Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. marec 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 18Cb/148/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712209465
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Menichová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5712209465.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Helenou Menichovou v právnej veci žalobcu: František Gubó,

IČO: 30901421, miesto podnikania: 941 41 Bešeňov 240, právne zastúpený: JUDr. Tibor Elzer, advokát
sosídlomHlavnénám.7,84052NovéZámky,protižalovanému:DOPRAVEXs.r.o.,sídlo:175Príbovce
038 42, IČO: 44 083 238, právne zastúpený: JUDr. Ján Repáň, advokát so sídlom M.R. Štefánika 25,
036 01 Martin, v konaní o zaplatenie 18.018,86 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 18.018,86 Eur, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1081,- Eur titulom zaplateného súdneho
poplatku za návrh a vo výške 2.936,95 Eur titulom trov právneho zastúpenia, do troch dní od

právoplatnosti rozsudku.

Štátu sa trovy konania nepriznávajú.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou súdu žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 18.018,86
Eur a náhradou trov konania.

V žalobe uviedol, že žalobca na základe žiadosti žalovaného a písomnej Rámcovej zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku č. 2011/01/02 zo dňa 14.3.2011, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 14.3.2011, ktorá
bola uzatvorená s účinnosťou od 1.1.2011 do 31.12.2011, s predmetom zmluvy - preprava
nákladu dopravnými prostriedkami, vykonal v prospech žalovaného nákladnú dopravu v mesiaci jún
2011 - do dňa 30.6.2011, v mesiaci júl - do 29.7.2011, v mesiaci august 2011 - do 31.8.2011.

Prepravu ku dňu 30.6.2011 za mesiac jún 2011 žalobca vyúčtoval fa č. 2011217 na sumu 22.657,52
Eur, splatnú 31.8.2011; žalovaný uhradil dňa 28.11.2011 sumu 5.000,- Eur, dňa 2.1.2012 sumu
5.000,- Eur a dňa 20.2.2012 sumu 5.000,- Eur, spolu uhradil 15.000,- Eur, nezaplatená je suma 7.657,52
Eur.

Prepravu vykonanú v mesiaci júl 2011 vyúčtoval fa č. 2011264 vo výške 10.226,10 Eur, splatná dňa
30.9.2011, ktorá nebola uhradená vôbec.

Prepravu vykonanú v mesiaci august 2011 vyúčtoval fa č. 2011288 vo výške 135,24 Eur, splatná
dňa 30.10.2011, ktorá nebola uhradená vôbec.Celková dlžná suma je 18.018,86 Eur.

Žalobca žiadal písomne o zaplatenie výzvou zo dňa 20.4.2012, 15.3.2012, 15.2.2012, upomienky zo
dňa 9.11.2012, 2.11.2011.

Okresný súd Martin vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 18Cb/148/2012-235 zo dňa 20.3.2013 tak, že
žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 18.018,86 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku
a povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania.

Pri aplikácii § 610, § 263 ods. 2 OBZ v spojení s § 36 ods. 1,2, § 39, § 41 OZ skonštatoval, že
medzi účastníkmi konania bola platne, v písomnej forme uzatvorená Rámcová zmluva o prevádzke
dopravného prostriedku č. 2011/01/02 dňa 14.3.2011 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 14.3.2011, ktorú

vyhodnotilakozmluvuoprepravevecipodľa§610OBZ. Vobdobítrvaniazmluvypodľačl.II.od1.1.2011
do31.12.2011vykonávalvzmysledohodnutéhopredmetuzmluvyvčl.I.žalobcaakodopravca,vzmluve
označený ako prevádzkovateľ, svojim dopravným prostriedkom pre žalovaného ako odosielateľa, v
zmluve označeného ako objednávateľ, prepravu veci - nákladu určeného žalovaným ako odosielateľom.
Vykonávanie prepravy nebolo sporné medzi účastníkmi konania, spornou nebola ani cena, ktorú žalobca

vyúčtovalžalovanémuzaprepravuvofač.2011217vovýške22.657,57Eur,zaplatenávovýške15.000,-
Eur, nesplatená vo výške 7.657,52 Eur, vo fa č. 2011264 vo výške 10.226,10 Eur a vo fa č. 2011288
vo výške 135,24 Eur. Sporným medzi účastníkmi sa stal čl. IV. bodu 4 druhá veta Rámcovej zmluvy
ohľadne splatnosti vyúčtovanej ceny.

OS zmluvné dojednanie čl. IV. bodu 4 Rámcovej zmluvy zo dňa 14.3.2011 vyhodnotil ako odkladaciu

podmienku podľa § 36 ods. 2 prvá veta OZ. Splatnosť prepravného urobili závislú od zmluvného plnenia
tretieho subjektu odlišného od zmluvných strán vo vzťahu k žalovanému. K tomu, aby podmienka
vyvolalaprávnenásledky,musíspĺňaťnáležitosti,ktorésatýkajújejmožnostiadovolenosti.Nanemožnú
podmienku sa zo zákona neprihliada v zmysle ust. § 36 ods. 1 druhá veta OZ. Možnosť podmienky
znamená, že nastane skutočnosť ustanovená ako podmienka. Možnosť podmienky musí byť fyzická

a objektívna, na druhej strane, nemožnosť podmienky má za následok neplatnosť právneho úkonu,
ak ide o odkladaciu podmienku, pričom neplatnosť sa môže týkať buď celého právneho úkonu alebo
iba v jeho podmienenej časti (§ 41 OZ). Dovolenosť (prípustnosť) podmienky je daná vtedy, ak sa jej
ustanovenie neprieči právu, pričom môže ísť o rozpor so zákonom, o jeho obchádzanie alebo o rozpor
s dobrými mravmi (§ 39 OZ); odkladacia podmienka podľa čl. IV. bod 1 Rámcovej zmluvy nespĺňa

tieto kritéria dovolenosti. Vychádzajúc zo zákonného znenia § 610 OBZ, pre zmluvu o preprave veci je
odplatnosť jedným z charakteristických znakov tohto zmluvného vzťahu, tzn. že zmluva musí obsahovať
tak záväzok dopravcu vykonať prepravu veci z určitého miesta do iného určitého miesta, ako aj záväzok
odosielateľa zaplatiť dopravcovi odplatu ako základné náležitosti zmluvy o preprave veci. Viazať čas
splnenia záväzku odosielateľa na splnenie podmienky v tomto prípade v zmysle dojednania čl. IV.

