Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. február 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/306/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4210212548
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4210212548.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKomárnovprávnejvecinavrhovateľov:X)T.Q.L.,B..XX.X.XXXX,X)T.I.L.,B..X.X.XXXX,

C. O. X. W., L. XX/XXX, P. W. Z. Z. Z. N. L., B..XX.XX.XXXX, O. X. W., L. XX/XXX, X) N. L., B..
XX.XX.XXXX, O. X. W., L. XX/XXX, X) L. O., B..XX.XX.XXXX, O. X. W., R. XXXX/XX H. X) G. O., G.. O.,
B.. XX.X.XXXX, O. X. W., R. XXXX/XX, všetci v konaní zastúpení JUDr. Jurajom Gavalcom, advokátom
so sídlom Trnava Teodora Tekela č.23, proti odporcom : X) H. S., B.. XX.X.XXXX, O. X. W., T. D.. XXX/
XX, v konaní zastúpená JUDr. Štefanom Mészárosom, advokátom so sídlom Štefánikova č. 84, Nitra a 2)
KOOPERATIVA poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group, Agentúra Nitra, s sídlom Farská 30, Nitra, IČO:
00585441, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že odporkyňa tým, že dňa X.X.XXXX P. Č. C. XX,XX V.. L. S. Č.. N. P. U. C. C.
T. B. C. X.O. W. viedla vozidlo Z.. L. XXX Q.: L.-XXX X. nepovolenou rýchlosťou v dôsledku čoho v km
20,34 nezvládla riadenie, pravým predným kolesom vyšla mimo vozovku, vozidlo sa prevrátilo, v šmyku
prešlo do protismernej časti vozovky, kde preletelo priekopu, viacnásobne sa prevrátilo a zastavilo v poli,
pričom počas tejto nehody spolujazdkyňa P. L., B.. XX.XX.XXXX utrpela zranenia na následky ktorých J.
XX.X.XXXX zomrela, zasiahla do osobnostných práv navrhovateľov, do ich práva na súkromie a rodinný
život.

Odporcovia v 1) a v 2) rade s ú p o v i n n í v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť
solidárne nemajetkovú ujmu navrhovateľovi v 1) rade v sume 13.000,-Eur, navrhovateľovi v 2) rade v
sume 13.000,-Eur, navrhovateľovi v 3) rade v sume 8.000,-Eur, navrhovateľovi v 4) rade v sume 2.000,-
Eur, navrhovateľke v 5) rade v sume 2.000,-Eur s tým, že v rozsahu plnenia jedného z odporcov
zaniká v tomto rozsahu povinnosť plnenia druhého odporcu.

Vo zvyšnej časti súd návrh z am i e t a.

O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa návrhom došlým súdu 28.9.2010 domáhali určenia, že odporkyňa H. S. dopravnou
nehodou ňou zapríčinenou dňa X.X.XXXX, následkom ktorej ich blízka príbuzná P. L., B.. XX.XX.XXXX
utrpela zranenia, na následky ktorých dňa XX.X.XXXX zomrela, zasiahla do ich osobnostných práv, do
ich práva na súkromie a rodinný život. Zároveň navrhli odporkyňu zaviazať zaplatiť navrhovateľom v
1) a 2) rade /pozostalým deťom/ titulom nemajetkovej ujmy sumu po 13.000,-Eur, navrhovateľovi v 3)

rade /manželovi/ 10.000,-Eur a navrhovateľom v 4) a 5) rade /rodičom/ po 2.000,-Eur. Návrh odôvodnili
tým, že všetci mali so zomrelou silné citové väzby, navrhovatelia v 1) až 3) žili s ňou v spoločnej
domácnosti. Navrhovatelia v 4) a 5) rade boli s ňou v dennom intenzívnom kontakte, podieľali sa na
spoločnom rodinnom živote. Poukázali na ustanovenie § 11 Občianskeho zákonníka, ktorý poskytujeprávny základ nároku na náhradu nemateriálnej ujmy spôsobenej jednotlivcovi usmrtením blízkej osoby,
pretože neoprávneným zásahom do osobnostných práv je zásadne každý súdnym rozhodnutím uznaný
násilný trestný čin, ktorého sa dopustí tretia osoba na poškodenom a ktorý má za následok smrť

poškodeného. Výška žiadanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vychádza z ustanovenia § 13
ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, závažnosť ujmy je vzhľadom na následok smrti ich najbližšej
príbuznej zrejmý.

