Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. február 2014

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 9C/204/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710212250
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2014:8710212250.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Marekom Kohútom v právnej veci žalobcu: K. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom S. X, N., V. I., právne zast. JUDr. Alojzom Naništom, advokátom AK, so sídlom Sládkovičova 8,
Prešov, proti žalovanému: HK Poprad, s.r.o., so sídlom Štefánikova 6, Poprad, IČO: 36 506 176, právne
zast. JUDr. Tiborom Bašistom, advokátom AK, so sídlom Štefánikova 8, Poprad, v konaní o zaplatenie
21.762,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 21.762,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 5.580,- eur od 1.7.2010 do zaplatenia, zo sumy 3.906,- eur od 1.8.2010 do zaplatenia,
zo sumy 3.906,- eur od 1.9.2010 do zaplatenia, zo sumy 3.906,- eur od 1.10.2010 do zaplatenia a zo
sumy 4.464,- eur od 1.11.2010 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v celkovej výške 7.120,85 eur

pozostávajúce zo zaplatených súdnych poplatkov vo výške 2.890,- eur a trov právneho zastúpenia
vo výške 4.230,85 eur, ktoré je povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Alojza
Naništu, advokáta, AK so sídlom Sládkovičova 8, Prešov v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť trovy štátu vo výške 12,60 eur, ktoré je povinný zaplatiť na účet

Okresného súdu Poprad v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.11.2010 doplneným v zmysle uznesenia
tunajšieho súdu zo dňa 18.11.2010, podaním zo dňa 29.11.20l0 domáhal uloženia povinnosti
žalovanému zaplatiť žalobcovi titulom nevyplatenej odmeny sumu 26.409,- eur s 9% ročným úrokom
z omeškania zo sumy 4.647,- eur od 21.5.2009 do zaplatenia, s 9% ročným úrokom z omeškania zo
sumy 5.580,- eur od 1.7.2010 do zaplatenia, s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.906,- eur
od 1.8.2010 do zaplatenia, s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.906,- eur od 1.9.2010 do

zaplatenia, s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.906,- eur od 1.10.2010 do zaplatenia a s
9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.464,- eur od 1.11.2010 do zaplatenia ako aj nahradiť trovy
konania.
V odôvodnení svojho návrhu uviedol, že dňa 25.4.2006 uzatvoril so žalovaným profesionálnu hráčsku
zmluvu č. registrácie 094-S-120-2006/07, ktorá bola registrovaná na Prohokej a.s.. V súlade s článkom
III, bodu 1 bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi odmenu podľa článku II, bodu 1 a 3 zmluvy, ktorá bola

splatná vždy do 20. dňa nasledujúceho mesiaca. Napriek tejto skutočnosti žalovaný neuhradil žalobcovi
odmenu za mesiac apríl 2009.Dňa 2.7.2009 uzatvoril žalobca so žalovaným novú profesionálnu hráčsku zmluvu č. registrácie XXX-
S-XX-XXXX/XX, ktorá bola tiež registrovaná na N. a.s.. Žalobca ďalej vo svojom návrhu poukázal na
skutočnosť, že v súlade s článkom IV tejto zmluvy bol žalovaný povinný platiť žalobcovi odmenu podľa

článku III, bodu 1 až 3 zmluvy, ktorá bola splatná vždy do posledného dňa nasledujúceho mesiaca.
V súlade s článkom VIII, bodu 1 zmluvy si žalovaný uplatnil voči žalobcovi opčné právo na hokejovú
sezónu 2010/2011 a tým sa platnosť zmluvy podľa žalobcu predlžila do 30.4.2011. Napriek skutočnosti,
že žalobca si plnil všetky povinnosti v zmysle zmluvy, žalovaný mu doposiaľ neuhradil odmenu za
mesiace máj až september 2010. Zároveň si zmluvné strany upravili práva a povinnosti podľa § 269

Obchodného zákonníka a keďže zo strany žalovaného došlo k podstatnému porušeniu povinnosti platiť
žalobcovi ako hráčovi odmenu splatnú do konca nasledujúceho mesiaca resp. do 20. dňa nasledujúceho
mesiaca, uplatnil si žalobca okrem nároku na zaplatenie tejto odmeny aj úroky z omeškania, pričom v
zmysle zmluvy je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi odmenu za mesiace apríl 2009 vo výške 4.607,-
eur, máj 2010 vo výške 5.580,- eur, jún 2010 vo výške 3.906 eur, júl 2010 vo výške 3.906,- eur, august
2010 vo výške 3.906,- eur a september 2010 vo výške 4.464,- eur na zaplatenie ktorých žalobca vyzval

žalovaného viacerými výzvami, na ktoré žalovaný nereagoval a preto si žalobca uplatnil svoj nárok
cestou súdu.

Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 9C/204/2010-107 zo dňa 12.1.2012 súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi 4.647,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4.647,- eur od

2l.5.2009 až do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov náhradu trov
konania nepriznal.
V odôvodnení svojho rozhodnutia mal prvostupňový súd za preukázaný ako oprávnený nárok žalobcu na
zaplatenie hráčskej odmeny za mesiac apríl 2009 v sume 4.647,- eur, ktorej výška vyplýva zo štatutárnej
hráčskej zmluvy uzatvorenej medzi sporovými stranami dňa 25.4.2006, keď tento nárok sa týkal sezóny

2008/2009,tedaniesezóny2009/2010,zaktorúajpodľačestnéhovyhláseniažalobcumalžalovanývoči
žalobcovi všetky finančné nároky vyporiadané. Žalovaný nenamietal nesplnenia si niektorej povinnosti
zo strany žalobcu v sezóne 2008/2009, preto je aj žalovaný povinný uhradiť žalobcovi všetky jeho nároky
za túto sezónu vrátane nároku na hráčsku odmenu za mesiac apríl 2009 v sume 4.647,- eur. Zároveň
má žalobca nárok aj na požadovaný úrok z omeškania z tejto odmeny, keď žalovaný sa s jej úhradou

dostal do omeškania najneskôr 21.5.2009, nakoľko táto hráčska odmena bola podľa článku II, v odseku
3 zmluvy bola splatná do 20. dňa nasledujúceho mesiaca.
Ohľadom uplatnených nárokov žalobcu za mesiace máj 2010 až september 2010 súd prvého stupňa
v odôvodnení uviedol, že uplatnením opčného práva podaním žalovaného zo dňa 13.4.2010 došlo k
predĺženiu platnosti profesionálnej hráčskej zmluvy uzatvorenej so žalobcom 2.7.2009 do 30.4.2011,

pričom predchádzajúca zmluvy zostala v nezmenenej podobe len sa vzťahovala aj na obdobie po
skončení pôvodne dojednanej doby platnosti zmluvy od 1.5.2010 do 30.4.2011. Preto pokiaľ sa týka
nárokov žalobcu na úhradu hráčskych odmien za mesiace máj 2010 až september 2010, tieto treba
posudzovaťvsúladestoutohráčskouzmluvou.Súdmalnielenzvyjadreniažalovanéhoaleajzvýpovedi
samotného žalobcu za preukázané, že tento sa nezúčastňoval tréningov, sústredení, zápasov ako aj

ostatných akcií žalovaného v sezóne 2010/2011, za ktorú si žalobca uplatňuje nárok na odmenu. V
tejto súvislosti súd musí konštatovať, že medzi účastníkmi existoval obligačný právny vzťah, z ktorého
vyplývala povinnosť žalobcu zúčastňovať sa tréningov, sústredení resp. zápasov u žalovaného a na
druhej strane povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi hráčsku odmenu. Tejto dvojstranný zmluvne
dojednaný záväzkový vzťah vymedzoval práva a povinnosti oboch zmluvných strán, t.j. žalobcu aj

žalovaného, z ktorého vyplývali práva a povinnosti oboch zmluvných strán, pričom žalobca si nemôže
nárokovať právo na zaplatenie zmluvne dohodnutej hráčskej odmeny v prípade ak si neplnil zmluvne
dohodnuté povinnosti.
Podľa článku IV, bodu 2 hráčskej zmluvy bol žalobca povinný ako hráč hrať podľa zmluvy hokej vo
všetkých zápasoch extraligovej súťaže, v zápasoch All Stars, v medzinárodných zápasoch, exhibíciách

a iných zápasoch klubu, zápasoch štátnej reprezentácie, na ktoré bol nominovaný podľa najlepších
schopností, zároveň podľa bodu II, písmena c/ bol žalobca ako hráč povinný zúčastňovať sa tréningov,
sústredení a zápasov ako i akcii klubu. Naopak žalovaný bol povinný podľa článku III, bodu 1 pri splnení
všetkých podmienok zmluvy, teda aj podmienok uvedených článku IV, bodu 2 zmluvy platiť žalobcovi
ako hráčovi základnú mesačnú odmenu.

