Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Komárno

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Júlia Henteková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/162/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211210086
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4211210086.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobkyne : E. I., L.. Y., I.. XX.X.XXXX, G. Z. N., L. Č.. XXXX/X, v

konaní zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Blažek s.r.o., so sídlom Komárno, Pohraničná
ul.č.4, IČO: 36721123,2843/37, proti žalovaným : X) G. Y., I.. XX.X.XXXX G. Z. O. W., J. U..Č.. XXX/XX F.
X) F. K., L.. M., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. N., Z. U..Č.. XXXX/X, obaja v konaní zastúpení V.. R. O., G. Z. N.,
L.T. U..Č..XXXX/XX, o určenie neplatnosti právneho úkonu, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
O trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou došlou súdu 14.6.2011 domáhala určenia, že kúpna zmluva, ktorej predmetom
sú nehnuteľnosti vedené Správou katastra N. I. Y. Č.. XXXX B. N.. Ú.. N., B. L.. „. F. B.. Č.. XXXXX/XX

- E. B. F. I. T. O. XXX W. F. L. X. M.. Č.. XXXX , ktorú podpísala dňa 23.3.2011 je neplatná.

Žalobuodôvodnilatým,žesarozhodlasvojrodinnýdomvN.I.L.U.predať,pretosaobrátilanamaklérku
W. Ő., aby jej v tom pomohla. Ona na ňu v novembri alebo decembri 2010 kontaktovala žalovaných,
ktorí javili záujem o jej nehnuteľnosť. Dňa 10.2.2011 uzavreli kúpnu zmluvu, ktorou odpredala žalovaným
vyššie uvedenú nehnuteľnosť za dohodnutú kúpnu cenu 51.500,- Eur. Kúpna cena mala byť uhradená
z úveru poskytnutého žalovaným O. M., F..M... Nakoľko na jej dom už bola nariadená dražba, úverom

bol zaťažený rodinný dom rodičov žalovaného 1), na ktorý však banka úver vo výške dohodnutej kúpnej
ceny neodsúhlasila. V Zmluve sa dohodli tak, že návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra podá
ona dňom úhrady celej výšky kúpnej ceny, ktorá jej v celosti doposiaľ zaplatená nebola. V marci 2011
ju vyhľadali žalovaní s tým, že do banky potrebujú jednu „pro forma“ zmluvu na čerpanie finančných
prostriedkov, kde je uvedená kúpna cena 44.223,- Eur. Následne sa dozvedela, že žalovaní túto druhú
kúpnu zmluvu spolu s návrhom na vklad vlastníckeho práva, ktorý ona nepodpísala, podali na Správu
katastra N.. Predmetná kúpna zmluva však nebola v súlade s jej vôľou, preto podala na žalovaných

trestné oznámenie z dôvodu spáchania podvodu (trestné stíhanie bolo zastavené uznesením OR PZ
N. Č.:T.-XXX/OEK-N.-XXXX-N. E. X.F. XX.X.XXXX). Od kúpnej zmluvy uzavretej 10.2.2011 žiadny z
účastníkov zmluvy neodstúpil, ani neučinil relevantný krok, aby táto stratila účinnosť, preto stále je
platná. Dňa 4.2.2014 podala na T. Ú. N. návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra na základe zmluvy
uzavretej dňa 10.2.2011 (O.-XXX/XX).

Žalovaní so žalobou nesúhlasili, žiadali ju zamietnuť. Zhodne uviedli, že zodpovedá pravde, že sa so

