Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. február 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/175/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112226994
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8112226994.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Eliškou Wagshalovou v právnej veci žalobkyne: B.. A. O., rod.

X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX, 080 01 Prešov, právne zastúpenej Mgr. Miroslavom Balážom,
advokátom so sídlom Sládkovičova 8, Prešov p r o t i žalovaným: 1/ N. H., rod. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I.C. XXXX/X, 080 01 Prešov 2/ O. S.j, rod. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. C. XA, 080 01
Prešov, 3/ B.. Y. V.K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. C. XA, 080 01 Prešov, právne zastúpení JUDr.
Petrom Cehelníkom, advokátom so sídlom Konštantínova 6, Prešov, o určenie neplatnosti darovacích
zmlúv, rozhodol

r o z h o d o l :

súd u r č u j e ,že darovacia zmluva zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi žalovanou v l.rade N. H.,

rod. X., nar. XX.X.XXXX, bytom I. X, Prešov a žalovanou v 2.rade O. S., rod. I., nar. XX.X.XXXX, bytom
R. C. č. XA, Prešov, registrovaná Správou katastra Prešov pod č. vkladu V XXXX/XX, predmetom ktorej
bol prevod spoluvlastníckeho podielu k celku nehnuteľnosti - pozemok registra K., parcelné číslo XXXX,
orná pôda o výmere 10 865 m2, zapísanej na LV č. XXXX, kat.územie Prešov je n e p l a t n á ,

súd v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

o trovách konania súd rozhodne v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX domáhala, aby súd určil, že
darovacia zmluva medzi žalovanou 1/a žalovanou 2/ je neplatná a taktiež, aby súd určil, že darovacia
zmluva uzavretá medzi žalovanou 2/ a žalovaným 3/ je neplatná s odôvodnením, že konaním
žalovanej 1/ a žalovanej 2/ došlo k porušeniu zákona, nakoľko tieto nerešpektovali zákonom stanovenú
povinnosť umožniť podielovému spoluvlastníkovi realizovať svoje predkupné právo v prípade prevodu
spoluvlastníckeho podielu na inú (nie blízku) osobu. Žalobkyňa o skutočnosti, že žalovaná 1/ so
žalovanou 2/ uzatvára darovaciu zmluvu nebola vopred informovaná a nebolo jej tak umožnené

realizovať svoje predkupné právo, čím došlo k porušeniu § 140 Občianskeho zákonníka. Počas trvania
spoluvlastníckeho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou 1/, žalobkyňa nemala vedomosť o snahe
žalovanej 1/ predať, alebo iným spôsobom previesť svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti. Medzi
žalobkyňou a žalovanou 1/ existuje príbuzenský vzťah, sú sesternice, navzájom sa stretávali a pomáhali
si podľa potreby. Pôda, ktorú mali v spoluvlastníctve, bola nadobudnutá dedičstvom a ako majetok
rodiny bola vo vlastníctve rodiny niekoľko desaťročí. Preto bolo pre žalobkyňu absolútne neočakávaným
zistenie, že žalovaná 1/ svoj podiel previedla na takmer cudziu osobu bez toho, aby sa potom zmienila

žalobkyni, ako aj to, že sama má deti a preto logicky predpokladala, že predmetná nehnuteľnosť ostane
v rodine. Vstupom cudzej osoby do spoluvlastníckych vzťahov sa začala voči žalobkyni vyvíjať veľmi
intenzívnaaktivitasmerujúcaksnahepresvedčiťju,abysvojpodielpredala,alebohorozdelilazaúčelompredaja, hoci sama žalobkyňa takúto snahu nemala a ani v súčasnosti nemá záujem so svojím majetkom
takto nakladať.

