Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. marec 2015

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 5C/11/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5412200730
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Bebej

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2015:5412200730.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobkyne: P. Y., nar.

XX.XX.XXXX, bytom D. X., H. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so sídlom
v Dolnom Kubíne, Radlinského 1718, proti žalovanému: Mesto Dolný Kubín, so sídlom v Dolnom
Kubíne, Hviezdoslavovo námestie 1651/2, IČO: 00314463, zastúpené ALTER IURIS, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Tolstého 9, IČO: 36708771, v konaní o náhradu škody na zdraví 6.113,16 eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 5.495,67 eura s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania
za obdobie od 25.02.2012 až do jej zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd konanie ohľadne zaplatenia sumy 40,74 eura s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania za obdobie

od 23.02.2012 až do jej zaplatenia zastavuje.

III. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

IV. Súd priznáva žalobkyni voči žalovanému náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho
zastúpenia vo výške 4.192,24 eura, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť zástupcovi žalobkyne do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajší súd 16.02.2012 sa žalobkyňa prostredníctvom zástupcu voči žalovanému
domáhala zaplatenia sumy 6.113,16 eura spolu s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania odo dňa
doručenia žaloby až do jej zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

Odôvodnila ju tým, že dňa 12.03.2010 došlo na chodníku, na zastávke autobusovej dopravy na

ul. Jánoškova v Dolnom Kubíne smerom na Ružomberok k škodovej udalosti tak, že o 22.30 hod.
pri vystupovaní z autobusu MHD Dolný Kubín smerom na Ružomberok sa pošmykla a spadla
na neupravenom chodníku v dôsledku neudržiavania tejto miestnej komunikácie, ktorá je v správe
žalovaného, v zodpovedajúcom stave. Pri škodovej udalosti došlo k zraneniu žalobkyne, a to k úplnej
zlomenine dolného konca vretennej kosti vpravo, s posunom úlomkov, s odlomením bodcovitého
výbežku lakťovej kosti (ďalej len „úraz“). Dňa 13.03.2010 bola ošetrená na ortopedickej pohotovosti
v NsP Dolný Kubín. Žalobkyňa bola práceneschopná od 13.03.2010 do 11.03.2011. Liečba mala

komplikovaný priebeh, a to hlavne poúrazovým neuroalgodystrofickým Sudeckovým syndrómom pravej
hornej končatiny a dupuytrentovou kontraktúrou pravej ruky po Sudeckovom syndróme. V súvislosti s
úrazombol15.04.2011vypracovanýlekárskyposudokobolestnomasťaženíspoločenskéhouplatnenia,
v zmysle ktorého bolo bolestné ohodnotené na celkový počet 90 bodov, čo v kontexte s výškouhodnoty bodu na rok 2011 - 15,38 eura predstavuje bolestné vo výške 1.384,20 eura. V spojení s
vyhotovením lekárskeho posudku za účelom určenia bodového ohodnotenia úrazu ruky vznikli žalobkyni
trovy súvisiace s uplatňovaním nároku na náhradu škody na zdraví vo výške 7,- eur. Dňa 08.02.2012

bol vypracovaný lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, v zmysle ktorého
bolo sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti s úrazom ohodnotené na celový počet 150 bodov,
čo v kontexte s výškou hodnoty bodu na rok 2011 (15,38 eura) predstavuje sumu 2.307,- eur. V spojení s
jeho vyhotovením za účelom určenia bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia vznikli
žalobkyni trovy vo výške 7,- eur. Dňa 08.08.2011 bola žalobkyňa uznaná za invalidnú podľa ust. § 71 ods.

1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSP“), lebo
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, so stanovením dátumu vzniku invalidity na 12.03.2011 a
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách na 55 %. Na základe rozhodnutia
Sociálnej poisťovne č. XXXXXXXXXX z 23.08.2011 bol žalobkyni podľa ust. § 70 ods. 1 a § 82 ZoSP
od 12.03.2011 priznaný invalidný dôchodok v sume 164,60 eura mesačne. Žalobkyňa v čase škodovej

udalosti bola zamestnaná ako výčapníčka v zariadení - Hostinec Záskalie u SZČO H. X., Hostinec
ZÁSKALIE, Timravina, Dolný Kubín, IČO: XXXXXXXX. Ako zamestnanec mala nárok na plnú mzdu vo
výške 266,60 eura netto predstavujúcu priemerný zárobok na pracovnoprávne účely určený podľa ust.
§ 134 Zákonníka práce. Žalobkyňa bola odo dňa 13.03.2010 do 12.03.2011 práceneschopná. Počas
práceneschopnosti jej boli zo strany sociálnej poisťovne vyplácané dávky nemocenského poistenia:

v mesiaci 3/2010 suma 48,10 eura, v mesiacoch 4/2010, 6/2010, 9/2010 a 11/2010 v sume 160,30
eura, v mesiacoch 5/2010, 7/2010, 8/2010, 10/2010, 12/2010 a 1/2011 v sume 165,70 eura, v mesiaci
2/2011 v sume 149,70 eura a v mesiaci 3/2011 v sume 58,80 eura - spolu v období od 3/2010 do
3/2011 jej bolo vyplatené nemocenské vo výške 1.892,- eur. V prípade, že by sa v dôsledku škodovej
udalosti a úrazu nestala práceneschopnou, vznikol by jej mesačne nárok na plnú mzdu vo výške 266,60

eura netto, t. z. za celé obdobie od roku 3/2010 do 03/2011 by jej vznikol nárok na zárobok v sume
3.372,99 eura. Z uvedeného dôvodu si nárokuje aj náhradu za stratu na zárobku počas trvania PN
vo výške 1.269,74 eura. Dňa 31.01.2011 žalobkyňa v súvislosti s liečbou úrazu nastúpila na kúpeľnú
liečbu, ktorá bola ukončená 28.02.2011 a v súvislosti s ktorou jej vznikli účelne vynaložené náklady
spojené s liečením v podobe úhrady poplatku z ubytovania a doplatku na služby a ubytovanie v kúpeľoch

