisu z účtu navrhovateľa súd zistil, že suma 3 726,10 Eur bola spoločnosťou HARMANIAK, spol. s
r. o. na účet navrhovateľa pripísaná dňa 24. 01. 2012.

K potvrdeniu správnosti zostatku pohľadávok ku dňu 31. 12. 2011 odporca navrhovateľovi oznámil, že
neodsúhlasuje zostatok v sume 4 860,65 Eur vzhľadom k tomu, že nie je ukončený súdny spor, ktorý určí
výšku nájomného a až do ukončenia súdneho sporu zostatok neodsúhlasí a tiež neodsúhlasí dohodu
o vzájomnom započítaní.

Navrhovateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že právnym názorom odvolacieho súdu došlo len k zmene
právnehotituluvzniknutejpohľadávkyvočiodporcovi.Dohodnutúvýškunájomného,ktorápredstavovala
21,50 Eur/m2 ročne považuje za primeranú vzhľadom k druhu pozemku, jeho polohy, rozlohy a
vybavenia, a preto na označenej výške trvá aj v prípade vzniku pohľadávky titulom bezdôvodného

obohatenia odporcu. V zmysle rozsudku prvostupňového súdu sa nájomný pomer medzi navrhovateľom
a odporcom obnovoval do 15. 03. 2010. Keďže podľa názoru odvolacieho súdu nedochádzalo k
obnovovaniu nájomnej zmluvy, ale k vzniku bezdôvodného obohatenia užívaním pozemkov bez
právneho dôvodu, odporca tieto pozemky reálne užíval bez právneho dôvodu až do decembra 2011,kedy navrhovateľ s jeho súhlasom odpredal zvyšnú drevnú kôru a tak zabezpečil úplné vypratanie
pozemkov.

Ako listinný dôkaz v konaní navrhovateľ označil a predložil aj mailovú komunikáciu s odporcom zo dňa
19. 11. 2010, list odporcu zo dňa 22. 11. 2010 o tom, že pre nepriaznivé počasie nebolo možné 22.
10. 2010 vykonať vypratanie plochy. Výzvu navrhovateľa odporcovi zo dňa 08. 11. 2010 na vypratanie
pozemku do 19. 11. 2010.

Odporca ako listinný dôkaz v konaní označil a predložil aj Odborný posudok znalca Ing. Michala Javorku,
č. znaleckého úkonu 138/2012, na výpočet všeobecnej hodnoty nájmu pozemku parcelné číslo XXXX/
X a časti pozemku parcelné číslo XXXX/X v katastrálnom území Slovenská Ľupča, ktorého záver bol
taký, že nájom pozemkov je 2 100,-- Eur, keď výška nájmu pozemku nezahŕňa prenájom spevnených
plôch ako inžinierskej stavby a odhad hodnoty maximálnej výšky nájmu spevnených plôch pri primeranej
návratnosti investície určený znalcom ako 10 % z východiskovej hodnoty spevnených plôch 6 682,43

Eur ročne za 2 500 m2, čo predstavuje 2,745 Eur/m2 ročne.

Štatutárna zástupkyňa odporcu ďalej uviedla, že predmetné pozemky užívali už od roku 2006. Pokiaľ
ide o december 2009 a január 2010, mali finančné problémy, teda sa zamerala na riešenie tejto situácie
a neriešila hľadanie pozemkov, ale možnosť dodávok suroviny, teda drevnej hmoty. V tom čase boli

aj zlé poveternostné podmienky, teda nemohla byť tá drevná hmota uvoľnená. Potom túto situáciu
preverovala a zistila, že v Slovenskej Ľupči bol jeden súkromný podnikateľ a boli tam aj Železnice
Slovenskej republiky, ktoré by mohli odporcovi takéto pozemky prenajať, pokiaľ však ide o Železnice
Slovenskej republiky, tam bolo potrebné výberové konanie.

Na základe žiadosti súdu či, za akých podmienok, za akú cenu, v akom rozsahu a za akú dobu bolo
možné od 01. 02. 2010 uzatvoriť s podnikateľským subjektom zmluvu o nájme nehnuteľnosti - pozemku
v katastrálnom území Slovenská Ľupča za účelom skladovania drevnej hmoty a kedy a akým postupom
bolo možné žiadať o uzatvorenie nájomnej zmluvy spoločnosť Železnice Slovenskej republiky súdu
oznámila, že ani s navrhovateľom, ani s odporcom nemajú uzatvorenú nájomnú zmluvu. V prípade

záujmu o prenájom pozemku sa nájomná zmluva uzatvára verejným ponukovým konaním, na dobu
neurčitú a za minimálnu cenu 2 Eur/m2/rok.

