Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. február 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7Cpr/5/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113218433
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6113218433.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica pred sudkyňou JUDr. Amou Odalošovou v právnej veci navrhovateľky Q.

V., N.. XX. XX. XXXX, C. A. T. XXXX/XX, A. A., v konaní právne zastúpenej JUDr. Helenou Kontrovou,
advokátkou, so sídlom Semerovo 414, proti odporcovi W. Š., J.: XX XXX XXX, B.: K. XX, A. A., v konaní
právne zastúpený advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners s.r.o., IČO: 36 646 181, Skuteckého 17,
Banská Bystrica, o neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľka je p o v i n n á uhradiť odporcovi trovy konania vo výške 328,26 Eur na

účet advokátskej kancelárie URBÁNI & Partners s.r.o., vedený v Tatrabanke, a.s., č. účtu: XXXXXXXXX/
XXXX v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 08. 07. 2013 žiadala navrhovateľka o určenie neplatnosti dohody
o skončení pracovného pomeru ku dňu 10. 05. 2013.

Navrhovateľka uviedla, že u odporcu pracovala na základe pracovnej zmluvy a jej
zmeny zo dňa 03. 01. 2013 od 01. 02. 2009. Navrhovateľka odporcovi predložila návrh na skončenie
pracovného pomeru dohodou. Odporca jej neoznámil, že by súhlasil s uzavretím dohody o skončení

pracovného pomeru. Odporca skončenie pracovného pomeru podmieňoval zaplatením schodku na
zverených hodnotách.

Navrhovateľka uviedla, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o skončení
pracovného pomeru vidí v tom, že otázka posúdenia neplatnosti dohody je právnym dôvodom na
priznanie náhrady mzdy v zmysle § 69 ods. 3 Zákonníka práce, ktorý si uplatňuje v konaní Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. 10Cpr/6/2013 na základe toho, že pracovný pomer skončil nie dohodou, ale

okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany odporcu. Pracovný pomer na základe okamžitého
skončenia pracovného pomeru zo strany navrhovateľky skončil dňa 27. 05. 2013, pričom odporca tvrdí,
že pracovný pomer skončil 10. 05. 2013 na základe dohody, a teda navrhovateľka nemá nároky v
súvislosti s okamžitým skončením pracovného pomeru.

Odporca uviedol, že pracovný pomer s navrhovateľkou bol ukončený dohodou ku dňu 10. 05. 2013.
Odporca súhlasil so skončením pracovného pomeru dohodou, súhlas so skončením pracovného

pomeru dohodou oznámil navrhovateľke priamo na pracovisku.Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, prečítaním listinných dôkazov predložených
účastníkmi, obsahom pripojeného spisu sp. zn. 10Cpr/6/2013, ako aj ďalšími dôkazmi vykonanými v
priebehu konania.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že navrhovateľka pracovala u odporcu na základe
pracovnej zmluvy zo dňa 03. 01. 2013 uzatvorenej na dobu neurčitú. Dňa 15. 04.2013 doručila
navrhovateľka odporcovi list (č. l. 10), ktorým navrhla skončenie prac. pomeru dohodou ku dňu 10. 05.
2013.

Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že potom, čo doručila odporcovi návrh na ukončenie pracovného
pomeru dohodou ju telefonicky následne kontaktoval zástupca odporcu - P. Š., ktorá jej uviedla, aby
prišla, že má pre ňu pripravené doklady ohľadne ukončenia pracovného pomeru a vysporiadania
pracovnoprávneho vzťahu. Dňa 30. 04. 2013 sa navrhovateľka dostavila k zamestnávateľovi,
zástupca zamestnávateľa jej povedal, že súhlasí s dohodou na ukončení pracovného pomeru, zároveň

jej dal doklady, a to potvrdenie o zamestnaní a potvrdenie o príjmoch fyzickej osoby. Na jednaní dňa 30.
04. 2013 jej však napriek tomu, že to žiadala, neboli dané všetky ostatné doklady v súvislosti s ukončení
pracovného pomeru, ani nebol písomne prijatý jej návrh na ukončenie pracovného pomeru.

Z potvrdenia o zamestnaní (č. l. 6), ktoré bolo prevzaté navrhovateľkou na stretnutí dňa 30. 04. 2013 súd

zistil, že v ňom odporca potvrdil skutočnosť, že navrhovateľka bola v organizácii odporcu zamestnaná
od 01. 02. 2009 do 10. 05. 2013 a ako dôvod skončenia pracovného pomeru v ňom odporca uviedol
- „dohoda podľa § 60 Zákonníka práce.“

Navrhovateľka uviedla, že po 10. 05. 2013 už do zamestnania nenastúpila, nakoľko jej zástupcom

odporcu bolo povedané len, aby si prišla zobrať všetky veci zo skriniek, aby už na prevádzku nechodila
do skončenia pracovného pomeru.

Odporca uviedol, že ku skončeniu pracovného pomeru došlo dohodou ku dňu 10.
05. 2013, čo potvrdzuje aj list navrhovateľky zo dňa 13. 05. 2013 (č. l. 49), v ktorom navrhovateľka

jednoznačne udáva, resp. konštatuje, že došlo k ukončeniu pracovného pomeru 10. 05. 2013 v súlade
s § 60 Zákonníka práce a zároveň žiadala určité listiny.

Z pripojeného spisu sp. zn. 10Cpr/6/2013 súd zistil, že navrhovateľka si v konaní uplatňuje mzdové
nároky za mesiace február, marec, apríl, máj 2013 a v súlade s § 69 ods. 4 Zákonníka práce náhradu

mzdy za dva mesiace v sume priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu, na základe toho, že
došlo ku skončeniu pracovného pomeru dňom 26. 05. 2013 okamžitým skončením pracovného pomeru.