bodu 4 Rámcovej zmluvy podľa názoru okresného súdu odporuje zákonu, obchádza zákon a to ust.
§ 610 OBZ, nakoľko podľa uvedeného zmluvného dojednania sa môže stať, že splatnosť ceny za
prepravu nikdy nenastane, čomu nasvedčuje aj stav preukázaný v čase rozhodovania OS (nevymožené
pohľadávky žalovaného v zmysle právoplatného platobného rozkazu sp. zn. 33Rob/86/2012 zo dňa
9.2.2012, návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 5.4.2012), čo potom vylučuje odplatnosť zmluvy

o preprave ako základnej náležitosti tejto zmluvy, čím obchádza zákon. Tento stav, ktorý reálne môže
nastať - že žalovaný ako odosielateľ nedostane platby od svojich zmluvných partnerov a potom nezaplatí
žalobcovi,satiežpriečidobrýmmravom.Zuvedenýchdôvodovpovažoval zmluvnédojednanieneplatné
podľa § 39 OZ a v tejto súvislosti poukázal na vyjadrenie PZ žalobcu na pojednávaní dňa 28.11.2012 (č.l.
184), že „...potom tento posledný subjekt sa nemôže domôcť svojho práva zo zmluvy, čo je v rozpore

s ust. § 3 OZ o dobrých mravoch.“

Súd zamietol návrhy na dokazovanie v zmysle návrhu PZ žalovaného výsluchom svedkov Ing. M. a p.
F. o obsahu Rámcovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi, nakoľko mal za to, že vyššie uvedený prijatý
záver o absolútnej neplatnosti čl. IV. bod 4 druhá veta pri aplikácii § 41 OZ, § 39 OZ a § 3 OZ nie je
toto dokazovanie relevantné a to aj v kontexte vyjadrenia žalovaného na pojednávaní dňa 20.3.2013, z

ktorého bolo pre súd nesporné, že zmluvu v znení ako ju účastníci podpísali, tvoril konateľ žalovaného
a pokiaľ podľa vyjadrenia žalovaného navrhovaní svedkovia mohli prerokovávať obsah zmluvy so
zmluvnými partnermi a pripomienky zmluvných partnerov zapracovať do samotnej zmluvy, toto tvrdenie
nepreukazovala ani zmluva uzatvorená so žalovaným ani zmluvy, ktoré predložil krátkou cestou napojednávaní PZ žalovaného, označené ako Rámcové zmluvy č. 2011/01/06, 2011/01/04, 2011/01/14
a 2011/01/13, čo do obsahu zmluvných dojednaní totožné.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2
písm. d), f) OSP. V odvolaní uviedol, že nenamieta uzatvorenie písomnej Rámcovej zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku č. 2011/01/02 zo dňa 14.3.2011 a následne Dodatku č. 1 zo dňa
14.3.2011. Nenamietal, že žalobca vykonal pre žalovaného v mesiacoch jún, júl a august 2011
prepravu ani vyúčtovanie ceny prepravy vo fa č. 2011217, č. 2011264 a č. 2011288. Poukázal na čl.
IV. bod 4. zmluvy, ktorú vyhotovil žalovaný a zaslal ju na podpis žalobcovi. Pri vypracovaní návrhu

zmluvy a jej čl. IV. bod 4. uviedol žalovaný termín „investor“. Zmluvné strany tým však nemali na mysli
investora tak, ako ho definuje stavebný zákon alebo česká a slovenská odborná literatúra. Investorom
bola myslená osoba, ktorá bola v zmluvnom vzťahu so žalovaným, teda odberateľ žalovaného. Úmyslom
účastníkov konania pri uzatváraní rámcovej zmluvy a ohľadne jej sporného dojednania v čl. IV. bod 4.
bolodohodnúťsplatnosťfaktúr.Žalobcanikdynevystavovalfaktúrynaskutočnéhoinvestoracelejstavby,

ale vždy vystavil faktúru na žalovaného. Takisto žalovaný nevystavoval faktúru na skutočného investora
celej stavby, ale len na svojich odberateľov. Je bežnou praxou v zmluvných vzťahoch, že splatnosť
je viazaná na úhradu od odberateľa. Uvedená podmienka bola koncipovaná v tom zmysle, že keď
žalovanému zaplatí jeho odberateľ, on zaplatí za prepravu žalobcovi, s čím žalobca pri podpise rámcovej
zmluvy súhlasil. Investorom stavby v zmysle predmetnej rámcovej zmluvy, na ktorej sa preprava nákladu

uskutočňovala, za ktorú žalobca vystavil žalovanému predmetné faktúry, bola spoločnosť SIPABAU
s.r.o., IČO: 36 761 079, ktorá dňa 21.6.2012 zmenila obchodné meno na OBERTUS s.r.o. a jednalo sa
o stavbu - Rýchlostná komunikácia R1, objekt č. 124 - Žirany-Beladice, ktorej skutočným investorom
bola spoločnosť GRANVIA, a.s. Spoločnosť OBERTUS s.r.o. do dnešného dňa neuhradila žalovanému
ani len sčasti dlh, ktorý mu vznikol voči žalobcovi, na základe dodaného kameniva a vykonaných prác

na predmetnej stavbe, čím došlo k meškaniu platieb žalovanému zo strany spoločnosti OBERTUS
s.r.o.. Preto žalovaný žaloval spoločnosť OBERTUS s.r.o., ktorá bola platobným rozkazom vydaným
OS Bratislava II. zo dňa 9.2.2012, sp. zn. 33Rob/86/2012, právoplatným a vykonateľným dňa 3.3.2012,
zaviazaná k zaplateniu sumy 32.963,88 Eur s príslušenstvom a trovami konania. Následne bola vec
žalovaným postúpená s návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 5.4.2012 na Exekútorský

úrad Brezno - JUDr. Júlie Kubjatikovej, ktorá exekučné konanie vedie pod sp. zn. EX 256/12, pričom ani
v rámci spomínaného exekučného konania nedošlo do dnešného dňa zo strany spol. OBERTUS
s.r.o. čo i len k čiastočnej úhrade dlhu voči žalovanému. Ak účastníci konania súhlasili s podmienkami
uvedenými v podpísanej zmluve, tak je potrebné žalobu žalobcu vyhodnotiť ako podanú predčasne.
Súd prvého stupňa vyhodnotil dojednanie čl. IV. bod 4. predmetnej rámcovej zmluvy ako odkladaciu

podmienku podľa § 36 ods. 2 prvá veta OZ a zároveň túto podmienku považuje za nedovolenú, pretože
podľa názoru OS odporuje zákonu a obchádza ho. Žalovaný mal za to, že z definície odkladacej
podmienky vyplýva, že účinnosť právneho úkonu nastane, keď sa splní podmienka. Do splnenia, či
nesplnenia podmienky trvá stav neistoty. Okamihom splnenia podmienky nastávajú právne následky
úkonu. Keďže do dnešného dňa spol. OBERTUS s.r.o. ako investor stavby v zmysle čl. IV. bod 4.

