Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. marec 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 27Sp/67/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201877
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201877.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci
navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi:
Okresný súd Banská Štiavnica, katastrálny odbor, Križovatka 4, 969 01 Banská Štiavnica za účasti: G.
J., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XX, XXX XX G. I. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu
sp. zn. V-388/2013 zo dňa 07.10.2013 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporcu č. V -388/2013 zo dňa 07.10.2013 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,- Eur na účet Krajského súdu v Banskej
Bystrici v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ - Pohotovosť s.r.o. Bratislava sa návrhom, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu

správneho orgánu, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporcu (ďalej aj „správny orgán“) č.
V-388/2013 zo dňa 07.10.2013. Predmetným rozhodnutím odporca zamietol návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností s poukazom na

§ 31 ods. 3 zák.č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“) V odôvodnení uviedol,
že navrhovateľ doručil na správny orgán návrh na vklad záložného práva titulom Zmluvy o zriadení
záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ zo dňa 21.05.2013 uzavretej medzi záložným veriteľom Pohotovosť

s.r.o. Bratislava a záložcom G. J., G. I. v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci,
Bratislava, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti evidované v k. ú. G. zapísané na LV č. XXX, XXXX a
XXXX. Odporca svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní návrhu a príloh zistil, že nie sú
splnené podmienky na povolenie vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností z nasledovných
dôvodov:

- z dohody o splnomocnení nevyplýva pre splnomocnenca oprávnenie zastupovať záložcu v

katastrálnom konaní a predseda združenia nie je oprávnený vykonať iné úkony, ako preberať písomnosti
a rozhodnutia, nie je oprávnený podávať opravné prostriedky,

- zo zmluvy o zriadení záložného práva je zrejmé, že zmluva bola podpísaná zástupcom ProHelp
- združenie občianskoprávnej pomoci na základe dohody o splnomocnení, ktorú G. J. podpísala
27.11.2012 v Banskej Štiavnici a K. S. ako predseda združenia ProHelp dňa 28.11.2012 v Bratislave.
Už z dátumov je zrejmé, že zástupca ProHelp nemohol byť pri podpisovaní dohody o splnomocnení. Zo

žiadneho údaju v listinách nevyplýva ani to, že by pri podpisovaní zmluvy o úvere dňa 19.07.2012 bol
okrem G. J. prítomný niekto iný, ako mandatárka spoločnosti Pohotovosť s.r.o. p. K.,- časti zmluvy o zriadení záložného práva sú vyhotovené zoskenovaním výpisov z LV vyhotovených z
verejne prístupnej webovej stránky www.katasterportal.sk. Nie je teda preukázané, že takéto podklady
predložil záložca záložnému veriteľovi a či vôbec vie o použití takýchto podkladov,

- postup združenia pri uzatvorení záložnej zmluvy je v rozpore s cieľmi združenia, keďže neochraňuje
záujmy účastníka, ale záujmy spoločnosti Pohotovosť s.r.o.,

- dohoda o splnomocnení je vyhotovená formou predtlače, do ktorej sú ručne dopísané údaje o
nehnuteľnostiach. Nie je zrejmé, kedy a kto tieto údaje do predtlače dopisoval, ani to, či vôbec v
čase podpisovania dohody o splnomocnení zo strany záložcu boli tieto údaje vyplnené. Dlžníčke, ako

splnomocniteľke, nemohol byť teda známy rozsah splnomocnencovho oprávnenia na nakladanie s
nehnuteľnosťami. Práve z faktu, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá štyti mesiace po uzavretí
zmluvy o úvere je zrejmé, že G. J. o možnosti zaťaženia nehnuteľnosti záložným právom v čase
podpisovania zmluvy o úvere vôbec nemohla vedieť a uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva
nebolo vôbec jej zámerom,

- rukou písané záhlavie dohody o splnomocnení zrejme písala iná osoba, ako údaje o nehnuteľnostiach,

keďže ide viditeľne o rôzne typy písma,

- zmluva o úvere bola uzavretá 19.07.2012, teda takmer štyri mesiace pred podpísaním dohody o
splnomocnení, ktorou sa ProHelp zaviazal zastupovať a hájiť záujmy B. J.. Dohoda o splnomocnení bola
podľa odporcu uzavretá len formálne a nebolo v úmysle ProHelp skutočne reálne aj dlžníčke poskytovať
nejakú právnu pomoc a vysvetlenia,