Lúčky v sume 74,48 eura. Za účelne vynaložené náklady spojené s liečením žalobkyňa považuje aj
doplatky za medikamentóznu liečbu na základe receptov a poukazov počas trvania PN, t. j. v období od
13.03.2010 do 11.03.2011 vo výške 70,74 eura. Žalobkyňa pri liečbe úrazu v období od 03.05.2010 do
29.07.2011 absolvovala celkom 117 rehabilitačných procedúr, na ktoré pri doprave na miesto výkonu,
vzhľadom na vzdialenosť medzi bydliskom žalobkyne a miestom, v ktorom boli rehabilitačné procedúry

vykonávané, využívala služby miestnej autobusovej dopravy (autobusové spojenie zo stanice Banisko
do stanice Nemocnica). Výška jednosmerného cestovného bola v období od 03.05.2010 do 29.07.2011
v sume 0,30 eura. V súvislosti s rehabilitáciou jej teda vznikli účelne vynaložené náklady spojené s
liečením, ktoré spočívajú vo vynaložených výdavkoch na cestovné v spojení s rehabilitáciou v celkovej
výške 70,20 eura (117 x 0,60 - cestovné tam a späť 2 x 0,30 eura). Miesto, na ktorom došlo k škodovej

udalosti, je miestnou komunikáciou vo vlastníctve žalovaného, pričom v zimnom období, v čase vzniku
úrazu, sa na zastávke MHD a chodníku na ul. Jánoškovej nachádzala neodhrnutá a zľadovatená vrstva
snehu a zo strany žalovaného, na mieste, na ktorom došlo k škodovej udalosti, nebola v tom čase
zabezpečená povinná zimná údržba miestnej komunikácie, t. j. predmetné miesto bolo zľadovatené
s vrstvou snehu. Uvedené je zrejmé z fotodokumentácie a uvedenú skutočnosť preukazujú aj čestné

prehlásenia p. F. O. a G. Y.. Žalobkyňa 14.04.2010 podala sťažnosť na Mestský úrad v Dolnom Kubíne, v
ktorej odbor dopravy, miestneho hospodárstva a cestovného ruchu informovala o skutočnosti, že utrpela
úraz v dôsledku neudržiavania miestnych komunikácií zo strany žalovaného, a že po skončení jej PN
bude žiadať o náhradu škody na zdraví súdnou cestou, resp. mimosúdnym vyrovnaním. Táto sťažnosť
bola na mestskom úrade zaevidovaná pod č. 23711 k spisu č. 6092/2010. Žalovaný v oznámení o

výsledku prešetrenia sťažnosti z 07.07.2010 v spojení s odpoveďou k doplneniu sťažnosti z 03.08.2010
považoval sťažnosť žalobkyne za neopodstatnenú a teda za neopodstatnený aj nárok žalobkyne na
náhradu škody na zdraví z dôvodu, že sa podľa tvrdení žalovaného nepreukázalo, že by žalobkyňa pri
vystupovaní z autobusu na zastávke ul. Jánoškova spadla z dôvodu nedostatočnej údržby chodníka
zmluvnou organizáciou Technické služby, s. r. o. a teda z neho vyplývalo, že žalovaný sa necíti byť

zodpovedný za spôsobenú škodu na zdraví. Pokiaľ ide o zodpovednosť žalovaného za spôsobenú
škodu, táto je daná jednak ustanoveniami zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách vo vtedy
platnom znení (ďalej len „cestný zákon“) a jednak ustanovením § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“). Poukázala na znenie § 420 ods. 1, § 444, § 445, § 446 OZ, § 3d ods. 3, § 3d ods.5 písm. d/, § 4b ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 9a ods. 2, 3 cestného zákona a § 12 ods. 2 písm. a/ a
c/, § 12 ods. 5 vyhlášky č. 35/1984 Zb. Podľa čl. II. písm. f/ organizačného poriadku Mestského úradu
Dolný Kubín z 29.07.2011 uverejneného na internetovej stránke mesta Dolný Kubín http://B..D..Y..R.,

mesto pri výkone samosprávy najmä zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych
komunikácií, verejných priestranstiev, mestského cintorína, kultúrnych, športových a ďalších mestských
zariadení, kultúrnych pamiatok, pamiatkových území a pamätihodností mesta. Z uvedených ustanovení
je zrejmé, že správcovia miestnych komunikácií zodpovedajú za škody, ktorých príčinou boli tzv. závady
v zjazdnosti, ktorými o. i. sú aj poľadovica a neodhrnutý zľadovatený sneh, ktoré vznikli námrazou či

zamŕzanímstekajúcejvodynavozovku(chodník)alebozamŕzanímvôdstojacichnavozovke(chodníka).
Ide o objektívnu zodpovednosť a jediným liberačným dôvodom je preukázanie, že nebolo v medziach
možnosti tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť. V danom prípade škoda
vznikla v dôsledku závady v schodnosti chodníka, nakoľko na tomto úseku chodníka bola poľadovica,
ktorá nebola správcom odstránená. Táto závada bola priamou príčinou vzniku škodovej udalosti a sú
splnené všetky predpoklady vzniku objektívnej zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu. Žalovaný

nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu z cestného zákona, pretože nezabezpečil schopnosť chodníka,
keď nevykonal zodpovedajúcu údržbu. Možnosti žalovaného odstrániť závady v schodnosti chodníka,
je potrebné posudzovať a vnímať z objektívneho hľadiska a nie z hľadiska subjektívnych možností
konkrétnej správcovskej organizácie. Pri škodnej udalosti okrem škody na zdraví vznikajú aj ďalšie formy
najmä materiálnych škôd, ktorých náhradu možno zastrešiť pojmom odškodné (napríklad náhradu straty

na zárobku počas práceneschopnosti, ako aj po jej skončení, resp. ušlého zisku - nahrádza sa budúci
zárobok, ktorý by poškodený dosahoval nebyť škodnej udalosti, náhradu sťaženého spoločenského
uplatnenia, náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením, jednorazové vyrovnanie,
stratu na dôchodku, ako aj náhradu vecnej škody - zničenie bicykla, auta...). Pokiaľ ide o výšku škody,
táto je zrejmá z predloženého lekárskeho posudku a ostatných príloh žaloby. Pri ujme na zdraví, či na

živote poškodenému vzniká osobitný komplex práv na jej náhradu a jedným z nich je právo poškodeného
na zmiernenie nemajetkovej ujmy, ktorá spočíva vo vytrpených bolestiach a v sťažení spoločenského
uplatnenia. S poukazom na ust. § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade
za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len „ZoBaSSU“) a opatrenia Ministerstva zdravotníctva
Slovenskej republiky z 18. mája 2011 č. S4820-OL-2011 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky

náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2011 (ďalej len „opatrenie“), je táto výška určená
za jeden bod sumou 15,38 eura. V zmysle vypracovaného lekárskeho posudku je bolestné vo výške
90 x 15,38 eura = 1.384,20 eura. O výške škody spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia sa
žalobkyňa dozvedela až 08.02.2012 na základe vypracovaného lekárskeho posudku. Nakoľko ku dňu
podania žaloby nebola stanovená hodnota bodu na rok 2012, žalobkyňa pri určení výšky náhrady za

sťaženie spoločenského uplatnenia vychádza z hodnoty bodu určenej pre rok 2011 a podľa posudku je
náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 150 x 15,38 eura = 2.307,- eur. Poukazujúc
na § 5 ods. 5 ZoBaSSU žiadala zvýšiť náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, nakoľko bola v
súvislosti s týmto úrazom uznaná invalidnou, a to o 40 %, t. j. o sumu 922,80 eura (40 % zo sumy 2.307,-
eura). Z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov spojených s liečením si uplatnila sumu 74,48 eura

