Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17Cpr/8/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114222242
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3114222242.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľky: O. L., bytom J., ul. B. G. XXXX/X, proti odporcovi:

D. s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Galvaniho 41, IČO: 36817996, o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že skončenie pracovného pomeru medzi navrhovateľkou a odporcom, ktorý bol
založený Pracovnou zmluvou zo dňa 02.03.2009, okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa
06.08.2014 j e n e p l a t n é .

II. Súd návrh vo zvyšnej časti z a m i e t a .

III. Navrhovateľke súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 06.10.2014 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh, ktorým sa navrhovateľka domáha, aby
súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 06.08.2014 dané zamestnávateľom je

neplatné a zároveň rozhodol o tom, že pracovný pomer medzi navrhovateľkou a odporcom trvá ďalej.
Tento návrh odôvodnila tým, že na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 02.03.2009 jej vznikol u odporcu
pracovný pomer na dobu neurčitú. Dňa 01.06.2011 bola pracovná zmluva upravená Dodatkom č. 1. Dňa
08.08.2014 jej bolo poštou doručené okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods.1 písm.b/
Zákonníka práce. Dôvodom bolo to, že v období august, september a október 2013 viackrát nesplnila
príkazzamestnávateľa,atýmzávažneporušilapracovnúdisciplínu.Listomzodňa13.08.2014odporcovi
oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní, nakoľko nesúhlasí s okamžitým skončením pracovného

pomeru a s dôvodmi pre jeho skončenie. Nesplnený príkaz odporcu mal spočívať v tom, že nového
zamestnanca na úseku internetbankingu a bankových operácií nezaučila. S týmto nesúhlasí, pretože
novú zamestnankyňu Lenku Porubčanovú riadne zaučila. Ďalším dôvodom, pre ktorý nesúhlasí s
okamžitým skončením pracovného pomeru je to, že od 28.06.2014 je na rodičovskej dovolenke. Predtým
v období od 02.11.2013 do 27.06.2014 bola na materskej dovolenke. Podľa § 68 ods.3 Zákonníka s ňou
zamestnávateľ nemohol skončiť pracovný pomer.

Návrh na začatie konania bol odporcovi doručený do vlastných rúk dňa 17.10.2014. Odporca sa k
návrhu žiadnym spôsobom nevyjadril. V priebehu konania zmenil svoje obchodné meno a svoje sídlo.

Pojednávania vo veci, na ktoré bol odporca riadne predvolaný sa nedostavil.

Navrhovateľka na pojednávaní v rámci jej výsluchu uviedla, že je zamestnankyňou odporcu, u ktorého
pracovala na pozícii ekonómky. V čase, kedy jej bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru, bola na rodičovskej dovolenke so svojim maloletým synom Samuelom, ktorý sa narodil dňa 23.12.2013.
Na rodičovskú dovolenku plynule prešla zo svojej materskej dovolenky, pričom túto skutočnosť oznámila
odporcovi ako svojmu zamestnávateľovi. Takto ju zamestnávateľ aj evidoval. Na rodičovskej dovolenke

bola presne od 26.08.2014, pričom počas rodičovskej dovolenky jej odporca nevyplácal mzdu. Na
materskú dovolenku, ktorá predchádzala rodičovskej dovolenke nastúpila dňa 02.11.2013. Teda už od
novembra2013zdôvodučerpaniamaterskejdovolenkyarodičovskejdovolenkyuodporcunepracovala.
Okamžité skončenie pracovného pomeru jej bolo doručené dňa 08.08.2014. Svoj nesúhlas s týmto
okamžitým skončením pracovného pomeru oznámila dňa 13.08.2014. Trvá na svojom tvrdení, že

okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné aj z dôvodu, že závažným spôsobom neporušila
pracovnú disciplínu.

Súd na rozhodnutie o návrhu navrhovateľky nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie
výsluchom navrhovateľky a oboznámením sa s obsahom listinnými dôkazov, a to: pracovnou zmluvou,
dodatkom č. 1 k pracovnej zmluve, prílohou č. 1 k pracovnej zmluve, okamžitým skončením pracovného
pomeru, nesúhlasom navrhovateľky s okamžitým skončením pracovného pomeru a potvrdením o

poberaní rodičovského príspevku navrhovateľkou. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil
pre rozhodnutie súdu podstatný skutkový stav, na základe ktorého, po aplikácii citovaných ustanovení
právnych predpisov, vec aj právne posúdil.