Podľa § 80 písm. c) O. s. p. naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu (dohoda
o skončení pracovného pomeru) môže mať len účastník v prípade, ak by vyhovením takémuto návrhu

mohlo dôjsť k priaznivému dopadu na jeho právne postavenie. Pokiaľ však vyslovenie neplatnosti
právneho úkonu nemôže právne postavenie navrhovateľa nijako ovplyvniť, nie je daný naliehavý právny
záujem navrhovateľa na určení neplatnosti takejto zmluvy (dohody o skončení pracovného pomeru,
uvedený právny názor potvrdzuje aj komentár C.H.BECK č. 290/2001). Navrhovateľka sa v tomto konaní
nedomáhalaneplatnostiskončeniapracovnéhopomeruvsúlades§77Zákonníkapráce,ktorúZákonník

práce upravuje ako relatívnu neplatnosť, ktorej sa môže dovolávať ten z účastníkov, ktorý je dôvodom
neplatnosti postihnutý, tu ide o výnimku zo zásady absolútnej neplatnosti právnych úkonov a tejto
neplatnosti sa môže domáhať účastník len v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy mal pracovný pomer
skončiť. V prípade, ak by sa navrhovateľka domáhala neplatnosti skončenia pracovného pomeru ako
takého, naliehavý právny záujem by bol daný, nakoľko uplynutie prekluzívnej lehoty má za následok,

že po uplynutí zákonnej lehoty sa už účastník nemôže dovolávať neplatnosti skončenia pracovného
pomeru, a má sa za to, že pracovný pomer skončil platne. Navrhovateľka sa však domáhala určenia /tak
ako je to uvedené v petite návrhu/ neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru /nie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru/. Vyslovením neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru by sa
postavenie navrhovateľky nijakým spôsobom nezmenilo. Navrhovateľka si svoje nároky na plnenie

zo strany odporcu uplatnila v inom konaní na súde pod sp. zn. 10Cpr/6/2013 a vzhľadom aj na túto
skutočnosť a vyššie uvedené súd má za to, že nie je naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
dohody o skončení pracovného pomeru.Naviac súd udáva - v súlade s § 60 Zákonníka práce pracovný pomer skončí dohodou o skončení
pracovného pomeru, ak sa tak zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú. Dohoda o skončení pracovného
pomeru sa uzatvára písomne. V súlade s § 17 ods. 2 Zákonníka práce, právny úkon, ktorý sa neurobil

predpísanou formou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo
osobitný predpis. Keďže § 60 Zákonníka práce nespája neplatnosť právneho úkonu s tým, že právny
úkon nebol uzatvorený písomne, môže sa dohoda o skončení pracovnom pomeru uzatvoriť platne aj
ústne. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 17. 04. 2013 doručila navrhovateľka
odporcovi návrh na skončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 10. 05. 2013. V konaní nebolo

preukázané, že by písomne akceptoval odporca návrh na skončenie pracovného pomeru dohodou ku
dňu 10. 05. 2013. V konaní však bolo nesporne preukázané, že dňa 30. 04. 2013 sa
navrhovateľka stretla so zástupcom odporcu, pričom bola telefonicky vyzvaná na stretnutie odporcom za
účelom ukončenia pracovného pomeru. Navrhovateľka uviedla, že zástupkyňa odporcu W.. P. Š.
jej povedala, že súhlasí s dohodou o ukončení pracovného pomeru. Zároveň bolo v konaní preukázané,
že pri tomto jednaní dňa 30. 04. 2013 jej odporca vystavil potvrdenie o zamestnaní, ktoré zároveň

prevzala, z potvrdenia o zamestnaní vyplýva skutočnosť potvrdená odporcom, že navrhovateľka bola
zamestnaná u neho od 01. 02. 2009 do 10. 05. 2013 a pracovný pomer skončil dohodou podľa § 60
Zákonníka práce. Skutočnosť, že došlo k takejto dohode o skončení pracovného pomeru dňa 30. 04.
2013 preukazuje aj list navrhovateľky zo dňa 13. 05. 2013, v ktorom navrhovateľka konštatuje, že bol jej
pracovnýpomerukončenýdňa10.05.2013podľa§60Zákonníkapráce.Tedakuskončeniupracovného

pomeru došlo na základe dohody. V súlade s § 77 Zákonníka práce navrhovateľka mohla podať návrh
na neplatnosť skončenia pracovného pomeru dohodou v lehote do dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa
mal pracovný pomer skončiť, t. j. pracovný pomer mal skončiť ku dňu 10. 05. 2013, čiže do 10. 07.
2013 takýto návrh nepodala, pričom ide v prípade neplatnosti skončenia pracovného pomeru o relatívnu
neplatnosť právneho úkonu, ktorej sa môže účastník dovolávať v prekluzívnej dvojmesačnej lehote.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p., súd priznal úspešnému odporcovi trovy
konania vo výške 328,26 Eur za úkony právnej pomoci: prevzatie a príprava, vyjadrenie odporcu 09. 08.

2013, porada s klientom 23. 12. 2013 po 60,07 Eur, 3 x režijný paušál 7,81 Eur, účasť na pojednávaní
dňa 20. 01. 2014 po 61,87 Eur a 1 x režijný paušál 8,04 Eur, trovy právneho zastúpenia spolu 273,55
Eur + 20 % DPH, teda spolu 328,26 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo

vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí, v
akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu nesprávny,
čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba

predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., ak
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie.