Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. marec 2014

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5P/126/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212210635
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zdenka Saraková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2014:8212210635.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Zdenkou Sarakovou v právnej veci navrhovateľky I. C.,

F.. S., D.. XX.X.XXXX, H. N. C. Č.. XX, H..Č.. N. X. D., X.. Z.. M., N., Š. P. Z. F., zastúpenej JUDr.
Janou Švantnerovou, advokátkou, Advokátska kancelária, ul. Hviezdoslavova 9, 085 01 Bardejov proti
odporcovi T. C., D.. XX.X.XXXX, N. C. Č.. XX, Š. P.V. Z. F., zastúpeného JUDr. Vladimírom Cahajlom,
advokátom so sídlom Bardejov, ul. Dlhý rad č. 16 o rozvod manželstva takto

r o z h o d o l :

SúdmanželstvoI.C.,F..S.,D..XX.X.XXXXV.T.C.,D..XX.X.XXXX,uzavretédňaXX.X.XXXX,zapísané
v Knihe manželstiev Matričného úradu F. vo zväzku č. 3, ročník XXXX na strane 272 pod poradovým
číslom 22 rozvádza.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania, ktorý podala na tunajšom súde dňa 11.12.2012
domáhala, aby súd jej manželstvo s odporcom rozviedol. Odôvodňovala to tým, že manželstvo s
odporcomuzavrelivrokuXXXX,išloomanželstvoobojstranneprvé.Manželstvouzatváralipodvojročnej
známosti a k uzavretiu manželstva dochádzalo v čase, keď už navrhovateľka bola tehotná. Po uzavretí
manželstva bývali v N.. Potom si postavili dom v C., kde sa presťahovali. Tvrdila, že manželstvo nebolo
usporiadané od jeho začiatku, pretože odporca už po svadbe ju fyzicky napadol, ak nebol s niečím
nespokojný presadzoval svoje podmienky, názory. Keď neposlúchala, nadával jej vulgárne a fyzicky
ju napádal. Keď syn odišiel do A., zostali v dome sami. Situácia sa vyostrila, útoky odporcu voči nej

boli častejšie. Keď syn chcel otcovi dohovoriť, prestal so synom komunikovať. Tvrdila, že takýto život
znášala, lebo chcela, aby jej syn vyrastal v úplnej rodine. V roku 2009 došlo k ďalšej roztržke, keď
žalovaný okrem útoku na ňu začal jej vykrikovať, že syn nie je jeho, zakázal jej pozerať televízor, vyháňal
ju z domu. Situáciu psychicky nezvládla, ušla k svojej sestre. Keď sa chcela vrátiť domov, už sa do
domu nedostala, pretože odporca povymieňal zámky a nedovolil jej zobrať z domu si ani posledné veci.
Keď chceli vec s odporcom riešiť aj jej brat a synovec, odporca ich do domu nepustil. Zamestnávateľa
požiadala o poskytnutie ubytovania na ubytovni Nemocnice s poliklinikou Bardejov kde býva doposiaľ.

Tvrdila, že chcela ako spoluvlastníčka naspäť nasťahovať do spoločného domu účastníkov, a podala
aj návrh na Okresnom súde N. o ochranu vlastníckeho práva. Súd poskytol účastníkom lehotu, aby
uzavreli vec zmierom, ale s odporcom sa nedá jednať, z čoho je zrejmé, že s ňou už nemieni žiť.
Tvrdila, že už stratila k odporcovi akýkoľvek citový vzťah. Keďže manželstvo je podľa navrhovateľky
trvale rozvrátené, manželstvo si neplní svoj účel, keďže od roku 2009 nežijú s odporcom v spoločnej
domácnosti a nemožno očakávať obnovenie spolužitia, manželstvo sa stalo iba formálnym zväzkom a
preto navrhovala manželstvo rozviesť.Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu na rozvod manželstva uvádzal, že nepopiera právo
navrhovateľky podať návrh na rozvod manželstva, ale že ňou uvádzané tvrdenia nie sú pravdivé,
prípadne že niektoré sú polopravdy. Poprel, aby manželku fyzicky napádal. Poukazoval na to, že