žalobkyňou dohodli na kúpe jej nehnuteľnosti za 51.500,- Eur . Na vyplatenie kúpnej ceny chceli brať
úver, ktorým by zaťažili predmet kúpy. Kvôli vyhlásenej dražbe to bolo nemožné, preto úver začali
vybavovať na dom rodičov žalovaného 1). Na ich nehnuteľnosť peňažný ústav prisľúbil úver iba v sume
42.000,- Eur, preto vyhľadali žalobkyňu s tým, že za jej nehnuteľnosť môžu dať iba 44.223,- Eur, z ktorejsumy sa zaplatí jej dlžoba u Č. (XX.XXX,XX S. + X.XXX,XX S.), preddavok kúpnej ceny jej vyplatili v
sume 2.300,- Eur dňa 16.3.2011 a zvyšných 4.352,84 Eur poukázali na jej účet dňa 24-ho alebo 25-
ho marca 2011. Žalobkyňa so znížením kúpnej ceny súhlasila z dôvodu, že na jej nehnuteľnosť bola

vypísaná dražba na 29.3.2011. W. Ő., ktorá im vybavovala kúpu, uisťovala ich, že podpísaním novej
kúpnejzmluvysazrušujepredchádzajúcazmluva.Žalovanáv2)radekuvedenýmdodala,žezodpovedá
pravde, že pri podpísaní kúpnej zmluvy dňa 23.3.2011 sa so žalovanou pohádala, avšak nie z dôvodu,
že nechcela pristúpiť ku zmluve s nižšou kúpnou cenou, ako to ona tvrdí, ale preto, že odmietala potvrdiť
svojim podpisom prevzatie zálohy 2.300,- Eur. Prvá kúpna zmluva bola vyhotovená W. Ő.M., druhá

spoločnosťou L., ktorá im vybavovala úver v banke.

Súd vykonal vo veci dokazovanie okrem výsluchu účastníkov konania aj Y. Č.. XXXX B. N..Ú.. N.,
kúpnymi zmluvami z 10.2.2011 a 23.3.2011, Zmluvou o budúcej zmluve z 12.1.2011, výsluchom svedkov
W. Ő., B. Z., O. O.M., X. I., Zmluvou o spotrebnom úvere uzavretou medzi žalovanými a O. M., F..M.. dňa
17.2.2011, znaleckým posudkom B..B.. S. M. Č.. XX/XXXX, spisom Správy katastra N. Č.. O.-XXXX/

XXXX a Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície N. Č.. Č.:T.-XXX/OEK-N.-
XXXX. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci :

Žalobkyňa ako predávajúca a žalovaní ako kupujúci uzatvorili tri zmluvy, predmetom ktorej je
nehnuteľnosť vedená katastrálnym odborom Okresného úradu N. I. Y. Č..XXXX B. N.. Ú.. N., B. L. „.

F. B..Č.. XXXXX/XX - E. B. F. I. T. O. XXX W. F. L. X. M..Č.. XXXX, O.Ý. F. M. I. B. Č.. XXXXX/XX vo
výlučnom vlastníctve žalobkyne. Dňa 12.1.2011 uzavreli Zmluvu o budúcej zmluve, v ktorej sa dohodli
na kúpnej cene 50.000,- Eur. Dňa 10.2.2011 uzavreli Kúpnu zmluvu, ktorou predmetnú nehnuteľnosť
žalovaní kupovali do podielového spoluvlastníctva, každý vo veľkosti 1 z celku. V článku III. kúpnej
zmluvy dohodli kúpnu cenu sumou 51.500,- Eur, ktorá mala byť vyplatená nasledovne: Prvá splátka

vo výške 42.500,- Eur bezhotovostným bankovým prevodom z úveru poskytnutého kupujúcim bankou
O. M., F..M.. Z. najneskôr do 14 dní odo dňa podpisu kúpnej zmluvy (zahŕňa platby na uhradenie dlhu
predávajúcej v sume 36.360,23 Eur O. Č., F..M. na účet č.XXXXXXXXXX/XXXX, čiastka 1.420,36 Eur
úroky z omeškania O. Č., F..M.. I. Ú. Č.. XXXXX-XXXXXXXXX/XXXX, O. XXXXXXXXXX a čiastka
4.719,41 Eur na účet predávajúcej č. XXXXXXX/XXXX). Druhá časť kúpnej ceny vo výške 9.000,- Eur

