Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. február 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 7C/69/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811206756
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danka Lauková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3811206756.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Dankou Laukovou v právnej veci navrhovateľov: 1/ Q. Y., nar.

XX.X.XXXX, bytom J., P. č. XXX, 2/ X. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom J., P. č. XXX, 3/ Q. S., nar. XX.X.XXXX,
bytom J., P. č. XXX, zastúpení JUDr. Jaroslavom Hujíkom, advokátom, ul. Hviezdoslavova č. 3, Prievidza
proti odporcom: 1/ AVET-C, spol. s r.o., Košťany nad Turcom č. 348, IČO: 31 607 438, zastúpený JUDr.
Jaroslavom Kevickým, advokátom, ul. P. Mudroňa č. 45, Martin, 2/ KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s.,
Vienna Insurance Group, ul. Štefanovičova č. 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 30 000,- eur,
takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v 1 a 2 rade sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľke v 1 rade 17.000,- eur, a to

v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporcovia v 1 a 2 rade sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi v 2 rade 4.500,- eur, a to
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporcovia v 1 a 2 rade sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľke v 3 rade 4.500,- eur, a to v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

Plnením jedného z odporcov z a n i k á v rozsahu plnenia povinnosť druhého odporcu.

O trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka v 1 rade návrhom zo dňa 29.4.2011, podaným prostredníctvom právneho zástupcu
domáhala sa proti odporcom v 1 a 2 rade zaplatenia 20 000,- eur, navrhovateľ v 2 rade zaplatenie

5.000,- eur a navrhovateľka v 3 rade zaplatenia 5.000,- eur.

Návrh odôvodnili tým, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 1T 66/2010-261 zo dňa 15.4.2010 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín č. k. 2To 72/2010-268 zo dňa 7.10.2010 bol zamestnanec
odporcu v 1 rade Q. F. uznaný za vinného zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2
Trestného zákona na tom skutkovom základe, že ako vodič motorového vozidla značky Mercedes
Benz 818L, EČ:MT-XXXBN,ktoréhoprevádzkovateľombolodporcav1rade,dňa23.2.2009vdôsledku

neprispôsobenia jazdy stavu a povahe vozovky a svojím schopnostiam, prešiel na ceste pred obcou
Liešťany v smere od Valaskej Belej do protismeru, kde narazil do motorového vozidla Škoda 105L,
EČ: PD-XXXAK, ktoré riadil JUDr. Q. Y., nar. 9.6.1951, ktorý zraneniam utrpeným pri dopravnej nehode
podľahol. Q. F. svoje výlučné zavinenie za dopravnú nehodu, a teda aj za usmrtenie JUDr. Q. Y. uznal,pričom bol odsúdený k podmienečnému trestu odňatia slobody. Navrhovateľka v 1 rade ďalej návrh
odôvodnila tým, že s t. č. už nebohým manželom žila v manželstve po dobu viac ako 25 rokov, z ktorého
vzťahu sa im narodili dve deti, a to navrhovatelia v 2 a 3 rade. Ich spolužitie bolo usporiadané, bývali v

rodinnom dome, ktorý spoločne postavili. Na dokončenie stavby im bol poskytnutý úver, ktorý v dlžnom
zostatku 2.434,- eur po jeho smrti spláca ona. JUDr. Q. Y. bol prevažnú časť svojho aktívneho života
príslušníkom polície, pričom v poslednom období pred tragickou udalosťou, poberal výsluhový dôchodok
vo výške okolo 1.000,- eur. Ku dňu 23.2.2009 ona poberala čiastočný invalidný dôchodok 148,50 eur,
a v čase podania žalobného návrhu je poberateľkou vdovského dôchodku 657,- eur. Pred usmrtením

jeho zdravotný stav bol dobrý, ako partner jej pomáhal pri zabezpečovaní všetkých potrieb, staral sa
o rodinný dom, venoval sa jej, lebo potrebovala pomoc v súvislosti s ochorením srdca, spríjemňoval
jej život vo všetkých oblastiach, a to v citovej, v rodinnom alebo v spoločenskom živote. Násilná smrť
manžela ju veľmi negatívne zasiahla, a to vo všetkých oblastiach života. Napriek tomu, že žili kultúrnym
a spoločenským životom, nedokáže sa už zapájať do týchto oblastí života. Na osobu manžela bola veľmi
naviazaná a jeho usmrtenie, okrem zhoršenia ochorenia jej srdca, spôsobilo aj vznik ďalšieho ochorenia,

a to stredne ťažkej až ťažkej depresie, ako reakcie na tento závažný stres. Navrhovatelia v 2 a 3
rade návrh odôvodnili tým, že s otcom mali od detstva vytvorený hlboký citový vzťah, bol pre nich
oporou v osobnom citovom živote, ale aj v ostatných oblastiach, či už pri pomoci materiálnej alebo
pomoci a podpore v rôznych životných situáciách, pri ktorých je pomoc a podpora rodiča nezastupiteľná.
Navrhovatelia v 1, 2 a 3 rade uviedli, že stratou manžela a otca je závažne poznačený, znehodnotený ich

ďalší rodinný život, a ani trestná sankcia pre vodiča - zamestnanca odporcu v 1 rade, ani ospravedlnenie
im nemôžu nahradiť túto stratu. Podaným žalobným návrhom si preto proti odporcovi v 1 rade uplatňujú
právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, lebo usmrtením JUDr. Q. Y. v dôsledku protiprávneho
konania zamestnanca odporcu v 1 rade, bolo zasiahnuté závažným a neodčiniteľným spôsobom do
ich osobnostných práv. Zodpovednosť odporcu v 1 rade za tvrdený neoprávnený zásah vyvodzovali z

analogického použitia ustanovenia § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s poukazom na § 853 ods.
1. Uviedli, že aj keď ustanovenia o náhrade škody podľa § 420 ods. 2 upravujú zodpovednosť za škodu
spôsobenú zamestnancom zamestnávateľa, sú tieto ustanovenia podľa ich názoru obsahom i účelom
najbližšie zodpovednostnému vzťahu za porušenie práva na ochranu osobnosti, upraveného v § 11
a nasl. Občianskeho zákonníka, vrátane nemajetkovej ujmy, ktorá im vznikla usmrtením najbližšieho

príbuzného, hrubým zasiahnutím do ich práva na súkromný a riadny rodinný život. Podľa ich názoru,
uvedený zodpovednostný vzťah je však možné vyvodiť aj v súvislosti s uplatnením zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov upravenú v § 427 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Poukázali pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č. k. 30Cdo 999/2007, ako aj na
rozhodnutie Krajského súdu Košice č. k. 11Co 12/2009. Pasívne legitimovaným subjektom v konaní

je aj odporca v 2 rade, keď za škodu v širšom slova zmysle treba považovať aj nemajetkovú ujmu,
spôsobenú pozostalým po obeti dopravnej nehody, za ktorú možno priznať zadosťučinenie peňažnou
formou, a to aj s poukazom na § 4 ods. 2 písm. a/ zák. č. 381/2001 Z. z.. Porušenie práva na súkromný,
rodinný, manželský život je vždy mimoriadne závažným zásahom do osobnostných práv, a tak to
pociťujú i ony. Vo vzťahu ku všetkým navrhovateľom v 1, 2 a 3 rade došlo k nezvratnej deštrukcii

interpersonálnych väzieb, ktoré tvorili základ ich súkromného života. Navrhovateľka v 1 rade ďalej návrh
odôvodnila tým, že za závažné následky na jej strane je možné považovať aj stav po smrti manžela v
oblasti hmotnej, nakoľko v porovnaní s ňou mal nadštandardné príjmy, schopnosti a vzdelanie, z ktorých
by mohla, a aj dôvodne očakávala kľudný, spokojný život aj v dôchodkovom veku, starobe. JUDr. Q.
Y. bol osobou, ktorá jej a deťom pomáhala vytvárať a udržiavať podstatne širšie medziľudské vzťahy,

a to nielen vo vnútri ich rodiny.

Odporca v 1 rade vo vyjadrení k návrhu, podanom prostredníctvom právneho zástupcu navrhol návrh
zamietnuť. Poukázal na odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu Trenčín č. k. 2To 72/2010-268 zo
dňa 7.10.2010, podľa ktorého obžalovaný, ako vodič sa pri jazde s motorovým vozidlom nesprával

agresívne, flagrantným spôsobom neporušil ustanovenia o cestnej premávke takým spôsobom, že by
tieto okolnosti navodzovali závery, že v osobe obžalovaného ide o agresívneho a nedisciplinovaného
vodiča. Za situácie, keď obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, krajský súd považoval uložený trest v
rozsahu, ako mu ho uložil okresný súd za neprimerane prísny. Odporca v 1 rade potvrdil, že v čase
predmetnej dopravnej nehody bol jej vinník, a to Q. F., jeho zamestnancom. Poukázal pritom na to, že

ju nespôsobil pod vplyvom alkoholu. Dopravnú nehodu vnímal ako nešťastnú náhodu, ktorá sa môže
stať každému vodičovi. Výšku uplatňovanej náhrady považoval za neadekvátnu, navrhovatelia v 2 a 3
rade pritom už nie sú odkázaní na príjem JUDr. Q. Y., z titulu ich potrebného zabezpečenia v situácii,
keď by sa pripravovali náročným štúdiom na svoje budúce povolania. Vinník predmetnej nehody je z jejspôsobenia doteraz nešťastný, stratil zamestnanie a podstatne sa mu zmenil život. Podľa jeho názoru
nároky navrhovateľov, ktoré však budú preukázané ako opodstatnené, by mal uspokojiť odporca v 2
rade z titulu poistného plnenia. Uviedol, že účelom zákona o povinnom zmluvnom poistení je okrem

iného i ochrana poistených strán, vrátane potencionálných obetí dopravných nehôd tak, aby škody a
ujmy, ktoré poškodenej strane vzniknú neostali neuhradené. Právna úprava takejto ochrany je taktiež
zakotvená v Smernici Rady ES č. 72/166/EHS, č. 90/232/EHS a č. 2000/26/ES. S prihliadnutím na
ustanovenie § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka spadá náhrada nemajetkovej ujmy do rozsahu
povinného zmluvného poistenia.