nechodili k ním v tejto súvislosti policajti, ani navrhovateľka nevyhľadala lekárske ošetrenie z dôvodu
fyzického napadnutia. Nezhody, ktoré sa medzi nimi vyskytli, boli bežné nezhody, ktoré vznikajú v
manželskom spolužití. Keď pracoval v Bardejove, musel do práce vstávať skoro ráno. Manželka v tom
čase nepracovala, pozerala televízne programy aj so synom dlho do noci, zvuk nastavila veľmi nahlas,
čo ho rušilo, nemohol spať. Stíšiť to nechcela, tak jej povedal, aby televízor nezapínala, lebo musí skoro

ráno ísť do práce a je nevyspaný. Tvrdil, že všetky výdavky na domácnosť zabezpečoval sám. Neskôr
sa zamestnal na území ČR. Tvrdil, že v čase, keď pracoval na území ČR, navrhovateľka pokračovala
v ľahtikárskom a nezodpovednom spôsobe života, nestarala sa o domácnosť, míňala všetky peniaze,
ktoré zarobil, že do domu sa dostal hocikto, lebo kľúče od domu mali viacerí ľudia, hlavne chlapi. Vstup
do domu bol aj cez garáž, z ktorého postupne vykrádali náradie a tvrdil, že z tohto dôvodu vymenil
zámky na vstupných dverách. Potom bol po vážnom pracovnom úraze, prišiel domov. S barlami chodil

rok a pol. Tvrdil, že manželka zobrala všetky peniaze z účtu a v čase vážneho zdravotného postihu a
imobility ho opustila. Preto si už neprevzala od domu nové kľúče. Tvrdil však, že tie sú pre ňu v zásuvke
pripravené. Ďalej tvrdil, že v tom čase zostal bez akýchkoľvek financií, že nemal ani na chlieb, bol vážne
chorý, imobilný. Nesúhlasil s rozvodom manželstva, ani s dôvodmi rozvratu manželstva, uvádzanými
navrhovateľkou. Tvrdil, že sa navrhovateľka môže kedykoľvek nasťahovať do domu a užívať ho s tým,

že bude finančne prispievať na jeho prevádzku.

Na pojednávaní navrhovateľka na svojom návrhu na rozvod manželstva v celom rozsahu trvala.

Odporca navrhoval návrh navrhovateľky na rozvod manželstva zamietnuť.

Súd v tejto právnej veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s obsahom
sobášneho listu účastníkov konania, s obsahom potvrdenia o poslednom spoločnom bydlisku

účastníkov, výsluchom svedkov V. G. V. O. S., A. C. a s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn.
3C/225/2011 a zistil tento skutkový stav:

ÚčastnícimanželstvouzavrelidňaXX.X.XXXX,uobochúčastníkovišlooprvémanželstvo.Vmanželstve
sa im narodilo jedno dieťa, syn V., ktorý je už plnoletý a nežil už v čase rozchodu rodičov s rodičmi v
spoločnej domácnosti. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci v obci C., P. N..

K príčinám rozvratu manželstva účastníkov a k možnosti obnovenia spolužitia navrhovateľka uvádzala,
že pred uzavretím manželstva bol odporca ešte dva roky na základnej vojenskej službe. Stretávali sa,
len keď bol doma na opušťáku alebo na dovolenke. Stalo sa tak asi päťkrát počas jeho základnej
vojenskej služby. Keď sa vrátil zo základnej vojenskej služby, začali sa častejšie stretávať, otehotnela
a rozhodli sa preto pre uzavretie manželstva. Vyjadrila sa, že v prípade, ak by nebola tehotná, tak

manželstvo s odporcom by nebola uzavrela pretože nechcela muža z C.. K správaniu odporcu voči nej
pred uzavretím manželstva uviedla, že „keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú“. Sľuboval jej, že jej bude
dávať výplatu, že bude počúvať, že bude všetko v poriadku, ale manželstvo bolo úbohé, rozkazoval jej
v každej veci, nezhodli sa napr. ani na mene pre dieťa. Ona chcela, aby mal syn iné krstné meno, nie
V., ale odporca povedal, že jeho mama povedala, že chce, aby sa volal V.. K spolužitiu účastníkov po