Žalobcom tvrdená povinnosť žalovaného, že tento ho mal potom ako nedostavil na tréning,
nezúčastňoval sa zápasov resp. neplnil si ďalšie zmluvné povinnosti vyzvať, aby sa dostavil na tréning,
resp.žeporušujesvojepovinnostiakohráčanevyplývalazožiadnehozmluvnéhodojednaniaúčastníkov,
ktoré bolo v písomnej forme. S poukazom na ust. § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka keď písomneuzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne nemohol žalobca bez písomnej zmeny
hráčskej zmluvy formou novej zmluvy alebo jej dodatku vyžadovať na žalovanom vyššie uvedenú
povinnosť vyzvať žalobcu na plnenie jeho zmluvne dojednaných záväzkov, potom ako ich tento porušil

bezohľadučižalovanýmalzpredchádzajúcehoobdobiavočinemunesplnenézáväzky,ktorýchsplnenie
si žalobca mal vymáhať právne komfortným spôsobom a nie neplnením si svojich zmluvne dojednaných
záväzkov
S poukazom na uvedené súd preto nárok žalobcu na hráčsku odmenu za mesiace máj až september
2010 zamietol.

Krajský súd v Prešove po odvolaní žalobcu aj žalovaného voči vyššie uvedenému rozsudku, rozsudkom
č.k.20Co/109/2012-136zodňa28.2.2013potvrdilrozsudoksúduprvéhostupňavovyhovujúcomvýroku
a zrušil rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd ohľadom zrušeného výroku súdu prvého stupňa uviedol,

že žalobca mal so žalovaným platnú profesionálnu zmluvu od 30.4.2011, pričom v zmysle profesionálnej
hráčskej zmluvy článku IV. bod 2 písm. t) bolo okrem iného povinnosťou žalobcu nerokovať so žiadnymi
inými klubmi, hráčmi iných klubov či agentmi, či inými osobami oprávnenými rokovať za iné kluby o
hráčových súčasných alebo budúcich možnostiach poskytovania jeho služieb bez predchádzajúceho
písomného súhlasu klubu. Teda na jednej strane mal žalobca platnú profesionálnu hráčsku zmluvu, na

druhej strane nemohol vykonávať športovú činnosť v prospech iného klubu bez písomného súhlasu
žalovaného, pričom z doterajšieho dokazovania vyplýva, že o tréningovom procese si dávali jednotliví
hráči vedieť medzi sebou navzájom a túto okolnosť súd prvého stupňa žiadnym spôsobom nevyhodnotil.
Podľa odvolacieho súdu žalovaný neurobil všetko preto, aby vytvoril stav, žeby sa žalobca mohol
dobromyseľne domnievať, že dochádza k porušovaniu zmluvy, keď evidentne zlyhala komunikácia

a žalobca sa mohol dôvodne domnievať, že plní zmluvné podmienky, Podľa krajského súdu je
až nepredstaviteľné, že tréningový proces profesionálneho klubu prebieha takým spôsobom, že o
tréningových jednotkách hráči klubu sú informovaní len na základe nejakej informácie tak ako to
vypovedal konateľ žalovaného. Uvedenú nedôslednú prax v pozývaní hráčov resp. určenia tréningového
harmonogramu na jednotlivé sezóny, druhy tréningov a podobne nemožno dať na ťarchu len žalobcovi.

Úlohou súdu prvého stupňa preto bude podľa odvolacieho súdu opätovne rozhodnúť v naznačených
intenciách a vyhodnotiť dôkazy, najmä výpoveď konateľa žalovaného na č. l. 82 spisu a následne
rozhodnutie odôvodniť. V prípade, ak súd prvého stupňa dospeje k záveru o dôvodnosti žaloby, je
potrebné vo vzťahu k výške odmeny primerane použiť ustanovenia článku VII. zmluvy zo dňa 2.7.2009.

Po vrátení veci súd prvého stupňa viazaný záväzným právnym názorom odvolacieho súdu doplnil
dokazovanie ohľadom zrušeného výroku rozsudku, ktorým sa žalobca domáhal zaplatenia hráčskej
odmeny za mesiace máj až september 2010 a zistil nasledovný skutkový stav:

Z výpovede žalobcu na pojednávaní dňa 12.9.2011 mal súd za preukázané, že tento u žalovaného

ako profesionálny hráč pôsobil od roku 2005. K svojmu prehláseniu zo dňa 19.8.2010, podľa ktorého
sú všetky finančné záväzky žalovaného voči žalobcovi vysporiadané žalobca súdu uviedol, že toto
sa netýka žaloby. Pokiaľ ide o odmenu za mesiac apríl 2009 v sezóne 2008/2009 a o odmeny za
mesiace máj až september 2010 v sezóne 2010/2011 poukázal na skutočnosť, že na tomto čestnom
prehlásení je ním dopísané, že sa to týka sezóny 2009/2010 a to pri osobnom kontakte so štatutárom

žalovaného Ing. Tiborom Turanom v Prešove. Hokejové sezóny začínajú 1.5. toho ktorého roku a
trvajú do 30.4. nasledujúceho roka, na ktoré obdobie sa podpisujú aj profesionálne hráčske zmluvy. V
sezóne 2009/2010 boli u žalovaného veľké finančné problémy, ktoré sa podľa žalobcu dotkli aj prípravy
na nasledujúcu sezónu, keďže sa prestalo trénovať a následne na to žalobcu nepozval žalovaný na
pokračovanie prípravy hokejovej sezóny 2009/2010, keď toto pozvanie sa robí buď písomnou formou

alebo telefonicky hráčovi. Pre uvedený dôvod žalobca trénoval individuálne a pri osobnom stretnutí dňa
19.8.2010, kedy podpisoval toto čestné prehlásenie mu konateľ žalovaného Ing. T. T. oznámil, že aj
napriek tomu, že nebol pozvaný na prípravu na ľade, nedôjde k zrušeniu opcie žalovaného na žalobcu
na nasledujúcu sezónu 2010/2011. Ing. T. T. aj napriek tomu, že žalobca netrénoval s klubom oznámil
žalobcovi, že klub si voči žalobcovi uplatní opciu a tým bude zmluva pokračovať ďalej. Mesiac predtým

ako podpísal žalobca čestné prehlásenie mal stretnutie s konateľom žalovaného, ktorý mu oznámil, že
žalovaný je vo finančnej tiesni a nemôže pokračovať ďalej a z toho dôvodu dá žalobcovi výpoveď z tejto
zmluvy. Nakoľko žalobcovi neboli zasielané ďalšie výzvy, aby sa dostavil na tréning, resp. že porušuje
svoje povinnosti ako hráča, začal žalobca konať a zasielať žalovanému výzvy na úhradu jeho odmien,pričom podľa zaužívanej tradície faktúry vystavoval sám žalovaný a na základe nich vyplácal hráčsku
odmenu. Žalobca poprel podpis dodatku č. l na hráčsku sezónu 2010/2011 týkajúcej sa jeho odmeny,
nakoľko zmluva za sezónu 2009/2010 bola podľa žalobcu automaticky podľa uplatnenej opcie predlžená