Odporca v 2 rade vo vyjadrení k návrhu navrhol návrh voči nemu zamietnuť. Podľa jeho názoru využitie
analógie v danom prípade neprichádza do úvahy. Náhrada škody poisťovateľom tak, ako je upravená
v § 4 zák. č. 381/2001 Z. z. predstavuje celkom iný inštitút, od nároku o náhradu nemajetkovej ujmy.
Už zo samotného názvu tohto typu poistenia vyplýva, že jeho predmetom je krytie škôd spôsobených
prevádzkou motorového vozidla, nie nemajetkovej ujmy. Rozsah poistenia je taxatívne stanovený v § 4

ods. 2 uvedeného zákona. Kryje vecnú škodu v súlade s ustanovením § 443, škody na zdraví v zmysle
§ 444 a nasl. Občianskeho zákonníka, účelne vynaložené náklady spojené s právnym zastúpením a
ušlý zisk. Pod pojmom škoda sa rozumie majetková škoda spôsobená na veci, a tiež škoda na zdraví, či
živote. Od pojmu škoda je potrebné odlíšiť pojem ujma, ktorá je upravená pri ustanoveniach o ochrane
osobnosti. Pokiaľ ide o náhradu škody pri usmrtení, majú pozostalí v zmysle zák. č. 381/2001 Z. z.

nárok na náhradu nákladov pri usmrtení, t. j. výživné na pozostalých a náhradu nákladov na pohreb.
Už zo samotnej definície náhrady skutočnej škody vyplýva, že musí ísť o škodu reálne zistiteľnú a
objektívne vyčísliteľnú. V prípade, ak by mala byť nemajetková ujma považovaná za škodu, musela
by spĺňať uvedené požiadavky. Avšak práve náhrada nemajetkovej ujmy je osobitnou kategóriou v
tom, že jej výšku nemožno objektívne určiť, je výlučne závislá od vôle súdu a od individuálneho

posúdenia sudcom. Škodou je majetková ujma, ktorú možno vyjadriť v peniazoch. Pojem imateriálna
ujma vyjadruje ujmu, ktorá sa nepremieta do majetkovej sféry poškodeného, a ktorú nie je možné
vyjadriť v peniazoch. Peniaze predstavujú len určitý druh satisfakcie za zásah do osobnostných práv.
Vzniknutú ujmu neodškodňujú v celom rozsahu, ale zmierňujú jej dôsledky v prípadoch, kedy uvedenie
dopôvodnéhostavuniejemožné.PoukázalvtejtosúvislostiajnarozhodnutieNajvyššiehosúduSRč.k.

4Cdo 168/2009 s tým, že v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej zásahom do osobnostných
práv, je v zmysle § 11 a nasledujúce Občianskeho zákonníka nositeľom hmotnoprávnej povinnosti ten
subjekt, ktorý neoprávnený zásah do osobnostných práv spôsobil. Ich spoločnosť (odporca v 2 rade)
žiadnym spôsobom nezasiahla do osobnostných práv navrhovateľov v 1 až 3 rade, a preto nemôže byť
nositeľkou hmotnoprávnej povinnosti nahradiť ujmu, ktorá neoprávneným zásahom do osobnostných

práv vznikla. Súčasne uplatnil námietku premlčania nároku navrhovateľov v 1 až 3 rade.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov v 1 až 3 rade, svedkov U. R., H.. A. V., Q. F.,
U. E., Q. J., V. S., P. H., informovaného zástupcu spoločnosti Znalex spol. s r.o., MUDr. Viery Vezérovej,
konateľa spoločnosti odporcu v 1 rade Ing. X. E., oboznámením sa s pripojenými spismi, s lekárskymi

správami MUDr. B. B., MUDr. O. B., MUDr. X. B., MUDr. X. F., MUDr. X. B., s poistnou zmluvou o
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, s vyjadrením Ministerstva
vnútra SR, Poľovníckej spoločnosti vlastníkov pôdy a pozemkov Urbár Liešťany, Sociálnej poisťovne,
ústredie Bratislava, s pracovnou zmluvou uzavretou medzi odporcom v 1 rade a Q. F., s vyjadrením
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza, so zápisnicou

a odborným posudkom o invalidite, s osvedčením o technickej kontrole, s technickým preukazom, s
faktúrou predajcu motorového vozidla č. EU-R00017/06, so záznamom o prevádzke motorového vozidla
zo dňa 23.2.2009, s vyjadrením COOP Jednota Prievidza, spotrebné družstvo, MUDr. Q. R., Okresného
dopravného inšpektorátu Prievidza, s osvedčením o technickej kontrole, s rozhodnutím o vyhovení
žiadosti o vydaní preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, so znaleckým posudkom,

s výsluchom znalca a znalca konzultanta.

Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:

Okresný súd Prievidza rozsudkom č. k. 1T 66/2010-261 zo dňa 15.4.2010 rozhodol, že obžalovaný

Miroslav Glejtek, nar. 20.1.1961 je vinný, že dňa 23.2.2009, o 18.00 hodine viedol po ceste II. triedy č.
574 smerom z obce Valaská Belá do obce Liešťany, nákladné motorové vozidlo značky Mercedes Benz
818L 970,22, EČ: MT-XXXBN, pričom v km 37,4 z dôvodu neprispôsobenia rýchlosti jazdy vozidla
svojím schopnostiam, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktorémohol predvídať, v neprehľadnej pravotočivej zákrute dostal šmyk, prešiel do protismeru vľavo, kde sa
čelne zrazil s protiidúcim osobným motorovým vozidlom značky Škoda 105L, EČ: PD-XXXAK, ktoré v
tom čase viedol vodič JUDr. Q. Y., čím porušil ustanovenie § 16 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z., v dôsledku

čoho tento vodič utrpel zranenia, ktorým na mieste dopravnej nehody podľahol a jeho spolujazdkyňa
utrpela zranenia. Miroslav Glejtek uvedeným rozsudkom bol odsúdený k úhrnnému nepodmienečnému
trestu odňatia slobody v trvaní 30 mesiacov. Krajský súd Trenčín rozsudkom č. k. 2To 72/2010-268
zo dňa 7.10.2010 zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku o uloženom treste
odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu na úhrnný podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky,

výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 4 roky. Z odôvodnenia rozhodnutia
Krajského súdu Trenčín vyplýva, že trest uložený súdom prvého stupňa je neprimerane prísny a
nezodpovedá zásadám ukladania trestov podľa § 34 Tr. zákona, že súd neprihliadol na okolnosť, že
obžalovaný, ako vodič sa pri jazde s motorovým vozidlom nesprával agresívne, flagrantným spôsobom
neporušil ustanovenia o cestnej premávke takým spôsobom, že by tieto okolnosti navodzovali závery, že
v osobe obžalovaného ide o agresívneho a nedisciplinovaného vodiča. Za situácie, keď urobil vyhlásenie

o vine, krajský súd mu uložený trest odňatia slobody zmiernil.

Dňa 18.12.2008 medzi odporcom v 1 rade a Q. F. bola na dobu určitú - 6 mesiacov uzavretá
pracovná zmluva na druh práce: skladník, vodič. Ku skončeniu pracovného pomeru došlo z podnetu
zamestnávateľa, z dôvodu organizačných zmien v skúšobnej dobe ku dňu 28.2.2009.

Z vyjadrenia Okresného dopravného inšpektorátu Prievidza vyplýva, že v evidencii vozidiel je odporca v
1rade,akovlastníkvozidlaznačkyMercedesBenz818L,EČ: MT-XXXBNevidovanýod15.5.2006.

V osvedčení o evidencii vozidla je odporca v 1 rade zapísaný ako vlastník. Obvodný úrad pre cestnú

dopravuapozemnékomunikácievMartinerozhodnutímzodňa12.5.2006schváliltechnickúspôsobilosť
uvedeného vozidla, ako jednotlivo dovezeného ojazdeného vozidla. Odporca v 1 rade vozidlo do
vlastníctva nadobudol titulom uzavretej kúpnej zmluvy za kúpnu cenu 935.000,- Sk (faktúra predajcu
motorového vozidla č. EU-Y

V zázname o prevádzke motorového vozidla značky Mercedes Benz 818L, EČ: MT-XXXBN zo
dňa 23.2.2009 je ako vodič označený Q. F., a ako miesto nakládky Košťany a miesto vykládky Banská
Bystrica.

Dňa 18.10.2007 na dobu neurčitú medzi odporcom v 1 rade a odporcom v 2 rade bola uzavretá poistná

zmluva o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, premetom ktorej
bolo aj motorové vozidlo značky Mercedes Benz 818L, EČ: MT-XXXBN.

Z výsluchu konateľa odporcu v 1 rade Ing. X. E. vyplýva, že dňa 23.2.2009 vozidlo značky Mercedes
Benz 818L, EČ: MT-XXXBN bolo naďalej vlastníctvom spoločnosti, využívané len v súvislosti s jej

činnosťou. V uvedený deň Q. F. si plnil svoje pracovné povinnosti, v zmysle uzavretej pracovnej zmluvy.

V konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza č. 5C 20/2011 si navrhovateľka v 1 rade titulom
náhrady nemajetkovejujmyprotiQ.F.uplatnilanárokozaplateniesumy25.000,-eur.Súdrozsudkomzo
dňa 13.4.2011 jej návrh zamietol z dôvodu, že subjektom zodpovednosti a nositeľom povinnosti nahradiť

prípadnú nemajetkovú ujmu je osoba, pre ktorú uvedený odporca vykonával pracovné úlohy, a to jeho
zamestnávateľ, resp. prevádzkovateľ motorového vozidla.