uzavretí manželstva uvádzala, že raz to bolo dobré, raz zlé. Okrem syna viac deti nemali, tvrdila, že
odporca nechcel viac detí, že on ju chovať nebude. Po uzavretí manželstva bývali najprv ešte asi dva
mesiace oddelene, každý býval u svojich rodičov, potom im bol pridelený byt v N., založili si samostatnú
domácnosť, kde bývali zhruba desať rokov. Odporca začal stavať dom v C., nepýtal sa jej, či s tým
súhlasí, aby stavali dom v C.. Ona dom nechcela, pretože v N. mali pekný dva a pol izbový byt. Do C. sa

sťahovali do rodinného domu, keď chodil syn do štvrtého ročníka základnej školy, zhruba v roku 1992 a
bývali spolu v tomto dome do roku 2009. Nebola spokojná so spolužitím s odporcom, tvrdila, že jej vo
všetkom rozkazoval, že sa cítila ako slúžka, že sa muselo na všetkom šetriť, pokiaľ ide o vodu, elektriku,
plyn. Nevedeli sa zhodnúť ani na takej veci, ako sú stravovacie návyky. Tvrdila, že ona sa musela stále
prispôsobovať. Nezhodli sa ani na výchove syna. Otec syna aj fyzicky potrestal. Tvrdila, že sa stalo, že

aj ju fyzicky napadol. Nikomu to však neoznámila a nikto pri tom nebol. Tajila to. Povedala to iba svojejteraz už nebohej mame. K lekárovi na ošetrenie nešla, pretože sa hanbila, ale stávalo sa to často. Keď ju
odporca opakovane vyháňal z domu, rozhodla sa, že odíde a odišla k sestre. Do spoločnej domácnosti
sa už nevrátila. Od odchodu zo spoločnej domácnosti žiadny pokus o obnovenie spolužitia neurobila.

V súčasnej dobe cíti k odporcovi odpor. Tvrdila, že sám odporca jej navrhoval, aby podala návrh na
rozvod. Tvrdila, že ani odporca, odkedy nežijú v spoločnej domácnosti, neprejavil žiadnu snahu, aby sa
vrátila do domácnosti. Nedovolil jej zobrať si ani osobné veci z domu. Až teraz vie, keď žije sama, že
čo to je žiť v kľude.

Odporca potvrdil, že pred uzavretím manželstva sa spoznali pred jeho odchodom na základnú vojenskú

službu, na ktorej bol potom dva roky. Počas jeho základnej vojenskej služby udržiavali známosť.
Kontaktovali sa podľa možnosti telefonicky, písomne a mal veľa opušťákov. Po návrate zo základnej
vojenskej služby chodili spolu ešte asi tri mesiace. Vzťahy medzi nimi boli dobré, kým sa nedozvedela
navrhovateľka, že pochádza z C. a ona mala na C. taký názor, že ľudia z C. sú ľudia spod hôr, že
životu nerozumejú a stále počas celého manželstva mu to vytýkala. Popieral tvrdenia navrhovateľky,
že by nechcel viac detí, k tvrdeniam navrhovateľky, že jej neprispieval na domácnosť uvádzal, že asi

dva alebo trikrát jej dal celú výplatu, zistil, že celá výplata sa minula. Potom sa rozhodol, že jej bude
dávať len určitú čiastku. Bez ohľadu na to, koľko jej dal, tak všetko sa minulo a potom musel mať
stále ešte nejakú finančnú rezervu, pretože potrebovala peniaze a hovorila mu, že keď nemajú, nech
ide peniaze požičať. Tvrdil, že mu bola navrhovateľka neverná a že to sa stalo vždy s nejakým jeho
kamarátom alebo známym. Napriek tomu sa rozhodol pre výstavbu rodinného domu. Nasťahovali sa

