Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. február 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 10C/29/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112206158
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2112206158.10

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Vankovou v právnej veci navrhovateľa: Prvá
stavebná sporiteľňa, a.s., IČO 31 335 004, so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, proti odporcom: 1. N. Z.,
narodený XX.XX.XXXX, bytom S. A. XXX/XX, A. Krupá, 2. W. W., narodený XX.X.XXXX, bytom J. XXX,
C. J., o zaplatenie 17.335,81 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporcovia 1., 2. sú povinní zaplatiť navrhovateľovi sumu 16.852,66 eura, s úrokom vo výške 7,49
% ročne zo sumy 15.068,31 eura od 1.3.2012 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,00 %
ročne zo sumy 15.068,31 eura od 1.3.2012 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým,
že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť odporcu druhého.

II. Vo zvyšku sa návrh zamieta.

III. Odporcovia 1., 2. sú povinní zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 1.040 eur do troch
dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť
odporcu druhého.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 20.3.2012 doručeným súdu dňa 22.3.2012 domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcom 1., 2. povinnosť zaplatiť mu sumu 17.263,07 eura s úrokom z
omeškania vo výške 12,49 % ročne zo sumy 16.922,35 eura od 1.3.2012 do zaplatenia s tým, že plnením
jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť odporcu druhého a náhradu trov konania.

Súd návrhu v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k. 1Ro/74/2012-22 zo dňa
29.5.2012, proti ktorému platobnému rozkazu podal včas dňa 20.12.2012 odporca 2. odpor zo dňa
11.12.2012 s odôvdodnením, čím sa uvedený platobný rozkaz v zmysle § 174 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku zrušil v plnom rozsahu a súd vo veci nariadil pojednávanie.

Podaním zo dňa 18.4.2013 doručeným súdu dňa 29.4.2013 vzal navrhovateľ návrh späť v časti o
zaplatenie úroku z omeškania vo výške 7,49 % ročne zo sumy 16.922,35 eura od 1.3.2012 do zaplatenia
a požiadal o rozšírenie návrhu tak, že okrem požiadavky na zaplatenie sumy 17.263,07 eura s úrokom
z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 16.922,35 eura od 1.3.2012 do zaplatenia, žiadal i o
zaplatenie úroku vo výške 7,49 % ročne zo sumy 16.922,35 eura od 1.3.2012 do zaplatenia. Uznesením
číslo konania 10C/29/2013-72 zo dňa 5.6.2013 súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo
výške 7,49 % ročne zo sumy 16.922,35 eura od 1.3.2012 do zaplatenia zastavil a pripustil zmenu návrhu
tak, že odporcovia 1., 2. sú povinní zaplatiť navrhovateľovi sumu 17.263,07 eura s úrokom vo výške 7,49

% ročne zo sumy 16.922,35 eura od 1.3.2012 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,00 %
ročne zo sumy 16.922,35 eura od 1.3.2012 do zaplatenia.

Podaním zo dňa 17.5.2013 doručeným súdu dňa 28.5.2013 vzal navrhovateľ návrh späť v časti o
zaplatenie úroku vo výške 7,49 % ročne zo sumy 1.721,25 eura od 1.3.2012 do zaplatenia, úroku
z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 183,13 eura od 1.3.2012 do zaplatenia a požiadal o
rozšírenie návrhu tak, že namiesto požiadavky na zaplatenie sumy 17.263,07 eura žiadal o zaplatenie
sumy 17.335,81 eura. Uznesením číslo konania 10C/29/2013-89 zo dňa 22.11.2013 súd konanie v časti
o zaplatenie úroku vo výške 7,49 % ročne zo sumy 16.922,25 eura od 1.3.2012 do zaplatenia, úroku z
omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 183,13 eura od 1.3.2012 do zaplatenia zastavil a pripustil
zmenu návrhu v časti istiny tak, že ďalej bude rozhodovať o istine vo výške 17.335,81 eura

Odporca 1. sa k návrhu nevyjadril.