do 30.4.2011 a v sezóne 2010/2011 sa žalobca podľa svojho vyjadrenia zúčastnil na prvom tréningu
letnej prípravy niekedy v mesiacoch máj, jún 2010, kedy on osobne a ani množstvo iných hráčov z
dôvodu podlžnosti žalovaného netrénovali a následne toto trvalo asi 2-3 týždne. V júli 2010 dostávali
hráči písomné pozvania na tréningy, pričom žalobca medzi pozvanými nebol, keďže predtým sa tiež
stávalo, že hráč trénuje individuálne v mieste svojho bydliska, aby nezaťažoval rozpočet klubu, hlavne v

tom prípade, kedy mal klub finančné problémy. Žalobca nemohol hrať v inom klube do apríla 2011 dokiaľ
mu neskončilo opčné právo žalovaného a vznikli mu aj ďalšie finančné výdavky, pokiaľ sa týka platenia
si kondičného trénera. Vyslovil názor pokiaľ žalovaný tvrdí, že porušil svoje povinnosti, že tento mu mal
dať výpoveď z profesionálnej hráčskej zmluvy a vyzvať ho na splnenie povinnosti vyplývajúcej z tejto
zmluvy, avšak žalovaný mu nič neposlal a ani ho k ničomu nevyzval, dokonca aj na výzvy žalobcu, na
ktoré podľa hráčskej zmluvy musí žalovaný odpovedať do 30 dní nereagoval, pričom až od 30.4.2011

mohol žalobca bez obmedzenia hrať v inom klube, čo je však na dĺžku doby, kedy nehral zložité a
problematické. Odmenu za mesiace máj až jún 2010 si žalobca uplatňoval podľa článku I, bodu 2,
odseku 4, dodatku č. l zmluvy z 2.7.2010, nakoľko kvôli uplatnenej opcii bola táto automaticky predĺžená
po skončení predošlej zmluvy. Čestné prehlásenie žalobcu sa podľa neho nevzťahuje na mesiac apríl
2009, nakoľko tento patrí do sezóny 2008/2009 a žalobca podľa svojho vyjadrenia podpísal toto čestné

prehlásenie za sezónu 2009/2010 z dôvodu, že ho bolo nutné podpísať a zaslať pre Prohokej a.s., ktoré
neriešil predošlé dlžoby klubu.

Z výpovede konateľa žalovaného Ing. T. T. mal sú za preukázané tvrdenia žalobcu ohľadom uplatnenia
opčného práva žalovaného na žalobcu rovnako ako aj u ostatných hráčov, pričom však títo na rozdiel od

žalobcu sa všetci zúčastnili prvého tréningu a nikto ich oficiálne pozvánkou a ani telefonicky nepozýval.
Podľa konateľa žalovaného bola v klube zaužívaná prax, že túto skutočnosť si hráči povedali sami
medzi sebou, pričom podľa konateľa žalovaného nie je pravdou, že bol iba jeden tréning, poukazujúc na
predloženú dochádzku za mesiac máj 2010, kedy začali trénovať. Zároveň poukázal, že každému inému
hráčovi, ktorý nezostal v družstve a ktorý mal záujem riešiť danú situáciu, žalovaný umožnil bez nároku

na odstupné, aby mohol vykonávať profesionálnu hokejovú činnosť a pôsobiť v inom klube rovnako ako
aj brat žalobcu N. I.. Na osobnom stretnutí oznámil Ing. Turan žalobcovi, že mu nemôže zrušiť opciu,
ale je potrebné, aby žalobca osobne navštívil generálneho sponzora klubu, ktorý mu túto opciu ukončí.
K samotnému mechanizmu fakturácie Ing. Turan uviedol, že každý hráč je samostatne zárobkovo činná
osoba, ale nakoľko hráči mali dobré vzťahy s ekonómkou klubu, táto im tieto faktúry napísala, pričom

však za správnosť zodpovedal samotný hráč. S každým hráčom, na ktorého si žalovaný uplatnil opciu a
pôsobil v klube boli uzatvorené nové dodatky k zmluve, pričom sa nepodpisovala nová hráčska zmluva,
ale robili sa len dodatky účinné od 2.7. daného roku do 30.4. nasledujúceho roka. Žalovaný nereagoval
na výzvy žalobcu ohľadom peňažných plnení z dôvodu, že žalobca pre klub nevykonával žiadnu činnosť,
nezúčastňoval sa tréningov a zápasov, pričom samotný žalovaný mal vedomosť o zaužívanej praxi,

podľa ktorej nároky, ktoré si uplatňoval boli stanovené len na sezónu 2009/2010 tak ako je to uvedené
v dodatku č. 1. Konateľ žalovaného poprel žalobcom uvádzanú skutočnosť, pričom uviedol, že za jeho
pôsobenia u žalovaného nemal žiaden z hráčov individuálnu letnú prípravu, pričom žalobca mal veľmi
dobrú vedomosť o fungovaní klubu, kde stačilo len zavolať a opýtať sa zástupcov generálneho sponzora
klubu pánov N. a Ž. ako je to s jeho pôsobením u žalovaného a všetko by bolo vyriešené. V mesiaci

december 2010 oslovil konateľa žalovaného zástupca HK Michalovce s tým, že majú záujem o to,
aby žalobca hral v tomto klube, nakoľko samotný žalobca uvádzal, že nemôže u nich hrať z dôvodu,
že má platnú zmluvu so žalovaným, na čo im Ing. Turan oznámil, že s tým nie je žiaden problém a
žalobca bez nároku na odstupné môže v danom klube hrať hokej. Teda nie je pravdou, že žalobca
nemohol jednať s iným klubom a žalovaný mu neumožnil pokračovať vo vykonávaní jeho činnosti a

tento tak prišiel k športovej alebo osobnej ujme. Dôvod, pre ktorý si uplatnil žalovaný opciu na žalobcu,
bol podľa konateľa žalovaného ten, že vtedajší zástupcovia generálneho sponzora klubu žiadali, aby
si klub uplatnil opčné právo voči všetkým hráčom z predchádzajúcej sezóny. Bolo to aj z toho dôvodu,
že niektorí hráči neodovzdali svoju výstroj resp. nedoriešených vzájomných pohľadávok a záväzkov
medzi hráčmi a klubom. Žalovaný neukončil hráčsku zmluvu so žalobcom po tom ako tento neprišiel

na tréningy a neplnil si svoje povinnosti podľa Ing. T. preto, že nikdy nedošlo k stretnutiu so žalobcom,
keď klub vždy vypovedal hráčsku zmluvu na základe dohody s hráčom, pričom nebolo povinnosťou
žalovaného vyzývať žalobcu, aby si plnil svoje povinnosti. Samotné dodatky k hráčskym zmluvám sa
uzatvárali vždy 2.7. daného roku s tým, že za mesiace máj a jún boli hráči vedení ako nezamestnaní,kde takáto prax bola zaužívaná vo všetkých kluboch extraligy s tým, že po podpise zmluvy účinnej od
2.7. do 30.4. nasledujúceho roku došlo k čiastočnej finančnej kompenzácii týchto dvoch mesiacov. V
článku XII, bodu 4 profesionálnej hráčskej zmluvy, podľa ktorého sa hokejová sezóna začína 1.5. a končí

30.4. nasledujúceho roka Ing. T. súdu uviedol, že toto je tam uvedené z dôvodu, že hokejové kluby
sú právnické osoby, ktoré svoje daňové povinnosti majú stanovené inak, lebo kluby fungujú od 1.5. do
30.4. nasledujúceho roka, ale hokejová sezóna nielen pre seniorsky tím, ale aj pre juniorské a žiacke
mužstvá sa v praxi berie od 1.5. do 30.4. nasledujúceho roka s tým, že je na každom klube individuálne,
kedy začne sezónu a kedy ju ukončí, najmä v prípade ak nepostúpi do play off. Žalobca podľa konateľa

žalovaného dobre vedel ako to v klube funguje, čo mu vysvetlil aj Ing. T. pri osobnom stretnutí a rovnako
to riešil aj brat žalobcu spolu s ostatnými hráčmi.