Z účastníckej výpovede navrhovateľky v 1 rade vyplýva, že manželstvo s JUDr. Q. Y. uzavreli dňa
27.4.1981, pričom v roku 1991 z dôvodu plnenia jeho pracovných povinností sa presťahovali do Banskej

Bystrice, kde bývali 12 rokov. Počas tejto doby pristúpili ku stavbe rodinného domu v k. ú. J.. Pred
nástupom navrhovateľa v 2 rade do 4. ročníka základnej školy a navrhovateľky v 3 rade do 1. ročníka sa
presťahovali do Liešťan, kde začali spoločne užívať postavený rodinný dom. Pred smrťou poškodeného,
spolu s ním a navrhovateľmi v 2 a 3 rade žili ako rodina s pozitívnymi citovými väzbami. Ako partneri
mali usporiadaný vzťah, navzájom sa dopĺňali, boli jeden na druhého naviazaní, chodili na rôzne

podujatia. Keď boli deti maloleté, spoločne im poskytovali osobnú starostlivosť. Manžel ich vodil aj do
predškolského zariadenia, a v období povinnej školskej dochádzky kontroloval v príprave na vyučovanie.
Vzťahymedziotcomadeťmibolinadobrejúrovniajpodosiahnutívekuichplnoletosti. Pomáhalim,radil,
viedol k tomu, aby v živote niečo dosiahli, spoločensky sa uplatnili, dobre spolunažívali s inými osobami.Navrhovateľovi v 2 rade chcel pomôcť pri stavbe garáže a navrhovateľke v 3 rade pri stavbe rodinného
domu. Manžel jej pomáhal v domácnosti, vykonával práce okolo rodinného domu, pri obhospodarovaní
záhrady. Chodili spolu na prechádzky do prírody, dovolenky, zúčastňovali sa podujatí organizovaných

poľovníckym združením, rodinou. V jeho prítomnosti sa cítila dobre, bol pre ňu psychickou oporou. Od
roku 2007 bol na výsluhovom dôchodku, spoločne sa rozhodovali, čo budú v priebehu dňa robiť. S
poukazom na jej nepriaznivý zdravotný stav, ochorenie srdca, pomáhal jej aj spôsobom, že ju prepravil
na lekárske vyšetrenia. Od roku 2004 mala problémy i psychického charakteru, ktorých príčinou podľa
jej názoru bola nezamestnanosť, keď sa jej nepodarilo zabezpečiť vhodné pracovné miesto. Jeho

smrťou sa zmenil jej život a aj detí, chýba im. Ťažko sa jej vyjadruje aké nepríjemné pocity z titulu jeho
neprítomnosti v jej živote prežíva. Počas dňa voľné chvíle trávi v spoločnosti navrhovateľky v 3rade
a vnučky. Každý týždeň ju navštevuje sestra U. Podujatí organizovaných poľovníckym združením sa
nezúčastňuje, lebo by jej to pripomínalo spoločne prežité chvíle s manželom. Vzťah s iným partnerom
nenadviazala.

Z účastníckej výpovede navrhovateľa v 2 rade vyplýva, že manželské vzťahy rodičov boli
usporiadané, rozumeli si, pretrvávala medzi nimi pozitívna citová náklonnosť. Spoločne trávili voľné
chvíle, obhospodarovali záhradu, starali sa o domácnosť. Chodili aj na dovolenky, prechádzky do
prírody, zúčastňovali sa podujatí organizovaných poľovníckym združením, príbuznými. Zdravotný stav
navrhovateľky v 1 rade v súvislosti s ochorením srdca sa zhoršil, odpadávala, preto sa otec rozhodol

v roku 2006 požiadať o výsluhový dôchodok. Rodičia mali spoločné plány, že mu pomôžu pri stavbe
autodielne a navrhovateľke v 3 rade pri stavbe rodinného domu. Smrť JUDr. Q. Y. zasiahla do života
navrhovateľky v 1 rade, chýba jej, nevie sa zaradiť do normálneho života. Odmieta sa zúčastňovať
podujatí organizovaných poľovníckym združením, lebo by jej to pripomínalo spoločne prežité chvíle s
manželom, keď jeden bez druhého na žiadne podujatie nešli. Je pre ňu nepredstaviteľné, aby sa tvárila,

že sa nič nestalo, smiala sa a zabávala. S otcom mal od detstva vytvorené citové väzby, založené
na dobrých vzťahoch. Podieľal sa na jeho výchove, zaujímal o prospech v škole. Po dosiahnutí veku
plnoletosti bol naďalej jeho oporou, zdôveroval sa mu o svojich problémoch. Ako otec ho vždy vedel
správne usmerniť. Chýba mu, v pamäti si ho zachoval ako osobu, ktorá v jeho dovtedajšom živote veľa
znamenala. Otec rozhodoval o riadení chodu domácnosti, avšak akceptoval pritom aj názory ostatných

členov rodiny. Po jeho smrti sčasti túto úlohu prevzal on, ostatné si rozdelili členovia rodiny, aby bol
zabezpečený chod domácnosti. Rozhodol sa zostať bývať s navrhovateľkou v 1 rade, nedokázal by sa
pozerať ako žije, ak by býval na inom mieste.

Z účastníckej výpovede navrhovateľky v 3 rade vyplýva, že s otcom od detstva mali vytvorené citové

väzby, založené na dobrých vzťahoch. Bol vzorným otcom, ako deťom sa im venoval, zaujímal o ich
vyučovacie výsledky, chodil s nimi na prechádzky, rôzne podujatia. Po dosiahnutí veku plnoletosti sa
naďalej zaujímal o ňu, o jej pocity, vnútorné prežívanie, zdôverovala sa mu. V čase jeho smrti bola
tehotná. Očakával narodenie svojho prvého vnúčaťa. S manželom vtedy začali stavať rodinný dom,
rodičia jej na tento účel poskytli okolo 30.000,- Sk. Otec jej chýba, je nenahraditeľný. Manželské vzťahy

rodičov boli usporiadané, rozumeli si, mali sa radi. Voľné chvíle trávili spoločne, prechádzkami, účasťou
na podujatiach v prírode organizovaných poľovníckym združením, návštevami príbuzných, chodili aj
na poľovnícke výstavy. Navrhovateľka v 1 rade sa mu zdôverovala, on ju vždy vypočul, pomáhal jej.
Rodičia mali spoločné plány, chceli zrekonštruovať rodinný dom a pomôcť aj im, deťom. Pred smrťou
manžela, navrhovateľka v 1 rade mala síce zdravotné problémy, ale pri ich prekonávaní on pre ňu

predstavoval oporu. Po jeho smrti sa uzatvára do seba, manžel jej chýba. Snaží sa byť navrhovateľke
v 1 rade na blízku, tráviť s ňou voľné chvíle. Teší ju prítomnosť vnučky Karin. Navrhovateľka v 1 rade
sa odmieta zúčastňovať podujatí organizovaných poľovníckym združením, lebo by jej to pripomínalo
spoločne prežité chvíle s manželom, na podujatia jeden bez druhého nešli. Navrhovateľ v 2 rade si s
otcom rozumel, radil sa s ním, komunikovali spolu o ich záľubách, o vozidlách, o poľovníctve.

Z vyjadrenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplýva, že JUDr. Q. Y. bol v služobnom pomere
od 1.11.1973 do 30.6.2006. S účinnosťou 1.7.2006 bol poberateľom výsluhového dôchodku, ku dňu
23.2.2009 vo výške 1.029,18 eur mesačne. Podľa vyjadrenia Obecného úradu Liešťany, tesne pred
tragickou smrťou sa zaujímal o podmienkach možnosti rekonštrukcie rodinného domu č. s. XXX, k. ú. P..

Dňa 18.11.2011 Poľovnícka spoločnosť vlastníkov pôdy a pozemkov Urbár Liešťany súdu oznámila, že
JUDr. Q. Y. bol jedným z najaktívnejších členov ich spoločnosti, hlavným iniciátorom jej založenia. Každý
rok sa konali výročné členské schôdze a to v 1. štvrťroku, kde sa vyhodnocoval predchádzajúci rok a
schvaľovali sa plány práce na bežný rok v zmysle poľovníckeho poriadku a konali sa i brigády a stretnutiana poľovníckej chate. Každý rok v mesiaci júni sa na poľovníckej chate zahajovala nová poľovnícka
sezóna a konali sa oslavy Petra a Pavla, ktorých sa zúčastňovali aj manželky a deti poľovníkov.
Od založenia spoločnosti sa konajú pravidelne doteraz. Pri príležitosti ukončenia poľovníckej sezóny sa

tiež konali poľovnícke plesy, ktoré si zabezpečovali sami, s manželkami a deťmi. JUDr. Q. posledný ples
zorganizoval dňa 31.1.2009.

Dňa 14.6.2002 medzi navrhovateľkou v 1 rade a COOP Jednota, spotrebné družstvo bola uzavretá na
dobu neurčitú pracovná zmluva, na pracovnú pozíciu predavačka. Ku skončeniu pracovného pomeru

došlodňom23.4.2004okamžitýmzrušením.Súčinnosťouod17.3.2004bolauznanázaosobučiastočne
invalidnú, z titulu psychického ochorenia. Ku dňu 23.2.2009 bola poberateľkou invalidného dôchodku
vo výške 144,10 eur mesačne. Po smrti manžela jej bol priznaný vdovský dôchodok vo výške 617,51
eur, ktorý bol neskôr zvyšovaný. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza rozhodnutím zo dňa
12.9.2012 vyhovel jej žiadosti a uznal ju za osobu zdravotne ťažko postihnutú, z titulu chronického
ochorenia kože, chrbtice a depresívnej poruchy.

Podľa lekárskej správy MUDr. X. B. (navrhovateľka súhlasila, aby pre účely konania boli zverejňované
informácie o jej zdravotnom stave) dňa 10.3.2005 u navrhovateľky v 1 rade kardiológom bola
diagnostikovaná ischemická choroba srdca. Po smrti manžela došlo k zhoršeniu jej psychického stavu.
Z lekárskej správy MUDr. O. vyplýva, že navrhovateľka v 1 rade bola echokardiograficky vyšetrená

dňa 21.10.2010 s nálezom ľahkej hypertrofie steny ľavej komory so zníženou jej pružnosťou 2.
stupňa, pričom na aortálnej chlopni má prítomné degeneratívne zmeny s ľahkou aortálnou stenózou
a regurgitáciou 2. stupňa (zo 4 stupňov). V prevencii zhoršenia nálezu potrebuje liečbu hypertenzie,
vyhýbať sa veľkej fyzickej záťaži aj psychickému stresu. MUDr. X. B., kardiológ navrhovateľku vyšetril
dňa 16.12.2010, kedy stanovil diagnózu WPW syndróm (občasné záchvatovité búšenie

srdca, sprevádzané zrýchlenou činnosťou srdca), a nezávažnú chlopňovú chybu a bolestivý hrudný
syndróm - bolesť pochádzajúca z chrbtice. Dňa 22.9.2011 pri sonografickom vyšetrení srdca bol
konštatovaný stabilizovaný stav. Podľa lekárskej správy MUDr. X. F. navrhovateľka v 1 rade stavy
búšenia srdca (príčinou je vrodená srdcová anomália) mala aj pred 23.2.2009, po ktorom dátume
k zhoršeniu objektívneho nálezu nedošlo. Prognóza ochorenia z kardiologického pohľadu zostáva

rovnaká ako pred dátumom 23.2.2009. Z lekárskej správy MUDr. B. B. vyplýva, že pri vyšetrení dňa
24.2.2009 u navrhovateľky v 1 rade bola liečba upravená pre zvýraznenú depresívnu symptomatiku na
reaktívnom podklade. Pri kontrolách dňa 1.4.2010, dňa 24.6.2010 stav v liečbe bol stabilizovaný. V
dôsledku traumatizujúceho zážitku sú u nej prítomné zmeny osobnosti v zmysle sociálneho stiahnutia
sa, bezradnosti, neistoty.