Žalovaní v 1., 2. a 3. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhli žalobu zamietnuť ako
nedôvodnú. Namietli nedostatok pasívnej legitimácie žalovaných v 1. a 2. rade s odôvodnením, že v
konaní o uplatnenie nárokov z predkupného práva je pasívne legitimovaný len nadobúdateľ. Podľa ich
názoru, žalobkyňa nezobrala do úvahy, že blízkymi osobami podľa § 116 Občianskeho zákonníka nie
len príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel, ale za osoby sebe navzájom blízke sa pokladajú

aj iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá
dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Žalovaná 1/ so žalovanou 2/ v prípade prvého prevodu ako aj
žalovaný 3/ so žalovanou 2/ v čase ďalšieho prevodu sa navzájom pokladali za osoby blízke. Preto
ani nedostatok písomnej formy ponuky spoluvlastníckeho podielu žalovanej 1/ žalobkyni nespôsobuje
právne pochybenie, ani neplatnosť prevodov. V minulosti bol spoluvlastnícky podiel žalovanej 1/
ponúkaný žalobkyni, ale tá oni nejavila záujem. Žalovaná 1/ s ohľadom na svoj vek a s ním súvisiaci

zdravotný stav nebola schopná starať sa o nehnuteľnosť a spravovať všetky záležitosti k pozemku.

Žalobkyňa na úkor žalovanej 1/ vo svoj prospech a na škodu žalovanej 1/ uzavrela nájomnú zmluvu
s družstvom X. Prešov bez vedomia žalovanej 1/. Žalobkyňa vedela o vôli žalovanej 1/ zbaviť sa
spoluvlastníckeho podielu a žalobkyňa poznala aj podmienky prevodu. Žalovaná 1/ žalobkyni ponúkla

darovanie svojho spoluvlastníckeho podielu výmenou za pomoc. Žalobkyňa potrebnú pomoc žalovanej
1/ neposkytovala, na rozdiel od žalovanej 2/, ktorá jej pomoc poskytla.

Súd po zistení, že zo strany žalobkyne je daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe podľa
ust. § 80, písm. c) O.s.p., lebo bez tohto určenia je jej právne postavenie neisté, vykonal dokazovanie

výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Ako to vyplýva z výpisu z listu vlastníctva číslo XXXX, k.ú. Prešov, ako spoluvlastníci parcely č. XXXX
o výmere 10 865 m2 - orná pôda súd v časti B pod poradovým číslom 1 uvedení: žalobkyňa v podiele
1 k celku a pod poradovým číslom 2 žalovaný 3/ v podiele 1/2 k celku.

Darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX žalovaná 1/ previedla na žalovanú 2/ vlastnícke právo k jednej
polovici parcely registra EKN číslo XXXX - orná pôda o celkovej výmere 10 821 m2 vedenej na LV č.
XXXX, k.ú. Prešov. V článku 3 darovacej zmluvy je uvedené, že žalovaná 1/ daruje svoj podiel, ktorý je
predmetom darovacej zmluvy žalovanej 2/ priateľke ako osobe veľmi blízkej.

Rozhodnutím Správy katastra Prešov zo dňa XX.XX.XXXX bol povolený vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností v prospech žalovanej 2/.

Darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX žalovaná 2/ previedla na žalovaného 3/ vlastnícke právo

jednej polovici parcely registra EKN číslo XXXX - orná pôda o celkovej výmere 10 821 m2 vedenej na
LV č. XXXX, k.ú. Prešov. V článku 3 darovacej zmluvy je uvedené, že žalovaná 2/ daruje svoj podiel
žalovanému 3/ ako druhovi, osobe veľmi blízkej.

Rozhodnutie Správy katastra Prešov zo dňa XX.XX.XXXX bol povolený vklad vlastníckeho práva do

katastra nehnuteľností v prospech žalovaného 3/.