ako prostriedky vynaložené ako doplatok za kúpeľnú liečbu, sumu 70,74 eura ako súhrn doplatkov za
medikamentóznu liečbu, sumu 70,20 eura ako sumu prostriedkov vynaložených na cestovanie, ďalej 2 x
po 7,- eur z titulu náhrady nákladov za znalecké posudky ohľadne bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia. Z titulu náhrady ušlého zárobku počas trvania PN v období od 13.03.2010 do 11.03.2011 si
voči žalovanému uplatnila náhradu sumy 1.269,74 eura (rozdiel medzi mzdou, na ktorú by jej v období

trvania PN vznikol nárok, poníženým o vyplatenú čistú mzdu za odpracované dni v mesiaci 03/2010
- suma 160,73 eura a 03/2011 - 50,52 eura (3.372,99 - 221,25 = 3.151,74) a poskytnutými dávkami
nemocenskéhopoisteniapočastrvaniaPN,t.j.sumy1.892,-eur).Zároveňsižalobkyňaododňapodania
žaloby uplatnila aj úroky z omeškania zo žalovanej sumy v súlade s § 517 OZ a s § 3 nariadenia vlády
č. 87/1995 Z. z. v spojení s výškou základnej sadzby ECB, ku dňu podania žaloby vo výške 9 % ročne.

Voči subjektu Technické služby, s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne, Nábrežie Oravy 627/1 (TS), ktorého
vstup do konania ako žalovaného 2/ tunajší súd pripustil unesením z 28.09.2012 č. k. 5C/11/2012-255,
právoplatným 24.10.2012 a v tejto súvislosti pripustenou zmenou žaloby uznesením z 18.01.2013 č. k.
5C/11/2012-390, ktorou súd v súvislosti so zmenou okruhu účastníkov pripustil žalobkyňou navrhovanú
zmenu žaloby, podľa ktorej táto žiadala zaviazať na zaplatenie žalovanej sumy oboch žalovaných

spoločne a nerozdielne, súd čiastočným rozsudkom z 21.01.2013 č. k. 5C/11/2012-419 žalobuzamietol pre nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť
15.03.2013.

Voči žalovanému tunajší súd medzitýmnym rozsudkom z 11.11.2013 č. k. 5C/11/2012-513 vyslovil, že

základ uplatneného nároku na náhradu škody je daný. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť
po tom, ako bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 26.09.2014 č. k. 10Co/162/2014-546
(rozhodujúcim na základe podaného odvolania žalovaného), a to dňom 02.02.2015. Prvostupňový a aj
odvolací súd zhodne konštatovali, že k poškodeniu zdravia žalobkyne došlo v dôsledku nehodového -
úrazového deja tak ako ho popísala žalobkyňa, t. j. že k jej úrazu dňa 12.03.2010 a s tým spojenému

poškodeniu jej zdravia, v súvislosti s ktorým sa domáha náhrady škody, došlo výlučne v dôsledku
porušenia povinnosti žalovaného vyplývajúcej mu z citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 veta prvá
v čase úrazu účinného cestného zákona (zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách vo
vtedy účinnom znení), na základe čoho je daná jeho objektívna zodpovednosť podľa § 9a ods. 2 a 3
cestného zákona za škodu vzniknutú žalobkyni, keďže súd v tomto prípade nezistil naplnenie zákonom
stanoveného liberačného dôvodu, t. j. že nebolo v medziach možností žalovaného existujúce závady v

schodnosti miesta, kde došlo k úrazu, odstrániť a ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť. Rovnako
prvostupňový a aj odvolací súd zhodne konštatovali, že z vykonaného dokazovania nevyplynuli ďalšie
okolnosti než okolnosti uvádzané žalobkyňou, ktoré by sa (spolu)podieľali na danom poškodení zdravia
žalobkyne.

Vďalšomkonanísapotomsúdzaoberaldôvodnosťouavýškoujednotlivýchdielčíchnárokovnanáhradu

škody uplatnených žalobkyňou v súvislosti s poškodením jej zdravia, ohľadne ktorého bola konštatovaná
existencia zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu.

Žalobkyňa sa k obmedzeniam, ku ktorým došlo v dôsledku predmetného úrazu, podrobnejšie vyjadrila
vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 30.04.2012, v ktorej uviedla, že až doteraz pociťuje bolesti v
prstoch, ktoré nedokáže úplne zovrieť. Pravú ruku má slabšiu a nemá v nej takú silu, že by otvorila

džús, tiež nedokáže s tou rukou oškriabať zemiaky. Má problém aj s podpisovaním, lebo každý podpis
má iný a v ruke nemá taký cit, aký mala predtým. Pod vplyvom množstva liekov, ktoré začala užívať,
začala mať problémy so žalúdkom. Pri vyšetrení jej zistili, že jej praskol vred na dvanástorníku, tak
musela ostať v nemocnici. Musela prestať užívať všetky protizápalové lieky, pretože by mohla mať
stále problémy so žalúdkom. Na pojednávaní 23.02.2015 vypovedala, že vždy chodila na rehabilitáciu

mestskou hromadnou dopravou a ani raz iný spôsob dopravy nevyužila. Niekedy musela aj prestupovať,
keď jej nešiel priamo autobus z Baniska na Nemocnicu a vtedy prestupovávala na Alejke, ale platil jej
lístok aj na tom druhom spoji. Autobusom chodievala aj preto, lebo MUDr. Š. (ortopéd žalobkyne) jej
hovoril, aby nechodievala pešo, aby náhodou nespadla, pretože mávajú veľa opakovaných zlomenín.
Keď je čerstvá zlomenina táto sa ľahšie zlomí. Vždy tie rehabilitácie mala doobeda, maximálne v čase

do 13.00 h. Od apríla r. 2014 je na starobnom dôchodku. Nikde nepracuje a od vzniku úrazu ani
nepracovala. Stále máva pravú ruku takú stuhnutú. Horšie je to ráno, keď s ňou po noci nehýbe a musí si
ju rozmasírovať. Na ruku už v súčasnosti neberie žiadne lieky, ale na žalúdok lieky berie, lebo sa jej stále
opakujúnajaranajeseňbolestibrucha-takékŕče.Rukusimastísamabuďhadímjedomalebočertovým
pazúrom. Má v tej ruke určitú silu, ale nie je to plná sila, akú mala a nie je tá ruka taká ohybná, ako bola.