ZvýsluchusvedkyneMUDr.B.B.vyplýva,žeprivyšetrenídňa24.3.2009navrhovateľkav1radeuviedla,
že so smrťou manžela sa ťažko vyrovnáva, má problémy so spánkom, je pri deťoch, nechce byť sama,
bola depresívna, plašlivá. Konštatovala u nej prehĺbenie depresívnej symptomatiky (nie novú psychickú
poruchu). Smrť manžela pre navrhovateľku v 1 rade bola traumatizujúcim zážitkom, vnútorne trpela.

Podľa správy Mgr. Q.j, klinického psychológa, navrhovateľku v 1 rade vyšetrila dňa 23.8.2010, pričom u
nej zistila zvýšené skóre úzkosti, depresie, desové reagovanie, malaadaptáciu.

Z výsluchu svedkyne U. vyplýva, že s JUDr. Q. Y. navrhovatelia v 1, 2 a 3 rade žili ako rodina so

vzájomnými, pozitívnymi, citovými väzbami. Model spolužitia skôr určoval JUDr. Q. Y.. Navrhovateľka v
1 rade s manželom ako partneri si rozumeli, spoločne trávili voľné chvíle pri obhospodarovaní záhrady,
zveľaďovaní domovej nehnuteľnosti, účasťou na podujatiach organizovaných poľovníckym združením
(plesy, výstavy, posedenia) i príbuznými. Mali plány, a to pomáhať navrhovateľovi v 2 rade pri stavbe
dielne, a navrhovateľke v 3 rade pri stavbe rodinného domu. Spoločne, keď boli deti maloleté, sa o ne

starali. JUDr. Q. Y. ich kontroloval v príprave na vyučovanie, radil im, viedol k tomu, aby z nich boli slušní
ľudia.Podosiahnutívekuplnoletostivzťahynavrhovateľovv2a3radesotcombolinaďalejusporiadané.
Manžel navrhovateľky v 1 rade zostal na výsluhovom dôchodku z dôvodu, aby jej pomáhal, keďže jej
zdravotný stav, z titulu ochorenia srdca bol nepriaznivý. Smrť JUDr. Q. Y. navrhovateľov v 1, 2 a 3 rade
veľmi zasiahla. Jeho neprítomnosť vo svojom živote navrhovateľka v 1 rade ťažko znáša, smúti za ním,

pri spomienkach sa rozplače. Deti, i ona ako sestra, sa jej snažia byť na blízku, pomáhajú jej. Z prejavov
navrhovateľov v 2 a 3 rade vyplýva, že aj im otec chýba, pri spomienkach na neho majú slzy v očiach.Z výsluchu Ing. A. vyplýva, že v období, keď navrhovateľka s manželom bývali v Banskej Bystrici,
ale aj keď sa presťahovali do Liešťan, navštevoval ich. Manželské vzťahy mali usporiadané, citovo
boli na seba naviazaní, spoločne trávili voľné chvíle, starali sa o svoje deti. Po tom, ako JUDr. Q. Y.

zostal na výsluhovom dôchodku, sa s ním stretával skôr v súvislosti s výkonom poľovníckeho práva.
Z jeho vyjadrení vyplývalo, že s navrhovateľkou v 1 rade majú spoločné plány, a to pomôcť deťom
pri stavebných prácach. Navrhovateľka v 1 rade stratila manžela zo dňa na deň, s manželkou ju boli
navštíviť, v jej očiach cítil beznádej, že čo ju čaká. S navrhovateľkou sa stretol náhodne, o svojom
vnútornom prežívaní sa mu nezdôverila, pri spomienke na otca však mala v očiach slzy.

Z výsluchu svedka Q. vyplýva, že sa pridržiava svojej výpovede v trestnom konaní. Tvrdil však, že pred
vyšetrovateľom uviedol, že vodič oproti idúceho vozidla nebol osvetlený. Rodine JUDr. Q. Rendeka sa
ospravedlnil, stále ľutuje, čo sa stalo. U zamestnávateľa, u ktorého pracuje dosahuje priemerný mesačný
netto zárobok 400,- eur, býva s otcom, na plnoleté dieťa, ktoré študuje vo Veľkej Británii platí výživné
33,- eur mesačne. Poštovou poukážkou titulom odškodnenia poukázal sumu 1.000,- eur a 500,- eur, ale

adresát prijal len jednu z týchto dvoch súm.

Svedok Q.k v trestnom konaní k osvetleniu oproti idúceho vozidla sa nevedel vyjadriť.

Z výsluchu svedka U. E. vyplýva, že u odporcu v 1 rade pracuje na pozícii technický riaditeľ, zabezpečuje

pritom aj nákup a údržbu vozidiel. Pri uzatváraní kúpnych zmlúv postupuje tak, aby ich predmetom boli
vozidlá s čo najlepším technickým stavom. V predmetný deň Q. F. si plnil svoje pracovné povinnosti. Na
vozidle značky Mercedes Benz 818L, EČ: MT-XXXBN boli nové pneumatiky.

Z výsluchu svedka U. v trestnom konaní vyplýva, že vodič Q. Q. mu oznámil, že vo vozidle Mercedes

Benz818L,EČ:MT-XXXBNsvietikontrolkaABS,ažejepotrebnésanatopozrieť.Kukontrolefunkčnosti
ABS elektronickou formou však nedošlo.

SvedkyňaQ.ápotvrdila,žemedzičlenmirodinyJUDr.Q.Y.bolivytvorenépozitívnecitovéväzby.Potom,
ako sa presťahovali do Liešťan, ich domácnosť v porovnaní s predchádzajúcim obdobím navštevovala

častejšie. Navrhovateľka v 1 rade s manželom jeden pre druhého predstavovali oporu, vo vzájomnej
blízkosti sa cítili dobre. Spoločne trávili voľné chvíle, viedli spoločenský život. Podľa toho ako ich
poznala, jeden bez druhého by sa žiadneho podujatia nezúčastnili. Tešili sa zo svojich detí, pomáhali im.
Plánovalirekonštrukciudomovejnehnuteľnosti.Navrhovateľkev1rademanželchýba,nemôžesamuuž
zdôveriť o svojich pocitoch, spoľahnúť sa na jeho pomoc. Je do seba utiahnutá, odmieta sa zúčastňovať

spoločenských podujatí. Na cintorín zapáliť manželovi sviečku chodí každý deň. Pri rozhovoroch s ňou
sa vyjadruje, čo všetko, keby žil, mohli ešte urobiť a zažiť. Navrhovatelia v 2 a 3 rade sa jej snažia byť
na blízku.

Svedok V. potvrdil, že JUDr. Q. Y. bol aktívnym členom Poľovníckej spoločnosti vlastníkov pôdy a

pozemkov Urbár Liešťany. S navrhovateľkou v 1 rade sa zúčastňoval podujatí organizovaných touto
spoločnosťou, a to posedení pri príležitosti výročia niektorého z ich členov, výstav, plesov. Ako manželia
sa k sebe pekne správali, jeden druhého si vážili. Po jeho smrti poľovníci pozvali navrhovateľku v 1
rade na podujatie organizované ich spoločnosťou, avšak odmietla to. Pri náhodných stretnutiach sa
pred ním vyjadrila, že porovnáva súčasný stav s predchádzajúcim, keď manžel žil. Sťažovala sa mu na

zdravotné problémy.

Z výsluchu svedkyne P. vyplýva, že Q. F. jej titulom odškodnenia poukázal sumu 1.000,- eur, ktoré prijala.

Z výsluchu informovaného zástupcu spoločnosti Znalex, spol. s r.o. Zvolen vyplýva, že osobné motorové

vozidlo Škoda 105L, EČ: PD-XXXAK bolo vybavené bezpečnostnými pásmi s tromi bodmi. Vozidlo síce
bolostaršie,alespôsobiléprevádzkyvpremávkenapozemnýchkomunikáciách.Jednoznačnoupríčinou
dopravnej nehody bolo to, že vodič vozidla značky Mercedes Benz 818L, EČ: MT-XXXBN prešiel do
protismeru, vozidlo pritom malo technickú poruchu na systéme ABS.

Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 7C 69/2011-276 zo dňa 25.3.2013 vo veci nariadil znalecké
dokazovanie znalcom z odboru psychológia Mgr. E. K., ktorého úlohou bolo určiť, aký bol psychický
stav navrhovateľky v 1 rade pred smrťou JUDr. Q. Y., či a akou konkrétnou duševnou chorobou
(poruchou) trpela, čo bolo príčinou jej vzniku, aká bola prognóza jej vývoja pred dátumom 23.2.2009, ači by došlo k jej zhoršeniu nebyť predmetnej dopravnej nehody, pri ktorej zomrel jej manžel. Či v čase
smrti JUDr. Q. Y. boli medzi ním a navrhovateľmi v 1, 2 a 3 rade vytvorené citové väzby, a na akej úrovni,
resp. kvalite. Či citové väzby svojím obsahom zodpovedali blízkemu osobnému vzťahu (fungujúcemu

manželskému vzťahu, plnohodnotnému rodičovskému vzťahu). Aké boli negatívne následky zásahu
(nečakanosť úmrtia JUDr. Q. Y. na prežívanie a psychický stav navrhovateľov v 2 a
3 rade, a to bezprostredne po dopravnej nehode a v súčasnej dobe. Aké boli negatívne následky
zásahu (nečakanosť úmrtia JUDr. Q. Y. na prežívanie a psychický stav navrhovateľky v 1 rade, a to
bezprostredne po dopravnej nehode a v súčasnej dobe. Či došlo v príčinnej súvislosti so smrťou jej

manžela k zhoršeniu jej duševného ochorenia (choroby, resp. poruchy), aká je prognóza jeho vývoja.
Aké odporúčania pri liečebnom procese, za účelom zlepšenia jej psychického zdravotného stavu by
mala dodržiavať, a či ich aj dodržiava. Či navrhovateľka v 1 rade má snahu zapojiť sa do bežného,
kultúrneho života. Ktoré oblasti života (citová oblasť, atď.) navrhovateľov v 1, 2 a 3 rade smrťou JUDr.
Q. Y. boli najviac zasiahnuté.