Odporca 2. v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že výška uplatnenej istiny 17.263,07 eura je
určená v rozpore so skutočným stavom veci, nakoľko v roku 2012 malo dôjsť k ďalším splátkam istiny
mimoriadneho medziúveru.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s Návrhom zo dňa 20.3.2013, s Odporom
proti platobnému rozkaz zo dňa 11.12.2012, s Vyjadrením navrhovateľa k odporu zo dňa 8.3.2013,
s Doplnením návrhu zo dňa 18.4.2013, s Vyjadrením navrhovateľa zo dňa 14.11.2004, výsluchom
zástupkyne navrhovateľa, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä so Zmluvou o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 16.5.2006, so Všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie
pre fyzické osoby účinné od 1.1.2009, s Odstúpením od zmluvy zo dňa 18.10.2011 s doručenkou, s
Oznámením o odstúpení od zmluvy zo dňa 18.10.2011 s doručenkou, s Výpisom z účtu odstúpeného
medziúveru, s Výzvou zo dňa 9.3.2011, s Poslednou výzvou na úhradu omeškaných splátok pred
odstúpením zo dňa 1.4.2011, s Doplnením návrhu zo dňa 17.5.2014, so Sadzobníkom poplatkov pre
fyzické osoby platným od 1.3.2006, so Sadzobníkom poplatkov pre fyzické osoby zo dňa 1.1.2007,
so Sadzobníkom poplatkov pre fyzické osoby zo dňa 1.1.2008, so Sadzobníkom poplatkov pre fyzické
osoby zo dňa 1.1.2009, so Sadzobníkom poplatkov pre fyzické osoby zo dňa 1.1.2010, so Sadzobníkom
poplatkov pre fyzické osoby zo dňa 1.1.2011, s Výpisom z účtu stavebného sporenia, ako i s obsahom
celého spisu, keď pojednával v zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v neprítomnosti
odporcov 1., 2. a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ v návrhu a doplneniach návrhu uviedol, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č.
2527210 3 02 bola s odporcom 1., 2. uzatvorená Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere
zo dňa 16.5.2006, v súlade s ktorou poskytol navrhovateľ odporcovi 1. mimoriadny medziúver vo výške
16.596,96 eura. Odporca 1. sa zaviazal splácať úroky mimoriadneho medziúveru vo výške 7,49 % ročne
pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 103,60 eura a do nasporenia 40 % cieľovej sumy vkladať na
účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady vo výške 82,98 eura, po pridelení cieľovej
sumy zmluvy o stavebnom sporení a zúčtovaní mimoriadneho medziúveru s účtom stavebného sporenia
splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,7 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške
145,22 eura. Na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. 2527210 0 03 a stavebnom úvere č.
2527210 3 02 zo dňa 16.5.2006 bol odporcovi 1. poskytnutý medziúver v celkovej výške 500.000,-Sk
(16.596,96 eura), ktorý odporca 1. čerpal dňa 22.5.2006 v sume 13.277,57 eura a dňa 30.8.2006 v sume
3.186,62 eura. Navrhovateľ účtoval odporcovi 1. poplatok za spracovanie mimoriadneho medziúveru vo
výške 3.500,-Sk (116,18 eura) a za biankozmenku vo výške 500,-Sk (16,60 eura). Odporca 1. splácal
riadne a včas na účet medziúveru dohodnuté úroky za jún 2006 - november 2010 a od decembra 2010
nebola uskutočnená žiadna splátka úroku. Odporca 1. sa dostal do omeškania od 16.12.2010, odkedy
nebola poukázaná žiadna ďalšia úhrada. Dňa 18.10.2011 bolo odstúpené od zmluvy a pri odstúpení od
zmluvy bola zúčtovaná nasporená suma 1.395,87 eura s čerpaným medziúverom, po ktorom suma pre
výpočet riadneho úroku predstavuje výšku 15.201,10 eura. Dlžná suma ku dňu 29.2.2012 pozostáva z
istiny vo výške 15.201,10 eura a z nezaplateného úroku a poplatkov vo výške 1.882,85 eura a z úroku
z omeškania vyčísleného od 12.11.2011 do 29.2.2012 vo výške 251,86 eura.

Zástupkyňa navrhovateľa v konaní uviedla, že žalovaná suma ku dňu 29.2.2012 predstavuje sumu
17.335,81 eura a pozostáva z nezaplatenej istiny vo výške 15.201,10 eura, z nezaplatených úrokov a
poplatkov vo výške 1.882,85 eura a z úroku z omeškania k 29.2.2012 vo výške 251,86 eura. Následne
navrhovateľ žiada od 1.3.2012 naďalej riadne dohodnutý úrok vo výške 7,49 % z nezaplatenej istiny vo
výške 15.201,10 eura od 1.3.2012 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5 % zo sumy 16.739,22
eura od 1.3.2012 do zaplatenia. Dňa 16.5.2006 bola uzavretá medzi navrhovateľom ako veriteľom
Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere s odporcom 1. ako dlžníkom. Na základe
uvedenej zmluvy bol odporcovi 1. poskytnutý úver dňa 22.5.2006 v sume 13.277,57 eura a dňa 30.8.2006
v sume 3.186,62 eura. Ďalej bol odporcovi 1. účtovaný poplatok za spracovanie úveru vo výške 116,18
eura a poplatok za vystavenie bianko zmenky vo výške 16,60 eura. Splatnosť úrokov z medziúveru v
sume 500.000,-Sk bola dohodnutá v splátkach vo výške 103,60 eura mesačne počnúc dňa 1.6.2006
vždy k 1. dňu príslušného mesiaca až do momentu, kým budú splnené podmienky zmeny medziúveru
na stavebný úver. V prípade, že nedôjde k zmene úveru na stavebný úver je dlžník naďalej povinný platiť
splátky úrokov vo výške 103,60 eura mesačne vždy k 1. dňu príslušného mesiaca. Úroky boli medzi
účastníkmi dohodnuté vo výške 7,49 % ročne. Medziúver vo výške 500.000,-Sk mal byť zaplatený z
časti poskytnutím stavebného úveru a z časti z nasporenej sumy. Podľa zmluvy bolo medzi účastníkmi
dohodnuté, že cieľová suma je 40 % z 500.000,-Sk a túto sumu 200.000,-Sk si mal odporca 1. sporiť
spolu s platením úrokov. V prípade, ak by odporca 1. nasporil cieľovú sumu 200.000,-Sk, medziúver v
sume 500.000,-Sk by bol zaplatený z nasporenej cieľovej sumy a z poskytnutého stavebného úveru vo
výške 300.000,-Sk. Do dnešného dňa boli odporcom 1. zaplatené len úroky z poskytnutého medziúveru
s tým, že zo strany odporcu 1. bola zaplatená suma 5.016,40 eura, čo nepostačovalo na zaplatenie
všetkých úrokov z medziúveru. Predmetom tohto konania je nárok na zaplatenie istiny v sume 15.201,10
eura, čo predstavuje rozdiel medzi poskytnutým medziúverom celkom v sume 16.596,96 eura mínus
nasporená suma 1.395,87 eura. Ďalej si navrhovateľ v konaní uplatňuje sumu 1.882,85 eura, ktorá
suma predstavuje úroky a poplatky. Táto suma 1.882,85 eura zahŕňa jednak úroky do odstúpenia od
úverovej zmluvy, jednak úroky po jej odstúpení za obdobie od 12.11.2011 do 29.2.2012 a jednak poplatky.
Ďalej si navrhovateľ uplatňuje úrok z omeškania vo výške 251,86 eura, čo predstavuje 5 % ročný úrok
z omeškania od 12.11.2011 do 29.2.2012 zo sumy 16.739,22 eura, ktorá suma bola určená súčtom
dlžnej istiny 15.201,10 eura a sumy 1.538,12 eura, ktorá suma predstavuje úroky do momentu účinnosti
odstúpenia od zmluvy a poplatky. Odstúpenie od zmluvy nadobudlo účinnosť dňa 11.11.2011, keďže k
tomuto dňu uplynula odberná lehota na prevzatie zásielky odporcovi 1.. Odporcovia 1., 2. zaplatili od
poskytnutia úveru doposiaľ sumu 5.534,29 eura, teda od podania návrhu doteraz nezaplatili nič.

Predmetom konania je po čiastočnom zastavení a rozšírení návrhu nárok na zaplatenie sumy 17.335,81
eura s úrokom vo výške 7,49 % ročne zo sumy 15.201,10 eura od 1.3.2012 do zaplatenia a s úrokom z
omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 16.739,22 eura od 1.3.2012 do zaplatenia s tým, že plnením
jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť odporcu druhého.

Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného
vzťahu zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného
vzťahu za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať
odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v
dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak
úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú
banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné
podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky.

Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom
každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú
splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa ustanovenia § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti
každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného
vzťahu, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu
ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s
úrokmi.

Podľa ustanovenia § 344 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného
vzťahu od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

Podľa ustanovenia § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy.
Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani
zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov
medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na
svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

Podľa ustanovenia § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie
vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak
ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu
nákladov s tým spojených.

Podľa ustanovenia § 546 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného
vzťahu dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným
vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju
neuspokojí dlžník.

Podľa ustanovenia § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval.

Podľa ustanovenia § 548 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi
dlžník.

Podľa ustanovenia § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom
a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým
znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné
zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na

jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").

Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa ustanovenia § 365 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania dlžník
je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia
alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže
plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania,
ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný
platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej
zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej
podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania,
ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z
omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení platnom a účinnom ku
dňu vzniku zmluvného vzťahu účelom stavebného sporenia je financovanie bytových potrieb z účelovo
vytvorených finančných prostriedkov vo fonde stavebného sporenia.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení platnom a účinnom
ku dňu vzniku zmluvného vzťahu stavebným sporením sa rozumie

a) prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov,

b) poskytovanie úverov stavebným sporiteľom (ďalej len "stavebný úver").

Podľa ustanovenia § 4 písm. a) zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení platnom a účinnom
ku dňu vzniku zmluvného vzťahu stavebným sporiteľom môže byť fyzická osoba s trvalým pobytom na
území Slovenskej republiky, ktorá uzatvorí so stavebnou sporiteľňou zmluvu o stavebnom sporení alebo
v ktorej prospech je uzatvorená zmluva o stavebnom sporení.

Podľa ustanovenia § 7 ods. 3 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení platnom a účinnom
ku dňu vzniku zmluvného vzťahu zmluva o stavebnom úvere musí obsahovať

a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov
ustanovenom osobitnými predpismi, 3c)

b) úrokové sadzby stavebných úverov,

c) podmienky poskytnutia a splácania stavebného úveru,

d) spôsob zabezpečenia pohľadávok zo stavebného úveru,

e) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom úvere,

f) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom úvere.

Vychádzajúc zo skutkových zistení mal súd preukázané, že navrhovateľ ako veriteľ a odporca 1. ako
dlžník uzavreli dňa 16.5.2006 Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, na základe
ktorej zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi medziúver vo výške 16.596,96 eura (pôvodne vo výške
500.000,-Sk), pričom pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení a súčasne pri dodržaní
všetkých zmluvných podmienok ako aj „Všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení“ sa
mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver vo výške cca 9.958,18 eura (pôvodne výške 300.000,-
Sk) s tým, že presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri
pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Navrhovateľ a odporca 1. sa dohodli, že výška
úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru je 7,49 % ročne ku dňu uzatvorenia zmluvy, že poplatok
za spracovanie medziúveru je 116,18 eura (pôvodne 3.500,-Sk), že poplatok za biakozmenku je 16,60
eura (pôvodne 500,-Sk) a poplatok za vedenie úverového účtu bude navrhovateľ vyrubovať v zmysle
platného Sadzobníka poplatkov. Ďalej z uvedenej Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere zo dňa 16.5.2006 vyplýva, že do nasporenia cieľovej sumy sa odporca 1. zaväzuje vkladať na
účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 92,98 eura (pôvodne
2.500,-Sk) a do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa odporca 1. zaväzuje splácať
úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 103,60 eura (pôvodne
vo výške 3.121,-Sk). Odporca 2. Vyhlásením zo dňa 16.5.2006 urobeným do Zmluvy o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere prehlásil, že na seba berie voči navrhovateľovi ako veriteľovi povinnosť
uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí odporca 1. ako dlžník.