V pravej ruke síce krátko udrží pollitrový pohár, ale nebola by schopná vykonávať tú prácu, ktorú robila.
Opäť uviedla, že sa jej nedá otvoriť ani krabicový džús, keď musí pri otváraní na vrchnák vyvinúť určitú
silu. Bolo jej hovorené, že túto ruku má zaťažovať, aby sa jej svaly neposkracovali, takže sa ju snaží
pravidelne zaťažovať, ale nie na dlhý čas, napr. chvíľu nosí nákup aj v tej ruke, nie na prstoch, ale ďalej v
dlani drží tašku. Nemá v tej ruke ani cit a istotu, napr. keď rozkrajuje zemiak, nevie odhadnúť, kde presne

jej nôž príde. Stalo sa jej, že sa sa párkrát pri tom aj porezala. Teraz by nedokázala pravou rukou navliecť
niť do ucha ihly. Naučila sa to robiť ľavou rukou. Stále aj počas rehabilitácie dúfala, že tú ruku bude mať
po ukončení liečby úplne v poriadku. Vtedy ešte netušila čo je to Sudeckov syndróm. Nemá k dispozícii
žiaden lístok z obdobia, keď absolvovala rehabilitácie, lebo nepredpokladala, že to bude mať takéto
dôsledky a vtedy ju ani nenapadlo, že by to mala urobiť, keď vtedy žalovaný jej sťažnosť a žiadosť o

náhradu škody zamietol. Po priznaní invalidity nebola jej invalidita nijakým spôsobom prehodnocovaná.
Po absolvovaní rehabilitačnej liečby, v súvislosti s ktorou si uplatnila náhradu cestovných nákladov,
absolvovala kúpeľnú liečbu a potom už sa nepamätala, s akým odstupom, keď mala v danej ruke bolestiasi týždeň chodila na masáže pravej ruky. Tie kúpele jej veľmi pomohli, vtedy sa jej tá ruka celkom dobre
rozhýbala.

Zástupca žalobkyne k uplatneným nákladom na medikamentóznu liečbu vynaložených žalobkyňou

uviedol, že žalobkyňa si ani neuplatnila všetky náklady, ale len tie, ktoré vznikli v súvislosti s doplatkami
za lieky, ktoré boli len čiastočne hradené zo zdravotného poistenia. Neuplatnila si náklady, ktoré
mala na voľnopredajné lieky - rôzne masti, ktoré si kupovala v súvislosti so zmiernením následkov
bolesti a zápalov. Podľa jeho odhadu suma uplatnená žalobkyňou titulom nákladov medikamentóznej
liečby predstavuje maximálne 20 % skutočných nákladov žalobkyne. Poukázal na to, že v odbornom

posudku o invalidite žalobkyne je uvedené, že v súvislosti s liekmi ňou užívanými na predmetné
ochorenie, dostala vredy na žalúdok, na ktoré museli byť použité ďalšie lieky. Poukázal aj na ním
predložený sumár medikamentóznej liečby úrazu žalobkyne a jej následkov vyhotovený praktickou
lekárkou žalobkyne MUDr. J. F.Č.. K uplatneným cestovným nákladom poznamenal, že žalobkyňa
dokladovala výšku cestovného autobusom v rozhodujúcom období a tento dôkaz je podľa neho
dostačujúci pre preukázanie tohto nároku. K dôvodnosti uplatnenia mimoriadneho zvýšenia náhrady

sťaženia spoločenského uplatnenia uviedol, že žalobkyňa si ho neuplatňuje v maximálnej výške, ale
len vo výške 40 %. Jedným z dôvodov pre priznanie invalidity žalobkyne bol aj Sudeckov syndróm a
nebyť predmetného úrazu žalobkyne, táto by naďalej mohla vykonávať prácu, ktorú dovtedy vykonávala
a ktorú mala rada, keď pracovala ako výčapníčka, teda zarábala rukami a práve postihnutie pravej
ruky jej toto ďalšie zamestnanie, ktoré by s vysokou pravdepodobnosťou vykonávala ďalej nebyť úrazu,

neumožnilo. Dôsledky úrazu žalobkyne - Sudeckov syndróm trvajú až do súčasnosti a práve v dôsledku
liečby úrazu začala žalobkyňa trpieť aj na iné diagnózy, konkrétne vredy žalúdka - dvanástorníka, ktoré
negatívne prejavy trvajú až do súčasnosti a budú trvať aj naďalej, nakoľko nie sú liečiteľné. Samotná
hlavná diagnóza pre priznanie invalidity žalobkyne by nepostačovala pre priznanie jej invalidity, ak by
nedošlo k vzniku úrazu. Napokon poukázal na negatívne dôsledky úrazu žalobkyne, najmä na jej život,

nakoľko úraz a jeho dôsledky ju výrazným spôsobom obmedzujú z bežných činností, ako napríklad
domáce práce, otváranie obalov.

Žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu v ďalšom konaní zo žalobkyňou uplatnených dielčích
nárokov na náhradu škody namietol v celom rozsahu dôvodnosť uplatnenej náhrady škody jednak
titulom cestovných nákladov v súvislosti s rehabilitačnou liečbou žalobkyne a aj titulom mimoriadneho

zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia a v tejto časti žiadal žalobu zamietnuť. Žalobkyňa v čase,
keď absolvovala rehabilitačnú liečbu, si musela byť vedomá, že ak si chce uplatňovať cestovné náklady,
má si odkladať cestovné lístky, lebo už predtým žalovanému napísala, že si voči nemu bude uplatňovať
vzniknutú ujmu, poukazujúc v tejto súvislosti na list žalobkyne, doručený žalovanému 14.06.2010, čo
bolo ešte predtým ako absolvovala rehabilitácie, v ktorom žalovanému oznamuje, že bude od neho

žiadať finančné odškodnenie súdnou cestou prípadne mimosúdnym vyporiadaním. Nespochybnil, že
žalobkyňa musela ísť z miesta svojho bydliska na rehabilitáciu na nemocnicu toľkokrát tam a späť,
koľko uviedla pri uplatňovanej výške cestovných nákladov a že v danom čase predstavovalo cestovné
MHD 0,30 eura na jednu cestu. Spochybnil však uplatnenú škodu v tejto časti a jej výšku, keď
žalobkyňa je povinná preukázať, že jej takáto škoda vznikla a výšku škody, čo v prípade dopravných

nákladov nepreukázala. Nepreukázala, že reálne využívala MHD. Ohľadne uplatneného mimoriadneho
zvýšenia náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia poukázal na lekársky posudok z 08.08.2011,
z ktorého vyplýva, že rozhodujúcou príčinou priznania vzniku invalidity bola osteoporóza skeletu vo
výške 45 % z celkových 55 % a zvyšných 10 % predstavuje ďalších 9 diagnóz, z ktorých dve sú v
príčinnej súvislosti s úrazom žalobkyne. V súvislosti s týmto nárokom navrhol vyžiadať si komplexnú

dokumentáciu posudkového lekára Sociálnej poisťovne, na základe ktorej bola žalobkyňa uznaná za
invalidnú a týkajúcej sa prípadných zmien posudzovania invalidity žalobkyne v priebehu rokov 2011 -
2014.