Na základe rovnakej žiadosti súdu Jozef Stanko ako konateľ spoločnosti TIGNUM, spol. s r. o.
Slovenská Ľupča oznámil, že odporcovi bol pre účely skladovania drevnej hmoty ponúknutý prenájom

ich spoločnosti. Oplotený areál v lokalite Selá - Slovenská Ľupča (parcelné číslo XXXX/X, X, X, X, XX I.
XXocelkovejvýmere4444m2)nebolodroku2010prevádzkovaný.Vareáliboloodporcoviponúkaných
2 000 m2 spevnenej plochy za nájom 400,-- Eur mesačne, na dobu neurčitú. Uzatvorenie nájomnej
zmluvy je vecou dohody zmluvných strán. Nakoľko spoločnosť odporcu ich ponuku neakceptovala, areál
bývalej píly bol prenajatý inej spoločnosti na skladové účely.

Uznesením č. k. 64Cb 150/2010- 237 zo dňa 19. 04. 2013 súd nariadil znalecké dokazovanie a za znalca
z odboru Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľnosti ustanovil O.. E. U., keď úlohou znalca
bolo určiť - výšku majetkového prospechu odporcu získaného užívaním nehnuteľností nachádzajúcich
sa v Slovenskej Ľupči, Príboj 549, zapísaných v katastri nehnuteľnosti Správy katastra Banská Bystrica

na LV č. XXXX, kat. územie Slovenská Ľupča, parcela č. XXXX/X o výmere 2077 m2 a časť parcely
č. XXXX/X o výmere 423 m2, spolu vo výmere 2500 m2. Pri určení výšky majetkového prospechu je
potrebné zohľadniť skutočnosť, či bolo možné v rozhodujúcom období ( od 01.02.2010 do 16.11.2011 ), v
rovnakom katastrálnom území získať do nájmu obdobné pozemky na obdobný účel ako bol predmetom
nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania, t.j. na uskladnenie drevnej hmoty.

UstanovenáznalkyňavypracovalavovecipísomnýZnaleckýposudokč.48/2013,ktoréhozáverboltaký,
že vzhľadom na polohu pozemkov KN - C parcelné číslo XXXX/X a parcelné číslo XXXX/X, katastrálne
územie Slovenská Ľupča s možnosťou prístupu kamiónovou dopravou z hlavnej komunikácie v obci,
vyvoláva záujem o prenájom uvedených spevnených plôch. Všeobecná hodnota ročného nájmu

za pozemok bola stanovená výpočtom. Pre porovnávaciu metódu nebolo možné získať dostatočné
množstvo porovnateľných pozemkov vhodných na uskladnenie drevnej hmoty. Na uskladnenie drevnej
hmoty v období od 01. 02. 2010 do 16. 11. 2011 bola možnosť využiť skladové spevnené plochy na
prenájom - STAVOINDUSTRIA HSV, so sídlom v Slovenskej Ľupči (1, 327 až 1, 991 Eur/m2/ rok) aKAMEŇ KB, s. r. o., so sídlom v Slovenskej Ľupči (0,50 Eur/m2/rok). Pri oslovení Obce Slovenská
Ľupča bola poskytnutá telefonická odpoveď, že obec nedisponuje spevnenými plochami vhodnými
na prenájom a uskladnenie drevnej hmoty. Pri oslovení BIOTIKA, a. s. Slovenská Ľupča, ktorá má

parkovaciespevnenéplochypreareálom,vblízkostipozemkovKN-CparcelnéčísloXXXX/XI.parcelné
číslo XXXX/X sú uvedené aj možnosti využitia skladových kapacít katastrálne územie Slovenská Ľupča
bola poskytnutá odpoveď, že neprenajíma plochy na uskladnenie drevnej hmoty. Pre skladovanie
drevnej hmoty v blízkosti obce Slovenská Ľupča, sú uvedené aj možnosti v okrajových častiach mesta
Banská Bystrica - zóna C: minimálne ceny za prenájom spevnených plôch 10 Eur/m2/rok. Rekapitulácia

všeobecnej hodnoty vypočítaná kombinovanou a výnosovou metódou bola potom taká, že všeobecná
hodnota stavieb je 125 444,09 Eur a všeobecná hodnota pozemkov 39 872,73 Eur. Rekapitulácia
všeobecnej hodnoty vypočítaná polohovou diferenciáciou bola taká, že všeobecná hodnota stavieb je
125 923,52 Eur a všeobecná hodnota pozemkov 39 950,-- Eur.