Právny zástupca žalovaného poukázal na pojednávaní na skutočnosť, že zo strany žalovaného bolo
uplatnené len opčné právo na hráča, nebola so žalobcom uzatvorená hráčska zmluva, teda nevznikol
právny titul na uplatňovanú odmenu a dôležitým podkladom na určenie výšky odmeny je dodatok

k hráčskej zmluve, v ktorom sa určuje výška odmeny, pričom takýto dodatok nebol so žalobcom
uzatvorený, teda nebola ani určená výška odmeny, pretože tento dodatok má každý hráč iný a každý
rok sa tento dodatok mení. Preto podľa žalovaného neexistuje ani podklad na vyrátanie odmeny, ktorú
si uplatňuje žalobca v tomto konaní s tým, že podľa hráčskej zmluvy hráč vystupuje ako samostatne
zárobkovo činná osoba, ktorá má okrem daňových a odvodových povinností aj povinnosti hráča

zúčastňovať sa tréningov, sústredení atď., pričom žalobca tieto svoje povinnosti nesplnil, nezúčastňoval
sa tréningov a ani iných akcii klubu, vrátane súťažných zápasov, teda mu nevznikol materiálny podklad
pre uplatnenie si nárokov na odmenu, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že ani v jednom prípade svoj
nárok nefakturoval klubu - žalovanému. Podľa žalovaného uplatnenie si opcie neznamená uzatvorenie
zmluvného vzťahu, keď u každého hráča, ktorý bol aj v predchádzajúcej sezóne hráčom, sa opcia

uplatňuje a následne tréner po prvom stretnutí v novej sezóne rozhodne, s ktorými hráčmi sa uzatvorí
hráčska zmluva aj s dodatkami. Posledná hráčska zmluva so žalobcom bol uzatvorená dňa 2.7.2007,
registrovaná 29.7.2009 a taktiež k tejto zmluve bol uvedeného dňa uzatvorený dodatok č. 1. Článok
III tejto zmluvy, ktorý hovorí o zmluvnej odmene, odkazuje v jej špecifikácii v bode číslo 1, pričom v
bode 3 článku III sa uvádza, že dohodnutá odmena je splatná v dohodnutých mesačných splátkach na

základe faktúry vystavenej hráčom, pričom takéto faktúry žalovaný nevystavil. Záverom právny zástupca
žalovaného poukázal na bod 6, článku III zmluvy, podľa ktorého v prípade, že hráč nebude pôsobiť v
klube, obdrží len časť odmeny, pričom podľa žalovaného, nakoľko žalovaný vôbec nepôsobil v klube,
nevznikol mu nárok na odmenu.

K tomuto právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 12.1.2012 súdu uviedol, že prehlásenie
žalobcu zo dňa 19.8.2010, v ktorom uviedol, že všetky finančné nároky za sezónu 2009/2010 má voči
žalovanému vysporiadané sa nevzťahuje na uplatnený nárok žalobcu za mesiac apríl 2009 v sume
4.647,- eur, ktorý je uplatnený za sezónu 2008/2009 a vychádza z hráčskej zmluvy z 25.4.2006 v
znení dodatku č. 5 zo dňa 25.8.2008. Poukázal na to, že ani žalovaná strana tento nárok nenamietala

v tom zmysle, že by tvrdila, že uvedená suma za sezónu 2008/2009 bola žalobcovi vyrovnaná, ale
argumentovala len tým, že žalobca mal podpísať vyššie citované prehlásenie, z ktorého je však zrejmé,
že sú to nároky za sezónu 2009/2010.
Nesúhlasil s argumentmi žalovaného ohľadom neplnenia povinnosti žalobcu, keď po uplatnení opčného
práva sa zmluva z 2.7.2010 predĺžila do 30.4.2011, pričom žalobca si svoje povinnosti plnil a bol schopný

apripravenýichplniť.Naopakžalovanástranavkonanípodľaprávnehozástupcužalobcunepreukázala,
že by akýmkoľvek spôsobom vyzvala žalobcu na plnenie si svojich povinností a to aj napriek tomu,
že sa zúčastnil prvého tréningu, pričom je potrebné zobrať na zreteľ skutočnosť, že žalovaná strana
nemala do 17.8.2010 vyrovnané záväzky za sezónu 2009/2010 a preto sa podľa právneho zástupcu
žalobcu správala voči žalobcovi v rozpore s dobrými mravmi, ktorý si v uvedenej sezóne 2009/2010

riadne plnil svoje povinnosti a naopak zo strany žalovaného neboli riadne plnené finančné náležitosti
žalobcu tak ako ich k tomu zaväzovala profesionálne hráčska zmluva. Argument žalovaného ohľadom
neplneniapovinnostižalobcuvočinemuneobstojípodľaprávnehozástupcužalobcuajztohodôvodu,že
zo žalovanej strany nebol o to absolútne žiaden záujem, ale práve naopak, postup žalovanej strany bol v
rozpore s touto zmluvou, čo napokon vyplynulo aj z výpovede konateľa žalovaného, ktorý po tom ako bol

oslovený iným klubom z Michaloviec, aby tento uvoľnil žalobcu pre výkon športovej činnosti v inom klube
neumožnil žalobcovi hrať v tomto klube, pričom zo zmluvy vyplýva, že vôľa hrať v inom klube, nezávisela
od súhlasu hráča, ale žalovaná strana ho tam mohla poslať na hosťovanie bez toho, či by s tým žalobca
súhlasil alebo nesúhlasil. Preto takúto argumentáciu považoval zástupca žalovaného za účelovú už ajz toho dôvodu, aby mal žalovaný záujem o plnenie si povinností vyplývajúcich z hráčskej zmluvy zo
strany žalobcu, nepochybne by to nejakým spôsobom preukazoval, napríklad písomnou výzvou alebo
aspoň pri osobnom stretnutí žalobcu s konateľom žalovaného v auguste 2010 by ho tento vyzval, aby

prišiel trénovať.

Podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného z čestného vyhlásenia žalobcu vyplýva, že všetky
finančné záväzky žalovaného sú vysporiadané ku dňu 19.8.2010, preto nárok žalobcu za mesiac apríl
2009 je nedôvodný. Pokiaľ sa týka uplatnených nárokov za mesiace máj až september 2010. Žalobca

si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce z hráčskej zmluvy o čom svedčí aj výpis z registrácie hráčov na
tréningoch a zápasoch a nakoľko sa jedná o zmluvný záväzkovo právny vzťah, kde na strane klubu sú
povinnosti platiť mesačnú odmenu a na strane hráča plniť povinnosti vyplývajúce z hráčskej zmluvy,
ktoré si žalobca neplní. Samotným uplatnením opcie nevzniká podľa právneho zástupcu žalovaného
automaticky nárok na odmenu, nakoľko v prípade odmeny za niečo čo nebolo uskutočnené, by na strane
žalobcu došlo k bezdôvodnému obohateniu, pričom ak by žalobca myslel a uplatňoval si tento svoj nárok

vážne, zasielal by mesačné faktúry tak ako je to uvedené v hráčskej zmluve a tieto svoje nároky by si
uplatňoval v zmysle článku III, ods.1 zmluvy. Podľa zástupcu žalovaného sa jedná o obdobný pomer ako
pracovnoprávny, keď zamestnancovi nevzniká nárok na odmenu aj keď je v pracovnom pomere, keď
nechodí do práce. Pokiaľ sa týka námietok žalobcu, že ho žalovaný nevyzval na to, aby sa zúčastňoval
tréningov resp. prípravných súťažných západov, žalobca sám uviedol, že sa zúčastnil prvého tréningu

a v prípade ak by si myslel, že tento jeho zmluvný vzťah so žalovaným naďalej existuje, zúčastňoval by
sa aj ďalších tréningov. Nebol podľa právneho zástupcu žalovaného dôvod opakovane pozývať žalobcu
na každý jeden tréning samostatne, keď aj v predchádzajúcej sezóne bol žalobca hráčom klubu a vedel
aký je systém plnenia si povinností vyplývajúcich z hráčskej zmluvy. V prípade ak by žalobca prišiel na
každý tréning, zapísal sa do prezentácie a netrénoval by, nevykonával by hráčsku činnosť, nebola by zo

strany žalovaného žiadna námietka, pokiaľ sa týka jeho nároku na odmenu v prípade ak by mu nebolo
umožnené trénovať zo strany žalovaného.