predmetnej rámcovej zmluvy neuhradila žalovanému jej dlh ani len sčasti, nebola do dnešného dňa
splnená odkladacia podmienka tohto ustanovenia. Názor OS, ktorý tvrdí, že odkladacia podmienka v
čl. IV. bod 4. vylučuje záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi odplatu tým, že jeho splatnosť nemusí
nikdy nastať a preto je obchádzaním zákona, § 610 OBZ, nie je podľa názoru žalovaného dôvodný.
Predmetná podmienka žiadnym spôsobom nevylučuje povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi cenu

za vykonanú prepravu, len túto povinnosť odkladá do doby úhrady platieb zo strany dodávateľa
žalovaného. Žalovaný mal za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, preto žiadal
rozsudok OS zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca. Nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, keďže

podľa dojednania nielenže nie sú obvyklé podmienky odkladu splatnosti faktúr, ale žalobca ani s takýmito
podmienkami odkladu splatnosti nikdy ústne a ani písomne nesúhlasil. Za týchto podmienok by nikdy
nevstúpil do právneho vzťahu a nevykonal by prepravu v prospech žalovaného. Žalobca sa v plnom
rozsahu stotožnil so závermi rozsudku OS. V danom právnom vzťahu ide o zmluvu o preprave veci, v
zmysle ktorej sa prepravca zaviazal odosielateľovi prepraviť vec z určitého miesta odoslania do miesta

určenia a to tak, že odosielateľ sa zaviazal zaplatiť mu prepravné. S poukazom na § 263 ods. 2 OBZuviedol, že od zákonného ustanovenia § 610 OBZ sa zmluvné strany nemôžu odchýliť alebo ho vylúčiť,
čo sa podľa názoru OS článkom IV. bod 4. rámcovej zmluvy stalo. Žiadal rozsudok OS potvrdiť ako
vecne správny s priznaním trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
OSP bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a napadnutý rozsudok OS zrušil podľa
ust. § 221 ods. 1 písm. h) OSP a podľa ust. § 221 ods. 2 OSP vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Základným odvolacím argumentom zo strany žalovaného bolo posúdenie či nastala splatnosť
žalobcovho nároku uplatneného žalobou voči žalovanému alebo nie. Žalovaný sa bránil, že OS dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj k nesprávnemu právnemu
posúdeniu veci. Podľa čl. IV. bod 4 uzavretej rámcovej zmluvy nenastala splatnosť žalobcovho nároku,
keďže táto bola odložená do doby úhrady platieb zo strany dodávateľa žalovaného. Žalovaný bol
toho názoru, že ak nedošlo k úhrade platieb zo strany jeho zmluvného partnera, tak je žaloba žalobcu
podaná predčasne.

V konaní nebolo sporné, že žalobca vykonal prepravu nákladu dopravnými prostriedkami v prospech
žalovaného v mesiacoch jún, júl, august 2011, ktorú vyúčtoval fa č. 2011217 na sumu 22.657,52 Eur,
č. 2011264 v sume 10.226,10 Eur a č. 2011288 na sumu 135,24 Eur.

Podľa čl. IV. bod 4. Rámcovej zmluvy č. 2011/01/02 zo dňa 14.3.2011 (ďalej len „rámcová zmluva“),
uzavretej medzi žalovaným ako objednávateľom (odosielateľ) a žalobcom ako prevádzkovateľom

(dopravca), bola splatnosť faktúry 60 dní odo dňa jej doručenia. ......„V prípade meškania platieb
zo strany investora stavby, na ktorej sa preprava uskutočňuje, sa lehota splatnosti upravuje tak, že
objednávateľ uhradí prevádzkovateľovi faktúru do 10 dní po úhrade platieb zo strany investora.
V prípade omeškania objednávateľa s úhradou faktúry si môže prevádzkovateľ uplatňovať úrok z
omeškania 0,02% mesačne“.

Krajský súd poukázal na citáciu uvedeného čl. IV. bodu 4rámcovej zmluvy, keďže predmetný článok
a bod je rozhodný a podstatný pre posúdenie splatnosti žalobcovho nároku. Uviedol, že OS však
výklad tohto článku neuskutočnil, keďže prikročil k vyhodnoteniu dojednania odkladacej podmienky ako
absolútne neplatnej v zmysle ust. § 41, § 39, § 3 OZ. Primárne však podľa názoru KS je určujúce
uskutočniť výklad čl. IV. bodu 4. rámcovej zmluvy za dôkaznej povinnosti sporových strán vo vzťahu

k zodpovedaniu otázky splatnosti žalobcovho nároku. Podľa doterajších dôkazov investorom stavby -
rýchlostnej cesty R1 Nitra - Tekovské Nemce, Banská Bystrica - severný obchvat, tj. aj stavby rýchlostná
cesta R1 Nitra - Západ - Selenec a stavby rýchlostná cesta R1 Selenec - Beladice bola spoločnosť
GRANVIA, a.s., so sídlom Europeum Business Center, Blok A, Suché mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO:
36 862 631 s odkazom na listinný dôkaz zo dňa 26.11.2012 na č.l. 189 - 191 spisu.

Žalobca na pojednávaní konanom pred OS dňa 6.2.2013 uviedol, že okrem tejto rámcovej zmluvy inú
zmluvu so žalovaným neuzavrel. Žalobca súčasne uviedol, ako vnímal rámcovú zmluvu predloženú
žalovaným, a to v tom zmysle, že keď si ju prečítal, tak ju podpísal, pretože spol. GRANVIA, a.s. ako
investora poznal, vedel, že je to 100% investor, s ktorým v minulosti spolupracoval a vedel, že svoje
záväzky si riadne plní. Preto žalobca rámcovú zmluvu podpísal a poslal naspäť žalovanému a hneď

začala spolupráca. Žalovaný na pojednávaní konanom pred OS dňa 20.3.2013 potvrdil, že vypracoval
návrhrámcovejzmluvyatentozaslalžalobcovi,sktorýmnikdynekomunikovalohľadnesamotnejzmluvy,
ani ohľadne konkrétneho zmluvného dojednania čl. IV. bodu 4 rámcovej zmluvy. Žalovaný potvrdil, že
so žalobcom ohľadne tvorby zmluvy nekomunikoval.