mala byť uhradená na účet predávajúcej č. XXXXXXX/XXXX najneskôr do 31.3.2011. V článku IV. sa
zmluvné strany dohodli, že návrh na vklad vlastníckeho práva k predmetu prevodu podľa tejto zmluvy do
príslušného katastra nehnuteľností v prospech kupujúcich podá predávajúca dňom úhrady celej výšky
kúpnejceny.KúpnuzmluvupredávajúcapodpísalanamatrikeW.N.napiatichvyhotoveniach. Jejpodpis
je osvedčený v knihe na osvedčovanie pod poradovým č. XXX/XXXX. Dňa 23.3.2011 bol overený

podpis žalobkyne na matrike vo dvoch vyhotoveniach pod č. XXX/XXXX na kúpnej zmluve, ktorá nie
je opatrená dátum. Predmetom zmluvy bola tá istá nehnuteľnosť s tou podstatnou zmenou, že kúpna
cena bola nižšia, 44.223,- Eur a nebol dohodnutý deň splatnosť kúpnej ceny. Kúpna zmluva znejúca
na kúpnu cenu 44.223,- Eur bola kupujúcimi odovzdaná Správe katastra N. spolu s návrhom zo dňa
23.3.2011 na vklad vlastníckeho práva do katastra. Je vedená pod č. O.-XXXX/XX. Uznesením Správy

katastra N. zo dňa 20.6.2011 bolo konanie o návrhu na vklad prerušené, nakoľko sa začalo konanie o
predbežnej otázke podľa § 31a písm.a) zákona č.162/1995 Z.z.

Žalobkyňa v žalobe uviedla, že druhú kúpnu zmluvu podpísala dňa 23.3.2011 bez prečítania v jednom
vyhotovení, nakoľko žalovaní ju uisťovali, že ide len o formálnu zmluvu. Na pojednávaní dňa 28.10.2011

vypovedala, že zmluvu s nižšou kúpnou cenou nechcela podpísať, kvôli tomuto sa aj pohádala so
žalovanou v 2) rade, ktorá jej povedala, že pokiaľ zmluvu nepodpíše, tak jej nehnuteľnosť ide na dražbu.

Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o. na vymáhanie pohľadávky oprávneného, Č., F..M.. od
povinnej, t.j. žalobkyne vyhlásila dobrovoľnú dražbu predajom nehnuteľnosti povinnej tvoriacej predmet

kúpnej zmluvy, na Notárskom úrade V.. R. Z. dňa 29.3.2011 o 11,00 hodine za najnižšie podanie 51.300,-
Eur. Dražba sa nekonala pre uhradenie pohľadávky oprávneného zo spotrebného úveru poskytnutého
žalovaným spoločnosťou O. M., F..M.. na základe Zmluvy o spotrebnom úvere č. XXXXXX zo dňa
17.2.2011.

Svedkyňa W. Ő. vypovedala, že od roku 2006 do konca marca 2011 mala živnosť na sprostredkovanie
kúpy a predaja nehnuteľností. V roku 2010 sa na ňu obrátila žalobkyňa s prosbou o sprostredkovanie
predaja rodinného domu v N., I. L. U..Č.. X. Vážny záujem o jej nehnuteľnosť prejavili žalovaní, s ktorými
sa žalobkyňa dohodla na kúpnej cene 52.500,- Eur s tým, že kúpna cena bude vyplatená z úveru odbanky. V tom čase žalobkyni už hrozila exekúcia, preto spustila z kúpnej ceny 1.000,- Eur. Začiatkom
februára 2011 žalobkyňa ju vyhľadala a predložila jej k nahliadnutiu kúpnu zmluvu a návrh na vklad do
katastrazaobstaranúžalovanýmistým,žetútozmluvupotrebujúžalovanípredložiť bankekúveru.Hneď