K tomuto právny zástupca žalobcu súdu uviedol, že žalobca rukou dopísal do svojho čestného
vyhlásenia vyporiadanie všetkých záväzkov zo strany žalovaného za sezónu 2009/2010 z toho dôvodu,

že s týmto už vopred napísaným čestným prehlásením prišiel konateľ žalovaného za žalobcom a
preto toto prehlásenie sa týka len obdobia od 1.5.2009 do 30.4.2010 a nie apríla 2009. Zároveň
dodal, že vo väčšine prípadov sám klub a nie žalobca vystavovali faktúry a žalobca tieto vystavil len
párkrát. Zároveň zdôraznil, že žalobca bol pripravený a ochotný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce
zo zmluvy, ale žalovaný na ich plnenie neposkytol súčinnosť. Pričom nie je dôvodné porovnávať s

pracovnoprávnym stavom tento vzťah, ktorý je obchodnoprávny resp. občianskoprávny, kde účastníci
sú v rovnakom postavení, pričom v pracovných vzťahoch nie je rovnaké postavenie účastníkov, ale ide
o vzťah podriadený.

Žalobca zdôraznil, že na prvom tréningu v máji 2010 bol prítomný na základe pozvania jeho aj ostatných

hráčov zo strany žalovaného, ale na tomto prvom tréningu sa riešili výlučne veci týkajúce sa podlžnosti
zo sezóny 2009/2010. Nakoľko zo strany žalovaného nikto neprišiel, časť hráčov spolu so žalobcom
odišla domov a aj ostatní hráči po 3-4 dňoch prestali trénovať. Následne po 1-2 týždňovej pauze si
začal klub pozývať jednotlivo hráčov na pokračovanie prípravy s tým, že žalobcovi sa už viac neozval.
Žalobca sa rozprával s Ing. Turanom niekedy v máji 2010, kedy mu tento oznámil, že žalovaný klub

nebude mať peniaze na žalobcu a na ďalšom stretnutí v auguste 2010, kedy sa spolu opätovne stretli pri
príležitosti vyplatenia pohľadávky z predchádzajúcej sezóny mu dal jednoznačne najavo, že žalovaný s
ním naďalej nepočíta, ale zároveň to, že zmluvu s ním nerozviaže. Keď sa na tento rozpor pýtal žalobca
Ing. Turana, tento mu oznámil, že to nie je dovolené zo strany sponzorov, aj napriek tomu ako sa sám
vyjadril, že klub nemá na neho peniaze, žalovaný neposlal žalobcu na hosťovanie do Michaloviec, keď

tak mohol urobiť aj bez súhlasu žalobcu. Neskôr podľa žalobcu konateľ žalovaného neodpovedal na
žiadnu z jeho výziev a ako dôvod prečo sa tento nedomáhal prítomnosti na tréningov, žalobca súdu
uviedol nepriaznivú finančnú situáciu klubu s tým, že si myslel, že chcú na žalobcovi ušetriť peniaze a
preto sa v auguste resp. v septembri pripojí do tréningového procesu, pretože mal platnú zmluvu.

Z výziev žalobcu pre žalovaného súd zistil, že žalobca opakovane vyzýval žalovaného na úhradu
nezaplatenej odmeny za mesiac apríl 2009 a za mesiace máj až september 2010. Zároveň mal súd za
preukázané, že uvedené výzvy boli doručované na adresu sídla žalovaného.Z profesionálnej hráčskej zmluvy uzatvorenej podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka a § 269 ods.2/
Obchodného zákonníka medzi žalovaným označeným ako klub a žalobcom označeným ako hráč dňa
2.7.2009 súd zistil, že predmetom zmluvy je záväzok hráča vykonávať v klube na vlastnú zodpovednosť

a v mene klubu športovú činnosť profesionálneho hráča ľadového hokeja v hokejových družstvách klubu
a záväzok klubu mu za túto činnosť poskytovať v zmysle zmluvy odmenu za dohodnutých podmienok.
Podľa článku II. bodu 2 sa klub stáva na dobu platnosti zmluvy za splnenia podmienok zmluvy a za
dohodnutú odmenu oprávneným výlučným užívateľom fyzických a psychických schopností hráča v
oblasti ľadového hokeja. Zároveň podľa bodu 3 vyššie uvedeného článku, sa žalobca ako hráč zaviazal

svoj profesionálny výkon zosúladiť a koordinovať s úsilím a výkonmi ostatných hráčov družstva klubu,
rešpektovať a riadiť sa pokynmi trénera a jeho asistentov ako aj osôb oprávnených vystupovať za klub
a podriadiť svoje osobné záujmy reprezentácii klubu a dosiahnutiu čo najlepších výsledkov klubu. Podľa
článku III, bodu 1 pri splnení všetkých podmienok zmluvy, náleží hráčovi základná mesačná odmena,
ktorá bude uvedená v dodatku číslo 1 k zmluve. Popri dohodnutej odmene podľa článku III, bodu 2
zmluvy, náležia hráčovi ďalšie odmeny a to podľa podmienok obsiahnutých v dodatku číslo 1 tejto

zmluvy. Odmena podľa článku III, bodov 1,2, je splatná v dohodnutých mesačných splátkach v priebehu
hokejovej sezóny na základe faktúry vystavenej hráčom vždy do posledného dňa nasledujúceho
mesiaca bezhotovostným prevodom na účet hráča. Ak počas platnosti tejto zmluvy pripadne tento deň
na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je deň splatnosti najbližší budúci pracovný deň. Zároveň hráč podľa
článku III, bodu 5 berie na vedomie, že ako osoba samostatne zárobkovo činná je povinný si sám plniť

svoje záväzky voči orgánom sociálneho, dôchodkového a nemocenského poistenia a daňové povinnosti
podľa platných právnych predpisov. Podľa článku IV., bodu 1 bol žalovaný povinný platiť žalobcovi za
dohodnutých podmienok odmenu podľa článku III., bod 1 až 3 zmluvy a prípadne zvláštne odmeny podľa
dodatku číslo 1 k tejto zmluve. Podľa článku IV, bodu 2 bol žalobca povinný ako hráč hrať podľa zmluvy
hokej vo všetkých zápasoch extraligovej súťaže, v zápasoch All Stars, v medzinárodných zápasoch,

exhibíciách a iných zápasoch klubu, zápasoch štátnej reprezentácie, na ktoré bol nominovaný podľa
najlepších schopností. Zároveň podľa bodu II, písmena c/ bol žalobca ako hráč povinný zúčastňovať sa
tréningov, sústredení a zápasov ako i akcii klubu, sledujúcich zvýšenie prosperity klubu a smerujúcich k
jeho propagácii, ako i akcii štátnej reprezentácie, ku ktorým bol nominovaný a klubom uvoľnený. Zároveň
podľa článku XIII, bodu 1 sa zmluvné strany dohodli na platnosti zmluvy od 2.7.2007 do 30.4.2010 s

opčným právom klubu na predlženie jej platnosti do 30.4.2011. V prípade, že si klub toto opčné právo
uplatní do 15.4.2010 zmluva sa predlžuje do 30.4.2011. Pokiaľ klub do 15.4.2010 neoznámi písomne
hráčovi záujem, klubu na predĺženie platnosti zmluvy a uplatnení opcie, táto zmluvy k 30.4.2010 končí.
Podľa bodu IX, táto zmluva nadobudla účinnosť dňom registrácie Prohokej a.s., pričom z tejto zmluvy
súd zistil, že táto bola Prohokej a.s. registrovaná dňa 29.7.2009.