Z doterajšieho zisteného skutkového stavu a znenia čl. IV. bodu 4 rámcovej zmluvy vyplýva, že

investorom stavby nie sú jednotliví subdodávatelia, a preto v rámci nového konania OS primárne cez
výkladové pravidlá v zmysle ust. § 266 OBZ bude vyhodnocovať čl. IV. bodu 4 rámcovej zmluvy. Podľa
doterajšieho dôkazného stavu pravidlá výkladu prejavu vôle, uskutočneného žalovaným v rámcovej
zmluve, konkrétne v čl. IV. bodu 4 svedčia v jeho neprospech, pretože úhrada faktúr žalobcovi mala byť
uskutočnená do 10-tich dní po úhrade platieb zo strany investora stavby, ktorým bola GRANVIA, a.s.

a nie spoločnosť OBERTUS s.r.o., ktorá bola zmluvným partnerom žalovaného, tj. objednávateľom vo
vzťahu k žalovanému. Odkladacia podmienka prichádza do úvahy len v tom prípade, akje určitým spôsobom dohodnutá. K posúdeniu čl. IV. bodu 4 rámcovej zmluvy je nevyhnutné aplikovať
výkladové pravidlá podľa ust. § 266 OBZ, pričom pri pochybnostiach je potrebné výklad uskutočniť na
ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila, t. j. žalovaného, ktorý vypracoval návrh

rámcovej zmluvy. Pokiaľ OS týmto spôsobom nepostupoval, nesprávne vec právne posúdil, v dôsledku
čoho nedostatočne zistil skutkový stav veci v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h) OSP, pre ktorú skutočnosť
bol rozsudok OS zrušený a vec podľa ust. § 221 ods. 2 OSP vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. V novom konaní OS za dôkaznej povinnosti sporových strán, aplikácii výkladových pravidiel
obsiahnutých v ust. § 266 OBZ, vyhodnotí čl. IV. bodu 4 rámcovej zmluvy, vo vzťahu k splatnosti

žalobcovho nároku a vo veci rozhodne, pretože odkladacia podmienka prichádza do úvahy len v tom
prípade, ak je určitým spôsobom dohodnutá, vyjadrená.

Podľa ust. § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa ust. § 224 ods. 3 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, PZ žalobcu, žalovaného, PZ žalovaného,
výsluchom svedkov, listinnými dôkazmi doloženými do spisu a zistil:

Dňa 14.3.2011 žalobca, v zmluve označený ako prevádzkovateľ a žalovaný, v zmluve označený ako
objednávateľ podpísali Rámcovú zmluvu o prevádzke dopravného prostriedku č. 2011/01/02 (ďalej len
„rámcová zmluva“, č. l. 12).

Podľa čl. I. sa prevádzkovateľ zaväzuje prepraviť svojim dopravným prostriedkom pre
objednávateľa náklad určený objednávateľom podľa dohodnutých podmienok vlastnými zamestnancami
prevádzkovateľa. Dopravným prostriedkom sú nákladné automobily Volvo, Renault, Scania, Tatra 8x4,
Volvo, Renault náves.

Podľa čl. II. zmluva sa uzatvára s účinnosťou od 1.1.2011 do 31.12.2011.

Podľa čl. IV., bod 3/ prevádzkovateľ bude prevádzku dopravného prostriedku fakturovať 1x mesačne na
základe vystavenej objednávky od dodávateľa.

Podľa čl. IV bod 4/ splatnosť faktúry je 60 dní odo dňa jej doručenia. V prípade meškania platieb od
investora stavby, na ktorej sa preprava uskutočňuje, sa lehota splatnosti upravuje tak, že objednávateľ
uhradí prevádzkovateľovi faktúru do 10 dní po úhrade platieb zo strany investora. V prípade omeškania

objednávateľa s úhradou faktúry si môže prevádzkovateľ uplatňovať úrok z omeškania 0,02 % mesačne.

V Dodatku č. 1 k Rámcovej zmluve č. 2011/01/02 (ďalej len „dodatok“- č.l.8-10), v čl. I. sa zmluvné
strany dohodli na povinnostiach prevádzkovateľa.

Žalobca vyúčtoval žalovanému cenu dopravy vo fa č. 2011217 zo dňa 30.6.2011 (č.l. 5) vo výške
22.657,52 Eur, so splatnosťou 31.8.2011, ktorú žalovaný uhradil: 5.000,- Eur dňa 28.11.2011, 5.000,-

Eur dňa 2.1.2012 a 5.000,- Eur dňa 20.2.2012, zostáva k úhrade 7.657,52 Eur, vo fa č. 2011264 zo
dňa 29.7.2011 (č.l. 6) vo výške 10.226,10 Eur, so splatnosťou 30.9.2011 a vo fa č. 2011288
zo dňa 31.8.2011 (č.l. 7) vo výške 135,24 Eur, so splatnosťou 30.10.2011.

Podľa výpisu z účtu žalobcu (č.l. 18-20) boli na fa č. 2011217 vykonané úhrady, 3x á 5.000,- Eur dňa
28.11.2011, 2.1.2012 a 20.2.2012. Vykonanie prepravy v zmysle vyúčtovania v uvedených faktúrach

žalobca dokladoval záznamom o prevádzke vozidla (č.l. 24-135).

OS Bratislava II. vydal platobný rozkaz sp. zn. 33rob/86/2012 zo dňa 9.2.2012 v právnej veci žalobcu
DOPRAVEX, s.r.o., IČO: 44 083 238 proti žalovanému SIPABAU, s.r.o., IČO: 36 761 079, uložil
žalovanému, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi sumu 32.963,80
Eur spolu s príslušenstvom (č.l. 158). DOPRAVEX, s.r.o. ako oprávnený podal proti povinnému

SIPABAU, s.r.o. návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 5.4.2012 (č.l. 159), exekučným titulom
je platobný rozkaz 33Rob/86/2012 zo dňa 9.2.2012.Exekútorský úrad Brezno, JUDr. Júlia Kubjatková - súdna exekútorka, vydala upovedomenie o začatí
exekúcie EX 256/12 na základe návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného DOPRAVEX, s.r.o., IČO:
44 083 238 proti povinnému SIPABAU, s.r.o., IČO: 36 761 079 na základe vykonateľného exekučného

titulu, platobný rozkaz sp. zn. 33Rob/86/2012, ktorý vydal OS Bratislava II. dňa 9.2.2012 (č.l. 160-161).

Napojednávanídňa28.11.2012PZžalobcakčl.IV.bodu4RámcovejzmluvyakodporuprotiPRuviedol,
že spoločnosť SIPABAU, s.r.o. nie je investorom stavby, preto nie je dôvodné oddialenie splatnosti
žalobou uplatneného nároku. Poukázal na definíciu investora podľa stavebného zákona, českej a
slovenskej literatúry, že investorom je spol. GRANVIA, a.s. Doručil stanovisko riaditeľa tejto spoločnosti

aj vo vzťahu k otázke, kto je investorom stavby rýchlostná komunikácia R1 - že týmto je spol. GRANVIA,
a.s. a táto spoločnosť má splnené všetky záväzky vo vzťahu k predmetnej stavbe.