Z výpovede žalobkyne na pojednávaní vyplynulo, že pôvodnými vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti
boli starí rodičia, neskôr rodičia jej a žalovanej 1/. Žalobkyňa nemala nikdy žiaden úmysel nehnuteľnosť
prevádzať na tretie osoby. Tiež nemala žiadnu vedomosť o tom, aby žalovaná 1/ mala úmysel svoj

spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti previesť na ďalšie osoby. O prevode spoluvlastníckeho podielu
žalovanej 1/ sa dozvedela až od žalovaného 3/, ktorý jej to oznámil. Žalovaná 1/ jej ani ústnou formou
netlmočila vôľu previesť svoj spoluvlastnícky podiel. So žalovanou v 1. rade sa v tom čase pravidelne
navštevovali a boli v kontakte.

Z výpovede žalovanej 1/ na pojednávaní vyplynulo, že dôvodom, pre ktorý previedla svoj spoluvlastnícky
podiel k nehnuteľnosti na žalovanú 2/ bol jej zlý zdravotný stav, pričom motiváciou pre prevod bola jej
snaha zavďačiť sa žalovanej 2/, ktorá jej spolu so žalovaným 3/ intenzívne pomáha od času, kedy sa
s nimi v meste zoznámila. K dôvodu, pre ktorý neponúkla žalobkyni spoluvlastnícky podiel sa vyjadriťnevedela. Jej vzťah so žalovanou 2/ charakterizovala ako kamarátsky a uviedla, že je jej najlepšia
kamarátka, zároveň si netykajú.

Z výpovede žalovanej 2/ na pojednávaní vyplynulo, že so žalovanou 1/ sa zoznámila na detskom ihrisku
asi pre 8 rokmi, následne sa skamarátili. Žalovaná 1/ jej sama ponúkla, že jej daruje spoluvlastnícky
podiel k pozemku, o ktorý sa nevládze starať. Žalovaná 1/ na ňu dokonca naliehala, keď si nebola istá,
či s takýmto prevodom súhlasí. Dôvodom, pre ktorý následne previedla vlastnícke právo na žalovaného
3/ bola skutočnosť, že tento sa pozemkami zaoberá v rámci svojej podnikateľskej činnosti a jej obava,

že v prípade, ak by bola vlastníčkou predmetných nehnuteľností, jej 2 dcéry, ktoré študujú na vysokej
škole by stratili nárok na sociálne štipendium. Vzťah so žalovanou 1/ charakterizovala ako priateľský,
pričom tento napĺňajú vzájomnými návštevami, pomocou žalovanej 1/ s údržbou domu v ktorom býva
spolu s rodinou, žalovanú 1/ vníma ako dobrosrdečnú, vzdelanú osobu s dobrou povahou.

Z výpovede žalovaného 3/ na pojednávaní vyplynulo, že žalovaná 1/ žalobkyni ponúkala v minulosti svoj

spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti, pričom tá na jej ponuku nereflektovala. Uviedol, že nehnuteľnosť
bola zanedbaná a žalobkyňa, ktorá o nehnuteľnosť po celé roky nejavila žiaden záujem spočiatku
súhlasila s rozdelením nehnuteľnosti s tým, že si môže vybrať, ktorú časť pozemku chce. Následne svoj
názor zmenila a na žalovanú 1/ začala vyvíjať nátlak, aby jej tá podpísala žalobu na zrušenie darovacej
zmluvy, čo žalovaná 1/ odmietla. Uviedol, že spolu so žalovanou 2/, ktorá je jeho družkou, sú v blízkom

priateľskom vzťahu so žalovanou 1/a jej rodinou, vzájomne si pomáhajú.

Z výpovede svedkyne Y. S., dcéry žalovanej 1/ vyplynulo, že zo strany žalobkyne bolo jej matke
( žalovanej 1/) opakovane povedané, že o jej spoluvlastnícky podiel záujem nemá a zároveň , že jej
spoluvlastnícky podiel by nikto nemal záujem v prípade, ak by sa rozhodla ho predať. Ku vzťahu so

žalovanými v 2/ a 3/ uviedla, že sa poznajú približne 8 rokov potom ako sa zoznámili pri preliezkach.
Od tej doby sa vzájomne navštevujú, svedkyňa býva spolu so žalovanou 1/, zúčastňujú sa oslavách
narodenín, svedkyňa vníma žalovaných v 2. a 3. rade ako svoju najlepšiu rodinu.