Zo skutkových zistení ďalej vyplynulo, že navrhovateľ poskytol na základe Zmluvy o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 16.5.2006 odporcovi 1. medziúver vo výške 16.596,96 eura
(pôvodne 500.000,-Sk) na účet č. 2615069759/1100 v dvoch čerpaniach, a to dňa 22.5.2006 vo
výške 13.277,57 eura a dňa 30.8.2006 vo výške 3.186,62 eura s tým, že celková výška 16.596,96
eura bola znížená o sumu 132,78 eura, keďže navrhovateľ si zaúčtoval pri prvej výplate medziúveru
poplatok za spracovane medziúveru vo výške 116,18 eura (pôvodne vo výške 3.500,-Sk) a poplatok za
biankozmenku vo výške 16,60 eura (pôvodne vo výške 500,-Sk). Od poskytnutia úveru dňa 22.5.2006
do 18.10.2011 boli pripísané úroky v celkovej výške 6.654,57 eura a odporcovia 1., 2. zaplatili v
období od 12.6.2006 do 18.10.2011 celkom sumu 5.534,29 eura. Odporca 1. splácal riadne a včas

na účet medziúveru dohodnuté úroky za jún 2006 až november 2010 a od decembra 2010 nebola
uskutočnená žiadna splátka úroku. Odporca 1. sa dostal do omeškania od 16.12.2010, čo bolo dôvodom
na odstúpenie od Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 16.5.2006. Navrhovateľ
v súlade s Článkom VI., bodom 3. a Článkom VII., bodom 2., písm. i) Zmluvy o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere zo dňa 16.5.2006 Listom zo dňa 18.10.2011 odstúpil od Zmluvy o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 16.5.2006 a zároveň požiadal odporcu 1. o okamžité vrátenie
poskytnutých úverových prostriedkov v celkovej výške 16.666,48 eura. Uvedené Odstúpenie od zmluvy
zo dňa 18.10.2011 bolo odporcovi 1. doručené v súlade s Článkom VII., bodom 7. Zmluvy o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 16.5.2006 uplynutím úložnej doby zásielky na pošte dňa
11.11.2011. Listom zo dňa 18.10.2011 oznámil navrhovateľ odporcovi 2., že odstúpil od Zmluvy o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 16.5.2006 a zaslal mu rovnopis Odstúpenia od
zmluvy zo dňa 18.10.2011. Pri odstúpení od zmluvy navrhovateľ zúčtoval odporcom 1. nasporenú sumu
1.395,87 eura. Navrhovateľ v konaní žiada o zaplatenie sumy 17.335,81 eura, ktorá suma pozostáva z
istiny vo výške 15.201,10 eura (medziúver 16.596,96 eura - nasporená suma 1.395,87 eura), z úrokov od
1.1.2014 do 18.10.2011 vo výške 1.120,28 eura, z úrokov od 19.10.2011 do 11.11.2011 vo výške 72,74
eura, z úrokov od 12.11.2011 do 29.2.2012 vo výške 344,73 eura, z poplatkov vo výške 345,04 eura a z
úroku z omeškania od 12.11.2011 do 29.2.2012 vo výške 251,86 eura. Ďalej navrhovateľ v konaní žiada
o zaplatenie úroku vo výške 7,49 % ročne zo sumy 15.201,10 eura od 1.3.2012 do zaplatenia a úroku z
omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 16.739,22 eura od 1.3.2012 do zaplatenia.

Odporca 2. v odpore proti platobnému rozkazu namietal, že navrhovateľom uplatnená suma nie
je správna, nakoľko v roku 2012 malo dôjsť k ďalším splátkam mimoriadneho medziúveru. Podľa
skutočností uvádzaných navrhovateľom bola zo strany odporcov 1., 2. v období od 12.6.2006 do
18.10.2011 zaplatená z čerpaného medziúveru celkom suma 5.534,29 eura. Odporca 1. sa k návrhu
nevyjadril, nariadených pojednávaní sa bez ospravedlnenia nezúčastňoval. Odporca 2. sa rovnako
nariadených pojednávaní nezúčastňoval, na podporu svojho tvrdenia o ďalších platbách medziúveru v
roku 2012 nepredložil žiadne dôkazy, ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy napriek márnemu poučeniu
podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.. Tvrdenie odporcu 2. v odpore proti platobnému
rozkazu tak nepovažoval súd za preukázané a vychádzal z tvrdenia navrhovateľa o výške zaplatených
platieb medziúveru.

V prejednávanom prípade navrhovateľ poskytol odporcovi 1. dočasne voľné finančné prostriedky z
fondu stavebného sporenia ako úver za komerčných podmienok a medzi navrhovateľom a odporcom
1. tak vznikol úverový právny vzťah, teda absolútny obchod. Na predmetný právny vzťah z tohto
dôvodu dopadajú ustanovenia Obchodného zákonníka, ale je potrebné naňho aplikovať aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka, pretože ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka, i
ustanovenia zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, pretože ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa
§ 23a ods. 1 ustanovenia zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Tou sa rozumie každá zmluva
medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Predmetom činnosti navrhovateľa je prijímať vklady od stavebných
sporiteľov, poskytovať úvery stavebným sporiteľom, vykonávať platobný styk a zúčtovania so stavebným
sporením, poskytovať stavebné úvery na stavebné účely zo zdrojov mimo fondu stavebného sporenia a
tiež stavebné úvery z dočasných voľných zdrojov fondu stavebného sporenia za komerčných podmienok
stavebným sporiteľom. Odporcovi 1. ako stavebnému sporiteľovi navrhovateľ poskytol stavebný účelový
medziúver za komerčných podmienok a tento nemal v úmysle ho použiť na obchodnú alebo inú
podnikateľskú činnosť.

Z predloženej zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere je možné urobiť záver, že išlo
o typovú zmluvu, ktorá nie je zložená z individuálne vyjednaných zmluvných podmienok. Za typovú
zmluvu, ktorá sa používa vo viacerých prípadoch (štandardná, formulárová), treba považovať nielen
všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných
ustanovení. Záver, že ide o formulárovú zmluvu, umocňuje aj jej číselné označenie 2527210 0 03
Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a číselné označenie 2527210 3 02 Zmluvy o stavebnom úvere.
Je problematické individuálne vyjednávanie zmluvných podmienok u zmlúv, ktoré sa dojednávajú vo
veľkom počte. Toto potvrdzujú aj poznatky z vlastnej činnosti súdu. Keďže išlo o typovú - formulárovú
zmluvu a s prihliadnutím na to, že neboli zistené prekážky na vykonanie súdnej kontroly zmluvných
podmienok podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože navrhovateľ nepreukázal, že zmluvné

podmienky boli individuálne vyjednané, súd podrobil súdnej kontrole jej zmluvné ustanovenia tak podľa
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o vadnosti právneho úkonu, ako aj podľa ustanovení
Obchodného zákonníka a podľa ustanovení o súdnej kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok.
Súd z úradnej povinnosti skúmal, či uvedená zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere
neobsahuje neprijateľné podmienky s poukazom na § 52 Občianskeho zákonníka a Smernicu Rady č.
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola do Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.) zaradená novelou
prevedenou zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev
L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať naďalej ako
interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide
o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa, a preto ich použitie zákon
sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Citované ustanovenie
vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade
s dobrými mravmi. Spotrebiteľ totiž z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov
bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných
podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a
použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda
o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvoláva právoplatné súdne rozhodnutie
a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Je potrebné zdôrazniť, že ochrana spotrebiteľa sa
týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného
formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch,
pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Z § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. vyplýva jednoznačne záver o tom, že práva a povinnosti
účastníkov spotrebiteľskej zmluvy sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech
spotrebiteľa a spotrebiteľ si ani iným spôsobom nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Už uvedené
potom následne vedie k tomu, že normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy) sú v takomto
prípade použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave
spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho základe, čo v
praxi znamená, že Obchodný zákonník sa môže uplatniť len tam, kde nenarazí na obmedzenia v
Občianskeho zákonníka a vo vykonávacích predpisoch k nemu, pričom neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sú neplatné. Súd poukazuje na to, že je oprávnený a povinný vzhľadom
na spotrebiteľský charakter samotného záväzku preskúmať zmluvu o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere a aplikovať právnu úpravu týkajúcu sa spotrebiteľských zmlúv s príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka a predpisov s ním súvisiacich, keď normy obchodného práva,
podľa ktorých bola zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzatvorená, sú pre
spotrebiteľské zmluvy použiteľné a je možné ich aplikovať, ale iba v rozsahu, v ktorom neodporujú
obmedzeniam účelovo chrániacim práva spotrebiteľa, ako sú obsiahnuté v Občianskom zákonníku a vo
vykonávacích predpisoch k nemu. Súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že zmluva o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere medzi navrhovateľom a odporcom 1. je uzatvorená ako zmluva medzi
podnikateľom a spotrebiteľom, ktorá má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, kedy spotrebiteľ jej
obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač a spotrebiteľ buď príjme podmienky uvedené v zmluve
alebo neprijme, ale v takom prípade zmluvný vzťah nevznikne. Spotrebiteľ je za takéhoto skutkového
stavu z hľadiska informovanosti a svojej vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu.

V konaní nebola sporná skutočnosť, že navrhovateľ ako veriteľ sa zaviazal poskytnúť na základe
zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere odporcovi 1. ako dlžníkovi medziúver vo výške
16.596,96 eura a odporca 2. prevzal na základe ručenia na seba záväzok uspokojiť pohľadávku
navrhovateľa, ak ju neuspokojí odporca 1.. Rovnako nebolo sporným, že navrhovateľ odstúpil od
zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere z dôvodu, že odporca 1. si neplnil riadne
povinnosti z tejto zmluvy, nakoľko od 16.12.2010 bol v omeškaní so splátkami úroku z mimoriadneho
medziúveru. Odstúpenie od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere nadobudlo účinnosť
dňa 11.11.2011.

Podľa názoru súdu zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere obsahuje viacero
neprijateľných podmienok, ktoré hrubým spôsobom znevýhodňujú spotrebiteľa. Ide najmä o ustanovenia
zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ktoré ukladajú odporcovi 1. platiť rôzne poplatky,
a to poplatok za spracovanie medziúveru (Článok II.), poplatok za biakozmenku (Článok II.), poplatok za
vedenie účtu (Článok II.) a poplatky súvisiace s poskytnutým mimoriadnym medziúverom a stavebným
úverom (Článok V., bod 2.). Ustanovenia zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ktoré
umožňujú veriteľovi na začiatku odpočítať poplatok za spracovanie úveru a poplatok za biankozmenku
a o tieto poplatky znížiť dlžníkovi úver, teda vyplatiť skutočne nižšiu sumu, ako je uvedená v zmluve o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere sú neprijateľné zmluvné podmienky. Tiež neprijateľnými
zmluvnými podmienkami sú aj poplatky za vedenie účtu a za upomienky podľa aktuálneho Sadzobníka
poplatkov. Všetky tieto zmluvné podmienky sú neplatné v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

Zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere sa navrhovateľ ako veriteľ zaviazal poskytnúť
odporcovi 1. ako dlžníkovi v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a odporca 1. sa
zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky (§ 497 Obchodného zákonníka).
Najvšeobecnejšie možno úver definovať ako odloženú platbu za poskytnutie peňažných prostriedkov.
Veriteľ má prebytočné finančné prostriedky a za ich zhodnotenie (úroky) ich poskytne niekomu, kto ich
potrebuje (dlžník). Ak ide o obchodovanie s úverovými prostriedkami s osobami na nepodnikateľský
účel, ide o spotrebiteľský úverový právny vzťah. V tomto duchu je poskytovanie úveru za stavu, že si z
neho ešte pred jeho poskytnutím veriteľ zinkasuje nejakú jeho čas, v rozpore s ratio legis právnej úpravy
úveru. Takéto úverovanie odporuje aj spotrebiteľskému právu, pretože sa spotrebiteľovi poskytuje úver
na jeho ekonomické využitie v krátenej výške a úroky sa pritom počítajú aj z neposkytnutých peňažných
prostriedkov - poplatkov. Logickým výkladom významu inštitútu splátky spotrebiteľského úveru možno
dospieť k záveru, že splátka prichádza do úvahy až po poskytnutí úveru. Konštrukcia o poskytnutí úveru
v krátenej výške, t. j. odpísaním poplatkov z účtu medziúveru, vedie k neprijateľnosti tejto zmluvnej
podmienky, pretože naráža na nenaplnenie ekonomického využitia predmetu úverového právneho
vzťahu. Úver, ktorý nebol poskytnutý na jeho ekonomické využitie, nedáva žiadny zmysel ani logiku.
Na základe uvedeného súd posúdil zmluvnú podmienku o započítaní poplatku za medziúver vo výške
116,18 eura a poplatku za biankozmenku vo výške 16,60 eura v okamihu poskytnutia mimoriadneho
medziúveru ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.

Súd ešte dopĺňa, že poplatok za spracovanie medziúveru, je neprijateľný aj z dôvodu jeho neurčitosti.
Poplatok by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia. Žalobca bližšie nešpecifikoval, aké
skutočné plnenie dostáva spotrebiteľ, za ktoré má zaplatiť poplatok vo výške 116,18 eura. Zákon
č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení neupravuje žiadne poplatky za spracovanie medziúveru a dá
sa len predpokladať, že tento poplatok je za uzavretie zmluvy a teda asi za napísanie zmluvy a za
posúdenie bonity záujemcu o úver. Aj keby sa pripustil takýto vedľajší predmet plnenia, súd považuje
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za vedľajšie plnenie, ktoré si spotrebiteľ
neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa. Spotrebiteľ totiž nenavštívi banku z dôvodu
poradenstva v otázke konkrétnej úrokovej sadzby alebo rady, či si na základe vlastnej finančnej situácie
môže dovoliť úver, ale výhradne s cieľom zistiť, či a za akých podmienok je banka vôbec ochotná
mu ním požadovaný úver poskytnúť. Preverenie úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky úrokovej miery
sú činnosti vykonávané bankou vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať nevymožiteľnosť
vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu poradenstvo a
informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. Neprijateľnou podmienkou zmluvy sú aj poplatky
za vedenie účtu uvedené v zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavbeno úvere - prvý poplatok a
potom v Sadzobníku poplatkov, ktorý vydáva navrhovateľ, keďže tento účet navrhovateľ vedie vo svojom
vlastnom záujme, ide o aktivity navrhovateľa, ktoré sú v jeho prospech a týkajú sa napr. aj preverovania
pohybov na účte, teda nie sú v záujme spotrebiteľa, a preto s poplatkami za takéto plnenia sa
spája záver o ich neprijateľnosti. Poplatok za vedenie účtu navrhovateľovi nepatrí ani podľa zákona č.
310/1992 Zb. o stavebnom sporení a podľa názoru súdu je pokrytý už v dohodnutom úroku (odplate)
za úver. Neprijateľnými podmienkami sú aj ďalšie poplatky uvedené vo výpise z účtu odstúpeného
medziúveru, a to poplatky za upomienky, na ktoré žalobca nemá žiaden zákonný nárok a nemôžu mu
patriť, keďže si ich uplatňuje ako paušálnu náhradu ujmy za omeškanie. Ide o administratívnu agendu
v prospech navrhovateľa, ktorý si účtuje paušálne poplatky. Povinnosť odporcu 1. platiť navrhovateľovi
uvedené poplatky sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami aj z toho dôvodu, že ide o podmienky, ktoré
sú pre neho ako spotrebiteľku nejasné, nezrozumiteľné a neurčité. Podľa názoru súdu tieto poplatky sú

pokryté už v zmluvne dohodnutom úroku (odplate) za úver, t. j. v dohodnutej úrokovej sadzbe 7,49 %
ročne za úver.

Konkrétne súd považuje za nedôvodné poplatok za spracovanie medziúveru vo výške 116,18 eura,
poplatok za biankozmenku vo výške 16,60 eura a ostatné poplatky uvádzané vo výpise mimoriadneho
medziúveru (č. l. 61 - 62 spisu) navrhovateľom uplatnené v celkovej výške 345,04 eura za vedenie účtu,
poplatky za 1. upomienku, poplatky za 2. upomienku a poplatky za predžalobnú upomienku. Ak teda
navrhovateľ uvádzal, že odporcovi 1. poskytol mimoriadny úver vo výške 16.596,96 eura, toto tvrdenie
nebolo správne, keďže si z uvedenej sumy odčítal poplatok za spracovanie medziúveru vo výške 116,18
eura a poplatok za biankozmenku vo výške 16,60 eura. Ako vyplynulo z vyššie uvedených skutočností
považoval súd tieto zmluvné podmienky za neprijateľné a z tohto dôvodu za neplatné. Z neplatnej
zmluvnej podmienky nevzniká právo na plnenie a povinnosť plniť. Pretože tak navrhovateľ poskytok
odporcovi 1. skutočne úver vo výške 16.464,18 eura (16.596,96 eura - 116,18 eura - 16,60 eura), má
nárok na zaplatenie istiny úveru po odrátaní nasporenej sumy, teda nárok na zaplatenie sumy 15.068,31
eura (16.464,18 eura - 1.395,87 eura) a nie nárok na zaplatenie ním požadovanej sumy 15.201,10 eura.
Tiež nemá navrhovateľ nárok na zaplatenie uplatnených poplatkov celkom vo výške 345,04 eura.

