Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/192/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111213144
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3111213144.1

Rozhodnutie

KrajskýsúdvTrenčínevsenáte,zloženomzpredseduJUDr.RomanaHargašaačlenovJUDr.Stanislavy
Markovej a JUDr. Eriky Zajacovej, v právnej veci navrhovateľa S. S., bytom S. XXX, M. K., zast. JUDr.
Q. A., advokátom so sídlom S. XXXX, R. proti odporkyni Z. C., bytom T. pre seniorov M. K., zast.
opatrovníkom B. A. - súdnou tajomníčkou Okresného súdu Považská Bystrica, o usporiadanie pomerov
medzi vlastníkmi, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 22. mája

2012, č. k. 27C/97/2011-50, v senáte jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 22. mája 2012, č. k. 27C/97/2011-50, bolo rozhodnuté tak,
že návrh sa zamieta a odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči

odporkyni vydania rozhodnutia, ktorým by súd prikázal navrhovateľovi do jeho výlučného vlastníctva
parcelu č. XXXX-orná pôda o výmere 619 m2, ktorá sa nachádza v obci M. K., k.ú. M. K., zapísaný
na LV č. XXXX za náhradu, alebo aby iným vhodným spôsobom usporiadal vzťahy medzi účastníkmi
zriadením vecného bremena, spočívajúce v práve cesty na dotknutej parcele v prospech rodinného
domu navrhovateľa, t.j. podľa § 135c ods. 3a a § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ
svoj návrh odôvodnil tým, že žiada usporiadať pomery medzi ním ako vlastníkom rodinného domu so

súp. č. XXX, ktorý stojí na parc. XXXX-zastavané plochy a nádvoria o výmere 751 m2, zapísané na
LV . XXX, k.ú. M. K. a odporkyňou, ako vlastníčkou dotknutého priľahlého pozemku - orná pôda o
výmere 619 m2, nakoľko parcela odporkyne č. XXXX je priľahlým pozemkom k jeho parcelám č. XXXX
a XXXX, s ktorými má po celej svojej dĺžke spoločnú hranicu. V čase stavby uvedeného rodinného
domu mala byť prístupová cesta k nemu zabezpečená cez priľahlý pozemok parc. č. XXXX, vtedy vo
vlastníctve N. C. - právneho predchodcu odporkyne. Rada MNV OÚ v M. K. dňa 14.04.1971 úradným

záznamom vyjadrila súhlas s vyvlastnením parcely č. XXXX a pridelila ju do užívania právnemu
predchodcovi navrhovateľa - jeho otcovi, avšak k samotnému vyvlastneniu nedošlo. Na základe záveru
Rady MNV právny predchodca navrhovateľa pristúpil k užívaniu parc. č. XXXX ako prístupovej cesty
k rodinnému domu pešo i motorovými vozidlami. Navrhovateľ za týmto účelom postavil na uvedenej
parcele betónový múrik, osadil oplotenie s bránou na prístup autom a bránku pre peší prístup, vydláždil
prístupovú cestu pre osobné auto o ploche cca 100 m2, vydláždil chodník o šírke cca 1,5 m a celú

parc. č. XXXX udržiava kosením a orezávaním drevín so súhlasom odporkyne. M. stavby na parc.
č. XXXX boli postavené na základe predchádzajúceho upovedomenia príslušných orgánov obce M.
K.. O uskutočnených stavebných úpravách a spôsobe ich využívania mali vedomosť odporkyňa a jej
právni predchodcovia a v týchto navrhovateľovi žiadnym spôsobom nebránili. Navrhovateľ dodal, žeprístup k jeho rodinnému domu nie je možné zabezpečiť inak ako cez parcelu č. XXXX vzhľadom
na povahu terénu a táto prístupová cesta je zároveň najkratšia, najúčelnejšia a nebráni užívaniu
susediaceho pozemku. Navrhovateľ uviedol, že v minulosti chcel viac krát predmetnú parcelu odkúpiť od

právneho predchodcu odporkyne, ako i od nej, ale bezúspešne. Preto vidí nutnosť usporiadania vzťahov
medzi účastníkmi súdnou cestou s poukazom na svoje vlastníctvo vyššie uvedených drobných stavieb,
stojacich na parc. č. XXXX a tiež vyriešenia prístupovej cesty k rodinnému domu. Na pojednávaní vo
veci navrhovateľ pripustil aj alternatívu riešenia sporu tak, že by bol ochotný zameniť dotknutú parcelu
odporkyni za inú parcelu v M. K., nakoľko je majiteľom viacerých pozemkov v obci.

Okresný súd ďalej uviedol, že odporkyňa sa nachádza v zariadení pre seniorov M. K., v obci nežijú
žiadni jej príbuzní a odporkyňa nie je schopná po zdravotnej stránke absolvovať výsluch k meritu sporu.
Podľa vyjadrenia jej ošetrujúceho lekára MUDr. S. je čiastočne dezorientovaná miestom a situáciou,
je dezorientovaná časom a z tohto dôvodu sa predpokladá, že nechápe zmysel civilného konania a
nerozumievlastníckymvzťahom.Nazákladeuvedenéhojejbolpretotokonanieustanovenýopatrovníka
podľa § 29 ods. 2 O.s.p., s ktorým súd pokračoval v konaní.

Podľa zistení okresného súdu zo zhodných výpovedí navrhovateľa a svedkyne - jeho dcéry vyplynulo,
že k rodinnému domu nie je iná prístupová cesta, ako cez parcelu odporkyne. Svedkyňa žije s
navrhovateľom v rodinnom dome už približne 35 rokov a za tento čas považuje parc. č. XXXX za
nevysporiadanú. V minulosti sa pokúšali od rodičov odporkyne a následne aj od odporkyne uvedenú
parcelu kúpiť alebo vymeniť za iný pozemok, ale bez úspechu. O uvedenú parcelu sa už viac ako 20

rokov stará navrhovateľ tak, že ju kosí, ošetruje kríky za účelom, aby bol možný prístup k domu. Právni
predchodcovia odporkyne aj ona sama súhlasili s tým, aby využíval uvedenú parcelu ako prístupovú
cestu k rodinnému domu. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, k.ú. M. K. vyplynulo, že navrhovateľ je
výlučným vlastníkom rodinného domu so súp. č. XXX, ktorý stojí na parc. č. XXXX o výmere 751 m2-
zastavné plochy a nádvoria, okrem toho je vlastníkom parc. č. XXXX o výmere 1238 m2 -trvalý trávnatý

porast a par.č. XXXX - záhrada o výmere 192 m2. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú.
M. K. vyplynulo, že odporkyňa je výlučným vlastníkom parc. č. XXXX o výmere 619 m -orná pôda, ktorý
nadobudla v dedičskom konaní. Z kópie katastrálnej mapy na parcelu č. XXXX-XXXX zo dňa 25.02.2011
vyplynulo, že parcela odporkyne č. XXXX je priľahlým pozemkom k jeho parcelám navrhovateľa č. XXXX
a XXXX, s ktorými má po celej svojej dĺžke spoločnú hranicu. Z úradného záznamu napísaného na

OÚ-MNV v M. K. zo dňa 14.04.1971 vyplynulo, že tento bol vydaný vo veci riešenia prístupovej cesty
k rodinnému domu právneho predchodcu navrhovateľa - A. S., ktorý stojí na parc. č. XXXX a XXXX.
Predvolaný N. C. sa na jednanie nedostavil a dobrovoľne nesúhlasil s odpredajom časti parcely č. XXXX
o výmere 48 m2 ako prístupu k rodinnému domu A. S.. Na základe uvedeného Rada Z. M. K. vyjadrila
súhlas s vyvlastnením uvedenej časti parc. č. XXXX a zároveň pridelil uvedenú časť parcely do užívania

ako prístupovej cesty A. S..