spolu do rodinného domu, bývali tam spolu. Tvrdil, že sa zmieril s tým, že bola mu neverná, že jej to
nevytýkal, čo odôvodňoval tým, že ak sa rozhodol pre uzavretie manželstva, tak že to dotiahne až do
konca. Pripustil, že boli medzi nimi hádky, ale nevie o tom, ani si nepamätá, že by ju fyzicky napadol,
že by ju bil. Neskôr mal pracovný úraz, v apríli 2004. Tvrdil, že navrhovateľka ho privítala s tým, že
kto sa bude o neho starať. Tvrdil, že navrhovateľka to mala všetko dopredu pripravené, že všetko mali

v domácnosti dvojmo, dva šijacie stroje, dve žehličky, riady dvojmo, záclony. Potvrdil, že pokiaľ ide P.
F., odkiaľ pochádza navrhovateľka a C., odkiaľ pochádza on, tak že F. majú voči C. výhrady. Tvrdil, že
si nepamätá, aby voči navrhovateľke bol rozkazovačný, aby jej stále niečo prikazoval, aby sa musela
prispôsobovať.Nepamätási,žebyjejnadával,žebynaňukričal.Uviedol,žepreduzavretímmanželstva
ho varovali, aby si ženu z rodiny navrhovateľky nebral, ale myslel, že ľudia ho chcú len nazlostiť. Netvrdil,

žeby bol so spolužitím s navrhovateľkou spokojný. K ukončeniu spolužitia účastníkov došlo 12.12.2008,
kedysanavrhovateľkaodsťahovalazospoločnejdomácnosti.Odtejdobyúčastnícispolužitieneobnovili.
Keď prišla navrhovateľka po odchode zo spoločnej domácnosti do Hertníka, tak už neprišla domov, ale
k susedom. Odporca tvrdil, že si myslí, že aj napriek tomu, že nežijú spolu päť rokov, že by dokázali žiť
spolu v takom vzťahu, v akom žili pred odchodom navrhovateľky zo spoločnej domácnosti.

Navrhovateľka priznala, že sa dopustila manželskej nevery, ale až po odchode zo spoločnej domácnosti.
S intímnym spolužitím s odporcom nebola počas manželstva spokojná, ale kým žili v spoločnej
domácnosti, tvrdila, že nevery sa nedopustila, aj keď návrhy boli, ale len sa o tom srandovalo.

Odporca k výpovedi uviedol, že keď odchádzala navrhovateľka zo spoločnej domácnosti, nechala mu
peniaze, aby dvakrát bolo na zaplatenie účtov za elektrinu a ešte 100.- Sk v peňaženke.

Odporcom navrhovaný svedok V. vo svojej výpovedi uvádzal, že pozná odporcu, ale len od roku
XXXX.. Považuje ho za slušného človeka, ktorý nepožíva alkoholické nápoje. V domácnosti účastníkov
nebol, takže ak hovorí o odporcovi, posudzuje iba zo správania na verejnosti. Poznatky zo vzájomného
spolužitia účastníkov a ich správania voči sebe nemá.

Svedkyňa O. S., sestra odporcu, vo svojej výpovedi tvrdila, že iba počula, že ešte keď bývali účastníci

v N., tak chodili do bytu nejakí cudzí ľudia, že väčšinou to boli muži a že sama bola svedkom, keď
vychádzal z bytu cudzí muž. Nevedela sa ale vyjadriť, pretože do bytu už potom nešla, či v tom čase v
byte bola len navrhovateľka alebo či tam bol ešte niekto iný. Keď bývali v C. účastníci, tak sa stalo, že
keď k ním prišla, tak bol tam na návšteve cudzí muž, išlo o suseda účastníkov G. a viackrát tam videla
iného muža, ktorý je z N.. Bolo len jej čudné, že títo muži tam boli vždy vtedy, keď bola odporkyňa sama

doma. Uvádzala, že sa jej nepáči, ak navrhovateľka tvrdí o odporcovi, že je tyran, že ju bil, pretože to nieje pravda. Usudzuje tak na základe toho, že nikdy nevidela nijaké modriny u navrhovateľky, nepobadala,
že by ju odporca týral, že by ju ponižoval. Tvrdila, že navrhovateľka dlhé roky nepracovala a že odporca
ju živil a že navrhovateľka mala za to, že dobrý muž živí svoju manželku. K spolužitiu účastníkov ďalej