Podľa záverov vypracovaného znaleckého posudku navrhovateľka v 1 rade už pred smrťou manžela,
najneskôrodroku2003trpelaúzkostnedepresívnouporuchou,ktorejpríčinouokremvrodenýchfaktorov
bolo najmä nahromadenie telesných obtiaží v uvedenom časovom období. Po psychiatrickej liečbe
sa ochorenie relatívne kompenzovalo. Podľa zdravotnej dokumentácie i podľa popisu navrhovateľky
v 1 rade, niektoré reziduálne príznaky pretrvávali. U navrhovateľky v 1 rade sa jej vzťah s JUDr. Q.

Y. vyznačoval vysokou mierou vzájomnej naviazanosti a spolupatričnosti, takýto vzťah jej vyhovoval
a poskytoval to, čo k životnej spokojnosti potrebovala. W. manžela ju výrazným spôsobom zasiahla.
Pomaly a nedostatočne sa dokázala vysporiadať so vzniknutou situáciou, vyžadovala si pozornosť
rodiny, najmä detí, ochudobňovali sa jej sociálne a záujmové aktivity na zabezpečenie chodu
domácnosti, tieto úlohy prevzali rodinní príslušníci. V rodine od smrti JUDr. Q. Y. pretrváva atmosféra

prežívania jeho straty. Počas života otca mal s ním navrhovateľ v 2 rade vytvorený dobrý a primeraný
vzťah, z jeho strany vnímal podporu, pochopenie a emočnú a citovú blízkosť, záujem o jeho osobu.
V čase úmrtia otca bol vzťah medzi ním a navrhovateľkou v 3 rade na prirodzenej úrovni rodiča
k dospelému dieťaťu, vykazoval však vyššiu úroveň ochraňovania z jeho strany. Navrhovateľ v 2
rade po tragickom úmrtí otca prežíval výrazný citový otras. Uvedomovanie straty otca je prítomné,

ale už vnútorne emočne aj racionálne spracované. U navrhovateľky v 3 rade sa bezprostredne po
tragickej smrti otca rozvinula psychická kríza, typická pre stratu blízkej osoby. V súčasnosti je u nej
stav charakterizovaný čiastočným spracovaním straty otca a rozvíjanie nového usporiadania životných
záležitostí bez jeho prítomnosti. Bezprostredne po smrti manžela u navrhovateľky v 1 rade išlo o výrazný
stav šoku, následne pretrvávala rezignácia, pasivita, prehlbovanie depresívneho stavu. Zhoršenie

prejavov už existujúcej úzkostne depresívnej poruchy po 23.2.2009 odznelo najneskôr do 1.4.2010. V
súčasnej dobe u nej nie sú prítomné akútne prejavy duševnej poruchy a úzkostne depresívna porucha
sa prejavuje už len reziduálnymi pocitmi slabosti a zníženým záujmom o aktivity. Jej bežné fungovanie je
oproti obdobiu pred smrťou manžela redukované, len postupne u nej dochádza v tomto smere k novému
usporiadaniu a zapájaniu sa do bežného života na úrovni jej aktuálnych možností. U navrhovateľov v 1, 2

a 3 rade bola smrťou JUDr. Q. zasiahnutá najmä citová a emočná oblasť a oblasť prežívania spokojnosti
v rodine v zmysle zníženia kvality života, v dôsledku smútenia a straty milovanej osoby, lebo JUDr. Q. Y.
bol dominantnou osobou a prirodzenou autoritou v roli hlavy rodiny, ktorý primerane a prirodzene rodinu
stmeľoval.

Znalec Mgr. E.a na pojednávaní pridržiaval záverov vypracovaného znaleckého posudku. Uviedol, že
sociálne a spoločenské aktivity navrhovateľky v 1 rade súviseli vo významnej miere, ak nie úplne s
aktivitami jej manžela, tento spôsob jej vyhovoval, zodpovedal jej ladeniu, povahe, životnému štýlu.
Stratou manžela sa zmenil jej prístup a chuť absolvovať tieto aktivity. Ak by sa im začala venovať, mohlo
by to na ňu vplývať negatívne, vyvolávať spomienky na spoločne prežité chvíle, predstavovať emočnú

záťaž. Stratu manžela jej už nič nenahradí.

Z výsluchu MUDr. Q., konzultanta znalca vyplýva, že úspešnosť liečby úzkostne depresívnej poruchy
sa jednoznačne nedá predpokladať. Pred 23.2.2009 u nej neboli vyčerpané všetky možnosti liečby,
ktoré by boli postačujúce minimálne pre potlačenie príznakov úzkostne depresívnej poruchy. Pokiaľ

navrhovateľka v 1 rade ako pacient, svoj pocit nepohody nevedela pripísať chorobe, tak ani nevyhľadala
odbornú pomoc.Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 135 ods. 1 O.s.p. súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v

rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.
Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa
týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o
tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných
predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o
zápise základného imania, súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú, ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla,

motorového pravidla, ako aj prevádzateľ plavidla.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov,
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady

podľa odseku 2 určí súd, s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k
porušeniu práva došlo.

Podľačl.8ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdvzneníprotokolov(oznámenie
č. 209/1992 Zb.), každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a

korešpondencie.

Podľa čl. 10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (zák. č. 23/1991 Zb.) každý má právo na ochranu
pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené
ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom

aj účelom im najbližšie.

Hodnotením skutkového stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že návrh je podaný dôvodne sčasti.

Navrhovatelia v 1, 2 a 3rade predmetom konania urobili nárok o náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá im

vznikla usmrtením najbližšieho príbuzného, keď došlo k hrubému zásahu do ich práva na súkromný a
riadny rodinný život.V priebehu konania odporcovia v 1 a 2 rade uplatnili námietku premlčania nároku navrhovateľov v 1,
2 a 3 rade.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká,
iba sa závažne oslabuje. Dôvodné uplatnenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má za
následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho
zákonníka). Pritom zásada hospodárnosti vedie konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní

uplatnenú námietku premlčania.

Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho
zákonníka predstavuje jedno z parciálnych a relatívne samostatných prostriedkov ochrany jednotného
práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby.

Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby u náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa
§ 101 Občianskeho zákonníka viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne
spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť
dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv (viď rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 2Cdo 194/2011 zo dňa 27.11.2012).

V prejednávanej veci zásah do práv navrhovateľky v 1 rade nastal momentom smrti jej manžela a u
navrhovateľov v 2 a 3 rade momentom smrti ich otca. Navrhovatelia mohli svoje právo na uplatnenie
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vykonať prvýkrát 24.2.2009. Od tohto dňa začala plynúť
všeobecná trojročná premlčacia doba, ktorá skončila dňa 24.2.2012. Navrhovatelia v 1, 2 a 3 rade

žalobný návrh na súde podali dňa 29.4.2011, teda v rámci plynutia premlčacej doby. Uplatnenie námietky
premlčania odporcami v 1 a 2 rade, nebolo dôvodné.

Ustanovenie § 11 Občianskeho zákonníka priznáva každej fyzickej osobe právo na ochranu proti
zásahom do osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,

svojho mena a prejavov osobnej povahy. Súčasťou práva na ochranu osobnosti je i právo na
súkromie a rodinný život. Zákon nedefinuje pojem zásah, ani nepodáva výpočet jeho konkrétnych
foriem. Je ním však tak aktívne ako aj pasívne konanie, ktoré má v zákone uvedené znaky. Týmito
znakmi sú predovšetkým neoprávnenosť zásahu a jeho objektívna spôsobilosť negatívne dopadnúť na
chránené osobnostné práva fyzickej osoby. Medzi neoprávneným zásahom a poškodením (ohrozením)

niektorého z osobnostných práv musí byť vzťah príčinnej súvislosti. Ak určité konanie vykazuje zákonné
znaky zásahu do chránených osobnostných práv, má fyzická osoba právo využiť prostriedky ochrany
osobnosti, ktoré sú uvedené v ustanovení § 13 Občianskeho zákonníka. Účastníkom, ktorý je v rámci
tohto právneho vzťahu nositeľom povinnosti upustiť od neoprávnených zásahov do práva na ochranu
osobnosti alebo odstrániť následky zásahov, poskytnúť primerané zadosťučinenie alebo náhradu

nemajetkovej ujmy, je fyzická alebo právnická osoba.

Podľa § 853 Občianskeho zákonníka platí, že občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené
ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom
aj účelom im najbližšie. V tomto ustanovení Občianskeho zákonníka je upravená analógia. Analógia

legis sa používa ako forma aplikácie zákona teda vtedy, keď treba riešiť otázku, riešenie ktorej nie je
síce v zákone upravené, ale ten istý zákon upravuje riešenie podobného prípadu. Vychádza sa pritom
z predpokladu, že zákonodarca by podľa rovnakých zásad upravil aj daný prípad.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov upravená v § 427 až 431

je osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe objektívnej
zodpovednosti. Ustanovenie § 427 upravuje subjekt tejto zodpovednosti. Aj pre prípady zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, platí zásada vyjadrená v § 420 ods. 2, podľa
ktorej škoda je spôsobená právnickou alebo fyzickou osobou, ak bola spôsobená pri ich činnosti tými
osobami, ktoré na túto činnosť použili. To znamená, že vodič prevádzkovateľa (zákon používa jazykovo

nesprávny pojem „prevádzateľ“) dopravného prostriedku nebude zodpovedný za škodu spôsobenú
prevádzkou dopravného prostriedku, ak dopravný prostriedok, prevádzkou ktorého bola spôsobená
škoda, použil v rámci svojej činnosti pre prevádzkovateľa (viď komentár k § 427 Občianskeho
zákonníka).Ak podľa okolností konkrétneho prípadu, zodpovedá poškodenému za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla prevádzkovateľ vozidla, potom za použitia analógie (§ 853 Občianskeho zákonníka)

zodpovedá tento prevádzkovateľ (aj) za nemajetkovú ujmu spôsobenú na chránených osobnostných
právach fyzickej osoby (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 3Cdo 228/2012).