si všimla, že v zmluve je kúpna cena nehnuteľnosti nižšia skoro o 10.000,- Eur. Upozornila žalobkyňu,
aby zmluvu nepodpísala, pretože nemôže vedieť na aký účel ju chcú žalovaní použiť. Vtedy ešte zmluva
nikým nebola podpísaná. Následne z poverenia žalobkyne vyhotovila kúpnu zmluvu na kúpnu cenu
51.500,- Eur v 5 exemplároch. Po podpísaní zmluvy účastníkmi a overení podpisu predávajúcej jedno
vyhotovenie vydala žalovanej 2), aby ju mohla predložiť banke k žiadosti o úver. Ostatné exempláre

ostali u nej, odovzdala ich žalobkyni až v septembri 2011. Nakoľko vedela, že sa blíži deň dražby a
kupujúci mali vyplatiť prvú časť kúpnej ceny do 31.3.2011, urgovala žalovaných, aby podnikli patričné
kroky k získaniu úveru. V marci 2011 ju vyhľadala žalovaná 2) s tým, že už majú úver vybavený, ale
potrebujú pre peňažný ústav takú zmluvu, v ktorej kúpna cena bude totožná s výškou úveru, ktorý
majú dostať od O.. Požiadala ju, aby zo svojho počítača vytlačila kúpnu zmluvu, ktorú jej preposlala
spoločnosť K. vybavujúca im úver. Zmluvu so súhlasom žalobkyne vytlačila v jednom vyhotovení a

odovzdala ju žalovanej 2) bez návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra, nakoľko spomínaná
zmluva mala slúžiť iba pre banku. Za jej prítomnosti koncom marca 2011 žalovaná 2) vyplatila žalobkyni
2.300,- Eur. Na dotaz čo bude s chýbajúcimi 7.000,- eurami, žalovaná odpovedala, že aj to vyplatia, ale
zatiaľ sa nedostala k peniazom, ktoré má v depozite. Viackrát ju žalovaní nekontaktovali, od žalobkyne
vie, že zvyšná časť kúpnej ceny jej vyplatená nebola. Svedkyňa bola vypočutá aj políciou vo veci

trestného oznámenia žalobkyne. Dňa 1.6.2011 pred vyšetrovateľom vypovedala, že pravdepodobne
pôjde o podvod, nakoľko žalobkyňa jej tvrdila, že ona nič nepodpisovala a nevie ako sa to mohlo stať, že
na kataster boli odovzdané kúpna zmluva a návrh na vklad do katastra, o čom obe ani nevedeli. Výpoveď
svedkyne súd nepovažoval za vierohodnú vzhľadom na protirečenia v jej prednesoch učinených pred
súdom a pred vyšetrovateľom.

Svedok B. Z. uviedol, že do apríla 2011 bol vedúcim pracovníkom spoločnosti K. J. Q. M..L..T.. Úzko
spolupracoval s peňažnými ústavmi, preto na požiadanie žalovaných im vybavoval úver na kúpu
nehnuteľnosti, na ktorú bola vyhlásená dražba. Chceli si brať úver vo výške 51.500,- Eur, avšak banka
im schválila iba 49.500,- Eur, z ktorej bola vyplatená dlžoba žalobkyne voči Č. deň pred dražbou, aby

sa dražba nekonala.

Svedok O. O. potvrdil, že žalovaným pomáhal pri vybavovaní úveru od O., F..M.. vo výške 51.500,-
Eur na kúpu nehnuteľnosti. Úver im bol schválený iba vo výške asi 49.000,- Eur. Žalobkyňa predaj
svojej nehnuteľnosti vybavovala cez nejakú maklérku menom W.. O vyhotovenie kúpnej zmluvy ho

požiadali žalovaní. Kúpnu zmluvu viackrát prepracoval na žiadosť spomínanej maklérky, avšak každú
verziu zmluvy u neho prečítali všetci traja účastníci kúpnej zmluvy, aj pani W.. Tvrdil, že návrh na vklad
vlastníckeho práva do katastra tak žalobkyňa, ako aj žalovaní podpísali pred ním v jeho kancelárii. Toto
tvrdenie svedka bolo vykonaným dokazovaním vyvrátené (znaleckým posudkom a overovacou doložkou
matriky).