Z dodatku č. 1 zmluvy zo dňa 2.7.2009, ktorý bol uzatvorený v rovnaký deň súd zistil, že žalovanému ako
hráčovi pri splnení všetkých podmienok zmluvy náleží základná mesačná odmena vo výške 5.580,- eur,
ktorá na základe výslovnej dohody klubu a hráča bude znížená o 30% za mesiace júl 2009 až auguste
2009, o 20% za mesiace september 2009 až november 2009 s tým, že za mesiace apríl 2010 až máj

2010 náleží žalobcovi ako hráčovi základná mesačná odmena vo výške 5.580,- eur.

Z podania žalovaného označeného ako uplatnenie opcie zo dňa 13.4.2010 súd zistil, že žalovaný si v
súlade s článkom XIII, bodu 1 profesionálnej zmluvy uplatnil opčné právo voči žalobcovi na nasledujúcu
hokejovú sezónu 2010/2011 s tým, že platnosť profesionálnej hráčskej zmluvy uzatvorenej so žalobcom

sa predlžuje do 30.4.2011.

Z prehlásenia žalobcu určeného pre komisiu pre prevod súťažných licencii SZĽH súd zistil, že žalobca
ním čestne prehlásil, že všetky finančné záväzky žalovaného za sezónu 2009/2010 sú voči nemu
vysporiadané.

Z prehľadov dochádzky na tréning za mesiace máj 2010 až december 2010 súd zistil, že žalobca sa
nezúčastňoval tréningov u žalovaného.

Zo štatutárnej hráčskej zmluvy uzatvorenej podľa ust. § 262 ods.2/ Obchodného zákonníka, medzi

žalobcom ako hráčom a žalovaným ako klubom dňa 25.4.2006 súd zistil, že pri splnení všetkých
podmienok tejto zmluvy patrí hráčovi základná mesačná odmena vo výške 4.647,- eur. Táto hráčska
odmena bola podľa článku II, v odseku 3 splatná do 20. dňa nasledujúceho mesiaca.Na pojednávaní konanom dňa 11.9.2013 právny zástupca žalovaného poukázal na skutočnosť uvedenú
v rozsudku odvolacieho súdu, podľa ktorého sa má na výpočet odmeny primerane použiť ustanovenie
článku VII. zmluvy zo dňa 2.7.2009, kde tento článok hovorí o zdravotnej nespôsobilosti hráča, pričom

táto aplikácia podľa žalovaného vôbec neprichádza do úvahy, pretože žiadna zo strán v konaní netvrdila,
že žalobca bol zdravotne nespôsobilý.
Na tom istom pojednávaní konateľ žalovaného uviedol, že niekedy v decembri 2011 sa mu ozval bývalý
tréner Popradu, v tom čase tréner Michaloviec - p. S. F., ktorý sa ho spýtal, či by bol žalovaný ochotný
uvoľniť žalobcu, pričom žalovaný mu uviedol, že s tým nebude problém a nebude si uplatňovať za

žalobcu žiadnu finančnú kompenzáciu. Nakoľko sa už potom S. F. žalovanému neozval, žalovaný nemal
prečo o tejto skutočnosti informovať žalobcu.

Z výpovede svedka S. F. súd zistil, že tento bol trénerom Michaloviec. Nakoľko v roku 2001 vypukla v
klube HK Michalovce žltačka a mali málo hráčov, snažil sa aj on pomôcť vedeniu získať nejakých hráčov
do Michaloviec, preto sa spojil aj s vedením HK Poprad, nakoľko tam v minulosti pôsobil a konateľ HK

Poprad Ing. T. mu oznámil, že za môže zaujímať o žalobcu. V tom čase hrávali dvaja bratia žalobcu
pod vedením svedka v Michalovciach. Cez brata žalobcu - N. I. sa svedok spojil so žalobcom s tým, či
nemá záujem hrať za Michalovce. Žalobca svedkovi povedal, že nemá záujem hrať za Michalovce a tým
to skončilo. Tým pádom už svedok v kontakte so žalobcom ani s vedením žalovaného nebol. Svedok
uviedol, že so žalobcom bol v spojení len prostredníctvom jeho brata, ktorý mu uviedol, že žalobca

nechce prísť do Michaloviec a tiež, že má zdravotné problémy s kolenom, priamo so žalobcom sa nikdy
nekontaktoval. Poukázal tiež na to, že nebol kompetentný priamo so žalobcom rokovať o zmluve, na to
boli kompetentní vedúci funkcionári z HK Michalovce.

Z výpovede svedka Ing. S. S. súd zistil, že tento sa stal trénerom žalovaného v máji 2010. Poukázal

na to, že býva zvykom že pred letnou prípravou v máji je schôdza trénerov s hráčmi, kde sa určia ciele
ďalšej sezóny. Letná príprava trvá dva mesiace. V máji 2010 sedeli všetci hráči aj s trénermi v šatni,
kde bol prítomný aj žalobca. Svedok si spomenul, že hráči riešili problém s nevyplatenými peniazmi za
predchádzajúcu sezónu, pričom niektorí, medzi nimi aj žalobca, povedali, že ak im nebudú vyplatené
peniaze za predchádzajúcu sezónu, takže neabsolvujú letnú prípravu. Svedok uviedol, že on ako tréner

je tej zásady, že tréner nemá riešiť finančné problémy, nakoľko bol na to, aby riešil športovú prípravu a
nie aby riešil finančné záležitosti klubu a hráčov, preto k tomu nič neuviedol, iba to, že letná príprava bude
pokračovať normálne podľa plánu. Táto letná príprava podľa tvrdenia svedka začala niekedy 7. až 10.
mája 2010 s tým, že začiatok letnej prípravy dal hráčom na vedomie manažér klubu, pravdepodobne K.
T.. Svedok si bližšie nespomenul, či to hráčom oznamoval aj on, alebo akým spôsobom to bolo hráčom

oznamované. Na začiatku letnej prípravy sa riešila otázka financií pre hráčov, pričom tam bol aj žalobca,
kde v prvý deň letnej prípravy odišli traja alebo štyria hráči, medzi nimi aj žalobca. Väčšina hráčov sa
vyjadrila, že má podlžnosti, ale že bude trénovať a žalobca ešte s dvomi alebo tromi hráčmi uviedol, že
nebude trénovať, pokiaľ sa tieto podlžnosti nevyrovnajú. Žalobca podľa svedka odišiel z letnej prípravy
a ďalej sa už do tréningového procesu nevrátil. Svedok bol trénerom HK Poprad asi do septembra

2011 a v tejto dobe sa žalobca nezúčastňoval tréningového procesu ani svedok ani nemal vedomosť o
jeho pôsobení na farme žalovaného. Svedok uviedol, že so žalobcom v žiadnom kontakte nebol. Podľa
svedka boli na prvom tréningu prítomní T. O. K. T., pričom T. T. oznámil hráčom, že ak budú peniaze,
tak budú hráčom vyplatené. Podľa svedka ak aby sa žalobca nechcel zúčastniť letnej prípravy v roku
2010 tak by nesedel na tomto prvom tréningu. Letná príprava bola podľa svedka oznámená hráčom

dva mesiace dopredu, keď títo mali v šatni vyvesený jej program, pričom žalobca mal dobre vedieť o
dvojtýždňovej pauze v rámci letnej prípravy, ktorú spôsobil nedostatok financií. Po skončení tejto pauzy
sa svedok ako tréner telefonicky skontaktoval so staršími hráčmi a dohodol sa s nimi na pokračovaní
letnej prípravy, pričom títo starší hráči túto skutočnosť mali oznámiť aj ostatným hráčom. Svedok neriešil
ďalšiu neprítomnosť niektorých hráčov, pretože ich stanovisko, vrátane žalobcu, bolo také, že kým im

žalovaný nevyplatí podlžnosti z minulej sezóny, nebudú pokračovať v letnej príprave.

Z potvrdenia všeobecného lekára MUDr. V. Š. súd zistil, že v zdravotnej dokumentácii žalobcu nie sú
záznamy o jeho úraze a poškodení kolien v priebehu roku 2010.