Okresný súd poukázal na znenie § 151n ods. 1, § 151o ods. 3 a § 135c ods. 1, 2, 3 Občianskeho
zákonníka. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že podanému
návrhu nemožno vyhovieť. S poukazom na ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka uviedol,
že základnou podmienkou pre zriadenie práva cesty je, že vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom

priľahlého pozemku a prístup vlastníka ku stavbe sa nedá zaistiť iným spôsobom, napr. zmluvne. Vecné
bremeno môže byť zriadené k už existujúcej ceste alebo môže byť zriadené na náklady navrhovateľa
a jeho pričinením i k ceste novej, pričom nie je rozhodujúce, k akému účelu je stavba používaná. Pre
rozsah zriaďovania tohto práva je rozhodná hospodárska potreba stavby, resp. spôsob a rozsah jej
užívania, avšak cestu možno zriadiť len v takom rozsahu, bez ktorého by obvyklé užívanie stavby bolo

znemožnené alebo značne znížené.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal okresný súd jednoznačne preukázané, že v
prejednávanej veci navrhovateľovi nikto nebránil v prechode ku svojmu rodinnému domu, čiže nerušený
prístup mal doposiaľ zabezpečený. Vo svojej výpovedi navrhovateľ, ako aj svedkyňa, výslovne uviedli,
že navrhovateľ bol s odporkyňou aj jej právnymi predchodcami dohodnutý o užívaní ich pozemku k

prechodu. Z uvedeného vyplýva, že súd nemal právny dôvod návrhu vyhovieť v zmysle § 151o ods. 3
Občianskeho zákonníka.Pokiaľ ide o navrhovaný petit navrhovateľa v zmysle citovaného ustanovenia § 135o ods. 3 Občianskeho
zákonníka, okresný súd poukázal na rozhodnutie Nejvyššího soudu ČR, sp. zn. 22Cdo 1090/2000, podľa
ktorého v § 135c ods. 1 O.Z. je jasne uvedené, že rozhodnutie o odstránení stavby možno vydať len na

návrh vlastníka pozemku. To platí i o rozhodnutí podľa § 135c ods. 2 O. Z., ktorý na prvý odsek tohto
ustanovenia priamo nadväzuje. Z dikcie § 135 ods. 3 O.Z., ktorý sa už o návrhu vlastníka pozemku
nezmieňuje, ale možno odvodiť, že návrh na úpravu iného usporiadania pomerov vlastníka pozemku
a vlastníka neoprávnenej stavby, než aký je uvedený v § 135c ods. 1 a 2 O.Z., hlavne na zriadenie
vecného bremena, ktoré je nevyhnutné k výkonu vlastníckeho práva ku stavbe, môže podať i vlastník

stavby, a to i samostatnou žalobou. Je tiež treba rešpektovať záujem vlastníka stavby na tom, aby jeho
právne postavenie bolo ustálené a mohol sa tak rozhodnúť o ďalšom postupe vo vzťahu ku stavbe (napr.
o potrebných rozsiahlejších opravách), ak je vlastník pozemku nečinný. Pokiaľ súd dospeje k záveru,
že podmienky pre zriadenie vecného bremena nie sú naplnené, nakoľko na mieste by bol postup podľa
§ 135c ods. 1, 2 O.Z., návrh zamietne. Vlastník pozemku sa v tomto prípade môže naďalej domáhať
odstránenia stavby, prípadne prikázania stavby do svojho vlastníctva. Okresný súd ďalej pri rozhodovaní

v merite veci vychádzal taktiež z rozhodnutia Nejvyššího soudu ČR sp.zn. 33Odo 963/2005 (22Cdo
1627/99) z ktorého vyplýva, že ak nebol preukázaný súhlas vlastníka pozemku so zriadením stavby
na jeho pozemku, ide o neoprávnenú stavbu. Súd môže na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že
stavbu je treba odstrániť. Ak nie je na mieste odstránenie stavby, prikáže ju súd do vlastníctva vlastníka
pozemku, ak s tým súhlasí, súčasne rozhodne o výške náhrady, ktorú je povinný vlastník pozemku