- záložnú zmluvu za záložcu podpísala osoba, ktorú presadil záložný veriteľ Pohotovosť s.r.o. Bratislava.
Splnomocnenec ProHelp je na dohode o plnej moci uvedený v predtlači, teda jeho určenie má podobu
zmluvnej podmienky, takže záložca nemal možnosť ovplyvniť výber osoby, ktorá ho má zastupovať.
Zástupca (ProHelp) bol vopred zakomponovaný do vopred pripravenej dohody o plnomocenstve, preto
nemožno hovoriť o slobodnej vôli splnomocniteľa pri výbere splnomocneného zástupcu. Skutočnosť,

že dohoda o splnomocnení bola splnomocniteľom podpísaná štyri mesiace po podpísaní zmluvy o
úvere potvrdzuje fakt, že splnomocnený zástupca neposkytol dlžníčke žiadnu právnu pomoc pri uzavretí
úverovej zmluvy. Konanie ProHelp a Pohotovosti s.r.o. je teda konaním v zhode a na úkor G. J., čo
spochybňuje rovnosť a vyváženosť účastníkov zmluvného vzťahu. Z dojednaných vopred vypísaných
podmienok dohody o splnomocnení (bod 3) vyplýva, že účelom konania na základe plnomocenstva je

zabezpečeniesplneniasplnomocniteľovho(dlžníkovho)záväzkuzozmluvyoúvere,čojeďalšíargument
spochybňujúci konanie splnomocnenca v záujme splnomocniteľa.

Z vyššie uvedených skutočností odporca vyvodil, že dohoda o splnomocnení je absolútne neplatnou
pre jej rozpor s § 22 ods. 2 OZ, pretože záujmy ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci sú v
zrejmom rozpore so záujmami zastúpeného. Nakoľko plnomocenstvo nebolo udelené platne, nemohli

nadobudnúť právne účinky ani neskoršie úkony uskutočnené splnomocnencom na základe takéhoto
neplatného splnomocnenia. Neplatná je preto i Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ
zo dňa 21.05.2013.

Odporca v odôvodnení ďalej konštatoval, že dohoda o splnomocnení a zmluva o úvere sú uzavreté
ako tzv. typové zmluvy, pričom zmluva o úvere obsahuje Všeobecné podmienky poskytnutia úveru,

ktoré sú napísané drobným písmom a pre bežného klienta nie sú dostatočne zrozumiteľné. Podmienky
poskytnutia úveru neboli individuálne dohodnuté a dlžníčka ich nemohla ovplyvniť. Odporca súčasne
konštatoval, že záložkyňa ako spotrebiteľ nemôže byť zaviazaná zo zmluvy o zriadení záložného
práva, ktorú osobne neuzavrela a z ktorej jej hrozí nenapraviteľná ujma spočívajúca v možnej strate
nehnuteľného majetku, o možnosti ktorej nebola riadne oboznámená ani v zmluve o úvere, ani v dohode

o splnomocnení. Na základe úkonov záložného veriteľa a splnomocnenca, ktorí konali v zhode, sa mohlo
stať, že o tom, že na nehnuteľnosti bolo zriadené záložné právo v prospech záložného veriteľa, sa
záložca (dlžník) dozvie až doručením rozhodnutia správneho orgánu o povolení vkladu záložného práva.

Odporca súčasne uviedol, že obdobný postup veriteľa Pohotovosť s.r.o. Bratislava pri uzatváraní
záložných zmlúv, ktoré za spotrebiteľov podpísala osoba, ktorá bola v zmluve o úvere predformulovanána návrh spoločnosti Pohotovosť s.r.o. Bratislava, už bola predmetom preskúmavania súdom a poukázal
napr. na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24Sp/10/2012 z dňa 26.07.2012,
ktorý bol potvrdený Rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/136/2012. Napriek tomu, že súdy

považujú uvedený postup a ustanovenia zmlúv obsahujúcich splnomocnenie vopred určenej osoby
na uskutočnenie ďalších právnych úkonov v mene spotrebiteľa za neprijateľné a absolútne neplatné,
spoločnosť Pohotovosť s.r.o. pokračuje vo svojom konaní ohrozujúcom práva a poškodzujúcom
oprávnené záujmy spotrebiteľov, ktoré je spôsobilé privodiť spotrebiteľom nenapraviteľné ujmy v ich
majetkovej sfére znamenajúce trvalé straty vlastníckeho práva k nehnuteľnému majetku. Odporca