Z čestného vyhlásenia N. I. súd zistil, že tento nesprostredkoval a ani nehovoril so žalobcom o jeho
ďalšom pôsobení v HK Michalovce a rovnako o tejto skutočnosti nehovoril ani s vtedajším trénerom HK
Michalovce - S. F..Právny zástupca žalobcu na ostatnom pojednávaní poukázal na znenie článku VI. bodu 1, 2 zmluvy, z
ktorého vyplývalo pre žalovaného právo postúpiť svoje práva a povinnosti zo zmluvy inému hokejovému
klubu na dobu určitú, a to aj bez súhlasu hráča, čo podľa žalobcu znamená, že ak by žalovaný mal

skutočne záujem na tom, aby žalobca hosťoval v inom klube, nič mu nebránilo, aby postupoval podľa
cit. článku hráčskej zmluvy.
K tomuto žalobca uviedol, že aj keby chcel rokovať s nejakým iným klubom, musel by mať písomný
súhlas svojho materského klubu, teda povolenie na rokovanie. Rovnako upozornil na svoju účasť na
prvých tréningoch, kde po jeho odchode z prvého tréningu, hráči žalovaného následne týždeň trénovali

a po týždni, t. j. od 21.5.2010 takisto prestali pre finančné problémy žalovaného trénovať na dobu troch
týždňov, čo napokon potvrdil aj svedok p. S.. Následne na to nastal opätovný reštart sezóny tým, že
boli povolaní hráči, ako potvrdil p. S. ním, ale žalobca medzi nimi nebol. Podľa žalobcu pravdepodobne
došlo zo strany žalovaného k dohode s tými hráčmi, ktorí po troch týždňoch nastúpili do tréningového
procesu. Žalobca podotkol, že v dochádzkových listinách je vedený len za mesiac máj a za ostatné
mesiace vôbec nie je vedený, teda neboli vedené ani jeho absencie.

Záverom právny zástupca žalobcu poukázal na rozsudku Krajského súdu Prešov v jeho zrušujúcej
časti a záväzný právny názor pre súd I. stupňa. Domnieval sa, že doplnením vykonaného dokazovania
vyplývajú podstatné skutočnosti, ktoré odôvodňujú žalobný nárok žalobcu, a to že existovala platná
profesionálna hráčska zmluva, že žalovaný riadnym spôsobom v rozhodnom období nevyzval žalobcu
na plnenie si svojich povinností a ani takúto skutočnosť nepreukázal. Hlavným dôvodom podľa právneho

zástupcu žalobcu bola tá skutočnosť, že žalovaný nemal finančné prostriedky na to, žeby žalobcovi
mohol zaplatiť staré dlžoby a zároveň mu platiť plat za výkon profesionálnej činnosti hráča. S poukazom
na uvedené žiadal žalobe vyhovieť.

Podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá

nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva
nie je uzavretá.

Podľa ustanovenia § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je
osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Rozsudkom č. k. 9C/204/2010-107 zo dňa 12.1.2012 bolo po jeho čiastočnom potvrdení odvolacím
súdom právoplatne rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobcu za obdobie mesiaca apríl 2009 vrátane
uplatneného príslušenstva pohľadávky. Predmetom konania po čiastočnom zrušení rozsudku odvolacím

súdom zostal nárok žalobcu za mesiace máj až september 2010.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi bola uzavretá atypická
profesionálna hráčska zmluva dňa 25.4.2006 a rovnaká zmluva dňa 2.7.2009 predmetom ktorej bol
záväzok žalobcu ako hráča vykonávať v mene žalovaného ako klubu športovú činnosť profesionálneho

hráča ľadového hokeja. Za to žalobcovi prináležala základná odmena a za splnenie určitých podmienok
popri tejto odmene aj ďalšie odmeny podľa podmienok obsiahnutých v tejto zmluve.

Uplatnením opčného práva podaním žalovaného zo dňa 13.4.2010 došlo k predĺženiu platnosti
profesionálnej hráčskej zmluvy uzatvorenej so žalobcom 2.7.2009 do 30.4.2011, pričom predchádzajúca

zmluvy zostala v nezmenenej podobe len sa vzťahovala aj na obdobie po skončení pôvodne dojednanej
doby platnosti zmluvy od 1.5.2010 do 30.4.2011. Preto pokiaľ sa týka nárokov žalobcu na úhradu
hráčskych odmien za mesiace máj 2010 až september 2010, tieto treba posudzovať v súlade s touto
hráčskou zmluvou.

Viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu mal súd prvého stupňa zhodne s odvolacím
súdom za to, že žalobca sa mohol dobromyseľne domnievať, že zo strany žalovaného dochádza
k porušovaniu zmluvy nielen tým, že o tréningovom procese si dávali jednotliví hráči vedieť medzi
sebou navzájom, keď túto skutočnosť súd prvého stupňa vyhodnotil na ťarchu žalovaného, kde bolo
povinnosťou štatutárnych zástupcov žalovaného resp. trénerov mužstva oznamovať hráčom miesto a

čas konania tréningu a nie tak ako tomu bolo už žalobcu, ktorý sa mal podľa žalovaného telefonicky
dopytovať u iných hráčov žalovaného na tréningový proces. Uvedená skutočnosť je podľa názoru súdu
nemysliteľná v profesionálnom klube, ktorým je aj žalovaný, a preto skutočnosť, že žalobca nebol
informovaný o tréningových jednotkách, možno dať len na ťarchu žalovanému. V konaní bolo zároveňnespornou skutočnosťou, že žalovaný nevyplatil žalobcovi hráčsku odmenu aj za predchádzajúce
ako žalované obdobie riadne a včas, čím porušil svoje zmluvné povinnosti nielen pokiaľ sa týkalo
žalovaného obdobia, preto keď žalobca spolu s ostatnými hráčmi na prvom stretnutí letnej prípravy

odmietli pokračovať v letnej príprave až do úhrady záväzkov žalovaného voči hráčom, nemožno takéto
nepokračovanie v tréningovom procese dať na ťarchu žalobcovi, ale dôsledky musí naopak znášať
žalovaný, ktorý túto skutočnosť zavinil.
Rovnako nemožno dať na ťarchu žalobcovi ani tú skutočnosť, že žalobca odmietol dať súhlas so svojím
hosťovaním v klube HK Michalovce, nakoľko pre toto hosťovanie nebol potrebný jeho súhlas, keď podľa

článkuVI.bodu1zmluvy,moholžalovanýajbezsúhlasužalobcupostúpiťsvojeprávaapovinnostiztejto
zmluvyinémuhokejovémuklubu,najdlhšievšaknadobuplatnostitejtozmluvy,atoajbezsúhlasuhráča.
Žalovaným uvádzané údajné rokovania žalobcu s týmto klubom neboli nijako v konaní preukázané,
keď podľa výpovede vtedajšieho trénera HK Michalovce - S. F., dokonca žalobca po svojom priamom
oslovení uviedol, že nemá záujem hrať za tento klub.

Pokiaľ odvolací súd uložil v rámci svojej zrušujúcej časti rozhodnutia súdu prvého stupňa vyhodnotiť
najmä výpoveď konateľa žalovaného, tak v tejto súvislosti považuje súd za potrebné uviesť, že tento ako
štatutár - konateľ žalovaného narozdiel od svojho tvrdenia bol oprávnený neuplatniť si opciu na žalobcu,
keď naviac svoje tvrdenie, že túto opciu mohli zrušiť len zástupcovia v tom čase generálneho sponzora
klubu - p. N. a p. Ž., nijako súdu nepreukázal a nevyplýva to ani zo žiadneho zmluvného dojednania

účastníkov. Aj keby bolo pravdivým tvrdenie konateľa žalovaného, že žalovaný bol ochotný žalobcovi
umožniť pôsobenie v klube HK Michalovce bez nároku na odstupné, t. j. žalobca by nebol v tomto klube
nahosťovaní,alepodpísalbysklubomHKMichalovceriadnuhráčskuzmluvu,súdpodotýka,žežalobca,
ktorýmalvtomtoobdobíuzavretúriadnuhráčskuzmluvu,natakétokonanienemalžiadendôvod,pričom
takétokonaniezostranyžalovanéhobolovýlučneúčelové,lebovprípade,akbyžalobcavzmyslečlánku

VI.bodu1hráčskejzmluvyodišieldoklubuHKMichalovcelennatzv.„hosťovanie“,malbyžalobcanárok
na hráčsku odmenu v takej výške, na akej sa dohodol so žalovaným Dodatkom č. 1 zo dňa 2.7.2009,
pričom túto hráčsku odmenu by mu bol povinný vyplatiť žalovaný a nie HK Michalovce.