Podaním zo dňa 23. 09. 2013 navrhovateľ podal návrh na zmenu návrhu na začatie konania tak,

že okrem doteraz uplatneného nároku sa žalobný petit rozširuje tak, že odporca je povinný zaplatiť
navrhovateľovi sumu 7 490,18 Eur titulom náhrady škody, keď poukázal na to, že odporca predmetné
pozemky reálne užíval bez právneho dôvodu až do novembra 2011, k úplnému odstráneniu drevnej
hmoty a dočisteniu prenajatých priestorov došlo výlučne zo strany navrhovateľa v novembri 2011,
teda po vyše roku a pol. Medzi navrhovateľom a odporcom bol dohodnutý termín odvozu zvyšnej

drevnej hmoty a dočistenia prenajatých pozemkov na deň 22. 10. 2010, kedy odporca oznámil, že
z dôvodu nepriaznivého počasia nebolo možné vykonať vypratanie plochy. Následne odporca nikdy
nekontaktoval navrhovateľa za účelom vypratania prenajatých pozemkov, iniciatíva bola vždy zo strany
navrhovateľa. Porušením povinnosti odporcu ku dňu skončenia nájomného pomeru predmet nájmu
vypratať a uvoľniť na vlastné náklady a odovzdať navrhovateľovi v pôvodnom, neporušenom a čistom

stave vznikla navrhovateľovi skutočná škoda v sume 7 490,18 Eur, ktorá pozostáva z nákladov, ktoré
navrhovateľovi v súvislosti s vyčistením predmetu nájmu od drevného odpadu vznikli, z nákladov, ktoré
navrhovateľovi vznikli v súvislosti predajom zvyšnej drevnej hmoty.

Na pojednávaní konanom dňa 31. 01. 2014 súd vyhlásil uznesenie, že nepripúšťa zmenu návrhu

tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi aj sumu 7 490,18 Eur titulom náhrady škody. Súd
nepripustil zmenu návrhu, keďže s poukazom na § 95 ods. 2 O.s.p. výsledky doterajšieho konania by
nemohlibyťpodkladomprekonanieozmenenomnávrhu,keďževkonaníbolovykonávanédokazovanie,
vrátane znaleckého dokazovania, o nároku navrhovateľa titulom bezdôvodného obohatenia, pričom pre
posúdenie nároku titulom náhrady škody sa vyžaduje naplnenie iných zákonných atribútov, ako aj ďalšie

dokazovanie. Súd potom zdôrazňuje aj skutočnosť, že s poukazom na § 202 ods. 3 písm. f) O.s.p. proti
uzneseniu, ktorým sa pripustila alebo nepripustila zmena návrhu odvolanie nie je prípustné.

Na pojednávaní konanom dňa 31. 01. 2014 odporca do výšky nároku navrhovateľa z titulu vzniknutého
bezdôvodného obohatenia za obdobie od 08. 02. 2010 do 14. 03. 2010 v sume 259,14 Eur uplatnil

započítaciu námietku z titulu pohľadávky proti navrhovateľovi za bezdôvodné obohatenie spočívajúce
v získaní sumy 3 726,-- Eur za odpredané drevo a podaním zo dňa 25. 02. 2014 uplatnil odporca
započítaciu námietku aj v časti úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 259,14 Eur od 15. 03.
2010 do 24. 01. 2012.

Z titulu uplatnenej započítacej námietky odporcu navrhovateľ vzniesol námietku premlčania, keďže
odporca konštatoval, že sa o tomto dozvedel dňa 31. 01. 2014, a teda nárok nebol uplatnený v
subjektívnej premlčacej lehote dvoch rokov.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie

vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.Podľa § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj
úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.

Podľa § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov
s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Podľa § 98 O.s.p. vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju

pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ.
Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.