PZ žalovaného na tomto pojednávaní uviedol, že podstatné je vychádzať z obsahu zmluvy uzavretej
medzi účastníkmi, na ktorý vzťah nemajú vplyv vzťahy opísané PZ žalobcu. Použitím termínu investor
v čl. IV. bodu 4 Rámcovej zmluvy strany nemysleli investora tak, ako to má na mysli stavebný zákon,
resp. príslušná odborná literatúra, ale odberateľa žalovaného a jeho omeškanie s úhradami vo vzťahu

k žalovanému, ktoré sa viazalo na poskytované služby žalobcom, čo je vyjadrené aj v závere,
t.j. už spomínaná výluka zo splatnosti 60 dní od doručenia faktúry. Mal za to, že je potrebné
objasniť úmysel zmluvných strán ohľadne tohto zmluvného dojednania. Tomuto záveru svedčí aj prax
zavedená medzi účastníkmi konania - žalobca nikdy nevystavoval faktúry na investora ako ho popisoval
PZ žalobcu, ale vždy vystavil faktúry žalobca na žalovaného, žalovaný nikdy nevystavoval faktúru na

investora, ale svojim odberateľom. Zmluvné strany poznajú prax na takýchto stavbách, že realizácia
takejto stavby znamená reťaz subdodávateľských vzťahov, čo v praxi funguje tak, že ak nezaplatí jeden
odberateľ, vzniká reťazová reakcia a v konečnom dôsledku dochádza k nesplneniu povinnosti vo vzťahu
k tomu, kto tvorí koniec tohto subdodávateľského reťazca; a práve pre tieto vzťahy, ktoré spoločnosti
zaoberajúce sa takýmto predmetom činnosti poznajú, si pre tento účel do zmluvy zahrnuli splatnosť

tak, ako je v čl. IV. bodu 4 druhá veta zmluvy a nevykladať pojem investor len gramaticky.

PZ žalobcu poukázal, že návrh zmluvy vypracoval žalovaný, poslal ho žalobcovi, žalobca ako dlhoročný
subjekt na stavebnom trhu, ktorý sa vyzná v pomeroch aj pokiaľ ide o označovanie subjektov ako je
napr. investor, veľmi dobre vie, kto sa myslí za označením investor. Mal vedomosť, kto je pri tejto
stavbe investorom, nemal dôvod nepodpísať aj zmluvné dojednanie čl. IV. bod 4 v znení, ako ho dostal,

pretože mal istotu, že jemu známy investor si bude svoje záväzky plniť. Preto je irelevantný výklad tohto
zmluvného dojednania podľa PZ žalovaného.

V liste zo dňa 26.11.2012 (č.l. 189-191) Ing. Martin Pekarčík ako konateľ a riaditeľ spoločnosti GRANVIA
CONSTRUCTION, s.r.o. oznámil PZ žalobcu, že investorom „Rýchlostnej cesty R1 Nitra-Tekovské
Nemce, Banská Bystrica-severný obchvat“, stavby „Rýchlostná cesta R1 Nitra, západ-Selenec“ a stavby

„Rýchlostná cesta R1 Selenec-Beladice“ v zmysle definície pojmu investor uvedenej v tomto liste bol
koncesionár, tj. spol. GRANVIA, a.s. so sídlom Europeum Business Center, Blok A, Suché mýto 1, 811
03 Bratislava, IČO: 36 862 631. Na otázku, či investorom stavby bola spol. SIPABAU, s.r.o., IČO: 36
761 079, t.č. pod obchodným menom OBERTUS, s.r.o., IČO: 36 761 079 oznámil, že spol. SIPABAU
nebola investorom „Rýchlostnej cesty R1 Nitra-Tekovské Nemce, Banská Bystrica-severný obchvat“,

stavby „Rýchlostná cesta R1 Nitra, západ-Selenec“ a stavby „Rýchlostná cesta R1 Selenec-Beladice“ v
zmysle definície pojmu investor uvedenom v tomto liste. Spoločnosť SIPABAU pracovala ako jeden zo
subdodávateľov stavebných objektov realizovaných v rámci vyššie uvedených stavieb. Súčasne uviedol,
že spoločnosť GRANVIA CONSTRUCTION, s.r.o. si vždy riadne plnila a plní všetky svoje povinnosti
voči svojim priamym dodávateľom v zmysle príslušných zmlúv o dielo, tj. riadne a včas vypláca všetky

ich oprávnené faktúry.

Na pojednávaní dňa 6.2.2013 súd výsluchom žalobcu zistil, že žalobcu oslovil na spoluprácu
p. F. za žalovaného mailom, poslal mu cenovú ponuku, ktorú žalobca akceptoval, odpovedal mailom.
Na to prišla mailom Rámcová zmluva. Po prečítaní ju podpísal, pretože spol. GRANVIA ako investora
dobre poznal, vedel, že je to stopercentný investor, v minulosti s ním spolupracoval a vedel, že svoje

záväzky riadne plní. Zmluvné dojednanie čl. IV. bodu 4 zmluvy so žalovaným osobitne nekonzultoval,
iba si zmluvu prečítal, podpísal a poslal naspäť. So žalovaným komunikoval mailom a telefónom, p. F.
nevidel do dnešného dňa ani iného zástupcu žalovaného, osobne sa nestretli. Počas svojej praxe si
vždy preskúmal, kto je investorom a podľa toho uzatvoril zmluvu.PZ žalovaného na tomto pojednávaní uviedol, že vo vzťahu k zmluvnému dojednanie čl. IV. bod 4 zmluvy
doloží zmluvné vzťahy s inými prepravcami a preukáže žalovaným tvrdenú obvyklosť tohto zmluvného
dojednania, ako aj skutočnosť, že pod slovom „investor“ mal žalovaný na mysli svojho zmluvného

partnera.Malzato,žežalobcasimalvykonzultovaťsožalovanýmpritvorbezmluvytentopojem.Zmluvní
partneri žalovaného na diele R1 akceptujú toto zmluvné dojednanie tak, že investorom je odberateľ
žalovaného.

PZ žalobcu uviedol, že žalobca vedel, kto je investor, dôveroval tomuto investorovi a preto zmluvu
podpísal. Na margo obvyklosti povedal, že okrem tejto rámcovej zmluvy i. zmluvu s podobným

zmluvným ustanovením žalobca so žalovaným neuzatvoril a preto je dostatočne preukázané, že medzi
účastníkmi obvykle k takýmto zmluvám nedochádzalo.