poukázal na ustanovenia zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a na to, že odporcu je potrebné
považovať v zmysle § 19 ods. 1 písm. b/ zák. č. 270/2007 Z.z. za štátny orgán, ktorý realizuje
záväzky štátu vyplývajúce zo Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola premietnutá do Občianskeho zákonníka (OZ) a do zák. č.
250/2007 Z.z.. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odporca s poukazom na § 39 OZ dospel
k záveru, že dohoda o splnomocnení a Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ sú

absolútne neplatné, k čomu musel odporca prihliadnuť ex offo. Vzhľadom na to odporca návrh na vklad
s poukazom na § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona zamietol.

Proti predmetnému rozhodnutiu správneho orgánu podal v zákonnej lehote navrhovateľ - odvolateľ
opravný prostriedok, žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na
ďalšie konanie, pretože správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s

predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový
stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocniteľovi nesprávne právne posúdil. Odvolateľ
poukázal na to, že z ust. § 46 Správneho poriadku a ust. § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplývajú
zákonné povinnosti odporcu o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy,
či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a

zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Dohoda o splnomocnení bola podľa odvolateľa uzavretá riadne,
v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ o zastúpení a spĺňa všetky náležitosti platného právneho
úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Podľa odvolateľa sa záložca
sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok, a preto udelil plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy.
Splnomocnenec je preto oprávnený v jeho mene nakladať s nehnuteľnosťami v mene záložcu. Odvolateľ

nesúhlasil s tvrdením správneho orgánu, podľa ktorého navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude
oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sám sa rozhodnúť, kto ho bude zastupovať, pretože
v danom prípade ide o ničím nepodložené predpoklady odporcu, ktoré nevychádzajú z objektívne
zisteného skutkového stavu. Pokiaľ správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva
v dôvode uvedenom v ust. § 22 ods. 2 OZ, odvolateľ poukázal na to, že nie je dôležitá samotná

možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu, rozpor musí reálne existovať. Dohoda o
splnomocnení je dvojstranným právnym úkonom, ktorý bol uzatvorený bez akejkoľvek účasti veriteľa,
veriteľ sa na ňom nepodieľal a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej
dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od
dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhol. Predložené plnomocenstvo je podľa

odvolateľa samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne
nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie a správny orgán nepreukázal, že by veriteľ
do tohto právneho úkonu zasahoval, alebo ovplyvňoval jeho obsah. Uvedenie predtlače záložného
veriteľa zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí podľa odvolateľa
neobstojí.Pokiaľsprávnyorgánztýchtoskutočnostívyvodzuje,ženazákladetohozáložnýveriteľsvojím

spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver nemajúci oporu v listinách tvoriacich obsah správneho
spisu a správny orgán ani nevykonal žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti tohto tvrdenia. Pokiaľ
bol jedným z dôvodov pre zamietnutie návrhu na vklad záver správneho orgánu o hrubom nepomere
medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľností, ktoré sú predmetom zmluvy o
zriadení záložného práva a tento nepomer je podľa názoru správneho orgánu v rozpore s dobrými

mravmi, odvolateľ namietal, že odôvodnenie odporcu v rozhodnutí týkajúce sa tejto skutočnosti je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nevedno, či správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v
poskytnutí úveru alebo poplatku. Naviac správny orgán neuviedol, prečo uprednostnil aplikáciu ust. § 39
OZ o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred ust. § 265 Obchodného
zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon v rozpore s pravidlami poctivého obchodného styku.

Odvolateľ napokon namietal, že odporca prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods.
1 Katastrálneho zákona, keď v odôvodnení rozhodnutia skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere sdobrými mravmi. Takáto právomoc prináleží príslušnému súdu v rámci občianskeho súdneho konania a
konanie odporcu preto odvolateľ považuje v tomto smere za nezákonné.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 09.12.2013 uviedol, že dôvody uvedené

odvolateľom považuje za účelové a nič nemeniace na skutočnosti, že na základe neplatného právneho
úkonu nemôže odporca povoliť vklad záložného práva. Niektoré časti odôvodnenia odvolania navyše
nezodpovedajú odôvodneniu rozhodnutia odporcu (zrejme ide o odôvodnenie k iným obdobným
konaniam). Odporca zotrval na odôvodnení svojho rozhodnutia o zamietnutí návrhu a k dôvodom
uvedeným v odvolaní uviedol, že ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci nekonalo, ako by mal