zaplatiť stavebníkovi, aby nedošlo na strane vlastníka pozemku bezdôvodnému obohateniu. Pri riešení
situácie, ktorá nastala v dôsledku zriadenia neoprávnenej stavby, je treba brať do úvahy predovšetkým
ochranu práv vlastníka pozemku, do ktorého práv bolo neoprávnene zasiahnuté. Ak s tým súhlasí
vlastník pozemku, možno pri rozhodovaní podľa § 135c O.Z. pozemok zastavený neoprávnenou
stavbou prikázať za náhradu do vlastníctva stavebníka, a to i proti jeho vôli.

Na základe vyššie uvedeného mal okresný súd za preukázané, že ani podľa § 135 ods. 3 O.Z. nemohlo
byť podanému návrhu vyhovené, nakoľko v prejednávanej veci jednak odporkyňa nesúhlasila s tým,
aby bol jej pozemok prikázaný do vlastníctva navrhovateľa a naviac v danom prípade nešlo ani o
neoprávnenú stavbu, keď navrhovateľ ako sám uviedol, mal k predmetnej stavbe súhlas vlastníka
pozemku a túto drobnú stavbu ohlásil na príslušnom stavebnom úrade. Preto okresný súd rozhodol tak,

že návrh sa zamieta.

O trovách konania rozhodol na základe toho, že plne úspešnej odporkyni vzniklo v zmysle § 142 ods. 1
O.s.p. právo na náhradu trov konania. Nakoľko však odporkyni žiadne trovy konania nevznikli, nepriznal
odporkyni náhradu trov konania

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne

z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. c), d), f) O.s.p.. Navrhovateľ považoval za nesprávny záver
okresného súdu, že odporkyňa nesúhlasila, aby bol pozemok prikázaný do vlastníctva navrhovateľa a
že nešlo o neoprávnenú stavbu. Hoci právny predchodca odporkyne súhlasil s vykonaním drobných
stavieb a odporkyňa voči nim nič nenamietala, na druhej strane nevyjadrila výslovný súhlas s nimi.
Navrhovateľ preto namietal, že okresný súd nezabezpečil žiadne vyjadrenie odporkyne, ktorá sa mohla

vyjadriť aspoň k základným skutkovým okolnostiam, k faktickému stavu a k tvrdeniam účastníkov.
Navrhovateľ predpokladal, že konanie na okresnom súde sa nachádza v štádiu skúmania podmienok
konania, predpokladal výsluch odporkyne, prípadne opatrovníka, na základe čoho mohol následne
navrhnúť ďalšie dokazovanie. Nevedel, či je možné očakávať uzatvorenie zmieru, pričom okresný
súd ho neoboznámil so skutočnými dôvodmi, pre ktoré odporkyni ustanovil opatrovníka. Podľa názoru

navrhovateľa okresný súd dospel k predčasnému nesprávnemu právnemu záveru, podľa ktorého drobné
stavby v jeho vlastníctve na pozemku odporkyne sú oprávnenými stavbami, z ktorého dôvodu vylúčil
aplikáciu ustanovenia § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka. Okresný súd dospel k nesprávnemu
záveruooprávnenostistavbylennazákladezistenia,žedrobnéstavbyboliriadneohlásenépríslušnému
stavebnému úradu. Odporkyňa ako vlastníčka pozemku je nečinná a navrhovateľ sa ocitol v právnej

neistote, na ktorú skutočnosť okresný súd neprihliadol. Odporkyňa sa odmietla aktívne podieľať na
právnom usporiadaní navrhovateľových nárokov tak, ako to vyžaduje zákon. Týmto svojim správaním
odporkyňa bráni navrhovateľovi v uplatňovaní práva prechodu a práva k stavbe. Podľa názorunavrhovateľa odporkyňou prejavený súhlas s užívaním dotknutého pozemku navrhovateľom a práva
k stavbe nie je záväzný pre jej právnych nástupcov a bez písomnej zmluvy vymožiteľný ani voči
odporkyni. Z uvedených dôvodov považuje závery okresného súdu za nesprávne. Navrhovateľ navrhol,

aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie pre potrebu
vykonania znaleckého dokazovania za účelom primeranej náhrady v súvislosti s prípadnou aplikáciou
ustanovenia § 151a ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 212 ods. 1 O.s.p.
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok

okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie v
rozsahupotrebnomprerozhodnutievoveci,dospelksprávnymskutkovýmzáverom,ktorémajúoporuvo
vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje
s týmito skutkovými závermi, ako aj v zásade so právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku a

podľa § 219 ods. 2 O.s.p. na ne poukazuje.

Na rámec správnych úvah okresného súdu odvolací súd považuje za potrebné dodať, že okresný
súd vychádzal zo správnych právnych úvah, týkajúcich sa ustanovenia § 135c ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka a správne poukázal na to, že aktívne legitimovaným na podanie návrhu podľa § 135c ods. 1
Občianskeho zákonníka je len vlastník pozemku a nie vlastník stavby („..., môže súd na návrh vlastníka

pozemku rozhodnúť, ...“). Odvolací súd sa však nestotožňuje s názorom okresného súdu, podľa ktorého
by vlastník stavby mohol podať návrh podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka. Ako vyplýva zo
znenia ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka, na ustanovenie odseku 1 nepochybne nadväzuje
odsek 2 („Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, .... - poznámka odvolacieho súdu „odstránenie
stavby podľa odseku 1), ako aj ustanovenie odsek 3 („Súd môže usporiadať pomery ... aj inak, ...“).

Odhliadnuc od priradenia odseku 3 uvedeného ustanovenia k právnej úprave usporiadania pomerov
medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom na pozemku zriadenej stavby bez právneho základu, nemalo
by slovo „aj“ žiadny zmysel, ak by nešlo o jednu z alternatív, ako môže súd rozhodnúť o návrhu podľa §
135c ods. 1 Občianskeho zákonníka aktívne legitímneho vlastníka pozemku (výnimka z viazanosti súdu
návrhom podľa § 153 ods. 2 O.s.p. - ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu

medziúčastníkmi).Uvedenýodlišnýprávnynázorodvolaciehosúdvšaknemážiadnyvplyvnasprávnosť
záveru okresného súdu o neopodstatnenosti podaného návrhu z hľadiska aplikácie ustanovenia § 135c
Občianskeho zákonníka.

Z uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval za právne významné argumenty navrhovateľa v
odvolaní ohľadne oprávnenosti či neoprávnenosti jeho stavieb na pozemku odporkyne. Tu treba

poznamenať, že ustanovenie § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka hovorí o momente zriadenia stavby.
Preto z hľadiska posúdenia, či niekto má právo zriadiť stavbu, je významný moment jej dokončenia.
V tomto smere navrhovateľ tvrdil, že právny predchodca odporkyne výslovne súhlasil so zriadením
drobných stavieb a z tohto pohľadu už nie je právny významné stanovisko právnych nástupcov.

Okresný súd v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka správne

poukázal na to, že zriadenie vecného bremena, spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok je
prípustné jedine v prípade, že prístup nie je možné zabezpečiť inak. Keďže z vykonaného dokazovania
je nepochybné, že navrhovateľovi nikto a ani odporkyňa nebráni v prístupe cez pozemok odporkyne, nie
sú splnené zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu navrhovateľa ani podľa uvedeného ustanovenia.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Keďže

s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je vecne
správny, potvrdil rozsudok okresného súdu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Keďže úspešnému odporcovi v odvolacom konaní preukázateľne nevznikli žiadne trovy, odvolací súd
rozhodol, že odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .