Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/279/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210925
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5612210925.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného
splnomocneným zástupcom Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864
421, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
v Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej škody vo výške 175 eur a náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške 165,96 eura, takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 27. 9. 2012, domáhal voči
žalovanému náhrady majetkovej škody vo výške 175 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 165,96
eura. V žalobe navrhol, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol o zodpovednosti žalovaného za
škodu vzniknutú žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, pretože
nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku zo zmluvy o úvere číslo 7102062, dlžníkom O. J. v zákonom
stanovenej 30-dňovej lehote. Žalobu odôvodnil tým, že ako oprávnený navrhol zvolenému súdnemu

exekútorovi vykonať exekúciu na vymoženie pohľadávky voči povinnému O. J., L.. XX. XX. XXXX.
Súdny exekútor pridelil exekučnej veci číslo EX 7102062/2011. Následne súdny exekútor požiadal
Okresný súd Liptovský Mikuláš o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré bolo vydané pod
číslom 5505*003462. Dňa 10/5/2010 spísal a podal exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora, ktorý
spĺňal všetky formálne a materiálne podmienky v zmysle príslušných právnych predpisov. Exekučný
súd o návrhu na zmenu súdneho exekútora nerozhodol v zákonom stanovenej lehote 30 dní od
doručenia návrhu, v zmysle § 44 ods. 7 Exekučného poriadku, platného od 1. 9. 2005, resp. § 44 ods.

8 Exekučného poriadku, platného od 1. 12. 2006. O okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý
vyústil do spôsobenej škody, sa dozvedel po doručení uznesenia exekučného súdu zo dňa 28. 1. 2011 o
zmene súdneho exekútora. Uplatnená majetková škoda vo výške 175 eur predstavuje náhradu účelne
vynaložených nákladov, spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti
pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora
a rozhodnutím o ňom, a to na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov
pomocou informačného systému vo výške 70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému vo

výške 40 eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom vo výške 50 eur a
na administratívne spracovanie textov urgencií, adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje,
spojenésvyhotovenímurgenciíadresovanýchexekučnémusúdu,sumunapoštovnéatelekomunikačné
výdaje, spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške 15 eur. Náhradunemajetkovej ujmy odôvodnil tým, že konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe, v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase,

zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie je
dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym
plynutím času boli reálne ohrozené jeho legitímne očakávania, že nastanú účinky predpokladané
ustanovením § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a správnym postupom exekučného súdu dôjde k
zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky.

Nesprávnym úradným postupom exekučného súdu došlo k vystaveniu nasledovným rizikám: neskorým
ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo riziko zániku povinného,
neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo riziko zmarenia
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho
exekútoraexekučnýmsúdomnastaloriziko insolvenciepovinného.Neexistencia akéhokoľvekúčinného
vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah

do jeho zákonných nárokov a základných práv v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného
času, vyvolala u neho, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj jej majiteľov, pocity
frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Úplne zbytočné
a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s
vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik jeho ďalších plánovaných podnikateľských aktivít,

ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu
spôsobila hospodársku stratu na jeho strane ako aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným zásahom
vyvolaná situácia ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské postupy a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších
rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Výšku primeranej náhrady nemajetkovej ujmy určil z doktríny prijatej
ústavným súdom, podľa ktorej je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje

satisfakcia vo výške cca 663,88 eura. Preto si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 55,32
eura za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, pričom v danej veci bol exekučný súd
bezdôvodne nečinný viac ako 115 dní. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. písomne
požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný do podania
žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.

Krajský súd v Žiline uznesením, č. k. 8NcC/306/2013-19, zo dňa 28. 3. 2013, rozhodol, že sudkyňa
JUDr. Eva Uličná nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci.

Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho priadku súd vykonal súdne pojednávanie
v neprítomnosti žalobcu, jeho splnomocneného zástupcu a žalovaného, ktorým bolo predvolanie na
súdne pojednávanie riadne a včas doručené. Žalobca, jeho splnomocnený zástupca, ani žalovaný svoju
neúčasť na súdnom pojednávaní neospravedlnili včas a dôležitými dôvodmi. Súd preto vo veci konal a

rozhodol v neprítomnosti žalobcu, jeho splnomocneného zástupcu a žalovaného, prihliadajúc na obsah
spisu a vykonané dôkazy.

Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi, zistiac nasledovný skutkový stav:

Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 6Er/621/2005, súd zistil, že
dňa 17. 6. 2005 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora Ing. Bc. Radoslava Kešeľáka o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o.
proti povinnému O. J., na vymoženie sumy 24.600 Sk s príslušenstvom. Exekučným titulom bola
notárska zápisnica spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom dňa 26. 2. 2005, číslo N 1024/2005, NZ

8644/2005, NCRLs 8550/2005. Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 20. 9. 2005 pod č. 5505*003462
poveril súdneho exekútora Ing. Bc. Radoslava Kešeľáka vykonaním exekúcie v prospech oprávneného
na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 24.600 Sk, úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne od
15. 12. 2004 do zaplatenia, trovy notára za spísanie notárskej zápisnice vo výške 2.463 Sk, trovy
právneho zastúpenia vo výške 1.650 Sk, poplatok vo výške 120 Sk a trovy exekúcie. Elektronickým

podaním podpísaným zaručeným elektronickým podpisom, doručeným exekučnému súdu dňa 6. 10.
2010,navrholoprávnenýrozhodnúťozmenesúdnehoexekútoraapoveriťvykonanímexekúciesúdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Po doručení vyčíslenia trov exekúcie zo dňa 25. 10. 2010 súd
uznesením zo dňa 28. 1. 2011, č. k. 6Er/621/2005-21, návrhu oprávneného na zmenu súdnehoexekútora vyhovel a poveril vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého. Uznesením zo dňa 21. 4.
2011, č. k. 6Er/621/2005-31, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 27. 9. 2011,
č. k. 7CoE/141/2011-44, bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená, z dôvodu materiálnej

nevykonateľnosti exekučného titulu.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a zmene niektorých zákonov, v znení účinnom do 31. 12. 2012, (ďalej len „zákon o zodpovednosti za
škodu“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená

orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o zodpovednosti za škodu, vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona o zodpovednosti za škodu, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona o zodpovednosti za škodu, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak

osobitný predpis neustanovuje inak.
V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 8. 2005, ak oprávnený požiada súd
o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie
poverísúdexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupísomnepostúpi.Účinkypôvodnéhonávrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však
vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa
práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu žalobcu zamietol, nakoľko nemal

preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady majetkovej škody vo výške
175 eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 165,96 eura, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu - Okresného súdu Liptovský Mikuláš, v dôsledku nerozhodnutia
o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote. Žalobca v konaníneuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal základné atribúty vzniku zodpovednostného právneho
vzťahu zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (tvrdeným v žalobe),
ktorými sú nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným

postupom a vznikom škody. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci a zbytočné prieťahy v konaní. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal
nesprávny úradný postup exekučného súdu (existenciu prieťahov v exekučnom konaní) ako jeden z

predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Z
vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že exekučný súd konal vo veci, vednej pod sp. zn.
6Er/621/2005, plynulo a bez zbytočných prieťahov. Podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku, v znení
účinnom do 31. 8. 2005, ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora
žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený,
a vec mu písomne postúpi. Z uvedeného vyplýva, že pre exekučné konania začaté do 31. 8. 2005 zákon

neupravoval lehotu na rozhodnutie súdu o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Nebolo
preto v konaní preukázané základné tvrdenie žalobcu o nesprávnom úradnom postupe exekučného
súdu, spočívajúcom v nedodržaní zákonnej lehoty na rozhodnutie o návrhu oprávneného na zmenu
súdneho exekútora. Už len okrajom (keďže žalobca v konaní nepreukázal základný atribút vzniku
zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, a to nesprávny úradný postup

exekučného súdu) súd uvádza, že žalobca taktiež v konaní nepreukázal vznik ani výšku tvrdenej
majetkovej škody v sume 175 eur. Žalobca nepreukázal vynaloženie sumy 70 eur na správu vymáhanej
pohľadávky, nekonkretizoval, z čoho uvedená suma pozostáva, kedy a akým spôsobom uvedený náklad
vznikol. Rovnako si žalobca netvrdil, ani nepreukázal uvedené skutočnosti vo vzťahu k uplatneným
nákladom na udržiavanie a správu informačného systému vo výške 40 eur, na administráciu listín

a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom vo výške 50 eur a na administratívne spracovanie
textov urgencií, poštovné, telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním, kontrolou stavu konania na
exekučnom súde vo výške 15 eur. Žalobca neoznačil ani nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by vykonanie
uvedených úkonov preukazoval. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalobca si uplatňuje právo
na náhradu majetkovej škody vo výške 175 eur paušálne, teda bez akejkoľvek konkretizácie a reálneho

vyčíslenia nákladov v jednotlivých veciach. Taktiež žalobca nepreukázal skutočnosti, tvrdené v žalobe
ako dôvody pre náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 165,96 eura. Žalobca nepreukázal, že v dôsledku
tvrdeného nesprávneho postupu exekučného súdu došlo k zániku povinného, k zmareniu účelu konania
pre stratu kontaktu s povinným resp. k insolvencii povinného. Taktiež žalobca netvrdil, ani nepreukázal,
aké konkrétne plánované podnikateľské aktivity a už vytvorené podnikateľské plány zanikli, kedy,

v akom rozsahu došlo k hospodárskej strate a akým spôsobom a kedy došlo k ovplyvneniu jeho
ďalších podnikateľských postupov, v dôsledku tvrdeného nesprávneho postupu exekučného súdu.
Navyše, v zmysle zákonného ustanovenia § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.
8. 2005, v prípade podania návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora účinky pôvodného
návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované, preto v súvislosti s nerozhodnutím

súdu o zmene súdneho exekútora (vzhľadom na zastavenie exekúcie) nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej
materiálnej škody, ani nemateriálnej ujmy na strane žalobcu. Pokiaľ ide o splnenie povinnosti žalobcu
predbežneprerokovaťuplatnenýnárokvzmysle§15ods.l zákonaozodpovednostizaškodu, žalobcav
podanej žalobe tvrdil, že potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
je založené v spise Okresného súdu Liptovský Mikuláš o náhradu škody a nemajetkovej ujmy pri výkone

exekúcie proti povinnej R. O.. Žalovaný splnenie povinnosti žalobcu predbežne prerokovať nárok na
náhradu škody nerozporoval. Vzhľadom na dátum podania žaloby na súd, ku dňu vyhlásenia rozsudku
už nepochybne uplynula zákonná lehota 6 mesiacov v zmysle § 16 ods. 1 zákona o zodpovednosti za
škodu.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd

na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalovanému, ktorý bol v konaní v plnom rozsahu
úspešný, náhradu trov konania nepriznal, keďže žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, pričom
o náhrade trov konania súd rozhoduje len na návrh účastníka.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.