Na pojednávaní dňa 6.2.2013 žalobca predložil faktúry, v ktorých vyúčtoval cenu za vykonanú
prepravu žalovanému za mesiace marec, apríl, máj, jún, júl, august 2011 (č.l. 201-207), faktúry
č. 2011126, 2011217, 2011181, 2011128, 2011091, 2011288 a 2011264, ku ktorým PZ žalobcu uviedol,
že tieto žalovaný zaplatil, na faktúre je uvedený dátum úhrady, okrem faktúry č. 2011288 a 2011264

(č.l. 206-207), t. j. nie je pravdou tvrdenie žalovaného o obsahu zmluvného dojednania - že plnenie
žalovaného bude závislé na treťom subjekte, lebo žalovaný už plnil bez ohľadu na plnenie, ktoré
mala poskytnúť spol. SIPABAU žalovanému. Plnil 28.11.2011 vo výške 5.000,- Eur, 2.1.2012 vo výške
5.000,- Eur, 20.2.2012 vo výške 5.000,- Eur, 3.8.2011 vo výške 4.656,77 Eur, 20.7.2011 vo výške
7.534,- Eur, 24.6.2011 vo výške 2.243,95 Eur, čo odráža skutočný stav veci, tj. že nebolo podmienené

plnenie žalovaného žalobcovi tretím subjektom, ako to tvrdí žalovaný.

Výsluchom žalovaného na pojednávaní dňa 20. 3. 2013 súd zistil, že pre žalovaného je každý
subjekt, s ktorým uzatvára zmluvu, investorom. S investorom v pravom slova zmysle „investor“ nikdy
neuzatváral zmluvný vzťah priamo. K zmluvnému vzťahu so žalobcom vypovedal, že sa s ním nikdy
osobne nestretol. Návrh Rámcovej zmluvy vypracoval sám. Je to pre žalovaného štandardná zmluva

pre všetkých dopravcov, ktorí pre neho robili prepravu. Ing. Kováč, jeho zamestnanec, mu odporučil ako
dopravcu žalobcu.Kuzatvoreniuzmluvypravdepodobnedošlotak,žeIng.Kováčkontaktovalsekretárku
žalovaného, aby poskytla návrh zmluvy, ktorý sa potom mailom poslal druhej strane a ku žalovanému sa
dostala už podpísaná zmluva od žalobcu. So žalobcom nekomunikoval ohľadne Rámcovej zmluvy ani
čl. IV. bod 4. K pojmu investor ešte uviedol, že jeho chybou bolo do čl. IV. bod 4 zavedené slovo investor,

ktoré pre jeho ponímanie bol jeho zmluvný partner. Čl. IV. bod 4 bol v Rámcovej zmluve z dôvodu, aby
chránil svoju firmu pre situácie, keď si vo vzťahu k nemu jeho zmluvná strana neplní svoje záväzky. So
žalobcom bola podpísaná jedna Rámcová zmluva.

Podľa § 610 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), zmluvou o preprave veci sa prepravca zaväzuje
odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta

(miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).

Podľa § 266 ods. 1 OBZ, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol
strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

Podľa § 266 ods. 2 OBZ, v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa ods. 1, vykladá sa prejav
vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle

určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto
styku prikladá.

Podľa § 266 ods. 3 OBZ, pri výklade vôle podľa ods. 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti
súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou
zaviedli ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha veci.

Podľa § 266 ods. 4 OBZ, prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad treba pri
pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

Z vykonaného dokazovania v ďalšom konaní podľa názoru súdu nedošlo k zmene dôkazného stavu, z
ktorého vychádzal odvolací súd pri jeho rozhodovaní uznesením 13Cob/177/2013 zo dňa 25.9.2013.
Z právneho názoru odvolacieho súdu súd vychádzal v zmysle § 226 OSP, uskutočnil výklad zmluvnéhodojednania čl. IV. bodu 4 Rámcovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi cez výkladové pravidlá v
zmysle ust. § 266 OBZ. Podľa zisteného dôkazného stavu aj ku dňu rozhodovania súdu v ďalšom
konaní pravidlá výkladu prejavu vôle, uskutočneného žalovaným v Rámcovej zmluve v čl. IV. bod 4

svedčia v neprospech žalovaného, ako to uviedol odvolací súd v rozhodnutí zo dňa 25.9.2013, pretože
výkladom uvedeného zmluvného dojednania úhrada faktúr žalobcovi mala byť uskutočnená do 10 dní
po úhrade platieb zo strany investora stavby, ktorým bola spol. GRANVIA, a.s. a nie spol. OBERTUS,
s.r.o., ktorá bola zmluvným partnerom žalovaného, tj. objednávateľom vo vzťahu k žalovanému. Na
základe aj doplneného dokazovania nesporne investorom stavby - rýchlostnej cesty R1 Nitra - Tekovské

Nemce, Banská Bystrica - severný obchvat, tj. aj stavby rýchlostná cesta R1 Nitra - západ - Selenec, a
stavby rýchlostná cesta R1 Selenec - Beladice, bola spol. GRANVIA, a.s. so sídlom EuropeumBusiness
Center - blok A, Suché mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 36 862 631, preukazuje to listinný dôkaz,
list zo dňa 26.11.2012 (č.l. 189-191 spisu) ako aj list zo dňa 12. 02. 2014 (č.l. 285). Opak žalovaným
preukázaný nebol. Pri zhodných vyjadreniach žalobcu a žalovaného, že bola uzatvorená jedna rámcová
zmluva medzi účastníkmi (žalobca na pojednávaní konanom pred OS dňa 6.2.2013 uviedol, že okrem

tejto rámcovej zmluvy inú zmluvu so žalovaným neuzavrel, žalovaný na pojednávaní pred OS
dňa 20.3.2013 potvrdil, že vypracoval návrh rámcovej zmluvy a tento zaslal žalobcovi, inú zmluvu so
žalobcom netvrdil), potom nebolo dôvodné prihliadať na námietky žalovaného ohľadne obvyklosti
a v tejto súvislosti aj na návrh na dokazovanie zmluvami s rovnakým zmluvným dojednaním čl. IV./4,
ktoré žalovaný uzatvoril s i. dopravcami, nakoľko je podľa § 266 ods. 3 OBZ pri výklade

vôle dôvodné brať náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o
uzavretízmluvyapraxe,ktorústranymedzisebouzaviedli,tedabraťzreteľnaobvyklosť,ktorúsizaviedli
zmluvné strany, v konkrétnom prípade žalobca a žalovaný a nie sú potom podstatné ich zmluvné vzťahy
s tretím subjektom.