Analogické použitie ustanovenia § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka sa však vo vyššie uvedenom
zmysle uplatní len pri určení osoby, zodpovednej za zásah do osobnostných práv fyzickej

osoby, vyvolaný osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Pri skúmaní predpokladov
zodpovednosti za zásah do osobnostných práv sa postupuje podľa ustanovenia § 13 Občianskeho
zákonníka.

Občiansky zákonník nevymedzuje pojem prevádzkovateľ motorového vozidla. Je to pojem širší
ako vlastník. Podľa § 2 písm. j/ zák. č. 381/2001 Z. z. prevádzkovateľom motorového vozidla je

fyzická alebo právnická osoba, ktorá má právnu alebo faktickú možnosť disponovať s motorovým
vozidlom. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu uverejneného v zbierke súdnych rozhodnutí R 55/1971
prevádzkovateľomjefyzickáaleboprávnickáosoba,ktorámáprávnualebofaktickúmožnosťdisponovať
s dopravným prostriedkom ako takým, t. j. kto ho organizovane užíva.

V čase, a to dňa 23.2.2009 odporca v 1 rade, ako to mal súd za preukázané z osvedčenia o evidencii
vozidla, z účastníckej výpovede konateľa spoločnosti odporcu v 1 rade, bol vlastníkom motorového
vozidla značky Mercedes Benz 818L, EČ: MT-XXXBN, fakticky však s ním aj disponoval, využíval ho v
súvislosti s plnením svojej podnikateľskej činnosti. S poukazom na uvedené skutočnosti spĺňal faktické,
resp. i právne možnosti dispozície s vozidlom, bol jeho prevádzkovateľom, teda osobou oprávnenou na

trvalú prevádzku motorového vozidla Mercedes Benz 818L, EČ: MT-XXXBN.

Vecnoulegitimáciousarozumiestavvyplývajúcizhmotnéhopráva,vrámciktoréhojejedenzúčastníkov
nositeľom oprávnenia (je aktívne legitimovaný) a druhý účastník je nositeľom právnej povinnosti (je
pasívne legitimovaný).

Ako to už bolo uvedené v odôvodnení rozhodnutia, dňa 23.2.2009 Q. F. viedol po ceste II. triedy č.
574 smerom z obce Valaská Belá do obce Liešťany nákladné motorové vozidlo značky Mercedes
Benz 818L, EČ: MT-XXXBN, pričom v km 37,4 z dôvodu neprispôsobenia rýchlosti jazdy vozidla svojím
schopnostiam, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré mohol

predvídať, v nepriehľadnej pravotočivej zákrute dostal s týmto vozidlom šmyk, prešiel do protismeru
vľavo, kde sa čelne zrazil s protiidúcim osobným motorovým vozidlom Škoda 105L, EČ: PD-XXXAK,
ktoré v tom čase viedol JUDr. MH. ktorý zraneniam podľahol, čím s poukazom na rozsudok Okresného
súdu Prievidza č. k. XT 66/2010-261 zo dňa 15.4.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín
č. k. 2To 72/2010-268 zo dňa 7.10.2010 Q. F. porušil ustanovenie § 16 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z., a bol

uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, keď inému z
nedbanlivosti spôsobil smrť porušením dôležitej povinnosti uloženej mu zákonom.

Súd je v občianskom súdnom konaní viazaný tým, že bol spáchaný prečin, a kto ho spáchal. Z výroku
o vine vychádza ako z celku a berie do úvahy jeho právnu a skutkovú časť s tým, že rieši naplnenie

skutkovej časti prečinu konkrétnym konaním páchateľa.

Včase,atokudňu23.2.2009Q.F.nazákladepracovnejzmluvyuzavretejdňa18.12.2008nadobuurčitú
- 6 mesiacov bol zamestnancom odporcu v 1 rade na pracovnej pozícii: skladník, vodič. Z jeho svedeckej
výpovede, ako aj účastníckej výpovede konateľa spoločnosti odporcu v 1 rade mal súd za preukázané,

že dňa 23.2.2009 si plnil pracovné povinnosti v zmysle uzavretej pracovnej zmluvy. Ako vodič vozidla
značkyMercedesBenz818L,EČ:MT-XXXBNjepritomoznačenýajvzáznameoprevádzkemotorového
vozidla s tým, že miestom nakládky sú Košťany a miestom vykládky Banská Bystrica. Dňa 23.2.2009
bol Q. Glejtek odporcom v 1 rade ako právnickou osobou použitý na výkon jej činnosti.

Pre účely trestného konania bol spoločnosťou Znalex, spol. s r.o. Zvolen vypracovaný znalecký posudok
č.58/2009,zozáverovktoréhovyplývaajto,ževzhľadomnanárazovúrýchlosťvozidlaznačkyMercedes
Benz 58 km/h, by vodičovi vozidla značky Škoda 105L nepomohlo zabrániť dopravnej nehode ani
zastavenie pred miestom stretu, ale len pohyb do jazdného pruhu vozidla značky Mercedes Benz. Takýtopohyb však nie je prirodzený, lebo vodič pohybujúci sa vo svojom jazdnom pruhu očakáva, že vodič z
protismeru, ktorý prešiel do jeho jazdného pruhu, sa vráti späť do svojho pruhu. Na začiatku reakcie
vodiča vozidla značky Škoda 105L, po ktorej by nasledovalo premiestnenie tohto vozidla do jazdného

pruhu vozidla značky Mercedes Benz, by vodič vozidla značky Škoda 105L musel byť presvedčený, že
vozidlo značky Mercedes Benz sa do svojho jazdného pruhu už nevráti. JUDr. Q. Y. dopravnú nehodu
nezavinil.

Súd riešil otázku, či smrť rodinného príslušníka fyzických osôb pri dopravnej nehode, ktorú tento

rodinný príslušník a ani fyzické osoby nezavinili, je neoprávneným zásahom do práva fyzických osôb
na súkromný a rodinný život. Podstata súkromného, rodinného života pritom spočíva aj v oprávnení
fyzickej osoby utvárať, udržiavať a rozvíjať vzťahy medzi členmi rodiny založené na citových väzbách.
V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr: 1/ č.
4Cdo 168/2009, podľa ktorého zásah, ktorý bol spôsobený usmrtením blízkeho rodinného príslušníka
pri dopravnej nehode, je neoprávneným zásahom do práva na súkromie a rodinný život, 2/ č. 5Cdo

265/2009,podľaktoréhoakmedzifyzickýmiosobamiexistujúsociálne,morálne,citovéakultúrnevzťahy
vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života, môže porušením práva na život jednej z nich
dôjsť k nedovolenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Takýmto protiprávnym
zásahom tretej osoby do práva na súkromie, resp. práva na rodinný život môže byť ďalšiemu účastníkovi
vzťahu spôsobená taká ujma, ktorá mu čiastočne alebo úplne bráni naplňovať jeho citové potreby, t. j.

nemajetková ujma postihujúca inú ako majetkovú sféru, sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj
citová (emocionálna) sféra. Ak dôjde k smrti jedného z členov rodinného vzťahu, pozostalá osoba môže
utrpieť citovú ujmu vo forme šoku, smútku zo straty blízkej osoby a takisto aj spoločenstva (vzťahu)
s blízkou osobou. Na inom mieste odôvodnenia tohto rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky
konštatoval, že zásah do emocionálnej sféry fyzickej osoby, spôsobený protiprávnym konaním tretej

osoby, následkom ktorého je úmrtie blízkej osoby, zakladá právo domáhať sa ochrany osobnosti podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti, 3/ č. 3Cdo 228/2012, podľa ktorého smrť
rodinných príslušníkov fyzickej osoby pri dopravnej nehode, ktorú títo rodinní príslušníci, a ani fyzická
osoba nezavinili, je neoprávneným zásahom do práva fyzickej osoby na súkromný a rodinný život.

Uvedené rozhodnutia tiež potvrdzujú, že sa uplatňuje ako jednotný názor ten, podľa ktorého právo
na súkromie a rodinný život sú chránené ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka, a konanie, ktoré
spôsobilo násilné pretrhnutie väzieb členov rodinného vzťahu stratou blízkej osoby, je konaním, ktoré
nesie znaky neoprávneného zásahu do chránených osobnostných práv pozostalých členov rodiny.

Z výsledkov vykonaného dokazovania, a to zo záverov vypracovaného znaleckého posudku a tiež z
výsluchu svedkov vyplýva, že medzi navrhovateľmi v 1, 2 a 3 rade a JUDr. Q. Y. existovali sociálne,
morálne, citové vzťahy vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života.