Súd má za to, že hlavným dôvodom, pre ktorý žalovaný nevyplatil žalobcovi jeho hráčsku odmenu

bola zlá ekonomická situácia žalovaného a nie tá skutočnosť, žeby sa žalobca odmietal zapojiť do
tréningového procesu žalovaného, resp. žeby odmietol dať svoj súhlas s hosťovaním v inom klube, na
ktorý napokon ani jeho súhlas nebol potrebný. Samotná skutočnosť, že žalovaný bol ochotný súhlasil
s hosťovaním žalobcu v inom klube preukazuje podľa súdu len to, že so žalobcom ako hráčom svojho
mužstva v ďalšom období už nepočítal.

Poukazujúc na uvedené súd preto nároku žalobcu na zaplatenie hráčskej odmeny za mesiace máj až
september 2010 vyhovel, pričom jej výška vyplýva z Dodatku č. 1 zo dňa 2.7.2009, podľa ktorého bola
základná mesačná odmena dohodnutá vo výške 5.580,- eur, ktorá bola za mesiace júl až august znížená
o 30 %, t. j. na sumu 3.906,- eur a za mesiac september 2009 znížená o 20 % na sumu 4.464,- eur.

Žalobca, aj keď mal podľa Dodatku č. 1 nárok na hráčsku odmenu za mesiac jún 2010 v plnej výške
5.580,- eur, si v konaní uplatnil nárok len vo výške 3.906,- eur, pričom súd viazaný týmto návrhom, ktorý
nemôže prekročiť, priznal žalobcovi nárok na hráčsku odmenu v takto požadovanej nižšej výške, než
na akú by mal žalobca nárok.

Pokiaľ odvolací súd vo svojom rozhodnutí uložil súdu prvého stupňa v prípade, ak dospeje k záveru
o dôvodnosti žaloby, vo vzťahu k výške odmeny primerane použiť ustanovenia článku VII. zmluvy zo
dňa 2.7.2009, mal súd prvého stupňa za to, že aplikácia predmetného ustanovenia neprichádza v
prejednávanej veci v úvahu, nakoľko článok VII. zmluvy upravuje zníženie hráčskej odmeny hráča v
prípade, ak tento nie je schopný plniť svoje záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy zo zdravotných dôvodov,

pričom však v konaní ani žalobca ani žalovaný nedôvodili tým, žeby žalobca nebol schopný plniť svoje
záväzky zo zdravotných dôvodov a ani z vykonaného dokazovania nevyplýva taký záver, pre ktorý by
mohol súd prvého stupňa konštatovať zdravotnú nespôsobilosť žalobcu.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to

až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka v znení účinnom od 15.1.2009 ak je dlžník v omeškaní
so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z
omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť

úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa
predpisov občianskeho práva.

Žalovaný je v omeškaní so zaplatením peňažnej pohľadávky, preto ho súd zaviazal aj na zaplatenie

úrokov z omeškania, a to v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením, kedy výška úrokovej
sadzby podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu, v tomto prípade teda výška úroku predstavuje 9 % p. a. z dlžnej sumy. Hráčska
odmena bola podľa článku III. bodu 3 zmluvy splatná vždy do posledného dňa nasledujúceho mesiaca,
preto sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou jednotlivých mesačných odmien žalobcu prvým dňom

nasledujúceho mesiaca po mesiaci, v ktorom mala byť odmena vyplatená.

O trovách štátu súd rozhodol v súlade s ust. § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého má štát nárok na
náhradu trov konania podľa výsledku jeho konania, preto zaviazal plne neúspešného žalovaného aj na
náhradutrovštátuspočívajúcichvovyplatenomsvedočnomsvedkoviS.F.vovýške12,60eurnazáklade

uznesenia č. k. 9C/204/2010-167 zo dňa 10.12.2013, ktoré boli vyplatené z rozpočtových prostriedkov
súdu.

O trovách súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď žalobca bol v konaní plne úspešný, preto je
žalovaný povinný nahradiť jeho trovy.

Právny zástupca žalobcu vyčíslil trovy konania v zákonnej lehote troch pracovných dní podaním
doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.2.2014, odoslaným na poštovú prepravu dňa 7.2.2014, v ktorom si
uplatnil trovy konania v celkovej výške 7.120,85 eur pozostávajúce zo zaplatených súdnych poplatkov
za návrh a za odvolanie spolu vo výške 2.890,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 4.230,85 eur
vrátane DPH.

Žalobca si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia:
a) za 6 úkonov právnej služby pri tarifnej hodnote veci v sume 26.409,- eur (419,94 eur za jeden úkon):
- 18.4.2011 prevzatie a príprava zastúpenia 419,94 eur
- 12.9.2011 zastupovanie pri pojednávaní 419,94 eur
- 17.10.2011 zastupovanie pri pojednávaní (bez prejednania veci) 104,99 eur

- 12.1.2012 zastupovanie pri pojednávaní 419,94 eur
- 19.3.2012 písomné podanie na súd vo veci samej -
odvolanie do prevyšujúcej časti v sume 21.762,- eur
(26.409,- eur - 4.647,- eur) 384,74 eur
- 17.4.2012 písomné podanie na súd vo veci samej -

vyjadrenie na odvolanie v potvrdzujúcej časti
v sume 4.647,- eur 161,01 eur

b) za tri úkon právnej služby pri tarifnej hodnote veci v sume 21.762,- eur (386,74 eur za jeden úkon):
- 11.9.2012 zastupovanie pri pojednávaní 386,74 eur

- 2.12.2013 zastupovanie pri pojednávaní 386,74 eur
- 5.2.2014 zastupovanie pri pojednávaní 386,74 eur
Spolu za úkony právnej služby 3.072,78 eur

K tomu si žalobca uplatnil 3 x režijný paušál á 7,41 eur za úkony vykonané v roku 2011, 3 x režijný paušál

á 7,63 eur za úkony vykonané v roku 2012, 2 x režijný paušál á 7,81 eur za úkony vykonané v roku 2013
a 1 x režijný paušál á 8,04 eur za úkon vykonaný v roku 2014.
Spolu režijný paušál za 9 úkonov právnej služby predstavuje sumu 67,78 eur.

Právny zástupca žalobcu vyčíslil trovy právneho zastúpenia v súlade s § 10 ods.1/ a § 14, 16 ods. 3/ a

§ 18 ods. 3/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov v správnej výške, preto
mu boli súdom priznané.V súlade s citovanou vyhláškou konkrétne s ust. § 17 ods. 1 je aj vyčíslenie náhrady za stratu času za
cestu Prešov - Poprad a späť (vzdialenosť 82 km x 2) za 5 polhodín:
- v roku 2011 á 12,35 eur za jednu polhodinu x 2 pojednávania 123,50 eur

- v roku 2012 á 12,71eur za jednu polhodinu 63,55 eur
- v roku 2013 á 13,01 eur za jednu polhodinu x 2 pojednávania 130,10 eur
- v roku 2011 á 13,40 eur za jednu polhodinu 67,- eur
Spolu náhrada za stratu času 384,15 eur

Nakoľkoprávnyzástupcažalobcujeod1.3.2009platcomDPHpožadovalpriznaťnáhraduDPHvovýške
20 %, t. j. v sume 705,14 eur (20 % z 3.525,71 eur).

Povinnosť žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v celkovej výške 7.120,85 eur pozostávajúce
zo zaplatených súdnych poplatkov za návrh a za odvolanie spolu vo výške 2.890,- eur a trov právneho
zastúpenia vo výške 4.230,85 eur vrátane DPH jeho právnemu zástupcovi vyplýva z ustanovenia § 149

ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3)Občianskehosúdnehoporiadkuuviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.