V konaní nebolo sporné, že dňa 01. 02. 2010 navrhovateľ ako prenajímateľ a odporca ako
nájomca uzatvorili v písomnej forme Zmluvu o nájme N 4/2010, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti

nachádzajúcej sa v Slovenskej Ľupči, Príboj 549 zapísané v katastri nehnuteľností Správy katastra
Banská Bystrica na LV č. 1701, k. ú. Slovenská Ľupča, parcela č. 2133/3 o výmere 2 077 m2 a časť
parcely č. 2133/1 o výmere 423 m2, teda spolu o výmere 2 500 m2 a keď účastníci konania ako zmluvné
strany sa v čl. II bod 1 Zmluvy vzájomne dohodli, že nájomný pomer vzniká dňom 01. 02. 2010 a uzatvára
sa na dobu určitú do 07. 02. 2010. Sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že k dátumu 07. 02. 2010

odporca predmetné nebytové priestory nevypratal, neuvoľnil a neodovzdal navrhovateľovi v pôvodnom,
neporušenom a čistom stave tak, ako to upravoval článok II. bod 3 Zmluvy o nájme N4/2010.

Keďže odporca po skončení nájmu prenajaté priestory nevypratal, platí domnienka, že tieto aj po
skončení nájmu naďalej užíval, a to v zmysle vyššie prezentovaného právneho názoru odvolacieho súdu

bez právneho dôvodu, čím došlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu.

Navrhovateľ mal potom za to, že odporca tieto priestory reálne využíval až do decembra 2011, kedy
navrhovateľ so súhlasom odporcu odpredal zvyšnú drevnú kôru a tak zabezpečil úplné vypratanie
pozemkov, pričom dohodnutú výšku nájomného, ktorá predstavovala 21,50 Eur/m2 ročne, navrhovateľ

považuje za primeranú náhradu zodpovedajúcu bezdôvodnému obohateniu.

Odporca sa už v pôvodnom konaní bránil tvrdením, že dňa 11. 02. 2010 bola drvivá časť drevnej hmoty
vyčistenáakeďodporcamienilnáslednevčistenípokračovať,bolmuvdňoch15.03.2010a22.03.2010
znemožnený prístup, pričom na výpočet všeobecnej hodnoty nájmu, a teda bezdôvodného obohatenia,

si dal vypracovať odborný posudok, ktorý túto výšku vyhodnotil na 2,745 Eur/m2 ročne.

Spornou bola tak v konaní skutočnosť, za aké obdobie odporca predmetné priestory bez právneho
dôvodu užíval a aký majetkový prospech tým na úkor navrhovateľa získal.

Už v pôvodnom konaní na súde prvého stupňa samotný odporca potvrdil, že po skončení zmluvne
dohodnutej doby trvania nájmu, teda po dátume 07. 02. 2010, v ďalšom uvoľňovaní prenajatých
priestorov mienil pokračovať dňa 15. 03. 2010, kedy mu navrhovateľ znemožnil vstup mechanizmov,
ktorými odporca mienil plochu očistiť. Súčasne navrhovateľ dňa 16. 03. 2010 vyhotovil návrh na
vykonaniesúpisuhnuteľnýchvecíosoboupoverenousúdom,ktorýbolOkresnémusúduBanskáBystrica

doručený dňa 18. 03. 2010 a ktoré konanie bolo vedené pod sp. zn. 13C 41/2010.

Súd potom zabránenie vstupu odporcu na prenajaté priestory dňa 15. 03. 2010, ako aj podanie návrhu
na súdny súpis vecí, považuje za úkony, resp. konania, ktorými navrhovateľ bránil odporcovi užívaťpôvodneprenajatúvec,nazákladečohosúdudospelkzáveru,žeodporcaužívalpredmetnépriestorypo
skončení nájmu bez právneho dôvodu za obdobie od dňa nasledujúce po skončení zmluvne dohodnutej
doby trvania nájmu až do dňa zamedzenia vstupu na pozemky, teda za obdobie od 08. 02. 2010 do

14. 03. 2010.

Pokiaľ aj navrhovateľ tvrdil, že odporca predmetné priestory reálne užíval bez právneho dôvodu až do
decembra 2011, kedy navrhovateľ s jeho súhlasom odpredal zvyšnú drevnú hmotu a tak zabezpečil
úplné vypratanie pozemkov, súd poukazuje na to, že to bol práve navrhovateľ, ktorý podal návrh na

vykonanie súdneho súpisu hnuteľných vecí, a to aj súpisu drevnej hmoty, na základe čoho odporca na
základe právoplatného uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/41/2010-57 zo dňa 25. 06.
2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 11. 2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 15Co/224/2010-98 zo dňa 20. 10. 2010, nemohol s predmetnou drevnou hmotou nakladať,
a teda takýto stav nie je možné vyhodnotiť ako užívanie predmetných nehnuteľností odporcom.