Navrhovateľka v 1 rade s JUDr. Q. Y. ako partneri mali usporiadaný vzťah, spoločne trávili voľné chvíle,

žili primeraným spoločenským životom. Tešili sa zo svojich detí, pomáhali im, plánovali rekonštrukciu
svojej domovej nehnuteľnosti. Zo záverov vypracovaného znaleckého posudku č. 37/2013 i z výpovede
svedkov vyplýva, že ich vzťah sa vyznačoval vysokou mierou vzájomnej naviazanosti a spolupatričnosti.
Navrhovateľke v 1 rade tento vzťah vyhovoval a poskytoval jej to, čo k životnej spokojnosti potrebovala.
Na jej strane sa síce skôr jednalo o prispôsobenie a niekedy aj podriadenie sa potrebám manželovej

práce, jeho záujmovým okruhom, avšak v pozitívnom zmysle, t. j. vyváženého vzťahu, v ktorom mal
každý z nich i svoju úlohu a pozíciu. Takéto fungovanie, model spolužitia obidvom vyhovovalo, ich
vzťah bol emočne aj citovo výrazne sýtený. Navrhovateľke v 1 rade v priebehu trvania manželstva
bola kardiológom diagnostikovaná ischemická choroba srdca, s doporučením vyhýbať sa fyzickej aj
psychickej záťaži. V súvislosti s nástupom zdravotných ťažkostí pred cca 8 rokmi, sa u nej začali

prejavovať aj zmeny vo fungovaní, ktoré boli podmienené najmä vo výkone dovtedajších úloh v
zamestnaní a rodine. Prejavilo sa to v jej psychickom stave, keď nastúpili negatívne pocity vyplývajúce
z tejto jej situácie a pozície. Rozvinula sa u nej úzkostná a depresívna symptomatika, pre ktorú sa začala
liečiť na psychiatrickej ambulancii. Manžel jej pomáhal pri prácach v domácnosti. Predstavoval pre ňu
oporu, preto aj v roku 2006 zostal na výsluhovom dôchodku. Ako to už bolo uvedené v odôvodnení

rozhodnutia, spoločne trávili voľné chvíle, išlo o aktivity, ktorým sa navrhovateľka v 1 rade po redukcii
zostala venovať, a ktoré úzko súviseli s aktivitami jej manžela. JUDr. Q. Y. bol aktívnym členom
Poľovníckej spoločnosti vlastníkov pôdy a pozemkov Urbár Liešťany. Spolu s navrhovateľkou v 1 radesa zúčastňoval podujatí organizovaných touto spoločnosťou, chodili však aj na prechádzky, na rodinné
stretnutia.

Smrť blízkeho prináša množstvo zložitých prežívaní. Každá osobnosť je individuálna a situácie prežíva
svojím spôsobom. Strata manžela navrhovateľku v 1 rade, ktorá v tom čase mala 52 rokov, zasiahla
výrazným spôsobom. Išlo o nečakané tragické úmrtie, na ktoré bezprostredne reagovala emočným
šokom, ktorý je prejavom utrpenia, s následným útlmom. Situácie niekoľkých dní po dopravnej nehode si
z pamäti nevybavuje, resp. len útržkovito. V ďalšom období, ako to vyplýva z vypracovaného znaleckého

posudku u nej pretrvávala rezignácia, pasivita, prehlbovanie depresívneho stavu zo straty manžela
a prežívania prázdnoty pri jeho absencii. V súvislosti so stratou životného partnera a živiteľa rodiny
sa u nej prechodne zhoršili prejavy existujúcej úzkostne depresívnej poruchy. Po smrti manžela (čo
trvá i v čase rozhodnutia vo veci samej) sa navrhovateľka v 1 rade prestala venovať aktivitám, ktoré
úzko súviseli s voľnočasovými aktivitami manžela, a väčšinu z ktorých absolvovali spoločne (plesy,
výstavy, posedenia), a stiahla sa viac do samoty. Z vypracovaného posudku vyplýva, že sa nedostatočne

dokázala vysporiadať so vzniknutou situáciou, a tento proces stále prebieha, je postupný. Od smrti
JUDr. Q. Y. pritom uplynulo takmer päť rokov. Pre navrhovateľku v 1 rade je ťažké naučiť sa žiť s
prázdnym miestom vedľa seba. Prehodnocuje svoj život do tragickej udalosti a i poznanie, do akej miery
bola od svojho manžela závislá. Jej život sa stratou tejto blízkej osoby raz navždy definitívne zmenil.
Ukončila sa jej príležitosť hovoriť, mať rada, dotýkať sa, mať spoločné zážitky, byť v blízkosti milovanej

osoby. Postupne hľadá zmysel svojho života. Nedošlo u nej k nahradeniu citovej väzby v partnerskom
vzťahu. Každý človek zvláda smútok, resp. sa ho snaží zvládnuť, zo straty rodinného príslušníka inak.
U navrhovateľky v 1 rade je stále prítomný, udržiava sa u nej vyššia intenzita emočného sprievodu
smútenia.

Odporcav1radejepasívnelegitimovanýmsubjektomvkonaní,zodpovednýmzaneoprávnenýzásahdo
osobnostnýchprávnavrhovateľkyv1rade,ktorýbolvyvolanýosobitnoupovahouprevádzkymotorového
vozidla značky Mercedes Benz 818L, EČ: MT-XXXBN, ktoré v čase predmetnej dopravnej
nehody viedol Q., ktorý mal od odporcu v 1 rade, ako právnickej osoby pokyn na realizáciu jej činnosti
(§ 853 a § 427 Občianskeho zákonníka). Následkom tohto neoprávneného zásahu bolo usmrtenie

JUDr. Q. Y.. Tento zásah bol spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu u navrhovateľky v 1 rade, ktorá
spočívala v porušení jej práva na ochranu súkromia, rodinného, manželského života. Medzi uvedeným
neoprávneným zásahom a dotknutím osobnostnej sféry navrhovateľky v 1 rade je i bezprostredný vzťah
príčiny a následku.

Ustanovenie § 13 Občianskeho zákonníka obsahuje významné prostriedky ochrany osobnostných práv:
a/ návrh na upustenie od neoprávnených zásahov, b/ návrh na odstránenie následkov už uskutočnených
zásahov, c/ návrh na poskytnutie primeraného zadosťučinenia.

Žiadna forma morálneho zadosťučinenia podľa § 13 ods. 1, posledná časť vety Občianskeho zákonníka,

anitrestnásankcianepostačujúnato,abybola primeranevyváženáazmiernenávzniknutánemajetková
ujma na strane navrhovateľky v 1 rade, ktorej právo na ochranu osobnosti bolo neoprávneným zásahom
porušené s neodstraniteľnými následkami.

Pre určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy ustanovenie § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka

zakotvuje taxatívne dve kritéria, a to závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a ďalej okolnosti, za
ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo. Podľa súdnej praxe musia byť
zisťované okolnosti na strane postihnutej osoby, ale aj pasívne legitimovaného subjektu.

Ako to už bolo uvedené v odôvodnení rozhodnutia, následky neoprávneného zásahu sú u navrhovateľky

v 1 rade trvalé a neodstraniteľné, smrťou manžela navždy stratila možnosť rodinného, manželského
súkromného života s ním. Predstavoval pre ňu jednu z najbližších osôb, jeho smrť má za následok zánik
manželstva, ktoré je významnou kategóriou v spoločnosti, zhoršenie kvality jej života vo sfére citovej,
hmotnej, sociálnych väzbách. Stratila dôležitú oporu vo všetkých oblastiach svojho ďalšieho života.

Dňa 23.2.2009 došlo k stretu prevádzok dvoch vozidiel, a to odporcu v 1 rade a JUDr. Q. Y.. Vozidlo
Škoda 105L bolo síce staršie, ale podľa výpovede informovaného zástupcu spoločnosti Znalex, spol.
s r.o. spôsobilé prevádzky na pozemných komunikáciách. Nebolo preukázané, že by v čase dopravnej
nehody bolo neosvetlené. Zo strany Q. F. ktorý v predmetný deň plnil pracovné úlohy na základepokynu odporcu v X rade ako právnickej osoby, išlo o zavinené protiprávne konanie, nedbanlivostného
charakteru. Jednoznačne však nebolo jeho úmyslom spôsobiť vzniknutý následok, a to úmrtie JUDr.
Q. Y.. Ako vodič sa nesprával agresívne. Túto skutočnosť súd zohľadnil pri určení výšky náhrady

nemajetkovej ujmy 10 %. Za rozhodujúce považoval, že došlo k strate najväčšej, a to k strate života, čím
sazasiahloidosúkromného,manželskéhoživotanavrhovateľkyv1rade.Navrhovateľkavnávrhutvrdila
(č. l. 2), že v príčinnej súvislosti so smrťou manžela ako reakcie na závažný stres u nej došlo k vzniku
ďalšieho ochorenia, a to stredne ťažkej až ťažkej depresie, ktorou aktuálne naďalej trpí. Tieto tvrdenia
neboli preukázané, zo záverov vypracovaného posudku vyplýva, že došlo len k prechodnému zhoršeniu

už existujúcej úzkostne depresívnej poruchy. Uvedené dve skutočnosti súd zohľadnil pri určení výšky
náhrady nemajetkovej ujmy v rozsahu 5 %, a priznal navrhovateľke v 1 rade titulom nemajetkovej ujmy
sumu 17.000,- eur. Sumu 1.000,- eur, ktorú po dopravnej nehode Q. F. zaplatil súd nezohľadnil, lebo
bola poukázaná P. H..

Z výsledkov vykonaného dokazovania, a to vypracovaného znaleckého posudku, z výsluchu svedkov,

najmä sestier navrhovateľky v 1 rade mal súd za preukázané, že počas života JUDr. Q. Y. mal s ním
navrhovateľ v 2 rade vytvorený dobrý vzťah, ktorý sa vyvíjal od detstva. V čase jeho smrti mal formu
vzťahu dvoch dospelých osôb, a aj keď navrhovateľ v 2 rade bol v úlohe syna, zo strany otca vnímal
podporu, pochopenie a emočnú a citovú blízkosť, záujem o jeho osobu. Rovnako zo strany navrhovateľa
v 2 rade k otcovi bol vo vzťahu rešpekt, ale aj citová a emočná blízkosť. Úroveň a kvalita tohto vzťahu

svedčila o blízkom, úprimnom, plnohodnotnom vzťahu rodiča a dospelého dieťaťa. Následkom náhlej
straty otca bezprostredne po nehode prežíval výrazný citový otras, ktorý bol zhoršený tým, že videl
ťažké citové následky tejto udalosti na matke a sestre. Pociťoval psychickú ťažobu, smútok, i šok, z
ktorého a dostával postupne. Prebiehala u neho smútková reakcia. Aktuálne uvedomovanie straty otca
je stále prítomné, ale už vnútorne emočne aj racionálne spracované, s prevahou spomienok a s pocitmi

chýbania blízkej osoby.

Vzťah navrhovateľky v 3 rade s JUDr. Q. Y. sa prirodzene vytváral a realizoval od narodenia, vykazoval
známky blízkeho, dôverného vzťahu s prirodzenou citovou, emočnou a osobnostnou blízkosťou otca a
dcéry k sebe navzájom. V čase smrti otca vykazoval vyššiu úroveň ochraňovania voči navrhovateľke v

3 rade, zaujímal sa o jej potreby, pomáhal jej založenej rodine osobne, citovo aj materiálne. Po tragickej
smrti otca prežívala veľký smútok so silnými emóciami. Aktuálne (s poukazom na závery vypracovaného
znaleckého posudku) je u nej prítomný stav charakterizovaný čiastočným spracovaním straty otca.
V jej psychickej oblasti sa objavujú obdobia a situácie zvýrazneného smútku vyvolané spomienkami,
výročiami, atď., a tiež stálym prežívaním straty a smútku v atmosfére rodiny.