Dňa 02.03.2009 uzatvorila navrhovateľka s odporcom pracovnú zmluvu, na základe ktorej vznikol medzi
nimi od 02.03.2009 pracovný pomer na dobu neurčitú. Navrhovateľka u odporcu pracovala na pozícii

ekonómky. Listom zo dňa 06.08.2014, ktorý bol navrhovateľke doručený dňa 08.08.2014, odporca
navrhovateľke oznámil, že s ňou okamžite končí pracovný pomer. V ňom uviedol aj to, že dňa 14.05.2014
odporca zatvoril svoju prevádzkareň, kde bola umiestnená na výkon práce. Nová prevádzkareň už
nebude žiadna otvorená. V období od augusta do októbra 2013 ako zamestnankyňa nesplnila príkaz
zamestnávateľa, ktorého obsahom bolo zaučenie nového zamestnanca na úseku internetbankingu a

bankových operácií. V rovnakom období svojim konaním poškodila pracovnú disciplínu v pracovnom
kolektíve v prevádzkarni zamestnávateľa. Toto konanie považuje za závažné porušenie pracovnej
disciplíny. Podľa § 68 ods.1 písm.b/ Zákonníka práce s ňou okamžite končí pracovný pomer. Listom zo
dňa 13.08.2014 navrhovateľka odporcovi oznámila, že nesúhlasí s okamžitým skončením pracovného
pomeru a trvá na svojom ďalšom zamestnávaní. Ako dôvod uviedla to, že je zamestnancom na

rodičovskej dovolenke a dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré uviedol odporca nie
sú pravdivé. Dňa 08.08.2014 bola navrhovateľka na rodičovskej dovolenke so svojim maloletým synom
Samuelom, ktorý sa narodil dňa 23.12.2013.

Podľa § 59 ods.1 Zákonníka práce pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c)
okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.

Podľa § 68 ods.1, ods.2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b)
porušil závažne pracovnú disciplínu. Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako

platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

Podľa § 68 ods.3 Zákonníka práce zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer s
tehotnou zamestnankyňou, so zamestnankyňou na materskej dovolenke alebo so zamestnankyňou
a zamestnancom na rodičovskej dovolenke, s osamelou zamestnankyňou alebo s osamelým
zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, alebo so zamestnancom, ktorý sa osobne

stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Môže však s nimi s výnimkou
zamestnankyne na materskej dovolenke a zamestnanca na rodičovskej dovolenke ( § 166 ods. 1) z
dôvodov uvedených v odseku 1 skončiť pracovný pomer výpoveďou. Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je

neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods.3 Zákonníka práce ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec
netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne

písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím
výpovednej doby, b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom,
keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Na základe zisteného skutkového stavu a po aplikácii citovaných právnych predpisov súd vec právne
posúdil takto:

Súd konštatuje, že navrhovateľka si návrhom, ktorý bol súdu doručený dňa 06.10.2014 včas uplatnila
svoje právo podľa § 77 Zákonníka práce, podľa ktorého neplatnosť skončenia pracovného pomeru
okamžitým skončením môže zamestnanec uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa,
keď sa mal pracovný pomer skončiť. Pritom pracovný pomer sa mal skončiť dňa 08.08.2014. Prekluzívna
doba dvoch mesiacov márne neuplynula, preto sa súd zaoberal neplatnosťou skončenia pracovného

pomeru.Prerozhodnutiesúduonávrhunavrhovateľkyjepotrebnévprvomradeustáliť,čivôbecodporca
ako zamestnávateľ bol oprávnený okamžite skončiť pracovný pomer s navrhovateľkou. V prípade, že by
tomu tak bolo, je potrebné ustáliť, či navrhovateľka svojim konaním porušila pracovnú disciplínu, a ak ju
porušila, či toto porušenie možno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny.

Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že odporca nebol oprávnený skončiť pracovný

pomer s navrhovateľkou, pretože mu v tom bránila skutočnosť, že navrhovateľka bola v rozhodnom
čase (v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru) zamestnankyňou na rodičovskej dovolenke.
Podľa § 68 ods.3 Zákonníka práce zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer so
zamestnankyňou a zamestnancom na rodičovskej dovolenke. Dokonca s nimi, z dôvodov pre okamžité
skončenie pracovného pomeru, nemôže skončiť pracovný pomer ani výpoveďou. Preto je irelevantné a

nadbytočné zaoberať sa tým, či pre okamžité skončenie pracovného pomeru boli vôbec dané aj dôvody.
Takisto skúmanie ostatných podmienok pre platné skončenie pracovného pomeru je nadbytočné. Preto
súd návrhu navrhovateľky v časti, v ktorej sa domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru, vyhovel. Návrh v časti, v ktorej sa navrhovateľka domáhala určenia, že pracovný
pomer naďalej trvá, súd zamietol, pretože pracovný pomer medzi navrhovateľkou a odporcom už netrvá.

Tento zanikol podľa § 79 ods.3 Zákonníka práce dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť, teda dňom
08.08.2014, kedy bolo neplatné okamžité skončenie pracovného pomeru doručené navrhovateľke.

Podľa§142ods.1Občianskehosúdnehoporiadkuúčastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdprizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci
úspech nemal.

Podľa § 142 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný,
môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak
rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa
základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku, pretože

navrhovateľka bola v konaní čiastočne úspešná, pričom mala neúspech v pomerne nepatrnej časti, a to
v časti určenia, že pracovný pomer naďalej trvá. Avšak vzhľadom k tomu, že navrhovateľka si v konaní právo na náhradu trov konania neuplatnila a z obsahu spisu jej žiadne trovy konania ani nevyplývajú,
súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozdujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.