konať splnomocnený zástupca, teda v prospech záujmov svojho klienta. Zopakoval dôvody, ktoré sú
uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporcu, ktoré viedli odporcu k záveru, že dohoda
o splnomocnení je neplatná z dôvodu, že je v rozpore s § 22 ods. 2 a § 34 a nasl. OZ. Odporca
poukázal na to, že zo všetkých dôkazov je zrejmé, že pri podpise dohody o splnomocnení bola len G. J.
a mandatár spoločnosti Pohotovosť s.r.o., o čom svedčia aj údaje na listinných dôkazoch (napr. dátumy
podpisovania dohody o plnomocenstve, pričom dátumy podpisov G. J. a zástupcu spoločnosti ProHelp

nie sú totožné). Vzhľadom na dátum podpísania dohody o plnomocenstve zo strany spoločnosti ProHelp
je zrejmé, že zástupca nebol pri podpisovaní najzávažnejších listín (napr. zmluvy o úvere), a preto
nemohla byť poskytnutá právna pomoc v zmysle podpísanej dohody o splnomocnení. Poukázal ďalej
na to, že všetky okolnosti nasvedčujú tomu, že splnomocniteľka B. J. si splnomocnenca nemohla vybrať
sama, lebo bol predformulovaný v dohode o splnomocnení a z predložených listín nie je preukázané,

že splnomocniteľke zástupca nejakým spôsobom oznámil prijatie splnomocnenia. Spoločnosť ProHelp
nekonalavzáujmesvojejklientky,alevzáujmespoločnostiPohotovosťs.r.o.,čojevrozporesozákonom
idobrýmimravmi.Odporcanavrhol,abysúdpotvrdilrozhodnutieozamietnutínávrhunavkladzáložného
práva.

Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a ďalšej účastníčky podľa §

250q ods. 2 O.s.p., v spojení s § 250o ods. 2 O.s.p. a v zmysle § 244 ods. 1 a § 250l ods. 1 O.s.p.
preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, pričom sa oboznámil s obsahom
administratívneho spisu, preskúmal pripojenú zmluvu o zriadení záložného práva, návrh na vklad
záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností, dohodu o splnomocnení, napadnuté rozhodnutie, výpis z
registraorganizáciíŠtatistickéhoúraduSR,StanovyzdruženiaProHelp,Zmluvuoúvereč.XXXXXXXXX

z 19.07.2012 a vypočul zástupkyňu odporcu.

Poverená zástupkyňa odporcu na pojednávaní uviedla, že sa v celom rozsahu pridržiava dôvodov
uvedených v napadnutom rozhodnutí odporcu, ako aj v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu.
Poukázala na dôvody neplatnosti dohody o plnej moci a následne zmluvy o zriadení záložného práva. Z
uvedeného dôvodu navrhla, aby súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil. Pre úplnosť poukázala na

nekalé praktiky mandatárky spoločnosti Pohotovosť p. K., ktorá je tresne stíhaná. Z rozhodovacej praxe
má ďalej zástupkyňa odporcu vedomosť o tom, že mandatári spoločnosti Pohotovosť s.r.o. v prípadoch,
keď už je zrejmé, že zmluva o úvere sa neplní, navštívia dodatočne dlžníka a tento dodatočne podpisuje
dohody o splnomocnení. Vyslovila pochybnosť, či predmetnú dohodu o splnomocnení ďalšia účastníčka
vôbec podpísala (vzhľadom na charakter písma na zmluve o úvere a dohode o splnomocnení), avšak

aj v prípade, že predmetná dohoda bola podpísaná, táto nemohla plniť účel zastúpenia a pokiaľ
splnomocnenec uzavrel v mene dlžníčky - záložkyne záložnú zmluvu, postupoval v rozpore s jej
záujmami, ktoré mal ochraňovať a postupoval v rozpore s povinnosťami, ktoré mu ustanovuje Občiansky
zákonník.

Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa

§250lanasl.O.s.p.vmedziachavýlučnezdôvodovuvedenýchvodvolanídospelkzáveru,žeodvolanie
nie je dôvodné.

Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 04.06.2013 návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ zo dňa
21.05.2013. Zmluva o zriadení záložného práva bola uzavretá medzi záložným veriteľom - Pohotovosťs.r.o. Bratislava a záložcom G. J., G. I. v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci,
Bratislava. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, XXXX a XXXX nachádzajúce
sa v k.ú. G., okr. G. I.. Podľa čl. II cit. záložnej zmluvy záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie

všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o
úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.07.2012.

Z administratívneho spisu súd zistil, že bola uzavretá dohoda o splnomocnení medzi splnomocniteľkou
G. J. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, pričom názov
splnomocnenca je predtlačený na formulári dohody o splnomocnení. Z predmetnej dohody, ktorá bola

podpísaná splnomocniteľkou dňa 27.11.2012 v Banskej Štiavnici vyplýva, že ďalšia účastníčka „za
účelom naplnenia a hájenia jej záujmov ako splnomocniteľky a na jej žiadosť o bezplatné zastupovanie
pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonávanými v súvislosti so Zmluvou
o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. po prerokovaní a poučení
o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú,
udelila združeniu ProHelp plnomocenstvo na konanie vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia

právnych úkonov vymienených v tejto dohode vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených
práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o.,
ako poskytovateľom úveru“. Z textu dohody o splnomocnení bod 3 vyplýva, že „splnomocniteľ sa
sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť
bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za týmto účelom uzatvára

túto dohodu a udeľuje združeniu plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v
platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v
splnomocniteľom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste
vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere“. V texte
splnomocniteľka vyhlasuje, že „sa sama rozhodla pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s

jej záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jej zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené
prostredníctvom zmluvných sankcií.“ Dohoda o splnomocnení bola zo strany splnomocnenca (združenie
ProHelp) podpísaná dňa 28.11.2012 v Bratislave. Z uvedeného nesporne vyplýva, že splnomocnenec
nebol dňa 27.11.2012 osobne prítomný pri podpise návrhu na uzavretie dohody o splnomocnení
dlžníčkou dňa 27.11.2012 v Banskej Štiavnici. V bode 4 dohody o splnomocnení sú v predtlačených

kolónkach ručne dopísané údaje o nehnuteľnostiach vo vlastníctve splnomocniteľky. Tieto údaje sú
vyplnené evidentne iným druhom písma ako záhlavie predmetnej dohody. Dohoda o splnomocnení bola
zo strany splnomocniteľky podpísaná dňa 27.11.2012, t.j. cca štyri mesiace po podpísaní Zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXX, ktorá bola podpísaná dňa 19.07.2012, ktorá skutočnosť vyplýva z overenej fotokópie
zmluvy o úvere, ktorá je súčasťou administratívneho spisu. Záhlavie dohody o splnomocnení a záhlavie

zmluvy o úvere je vyplnené evidentne rovnakým druhom písma, a to mandatárkou veriteľa Pohotovosť
s.r.o. p. K.. Porovnaním podpisu dlžníčky na zmluve o úvere a na dohode o splnomocnení sú zrejmé
odlišnosti.

Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie odporcu, ktorým zamietol návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností s odôvodnením, že nie sú splnené podmienky vkladu podľa § 31 ods. 1

Katastrálneho zákona. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v odvolaní súd
dospel k záveru, že odporca vydal zákonné rozhodnutie, ak návrh na vklad podľa predloženej zmluvy
o zriadení záložného práva zamietol s odôvodnením, že dohoda o splnomocnení je neplatná a táto
skutočnosť spôsobila aj neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, ktorú v mene záložcu (dlžníčky)
uzatvoril neplatne splnomocnený zástupca. Takýto právny úkon potom nemôže vyvolať účinky na vecné

práva k nehnuteľnostiam zastúpenej.

Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv
k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej
len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka").

Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo

zaniká právo k nehnuteľnostiam.Podľa § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 Katastrálneho zákona),

ktorým je účastník právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo
k nehnuteľnosti (§ 30 ods. 1 Katastrálneho zákona). V zmysle § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona sa
návrh na vklad podáva písomne a podľa § 5 d/ cit. zákona prílohami návrhu na vklad je o.i. aj dohoda o
splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom, pričom podpis splnomocniteľa musí
byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3 cit. zákona.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje

podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a z dôvodov uvedených v odvolaní súd dospel k záveru,
že odporca ako príslušný orgán štátnej správy, v kompetencii ktorého je rozhodnúť o zápisoch práv k
nehnuteľnostiam do katastra, sa pri vydávaní napadnutého rozhodnutia riadil citovanými ustanoveniami

Katastrálneho zákona a postupoval v súlade so zákonom, ak podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona
návrh na vklad zamietol.

Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý
ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné

zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 2 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,
uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo
k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva
nezneužívali na úkor týchto osôb.

Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o plnej

moci. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon medzi splnomocnencom a splnomocniteľom
o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu. Pre jej platnosť sa vyžaduje súlad s ust. § 34 a
nasl. OZ. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä ku vzniku, zmene alebo zániku tých práv a
povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Iba prejavenej vôli v dostupne vnímateľnej
forme možno priznať právnu relevanciu. Konanie subjektu, ktoré tejto definícii nezodpovedá, nemožno

považovať za právny úkon. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je
neplatný.Akniesúsplnenézákladnépodmienky(§37OZ),nemôžeísťoplatnýprávnyúkon.Následkomneplatnosti právneho úkonu je o.i., že nemá právne účinky, t.j. nemá za následok vznik, zmenu alebo
zánik práv alebo povinností. Súd, ako aj iný štátny orgán musí na absolútnu neplatnosť právneho
úkonu prihliadať ex offo. Právny úkon nie je urobený vážne (skutočne), ak konajúci (vôľu prejavujúci)

nechcel svojím prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali.
Výsledkom uzavretia dohody o plnomocenstve je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi.
Navrhovateľom - odvolateľom predloženú dohodu o splnomocnení, ktorá je vyhotovená vo forme
predtlače s vopred vyznačeným splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci,
Bratislava, ako aj s vopred vyznačeným obsahom a predmetom plnomocenstva, v zmysle ktorého

je vopred uvedené zastupovanie splnomocniteľa v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so
spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, ktorá bola splnomocniteľkou podpísaná v Banskej Štiavnici
dňa 27.11.2012, je možné podľa obsahu posúdiť ako návrh na uzatvorenie dohody o plnomocenstve,
keďže z toho, že takto vopred pripravená dohoda bola zo strany vopred vyznačeného splnomocnenca
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava podpísaná v Bratislave až nasledujúci deň t.j.
28.11.2012, vyplýva, že zástupca splnomocnenca ProHelp nebol osobne prítomný pri podpise dohody

v Banskej Štiavnici dňa 27.11.2012. Prejav vôle môže byť právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon
smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom na uzavretie zmluvy môže
byť len taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej strane. Podľa § 45 OZ prejav vôle
pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je
návrh zmluvy urobený v neprítomnosti druhej strany (podpísanie tlačiva - dohody o splnomocnení -

zo strany splnomocniteľky dňom 27.11.2012), preto nepostačuje písomná forma. V takomto prípade
je nevyhnutné, aby konajúci (splnomocniteľ) takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane
(splnomocnencovi) aj adresoval t.j., aby takto písomne prejavenú vôľu splnomocnencovi odoslal, resp.
urobil úkony, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby mohla byť takto prejavená vôľa odoslaná a doručená
či už poverením inej osoby, alebo podaním na pošte, osobným doručením druhej strane, alebo iným

spôsobom. Z predloženej dohody o splnomocnení je nepochybné, že dlžníčka podpísala dohodu o
splnomocnení v neprítomnosti splnomocnenca - ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, pričom
zo skutočnosti, že záhlavie dohody o splnomocnení je vypísané zhodným písmom ako záhlavie zmluvy
o úvere, ktoré vypisovala mandatárka spoločnosti Pohotovosť s.r.o. p. K. vyplýva, že tlačivo dohody
o splnomocnení - návrh na uzavretie dohody o splnomocnení bol dlžníčke predložený mandatárkou

navrhovateľa. Z uvedeného potom logicky vyplýva, že dlžníčka nepoznajúc subjekt ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci, ani jeho štatutárneho zástupcu, nemohla odoslať ňou podpísanú dohodu
o splnomocnení, resp. návrh takejto dohody druhej zmluvnej strane - splnomocnencovi ProHelp. Súd
sa stotožnil so záverom odporcu, ktorý v súvislosti s uzatvorením dohody o splnomocnení konštatoval
porušenie § 22 ods. 2 OZ z dôvodu rozporu záujmov zástupcu a zastúpeného. Skutočnosť, že vopred

pripravené tlačivo s textom dohody o splnomocnení s vopred predtlačeným názvom splnomocnenca
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, bolo podľa zistených okolností uzavretia zmluvy
predložené pravdepodobne pracovníčkou - mandatárkou záložného veriteľa (odvolateľa) p. K., ako aj
ostatné okolnosti uzavretia tejto dohody sú skutočnosťami, ktoré nasvedčujú tomu, že splnomocniteľka
sinemohlasamaslobodnevybraťsvojhozástupcu.Rovnakoobsahpredmetnejdohodyosplnomocnení,

ktorý odporca vyhodnotil s tým, že účelom konania na základe plnomocenstva je zabezpečenie splnenia
splnomocniteľovho (dlžníkovho) záväzku zo zmluvy o úvere, spochybňujú konanie splnomocnenca
v záujme splnomocniteľa. Správny orgán preto správne vyhodnotil dohodu o splnomocnení ako
absolútne neplatnú pre jej rozpor s § 22 ods. 2 OZ. Súd sa nestotožnil s námietkou odvolateľa, že
právny úkon v danom prípade bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Zo samotného

dojednania podmienok obsiahnutých v dohode o splnomocnení vyplýva, že účelom uzavretia dohody o
splnomocnení je sledovanie návratnosti poskytnutého úveru navrhovateľovi, t.j. zástupca koná v záujme
navrhovateľa, čo spochybňuje, resp. vylučuje jeho konanie zároveň v záujme zastúpeného. Navyše
nie je preukázaná ani skutočnosť, v akom rozsahu bola listina - dohoda o splnomocnení v čase jej
podpisu dlžníčkou vypísaná (vzhľadom na zistenú odlišnosť písma uvedeného v záhlaví a v bode 4

predmetnej dohody). Dohoda o splnomocnení bola zachytená do formulárovej - predtlačenej listinnej
podoby, kedy dlžníčka (záložca) nemohla ovplyvniť obsah takejto dohody, a preto jej možnosť, aby
vopred určeného zástupcu, ktorý by za ňu uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil
záujmy splnomocniteľky, jej bola obmedzená, resp. odňatá.

Úlohou súdneho konania je nielen v zmysle § 1 O.s.p. chrániť práva zaručené slovenským právnym

poriadkom, ale aj práva s charakterom úniovým v zmysle zásady lojality (§ 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej
únii) v spojení s rozsudkami Súdneho dvora EÚ.Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice 93/13/EHS sa považuje za nekalú zmluvná podmienka, ktorá nebola
individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Odporca správne v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že ako príslušný správny orgán
podľa osobitných predpisov je povinný realizovať záväzky štátu vyplývajúce zo Smernice Rady 93/13/
EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola premietnutá
do OZ a do zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Súčasne v odôvodnení svojho rozhodnutia
správne poukázal aj na ustálenú judikatúru súdov SR v súvislosti s uvedenou problematikou uzatvárania
úverových zmlúv a dohôd o splnomocnení spoločnosťou Pohotovosť s.r.o..

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Vpreskúmavanomprípademásúdzato,ženaprejednávanýprípadjepotrebnéaplikovaťajustanovenia
§§ 52-54 OZ. Z textu dohody o splnomocnení vyplýva, že bola uzatvorená v súvislosti so zmluvou o
úvere, ktorú uzatvorila dlžníčka so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. (bod 1 dohody) a plnomocenstvo
bolo udelené na uzatvorenie záložnej zmluvy ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho
záväzku zo zmluvy o úvere (bod 3 dohody). Z uvedeného je zrejmé, že dohoda o splnomocnení

bola súčasťou tzv. „úverového balíka“. Je nepochybné, že zmluva o úvere má povahu spotrebiteľskej
zmluvy v zmysle § 52 a nasl. OZ, preto aj súvisiacu dohodu o splnomocnení je potrebné podriadiť
pod režim ochrany spotrebiteľa a je potrebné zaoberať sa tým, či takáto dohoda nevykazuje znaky
neprijateľných podmienok uvedených v § 53 ods. 1 OZ. Dohoda o splnomocnení, ako aj zmluva o
zriadení záložného práva, má vo vzťahu k zmluve o úvere subsidiárny a akcesorický vzťah, keďže ich