uvádzala, že už keď účastníci chodili spolu, tak hovorila sestre navrhovateľky, že účastníci sa k sebe
nehodia. Usudzovala tak z toho, že každý mal iný názor na život, čo sa nakoniec aj prejavilo v tom, že
neboli jednotní napr. pokiaľ ide o výchovu syna. Niektoré veci mu navrhovateľka tolerovala, s ktorými
odporca nesúhlasil. Syn účastníkov sa síce odsťahoval zo spoločnej domácnosti asi rok pred úrazom
odporcu,avšaksvedkyňatvrdila,žeotechopožiadalopomocpoúrazeažeonmujuodmietolposkytnúť.

Keď boli na návšteve u účastníkov, mala dojem svedkyňa, že účastníci vychádzajú spolu normálne.

SvedokA.C.,bratodporcu,kspolužitiuúčastníkovuviedol,žebolototakémanželstvo,ženavrhovateľka
otehotnela, účastníci uzavreli manželstvo a že potom tam bol záujem len z jednej strany, že
navrhovateľka sa stavala k spolužitiu účastníkov tak, že „keď postaví dom, pôjdem tam bývať“ a že
dávala najavo, že keď ju nebude odporca počúvať, že sa nebude o ňu starať, tak že ho nechá a že to
sa aj nakoniec stalo. Záujem o spolužitie tam bol len z jednej strany. K hádkam účastníkov dochádzalo

vtedy, keď bolo treba niečo urobiť a keď sa niečo k tomu povedalo, tak vtedy boli hádky. Potvrdil,
že účastníci sa pohádali, ale nebol svedkom toho, aby došlo k nejakým fyzickým napadnutiam medzi
účastníkmi konania. Tvrdil, že po úraze, ktorý sa stal odporcovi, bol preňho on a že keď prišli domov, tak
navrhovateľka na to reagovala spôsobom „čo si mi ty urobil, ako si mi skrížil plány, čo ja teraz budem
robiť“. Podľa svedka príčinou rozvratu manželstva je navrhovateľka. Kým odporca zarábal, tak žili v

harmonickom vzťahu a že zmenilo sa to po úraze.

Odporca nevidí dôvod, prečo by s navrhovateľkou nemohli žiť naďalej spolu. Potvrdil, že boli hádky,
nedorozumenia, ale že teraz by už na synovi nedorozumenia neboli. Ak by sa navrhovateľka rozhodla
vrátiť do spoločnej domácnosti, tak odovzdal by jej kľúče od domu, ale odovzdal by ich na obecnom
úrade, aby to bolo pred svedkami, lebo ak by to nebolo pred svedkami, tak vie, čo by z toho mohlo byť

a že má aj nejaké dlhy navrhovateľka na obecnom úrade za komunálny odpad.

Odporca ani v priebehu konania svoj názor, pokiaľ ide o rozvod manželstva nezmenil, navrhoval návrh
zamietnuť, nesúhlasil s rozvodom a na poslednom pojednávaní jeho zástupca navrhoval, aby účastníci
navštívili manželskú poradňu. Navrhoval vypočuť na dôkaz ešte syna účastníkov, ktorý v súčasnej dobe
je na vojenskej misii v zahraničí. Odporca navrhoval syna ako svedka vypočuť na potvrdenie skutočnosti,

že keď sa mu stal úraz a telefonoval domov, že mu navrhovateľka nedvíhala telefón. Telefón zdvihol
syn a že mu vtedy mal syn povedať, že telefón navrhovateľka nezdvihne, pretože je u nej iný muž.
Odporca trval, že k nevere navrhovateľky došlo ešte počas spolužitia účastníkov. Napriek tomu tvrdí, že
je predpoklad uňho pre obnovenie spolužitia. Úraz sa mu stal v roku 2008.

Navrhovateľka trvala na tom, že počas spolužitia s odporcom sa nevery nedopustila. K nevere došlo z

jej strany až potom, čo odišla zo spoločnej domácnosti. Navrhovateľka trvala na rozvode manželstva
s tým, že do spoločnej domácnosti sa už nevráti. Trvala na tom, že počas spolužitia jej odporca veľa
rozkazoval. Dôkazy na to nemá, pretože k tomu dochádzalo vtedy, keď tam nikto nebol, keď boli sami
dvaja. Raz sa stalo, že ju išiel udrieť, bol pri tom jeho brat, ale ten nezareagoval, nezakročil.