Na návrh odporkyne súd podľa § 92 ods.1 O.s.p. uznesením zo dňa 10.10.2013 pribral do konania ako

odporcu v 2) rade Kooperativu poisťovňu, a.s. Vienna Insurance Group, Agentúru Nitra. Uznesením
na pojednávaní dňa 17.2.2014 za prítomnosti účastníkov, resp. ich zástupcov povolil zmenu žalobného
návrhu spočívajúcu v tom, že žalovanú nemajetkovú ujmu mali odporcovia uhradiť rukou spoločnou a
nerozdielnou.

Súd od výsluchu navrhovateľov 1) a 2) upustil vzhľadom na ich vek a predmet konania.

Navrhovateľ v 3) rade uviedol, že s P. L. boli manželia 14 rokov. Svoju manželku miloval, žili ako
bežný manželský pár, žiadne vážnejšie hádky, ktoré by zapríčinili ich oddelené žitie čo i len na krátku
dobu, nemali. Z manželstva sa im narodili dve deti, ktoré vychovávali spoločne. S rodičmi manželky
boli v dennom kontakte, navštevovali sa, ich vzájomné vzťahy boli dobré. Popieral, že by vzťah jeho

manželky bol ku nemu alebo k jej rodičom narušený. Keby tomu bolo tak, nechodili by každý rok na
výlety, nenavštevovali by svokrovcov denne. Na leto 2009 si plánovali zahraničnú dovolenku do S..
Stratu manželky ťažko vie opísať. Tak jemu, ako aj deťom veľmi chýba. Mladší syn po strate matky sa
veľmi zhoršil v učení, stal sa agresívnejší. Navštevuje triedu pre nadané deti, ale stratil záujem o učenie.
Starší syn sa stal uzavretejší. Manželka bola dobrosrdečná, nápomocná. Mala široký okruh kamarátov s

ktorými bola v stálom kontakte. Stretávala sa s nimi 2-3 krát týždenne. Riadne sa starala o domácnosť,
svoje deti mala mimoriadne rada. Komunikácia medzi nimi bola na primeranej úrovni. Problémy týkajúce
sa detí ako aj problémy, ktoré mala na pracovisku, doma spoločne preberali a riešili. Aj ich intímny
život bol na poriadku. K tvrdeniu odporkyne 1), že manželka mala známosť s iným mužom, uviedol,
že pred dvomi rokmi ju upodozrieval z mimomanželskej známosti, ale nakoniec sa presvedčil, že jeho

upodozrievanie bolo bezdôvodné.

Navrhovatelia v 4) a 5) rade zhodne uviedli, že strata ich dcéry ich rovnako a veľmi zasiahlo. Bude im
chýbať pokiaľ budú žiť. Ich vzájomné vzťahy boli dobré, denne sa stretávali. Ich deti denne chodili ku
nim po vyučovaní. Sviatky, Vianoce strávili spolu. Tvrdili, že manželstvo ich dcéry bolo dobré, mali len

bežné nezhody, aké bývajú v každom manželstve. Dcéra sa im nikdy nesťažovala na manžela. Určite
žila v šťastnom, usporiadanom manželstve. Svoje deti veľmi ľúbila a taktiež deti ju veľmi ľúbili. Boli na
ňu citovo viazaní. Po dopravnej nehode odporkyňa v 5) rade mala poruchy spánku, so stratou dcéry sa
nedokáže vysporiadať. Navrhovatelia v 1) a 2) rade ťažko znášajú stratu matky. Starší vnuk sa veľmi
uzavrel, mladší vnuk začal reagovať na všetko negatívne, nič ho nezaujíma, veľmi sa zhoršil v učení,

začal sa biť s každým. Mal problémy v škole, ktoré museli riešiť s jeho triednou učiteľkou aj s riaditeľom
školy. Uviedli, že sú presvedčení, že ich dcéra žiadnu mimomanželskú známosť nemala, v manželstve
bola šťastná.