Pri výklade vôle účastníkov konania vo vzťahu k zmluvnému dojednaniu čl. IV. bodu 4 Rámcovej zmluvy

nemožno aplikovať § 266 ods. 1 OBZ, nakoľko v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia sa prejav
vôle vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby - žalovaného, ak tento úmysel bol strane - žalobcovi,
ktorej bol prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy, čo v konaní preukázané nebolo.
Žalobcovi podľa jeho vyjadrenia nebolo známe a žalovaný ani nepreukázal, že úmysel žalovaného
ako konajúcej osoby je pod slovom „investor“ myslený odberateľ žalovaného. Preukazujú to zhodné

vyjadrenia účastníkov o tom, že spolu o obsahu zmluvy, t. j. ani čl. IV./4 osobne nerokovali a nebolo to
preukázanéanivýpoveďamisvedkovnapojednávanídňa19.3.2014.Procesuzatvoreniazmluvytvrdený
žalobcom bol potvrdený aj žalovaným (vyjadrenie žalovaného dňa 20.3.2013) a to tak, že žalovaný
vypracoval návrh rámcovej zmluvy a tento zaslal žalobcovi, s ktorým nikdy nekomunikoval ohľadne
samotnej zmluvy ani ohľadne konkrétneho zmluvného dojednania čl. IV. bodu 4 Rámcovej zmluvy a

tým aj jeho úmyslu, že investor je podľa neho jeho odberateľ. Potom je dôvodná aplikácia § 266 ods.
2 OBZ, t. j. ak prejav vôle nemožno vyložiť podľa ods. 1 (odôvodnenie viď vyššie), vykladá sa prejav
vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle
určený, tzn. podľa významu, ktorý mu prikladal žalobca. Žalobca prikladal význam slovu „investor“ v
zmysle §266ods.2poslednávetaOBZakovýrazupoužívanémuvobchodnomstykuvdanomodvetví,

vykladal si tento výraz podľa významu, ktorý sa mu spravidla v tomto styku prikladá. V obchodnom
styku v oblasti stavebníctva nepripúšťa tento výraz iný ako výklad v zmysle vyjadrení žalobcu a jeho
PZ. Pri preukázaní, že žalovaný ako prvý použil tento výraz, keďže predložil návrh zmluvy žalobcovi,
bolo by dôvodné aj v prípade pochybností vykladať ho na ťarchu žalovaného. Súd pri aplikácii týchto
interpretačných pravidiel vzal do úvahy všetky okolnosti, ktoré súviseli s prejavenou vôľou v čl. IV. bodu

4, za ktorých bola vôľa prejavená. Pokiaľ však nedošlo k osobným rokovaniam medzi účastníkmi a
svedkovia na pojednávaní dňa 19.3.2014 sami ohľadne obsahu zmlúv nerokovali, nemali o tom, ako
došlo k uzatvoreniu zmluvy medzi účastníkmi žiadnu vedomosť, potom pri aplikácii ust. § 266 ods. 2 OBZ
je dôvodné prijať záver výkladu výrazu investor v zmysle vyjadrenia žalobcu. Žalobca ako osoba znalá
v odbore, v ktorom podnikajú obaja účastníci konania, predložený návrh zmluvy podpísal len preto, že

mal vedomosť, kto je investorom, teda spol. GRANVIA, a.s., ktorá bola pre žalobcu zárukou plnenia si
svojich záväzkov. Ak by nebola investorom spol. GRANVIA, a.s., túto zmluvu by nepodpísal a na tomto
stanovisku zotrval žalobca aj jeho PZ počas celého súdneho konania. T. z., že investorom v danom
prípade nie sú jednotliví subdodávatelia žalovaného, ale spol. GRANVIA, a.s.

Čl.IV.bod4rámcovejzmluvyvovzťahuksplatnostižalobcovhonárokusúdvyhodnotilpriaplikáciivyššie

uvedených výkladových pravidiel obsiahnutých v ust. § 266 OBZ tak, že úhrada faktúr žalobcovi mala
byť uskutočnená do 10-tich dní po úhrade platieb zo strany investora stavby, ktorým bola preukázateľnespoločnosť GRANVIA, a.s. Potom bolo dôvodné skúmať, či došlo k úhrade platieb zo strany investora
stavby, na ktorej bola preprava uskutočnená.

K namietanej aplikácii ust. § 37 OZ na predmetné zmluvné dojednanie PZ žalobcu na pojednávaní

dňa 28.11.2012 (č.l. 182, str. 4 zápisnice) súd poukazuje, že výkladovými pravidlami v zmysle § 266
OBZ podľa právneho názoru odvolacieho súdu bola ustálená vôľa zmluvných strán v čl. IV. a to aj pokiaľ
išlo o určitosť tohto zmluvného dojednania - dohody o splatnosti žalobcovho nároku na zaplatenie ceny
prepravy proti žalovanému.

Bolo v konaní preukázané, že investor mal splnené všetky záväzky voči svojim odberateľom, listinný

dôkaz - vyjadrenie investora na č.l. 285 v spojení s listinným dôkazom na č.l. 189-190, teda ku dňu
rozhodovania súdu nastala splatnosť žalobcovho nároku zo zmluvy o preprave č. 2011/01/02,
vyúčtovaný vo fa č. 2011217.

Pokiaľ PZ žalovaného na pojednávaní dňa 19.3.2014 namietal, že žalovaný uzatváral zmluvy o preprave
obsahovo totožné ako uzatvoril zmluvu označenú medzi účastníkmi rámcová zmluva o prevádzke
dopraveného prostriedku č. 2011/01/02, čo do totožnosti obsahu aj čl. IV. bodu 4 a uvedené zakladá

zmenu dôkazného stavu v konajúcej veci oproti dôkaznému stavu v čase rozhodovania krajským súdom,
súd sa s týmto stanoviskom PZ žalovaného nestotožnil. Dôkazný stav podľa názoru súdu je nezmenený,
PZ žalovaného namietaná totožnosť zmlúv aj s i. dopravcami bola známa tak okresnému, ako aj
krajskému súdu pri jeho rozhodovaní dňa 25. 9. 2013, čo vyplýva z vykonaného dokazovania listinnými
dôkazmi v zmysle č.l. 217 a nasl., ktoré boli doložené na pojednávaní dňa 20.3.2013 (záp. o poj. na

č.l. 211 a nasl. - str. 4 záp.) a na tomto pojednávaní boli aj vykonané. Výpoveďami svedkov p. F. a
p. M. nedošlo k zmene dôkazného stavu tak, aby pri výklade čl. IV. bodu 4 Rámcovej zmluvy vo
vzťahu zodpovedaniu otázky splatnosti žalobcovho nároku prijal súd iný právny názor ako bol vyslovený
v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Žiline 13Cob/177/2013 zo dňa 25.9.2013. Výpovede svedkov
nepreukázali tvrdenie žalovaného prostredníctvom jeho PZ na pojednávaní dňa 15.1.2014 (č.l. 275

str. 3 zápisnice), že títo boli účastní na tvorbe zmluvného vzťahu so žalobcom, naopak, z výpovedí
svedkov vyplynulo, že títo sa nezúčastnili tvorby zmluvného vzťahu žalovaného so žalobcom, obsah
zmluvy obaja svedkovia nepoznajú, tvorba zmluvných vzťahov nebola náplňou ich práce, iba realizácia
zmluvných práv a trvanie na plnení zmluvných povinní podľa už existujúcich zmluvných vzťahov. Ani
jeden svedok nepotvrdil, že so žalobcom komunikoval ohľadne spôsobu splatnosti žalobcovho nároku

alebo vôbec o obsahu zmluvy či už medzi žalobcom a žalovaným alebo iných zmlúv, ktoré žalovaný
rovnakým spôsobom uzatváral s inými zmluvnými partnermi - dopravcami.