existencia je vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľa, potrebou zabezpečenia zmluvy o úvere. V
takomto prípade je na mieste postup v súlade s právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 52 a nasl. OZ,
ako aj Smernicou 93/13/EHS, keď v podstate prihliadol aj na nekalý charakter zmluvnej podmienky v
spotrebiteľskej zmluve. Dohoda o splnomocnení nebola riadne uzatvorená aj pre rozpor s § 53 ods. 1
OZ, keďže bola napísaná vo forme predtlače (formulára), v ktorej bol už splnomocnenec vopred vpísaný

a dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody. V tom, že dlžníčke bola odňatá možnosť
zvoliť si zástupcu, ktorého by si sama vybrala, ktorú skutočnosť konštatoval odporca v odôvodnení
svojho rozhodnutia, možno vidieť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Keďže vopred pripravená dohoda o splnomocnení bola predložená dlžníčke
formou pripraveného formulára pravdepodobne mandatárkou veriteľa, ktorá skutočnosť vyplýva zrozhodovacej činnosti odporcu i súdu, nejedná sa ani o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku,
čo má za následok výluku spod súdnej kontroly. Dohodu o splnomocnení, podľa ktorej mal dlžníčku
zastupovať jej vopred určený zástupca, mimo jej slobodnú voľbu, je potrebné považovať za neprijateľnú

(nekalú) zmluvnú podmienku, a teda za absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5 OZ. Z uvedeného vyplýva,
že zástupca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci nemohol ani z uvedeného dôvodu platne
uzavrieť záložnú zmluvu v mene splnomocniteľky. Z uvedených dôvodov záver správneho orgánu o
splnení podmienok na zamietnutie návrhu na vklad takejto záložnej zmluvy je v súlade s § 31 ods. 1
a 3 Katastrálneho zákona.

Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR napr.
rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžo/17/2007 (R 42/2008), sp. zn. 1Sžr/37/2012 zo dňa 10.07.2012, sp. zn.
10Sžr/136/2012 zo dňa 15.03.2013 a sp. zn. 1Sžr/135/2012 zo dňa 11.06.2013.

Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukázal aj na ďalšie dôvody, pre ktoré by mal byť vklad povolený, je
potrebné uviesť, že pokiaľ by aj ďalšie odvolacie dôvody boli relevantné, nie je možné na ne prihliadnuť
v tom zmysle, že by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver odporcu

o nutnosti zamietnuť návrh na vklad v dôsledku neplatnej dohody o splnomocnení a na základe takto
neplatného plnomocenstva uzatvorenej neplatnej záložnej zmluvy je správny. Záver odporcu o nutnosti
zamietnuť návrh na vklad z tohto dôvodu nemôže zvrátiť ďalšia argumentácia, podľa ktorej by vklad mal
byť povolený, pretože postačuje čo i len jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad a už takýto
jediný dôvod spôsobuje, že vklad nemôže byť povolený. Súd preto ďalšie odvolacie námietky uvádzané

v odvolaní nepovažoval za relevantné a schopné privodiť pre odvolateľa iné rozhodnutie, než k akému
dospel odporca. Súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá
nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide
o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument
(Georgidias vs. Grécko z 29.05.1997, Higgis vs. Francúzsko z 19.02.1998). Súd rovnako poukazuje na

Uznesenie Ústavného súdu SR č. III.ÚS 237/2012 zo dňa 13.06.2012. Za podstatné pre rozhodnutie
v tejto veci súd považuje skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je neplatnou, preto nemohol vzniknúť
ani posudzovaný titul vo vkladovom konaní - zmluva o zriadení záložného práva - uzatvorený neplatne
splnomocneným zástupcom a výsledkom tohto konštatovania je záver o nutnosti zamietnuť návrh na
vklad podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona pre nesplnenie posudzovaných podmienok pre povolenie

vkladu v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Navyše niektoré odvolacie dôvody nekorešpondujú s
dôvodmi uvedenými odporcom v odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Súd sa z uvedených dôvodov
v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobnejšie nezaoberal ďalšími odvolateľom uvedenými odvolacími
argumentmi.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250q

ods. 2 O.s.p. potvrdil, keďže napadnuté rozhodnutie považoval za vydané v súlade so zákonom.

Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, a preto mu nevzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k
ods. 1 O.s.p.. Z uvedeného dôvodu súd navrhovateľovi - odvolateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa zák. č. 71/1992 Zb.
vo výške 35,- Eur stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov v položke 10 písm. b/, nakoľko je

poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol
úspešný (§ 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie podané v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.