Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/354/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613234366

Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7613234366.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci žalobcu:
Profi Credit Slovakia, a.s., so sídlom Pribinova 25, Bratislava 26, IČO: 35792752, právne zastúpenom
Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO:

47233516protižalovanému:U.Z.,O..XX.X.XXXX,V.F.XXX,ozaplatenie1330,52eurspríslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 78,20 eur, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne

- zo sumy 68,12 eur od 12.10.2010 do 17.10.2010

- zo sumy 68,12 eur od 12.12.2010 do 12.12.2010

- zo sumy 68,12 eur od 12.2.2011 do 16.2.2011

- zo sumy 68,12 eur od 12.5.2011 do 16.5.2011

- zo sumy 68,12 eur od 12.6.2011 do 12.6.2011

- zo sumy 68,12 eur od 12.7.2011 do 21.7.2011

- zo sumy 55,87 eur od 12.12.2011 do 12.12.2011

- zo sumy 55,87 eur od 12.4.2012 do 10.5.2012

- zo sumy 55,87 eur od 12.5.2012 do 25.7.2012

- zo sumy 36,24 eur od 26.7.2012 do zaplatenia

- zo sumy 68,12 eur od 12.6.2012 do zaplatenia

- zo sumy 10,08 eur od 12.7.2012 do zaplatenia,

všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.

Žalobca nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 27.11.2013 domáhal od žalovaného zaplatenia
istiny 1 330,52 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že medzi účastníkmi

konania bola uzavretá dňa 8.9.2010 Zmluva o revolvingovom úvere č. 8300031005, na základe ktorej
žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1 200,- eur. Poskytnutý úver spolu s úrokom sa žalovaný
zaviazal splatiť v 36 mesačných splátkach vo výške po 68,12 eur. Na základe žiadosti žalovaného sa
žalobca so žalovaným dohodli na odklade splátok č. 16, 17 ,18 pôžičky a tieto sa žalovaný zaviazal
splatiť ako splátky č. 37, 38, 39. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri 1.
splátke, napokon zaplatil len sumu 1 121,80 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v omeškaní s

úhradou splátky o viac ako tri mesiace, bolo mu doručené oznámenie o uplatnení práva veriteľa podľa
§ 565 Občianskeho zákonníka t.j. okamžitá splatnosť úveru z dôvodu omeškania. Oznámenie bolo
žalovanému doručené dňa 3.8.2012. celková suma dlhu žalovaného predstavuje súčet neuhradených
splátok. Žalobcovi vznikol nárok na zmluvné pokuty podľa článku 14 ods. 14.1 vo výške 0,065 % denne.
Popri nároku na zmluvné pokuty si žalobca uplatňuje aj úrok z omeškania vo výške tak, aby výška

zmluvnej pokuty a úroku z omeškania neprevyšovala priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery
nákladov naposledy zverejnenú pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne
a súčasne trojnásobok úrokov z omeškania. Vzhľadom k tomu si žalobca uplatňuje úrok z omeškania
vo výške 2,525 % ročne. Pokiaľ úrok z omeškania a zmluvná pokuta za omeškanie žalovaného spolu
dosiahnu sumu poskytnutého úveru 1 200,- eur, žalobca si od nasledujúceho dňa uplatňuje 8,75 % ročný

úrok o omeškania.

Žalobca sa na pojednávanie nedostavil. Doručenie predvolania mal súd riadne preukázané. Svoju
neprítomnosť na pojednávaní písomne ospravedlnil a súhlasil, aby súd rozhodol aj v jeho neprítomnosti.
Na pojednávanie sa nedostavil ani žalovaný. Ak u neho mal súd doručenie predvolania riadne
preukázané, lehota na prípravu na pojednávanie bola zachovaná. Svoju neprítomnosť na pojednávaní

žalovaný ospravedlnil, rozhodnutie ponechal na úvahe súdu. Súd preto poukazujúc na § 101 ods. 2
O.s.p. pojednával v neprítomnosti účastníkov konania.

Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Dňa 8.9.2010 medzi účastníkmi konania uzavretá Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru č.
83000310058. Z uvedenej zmluvy bolo zistené, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1 200,-

eur, ktorý sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 36-tich mesačných splátkach vo výške po 68,12 eur, so
splatnosťou k 11. dňu v mesiaci. V zmluve je uvedená celková sumu, ktorú žalovaný ako dlžník má
zaplatiť t.j. úver a úroky spolu vo výške 2 452,32 eur. Taktiež je tu uvedená ročná percentuálna miera
nákladov vo výške 69,38 %, priemerná ročná percentuálna miera nákladov 47,39 %, predpokladaná
ročná percentuálna miera nákladov úveru po poskytnutí revolvingu 68,12 %. V zmluve je ďalej uvedená

ročná sadzba úveru 70 % a ročná úroková sadzba revolvingu 68,44 %.