Na pojednávaní dňa 23.02.2015 zobrala žalobkyňa prostredníctvom svojho zástupcu žalobu späť
ohľadne sumy 40,74 eura s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania od 23.02.2012 (t. j. od doručenia

žaloby žalovanému) až do jej zaplatenia ako časti nároku na náhradu škody uplatneného titulom
žalobkyňou vynaložených nákladov na lieky v celkovej výške 70,74 eura. S uvedeným postupom vyjadril
žalovaný na uvedenom pojednávaní súhlas.Po vyjadrení žalovaného (jeho zástupcu) na pojednávaní dňa 23.02.2015 zostali medzi účastníkmi ako
nesporné:

1/ uplatnené bolestné vo výške 1.384,20 eura + 7,- eur ako vzniknuté náklady žalobkyne na posudok o

bolestnom (posudok z č. l. 10 s dokladom na náklady na posudok z č. l. 11). Podľa uvedeného posudku
z 15.04.2011 bolo posudzujúcim lekárom stanovené bodové ohodnotenie za zlomeninu dolného konca
vretennej kosti vpravo, úplné s posunom úlomkov s odlomením bodcovitého výbežku lakťovej kosti v
počte 60 a jeho zvýšenie podľa § 9 ods. 5b ZoBaSSU o 1-icu, t. j. na celkových 90 bodov. S poukazom na
§ 5 ods. 2 uvedeného zákona je potrebné s ohľadom na početnú judikatúru súdov považovať pre účely

hodnotyjednéhoboduzarozhodujúcideňroka,vktoromzdravotnýstavpoškodenéhomožnopovažovať
za ustálený, pretože až po jeho ustálení možno vykonať bodové ohodnotenie bolesti a rovnako aj
bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Pre vznik nároku na bolestné a nároku na
sťaženie spoločenského uplatnenia nie je rozhodujúca len škodová udalosť (deň úrazu), ale tiež okamih,
kedy sa poškodený dozvedel o škode (jej výške), ktorá býva poškodenému zrejmá až po ustálení
jeho zdravotného stavu, ktorý umožňuje posúdiť mieru preukázateľných nepriaznivých dôsledkov, čo je

rozhodujúcou bázou pre stanovenie výšky náhrady lekárskym posudkom, vychádzajúc z počtu bodov,
ktorým bolo či už bolestné alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené. V súdenom prípade
bolo bodové hodnotenie bolestného žalobkyne prevedené až v r. 2011, v ktorom podľa opatrenia Min.
zdravotníctva SR č. S45209-OL-2011 z 18.05.2011 bola stanovená výška náhrady za bolesť a výška
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2011 za jeden bod vo výške 15,38 eura, t. j.

podľa § 5 ods. 2 ZoBaSSU vo výške 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve
SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na
náhradu podľa § 5 ods. 1 tohto zákona, t. j. v súdenom prípade zistenej za rok 2010, čo predstavuje
práve sumu 1.384,20 eura (90 x 15,38 eura). V danom prípade nebolo ani len tvrdené, že by zdravotný
stav žalobkyne mal byť ustálený už podstatne skôr, a to už v r. 2010, v ktorom došlo k vzniku úrazu,

keď liečenie žalobkyne bolo ukončené až 11.03.2011, čo len potvrdzuje to, že žalobkynin zdravotný stav
bol pre možnosť bodového ohodnotenia bolestného ustálený až v r. 2011. Uvedený nárok mal teda súd
preukázaný v uplatnenej výške s poukazom na § 444 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“);

2/ sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 2.307,- eur + 7,- eur ako náklady žalobkyne na posudok
o ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia (posudok z č. l. 12 s dokladom na náklady na posudok

z č. l. 13). Podľa tohto posudku vyhotoveného 08.02.2012 bolo posudzujúcim lekárom ortopédom
stanovené bodové ohodnotenie za obmedzenie pohyblivosti zápästia ľahkého stupňa vpravo - 60 bodov,
za nemožnosť úplného vystretia medzičlánkových kĺbov 5. prsta pravej ruky - 30 bodov, za nemožnosť
úplnéhovystretiamedzičlánkovéhokĺbu4.prstapravejruky-30bodovazanemožnosťúplnéhovystretia
medzičlánkového kĺbu 3. prsta pravej ruky - 30 bodov, celkovo 150 bodov, ktoré nebolo posudzujúcim

lekárom zvýšené podľa § 10 ods. 4 zákona. Uvedenému počtu bodov pri výške bodu stanovenej pre rok
2011 vo výške už uvedených 15,38 eura zodpovedá uplatnená suma 2.307,- eur. Aj uvedený nárok mal
súd preukázaný v uplatnenej výške s poukazom na § 444 OZ;

3/ uplatnené náklady za kúpeľnú liečbu (zaplatené poplatky za kúpele) vo výške 74,48 eura. Daná
kúpeľná liečba, ktorú žalobkyňa absolvovala v období od 31.01.2011 do 28.02.2011, nepochybne

súvisela s liečbou predmetného úrazu žalobkyne, čo vyplýva aj z prepúšťacej správy z 28.02.2011 (č. l.
24 a rovnako aj č. l. 523 a aj z dokladu zo zdravotnej poisťovne z č. l. 509). V prepúšťacej správe je ako
hlavná liečená diagnóza uvedená S 52 - zlomenina predlaktia. Za kúpeľnú liečbu žalobkyňa zaplatila
sumu 74,48 eura (doklad č. l. 25) a ktorý nárok ako náklad vynaložený žalobkyňou v súvislosti s jej
liečením súd považoval v danej výške za dôvodný s poukazom na § 449 ods. 1, 3 OZ;

4/ náhradu za stratu na zárobku počas PN žalobkyne uplatnenú vo výške 1.269,74 eura, predstavujúcej
rozdiel medzi nemocenskými dávkami vyplatenými žalobkyni a výškou jej zárobku (priemerného
zárobku), ktorý by pri predpokladanom behu udalostí (nebyť predmetného poškodenia jej zdravia)
dosiahla. Žalobkyni boli celkovo za obdobie jej PN vyplatené nemocenské dávky (za obdobie 03/2010
až 03/2011) v celkovej výške 1.892,- eur (potvrdenie Sociálnej poisťovne z č. l. 22). Výška plného

príjmu žalobkyne za dané obdobie by podľa potvrdenia jej zamestnávateľa (č. l. 23) predstavovala
sumu 3.161,74 eura (plný zárobok 3.372,99 eura mínus čistý príjem, ktorý dosiahla žalobkyňa v mesiaci
marec 2010 a marec 2011 v celkovej výške 211,25 eura mínus vyplatené nemocenské dávky 1.869,74
eura = uplatnených 1.269,74 eura v súlade s ust. § 445 a 446 OZ. Keďže správnosť výpočtu straty na
zárobku žalovaný nerozporoval, súd uvedený nárok doložený vyššie uvádzanými potvrdeniami priznal

v uplatnenej výške;5/ s poukazom na § 449 ods. 1, 3 OZ súd priznal žalobkyni aj žalobou uplatnené náklady vynaložené
žalobkyňou na medikamentóznu liečbu v tej časti, v ktorej tieto neboli dotknuté čiastočným späťvzatím
žaloby, t. j. vo výške 30,- eur, ktorú sumu práve v takejto výške žalovaný po dohode so žalobkyňou

akceptoval ako sumu doplatkov vynaložených žalobkyňou na kúpu liekov potrebných na liečbu, ktorá
bola v príčinnej súvislosti s jej poškodením zdravia v dôsledku predmetného úrazu, hradených len
čiastočne zo zdravotného poistenia, z celkovej sumy doplatkov uvedenej v potvrdení lekárne zo
04.04.2011 o vydaných liekoch a doplatkoch za ne.