Odporkyňa v 1) rade s návrhom na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch nesúhlasila. Bola toho

názoru, že samo o sebe spôsobenie smrti nezakladá právo na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Táto by mala byť priznaná len v odôvodnených prípadoch a za splnenia zákonných podmienok a vo
výške, ktorú určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých došlo
k porušeniu práva. Dôkazné bremeno zaťažuje navrhovateľov, preto bude na nich , aby preukázali
dôvodnosť svojho nároku. Vo vzťahu k navrhovateľom v 3) až 5) rade navrhla návrh v celom rozsahu

zamietnuť z dôvodu, že rodinné vzťahy medzi nimi a P. L. boli už dlhšiu dobu pred jej smrťou
narušené. Okrem uvedeného voči navrhovateľom v 4) a 5) rade navrhla návrh zamietnuť aj s poukazom
na ustanovenie § 15 Občianskeho zákonníka, ktoré obsahuje taxatívny výpočet osôb, ktorým podľa
Občianskeho zákonníka patrí právo uplatňovať právo na ochranu osobnosti. Keďže práva na ochranu
osobnosti sa domáha aj manžel nebohej, navrhovatelia v 4) a 5) rade nemajú hmotnoprávnu aktívnu

legitimáciu v spore. Zároveň dodala, že opätovne, aj touto cestou chce vyjadriť ľútosť nad nešťastnou
udalosťou, pri ktorej vyhasol život jej priateľky P. L..Odporca v 2) rade uviedol, že s návrhom nesúhlasí. Namietal svoju pasívnu legitimáciu v spore. Zastával
názor, že nárok žiadaný navrhovateľmi nie je krytý povinným zmluvným poistením, ktorý mal škodca
s ním uzatvorený. Súčasťou zmluvy zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidlanebolospôsobenieujmynasúkromíarodinnomživote.Vtejtosúvislostipoukázalnaustanovenie
§ 4 ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z.z., podľa ktorého poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho uhradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu : škody na zdraví a
nákladov pri usmrtení; škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci; účelne
vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a, b,

d, ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 5 písm. a, b, alebo poisťovateľ neoprávnene
odmietol poskytnúť poistné plnenie alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie; ušlého zisku.
Zastával názor, že nemajetková ujma nie je krytá z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Z titulu ochrany osobnosti v zmysle ustanovenia §
11 a nasl. Občianskeho zákonníka možno uplatňovať právo proti tomu, kto za zásah do osobnostných
práv zodpovedá, teda v danom prípade voči odporkyni 1) a nie voči jej poisťovateľovi. Navrhovatelia

žiadnym spôsobom nepreukázali, že by poisťovňa mala im spôsobiť zásah do ich osobnostných práv
a teda nemajetkovú ujmu odôvodňujúcu finančnú kompenzáciu. Poisťovateľ nespôsobil usmrtenie,
nebol prítomný ako účastník dopravnej nehody. K neoprávnenému zásahu do osobnostných práv
navrhovateľov došlo porušením právnej povinnosti odporkyňou 1), ktorá ako prevádzateľ motorového
vozidla zodpovedá za predmetnú nemajetkovú ujmu. Povinným zmluvným poistením zodpovednosti za

škodu je podľa jeho názoru krytá výlučne škoda, nie nemajetková ujma. Preto návrh voči nemu navrhol
zamietnuť.

Súd vykonal vo veci dokazovanie okrem výsluchu navrhovateľov v 3) až 5) rade, výsluchom odporcov
1) a 2), trestným rozkazom Okresného súdu Komárno XT/XXX/XXXX-XXX Z. J. X.X.XXXX, výsluchom

svedkov X. O.O., T. K., P. Č., Y. T., Q. Y. H. T. W., charakteristikou žiakov - navrhovateľov 1),2), ich
vysvedčeniami a výkazom príjmov P. L.. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny
stav veci :

Odporkyňa v 1) rade bola trestným rozkazom Okresného súdu Komárno XT/XXX/XXXX-XXX Z. J.

X.X.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť 19.3.2010 a vykonateľnosť 19.3.2010 uznaná za vinnú, že
dňa X. K. XXXX v čase o 16,15 h L. S. Č.. N. U. C. C. T. B. C. X. W. v cestnom kilometri 20,34, zákonom
nepovolenou rýchlosťou viedla osobné motorové vozidlo Z.. L. XXX, Q.: L.-XXX X., pričom v pravotočivej
zákrute v dôsledku rýchlosti jazdy a poveternostným podmienkam nezvládla riadenie, predným pravým
kolesom vyšla mimo vozovku, následkom čoho sa vozidlo prevrátilo a v šmyku prešlo do protismernej

časti vozovky, kde preletelo cez priekopu, viacnásobne sa prevrátilo a zastalo až v poli, počas nehody
spolujazdkyňa P. L., B..XX.XX.XXXX utrpela zranenia, ktorým podľahla XX. K. XXXX, teda inému z
nedbanlivosti spôsobila smrť, závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej
jej podľa zákona, čím spáchala prečin usmrtenia L. §. XXX C.. X, C.. X L.. H.) O. Z..

Poškodená P. L. bola vydatá, manželstvo s navrhovateľom v 3) rade uzavrela dňa XX.XX.XXXX.
Až do dňa dopravnej nehody žila v spoločnej domácnosti so svojim manželom a maloletými deťmi
pochádzajúcimi z manželstva: Q. L., B.. XX.X.XXXX H. I. L., B.. X.X.XXXX. Viedla domácnosť, starala sa
o výchovu detí. So svojimi rodičmi udržiavala pravidelný, úzky kontakt. Finančne bola zabezpečená aj
z vlastných príjmov zo štátnozamestnaneckého pomeru u W. L. B., kde bola zamestnaná C. X.X.XXXX.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo

odneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady
podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu

práva došlo.

Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na
rešpektovanie svojho súkromia a rodinného života, obydlia a korešpondencie.Podľa článku 10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/91 Zb.), každý má právo
na ochranu pred neoprávneným zásahom do súkromného a rodinného života.

Podľa článku 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Súčasťou práva na ochranu osobnosti je i právo na súkromie a rodinný život, ktoré v sebe zahŕňa tiež

právo na spolužitie s ďalšími osobami, predovšetkým blízkymi príbuznými. Právo na súkromie v sebe
zahŕňa oprávnenie fyzickej osoby vytvárať, udržiavať a rozvíjať medziľudské vzťahy na emocionálnej
báze, o to viac vzťahy medzi príslušníkmi rodiny budované na dlhodobých a citovo silných vzájomných
väzbách. V prípade poskytnutia náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch sa jedná o satisfakciu
pre fyzickú osobu, ktorej bolo zasiahnuté do jej osobnostných práv. Základná funkcia, ktorú má
náhrada plniť, je zmierňovanie nemajetkovej ujmy poskytnutím peňažného plnenia. Občianskoprávne

sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby upravuje ustanovenie
§13 Občianskeho zákonníka. Určenie subjektov, na ktoré dopadajú sankcie podľa tohto zákonného
ustanovenia zákonná úprava vymedzuje vzťahom medzi osobou, do ktorej práv na ochranu osobnosti
bolo neoprávnene zasiahnuté a osobou, ktorá neoprávnený zásah spôsobila. V danom prípade
smrteľnou dopravnou nehodou bola spôsobená nemajetková ujma predovšetkým maloletým deťom P.

L., jej manželovi a rodičom, t.j. navrhovateľom v 1) až 5) rade. Na preukázanie intenzity zásahu a
jeho následkov do citovej oblasti rodinných príslušníkov nebohej súd vykonal dokazovanie výsluchom
účastníkov, svedkov a zadovážením správ. Podľa charakteristiky Základnej školy B. L. D.. P. W., ktorú v
čase dopravnej nehody navrhovatelia v 1) a 2) rade navštevovali, maloletý Q. sa po smrti svojej matky
neprejavoval v správaní v škole voči spolužiakom, učiteľom, ani v príprave na vyučovanie negatívne,

svoj žiaľ a smútok síce dával najavo a vyjadril aj verbálne, ale snažil sa ešte viac zahĺbiť do práce,
učenia, aktívne sa zapájal do školských a mimoškolských aktivít. Prebral na seba zodpovednosť aj za
mladšieho súrodenca, čím sociálne dospel a bol na svoj vek až neprimerane zodpovedný za seba i
svojho brata. Keďže jeho otec bol pracovne zaneprázdnený, školu pravidelne navštevovala a bola v
kontakte s triednou učiteľkou jeho stará mama Y. O.. Problémy v učení a v správaní (vyrušovanie na

hodinách, slabšia pracovná a morálna disciplína) boli riešené s ňou a po dohovore boli tieto nedostatky
odstránené. Správanie maloletého I. škola hodnotila ako občas drzé, no nie zákerné. K niektorým
vyučovacím predmetom má ľahostajný prístup. Nemá vnútornú motiváciu týmto predmetom venovať
viac úsilia. Uvedené zhoršenie podmienilo aj obdobie, v ktorom stratil svoju matku. Po smrti matky sa
ešte viac uzavrel, stratil záujem o seba aj iných, prejavovalo sa uňho vo zvýšenej miere agresívne

správanie namierené voči spolužiakom aj vyučujúcim. Od U. XXXX ale spozorovali mierne zlepšenie.
Súd nemal dôvod pochybovať o tom, že vzťahy medzi nebohou a jej deťmi boli silné a deti intenzívne
prežívali a stále prežívajú smrť matky. Sú ochudobnení o blízku osobu, ktorá ich obklopovala láskou a
zabezpečovala im všestrannú starostlivosť.

Šokujúcim úmrtím najbližšieho rodinného príslušníka došlo k závažnému zásahu do práv navrhovateľov,
pričom následok zásahu je nereparovateľný. Pri úmrtí nemôže žiadne zadosťučinenie odčiniť vzniknutú
ujmu. Úmrtím matky, manželky, dcéry stratili navrhovatelia možnosť realizovať emocionálne a citové
väzby k osobe, ktorá v ich doterajšom živote bola človekom nenahraditeľným. Inštitút peňažnej náhrady
treba vnímať len ako prostriedok slúžiaci k zmierneniu závažného dosahu protiprávneho konania, kde

finančný ekvivalent za ľudský život nie je možné určiť. Charakter spôsobenej ujmy však vyžaduje
od škodcu spolupodieľať sa na uvedenej strate adekvátnym spôsobom. Znamená to zmierniť ujmu
v maximálnej možnej miere. Výška náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je určovaná základnými
zákonnými kritériami, a to predovšetkým závažnosťou vzniknutej ujmy a okolnosťami, za ktorých k
porušeniu došlo. Smrť, ako absolútna strata predstavuje sama osebe závažný zásah do práva na

ochranu osobnosti, pričom spôsobuje ťažké psychické rozpoloženie a v prípade fungujúcej rodiny má za
následok dlhotrvajúcu nemožnosť vyrovnať sa so stratou blízkeho človeka. Túto stratu budú pozostalí
príbuzní niesť po celý život. Je nepochybné, že došlo k narušeniu bežného rodinného a súkromného
života navrhovateľov a i k možnosti ich osobného a finančného zabezpečenia v budúcnosti zo strany
matky (minimálne po dobu trvania zákonnej vyživovacej povinnosti) a dcéry (najmä v starobe, keď

navrhovatelia v 4) a5) rade budú odkázaní na pomoc cudzej osoby).

V danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Základ nároku navrhovateľov
bol preukázaný právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu W. XT/XXX/XXXX, ktorý rozsudok jepre súd záväzný. Konaním odporkyne 1) došlo k neoprávnenému zásahu do súkromného a rodinného
života navrhovateľov, ktorých ochrana je garantovaná medzinárodnými dohovormi, Ústavou SR ako aj
Občianskym zákonníkom.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že v prípade navrhovateľov došlo k zásahu do ich
osobnostných práv v súvislosti so smrťou ich matky, manželky a dcéry, čím bola narušená celistvosť
rodiny a bolo závažným spôsobom zasiahnuté do ich súkromného a rodinného života. Následky
tohto zásahu sú trvalé, neodstrániteľné a nenapraviteľné. Z objektívneho pohľadu je strata jedného

z členov rodiny úplne neodčiniteľnou ujmou, ktorá postihuje všetkých členov tohto spoločenstva.
Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka preto hodnotil
ako primeraný prostriedok ochrany proti neoprávnenému zásahu spôsobenej odporkyňou v 1) rade.
Charakter spôsobenej ujmy odôvodňuje priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom
adekvátnu peňažnú náhradu, ktorá zodpovedá negatívnym dôsledkom spôsobeným smrťou blízkej
osoby zákon neurčuje. Súd bol toho názoru, že v prípade navrhovateľov 1) a 2), t.j. synov, ktorí boli v

čase dopravnej nehody vo veku 13 a 11 rokov náhrada v sume uplatnenej, po 13.000,-Eur, taktiež pre
rodičov po 2.000,- Eur je adekvátna. Ujmu utrpenú pozostalým manželom súd určil sumou 8.000,- Eur
vzhľadom na to, že manželské spolunažívanie poškodenej a navrhovateľa 3) nebolo také harmonické,
ako to prezentovali navrhovatelia vo svojich výpovediach. Kamarátka P. L. X. O. ako svedkyňa uviedla,
že priateľka sa jej sťažovala, že hoci má dobrého manžela, v manželstve nie je šťastná, zaľúbila sa do

iného, chce sa rozviesť. Niekoľko mesiacov pred dopravnou nehodou sa podrobila umelého prerušenia
tehotenstva, bola gravidná od svojho priateľa. Pritom stále vychvaľovala manžela, že je poriadny,
zodpovedný. Ona pracovala vo vinárni, kde za ňou chodila pravidelne, dvakrát do mesiaca. Svedkyňa T.
K. dosvedčila, že v rokoch 2006 -2007 poškodená 2-3-krát do týždňa chodila v poobedňajších hodinách
na dve-tri hodiny do baru, kde ona pracovala ako čašníčka, niekedy aj cez víkend. Svedok P. Č. tiež

potvrdil, že jeho kolegyňa nežila v harmonickom manželstve, chcela sa rozviesť a začať nový život.
Mala mimomanželskú známosť, od svojho priateľa otehotnela, ale keď sa dozvedela, že ju podvádza,
išla na umelé prerušenie tehotenstva. Mala vážne problémy aj v práci. Týmito výpoveďami však súd
nemal za preukázané, že manželstvo navrhovateľa v 3) rade bolo natoľko narušené, že malo zaniknúť
rozvodom. Z toho, že poškodená svojho manžela pred svojimi priateľmi a známymi chválila a hodnotila

ako dobrého otca, že ani jeden z nich o rozvod nepodal, súd usúdil, že ich manželstvo primerane
fungovalo. Podporným dôkazom uvedeného je aj výpoveď svedkyne Y. T., ktorá uviedla, že síce P. L.
o svojom manželstve nikdy s ňou neohovorila ale podľa jej názoru žila v usporiadanom manželstve.
Spolu s manželom a deťmi skoro každý deň navštevovali rodičov nebohej. Ako susedka navrhovateľov
4) a 5) po tragickej udalosti vnímala na rodičoch nebohej ako ťažko znášajú stratu dcéry. Matka ju stále

oplakáva, denne chodí do cintorína na jej hrob. Svedkyňa Q. Y. vypovedala, že s rodinou nebohej sa
začala priateliť približne rok pred úmrtím P. L.. Podľa nej jej manželstvo bolo úplne bezproblémové. Po
jej smrti na jej manželovi spozorovala, že stratil zmysel života. Aj jej rodičia, ktorých tiež navštevuje,
veľmi ťažko znášajú stratu dcéry. O tom, že by P. L. mala mimomanželskú známosť, alebo sa podrobila
v poslednej dobe interrupcii, vedomosti nemala. Obdobne vypovedala aj svedkyňa T. W.. Pri zohľadnení

preukázaných skutočností a okolností, za ktorých došlo k zásahu do práv navrhovateľov, súd dospel
k záveru, že právny nárok uplatnený v tomto konaní je opodstatnený. Preto návrhu vyhovel a uložil
povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľom adekvátne ich príbuzenského vzťahu s
nebohou, intenzite a zásahu do práv na súkromie a rodinný život. Najväčšiu ujmu utrpeli maloleté deti
stratou možnosťou viesť rodinný život s matkou. Prišli nielen o jej osobnú starostlivosť a lásku, ale aj

o finančnú podporu, ktorú by im mohla poskytovať v súvislosti s prípravou na budúce zamestnanie.
Manželstvo navrhovateľa 3) a nebohej fungovalo primerane. Žili v spoločnej domácnosti, spoločným
úsilím zabezpečovali všestrannú starostlivosť o rodinu. Navrhovatelia v 4) a 5) rade mali s dcérou blízky
vzťah, adekvátny ich potrebám, záujmom a citovej blízkosti. Hoci ich dcéra už mala založenú vlastnú
rodinu, boli v dennom kontakte. Preto podľa názoru súdu zásah do ich súkromia a rodinného života bol

tiež intenzívny.

Zákon č. 318/2001 Z.z., upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Účelom tohto zákona je zmierniť dôsledky škôd, ku ktorým došlo
v súvislosti s touto prevádzkou. Aj podľa dôvodovej správy k uvedenému zákonu je usmrtenie pri

dopravnej nehode najzávažnejším dôsledkom tejto udalosti. Pokiaľ podľa súdnej praxe usmrtenie pri
dopravnej nehode vyvoláva nie len občianskoprávnu zodpovednosť za škodu, ale aj občianskoprávnu
zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnostných práv, musí byť podľa názoru konajúceho súdu
aj táto zodpovednosť predmetom poistného krytia podľa Zákona č. 318/2001 Z.z. Ak by náhradanemajetkovej ujmy pozostalých nemala byť predmetom poistného krytia, mohlo by to znamenať značné
majetkové riziko subjektov zodpovedajúcich za túto nemajetkovú ujmu. Zároveň by to mohlo znamenať
aj neistotu pozostalých, či im prisúdená finančná náhrada bude aj v skutočnosti poskytnutá a v prípade

insolventnosti zodpovedného subjektu vymožiteľná. Ani Smernica Európskeho parlamentu a Rady
2009/103/ES zo dňa 16.9.2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových
vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti nedefinuje pojem škoda, ale
používa slová „ujma alebo škoda, akákoľvek ujma alebo akákoľvek škoda“. Preto do pojmu náklady pri
usmrtení je možné zahrnúť aj náklady nemajetkovej ujmy.

Na uhradenie nemajetkovej ujmy súd zaviazal odporcov v 1) a 2) rade spoločne a nerozdielne,
nakoľko zastával názor, že odporca 2) zodpovedá za predmetnú ujmu spolu so subjektom, ktorý ujmu
bezprostredne zapríčinil, t.j. s odporkyňou 1), a to z dôvodu, že škoda bola spôsobená prevádzkou
dopravného prostriedku. Skutočnosť, že v čase dopravnej nehody mala odporkyňa 1) podľa Zákona č.
381/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov uzatvorenú platnú Zmluvu o povinnom zmluvnom poistení,

odporcom 2) namietané nebolo. Poistné krytie z povinného zmluvného poistenia sa v danom prípade
podľanázorusúdusavzťahujeajnanároknavrhovateľovuplatnenýchvzmysle§13ods.2Občianskeho
zákonníka, Podľa takéhoto výkladu odporca v 2) rade je v tomto konaní tiež pasívne legitimovaným
účastníkom.Pretojeodporca2)podľa§4ods.2psím.a)Zákonač.381/2001Z.z.povinnýzapoisteného
( odporkyňu 1/) nahradiť poškodeným uplatnené a preukázané nároky na náhradu nemajetkovej ujmy.

O trovách konania súd rozhodne podľa § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre písomne vo dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods.1-3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykoval navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené
(§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.