Súd nevykonal dokazovanie podľa návrhu PZ žalovaného ďalšími rámcovými zmluvami, ktoré uzatvoril
žalovaný ako objednávateľ s i. prevádzkovateľmi; podľa vyjadrenia PZ žalovaného čo do obsahu
navrhované rámcové zmluvy sú totožné s doloženou rámcovou zmluvou uzatvorenou medzi žalobcom

a žalovaným (č.l. 8-10) a tiež čo do obsahu práv a povinností s rámcovými zmluvami doloženými v
zmysle č.l. 217 a nasl. Preukazovanie obvyklosti spôsobu splatnosti dojednaného podľa čl. IV. bodu 4
podľa výkladu žalovaného nebolo relevantným dokazovaním vo vzťahu k výkladu čl. IV. bod. 4 zo zmluvy
uzatvorenej medzi účastníkmi, keď bolo podstatné posúdiť obvyklosť zmluvnej praxe medzi účastníkmi
tohto konania a medzi týmito účastníkmi preukázateľne vznikol iba jeden zmluvný vzťah, Rámcová

zmluva o preprave uzatvorená dňa 14.3.2011. Z uvedených dôvodov potom návrh na dokazovanie
ďalšími rámcovými zmluvami súd zamietol.

Podľa ust. § 120 ods. 1 druhá veta OSP, súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.

Z uvedeného zákonného ustanovenia vplýva, že súd určí rozsah a mieru, v ktorej sa dokazovanie
vykoná.Súdmáprávorozhodnúťotom,ktorézoznačenýchdôkazovvykoná.Nevykonádôkazy,ktoréby

potvrdzovali zhodné tvrdenia účastníkov a nemusí vykonať ani tie dôkazy, ktorými majú byť preukázané
skutočnosti pre posúdenie uplatňovaného nároku nerozhodné alebo právne bezvýznamné.

O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods.1 a § 224 ods. 3 OSP.

Zásada úspechu vyjadrená v § 142 ods. 1 OSP sa neposudzuje za každé štádium konania osobitne, ale
podľa úspechu vo veci. T. z., že sa nemôže úspešnému odvolateľovi priznať náhrada trov za odvolacie

konanie, ak bol napokon v konaní na súde prvého stupňa úspešný druhý účastník, ale náhrada všetkýchúčelne vynaložených trov v celom konaní od jeho začiatku až po jeho skončenie sa priznáva iba jednému
účastníkovi, v tomto prípade žalobcovi, ktorý bol napokon na súde prvého stupňa úspešný.

Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške

1.081,- Eur a titulom trov právneho zastúpenia podľa Vyhlášky MS SR č. 655/04 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, za 5 úkonov právnych služieb:

1/ prevzatie veci zo dňa 18.6.2012 v sume 336,90 Eur + režijný paušál á 7,63 Eur, tj. 344,53 Eur,

2/ spísanie a podanie návrhu na súd v sume 336,90 Eur + režijný paušál á 7,63 Eur, tj. 344,53 Eur,

3/ účasť na pojednávaní na OS Martin dňa 28.11.2012, v sume 336,90 Eur + režijný paušál á 7,63
Eur, tj. 344,53 Eur,

4/ účasť na pojednávaní na OS Martin dňa 6.2.2013, v sume 336,90 Eur + režijný paušál á 7,63
Eur, tj. 344,53 Eur,

5/ účasť na pojednávaní na OS Martin dňa 20.3.2013, v sume 336,90 Eur + režijný paušál á 7,81
Eur, tj. 344,71Eur.

6/ účasť na pojednávaní na OS Martin dňa 15.1.2014, v sume 336,90 Eur + režijný paušál á 8,04

Eur, tj. 344,94Eur.

7/ účasť na pojednávaní na OS Martin dňa 19.3.2014, v sume 336,90 Eur + režijný paušál á
8,04 Eur, tj. 344,94Eur.

Ďalej súd priznal náhradu za stratu času za cestu na pojednávania na OS Martin dňa 28.11.2012,
6.2.2013, 20.3.2013, 15.1.2014 a 19.3.2014 (čas strávený na ceste Nové Zámky - Martin a späť 2x2

hod., tj. 2x 4 = 8 polhodín na každé pojednávanie, v dňoch 28.11.2012 a 6.2.2013 8x12,71 Eur, tj.
á 101,68 Eur; dňa 20.3.2013 8x13,01 Eur, tj. 104,08 Eur; dňa 15.1.2014 a 19.3.2014 8x13,40 Eur, tj.
á 107,20 Eur;

Spolu súd priznal trovy právneho zastúpenia vo výške 2.936,95 Eur.

O trovách konania štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 analogicky v spojení s § 151 ods.

2 OSP. Na pojednávaní dňa 19.3.2014 súd za prítomnosti účastníkov vyhlásil uznesenie, ktorý priznal
svedkovi svedočné vo výške, ktorá bude uvedená v písomnom vyhotovení uznesenia (svedok bol na
pojednávaní poučený o lehote podľa § 139 ods. 1 OSP na vyčíslenie jeho hotových výdavkov) a bude
vyplatené zo štátnych prostriedkov. Svedok si svedočné, ktoré malo byť vyplatené svedkovi zo štátnych
prostriedkov, v lehote v zmysle § 139 ods. 1 OSP nevyčíslil, preto svedkovi toto právo zaniklo a potom

súd postupom podľa § 151 ods. 2 OSP vyslovil, že štátu sa náhrada trov konania nepriznáva, nakoľko
trovy štátu nevznikli a podľa § 151 ods. 2 OSP súd nebol viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov
konania štátu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí vyhlásenom na pojednávaní dňa 19.3.2014.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský

súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že:a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon
rozhodnutia.