Okrem vyššie uvedených nárokov, ktoré v uvedenom rozsahu žalovaný na poslednom pojednávaní

dňa 23.02.2015 akceptoval, súd priznal v plnom rozsahu aj žalobkyňou uplatnený nárok na náhradu
škody s poukazom na § 449 ods. 1, 3 OZ titulom žalobkyňou vynaložených cestovných nákladov na
prepravuprostriedkomhromadnejprepravyosôb(miestnuautobusovúdopravu-MAD)zadresybydliska
žalobkyne na rehabilitačnú liečbu v Dolnooravskej nemocnici s poliklinikou Dolný Kubín (autobusové
spojenie zo stanice Banisko do stanice Nemocnica). Nesporná výška jednosmerného cestovného bola
v období od 03.05.2010 do 29.07.2011 v sume 0,30 eura. Žalobkyňa nesporne absolvovala celkovo 117

rehabilitačných procedúr, ako je to zrejmé z doložených kópií jej legitimácií pre rehabilitačnú liečbu (č.
l. 28 - 30), ktoré absolvovala v období od 03.05.2010 do 28.01.2011, čo ani žalovaný nespochybňoval
a čo pri dvoch cestách v súvislosti s každou rehabilitačnou procedúrou predstavuje uplatnených 70,20
eura. Súd na rozdiel od žalovaného považoval uvedený nárok vo výške žalobkyňou vynaložených
nákladov na cestovné, za v potrebnom rozsahu preukázaný. Súd nemal žiadny rozumný dôvod, pre

ktorý by v danom smere nemal z nejakého dôvodu akceptovať ako dôkaz na preukázanie výšky tohto
nároku výpoveď žalobkyne, ktorá vypovedala, že na všetky rehabilitácie využívala prepravu MAD, ktorý
náklad nepochybne súvisel s liečbou predmetného úrazu žalobkyne. Súd v danom smere poukazuje
aj na to, že použitie daného spôsobu prepravy na jej prepravu bolo plne akceptovateľné s ohľadom
na vzdialenosť bydliska žalobkyne od miesta, kde absolvovala rehabilitácie. Využitie prepravných

prostriedkov jej mal (podľa výpovede žalobkyne) dokonca doporučiť s ohľadom na jej zdravotný stav
aj jej ortopéd z dôvodu istej eliminácie rizika možného ďalšieho pádu a vzniku ďalšej zlomeniny, ktorá
by mohla skomplikovať priebeh liečby úrazu žalobkyne. Pritom použitie daného spôsobu prepravy
bolo z hľadiska možných nákladov žalobkyne spojeného s možnosťami jej prepravy, aké by vôbec
bolo možné u nej predpokladať, tým „najekonomickejším“, nepomerne vyžadujúcim nižšie náklady,

než by predstavovalo využitie prepravy taxíkom a tiež nižšie ako by predstavovali náklady, ak by
jej preprava bola zabezpečovaná prostredníctvom nejakého rodinného príslušníka alebo známeho
žalobkyne osobným motorovým vozidlom. Súd sa nestotožňuje s názorom žalovanej strany, že uvedený
náklad bolo možné preukázať len predložením príslušných cestovných lístkov. Dokonca, ak by aj bol
žalujúcou stranou nejaký predložený lístok, resp. lístky zodpovedajúce dňu a času, kedy žalobkyňa

absolvovala nejakú rehabilitáciu, takýto lístok by ešte sám o sebe nepreukazoval, že šlo o lístok
označený práve žalobkyňou a že bol predtým práve ňou zakúpený. Pri hodnotení výpovede žalobkyne,
predstavujúcej priamy dôkaz, ktorú v danom smere považoval za hodnovernú, súd pri skúmaní jej
vierohodnosti vychádzal z toho, že v rámci tohto konania nebola z výpovede žalobkyne zistená žiadna
taká skutočnosť, ktorej pravdivosť by nejaké ďalšie dôkazy bezpečne spochybňovali, ale naopak viaceré

dôkazy súvisiace s ďalšími dielčími nárokmi a ešte predtým vykonávané v súvislosti so skúmaním
základunároku,jejskutkovétvrdeniačiužpriamoalebonepriamopotvrdzovali.Spoukazomnauvedené
súd potom priznal žalobkyni aj nárok na cestovné náklady v uplatnenom rozsahu.

Ohľadne posledného čiastkového nároku, a to žalobkyňou uplatneného zvýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia s poukazom na § 5 ods. 5 ZoBaSSU v rozsahu 4/5-ín jeho maximálnej výšky,

t. j. jeho zvýšenie o 40 %, t. j. o sumu 922,80 eura (40 % zo sumy 2.307,- eura) súd žalobe vyhovel len
sčastiatotomimoriadnezvýšeniepriznalvrozsahu15%,čozozákladnejsumysťaženiaspoločenského
uplatnenia predstavuje 346,05 eura.

Zustanovenia§5ods.5ZoBaSSUvyplýva,ževprípadochhodnýchosobitnéhozreteľa,akýmjeuznanie
invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.

Žalobkyňa bola po roku od predmetného úrazu, od ktorého úrazu bola nepretržite PN, uznaná za
invalidnú od 12.03.2011 a od uvedeného dátumu jej bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne z 23. augusta2011 č. XXX XXX XXXX priznaný invalidný dôchodok. Z odborného posudku Sociálne poisťovne,
pobočky Dolný Kubín o invalidite žalobkyne z 08.08.2011 je zrejmé, že pre jej dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so

zdravou fyzickou osobou, keď konkrétne miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú
činnosť bola stanovená na 55 %. Ohľadne navrhovaného jej pracovného zaradenia bolo uvedené,
že na pôvodnom pracovisku nie je možné, ale na trhu práce jej uplatnenie je možné s tým, že môže
vykonávať prácu len v prostredí bez dvíhania a prenášania ťažších predmetov, bez zvýšenej námahy
pravej ruky a pravej hornej končatiny, nie vo výškach, nie na nočné zmeny a nie v nepriaznivých