Ďalej si navrhovateľ v konaní uplatnil nárok na zaplatenie dohodnutého úroku z medziúveru vo výške
7,49 % ročne. Navrhovateľ žiadal zaplatiť úrok vo výške 7,49 % ročne zo sumy 16.596,96 eura od
1.11.2010 do 18.10.2011 vo výške 1.120,28 eura, zo sumy 15.201 eura od 19.10.2011 do 11.11.2011 vo
výške 72,74 eura, zo sumy 15.201,10 eura od 12.11.2011 do 29.2.2012 vo výške 344,73 eura a zo sumy
15.201,10 eura od 1.3.2012 do zaplatenia. Z § 351 ods. Obchodného zákonníka vyplýva, že odstúpeníe
od zmluvy sa nedotýka okrem iného aj tých ustanovení zmluvy, ktoré vzhľadom na svoju povahu majú
trvať aj po ukončení zmluvy. Povinnosť vrátiť peňažné prostredky poskytnuté na základe zmluvy o úvere,
a to dlžnú sumu i s úrokom je typickým znakom, ktorý charakterizuje záväzkový vzťah, ktorý vznikol na
základe zmluvy o úvere. Povinnosť vrátiť prostriedky poskytnuté na základe zmluvy o úvere po odstúpení
od zmluvy vyplýva priamo z ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka, ktoré je vo vzťahu k všeobecnej
úprave odstúpenia od zmluvy odľa § 344 a nasl., resp. § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, špeciálnou
úpravou. Záväzok vrátiť poskytnuté prostriedky z úverovej zmluvy spolu s úrokom trvá aj po odstúpení od
zmluvy. Odstúpením od zmluvy sa iba menia podmienky, za ktorých je dlžník povinný uvedenú povinnosť
plniť, teda dlžník nie je povinný splniť dlh v lehotách a za podmienok dojednaných v zmluve, ale na
požiadanie veriteľa a v plnom rozsahu. Povinnosť dlžníka vrátiť veriteľovi dlžnú čiastku s úrokmi po
odstúpení od zmluvy o úvere podľa § 506 Obchodného zákonníka predstavuje naďalej pôvodný záväzok,
ktorý sa odstúpením od zmluvy modifikoval vo svojej splatnosti.

Navrhovateľ žiadal o zaplatenie dohodnutých úrokov vo výške 7,49 % ročne zo sumy 16.596,96 eura od
1.11.2010 do 18.10.2011 vo výške 1.120,28 eura vychádzajúc z tvrdenia, že od 22.5.2006 do 18.10.2011
boli účtované úroky vo výške 6.654,57 eura, od ktorej sumy odrátal uhradenú sumu splátok úveru vo
výške 5.534,29 eura. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď súd dospel k záveru, že úver bol poskytnutý
len vo výške 16.464.18 eura, bolo možné priznať úroky len z tejto sumy. Úrok vo výške 7,49 % ročne
zo sumy 16.464,18 eura od 22.5.2006 do 18.10.2011 predstavuje sumu 6.675,99 eura (počet dní 1976),
od ktorej sumy odrátal súd zaplatenú splátky úrokov v celkovej výške 5.534,29 eura, čo predstavuje
výsledok 1.141,70 eura. Navrhovateľ však žiadal menej, ako má nárok sumu 1.120,98 eura a keďže
súd nemôže prekorčiť návrhy účastníkov a prisúdiť im viac, než žiadajú, považoval túto požiadavku na
zaplatenie sumy 1.120,98 eura za dôvodnú.

Ďalej navrhovateľ žiadal o zaplatenie úroku vo výške 7,49 % ročne zo sumy 15.201 eura od 19.10.2011
do 11.11.2011 vo výške 72,74 eura, zo sumy 15.201,10 eura od 12.11.2011 do 29.2.2012 vo výške 344,73
eura vychádzajúc z tvrdenia, že suma 15.201,10 eura predstavuje rozdiel poskytnutého úveru v sume
16.596,96 eura a nasporenej sumy 1.395,87 eura ku dňu 18.10.2011. Rovnako aj v tomto prípade je
vzhľadom na vyššie uvedené potrebné konštatovať, že úver bol poskytnutý len vo výške 16.464,18 eura,
a preto bolo možné priznať úroky len zo sumy 15.068,31 eura, čo predstavuje rozdiel medzi skutočne
poskytnutým úverom vo výške 16.464,18 eura a nasporenou sumu 1.395,87 eura. Úrok vo výške 7,49
% ročne zo sumy 15.068,31 eura od od 19.10.2011 do 11.11.2011 predstavuje sumu 74,21 eura (počet
dní 24). Navrhovateľ však žiadal menej ako má nárok sumu 72,74 eura a keďže súd nemôže prekorčiť
návrhy účastníkov a prisúdiť im viac, než žiadajú, považoval túto požiadavku na zaplatenie sumy 72,74