Odporca trval na tom, že dokáže žiť v jednej domácnosti s navrhovateľkou, že dokážu žiť spolu v jednej

domácnosti. K jeho aktuálnemu návrhu, aby súd požiadal o súčinnosť manželskú poradňu uviedol, že
po odchode navrhovateľky zo spoločnej domácnosti on navrhovateľke nenavrhoval, aby svoje nezhody
riešili na manželskej poradni. Odôvodňoval to tým, že s ním navrhovateľka nekomunikuje a on sám sa
neobrátil na manželskú poradňu.

Podľa § 23 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú

vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli
k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd prirozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu
vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní

žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je trvale a vážne

rozvrátené. Účastníci nežijú v jednej domácnosti od začiatku roku 2009, od tej doby spolužitie neobnovili,
ani jeden z nich sa o obnovenie spolužitia nepokúšal, nevyužil možnosť požiadať o súčinnosť pri riešení
ich manželských problémov manželskú poradňu, preto ak takýto návrh robí odporca až v priebehu tohto
konania, tak súd to označil len za účelový návrh. Z výpovedí účastníkov, aj z výpovedí svedkov, najmä
svedka A. C. vyplýva, že spolužitie účastníkov nebolo harmonickým spolužitím. Pokiaľ odporca tvrdí, že

napriek jeho presvedčeniu o nevere navrhovateľky za trvania manželstva, že to nijak neovplyvní jeho
správanie a že dokáže žiť s navrhovateľkou v harmonickom vzťahu, taktiež takéto tvrdenie súd považuje
len za účelové tvrdenia, pretože ak by mal skutočný záujem na obnovení spolužitia, tak nepodmieňoval
by návrat navrhovateľky do spoločnej domácnosti a odovzdanie kľúčov od domu tým, že si ich má
prevziať na obecnom úrade, pretože vzťah manželov, ak má fungovať, musí byť založený na dôvere,

rešpekte, úcte a u účastníkov sa takýto vzťah nedá predpokladať. Nepotvrdilo sa tvrdenie odporcu o
nevere navrhovateľky počas spolužitia účastníkov, navrhovateľka však priznala neveru po odchode zo
spoločnej domácnosti, teda ešte za trvania manželstva s odporcom, čím porušila povinnosti, ktoré sú
uložené manželom v § 18 Zákona o rodine, podľa ktorého manželia sú povinní žiť spolu a byť si verní.

Neboli preukázané tvrdenia navrhovateľky o fyzických útokoch odporcu voči navrhovateľke, avšak už

samotná skutočnosť, že syn účastníkov počas spolužitia účastníkov ušiel z domu, je dôkazom o tom,
že spolužitie účastníkov nebolo takým spolužitím, kde by malo dieťa pocit bezpečia, ak problémy ktoré
mal, riešil tým, že ušiel z domu.

Súd upustil od ďalšieho dokazovania, pretože už vzhľadom na skutočnosť, že účastníci nežijú spolu od
začiatku roku 2009, čo je viac ako päť rokov, za ten čas spolužitie neobnovili a žiaden z nich neurobil

nič pre to, aby došlo k obnoveniu spolužitia, že manželstvo účastníkov je len formálnym zväzkom, nie
je predpoklad, aby došlo k obnoveniu spolužitia. Súd manželstvo ako hlboko a trvale rozvrátené, bez
možnosti obnovenia spolužitia účastníkmi konania rozviedol, pretože dospel k záveru, že sú splnené
podmienky ustanovenia § 23 Zákona o rodine pre rozvod manželstva. Syn účastníkov, je už plnoletý a
samostatný, rozvodu manželstva tak nebráni ani záujem maloletých detí na zachovaní manželstva.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 144 veta prvá O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia účastníkom na Okresnom súde Bardejov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav vecí, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočností

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia vecí.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela

ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti

rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma

opäť svoje predošlé priezvisko.