klimatických podmienkach a že môže vykonávať prácu s ľahkou fyzickou a strednou psychickou
záťažou. Z daného posudku je síce zrejmé, že rozhodujúcou mierou sa na vzniku invalidity žalobkyne
podieľala osteoporóza skeletu, ale okrem nej sa podieľali na nej aj ďalšie ochorenia, z ktorých
poúrazový neuroalgodystrofický syndróm pravej hornej končatiny, Dupuytrenova kontraktúra pravej ruky
poSudeckovomsyndrómeavredováchorobaduodenasúviselipriamospredmetnýmúrazomžalobkyne
z12.03.2010ajeholiečbou.Dátumvznikuinvalidityžalobkynepritomakoužbolouvedenébolstanovený

dňom uplynutia jedného roka od predmetného úrazu, pričom pracovné obmedzenia žalobkyne, pre
ktoré táto už nemohla vykonávať svoju dovtedajšiu prácu, boli priamym dôsledkom práve predmetného
úrazu (samotná osteoporóza skeletu žalobkyni až do vzniku predmetného úrazu žalobkyni nebránila v
jej dovtedajšej práci). Uznanie invalidity ako jeden z predpokladov pre možnosť zvýšenia náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 ZoBaSSU je v danom prípade naplnený, na čo

nemá zásadný vplyv, že ako rozhodujúce zdravotné postihnutie bola u nej konštatovaná osteoporóza
skeletu, ktorou trpela aj pred úrazom. Neschopnosť žalobkyne vykonávať dovtedajšiu prácu a ďalšie
obmedzenia v jej osobnom živote, ku ktorým po úraze žalobkyne trvale došlo, teda boli práve dôsledkom
predmetného úrazu a vzniknutými komplikáciami pri jeho liečbe.

Podľa § 2 ods. 2 ZoBaSSU sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na

zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie
jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Z daného
ustanovenia definujúceho sťaženie spoločenského uplatnenia je možné vyvodiť, že pod ním treba
rozumieť vylúčenie alebo obmedzenie účasti poškodeného v jednotlivých oblastiach jeho života, t. j. na
jehoplnomosobnom,rodinnom,spoločenskom,politickom,kultúrnomašportovomživoteatiežsťaženie

alebo priamo znemožnenie výkonu a voľby povolania a zamestnania.

Súd dospel k záveru, že v súdenom prípade sa dôsledky poškodenia zdravia žalobkyne v dôsledku
úrazu výraznejšie prejavili na dovtedajšom spôsobe života žalobkyne. Predovšetkým tejto bol trvale
znemožnený výkon tej práce, ktorú vykonávala pred úrazom. Aj keď žalobkyni v určitej miere zostala
zachovaná schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, s ohľadom na výrazne obmedzenú možnosť jej

zamestnania v zamestnaniach, ktoré by mohla s ohľadom na dôsledky úrazu vykonávať, bola aj s
ohľadom na existujúcu situáciu na trhu práce a svoj vek prakticky vylúčená z možnosti ďalšej práce. Na
strane druhej je však faktom to, že k danému úrazu došlo vo veku 55 rokov, teda vo veku už blízkom
dôchodkovému veku, čo tiež do určitej miery limitovalo možnú ďalšiu pracovnú aktivitu žalobkyne nebyť
daného úrazu. V súčasnosti má už žalobkyňa podľa svojej výpovede poberať starobný dôchodok.

V dôsledku zníženej citlivosti úrazom postihnutej pravej hornej končatiny, jej hybnosti a poklesu sily
v nej je žalobkyňa „postihnutá“ aj vo svojom osobnom živote pri výkone niektorých domácich prác,
ako to bližšie ozrejmila vo svojich výpovediach a táto sa musela naučiť niektoré úkony, ktoré dovtedy
vykonávala pravou rukou, vykonávať druhou rukou. S ohľadom na uvedené dôsledky na pracovný a
osobný život žalobkyne súd považoval za opodstatnené, primerané a spravodlivé priznať žalobkyni

zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 ZoBaSSU o 15 %, zohľadniac konkrétne
nepriaznivé dôsledky úrazu na zdravotný stav žalobkyne, ktoré sa prejavili v reálnom sťažení jej
pracovného uplatnenia (nemožnosti vykonávať dovtedajšiu prácu, ktorú by s ohľadom na svoj vek mohla
ešte určitý čas vykonávať) a komplikáciami v jej osobnom živote, najmä pri výkone domácich prác a
nákupov, považujúc ich za dôvody hodné osobitného zreteľa.

Pokiaľ žalobkyňa žiadala priznať toto zvýšenie vo väčšom rozsahu (podľa názoru súdu, s ohľadom na
zákonom stanovenú najvyššie prípustnú hranicu, neprimeranom, keďže toto rozpätie musí pokrývať
aj podstatne výraznejšie až fatálne dôsledky úrazov na ďalší život poškodeného, než k tomu došlo v
prípade žalobkyne, včítane ľudí, ktorí budú trvale a ešte závažnejšie postihnutí v mladom veku, napr. ajčo do voľby životného partnera, nemožnosti využitia získaného vzdelania v čase nástupu do pracovného
procesu, atď.), v danej časti súd žalobu zamietol.

Súd nepovažoval za potrebné vykonať v súvislosti s týmto dielčím nárokom to dokazovanie, ktoré

ešte navrhol žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu (vyžiadanie si komplexnej dokumentácie
posudkového lekára Sociálnej poisťovne, na základe ktorej bola žalobkyňa uznaná za invalidnú a
týkajúcej sa prípadných zmien posudzovania jej invalidity za obdobie r. 2011 - 2014), nakoľko pre
dôvody, ktoré súd zohľadnil pri priznanej miere zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, takéto
dôkazy považoval za nadbytočné, keď pre súd potrebné skutočnosti vyplývajú z odborného posudku

o invalidite tvoriaceho súčasť spisu, ktorého podstatný obsah bol oboznámený v rámci vykonaného
dokazovania, vychádzajúceho práve z uvedenej dokumentácie obsahujúcej informácie, na zhodnotenie
ktorých sú potrebné odborné znalosti. Zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne, ktorú určite mal k
dispozícii posudkový lekár Sociálnej poisťovne ako jeden z rozhodujúcich podkladov pre vypracovaný
odborný posudok o invalidite žalobkyne, vychádzal v rámci tohto konania súdom ustanovený znalec z
odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia MUDr. W., ktorý potrebné informácie

z nej použil pre zodpovedanie otázok stanovených súdom, pri formulovaní ktorých súd vychádzal
aj z navrhovaných otázok žalovanej strany. Žalobkyňa naviac uviedla, že po priznaní invalidity jej
invalidita nebola nijakým spôsobom prehodnocovaná. Preto súd uvedené návrhy na dokazovanie pre
ich nadbytočnosť a v záujme hospodárnosti tohto konania, zamietol.