Na zistenie výšky majetkového prospechu odporcu užívaním pozemkov vo vlastníctve navrhovateľa
nariadil súd vo veci znalecké dokazovanie. V zmysle popisnej časti vypracovaného Znaleckého posudku
č. 48/2013, výška nájomného za 1 rok bola spolu v sume 2 702,50 Eur, čo za 35 dní obdobia od 08. 02.
2010 do 14. 03. 2010 predstavuje majetkový prospech v sume 259,14 Eur.

Súd potom posúdil nárok navrhovateľa proti odporcovi titulom vydania bezdôvodného obohatenia za
obdobie od 08. 02. 2010 do 14. 03. 2010 ako dôvodný v sume 259,14 Eur, a to spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 259,14 Eur od 23. 03. 2010 do zaplatenia, keďže navrhovateľ
si právo na úrok z omeškania uplatnil až od dňa 23. 03. 2010.

Následne odporca na svoju obranu vzniesol v konaní kompenzačnú námietku titulom vydania
bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v kúpnej cene získanej navrhovateľom za odpredaj
predmetnej drevnej hmoty tretej osobe.

V konaní nebolo sporné, že drevnú hmotu navrhovateľ, a to so súhlasom odporcu, predal spoločnosti

HARMANIAK, spol. s r. o. Zvolen, ktorá kúpnu cenu v sume 3 726,10 Eur uhradila navrhovateľovi dňa
24. 01. 2012.

Keďže vlastníkom predmetnej drevnej hmoty bol odporca, získaním peňažného plnenia za túto drevnú
hmotu sa navrhovateľ na úkor odporcu bezdôvodne obohatil. Súd potom považoval za preukázané,

že odporca má proti navrhovateľovi pohľadávku spôsobilú na započítanie z titulu bezdôvodného
obohatenia, a to minimálne vo výške 302,14 Eur, teda vo výške zodpovedajúcej istine dôvodne
posúdeného nároku navrhovateľa v sume 259,14 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
od 23. 03. 2010 do 24. 01. 2012, teda kapitalizovaným úrokom z omeškania v sume 43,-- Eur.

Proti pohľadávke odporcu uplatnenej započítacou námietkou vzniesol navrhovateľ námietku premlčania,
keďže odporca túto obranu uplatnil až na pojednávaní konanom dňa 31. 01. 2014.

Keďže v danom prípade ide o vzťah medzi podnikateľmi a otázka premlčania je v Obchodnom
zákonníku upravená komplexne, aj v prípade, ak sa vydanie bezdôvodného obohatenia uplatňuje medzi

podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, dochádza k premlčaniu v premlčacej lehote stanovenej
Obchodným zákonníkom, teda v lehote 4 roky. Potom, keďže k vzniku bezdôvodného obohatenia došlo
získaním plnenia navrhovateľom od spoločnosti HARMANIAK, spol. s r. o. Zvolen, teda dňa 24. 01.
2012, nedošlo k premlčaniu práva odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd preto námietku
premlčania vznesenú navrhovateľom neposúdil ako dôvodnú. Rovnako ak navrhovateľ účtovne mienil

takýto nárok odporcu započítať proti svojej pohľadávke titulom nájomného, keďže v tomto súdnom
konaní bolo ustálené, že navrhovateľ proti odporcovi pohľadávku titulom nájomného nemá, nemohlo
prípadne dôjsť ani k zániku pohľadávky odporcu započítacím úkonom navrhovateľa, a teda pohľadávka
odporcu proti navrhovateľovi titulom bezdôvodného obohatenia existuje, preto ju odporca mohol v tomto
súdnom konaní v rámci obrany uplatniť na započítanie.

Vzhľadom na to, že pohľadávka navrhovateľa v rozsahu, v akom ju súd posúdil ako dôvodnú, a to tak v
častiistiny,akoajvčastipríslušenstva,zaniklazapočítanímvdôsledkukompenzačnejnámietkyodporcuuplatnenej v tomto súdnom konaní a keďže pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia,
súd návrh navrhovateľa z dôvodu zániku pohľadávky zamietol.

S poukazom na § 151 ods. 3 O.s.p. súd vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia
vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tohto súdu na Krajský súd v Banskej
Bystrici.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.
(rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa

postupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávne
obsadený, iba že namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil
vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.