Predmetná zmluva o poskytnutí revolvingového úveru obsahuje časť 8, kde v bode 8.1 sa dlžník zaviazal
zaplatiť veriteľovi odplatu za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru
vo výške 178,60 eur a za poskytnutie služby odkladu splatnosti splátok revolvingového úveru vo výške
108,24 eur v prípade, že dlžníkovi bude revolving poskytnutý. Podľa článku 13 zmluvy, neoddeliteľnou

súčasťou zmluvy sú zmluvné dojednania.

Podľa článku 14 bod 14.1 veta prvá, v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru alebo jej
časti je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % z dlžnej sumy za každý deň
omeškania (t.j. 23,725 % p.a.).

Podľa žalobcom predloženej karty klienta žalovanému bola vyplatená suma 1 021,40 eur, žalovaným

bola splatená suma 1 121,80 eur a teda ostáva doplatiť sumu 1 330,50 eur.Listom zo dňa 24.7.2012 žalobca zaslal žalovanému oznámenie o zosplatnení z dôvodu omeškania
úhrady splátok č. 20, 21, 22 spolu v sume 204,36 eur s tým, že omeškanie na najstaršej splátke je 74 dní
a v prípade omeškania s ktoroukoľvek splátkou o viac ako 3 mesiace sa stanú splatnými všetky záväzky

zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem

poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným
ako dlžníkom bola dňa 8.9.2010 uzatvorená Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru, ktorá je
spotrebiteľskou zmluvou. Z obsahu zmluvy je totiž zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu

pripravenú vopred žalobcom, ktorej obsah nemal žalovaný možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť.
Zmluvu uzatvoril žalovaný ako nepodnikateľ. Vzhľadom na účel uzavretia zmluvy zo strany žalovaného
a to poskytnutie spotrebiteľského úveru, kedy mu pri poskytnutí úveru bolo predložené tlačivo zmluvyvrátane Zmluvných dojednaní je otázne, či mal žalovaný dostatok času a možnosť oboznámiť sa s celým
obsahomzmluvyapochopiťvýznampodmienokvnejuvedených.To,žežalovanýnemalsareálnenemal
možnosť oboznámiť s obsahom zmluvy je zrejme aj z toho, že zmluva je písaná malým nahusteným

písmom a ide o pomerne dlhý text obsahujúci množstvo odbornej právnej terminológie.

Dokazovaním bolo tiež preukázané, že na základe uvedenej zmluvy bol žalobcom žalovanému
poskytnutý úver vo výške 1 200,- eur. Žalovaný mal žalobcovi zaplatiť celkove sumu 2 452,32 eur z
čoho teda poskytnutý úver činil 1 200,- eur a odplata predstavovala sumu 1 252,32 eur. To znamená,
že odplata za úver presahuje 100 % poskytnutého úveru. Súd považuje takúto odplatu ako dohodnutú

zmluvnú podmienku za absolútne neprijateľnú a odporujúcu dobrým mravom. V tejto súvislosti súd
poukazuje aj na to, že priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov za 2. štvrťrok 2010
(štvrťrok predchádzajúci poskytnutiu úveru) u spotrebiteľských úverov vo výške do 1 500,- eur s dobou
splatnosti od jedného do piatich rokov predstavovala 47,39 % tak, ako je to aj uvedené v zmluve
uzatvorenej medzi účastníkmi. Ročná percentuálna miera nákladov úveru poskytnutého žalovanému
túto značne prevyšuje. Ročná úroková sadzba úveru uvedená v zmluve vo výške 70 % taktiež značne

prevyšuje priemerné úrokové miery bánk zistených z internetovej stránky NBS. Preto súd poukazuje na
ustanovenie§53ods.6Občianskehozákonníka,vzmyslektoréhoodplatanesmiepodstatneprevyšovať
odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery. Súd ďalej poukazuje na ustanovenie § 7 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou

starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru. Zo strany veriteľa v konaní nebolo preukázané splnenie tejto povinnosti
a preto aj podľa § 11 ods. 2 uvedeného zákona je možné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd považuje návrh žalobcu čo do zaplatenia istiny len

za čiastočne dôvodný. Žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 1 121,80 eur. Poukazujúc na uvedené súd
považuje odplatu za úver v rozpore s dobrými mravmi a preto zaviazal žalovanému zaplatiť žalobcovi
sumu 78,20 eur (1 200,- eur mínus uhradené splátky 1 121,80 eur) a v prevyšujúcej časti návrh zamietol.