X. I., dcéra žalobkyne ako svedkyňa uviedla, že bola prítomná, keď jej matku vyhľadali žalovaní s tým,
že má podpísať kúpnu zmluvu, v ktorej kúpna cena bola o 9.000,- Eur nižšia, než suma, na ktorej
sa účastníci dohodli. Povedali jej, že zmluva, ktorú uzavreli na kúpnu cenu 51.500,- Eur z nejakého
dôvodu banke nevyhovuje, že zmluvu s nižšou kúpnou cenou potrebujú iba pre účely hypotekárneho

úveru. Vtedy žalobkyňa zmluvu nepodpísala. Ona vyhľadala so zmluvou svoju známu, právničku, ktorá
jej poradila, aby jej matka takúto zmluvu nepodpísala. Nakoniec žalobkyňa na naliehanie žalovaných,
ktorí ju ale ubezpečovali, že pre nich bude platiť prvá zmluva, predsa podpísala kúpnu zmluvu s nižšou
kúpnou cenou. Žalovaní aj pred ňou ju ubezpečovali, že kúpna cena 51.500,- Eur platí a peniaze
dostane. Na výpoveď tejto svedkyne až na to, že odhovárala žalobkyňu od uvedenej zmluvy, súd pre

blízky príbuzenský vzťah so žalobkyňou a pre záujem na výsledku sporu neprihliadol.

Nakoľko žalobkyňa popierala podpísanie návrhu na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností a na
kataster bol podaný návrh aj s podpisom predávajúcej, o ktorom svedok O. O. tvrdil, že ho pred
ním podpísala žalobkyňa vlastnou rukou, súd na posúdenie pravosti jej podpisu nariadil znalecké

dokazovanie znalkyňou v odbore písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo, B..B. S. M., ktorá v posudku
Č.. XX/XXXX vyslovila záver, že podpis na návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra - O. XXXX/
XXXX zo dňa 23.3.2011 nie je vlastnoručným podpisom žalobkyne.Na základe kúpnej zmluvy vznikne záväzkový právny vzťah medzi predávajúcim a kupujúcim, ktorého
účelom je prevod vlastníckeho práva na kupujúceho. Na vznik kúpnej zmluvy je potrebné, aby sa jeho
účastníci dohodli na predmete kúpy a kúpnej cene. Písomnú formu zákon vyžaduje v prípade zmluvy

o prevode nehnuteľnosti. Na výške kúpnej ceny alebo spôsobe jej dodatočného určenia sa musia
zmluvné strany dohodnúť v rámci rokovania o uzavretí kúpnej zmluvy. V opačnom prípade je kúpna
zmluva absolútne neplatná. Kúpna cena by mala zodpovedať cene veci. Výška kúpnej ceny sa určuje
dohodou, pokiaľ zmluvná voľnosť nie je obmedzená právnym predpisom. Vecnoprávne účinky kúpnej
zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a prechod vlastníctva na kupujúceho nastávajú

až právoplatnosťou vkladu do katastra nehnuteľnosti v zmysle ustanovenia § 133 ods.2 Občianskeho
zákonníka v spojitosti s § 28 Zákona č. 162/1995 o katastri nehnuteľnosti.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Súd bol toho názoru, že naliehavý právny záujem žalobkyne na tomto spore je daný tým, že v prípade
neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy môže byť odvkladovaná kúpna zmluva zo dňa 10.2.2011, podľa
ktorej má nárok na kúpnu cenu 51.500,- Eur namiesto 44.223 Eur.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou

alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa § 37 ods.1-3 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne, inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods. 1 citovaného zákona, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon,
alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení §-
ov 49a, 140, 145 ods.1, 479, 589, 701 ods.1 a 741b ods.2 považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ

sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže
dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
dohoda účastníkov (§40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzný m právnym predpisom o
cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom
dotknutý, neplatnosti dovolá.

Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa § 120 ods. 1,4 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd je povinný okrem
vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť najneskôr do

vyhláseniauznesenia,ktorýmsakončídokazovanieavoveciach,vktorýchsanenariaďujepojednávanie
(§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a
označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len
za podmienok uvedených v § 205a.

Dôkazné bremeno podľa § 120 ods.1 O.s.p. v tomto konaní zaťažuje žalobkyňu, pod čím sa rozumie
zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z vykonaného dokazovania. Je
vecou účastníkov, aby sa o svoje práva starali a pokiaľ sa stane, že účastníkom produkovaný dôkaz
nesvedčí o jeho skutkových tvrdeniach, v spore podľahne.Tvrdenie žalobkyne, že pri podpise Kúpnej zmluvy dňa 23.3.2011 bola uvedená do omylu vykonaným
dokazovaním súd mal za vyvrátené výpoveďami samotnej žalobkyne a jej dcéry, X. I.. Obe potvrdili, že

žalobkyni bol známy obsah kúpnej zmluvy tvoriacej predmet konania, bola uzrozumená s kúpnou cenou
44.223,- Eur. Kúpnu zmluvu podpísala na Mestskom úrade O. N., k podpísaniu listiny nebola fyzicky,
ani psychicky prinútená. Pristúpila k nej i napriek výslovnému upozorneniu dcéry a W. Ő.. S veľkou
pravdepodobnosťou spustila z kúpnej ceny, aby takto zabránila dražbe nehnuteľnosti, ktorá sa mala
uskutočniť 29.3.2011. Konala v obave, že jej nehnuteľnosť môže byť predaná na dražbe za podstatne

nižšiu cenu a jej dlžoby voči Č., F..M.. nebudú uhradené. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie
§ 20 ods.10 Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého ak nebolo urobené
najnižšie podanie, zníži licitátor najnižšie podanie o čiastku dohodnutú v zmluve o vykonaní dražby.
Pristúpenie žalobkyne ku kúpnej zmluve s nižšou kúpnou cenou potvrdzuje aj to, že zálohu v sume
2.300,-Eurprevzalaodžalovanýchdňa16.3.2011,sumu4.352,83Eurdňa23.3.2013vsúladesčlánkom
III. Kúpnej zmluvy ňou podpísanej 23.3.2011 a čiastky 36.360,23 Eur a 1.420,36 Eur boli prevedené v

prospech účtu vedeného O. Č., F..M.. na uspokojenie pohľadávky peňažného ústavu. Kúpna zmluva má
všetky zákonom predpísané náležitosti, je uzavretá v písomnej forme, je určitá a zrozumiteľná, svojim
obsahom, ani účelom neodporuje zákonu, neobchádza ho, ani sa neprieči dobrým mravom. Obsahuje
skutočnú, vážnu a slobodnú vôľu účastníkov zmluvy, ktorí sú spôsobilí na takýto právny úkon.

V neprospech žalovaných svedčí skutočnosť, že návrh na vklad vlastníckeho práva za žalobkyňu
nepodpísala predávajúca, ale neznáma osoba, zrejme za asistencie kupujúcich alebo niektorého z
nich, avšak takýto návrh je oprávnený podať ktorýkoľvek účastník kúpnej zmluvy. Chýbajúci podpis
predávajúceho nemá za následok prerušenie konania alebo zamietnutie návrhu na vklad katastrálnym
odborom.

Nakoľko tvrdenie žalobkyne, že bola žalovanými uvedená do omylu, alebo že by konala v tiesni, či pod
nátlakom, vykonaným dokazovaním preukázané nebolo, súd s poukazom na opísaný skutkový stav
žalobu ako neopodstatnenú zamietol.

O trovách konania súd rozhodne podľa § 151 ods.3 O.s.p. do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods.1-3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykoval navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené
(§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.
.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.