Odporca v 1 rade je pasívne legitimovaným subjektom v konaní, zodpovedným za neoprávnený zásah
do osobnostných práv navrhovateľov v 2 a 3 rade, ktorý bol vyvolaný osobitnou povahou prevádzky
motorového vozidla značky Mercedes Benz 818L, EČ: MT-XXXBN, ktoré v čase predmetnej
dopravnej nehody viedol Miroslav Glejtek, ktorý mal od odporcu v 1 rade, ako právnickej osoby pokyn na

realizáciu jej činnosti (§ 853 a § 427 Občianskeho zákonníka). Následkom tohto neoprávneného zásahu
bolo usmrtenie JUDr. Q. Y.. Tento zásah bol spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu navrhovateľov v 2
a 3 rade, ktorá spočívala v porušení ich práva na ochranu súkromia, rodinného života. Medzi uvedeným
neoprávneným zásahom a dotknutím osobnostnej sféry navrhovateľov v 2 a 3 rade je i bezprostredný
vzťah príčiny a následku.

Zásah do práva na ochranu osobnosti navrhovateľov v 2 a 3 rade nie je možné odstrániť morálnou
satisfakciou, resp. vydaním trestného rozsudku. Ako to už bolo uvedené, smrť blízkej osoby prináša
množstvo zložitých prežívaní. Išlo o náhle tragické úmrtie otca. V tejto súvislosti prežívali citový
otras, resp. psychickú krízu. Stratu otca si stále uvedomujú, smútok za ním si museli prežiť, bol

vnútorne bolestivý, resp. aj je, i keď v menšom rozsahu ako bezprostredne po 23.2.2009. Následky
neoprávneného zásahu do osobnosti navrhovateľov v 2 a 3 rade sú neodstraniteľné, navždy stratili
možnosť, aby otec bol súčasťou ich súkromného, rodinného života. Nemôžu už pociťovať z jeho strany
blízkosť, záujem o ich osobu, oporu, pomoc, a to i materiálnu. Sú teda ochudobnení o sféru vzťahov
s ním.

Ako to už bolo uvedené v odôvodnení rozhodnutia, dňa 23.2.2009 došlo k stretu prevádzok dvoch
vozidiel a to odporcu v 1 rade a JUDr. Q. Rendeka. Vozidlo Škoda 105L bolo síce staršie, ale podľa
výpovede informovaného zástupcu spoločnosti Znalex, spol. s r.o. spôsobilé prevádzky na pozemnýchkomunikáciách. Nebolo preukázané, že by v čase dopravnej nehody bolo neosvetlené. Zo strany Q.
F., ktorý v predmetný deň plnil pracovné úlohy na základe pokynu odporcu v 1 rade ako právnickej
osoby, išlo o zavinené protiprávne konanie, nedbanlivostného charakteru. Jednoznačne nebolo jeho

úmyslom spôsobiť vzniknutý následok, a to úmrtie JUDr. Q.. Ako vodič sa nesprával agresívne.
Uvedenú skutočnosť súd zohľadnil pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy v rozsahu 10%, a priznal
navrhovateľke v 1 a 2 rade sumu po 4.500,- eur. Za rozhodujúce považoval, že došlo k strate najväčšej,
a to k strate života, čím sa ale zasiahlo i do súkromného, rodinného života navrhovateľov v 2 a 3 rade.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Podľa § 1 zák. č. 381/2001 Z. z., tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti“) a zriadenie
Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len „kancelária“).

Podľa§4ods.2zák.č.381/2001Z.z.vzneníplatnomkudňu23.2.2009atiežvčaserozhodnutiavoveci
samej poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému
uplatnené preukázané nároky na náhradu: a/ škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b/ škody
vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c/ účelne vynaložených nákladov

spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a/, b/ a d/, ak poisťovateľ
nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 5 písm. a/ alebo písm. b/, alebo poisťovateľ neoprávnene
odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d/ ušlého
zisku.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený
je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

Účelom poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla upraveného zák.

č. 381/2001 Z. z. je predovšetkým zabezpečiť reálne uspokojenie práv poškodených pri vzniknutých
škodových udalostiach v jednotlivých prípadoch, kde by tomu nestačili majetkové a platobné možnosti
škodcov, resp. zodpovedných subjektov, ale tiež ochrániť tieto zodpovedné subjekty pred neúmerným
rizikom spojeným s prevádzkou vozidla. Poškodený si môže vybrať, či si nárok uplatní proti poistenému,
alebo voči poisťovateľovi, prípadne voči obom.

Z členstva Slovenskej republiky v Európskej Únii vyplýva i povinnosť dodržiavať a aplikovať úniové
právo, t. j. právo Európskej Únie a jej orgánov, súčasťou ktorého sú aj Smernice Rady č. 72/166/EHS
z 24.4.1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti,

č. 90/232/EHS z 14.5.1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (Tretia smernica), č. 2000/26/
ES (Európskeho parlamentu a Rady) z 6.5.2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov
týkajúcichsapoisteniazodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovýchvozidielaozmenea
doplneníSmernícRadyč.73/239/EHSač.88/357/EHS(Štvrtásmernicaopoistenímotorovýchvozidiel),

rozhodnutia Súdneho dvora EÚ.

Z ustanovenia § 4 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. vyplýva, že poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na
každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej
zmluve.

Dňa 18.10.2007 medzi odporcom v 1 a 2 rade bola uzavretá poistná zmluva číslo 6541140011,
predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
Mercedes Benz 818L, EČ: MT-XXXBN.

Z poistenia zodpovednosti má poistený právo, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla, a
za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania zodpovednosti, aby poisťovateľ za neho poskytol
poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa § 4 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z. z., t. j. uplatnené a
preukázané nároky na náhradu okrem iného škody na zdraví a nákladov pri usmrtení.Smernice č. 72/166/EHS, č. 90/232/EHS, č. 2000/26/ES vyžadujú, aby zodpovednosť za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla bola pokrytá poistením v celom rozsahu. Nič v znení

uvedených smerníc, ani v judikatúre Súdneho dvora nenasvedčuje tomu, že by bolo možné z poistného
krytia vylúčiť peňažnú náhradu za spôsobenie nemajetkovej ujmy pozostalej osobe po obeti dopravnej
nehody, pokiaľ je nárok na takúto náhradu daný vnútroštátnymi právnymi predpismi upravujúcimi
občianskoprávnu zodpovednosť za zásah do osobnej integrity, čo zahŕňa tak fyzickú, ako aj psychickú
traumu. Súdny dvor rozhodol, že znenie Smernice č. 72/166/EHS a č. 90/232/EHS zahŕňa akýkoľvek typ

škody, resp. ujmy bez ohľadu na to, či má majetkovú alebo nemajetkovú povahu, a preto nie je možné
z neho vyvodiť záver, že nemajetková ujma, akou je i vnútorná bolesť, utrpenie nespadá do rozsahu
pôsobnosti smerníc (rozsudok Súdneho dvora vo veci E-8/07 Nguyen). Obmedzenie poistného krytia je
možné iba vo výnimočných prípadoch. Tunajší súd poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora vo veci
C-22/12 (Haasová) bod 49, podľa ktorého keďže rôzne jazykové verzie článku 1 ods. 1 druhej smernice
v podstate používajú pojem „ujma na zdraví“, ako aj pojem „osobná ujma“ treba v súvislosti s účelom

smernice, ktorým je posilnenie ochrany obetí, uplatniť extenzívny výklad uvedených pojmov, ktorý je
uvedený v bode 47 rozsudku. Podľa rozsudku C-22/12 (bod 54) na základe žiadneho ustanovenia v
prvej, druhej ani tretej Smernici nemožno dospieť k záveru, že normotvorca Únie si želal znížiť ochranu
zaručenú týmito Smernicami len na osoby, ktoré sa priamo zúčastnili na škodovej udalosti.

Ustanovenie § 11, § 13 Občianskeho zákonníka umožňuje navrhovateľom v 1, 2 a 3 rade, ako rodinným
príslušníkom obete dopravnej nehody, požadovať náhradu utrpenej nemajetkovej ujmy. Náhrada tejto
ujmy pritom musí byť krytá povinným poistením motorového vozidla, byť z neho likvidovaná. Právna
úprava,ktorábytomutoodporovala,bráninaplneniucieľavyššieuvedenýchSmernícEurópskejúnie(viď
aj rozhodnutie Krajského súdu Prešov č. 6Co 127/2010 zo dňa 28.10.2013, č. 11Co 12/2009 z 3.3.2010).

V prejednávanej veci teda podľa názoru súdu, požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch
podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spadá do rozsahu povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti odporcu v 1 rade za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla podľa zák. č. 381/2001 Z.
z., § 4 ods. 2 a v súlade s poistnou zmluvou, ktorú uzavrel ako poistený s odporcom v 2 rade, ako

poisťovateľom. Odporca v 2 rade je preto tiež pasívne legitimovaným subjektom v konaní.

Vo veci vedenej pred Krajským súdom Prešov č. 6Co 127/2010 (ktorý položil vo veci C-22/12
prejudiciálnu otázku) rozhodným právom je právo české. Česká právna úprava má úpravu o poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla v zákone číslo 168/1999 Zb., ktorý v § 6

obsahuje pojem škoda spôsobená na zdraví alebo usmrtením, a nie aj pojem nemajetková ujma, ako
to tvrdil odporca v 2 rade. V tejto časti súd poukazuje aj na bod 36 rozsudku Súdneho dvora C-22/12,
že položené otázky Krajským súdom Prešov sa pritom netýkali odškodnenia podľa § 444 Českého
Občianskeho zákonníka.

Navrhovatelia v 1, 2 a 3 rade majú právo na náhradu nemajetkovej ujmy proti odporcovi v 1 aj v 2
rade, hoci plnenie môžu dostať len raz. Preto súd určil, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu
plnenia povinnosť druhého odporcu.

O trovách konania súd, s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodne po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, dvojmo.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.