Právny zástupca žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že žalovaní v 1. a

2. rade nespĺňajú kritéria pre naplnenie podmienok, tak aby mohli byť považované za blízke osoby a
teda pre naplnenie zákonnej výnimky z predkupného práva v zmysle § 140 občianskeho zákonníka.

Právny zástupca žalovaných poukázal na skutočnosť, že lístkov osobou podľa § 116 Občianskeho
zákonníka sú aj osoby v obdobnom pomere pomeru k rodinnému, ktorý je naplnený pocitom blízkosti

osôb, pocitom vzájomnej dôvernej spolupatričnosti, náklonnosti v konečnom dôsledku tým, že by také
osoby ujmu druhej osoby pociťovali ako ujmu vlastnú , aj keď medzi takými osobami nie je žiadny
formálny rodinný vzťah.

Na základe vykonaného dokazovania súd právne uzatvára:

Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupnéprávo,ibažeideoprevodblízkejosobe(§116,117).Aksaspoluvlastnícinedohodnúovýkone
predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

Podľa§40aObčianskehozákonníkaakideodôvodneplatnostiprávnehoúkonupodľaustanovení§49a,
140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ
sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže
dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o

cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom
dotknutý, neplatnosti dovolá.

Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel;
iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by

ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Podľa § 451, ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.Podľa § 451, ods.2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Relatívna neplatnosť právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 410 a OZ spočíva v tom, že právny úkon,
pri ktorom je daný dôvod relatívnej neplatnosti, sa považuje za platný, pokiaľ ten, kto je takýmto právnym
úkonom dotknutý, sa neplatnosti právneho úkonu dôvodne nedovolá.. Každý zo spoluvlastníkov má k

svojmu spoluvlastníckemu podielu dispozičné oprávnenie. Znamená to, že každý zo spoluvlastníkov
môže k svojmu spoluvlastníckemu podielu bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov napr. zriadiť záložné
právo,ustanoviťdedičaapod.Totodispozičnéoprávneniespoluvlastníkazákonobmedzujepredkupným
právom ostatných spoluvlastníkov. Predkupné právo podielových spoluvlastníkov má vecnú povahu;
pôsobí teda aj voči tretím osobám. Spoluvlastník, ktorý chce svoj podiel previesť na inú osobu,
musí ostatným spoluvlastníkom urobiť tzv. ponuku na odkúpenie podielu. Táto ponuka v prípade

nehnuteľností musí byť písomná a spĺňať ďalšie zákonné náležitosti (§ 605 OZ). Tejto ponukovej
povinnosti korešponduje právo ostatných spoluvlastníkov na odkúpenie ponúknutého spoluvlastníckeho
podielu (zákonné predkupné právo). Len v prípade, že spoluvlastník svoje predkupné právo nevyužije,
prichádza do úvahy predaj spoluvlastníckeho podielu inej osobe. Spoluvlastník nemá ponukovú
povinnosť voči ostatným spoluvlastníkom, ak ide o prevod spoluvlastníckeho podielu na blízku osobu.

Blízkou osobou je jednak príbuzný v priamom rade (napr. súrodenec, manžel, dieťa) a jednak iné osoby
v pomere rodinnom alebo obdobnom za predpokladu, že by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá
dôvodne pociťovala ako ujmu vlastnú. Z tohto vymedzenia vyplýva, že blízkou osobou je fyzická osoba,
vo vzťahu ku ktorej je spoluvlastník v uvedenom pomere (vzťahu). (Fekete, I., JUDr. : „Občiansky
zákonník ,rozšírený komentár“, www.epi.sk ).