Vzhľadom na účel uzavretia zmluvy zo strany žalovaného a to poskytnutie spotrebiteľského úveru,
kedy mu pri poskytnutí úveru bolo predložené tlačivo zmluvy vrátane Zmluvných dojednaní je otázne,

či mal žalovaný dostatok času a možnosť oboznámiť sa s celým obsahom zmluvy a pochopiť význam
podmienok v nej uvedených. To, že žalovaný nemal sa reálne nemal možnosť oboznámiť s obsahom
zmluvy je zrejme aj z toho, že zmluva je písaná malým nahusteným písmom a ide o pomerne dlhý text
obsahujúci množstvo odbornej právnej terminológie.

Žalobca sa podaným návrhom domáha aj úhrady zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu požaduje v zmysle

článku 14 bod 14.1 Zmluvných dojednaní, ktoré sú vyhotovené drobným a nahusteným písmom tak,
že voľným okom je ich text prakticky nečitateľný. Je preto otázne, pokiaľ aj tieto zmluvné dojednania
boli predložené žalovanému, či mal žalovaný dostatok času a možnosť oboznámiť sa s celým ich
obsahomapochopiťvýznampodmienokvnichuvedených.Ideopomernedlhýtextobsahujúcimnožstvo
odbornej právnej terminológie. Pokiaľ v takomto texte sú uvádzané dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa

nevýhodné a zmluva neobsahuje výslovné upozornenie na tieto nároky, nemožno ich žalobcovi priznať
pre rozpor s dobrými mravmi.

Ďalej súd poukazuje na to, že inštitút zmluvnej pokuty je jedným z osobitných inštitútov záväzkového
právanazabezpečeniezáväzkov.Ideozmluvouurčenúsumu,ktorújedlžníkpovinnýzaplatiť,aknesplní
svoj záväzok, teda dôjde z jeho strany k porušeniu povinnosti. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať

písomnú formu, ktorá predpokladá dve náležitosti a to písomnosť teda obsah prejavu vôle zachytený
v texte listiny a podpis konajúcej osoby. Tak ako každá zmluva aj dohoda o zmluvnej pokute má byť
ukončená podpismi zmluvných strán, ktoré svojim podpisom potvrdzujú uzavretie dohody s obsahom,
ktorý sa nachádza nad ich podpismi. V danom prípade zmluvné dojednania, v ktorých je uvedená
zmluvná pokuta nie sú podpísané žalovaným a preto podľa názoru súdu nie je tu dodržaná písomná

forma dohody o zmluvnej pokute.V súvislosti so zmluvnou pokutou súd poukazuje aj na to, že v zmluvných dojednaniach, ktoré sú
neprehľadné, písané malým, nahusteným písmom by nemali byť obsiahnuté dojednania, ktoré sú pre
spotrebiteľa nevýhodné, teda aj dojednania o zmluvnej pokute, keďže tieto pokiaľ by aj bol čítaný ich text

spotrebiteľom pravdepodobne uniknú jeho pozornosti. Takýto postup veriteľa preto možno považovať
za postup v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu, že zmluvné pokuty by mali byť zreteľne špecifikované
priamo v zmluve a nestačí len odkaz na ostatné zmluvné dojednania.

Z týchto dôvodov súd návrh žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne zamietol.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Žalobca si uplatnil úrok z omeškania za splátky, s úhradou ktorých bol žalovaný v omeškaní, keďže
splátky podľa zmluvy boli splatné k 11. dňu v mesiaci. Výšku úrokov z omeškania upravuje vládne
nariadenie č. 87/1995 Z.z. Nárok na zmluvnú pokutu bol súdom zamietnutý a preto súd vychádzal z

ustanovenia § 3 uvedeného nariadenia a výšky úroku v čase omeškania žalovaného. Súd preto priznal
žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne z jednotlivých splátok odo dňa nasledujúceho po
ich splatnosti do zaplatenia a úrok z nezaplatenej časti úveru tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia. Žalobca mal v konaní úspech len
čiastočný a preto mu náhrada trov konania nebola priznaná. O trovách žalovaného súd nerozhodoval
poukazujúc na § 151 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd o trovách konania rozhoduje len na návrh a
žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§

250a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch

a exekučnom poriadku.