eura za dôvodnú. Úrok vo výške 7,49 % ročne zo sumy 15.068,31 eura od 12.11.2011 do 29.2.2012
predstavuje sumu 340,13 eura (počet dní 110), čo je viac ako žiadal navrhovateľ, preto súd považuje
za odôdvodnenú len požiadavku na zaplatenie sumy 340,13 eura, nie sumy 344,73 eura, ako žiadal
navrhovateľ. Napokon navrhovateľ žiadal o zaplatenie úroku vo výške 7,49 % ročne zo sumy 15.201,10
eura od 1.3.2012 do zaplatenia. Rovnako ako je vyššie uvedené, aj tu možno zopakovať, že navrhovateľ
má nárok na zaplatenie úroku vo výške 7,49 % ročne len zo sumy 15.068,31 eura (16.464,18 eura -
1.395,87 eura) od 1.3.2012 do zaplatenia a nie zo sumy 15.201,10 eura, ako žiadal navrhovateľ.

Napokon predmetom sporu zostala požiadavka navrhovateľa na zaplatenie úroku z omeškania vo
výške 5,00 % ročne zo sumy 16.739,22 eura za obdobie od 12.11.2011 do 29.2.2012 vo výške 251,86
eura a vo výške 5,00 % ročne zo sumy 16.739,22 eura od 1.3.2012 do zaplatenia. Odstúpenie od
zmluvy nadobudlo účinnosť dňa 11.11.2011 a deň nasledujúci po odstúpení od zmluvy o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere sa odporca 1. dostal do omeškania so zaplatením zostatku úveru.
Ku dňu odstúpenia od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere bol odporca 1. dlžný
navrhovateľovi istinu úveru vo výške 15.068,31 eura a úroky celkom vo výške 1.556,04 eura (1.141,70
eura + 74,21 eura + 340,13 eura). Preto má navrhovateľ nárok na zaplatenie úroku z omeškania len
zo sumy 16.624,35 eura, čo je menej ako žiada. Výšku úroku z omeškania určuje nariadenie vlády
Slovenskej republiky, ktorá výška úroku z omeškania je o 8,00 % viac ako je základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku. Navrhovateľ má
tak nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,25 % (8,00 % + 1,25 %) ročne, nakoľko základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 12.11.2011 bola 1,25 %. Navrhovateľ žiadal o
zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne, čo je menej, ako má nárok a keďže súd nemôže
prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť im viac, než žiadajú, považoval súd za opodstatnenú požiadavku
navrhovateľa na zaplatenie úroku z omeškania v uplatnenej výške 5,00 % ročne. Úrok z omeškania
vo výške 5,00 % ročne zo sumy 16.624,35 eura od 12.11.2011 do 29.2.2012 (110 dní omeškania)
predstavuje sumu 250,50 eura, čo je menej ako suma 251,86 eura, ktorú žiada navrhovateľ. Z uvedených
dôvodov považoval súd za dôvodnú požiadavku navrhovateľa na zaplatenie úroku z omeškania vo výške
250,50 eura a úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 15.068,31 eura od 1.3.2012 do
zaplatenia.

Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že odporca 1. je povinný zaplatiť navrhovateľovi
sumu 16.852,66 eura (15.068,31 eura + 1.120,98 eura + 72,74 eura + 340,13 eura + 250,50 eura) a úrok
vo výške 7,49 % ročne zo sumy 15.068,31 eura od 1.3.2012 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške
5,00 % ročne zo sumy 15.068,31 eura od 1.3.2012 do zaplatenia a vo zvyšku je nárok navrhovateľa
neopodstatnený.

Navrhovateľ si svoj nárok uplatnil aj voči odporcovi 2. ako ručiteľovi. V súdenom prípade bolo zistené, že
odporca 2. písomným vyhlásením urobeným do zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere
prevzal na seba ručiteľský záväzok, že uspokojí pohľadávku navrhovateľa ako veriteľa, ak ju neuspokojí
odporca 2. ako dlžník. Na základe písomne uzavretej zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom 2.
vzniklo ručenie, ktorého znakom je, že ručiteľova (odporca 2.) povinnosť vo vzťahu k dlžníkovej (odporca
1.) povinnosti je akcesorickej povahy. Ručiteľ je však zaviazaný rovnako ako dlžník. Vzhľadom na
úpravu ručenia a povahu právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom a veriteľom a ručiteľom v prípade
návrhu veriteľa proti dlžníkovi a ručiteľovi sú dlžník a ručiteľ ako odporcovia povinní zaplatiť pohľadávku
navrhovateľa tak, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu plnenia povinnosť toho druhého. Keďže
odporca 2. platne zabezpečil záväzok odporcu 1. zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere ručením, je povinný spolu s odporcom 1. zaplatiť priznanú sumu s príslušenstvom.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd návrhu vyhovel a uložil odporcom 1., 2. povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 16.852,66 eura, s úrokom vo výške 7,49 % ročne zo sumy 15.068,31 eura od
1.3.2012 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 15.068,31 eura od
1.3.2012 do zaplatenia s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť
odporcu druhého a vo zvyšku návrh zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku,
keďže súd návrhu v časti o zaplatenie sumy 16.852,66 eura s príslušenstvom vyhovel a vo zvyšku
návrh zamietol. Navrhovateľ bol neúspešný len v pomerne nepatrnej časti (100 % - 16.852.66 eura :
17.335,81 eura x 100 = 3 %), a preto mu priznal právo na plnú náhradu trov konania v sume 1.040 eur,
čo predstavuje sumu vynaloženú na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.