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že žalovaná 1/ prevodom vlastníckeho práva k svojmu
spoluvlastníckemupodieluporušilapredkupnéprávožalobkyne,ktorejpredtým,nežsvojspoluvlastnícky
podiel previedla na žalovanú 2/ neponúkla kvalifikovaným spôsobom, t. j. písomnou formou odkúpenie
svojho spoluvlastníckeho podielu. Žalobkyňa sa neplatnosti tohto prevodu dovolala v tomto konaní. Súd

obranu žalovaných, že žalovaná v 1. a 2. rade sú blízke osoby posúdil a vyhodnotil ako nedôvodnú
vzhľadom k tomu, že z objektívneho hľadiska nie je možné ich vzájomný vzťah vyhodnotiť ako vzťah
blízkych osôb. Nepochybne medzi nimi existuje pozitívny priateľský vzťah založený na úcte a rešpekte
(netykajú si), vzájomne sa navštevujú, pomáhajú si, avšak tento vzťah nie je prehĺbený žiadnymi ďalšími
citovými, rodinnými, alebo sociálnymi väzbami, ktoré by objektívne odôvodňovali záver, že jedna osoba

bude dôvodne pociťovať ujmu spôsobenú druhej osobe ako vlastnú ujmu.

Vzhľadom k uvedenému súd dospel k záveru, že predkupné právo žalobkyne porušené bolo, žalobkyňa
sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým k porušeniu predkupného práva došlo dovolala, preto
súd vo svojej výrokovej časti určil, že právny úkon, ktorým žalovaná 1/ previedla vlastnícke právo na

žalovanú 2/ je v dôsledku porušenia predkupného práva žalobkyne neplatný. Žalovaný 3/ nadobudol
vlastnícke právo od žalovanej 2/ na základe platne uzavretej zmluvy v dobrej viere. V čase prevodu
vlastníctva bola predávajúca žalovaná 2/ zákonným vlastníkom. Dodatočné zrušenie vlastníckeho titulu
už nemá vplyv na vlastnícke právo kupujúceho žalovaného 3/. Právny dôvod nadobudnutia vlastníctva
žalovanej 2/ totiž odpadol až potom, ako nehnuteľnosť nadobudol do vlastníctva žalovaný 3/. V čase

nadobudnutia vlastníckeho práva teda nešlo o jeho nadobudnutie od nevlastníka, ale naopak od
vlastníka.

S princípom právnej istoty a ústavnej ochrany vlastníckeho práva je v rozpore taký výklad ustanovenia §
48 ods. 2 občianskeho zákonníka, podľa ktorého stráca súčasný vlastník riadne nadobudnuté vlastnícke

právo len v dôsledku toho , že dodatočne odpadol právny dôvod, na základe, ktorého nadobudol
vlastníctvo k veci ktorýkoľvek z jeho právnych predchodcov. Práva a povinnosti, ktoré vznikajú z
právneho vzťahu sa preto týkajú len jeho účastníkov. Preto sa nemôžu týkať tretích osôb, ak tieto osoby
nadobudli vlastnícke právo v súlade so zákonom, a to znamená, že svoje právo nadobudli v dobe, keď
ich právny predchodca bol ešte vlastník. to, že právny predchodca nadobudol vlastníctvo na základe

neplatnej zmluvy, ktorá bola v tom čase ešte platná nádoba točne bola zrušená, nemá vplyv na ich
vlastnícke právo. dodanom prípade si môže pôvodný vlastník uplatniť len nárok podľa § 458 ods. 1
občianskeho zákonníka. ( stanovisko občianskoprávneho a obchodného kolégia z NS ČR z 19.4.2006,
sp.zn. Cpjn 201/2005).Z uvedených dôvodov súd žalobný návrh v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti
darovacej zmluvy, na základe ktorej žalovaná 2/ previedla vlastnícke právo na žalovaného 3/, zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o nich rozhodne do
tridsiatich dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.