Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. marec 2014

Súd: Okresný súd Žiar n/H
Spisová značka: 7C/16/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413203188
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr.Peter Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2014:6413203188.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom na pojednávaní konanom dňa 04.03.2014 pred samosudcom JUDr.

Petrom Lukáčom v právnej veci navrhovateľa R.. T. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., U. Č.. XXX/
XXX, proti odporkyni V. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. Č.. XX, XXX XX F. Š., o návrhu na zrušenie
vyživovacej povinnosti voči plnoletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti voči odporkyni z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 12.03.2013, doručeným Okresnému súdu v Žiari nad
Hronom dňa 13.03.2013 domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti k odporkyni. Svoj návrh zdôvodnil
skutočnosťou, že odporkyňa počas obdobia minimálne 10 rokov neprejavuje voči navrhovateľovi

primeranú úctu, nerešpektuje tohto ako prirodzeného rodiča, nestretáva sa s navrhovateľom, resp.
neprimeraným spôsobom sa na adresu navrhovateľa verbálne vyjadruje. Navrhovateľ v návrhu uviedol,
že odporkyňa týmto svojim konaním porušuje Ustanovenie § 43 ods. 2 Zákona o rodine a teda výživné,
ktoré bolo pôvodne určené Rozhodnutiami Okresného súdu Banská Bystrica, resp. Okresného súdu
Žiar nad Hronom sa javí ako výživné priznané v rozpore s Ustanovením § 75 ods. 2 Zákona o rodine. Z
hore uvedených dôvodov žiadal navrhovateľ návrhom vyživovaciu povinnosť voči odporkyni zrušiť.

Odporkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 04.03.2014 žiadala návrh navrhovateľa
ako nedôvodný zamietnuť. Uviedla okolnosť, že naďalej sa formou štúdia na Strednej umeleckej škole

pripravuje na svoje ďalšie zamestnanie, nakoľko sa jedná o formu štúdia dennú, nemá možnosť
privyrábať si a tým zabezpečiť finančné prostriedky na krytie potrieb v súvislosti so školným, ošatným
a stravným. Zároveň poprela okolnosť, že by sa voči navrhovateľovi správala tým spôsobom ako
tento uviedol vo svojej výpovedi, resp. v písomne podanom návrhu. Pripustila, že pokiaľ je voči osobe
navrhovateľa chladná, je to zapríčinené dlhodobým samotným správaním u navrhovateľa, ktorý sa
nelichotivým spôsobom vyjadroval tak o odporkyni, ako i celej jej rodine. Zároveň uviedla skutočnosť, že
napriek výške ustálenej vyživovacej povinnosti v sume cca. 70 € mesačne, navrhovateľ voči odporkyni

má i v súčasnej dobe zameškané výživné minimálne vo výške á 700 € a to napriek okolnosti, že má
vedomosť o adrese trvalého pobytu odporkyne, resp. adrese školy, ktorú táto navštevuje, resp. má
vedomosť o čísle účtu v bankovej inštitúcii, kde je nutné vyživovaciu povinnosť hradiť.

Dokazovaním prevedeným na pojednávaní, výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s
pripojeným písomným dôkazným materiálom mal súd preukázané, že navrhovateľ je prirodzenýmotcom odporkyne. Odporkyňa je dieťa narodené z bývalého manželstva navrhovateľa, s manželkou,
ktoré bolo Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. XXC XXX/XX-XX zo dňa 22.06.1999
rozvedené. Rozvodový rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.08.1999. V tom čase maloletá

odporkyňa bola zverená do výchovy a opatery matky a navrhovateľovi bola stanovená vyživovacia
povinnosť v sume 1.200,- Sk. O výške vyživovacej povinnosti bolo naposledy meritórne rozhodované
Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. XP XXX/XX-XX zo dňa 30.11.2006, kedy bola
výška vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporkyni ustálená na sumu 2.200,- Sk (vtedy platná
mena). Od tejto doby k meritórnej zmene výšky vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporkyni

nedošlo. Navrhovateľ je v súčasnej dobe samostatne zárobkovo činná osoba. Vzhľadom na obsah
žaloby súd v tomto konaní neskúmal osobné a majetkové pomery navrhovateľa, ako SZČO. Z potvrdenia
o návšteve školy vyplynula pre súd okolnosť, že odporkyňa je v súčasnej dobe žiačkou IV. Súkromného
konzervatória E., so sídlom F. Č.. X, F., pričom štúdium na Súkromnom konzervatóriu trvá 6 rokov.
Vzhľadom na právnu kvalifikáciu žaloby súd ani u odporkyne neskúmal jej osobné a majetkové pomery.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Vzhľadom na dikciu zákona zákonodarca v Ustanovení § 62 ods. 1 Zákona o rodine, kogentne stanovuje
obdobie trvania povinnosti prirodzeného rodiča maloletého dieťaťa prispievať na výživu dieťaťa a jeho
zánik kladie do obdobia, kedy dieťa nadobudlo schopnosť samé sa živiť. Kedy nastane takýto právny
stav závisí od samotných okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane

dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu,
odôvodneného záujmy a potreby, majetkové pomery a podobne.

Podľa § 43 ods. 2 Zákona o rodine, dieťa je povinné svojim rodičom prejavovať primeranú úctu a
rešpektovať ich.

I keď zákonodarca v hore uvedenom Ustanovení § 43 ods. 2 Zákona o rodine stanovuje určitú

odporúčanú povinnosť správania dieťaťa voči svojim rodičom, v žiadnom prípade nie je možné
konštatovať, že by porušenie tejto stanovenej povinnosti sankcionoval zánikom povinnosti rodiča
prispievať na dieťa, či už maloleté alebo plnoleté výživným.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi.
To neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Ustanovenia § 75 a nasledujúcich Zákona o rodine boli zakotvené do druhej hlavy Zákona o rodine
pod spoločné ustanovenia. Už zo samotnej tejto skutočnosti vyplýva okolnosť, že ich nie je možné
aplikovať automaticky a ich aplikácia eventuálne v prejednávanej veci závisí od posúdenia konkrétneho

prípadu. Z prevedeného dokazovania, výsluchu účastníkov konania súd nemá preukázaný žiadnym
spôsobom dôvod, ktorý by v danom prípade porušoval dobré mravy a bol by eventuálne dôvodom
pre postup súdu podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Nárok odporkyne na výživné od navrhovateľa
vyplýva zo samotného Ustanovenia § 62 Zákona o rodine. Samotnú okolnosť, že medzi odporkyňou
a navrhovateľom sú určitým spôsobom narušené vzťahy, nemožno kvalifikovať pri určení vyživovacej

povinnosti ako porušenie dobrého mravu. Odporkyňa je vzhľadom na formu štúdia a prípravu na ďalšie
zamestnanie formou štúdia odkázaná na výživné od prirodzených rodičov. Pri eventuálnom vyhovení
samotnému návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti by naopak u odporkyne mohlo dôjsť k ohrozeniu
samotného štúdia, resp. jej existencie. Z rozhodnutia o priznaní výživného navrhovateľa voči odporkyni
a trvanie vyživovacej povinnosti v žiadnom prípade teda nie je možné klasifikovať ako konanie v rozpore

s dobrými mravmi. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný v
plnom rozsahu zamietol.Odporkyňa bola v konaní v plnom rozsahu úspešná, trovy konania si neuplatnila, súd preto rozhodol, že
žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní či mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti),
ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.