Zároveň súd priznal žalobcovi voči žalovaným aj úrok z omeškania z priznanej istiny 5.495,67 eura s

poukazom na § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom
v čase vzniku omeškania žalovaného (v znení účinnom do 01.02.2013) aplikovateľného v takomto
znení s poukazom na § 10c uvedeného nariadenia v aktuálne účinnom znení aj na čas omeškania po
31.01.2013, v uplatnenej výške, predstavujúcej výšku zákonných úrokov z omeškania, a to za použitia
§ 492 v spojení s § 563 OZ za obdobie od 25.02.2012 až do jej zaplatenia. Súd pri stanovení počiatku

omeškania žalovaného vyhádzal z toho, že žaloba bola doručená žalovanému dňa 23.02.2012 a tak
nasledujúci deň 24.02.2012 sa poukazom na § 563 OZ daná pohľadávka stala splatnou a k omeškaniu
žalovaného s jej zaplatením potom došlo dňom 25.02.2012. Súd nemal preukázané, že by žalobkyňa
skôr ako bola žaloba doručená žalovanému, ktorú súd považoval za prvú riadnu výzvu žalobkyne na
zaplatenie náhrady škody, vyzvala žalovaného na jej náhradu v žalovanej alebo v nejakej inej sume.

Včasti,vktorejzobralažalobkyňažalobuspäť-ohľadneistinyvovýške40,74eurasuplatnenýmúrokom
z omeškania z uvedenej sumy, za súhlasu žalovaného postupujúc podľa § 96 ods. 1, 2 O. s. p. konanie
zastavil.

Vo zvyšnej časti žalobu z dôvodov uvedených vyššie ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O. s. p. tak, že priznal žalobkyni právo na

plnú náhradu trov konania, vychádzajúc pri ustálení ich výšky (výšky odmeny za 1 úkon právnej
služby) z priznanej výšky žalovaného nároku. Čiastočným zastavením konania na základe čiastočného
späťvzatia žaloby procesne zavineným žalobkyňou bola totižto dotknutá len nepatrná časť celkového
premetu tohto konania. Zamietajúci výrok žaloby súvisel prevažne s úvahou súdu, v akom rozsahu je
žalobkyňou požadované zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia dôvodné a len vo veľmi nepatrnej

časti predmetu tohto konania (ohľadne nepatrnej časti úroku z omeškania nepriznaného zo žiadaného
obdobia len za dva dni) mala žalobkyňa „klasický“ neúspech vo veci.

Dôvodne vzniknuté a uplatnené trovy žalobkyne pozostávajú z trov právneho zastúpenia 4.192,24 eura
za 19 úkonov právnej služby - 1/ príprava a prevzatie zastúpenia zo 16.02.2012 a 2/ podanie žaloby
na tunajší súd 16.02.2012, 3/ účasť na pojednávaní na OS DK 30.04.2012, 4/ účasť na pojednávaní

na OS DK 28.05.2012, 5/ vyjadrenie z 18.06.2012 k vyjadreniu žalovaného, 6/ účasť na pojednávaní
na OS DK 02.07.2012, 7/ účasť na pojednávaní na OS DK 30.07.2012, 8/ účasť na pojednávaní na
OS DK 12.09.2012, 9/ účasť na pojednávaní na OS DK 05.12.2012, 10/ účasť na pojednávaní na OS
DK 17.12.2012, 11/ účasť na pojednávaní na OS DK 21.01.2013, 12/ písomné vyjadrenie z 09.05.2013
+ doloženie súborov, 13/ účasť na pojednávaní na OS DK 13.05.2013, 14/ vyjadrenie z 10.10.2013k znaleckému posudku, 15/ účasť na pojednávaní na OS DK 11.11.2013, 16/ písomné vyjadrenie
zo 17.12.2013 s doložením listinných dokladov, 17/ písomné vyjadrenie z 26.02.2014 k odvolaniu
žalovaného voči medzitýmnemu rozsudku, 18/ účasť na pojednávaní na OS DK 23.02.2015 a 19/ účasť

navyhlásenírozsudku11.03.2015.Základnásadzbatarifnejodmenyza1úkonpredstavuje190,89eura,
ktorá prináleží v plnej výške za všetky vyššie uvedené úkony, okrem úkonu 8/, za ktorý v zmysle § 14 ods.
5 písm. b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom v čase vykonania
tohto úkonu (ďalej len „vyhláška“) prináleží odmena v rozsahu 1-iny základnej sadzby, keďže dané
pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci a úkonu 19/, za ktorý si zástupca žalobkyne uplatnil

odmenu len vo výške 52,70 eura, hoci s poukazom na § 13a ods. 4 veta prvá vyhlášky (v znení účinnom v
čase vykonania daného úkonu) by za uvedený úkon - účasť na vyhlásení rozsudku, prináležala odmena
vo výške 1-ice základnej sadzby tarifnej odmeny, čo by bolo viac. Súd za uvedený úkon potom priznal
odmenulenvuplatnenejvýške.Napokonsúdpriznalkukaždémuzúkonovprávnejslužbyrežijnýpaušál,
ktorého výška bola k úkonom vykonaným v r. 2012 - 7,63 eura, k úkonom vykonaným v r. 2013 - 7,81
eura, k úkonu vykonanému v r. 2014 - 8,04 eura a k úkonom vykonaným v r. 2015 - 8,39 eura + 20 %

DPH z priznanej odmeny a režijného paušálu.

Pri vyčíslení priznaných trov konania súd postupoval podľa § 18 ods. 1, 3 v spojení s § 9, § 10 ods. 1,
§ 13a ods. 1 písm. c) a d) ods. 4 veta prvá, § 14 ods. 1 písm. a), b) a c), ods. 5 písm. b), § 15 a § 16
ods. 3 vyhlášky v znení účinnom v čase vykonania príslušného úkonu.

Žalobkyni priznané trovy je žalovaný povinný s poukazom na § 149 ods. 1 O. s. p. zaplatiť jej zástupcovi,

ktorý požiadal o ich zaplatenie na jeho účet č. IBAN: Y., BIC: Y., vedený vo T., G..Y.., pobočka Dolný
Kubín a VS: XXXXXX.

Z uplatnených trov súd nepriznal odmenu za úkon špecifikovaný ako „návrh z 11.09.2012 na vstup
ďalšieho účastníka, nakoľko z pohľadu ust. § 142 ods. 1 O. s. p. nejde o trovy v súvislosti s
uvedeným úkonom, ktoré by boli vynaložené účelne a teda by ich mala znášať v spore neúspešná

(prevažne neúspešná) strana. Uvedeným návrhom totiž zástupca žalobkyne žiadal pripustiť do konania
subjekt, voči ktorému bola čiastočným rozsudkom žaloba zamietnutá. Za „úkon“, za ktorý by mala
prináležať odmena v nejakej výške, nemožno považovať to, keď zástupca žalobcu v priebehu konania
dňa 13.05.2013 zaslal súdu elektronickými prostriedkami listinné doklady do spisu spolu s krátkym
sprievodným listom, za čo žiadal priznať odmenu dokonca vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O. s. p.), písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien (§ 251 ods. 1 O. s. p.).